EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli11. 3. 2016

COM(2016) 134 final

2016/0074(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1098/2007 a (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 a (EÚ) č. 1380/2013 a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 894/97, (ES) č. 850/98, (ES) č. 2549/2000, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 812/2004 a (ES) č. 2187/2005

{SWD(2016) 56 final}
{SWD(2016) 57 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Technické opatrenia sú pravidlá, ktorými sa upravuje, ako a kde môžu rybári loviť ryby. Cieľom týchto opatrení je kontrola úlovkov, ktoré možno dosiahnuť s vynaložením daného rybolovného úsilia, ako aj minimalizácia vplyvu rybolovu na ekosystémy. Predstavujú neoddeliteľnú súčasť regulačného rámca vo väčšine systémov riadenia rybárstva vrátane vôd Únie.

Technické opatrenia možno zoskupiť do nasledujúcich skupín:

–opatrenia na reguláciu používania výstroja,

–opatrenia na reguláciu konštrukčných vlastností používaného výstroja,

–minimálne veľkosti, pri ktorej nedosiahnutí sa ryby musia vrátiť do mora,

–opatrenia, ktorými sa stanovujú územné a časové kontroly (napr. oblasti zákazu rybolovu, oblasti s obmedzeným vstupom a oblasti sezónneho zákazu rybolovu) na ochranu juvenilných rýb alebo neresiacich sa húfov a

–opatrenia, ktorými sa zmierňuje vplyv rybárskeho výstroja na citlivé druhy (napr. morské cicavce, vtáky a korytnačky) alebo oblasti zákazu rybolovu na účely ochrany citlivých biotopov (napr. hlbokovodných koralových útesov).

História technických opatrení uplatňovaných v európskych právnych predpisoch o rybárstve v rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) je históriou mnohých nariadení, zmien, vykonávacích predpisov a dočasných technických opatrení zavedených ako predbežné opatrenia na riešenie novoobjavených problémov. Pre všetky európske morské oblasti a vody mimo Únie, v ktorých sa plavia plavidlá Únie, platí viac ako 30 nariadení obsahujúcich technické opatrenia.

V súčasnosti sú v rámci bežného legislatívneho postupu prijaté tri nariadenia s podrobnými technickými opatreniami týkajúce sa hlavných morských oblastí vo vodách Únie: nariadenie Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1998 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov, ktoré sa týka severovýchodnej oblasti Atlantického oceánu (a od roku 2012 Čierneho mora); nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94; a nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1434/98 a zrušuje nariadenie (ES) č. 88/98.

Okrem uvedených nariadení existuje viacero aktov Komisie, ktoré obsahujú podrobné pravidlá týkajúce sa konštrukcie rybárskeho výstroja [napríklad nariadenie Komisie (EHS) č. 3440/84 zo 6. decembra 1984 o pripevňovaní zariadení na vlečné siete, dánske siete a podobné siete] alebo súvisiace s oblasťami zákazu rybolovu [napríklad nariadenie Komisie (ES) č. 1922/1999 z 8. septembra 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 850/98, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa plavidlám presahujúcim celkovú dĺžku osem metrov povoľuje používať trámové vlečné siete v určitých vodách Spoločenstva], ako aj technických opatrení zavedených s cieľom zmierniť bezprostredné ohrozenie stavu ochrany vyplývajúce z prelovenia určitých populácií [napríklad nariadenie Komisie (ES) č. 2056/2001 z 19. októbra 2001, ktorým sa ustanovujú dodatočné technické opatrenia na obnovenie populácie tresiek v Severnom mori a západne od Škótska]. Tieto nariadenia vo všeobecnosti vychádzajú zo splnomocnení uvedených v základných nariadeniach.

Existuje tiež viacero ďalších samostatných nariadení, ktoré obsahujú technické opatrenia. Patrí medzi ne nariadenie Rady (ES) č. 812/2004 z 26. apríla 2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 88/98, a nariadenie Rady (ES) č. 1185/2003 z 26. júna 2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel.

Niekoľko nariadení bolo prijatých spolurozhodovacím postupom a transponujú sa nimi technické opatrenia schválené pre vody tretích krajín v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO), ako je napríklad Dohovor o ochrane živých antarktických morských zdrojov (CCAMLR) a Medzinárodný dohovor o zachovaní atlantických tuniakov (ICCAT). Tieto nariadenia nepatria do rozsahu pôsobnosti predmetného návrhu.

Pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) boli technické opatrenia súčasťou nariadení o rybolovných možnostiach, ktorými sa stanovuje ročný TAC (total allowable catches, celkový povolený výlov) a kvóty v severovýchodnom Atlantiku, Baltskom mori a Čiernom mori, ako aj pre hlbokomorské druhy. Ide o rôznorodú skupinu pôvodne dočasných technických opatrení, ktorá obsahuje rôzne opatrenia špecifické pre jednotlivé regióny a výnimky zo všeobecných ustanovení uvedených v ostatných nariadeniach. Po prijatí ZFEÚ už nebolo možné zahrnúť takéto opatrenia do nariadení o rybolovných možnostiach, s výnimkou opatrení s priamou funkčnou väzbou na obmedzenia výlovu pre konkrétnu populáciu alebo populácie rýb. Nariadenia o rybolovných možnostiach preto v súčasnosti obsahujú len obmedzený počet takýchto opatrení. Napríklad pri západnom pobreží Írska existuje oblasť zákazu rybolovu na účely ochrany homára štíhleho (Nephrops norvegicus) súvisiaca s TAC pre tento druh v danej oblasti. Do nariadení o rybolovných možnostiach pre severovýchodný Atlantik sú ako dočasné opatrenia zahrnuté aj opatrenia súvisiace s inými organizáciami RFMO, ako je Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) a Organizácia pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO).

Z toho vidno, že regulačná štruktúra pre technické opatrenia je v súčasnosti mimoriadne zložitá a do istej miery nesúvislá. Z retrospektívneho hodnotenia 1 vypracovaného na podporu tohto návrhu vyplynulo, že súčasné technické opatrenia prevažne neprispeli k dosiahnutiu cieľov predchádzajúcej spoločnej rybárskej politiky – nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu. V niektorých morských oblastiach sa to prejavuje zreteľnejšie než v iných (napríklad severovýchodný Atlantik), celkovo však legislatíva v tejto oblasti vzbudzuje dojem súboru početných, zložitých a neúčinných predpisov obsiahnutých v nepružnej štruktúre riadenia.

Pokiaľ ide o nové výzvy novej spoločnej rybárskej politiky 2 , ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2014, v retrospektívnom hodnotení sa uvádza záver, že súčasná regulačná štruktúra pre technické opatrenia nebude ani v budúcnosti optimálna. Dôvodom je päť identifikovateľných problémov:

1.Nedostatočná výkonnosť: Technické opatrenia poskytujú len málo stimulov na selektívny rybolov, keďže neexistujú žiadne postihy za odhadzovanie úlovkov, lov citlivých druhov alebo nepriaznivý vplyv na morské dno. Nepodarilo sa teda znížiť rybolovný tlak, čo viedlo k nadmernému lovu viacerých populácií, vysokým úrovniam odhadzovania úlovkov pri niektorých druhoch rybolovu a obmedzenej ochrane citlivých biotopov a druhov. Niektoré opatrenia okrem toho viedli k vzniku právnych prekážok pre vývoj selektívnejších rybolovných postupov a alebo brzdili inovácie v tejto oblasti, takže opatrenia na minimalizáciu hospodárskeho vplyvu sa zákonne i nezákonne obchádzali.

2.Komplikované meranie účinnosti: Súčasné predpisy neobsahujú žiadne presne vymedzené ukazovatele merania úspechu. Preto je ťažké merať účinnosti technických opatrení z hľadiska ich príspevku k dosiahnutiu cieľov ochrany v rámci SRP.

3.Prísne a zložité pravidlá: Časom sa zvýšil počet a narástla zložitosť technických opatrení a vznikla snaha kontrolovať priveľa technických aspektov rybolovných operácií. Pri niektorých opatreniach je ťažké presadzovanie zo strany kontrolných orgánov i dodržiavanie zo strany rybárov. Prinášajú vysoké administratívne zaťaženie a náklady pre členské štáty a zainteresované strany. Tým sa oslabila dôvera v odvetví a vznikol silný stimul na nedodržiavaniu nariadení, čo zas viedlo k prijímaniu ďalších právnych predpisov zameraných na boj proti nedodržiavaniu predpisov.

4.Nedostatočná flexibilita: Technické opatrenia sú väčšinou výsledkom zložitého, nepružného a zdĺhavého politického procesu rozhodovania, ktorý nie je dostatočne prispôsobený vymedzovaniu podrobných technických predpisov vyžadujúcich časté aktualizácie a pravidelné preskúmania. To obmedzuje schopnosť prispôsobiť alebo preskúmať technické opatrenia a reagovať tak na zmeny v odvetví rybolovu alebo využiť inovácie v oblasti technológie výstroja či reagovať na neočakávané udalosti. Dôveru odvetvia rybolovu oslabujú tiež dočasné pravidlá alebo výnimky, ktoré nadlho zostávajú v platnosti bezo zmien.

5.Nedostatočné zapojenie kľúčových zainteresovaných strán do rozhodovacieho procesu: Technické opatrenia sú založené na negatívnych, najmä donucovacích stimuloch v hierarchickom systéme riadenia (t. j. zhora nadol namiesto zdola nahor). To u rybárov a zainteresovaných strán vyvoláva dojem, že nie sú súčasťou procesu. Rybári sa domnievajú, že technické opatrenia sú nepraktické, nepredstavujú aktuálne rybárske postupy a niekedy sú protichodné.

Pomerne negatívne vnímanie súčasných technických opatrení sa potvrdilo aj na rokovaniach o novej SRP na základe všeobecnej zhody členských štátov, zainteresovaných strán a Európskeho parlamentu. A to napriek skutočnosti, že za uplynulých desať rokov sa nedosiahla žiadna politická dohoda o novom balíku opatrení, keďže predchádzajúce návrhy Komisie z roku 2002 3 a 2008 4 neboli z viacerých dôvodov úspešné. Členské štáty argumentovali tým, že znenie predpisov sa príliš skomplikovalo, je náročné na výklad a v návrhoch sa dostatočne neriešia najzávažnejšie problémy. Zainteresované strany argumentovali tým, že sa s nimi nevykonali konzultácie v dostatočnom počte a že pravidlá prekročili rámec jednoduchej konsolidácie existujúcich opatrení. Úspešné neboli dokonca ani snahy o zosúladenie nariadení o technických opatreniach pre severovýchodný Atlantik, Baltské a Stredozemné more so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), keďže rokovania mali tendenciu odkláňať sa od zosúladenia k podrobnému predmetu nariadení.

Opakované neúspešné pokusy o dosiahnutie dohody o novom nariadení o technických opatreniach jednoznačne poukazujú na potrebu novej koncepcie. Nová koncepcia musí byť založená na zjednodušení, zosúladení rozhodovacieho procesu s Lisabonskou zmluvou, posilnení dlhodobej koncepcie ochrany a riadenia zdrojov vrátane riešenia problému odhadzovania úlovkov, regionalizácie, širšieho zapojenia zainteresovaných strán a vyššej miery zodpovednosti odvetvia (t. j. kultúra dodržiavania predpisov). 

V snahe vyriešiť uvedené problémy a rozpoznať inštitucionálne ťažkosti sa predmetný návrh zameriava na tieto oblasti:

–optimalizácia prínosu technických opatrení k dosiahnutiu hlavných cieľov novej SRP;

–zabezpečenie pružnosti potrebnej na prispôsobovanie technických opatrení umožnením konania na regionálnej úrovni (v súlade s cieľmi práva Únie),

–zjednodušenie súčasných pravidiel v súlade s programom Komisie REFIT 5 .

Tento návrh je zacielený na zásadnú zmenu riadiacej štruktúry technických opatrení a nie na celkovú zmenu opatrení tak, že sa zabezpečí väčšia miera pružnosti a stimuly podporujúce selektívnosť rybolovu, ktoré povedú k zvýšeniu účinnosti technických opatrení. Časom dôjde k optimalizácii výnosov, keďže sa začnú loviť väčšie ryby a prostredníctvom osvojenia si zodpovedných rybolovných postupov sa zníži vplyv rybolovu na morské ekosystémy.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES, sa stanovuje všeobecný rámec pre SRP. Technické opatrenia fungujú v tomto rámci ako nástroje, ktoré takto prispievajú k dosiahnutiu nasledujúcich všeobecných cieľov spoločnej rybárskej politiky:

1.Uplatňovaním technických opatrení, ktorými sa reguluje spôsob využívania populácie (t. j. spôsob, akým je rybolovný tlak rozložený medzi jednotlivé vekové triedy populácie), sa uľahčí dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu (maximum sustainable yield, MSY). Na dosiahnutie MSY bude potrebné, aby sa spôsob využívanie populácie sústredil na zamedzovanie lovu mladších vekových skupín rýb. Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné kombinovať účinné technické opatrenia (t. j. opatrenia na reguláciu prevádzky a konštrukcie výstroja, minimálne ochranné referenčné veľkosti a zákaz rybolovu v určitých oblastiach a počas určitých období), ktoré povedú k zlepšeniu spôsobov využívania populácie v rámci prispôsobiteľnej regulačnej štruktúry.

2.Postupná eliminácia odhadzovania úlovkov a minimalizácia nechcených úlovkov si vyžiadajú zavedenie technických zmien (využívanie a konštrukcia výstroja), ako aj taktických zmien (oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu) s cieľom dosiahnuť väčšiu mieru selektívnosti a predchádzať nechceným úlovkom (t. j. úlovkom rýb, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť). Povinnosť vylodiť úlovky zavedená v záujme dosiahnutia tohto cieľa si bude vyžadovať prehodnotenie súčasnej riadiacej štruktúry technických opatrení s cieľom umožniť väčšiu pružnosť pri dosahovaní tohto cieľa.

3.Zabezpečenie súladu rybolovných činností so širším ekologickým hľadiskom bude závisieť od uplatňovania technických opatrení, ktorými sa minimalizuje vplyv rybárskeho výstroja na ekosystémy (napr. opatrenia na zmiernenie vplyvu alebo oblasti zákazu rybolovu). Technické opatrenia musia konkrétne prispieť k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu so zreteľom na štyri z jedenástich deskriptorov uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii): biodiverzita sa zachováva (deskriptor 1); populácie všetkých rýb, mäkkýšov a kôrovcov využívaných na komerčné účely sú v rámci bezpečných biologických limitov a vykazujú rozdelenie podľa veku populácie a veľkosti svedčiace o jej dobrom stave (deskriptor 3); všetky zložky morských potravinových reťazcov sa vyskytujú v normálnej abundancii a diverzite (deskriptor 4); zachováva sa integrita morského dna (deskriptor 6). Hlavnou výzvou bude vytvorenie rámca pre vykonávanie takýchto opatrení takým spôsobom, ktorý čo najúčinnejšie ochráni najohrozenejšie druhy, citlivé biotopy a oblasti vyžadujúce ochranu.

Okrem týchto cieľov sa v rámci novej SRP presadzuje regionalizácia ako nová koncepcia riadenia. Regionalizácia je dôležitou príležitosťou na zjednodušenie pravidiel stanovených zákonodarcom a je relevantná najmä z hľadiska budúceho používania technických opatrení ako nástrojov riadenia, keďže problém účinnosti technických opatrení čiastočne súvisí s riadiacou štruktúrou, v ktorej opatrenia fungujú. Regionalizácia umožní rozvoj technických opatrení na regionálnej úrovni (t. j. v konečnom dôsledku v rámci viacročných plánov alebo krátkodobo prostredníctvom iných opatrení Únie). Regionalizáciou sa okrem toho otvára priestor na zníženie potreby prijímať podrobné technické opatrenia zo strany Európskeho parlamentu a Rady ministrov v rámci spolurozhodovacieho postupu. V zjednodušenom právnom rámci stanoveným zákonodarcom je možné navrhovať regionálne opatrenia a prispôsobovať ich osobitostiam jednotlivých druhov rybolovu. Regionalizácia navyše ponúka možnosť využívať technické opatrenia skôr ako hnaciu silu na dosiahnutie udržateľného rybolovu, než len ako výlučne reštriktívne a donucovacie opatrenia dopĺňajúce rybolovné možnosti a obmedzenia rybolovného úsilia. Rozhodovaním na regionálnej úrovni sa predíde aj nutnosti častých zmien predmetu technických opatrení stanovených v aktoch prijatých spolurozhodovacím postupom.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrh a jeho ciele sú v súlade s politikou Únie, najmä s právnymi záväzkami rámcovej smernice o morskej stratégii, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (rámcová smernica o vode). Úplné vykonávanie týchto smerníc je súčasťou reakcie EÚ na záväzky, ktoré jej vyplývajú z Dohovoru OSN o biologickej diverzite a je podporené záväzkom, ktorý prijali hlavy štátov EÚ s cieľom „do roku 2010 zastaviť stratu biodiverzity [v EÚ]...“; tento záväzok bol opätovne potvrdený aj v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 6 .

Technické opatrenia majú takisto potenciál prispieť k stratégii Európa 2020 7 , a najmä jej hlavnej iniciatíve efektívneho využívania lepším využívaním populácií rýb. Zjednodušením a vypustením viacerých existujúcich nariadení a osobitných opatrení prispeje reforma technických opatrení aj k programu REFIT.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom je článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

•Subsidiarita (v prípade iných ako výlučných právomocí Únie)

Ustanovenia návrhu sa týkajú ochrany morských biologických zdrojov, ktorá patrí do výlučnej právomoci Únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.

•Proporcionalita

Týmto návrhom sa menia existujúce opatrenia, takže v súvislosti so zásadou proporcionality nevznikajú žiadne pochybnosti. Navrhované opatrenia sú v súlade so zásadou proporcionality, keďže sú primerané a potrebné. Na dosiahnutie požadovaných politických cieľov nie sú dostupné žiadne menej reštriktívne opatrenia.

•Výber nástroja

Navrhovaný nástroj: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady.

Iné prostriedky by neboli primerané z tohto dôvodu: nariadenie sa musia meniť nariadením.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenie ex post/kontrola stavu platnej legislatívy

Hodnotenie technických opatrení sa uskutočnilo v decembri 2012. Spočívalo v retrospektívnom hodnotení1 platných nariadení obsahujúcich technické opatrenia z hľadiska relevantnosti, účinnosti, efektívnosti, koherentnosti a prijateľnosti. Počas hodnotenia sa uskutočnili rozsiahle konzultácie so zástupcami odvetvia rybárstva, vnútroštátnymi orgánmi a výskumnými agentúrami členských štátov. Hodnotenie bolo dokončené v júni 2013. Nadviazalo naň vyhliadkové hodnotenie1 pravdepodobných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov, ako aj účinnosti, efektívnosti, koherentnosti a prijateľnosti rôznych vymedzených možností politiky. Táto štúdia bola dokončená v júli 2014.

Retrospektívnym hodnotením sa potvrdilo, že súčasné technické opatrenia sú príliš komplikované a do veľkej miery neúčinné. Nie sú v nich stanovené jasné, presne vymedzené ciele a zámery, ani neposkytujú pozitívne stimuly, ktoré by odmeňovali zodpovedné postupy a nabádali na dodržiavanie predpisov. Kontrola opatrení je nákladná a riadiaca štruktúra, v ktorej sa v súčasnosti uplatňujú, je nepružná a funguje prevažne zhora nadol, pričom sa uskutočňuje málo konzultácií so zainteresovanými stranami.

Z vyhliadkového hodnotenia vyplynulo, že pokiaľ sa majú vyriešiť problémy týkajúce sa kontroly a presadzovania, najlepšou koncepciou budúcich technických opatrení by mohlo byť riadenie orientované na výsledky V rámci takejto koncepcie by sa mala obmedziť potreba viacerých normatívnych nariadení o technických opatreniach.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Verejná internetová konzultácia sa konala od januára do mája 2014 8 . Najdôležitejšie zainteresované strany (t. j. členské štáty, Európsky parlament, poradné rady, odvetvie rybárstva a mimovládne organizácie) sa na nej intenzívne podieľali 9 . Dospelo sa k týmto hlavným záverom, ktoré sa do veľkej miery zhodovali so zisteniami retrospektívneho aj vyhliadkového hodnotenia:

1.V každom novom nariadení o technických opatreniach by malo upustiť od mikroriadenia a prejsť ku koncepcii riadenia orientovaného na výsledky.

2.Rybári by mali niesť väčšiu zodpovednosť skôr za úlovky než za konštrukciu a prevádzku rybárskeho výstroja, ktorý používajú.

3.Jedným z hlavných cieľov je zjednodušenie pravidiel, nemalo by však viesť k vytváraniu rozdielov v systémoch riadenia v členských štátoch („zachovanie rovnakých podmienok“).

4.Regionalizácia je dôležitou príležitosťou na zjednodušenie nariadení o technických opatreniach.

5.Uprednostňuje sa rámcová koncepcia. Mala by obsahovať všeobecné ciele a minimálne spoločné normy, ktoré sa majú uplatňovať v celej EÚ. Mala by tiež obsahovať ochranné opatrenia, ktorými sa zabezpečí možnosť riešení v prípade výskytu problémov v odvetví.

6.V minulosti sa podarilo dosiahnuť zlepšenie selektívnosti vďaka zosúladeniu stimulačných štruktúr s cieľmi v oblasti riadenia. Takéto štruktúry treba zahrnúť do každého nového regulačného rámca pre technické opatrenia.

Okrem verejnej konzultácie sa od roku 2011 do začiatku roku 2015 uskutočnilo viacero seminárov, konzultácií a stretnutí s hlavnými zainteresovanými stranami. Kombinácia verejnej konzultácie a rozsiahleho následného dialógu s kľúčovými zainteresovanými stranami (t. j. odvetvím rybolovu, mimovládnymi organizáciami a členskými štátmi) je zárukou, že vyjadrené názory v plnej miere zodpovedajú rôznym skupinám zainteresovaných strán.

•Získavanie a využívanie odborných znalostí

V októbri 2012 10 , marci 2013 11 a marci 2015 12 boli zvolané tri zasadnutia pracovnej skupiny expertov (EWG) Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF). Účelom uvedených zasadnutí bolo preskúmať potenciál technických opatrení ako nástroja riadenia v rámci SRP. Zistenia uvedené v správach z týchto zasadnutí pomohli vymedziť možnosti zvažované v rámci vykonaného vyhliadkového hodnotenia a poskytli informácie pre vypracovanie návrhu.

Okrem týchto zasadnutí bolo výboru STECF, ako aj Medzinárodnej rade pre výskum mora (ICES) predložených niekoľko ad hoc otázok ku konkrétnym záležitostiam súvisiacim so selektívnosťou rybárskeho výstroja, nahradením pravidiel týkajúcich sa veľkosti ôk siete a zložení úlovkov, vedľajšími úlovkami morských cicavcov a ďalších chránených druhov, ako aj existujúcimi oblasťami zákazu a obmedzenia rybolovu. Tieto otázky poslúžili aj ako usmernia pre prípravu návrhu.

•Posúdenie vplyvu

Uskutočnilo sa posúdenie vplyvu, v ktorom sa zohľadnili informácie od verejnosti a z následných cielených konzultácií, retrospektívneho aj vyhliadkového hodnotenia, odborného poradenstva, pripomienok riadiacej skupiny pre posúdenie vplyvu zriadenej na účely podpory tejto iniciatívy a od výboru pre kontrolu regulácie.

Pri posudzovaní vplyvu sa porovnávali tri možnosti politiky a jedna čiastková možnosť so základným scenárom, keďže ide o možnosti, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou povedú k dosiahnutiu stanovených cieľov a vyriešeniu zistených problémov.

–Základný scenár: Súčasné predpisy, ktorých ústredným prvkom je SRP, zostávajú v platnosti a sú rozpracované v sériách technických a iných ochranných nariadení týkajúcich sa SRP. V základnom scenári by sa zohľadnili posledné zmeny, ktorými sa odstraňujú právne rozpory s novými záväzkami vyplývajúcimi zo SRP (povinnosť vylodiť úlovky a zosúladenie so ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie súčasných právomocí Komisie). Regionalizácia technických opatrení by sa uskutočnila prostredníctvom plánov pre odhadzovanie úlovkov alebo viacročných plánov, pričom by sa rozšírila „sieť“ nariadení a doplnili sa ďalšie, nové predpisy, ktorými sa stanovujú výnimky z existujúcich technických predpisov alebo sa nimi tieto predpisy menia.

–Konsolidácia: Nové nariadenie s obmedzeným rozsahom pôsobnosti konsolidujúce v jednom nariadení spoločné predpisy pre všetky druhy rybolovu vo všetkých oblastiach (napr. všeobecný zákaz určitých rybolovných metód). Spoločné pravidlá (na základe postupu spolurozhodovania) by boli oddelené od pravidiel s potenciálom pre regionalizáciu. Tieto technické predpisy by sa zachovali v existujúcich nariadeniach (spolurozhodovanie a akty Komisie). Začlenili by sa všetky posledné zmeny alebo úpravy nariadení a nariadenia by sa zosúladili so ZFEÚ. Regionalizácia technických opatrení by sa uskutočnila prostredníctvom plánov pre odhadzovanie úlovkov, ktoré by Komisia prijala ako delegované akty, a prostredníctvom delegovaných aktov prijatých Komisiou na základe nových viacročných plánov prijatých postupom spolurozhodovania. Týmito delegovanými aktmi by sa zaviedli (dočasné) výnimky z existujúcich predpisov a ich zmeny. Regionalizácia by sa uskutočnila v prípade, keby členské štáty dočasne predkladali spoločné odporúčania týkajúce sa plánov pre odhadzovanie úlovkov na obdobie maximálne 3 rokov. Po uplynutí tohto obdobia by si zachovanie výnimiek vyžiadalo prijatie delegovaných aktov, ktoré sa prijímajú na základe právomocí vo viacročnom pláne EÚ.

–Rámcová koncepcia: Nové rámcové nariadenie obsahujúce a) všeobecné ustanovenia (rozsah pôsobnosti, ciele, hlavné zásady) a vymedzenie očakávaných výsledkov a príslušných noriem, b) spoločné pravidlá a technické ustanovenia (ako v možnosti 1) a c) základné normy (podľa regiónov) zodpovedajúce zisteným výsledkom, ktoré by v súvislosti s regionalizáciou fungovali ako východiskové opatrenia. Základné normy by sa zakladali na podstate existujúcich predpisov a v zásade by nahradili súčasné predpisy týkajúce sa veľkosti ôk siete a zloženia úlovku, súčasné minimálne veľkosti by sa nimi zmenili na ochranné referenčné veľkosti, zachovali by sa v nich zákazy rybolovu potrebné na ochranu juvenilných rýb a neresiacich sa húfov, ako aj všetky ostatné technické predpisy špecifické pre jednotlivé regióny. Prepracovala by sa štruktúra (jedno nariadenie namiesto viacerých nariadení). Mnohé existujúce ustanovenia by sa zrušili a začlenili by sa do nového rámca a/alebo racionalizovali. Základné a štandardné technické opatrenia, ktoré zodpovedajú týmto cieľom by sa uplatňovali do vypracovania regionalizovaných opatrenia a ich začlenenia do práva Únie (prostredníctvom delegovaných aktov). Keby sa nevypracovali žiadne regionálne opatrenia, základné opatrenia by naďalej fungovali ako štandardné predpisy. Členské štáty by mali možnosť, aby sa v rámci regionalizácie viac odklonili od prísnejších technických predpisov (štandardných opatrení) smerom k pružnejšej koncepcii riadenia orientovanej na výsledky a dosiahli tak zamýšľané výsledky a ciele plánu.

–Rámec bez základných opatrení: Zachovali by sa hlavné prvky rámca okrem základných opatrení. Zahrnulo by sa splnomocnenie na vypracovanie špecifických opatrení v rámci regionalizácie. Takéto splnomocnenie by umožnilo stanoviť opatrenia, ktoré sú na regionálnej úrovni potrebné na dosiahnutie cieľa SRP delegovanými aktmi ako súčasti plánov pre odhadzovanie úlovkov a viacročných plánov.

–Eliminácia existujúcich predpisov: Väčšina existujúcich nariadení obsahujúcich technické opatrenia by sa okamžite zrušila a v platnosti by zostali len základné opatrenia na ochranu prírody. Všetky technické opatrenia potrebné v dlhodobom horizonte by sa vypracovali regionálne v rámci viacročných plánov (s možnosťou dočasného začlenenia technických opatrení do plánov pre odhadzovanie úlovkov v krátkodobom horizonte). V rámci tejto možnosti by neexistovalo žiadne rámcové nariadenie.

Porovnanie možností

Rámcová koncepcia so základnými normami bola hodnotená ako koncepcia, ktorá najlepšie prispeje k dosiahnutiu stanovených cieľov a poskytne primeranú úroveň ochrany, v ktorej sa budú naďalej dosahovať ciele ochrany a súčasne sa bude rozvíjať regionalizácia. V dlhodobom horizonte (najneskôr do roku 2022) má za cieľ začleniť do regionálnych plánov prípadne potrebné technické opatrenia. Táto koncepcia má najlepšie predpoklady na zvládnutie prechodu k regionalizácii v období do roku 2022.

Rámec bez základných noriem a eliminácia technických opatrení by priniesli okamžité zjednodušenie technických opatrení, čo by bolo v prospech odvetvia rybolovu, obe možnosti sú však rizikovejšie. Predstavujú zásadnú zmenu v riadení, z ktorej vyplýva presun dôkazného bremena na všetkých rybárov (a členské štáty). V oboch možnostiach sa vychádza z toho, že rybári zdokumentujú a transparentne preukážu, že spĺňajú všeobecné ciele a dohodnuté výsledky (v rámci SRP) a konkrétne ciele a výsledky uvedené vo viacročných plánoch. Opierajú sa o okamžité zmeny v správaní rybárov, vzájomný tlak a samoreguláciu s cieľom zabezpečiť, že neprevážia neselektívne rybolovné postupy. Členské štáty, niektoré časti odvetvia a mimovládne organizácie sa zdráhajú ísť týmto smerom, prinajmenšom v krátkodobom horizonte.

Najmenej uprednostňovanou možnosťou je konsolidácia technických opatrení. V jej rámci by sa zachovali súčasné zložité regulačné štruktúry a neposkytli by sa jasné stimuly pre zainteresované strany, ktoré by prekročili rámec základného scenára. Táto možnosť tiež nie je úplne v súlade s duchom regionalizácie, ktorá sa predpokladá v rámci SRP.

Zhrnutie vplyvov

Uprednostňovaná možnosť prináša najmä zmeny regulačnej štruktúry a riadenia technických opatrení. Zavádza sa ňou niekoľko nových opatrení a všetky podstatné zmeny sa v prvom rade týkajú zrušenia predpisov s cieľom zjednodušiť a znížiť administratívne zaťaženie, zlepšiť možnosti kontroly alebo skonsolidovať opatrenia na ochranu prírody. Preto sa analýza vplyvu v posúdení vplyvu zakladala na kvalitatívnom posúdení s uvedenými konkrétnymi príkladmi alebo prípadovými štúdiami. Hlavné vplyvy sú:

Hospodárske vplyvy

Rámcová koncepcia by mala pozitívne hospodárske vplyvy. Rámcová koncepcia by podnietila regionalizáciu. Vďaka väčšej pružnosti a väčšiemu podielu zainteresovaných strán na príprave technických opatrení, ktoré by sa dosiahli regionalizáciou, by sa dosiahol rýchlejší prechod na selektívnejší výstroj než v prípade ostatných možností politiky. Táto možnosť by prispela k dosiahnutiu maximálneho udržateľného výnosu a znížilo by sa ňou množstvo nechcených úlovkov, čo by prinieslo hospodárske výhody vyplývajúce zo zvýšenia rybolovných možností. Rybolovné možnosti by sa sústavne zlepšovali, najmä pokiaľ by členské štáty odmeňovali selektívny rybolov poskytnutím vyšších rybolovných možností povolených v rámci SRP.

Sociálne výhody

Je pravdepodobné, že v krátkodobom horizonte klesne zamestnanosť v odvetví rybolovu, keďže odvetvie rybolovu sa prispôsobí výzvam prechodu k maximálnemu udržateľnému výnosu a povinnosti vylodiť úlovky. Platí však, že ak sa urýchli regionalizácia a najviac dotknuté segmenty flotily, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na zmiešaný lov druhov žijúcich pri morskom dne, sa budú snažiť rýchlejšie zlepšiť selektívnosť, prípadné negatívne vplyvy by sa podarilo zvládnuť oveľa rýchlejšie. Miera zamestnanosti by sa stabilizovala. V dlhodobom horizonte, len čo sa dosiahne udržateľný rybolov, sa zvýšia aj rybolovné možnosti (minimálne o 20 % do roku 2020). Takéto významné zvýšenie má potenciál vytvoriť nové pracovné miesta v odvetví rybolovu. Udržateľný rybolov povedie k zvýšeniu príjmov a miezd, a tým aj príťažlivosti pracovných miest.

Environmentálne vplyvy

Je pravdepodobné, že akékoľvek krátkodobé negatívne vplyvy by sa mohli eliminovať rýchlejšie ako pri ostatných uvažovaných možnostiach. V tomto rámci by sa zvládol prechod na regionalizáciu a začlenením základných noriem a zachovania existujúcich technických opatrení, ktoré sú stále potrebné, by sa zabezpečilo, že nebudú ohrozené ciele environmentálnej udržateľnosti SRP. Z dlhodobejšieho hľadiska by regionalizácia mala viesť k vývoju opatrení v rámci prispôsobiteľného rámca riadenia, ktorý bude citlivejšie reagovať na ohrozenie morských ekosystémov a lepšie ich predvídať a umožní rýchle prijatie ochranných opatrení.

•Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie

Zjednodušenie

Hlavným cieľom tohto návrhu je zjednodušenie existujúcich právnych predpisov. Novým rámcom sa jediným nariadením nahradí šesť nariadení prijatých postupom spolurozhodovania a ďalšie tri nariadenia budú čiastočne zrušené alebo zmenené. Návrh okrem toho povedie k zrušeniu desiatich podporných nariadení Komisie. Určité prvky týchto nariadení budú súčasťou rámca návrhu až do uskutočnenia regionalizácie. Tým sa zaručí určitý stupeň zjednodušenia v dvoch hlavných oblastiach. Po prvé, zruší alebo zjednoduší sa takmer polovica zo 40 existujúcich oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu súvisiacich s ochranou juvenilných rýb a neresiacich sa húfov, a to na základe odporúčania výboru STECF a s prihliadnutím na pripomienky členských štátov a zainteresovaných strán. Druhou oblasťou zjednodušenia sú zložité tabuľky týkajúce sa veľkosti ôk siete a zloženia úlovku, ktoré sa nachádzajú v existujúcich predpisoch pre severovýchodný Atlantik a Baltské more. V každom regióne boli veľkosti zjednodušené na štandardnú veľkosť ôk siete pre vlečený a statický výstroj na základe existujúcich spôsobov využívania populácie s niekoľkými výnimkami umožňujúcimi používať výstroj s menšou veľkosťou ôk siete v záujme zachovania dôležitých druhov rybolovu.

MSP

Prípadné zmeny nariadení o technických opatreniach sa najviac dotýkajú odvetvia rybolovu, ktoré zahŕňa približne 82 000 plavidiel a 98 500 ekvivalentov plného pracovného času (FTE). Z toho približne 82 000 rybárskych plavidiel, teda takmer 98 %, by sa klasifikovalo ako mikropodniky, ktoré zamestnávajú menej ako 10 osôb a ktorých ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 2 milióny EUR. Keby sa z rozsahu pôsobnosti návrhu vyňal takýto vysoký podiel mikropodnikov v odvetví, ohrozili by sa tým ciele ochrany SRP, keďže všeobecnými predpismi by sa riadil len nepatrný počet rybárskych podnikov.

Vplyv na MSP z hľadiska administratívnych nákladov a administratívneho zaťaženia by bol pozitívny v tom, že by priniesol okamžité zjednodušenie súčasných nariadení a zvýšil úlohu odvetvia rybolovu pri príprave technických opatrení (prostredníctvom poradných rád). Okrem toho možný prechod na systém orientovaný na výsledky by v dlhodobom horizonte viedol k ďalšiemu zjednodušeniu technických predpisov. To znamená presun dôkazného bremena na odvetvie rybolovu a jeho povinnosť preukázať a presne zdokumentovať úlovky. Mohli by sa tým zvýšiť náklady spojené s dokumentáciu úlovkov, hoci náklady by záviseli od prístupu členských štátov k „regionalizovanej kontrole“ a miery zvýšenia pružnosti, ktorú by takýto prístup poskytol.

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Týmto opatrením Únii nevznikajú žiadne dodatočné výdavky.

5.OSTATNÉ PRVKY

•Plány vykonávania a monitorovanie, hodnotenie a predkladanie správ

Monitorovanie

Pri uprednostňovanej možnosti by sa stanovili jasné ciele na zníženie a maximálnu možnú elimináciu nechcených úlovkov do roku 2019 a  rybolovu na úrovni maximálneho udržateľného výnosu pre všetky populácie do roku 2020. Mali by sa stanoviť ciele na zníženie negatívneho vplyvu rybolovu na morské ekosystémy, ktoré by prispeli k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu do roku 2020. Aby sa dalo merať dosahovanie týchto cieľov navrhujú sa na monitorovanie technických opatrení tieto environmentálne, hospodárske a sociálne ukazovatele a ukazovatele dodržiavania predpisov:

Environmentálne: zmena štruktúry rybolovu, počet populácií na úrovni maximálneho udržateľného výnosu a zmena situácie v prípade náhodných úlovkov citlivých druhov a ochrana citlivých biotopov

Hospodárske: príjem, hrubá pridaná hodnota, výnosy/vyrovnané výnosy a čisté ziskové rozpätie

Sociálne: zamestnanosť a mzdy posádky

Dodržiavanie predpisov: počet porušení technických predpisov a hliadkovacích dní na mori.

Údaje z monitorovania budú dostupné v rámci existujúceho rámca pre zber údajov (DCF) 13 , z odporúčaní výboru STECF a rady ICES, ako aj z výročných správ od Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva (EFCA).

Hodnotenie

Hodnotenie ex-post, ktoré sa zameria na kľúčové otázky hodnotenia technických opatrení, by sa malo uskutočniť do roku 2022, keď sa už bude v plnej miere uplatňovať povinnosť vylodiť úlovky a dosiahne sa maximálny udržateľný výnos pre všetky populácie a dobrý environmentálny stav morských ekosystémov. Toto hodnotenie priamo ovplyvní retrospektívne hodnotenie SRP naplánované na začiatok roku 2022.

Nové viacročné plány bude pravidelne posudzovať výbor STECF a rada ICES s cieľom určiť, či sa dosahujú ciele v oblasti udržateľnosti. Tieto hodnotenia poskytnú informácie o účinnosti technických opatrení uvedených v daných plánoch.

Prehľad o účinnosti technických opatrení sa získa aj na základe požiadaviek na podávanie správ podľa článku 49 (fungovanie SRP) a článku 50 (pokrok pri dosahovaní maximálneho udržateľného výnosu), hoci priamo nesúvisia s technickými opatreniami.

Výbor STECF alebo rada ICES by mali opatrenia vypracované na regionálnej úrovni pravidelne hodnotiť, aby sa zistilo, či sú v súlade s cieľmi SRP.

Vo výročných správach agentúry EFCA súvisiacich s programami spoločného nasadenia je zdokumentovaný počet a dôvody zistených porušení v porovnaní s počtom a povahou vykonaných inšpekcií. Poskytujú tak ukazovateľ úrovne dodržiavania nariadení o technických opatreniach.

Predkladanie správ

Do konca roku 2020 a potom každé tri roky Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia vrátane posúdenia vplyvu technických opatrení na zachovanie zdrojov rybolovu a na environmentálny vplyv rybolovu na morské ekosystémy. Na základe tejto správy Komisia navrhne prípadné potrebné zmeny.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Návrh má túto štruktúru:

Všeobecné ustanovenia – táto časť obsahuje rozsah pôsobnosti, všeobecné a konkrétne ciele, zámery súvisiace so všeobecnými a konkrétnymi cieľmi vyjadrenými z hľadiska úrovne nechcených úlovkov, prahové hodnoty pre vedľajšie úlovky citlivých druhov, zníženie rozsahu závažného poškodenia morského dna v dôsledku rybolovu a zásady dobrej správy a riadenia a vymedzenie pojmov. Vymedzené pojmy sa týka hlavne definície rybárskeho výstroja a rybolovných operácií a je spoločné pre všetky regióny. Konsolidujú a aktualizujú sa nimi existujúce pojmy vymedzené v platných nariadeniach.

Spoločné technické opatrenia – táto časť obsahuje spoločné pravidlá, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú vo všetkých základných nariadeniach o technických opatreniach, ale sú uplatniteľné na všetky morské oblasti a považujú sa za de facto trvalé, keďže ich zmena nie je potrebná ani opodstatnená. Ustanovenia tejto časti sa týkajú týchto oblastí:

–zakázaný rybársky výstroj a zakázané rybolovné postupy vrátane zákazu predaja morských druhov ulovených pomocou určitých typov výstroja,

–opatrenia na ochranu citlivých druhov (napríklad morských cicavcov, morských 0plazov a morských vtákov) a biotopov (napríklad hlbokovodných koralov) vrátane tých, ktoré sú uvedené v smernici o biotopoch a smernici o vtákoch,

–všeobecné obmedzenia používania vlečeného výstroja a podmienky ich používania (patrí sem základná konštrukcia koncového rukávca a prípustné prídavné zariadenia),

–obmedzenia používania statických sietí. Okrem iného ide o konsolidáciu existujúcich obmedzení používania unášaných sietí (napríklad zákaz používania unášaných sietí s dĺžkou viac ako 2,5 km, zákaz používania takéhoto výstroja na cielený lov druhoch migrujúcich na veľké vzdialenosti a celkový zákaz používania unášaných sietí v Baltskom mori). Členské štáty by v rámci regionalizácie mali posilniť tieto ustanovenia, okrem iného aj zavedením úplného zákazu používania takéhoto výstroja v prípade, že existujú vedecké dôkazy o tom, že pokračujúce používanie unášaných sietí predstavuje hrozbu pre ochranu citlivých druhov v danom regióne,

–minimálne ochranné referenčné veľkosti (definícia, meranie, manipulácia s rybami nedosahujúcimi minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť),

–spoločné opatrenia na zníženie odhadzovania úlovkov (umelé zvyšovanie ceny, vypúšťanie, ochrana druhov, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia výlovu).

Regionalizácia – v tejto časti sa stanovujú všeobecné zásady regionalizácie vychádzajúce zo základných opatrení, ktoré sa budú uplatňovať v prípade, že nebudú prijaté žiadne regionálne opatrenia, a určujú sa v nej právomoci potrebné na regionalizáciu technických opatrení vo viacročných plánoch, dočasných plánov pre odhadzovanie úlovkov a ochranných opatrení potrebných na plnenie povinností vyplývajúcich z legislatívy v oblasti životného prostredia. Právomoci umožňujú vypracovanie regionálnych opatrení na základe spoločných odporúčaní predložených regionálnymi skupinami členských štátov, ktorými sa menia existujúce základné opatrenia a/alebo sa z nich stanovujú výnimky, zavádzajú sa nové opatrenia alebo odchylné opatrenia za predpokladu, že základné opatrenia preukázateľne nemajú žiaden prínos z hľadiska ochrany alebo že sa prijali alternatívne opatrenia. Uvedené právomoci vyplývajú zo SRP. Vymedzené sú aj regionálne opatrenia, ktoré možno prijať v rámci dočasných plánov pre odhadzovanie úlovkov, ako aj ochranné opatrenia, ktoré sa prijmú v prípade, že z vedeckých dôkazov vyplynie, že regionálnymi opatreniami sa nedosahujú ciele ochrany. Na tento účel sa vkladá ochranná doložka, ktorá umožňuje Komisii konať v prípade, že z dostupných vedeckých odporúčaní vyplýva nutnosť okamžite prijať opatrenia na ochranu morských druhov. To Komisii umožní stanoviť technické opatrenia na zmiernenie takýchto hrozieb prostredníctvom doplnenia tohto nariadenia, stanovenia výnimky z neho alebo pomocou technických opatrení, ktoré sú inak stanovené v súlade s právnymi predpismi Únie. Medzi takéto opatrenia by mohli patriť obmedzenia používania rybárskeho výstroja alebo rybolovných činností v určitých oblastiach alebo počas určitých období.

Technické opatrenia vo vodách mimo Únie – V tejto časti sa Komisia splnomocňuje na prijímanie delegovaných aktov súvisiacich s existujúcimi podrobnými pravidlami týkajúcich sa zoznamov citlivých morských ekosystémov, ako aj osobitných technických opatrení týkajúcich sa špecifikovaných druhov lovu mieňa modrého a sebastesov, ktoré schválila Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC). Okrem toho sa v nej zmenou príslušného nariadenia umožňuje, aby Komisia prijímala delegované akty súvisiace s existujúcimi technickými opatreniami uvedenými v nariadení (EÚ) č. 1343/2011 14 o Všeobecnej rybárskej komisii pre Stredozemné more (GFCM). Komisii sa tiež umožňuje začleniť do práva Únie budúce zmeny týchto opatrení prijaté komisiou NEAFC, ako aj opatrenia prijaté komisiou GFCM. V súčasnosti neexistujú žiadne takéto právomoci.

Technické ustanovenia – táto časť obsahuje spoločné ustanovenia týkajúce sa vykonávania vedeckého výskumu, ako aj umelého opätovného nasadzovania a premiestňovania morských druhov.

Procesné ustanovenia – táto časť obsahuje delegovanie právomoci týkajúce sa delegovaných aktov uvedených v návrhu, ako aj postup výboru pre vykonávacie akty.

Záverečné ustanovenia – táto časť obsahuje zrušenia a zmeny relevantných predpisov, ako aj opis postupu preskúmania a podávania správ.

Prílohy – prílohy obsahujú základné opatrenia podľa jednotlivých morských oblastí (t. j. Severné more, Baltské more, severozápadné vody, juhozápadné vody, Stredozemné more, Čierne more a najvzdialenejšie regióny). Základné opatrenia sa budú uplatňovať v prípade, že nebudú zavedené opatrenia na regionálnej úrovni. Patria medzi ne základné veľkosti ôk siete, minimálne ochranné referenčné veľkosti, oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu na účely ochrany juvenilných rýb a neresiacich sa húfov všetky ostatné opatrenia špecifické pre jednotlivé regióny. Ďalšie prílohy obsahujú zoznam zakázaných druhov, ktoré sa v prípade náhodného ulovenia musia ihneď vrátiť do mora, oblasti zákazu rybolovu zriadené na účely ochrany citlivých biotopov, ako aj zoznam druhov, ktoré sa nesmú loviť unášanými sieťami

2016/0074 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1098/2007 a (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 a (EÚ) č. 1380/2013 a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 894/97, (ES) č. 850/98, (ES) č. 2549/2000, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 812/2004 a (ES) č. 2187/2005

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 15 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 16 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 17 sa stanovuje spoločná rybárska politika (SRP) na ochranu a trvalo udržateľné využívanie rybolovných zdrojov.

(2)Nástrojom na podporu vykonávania SRP sú technické opatrenia. Retrospektívne hodnotenie však ukázalo, že v rámci ich súčasnej regulačnej štruktúry sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť ciele SRP a že treba zaujať nový prístup na zvýšenie účinnosti technických opatrení a zamerať sa na prispôsobenie riadiacej štruktúry.

(3)Je potrebné vytvoriť rámec na reguláciu technických opatrení. Tento rámec by mal obsahovať všeobecné pravidlá platné vo všetkých vodách Únie a zabezpečiť vypracovanie technických opatrení, ktoré prostredníctvom regionalizácie zavedenej v rámci SRP zohľadnia regionálne špecifiká jednotlivých druhov rybolovu a rybolovných oblastí.

(4)Rámec by sa mal vzťahovať na odchyt a vyloďovanie rybolovných zdrojov, ako aj na používanie rybárskeho výstroja a vzájomné pôsobenie rybolovných činností a morských ekosystémov.

(5)Mal by sa uplatňovať na rybolovné operácie, ktoré vo vodách Únie vykonávajú plavidlá Únie, plavidlá tretích krajín a štátni príslušníci členských štátov (bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu), ako aj na plavidlá Únie pôsobiace v najvzdialenejších regiónoch uvedených v prvom odseku článku 349 zmluvy. Okrem toho by sa mal uplatňovať aj vo vodách mimo Únie na technické opatrenia prijaté v regulačnej oblasti Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (North East Atlantic Fisheries Commission, NEAFC) a v oblasti Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (General Fisheries Commission for the Mediterranean, GFCM).

(6)Technické opatrenia by sa v relevantných prípadoch mali vzťahovať na rekreačné rybárstvo, ktoré môže mať významný vplyv na populácie druhov rýb a vodných schránkovcov a kôrovcov.

(7)Technické opatrenia by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov SRP – loviť na úrovni maximálneho udržateľného výnosu, znížiť množstvo nechcených úlovkov, eliminovať odhadzovanie úlovkov a prispieť k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES 18 .

(8)Technické opatrenia by mali konkrétne poskytnúť ochranu juvenilných rýb a neresiacich sa húfov vďaka používaniu selektívneho rybárskeho výstroja a preventívnymi opatreniami. Technickými opatreniami by sa mal navyše minimalizovať a pokiaľ možno eliminovať vplyv rybárskeho výstroja na morské ekosystémy, a najmä na citlivé druhy a biotopy. Technické opatrenia by mali prispieť k zavedeniu riadiacich opatrení na účely dosiahnutia súladu so záväzkami vyplývajúcimi zo smernice Rady 92/43/EHS 19 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES 20 a smernice 2008/56/ES.

(9)V záujme vyhodnotenia účinnosti technických opatrení by sa mali prijať zámery týkajúce sa úrovne nechcených úlovkov, úrovne vedľajších úlovkov citlivých druhov a rozsahu morských biotopov nepriaznivo ovplyvnených rybolovom, ktoré zodpovedajú cieľom SRP a právnych predpisov Únie o ochrane životného prostredia (predovšetkým smernice Rady 92/43 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES 21 ) a najlepšej medzinárodnej praxi.

(10)S cieľom zabezpečiť jednotné chápanie a vykonávanie technických predpisov by sa mali aktualizovať a konsolidovať definície rybárskeho výstroja a rybolovných operácií uvedené v existujúcich nariadeniach o technických opatreniach.

(11)Mali by sa zakázať niektoré deštruktívne typy rybárskeho výstroja alebo metódy, pri ktorých sa používajú výbušniny, jedy, omamné látky, elektrický prúd, pneumatické kladivá alebo iné úderné nástroje, vlečené zariadenia a drapáky na zber koralu červeného alebo iných druhov koralov a koralovitých druhov, a niektoré typy harpún; špecifická výnimka platí pre impulzové vlečné siete, ktoré možno použiť za určitých prísnych podmienok.

(12)So zreteľom na odporúčanie Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (Scientific, Technical and Economic Committee for Fisheries, STECF) by sa mali stanoviť určité spoločné pravidlá vymedzujúce obmedzenia používania vlečeného výstroja a konštrukcie koncových rukávcov, ktorými sa predíde nevhodným postupom vedúcim k neselektívnemu rybolovu.

(13)Mali by sa skonsolidovať existujúce obmedzenia používania unášaných sietí, keďže týmto výstrojom možno loviť na veľkých plochách, čo môže mať za následok značne veľké úlovky citlivých druhov,

(14)V záujme zabezpečenia ochrany citlivých hlbokomorských druhov by mal na základe odporúčania STECF mal naďalej platiť zákaz rybolovu statickými sieťami v divíziách ICES IIIa, VIa, VIb, VIIb, VIIc, VIIj a VIIk a podoblastiach ICES VIII, IX, X a XII východne od 27° z. d. vo vodách so zmapovanou hĺbkou viac ako 600 metrov.

(15)V prípade určitých vzácnych druhov rýb, napríklad druhov žralokov a rají, by aj obmedzená rybolovná činnosť mohla vážne ohroziť ich stav ochrany. Na ochranu takýchto druhov by sa mal zaviesť všeobecný zákaz lovu.

(16)V záujme zabezpečenia prísnej ochrany citlivých morských druhov, napríklad morských cicavcov, morských vtákov a morských plazov v zmysle smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES by členské štáty mali prijať opatrenia na zmiernenie vplyvu s cieľom minimalizovať a pokiaľ možno eliminovať úlovky týchto druhov rybárskym výstrojom.

(17)S cieľom zaručiť ochranu citlivých morských biotopov nachádzajúcich sa v blízkosti pobrežia Írska, Spojeného kráľovstva a v okolí Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov by mali ostať v platnosti existujúce obmedzenia používania výstroja na lov pri morskom dne.

(18)Ak sa vo vedeckých odporúčaniach a technických informáciách uvádzajú ďalšie takéto oblasti, mali by sa pre tieto biotopy prijať podobné obmedzenia v záujme ich ochrany.

(19)V súlade so spoločnou rybárskou politikou by sa mali stanoviť minimálne ochranné referenčné veľkosti s cieľom ochrany juvenilných jedincov morských druhov a zriadenia oblastí obnovy populácií rýb.

(20)Mal by sa vymedziť spôsob merania veľkosti morských druhov.

(21)S cieľom pomôcť odvetviu rybolovu pri plnení povinnosti vylodiť úlovky by členské štáty mali prijať opatrenia na uľahčenie skladovania a získavania odbytísk pre morské druhy, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť. Medzi tieto opatrenia by mala patriť podpora investícií do výstavby a prispôsobenia vyloďovacích miest a prístreškov alebo podpora investícií s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu produktov rybolovu.

(22)Malo by sa zakázať umelé zvyšovanie ceny a vypúšťanie, okrem prípadov, keď boli stanovené výnimky z povinnosti vylodiť úlovky.

(23)V prípadoch, keď z vedeckých odporúčaní vyplýva, že dochádza k značnému počtu nechcených úlovkov druhov, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia výlovu, a preto sa na ne nevzťahuje ani povinnosť vylodiť úlovky, členské štáty by mali realizovať pilotné projekty s cieľom preskúmať možnosti zníženia týchto úlovkov a zaviesť primerané technické opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa.

(24)Ak na regionálnej úrovni neplatia žiadne technické opatrenia, mali by sa uplatňovať základné normy. Dané základné normy by mali vychádzať z existujúcich technických opatrení s prihliadnutím na odporúčania výboru STECF a stanoviská zainteresovaných strán. Normy by mali obsahovať základné veľkosti ôk siete pre vlečený výstroj a statické siete, minimálne ochranné referenčné veľkosti, oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu, opatrenia na ochranu prírody a na zmiernenie rizika vedľajších úlovkov morských cicavcov a morských vtákov v určitých oblastiach a všetky ďalšie existujúce opatrenia špecifické pre jednotlivé regióny, ktoré sú i naďalej potrebné na zabezpečenie cieľov ochrany a ktoré treba dodržiavať, až kým sa neprijmú zodpovedajúce opatrenia v rámci regionalizácie.

(25)Členské štáty spolu so zainteresovanými stranami môžu vypracovať spoločné odporúčania vhodných technických opatrení, ktoré v súlade s regionalizačnými postupmi stanovenými v rámci SRP obsahujú výnimky zo základných noriem.

(26)Z hľadiska využívania a ochrany citlivých druhov a biotopov by takéto regionálne technické opatrenia mali byť minimálne rovnocenné základným normám.

(27)Hlavným nástrojom na stanovenie regionálnych technických opatrení by mali byť viacročné plány v zmysle SRP. V rámci takýchto viacročných plánov možno meniť základné normy, stanovovať nové opatrenia, ktorými sa doplnia alebo nahradia základné normy, alebo stanovovať výnimky z týchto opatrení v prípadoch, keď základné normy preukázateľne nemajú žiaden prínos z hľadiska ochrany, resp. že sa plnenie cieľov a zámerov zabezpečuje alternatívnymi opatreniami. V súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 môžu viacročné plány obsahovať aj ďalšie opatrenia na ochranu prírody s cieľom minimalizovať negatívny vplyv rybolovu na ekosystémy, napríklad také, ktoré sú nevyhnutné na splnenie povinností vyplývajúcich z článku 13 ods. 4 smernice 2008/56/ES, článku 4 smernice 2009/147/ES alebo článku 6 smernice 92/43/EHS.

(28)Pri vypracúvaní spoločných odporúčaní, ktorými sa do viacročných plánov začleňuje výstroj umožňujúci selektívny lov jedincov určitého druhu alebo určitej veľkosti a ktorý sa odlišuje od základnej veľkosti ôk siete, by regionálne skupiny členských štátov mali zabezpečiť, že takýto výstroj zaručí v porovnaní so základnou normou minimálne podobnú alebo lepšiu selektívnosť.

(29)Pri vypracúvaní spoločných odporúčaní na zmenu alebo zriadenie nových oblastí zákazu alebo obmedzenia rybolovu vo viacročných plánoch na účel ochrany juvenilných rýb a neresiacich sa húfov by regionálne skupiny členských štátov mali v spoločných odporúčaniach vymedziť špecifikácie, rozsah, trvanie, obmedzenie používania výstroja a mechanizmy kontroly a monitorovania.

(30)Pri vypracúvaní spoločných odporúčaní na zmenu alebo stanovenie minimálnych ochranných referenčných veľkostí vo viacročných plánoch by regionálne skupiny členských štátov mali zabezpečiť, aby nebolo ohrozené dosiahnutie cieľov SRP, a to tak, že zaručia ochranu juvenilných jedincov morských druhov tak, že nedôjde k porušeniu trhu ani ku vzniku trhu s rybami, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť.

(31)V rámci spoločných odporúčaní by mala byť poskytnutá možnosť zákazov a presunov v reálnom čase ako dodatočných opatrení na ochranu juvenilných jedincov alebo neresiacich sa húfov. V relevantných spoločných odporúčaniach by mali byť vymedzené podmienky zriadenia a zrušenia takýchto oblastí, ako aj opatrenia na kontrolu a monitorovanie.

(32)Na základe vedeckého posúdenia vplyvu inovačného výstroja, ktoré riadne vyhodnotí výbor STECF, možno do spoločných odporúčaní regionálnych skupín členských štátov začleniť použitie takéhoto výstroja (napríklad impulzových vlečných sietí) alebo rozšírenie jeho použitia. V prípade, že zo záverov vedeckého posúdenia vyplýva, že používanie inovačného rybárskeho výstroja bude mať negatívny vplyv na citlivé biotopy a necieľové druhy, nemalo by sa používanie takéhoto výstroja povoliť.

(33)S cieľom minimalizovať vedľajšie úlovky citlivých druhov a vplyv rybárskeho výstroja na citlivé biotopy by regionálne skupiny členských štátov mali vypracovať ďalšie opatrenia na zmiernenie vplyvu, ktorými sa dosiahne zníženie vplyvu rybolovu na citlivé druhy a biotopy. Ak z vedeckých dôkazov vyplýva, že stav ochrany týchto druhov a biotopov je vážne ohrozený, členské štáty by mali prijať dodatočné obmedzenia týkajúce sa konštrukcie a používania určitých typov rybárskeho výstroja alebo dokonca úplný zákaz ich používania v danom regióne. Tieto opatrenia by sa mohli vzťahovať na používanie unášaných sietí, v dôsledku ktorého dochádza v určitých oblastiach k značným úlovkom veľrybotvarých cicavcov a morských vtákov.

(34)Ak nie je prijatý žiaden viacročný plán, nariadenie (EÚ) č. 1380/2013 obsahuje na účely plnenia povinnosti vylodiť úlovky možnosť vypracovania dočasných plánov pre odhadzovanie úlovkov. V rámci týchto plánov by malo byť možné stanoviť technické opatrenia, ktoré striktne súvisia s vykonávaním povinnosti vylodiť úlovky a ktorých cieľom je zvýšiť selektívnosť a čo najviac znížiť nechcené úlovky.

(35)S cieľom zachovať existujúce podrobné odporúčania schválené Komisiou pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (North East Atlantic Fisheries Commission, NEAFC) by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie akty o zoznamoch citlivých morských ekosystémov a špecifických technických opatreniach súvisiace so stanovenými opatreniami na ochranu mieňa modrého a sebastesov. Komisia by okrem toho mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa do práva Únie začlenia budúce zmeny opatrení prijatých komisiou NEAFC, ktoré sú predmetom určitých, výslovne vymedzených nepodstatných prvkov tohto nariadenia a ktoré sa podľa podmienok dohovoru stávajú pre Úniu záväznými. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, a to aj na expertnej úrovni.

(36)S cieľom nebrániť vedeckému výskumu, umelému nasadzovaniu a premiestňovaniu morských organizmov by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na operácie, ktoré treba vykonávať v rámci takýchto činností.

(37)Ak sú k dispozícii vedecké odporúčania, z ktorých vyplýva, že sa vyžaduje urýchlene konať v záujme ochrany morských druhov, Komisia by mala byť v riadne odôvodnených prípadoch splnomocnená prijať okamžite uplatniteľné delegované akty, ktorými sa tieto hrozby zmiernia prostredníctvom technických opatrení, ktorými sa doplní toto nariadenie alebo technické opatrenia, ktoré boli stanovené v súlade s právnymi predpismi Únie, alebo ktorými sa stanovia výnimky z tohto nariadenia alebo daných technických opatrení. Tieto opatrenia mali byť koncipované tak, aby dokázali reagovať na neočakávané zmeny v štruktúre populácie, ku ktorým došlo z dôvodu vysokých alebo nízkych úrovní doplňovania juvenilných rýb do populácie, a aby zabezpečili ochranu neresiacich sa húfov alebo vodných schránkovcov a kôrovcov v prípadoch, že populácia je prelovená alebo ohrozená v dôsledku iných mien stavu ochrany. Ako príklad takýchto opatrení možno uviesť obmedzenia používania vlečeného alebo statického výstroja alebo rybolovných činností v určitých oblastiach alebo počas určitých období.

(38)Na Komisiu by mala byť delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom aktualizovať zoznam rýb a vodných schránkovcov a kôrovcov, pre ktoré platí zákaz cieleného rybolovu, aktualizovať zoznam citlivých oblastí, v ktorých by sa mal obmedziť rybolov, prijímať technické opatrenia v rámci viacročných plánov a prijímať technické opatrenia v rámci dočasných plánov pre odhadzovanie úlovkov. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súbežné, včasné a primerané postupovanie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(39)V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania ustanovení tohto nariadenia by sa na Komisiu mala preniesť právomoc prijímať vykonávacie predpisy k týmto aspektom: stanovovanie špecifikácií pre zariadenia, ktorými sa znižuje opotrebovanie výstroja a podporuje alebo obmedzuje sa únik ulovených jedincov do prednej časti vlečeného výstroja, stanovovanie špecifikácií pre selektívne zariadenia pripojené k špecifikovanému základnému výstroju, stanovovanie špecifikácií pre impulzové vlečné siete, obmedzenia konštrukcie a opatrenia na kontrolu a monitorovanie, ktoré majú prijať vlajkové členské štáty, stanovovanie pravidiel v týchto oblastiach: opatrenia na kontrolu a monitorovanie, ktoré má prijať vlajkový členský štát pri používaní statického výstroja v hĺbkach 200 – 600 m, stanovovanie podrobných pravidiel o opatreniach na kontrolu a monitorovanie, ktoré treba prijať pre určité oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu a na stanovovanie podrobných pravidiel o signalizačných a vykonávacích funkciách zariadení používaných na odplašenie veľrybotvarých cicavcov od statických sietí a metódy používané na minimalizáciu vedľajších úlovkov morských vtákov a morských plazov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 22

(40)Do konca roku 2020 a potom každé tri roky Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní tohto nariadenia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi a príslušnými poradnými radami a v nadväznosti na hodnotenie STECF. V tejto správe sa vyhodnotí, nakoľko technické opatrenia na regionálnej úrovni a na úrovni Únie prispeli k dosahovaniu cieľov stanovených v článku 3 a plnení zámerov uvedených v článku 4. Ak z danej správy vyplýva, že na regionálnej úrovni neboli ciele a zámery preukázateľne splnené, členské štáty v danom regióne predložia do šiestich mesiacov po predložení správy uvedenej v odseku 1 plán nápravných opatrení, ktoré treba prijať, aby sa zabezpečilo splnenie týchto cieľov a predsavzatí.

(41)Z dôvodu počtu a významu zmien, ktoré treba vykonať, by sa mali zrušiť nariadenia Rady (ES) č. 894/97 23 , (ES) č. 850/98 24 , (ES) č. 2549/2000 25 , (ES) č. 254/2002 26 , (ES) č. 812/2004 27 a (ES) č. 2187/2005 28 .

(42)Zodpovedajúcim spôsobom by sa mali zmeniť nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 29 , (ES) č. 1098/2007 30 , (ES) č. 1224/2009 31 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 32 a (EÚ) č. 1380/2013 33 .

(43)S cieľom doplniť alebo zmeniť existujúce podrobné pravidlá transponujúce odporúčania Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať v súvislosti s technickými opatreniami uvedenými v nariadení (EÚ) č. 1343/2011 akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia by tiež mala byť splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa včlenenia budúcich zmien týchto opatrení prijatých komisiou GFCM, ktoré sú predmetom určitých výslovne vymedzených nepodstatných prvkov tohto nariadenia a ktoré sa stanú v Únii záväznými v súlade s podmienkami dohody o GFCM. do práva Únie. Nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, a to aj na expertnej úrovni.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú technické opatrenia, ktoré sa týkajú:

a)    lovu a vyloďovania rybolovných zdrojov a

b)    používania rybárskeho výstroja a vzájomného pôsobenia rybolovných činností a morských ekosystémov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.Bez toho, aby bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu, toto nariadenie sa vzťahuje na činnosti, ktoré vykonávajú rybárske plavidlá Únie a štátni príslušníci členských štátov v rybolovných oblastiach uvedených v článku 5, ako aj na rybárske plavidlá, ktoré plávajú pod vlajkou tretích krajín alebo sú v nich zaregistrované a vykonávajú rybolov vo vodách Únie.

2.    Články 7 a 14 a časť A príloh V až X sa uplatňujú aj na rekreačné rybárstvo.

3. S výhradou podmienok uvedených v článkoch 29 a 30 sa technické opatrenia stanovené v tomto nariadení nevzťahujú na rybolovné operácie, ktoré sa vykonávajú výlučne na účely:

a)vedeckého výskumu a

b)umelého opätovného nasadzovania alebo premiestňovania morských druhov.

Článok 3

Všeobecné a osobitné ciele

1.    Technické opatrenia sú nástrojmi na podporu vykonávania spoločnej rybárskej politiky (SRP) a ako také prispejú k plneniu cieľov SRP stanovených v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a najmä v odsekoch 2, 3 a 5 písm. a) a j) daného článku.

2.    Okrem toho je cieľom technických opatrení najmä:

a)dosiahnuť optimalizáciu spôsobov využívania zdrojov v záujme ochrany juvenilných rýb a neresiacich sa húfov morských druhov;

b)zabezpečiť, aby sa vedľajšie úlovky morských druhov uvedených v smernici 92/43/EHS a smernici 2009/147/ES a iných citlivých druhov, ku ktorým dochádza pri rybolove, znížili na minimum a aby sa vo všetkých možných prípadoch eliminovali tak, aby nepredstavovali hrozbu pre stav ochrany týchto druhov;

c)zabezpečiť, aby sa environmentálne vplyvy rybárstva na morské biotopy znížili na minimum a aby sa vo všetkých možných prípadoch eliminovali tak, aby nepredstavovali hrozbu pre stav ochrany týchto biotopov;

d)prispieť k zavedeniu opatrení na riadenie rybárstva, ktorými sa dosiahne dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo smerníc 92/43/EHS, 2009/147/ES, 2008/56/ES a 2000/60/ES.

Článok 4

Zámery

1.    Technické opatrenia sa sústreďujú na dosiahnutie týchto zámerov:

a)zabezpečiť, aby úlovky morských druhov, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, nepredstavovali v súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 viac ako 5 obj. %;

b)zabezpečiť, aby vedľajšie úlovky morských cicavcov, morských plazov, morských vtákov a iných komerčne nevyužívaných druhov neprekročili úrovne stanovené v právnych predpisoch Únie a medzinárodných dohodách;

c)zabezpečiť, aby environmentálny vplyv rybolovných činností na biotopy morského dna neprekročil úroveň potrebnú na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu pre všetky typy biotopov, ktoré sa v rámci smernice 2008/56/ES posudzujú z hľadiska kvality a priestorového rozsahu v každom morskom regióne alebo subregióne, v ktorom treba dosiahnuť požadované úrovne.

2.    Miera plnenia týchto predsavzatí sa preskúma v rámci procesu hodnotenia podľa článku 34.

Článok 5

Vymedzenie rybolovných oblastí

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto geografické vymedzenie rybolovných oblastí:

a)„Severné more“ sú divízie ICES 34 IIa, IIIa a IV;

b)„Baltské more“ sú divízie ICES IIIb, IIIc a IIId;

c)„severozápadné vody“ sú podoblasti ICES V (okrem Va a vôd mimo Únie divízie Vb), VI a VII;

d)„juhozápadné vody“ sú podoblasti ICES VIII, IX a X (vody Únie) a oblasti CECAF 35 34.1.1, 34.1.2 a 34.2.0 (vody Únie);

e)„Stredozemné more“ sú morské vody Stredozemného mora na východ od 5°36′ z. d.;

f)„Čierne more“ sú vody v geografickej podoblati GFCM 29 (General Fisheries Commission for the Mediterranean, Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) vymedzené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1343/2011 36 (Uznesenie GFCM/33/2009/2);

g)„najvzdialenejšie regióny“ sú vody okolo najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 prvom odseku zmluvy, rozdelené do troch morských oblastí: západný Atlantik, východný Atlantik a Indický oceán;

h)„regulačná oblasť NEAFC“ sú vody oblasti dohovoru NEAFC, ktoré ležia mimo vôd patriacich z hľadiska rybolovu do právomoci zmluvných strán a ktoré sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1236/2010 37 ;

i)„oblasť dohody o GFCM“ je Stredozemné more, Čierne more a spájajúce vody v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 38 .

Článok 6

Vymedzenie pojmov

1.    Na účely tohto nariadenia sa okrem vymedzenia pojmov v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 uplatňuje aj toto vymedzenie pojmov:

(1)„spôsob využívania populácie“ je spôsob, akým je rybolovný tlak rozložený medzi jednotlivé vekové triedy populácie;

(2)„selektívnosť“ je kvantitatívne vyjadrenie pravdepodobnosti úlovku rýb určitej veľkosti do siete s určitou veľkosťou ôk (alebo na háčik určitej veľkosti);

(3)„selektívny rybolov“ je rybolov vykonávaný metódou, ktorá v rámci rybolovnej operácie umožňuje cielený lov jedincov určitého druhu rýb alebo vodných schránkovcov a kôrovcov určitej veľkosti a vďaka ktorej možno zamedziť úlovkom necieľových druhov, resp. vypustiť jedince týchto druhov nezranené;

(4)„cielený rybolov“ je lov konkrétneho druhu alebo konkrétnych druhov, pri ktorom celkový úlovok daného druhu/daných druhov predstavuje 50 % ekonomickej hodnoty úlovku;

(5)„dobrý environmentálny stav“ je environmentálny stav morských vôd v zmysle článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES;

(6)„citlivý biotop“ je biotop, ktorého stav ochrany vrátane jeho rozlohy, stavu (t. j. štruktúry a funkcie) a biotických a abiotických prvkov je nepriaznivo ovplyvnený tlakom spôsobeným ľudskou činnosťou, okrem iného aj rybolovnými činnosťami; medzi citlivé biotopy patria najmä typy biotopov uvedené v prílohe I a biotopy druhov uvedených v prílohe II k smernici 92/43/EHS, biotopy druhov uvedených v prílohe I k smernici 2009/147/ES, biotopy, ktorých ochrana je potrebná na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu podľa smernice 2008/56/ES a citlivé morské ekosystémy v zmysle článku 2 písm. b) nariadenia Rady 734/2008 39 ;

(7)„citlivý druh“ je druh, ktorého stav ochrany vrátane jeho biotopu, rozšírenia, veľkosti populácie a stavu populácie je nepriaznivo ovplyvnený tlakom spôsobeným ľudskou činnosťou, okrem iného aj rybolovnými činnosťami; medzi citlivé druhy patria najmä druhy uvedené v prílohách II a IV k smernici 92/43/EHS, druhy, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/147/ES a druhy, ktorých ochrana je nutná na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu podľa smernice 2008/56/ES;

(8)„malé pelagické druhy“ sú makrela atlantická, sleď atlantický, stavrida ostroboká, sardela európska, sardinka európska, treska belasá, striebristka perleťová, šprota severná a ryba Capros aper;

(9)„rekreačné rybárstvo“ sú nekomerčné rybárske činnosti, pri ktorých sa využívajú živé morské zdroje na rekreáciu, turistiku alebo šport;

(10)„poradné rady“ sú skupiny zaintenteresovaných strán, ktoré sú zriadené v rámci SRP, aby sa podporilo vyvážené zastúpenie všetkých zainteresovaných strán a prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v rámci SRP;

(11)„vlečná sieť“ je rybársky výstroj, ktorý je aktívne vlečený jedným rybárskym plavidlom alebo viacerými rybárskymi plavidlami a ktorý pozostáva z kužeľovitého alebo pyramídovitého tela (telo vlečnej siete), ktoré je na konci uzavreté koncovým rukávcom; „vlečený výstroj“ sú vlečné siete, dánske záťahové siete a podobný výstroj s kužeľovitým alebo pyramídovitým telom, ktoré sú na konci uzavreté vakom (koncový rukávec), alebo pozostávajú z dvoch dlhých krídel, tela a vaku (koncový rukávec), a aktívne sa ťahajú vo vode;

(12)„vlečná sieť na lov pri dne“ je vlečná sieť, ktorá je určená a používa sa na lov na dne alebo pri dne;

(13)„párová vlečná sieť“ je vlečná sieť na lov pri dne, ktorá je ťahaná dvoma člnmi naraz, pričom jedno vlečné lano siete ťahá jeden čln a druhé vlečné lano ťahá druhý čln. Horizontálny otvor vlečnej siete sa udržiava vzdialenosťou medzi týmito dvoma plavidlami pri ťahaní výstroja;

(14)„pelagická vlečná sieť“ je vlečná sieť, ktorá je určená a používa sa na lov v pelagických vodách;

(15)„vlečná sieť s rozperným rahnom“ je výstroj, ktorý pozostáva z vlečnej siete, ktorá je horizontálne otvorená oceľovým alebo dreveným rahnom (rozperné rahno), a sieťoviny so spodnými reťazami, spletenými reťazami alebo vlečnými reťazami a ktorý je aktívne vlečený po dne;

(16)„impulzová vlečná sieť“ je rybolovná technika, pri ktorej sa na lov rýb používa elektrické pole. Pozostáva z niekoľkých elektród pripojených k výstroju v smere ťahania, ktoré vysielajú krátke elektrické impulzy;

(17)„dánska záťahová sieť“ je obchvatný vlečený výstroj ovládaný z člnu dlhými lanami (záťahové laná), ktorý je určený na nahnanie rýb smerom k otvoru siete. Výstroj je tvorený sieťou, ktorá sa konštrukciou a veľkosťou podobá vlečnej sieti na lov pri dne a pozostáva z dvoch dlhých krídel, tela a vaku (koncový rukávec);

(18)„vaková sieť“ je obchvatný výstroj tvorený sieťou, ktorej spodná časť sa sťahuje sťahovacím lanom v spodnej časti siete, ktoré je prevlečené cez kruhy upevnené pozdĺž spodného lana a ktorým sa sieť sťahuje a uzatvára;

(19)„dredž“ je výstroj, ktorý je buď aktívne ťahaný hlavným lodným motorom (dredž ovládaná z lode), alebo motorizovaným navijakom z ukotveného plavidla (mechanizovaná dredž), ktorým sa lovia lastúrniky, ulitníky alebo hubky a ktorý pozostáva zo sieťového vaku alebo kovového koša pripevneného k pevnému rámu alebo tyči rozličnej veľkosti a tvaru a ktorého nižšia časť môže mať zaoblenú, ostrú alebo ozubenú zbernú čepeľ, ktorá môže, no nemusí byť vybavená klznými lištami a ponornými doskami. Niektoré dredže sú vybavené hydraulickým zariadením (hydraulické dredže). Dredže ťahané ručne alebo manuálnym navijakom v plytkých vodách, či už s člnom alebo nie, ktoré slúžia na lov lastúrnikov, ulitníkov alebo hubiek (ručné dredže), sa na účely tohto nariadenia nepovažujú za vlečený výstroj;

(20)„statická sieť“ je akýkoľvek typ žiabrovky, zakliesňovacej siete alebo viacstennej žiabrovky, ktorá je buď ukotvená na morskom dne (žiabrovky alebo nastavovacie siete) alebo je unášaná prílivom a odlivom (unášané siete); po vplávaní do tejto siete sa ryby zamotajú alebo zakliesnia do ôk sieťoviny.

(21)„unášaná sieť“ je sieť pozostávajúca z jednostennej alebo viacstennej sieťoviny, pričom jednotlivé steny sú jedna za druhou zavesené na vrchnom lane (resp. vrchných lanách), ktorá je pridržiavaná na hladine alebo v určitej hĺbke pod hladinou pomocou plavákov a je unášaná prúdom, a to buď samostatne alebo s člnom, ku ktorému môže byť pripevnená. Môže byť vybavená ďalšími zariadeniami na stabilizovanie siete alebo obmedzenie unášania, napríklad plávajúcou kotvou alebo kotvou na dne, ktorá je pripevnená na jednom konci siete;

(22)„nastavovacia žiabrovka“ je sieť, ktorá pozostáva z jedného kusu sieťoviny a je zvisle udržiavaná vo vode plavákmi a závažiami. Živé vodné zdroje sa do nej chytajú tak, že sa zakliesnia do ôk sieťoviny, a sieť je alebo môže byť prichytená ku dnu ľubovoľnými prostriedkami;

(23)„nastavovacia zakliesňovacia sieť“ je sieť pozostávajúca z jednej steny sieťoviny, pričom sieťovina je zavesená na lanách tak, že je v porovnaní so žiabrovkou oveľa menej napnutá. Zakliesňovacia sieť obvykle vykazuje menšiu mieru flotácie na vrchnom lane a jej poloha pri rybolove je nižšia, ako je to v prípade priemernej nastavovacej žiabrovky na lov pri dne, a je alebo môže byť prichytená ku dnu ľubovoľnými prostriedkami.

(24)„viacstenná žiabrovka“ je sieť, ktorá pozostáva z jednej alebo viacerých vrstiev sieťoviny s dvoma vonkajšími vrstvami sieťoviny s veľkými okami, medzi ktorými sa nachádza vrstva sieťoviny s jemnými malými okami, a ktorá je alebo môže byť prichytená ku dnu ľubovoľnými prostriedkami.

(25)„kombinovaná obyčajná a viacstenná žiabrovka“ je osadená žiabrovka kombinovaná s viacstennou žiabrovkou predstavujúcou jej spodnú časť;

(26)„lovná šnúra“ je rybársky výstroj, ktorý pozostáva z hlavnej šnúry (niekedy značnej dĺžky), ku ktorej sú v pravidelných intervaloch pripevnené závesné lanká s háčikmi s návnadou alebo bez návnady. Hlavná šnúra je buď vodorovne alebo zvisle ukotvená na morskom dne alebo pri morskom dne, alebo môže plávať na hladine;

(27)„koše a košíky“ sú pasce v tvare klietok alebo košov z rôznych materiálov, ktoré sú určené na lov kôrovcov alebo rýb, ktoré sú osadené na morskom dne buď jednotlivo alebo v radoch spojených lanami (bójové laná) k bójam na hladine, vďaka ktorým je vidno ich polohu, a ktoré majú jeden alebo viac otvorov či vchodov;

(28)„ručná šnúra“ je rybárska technika, pri ktorej sa v rukách drží jedna lovná šnúra. K šnúre je pripevnená jedna alebo viacero návnad alebo háčikov s návnadou;

(29)„krížový drapák“ je drapák, ktorým sa pohybom podobným strihaniu nožnicami zbierajú z morského dna napríklad lastúrniky alebo koral červený;

(30)„koncový rukávec“ je koncová časť vlečnej siete, ktorá má buď valcovitý tvar, t. j. má všade rovnaký obvod, alebo kužeľovitý tvar. Pozostáva z viacerých panelov (kusov sieťoviny) s rovnakou veľkosťou ôk, ktorých bočné strany sú súbežne s pozdĺžnou osou vlečnej siete zošité švom, ku ktorému sa dá pripojiť bočné lano. Na regulačné účely sa pod koncovým rukávcom rozumie 50 posledných ôk siete;

(31)„veľkosť ôk siete“ je veľkosť ôk koncového rukávca vlečeného výstroja, meraná postupom stanoveným v nariadení Komisie (ES) č. 517/2008 40 ;

(32)„štvorcové oko“ je tvar oka, ktorý vzniká upevnením sieťoviny tak, že je od N-smeru odchýlená o 45°, takže jedna strana je rovnobežná s pozdĺžnou osou vlečnej siete a druhá s ňou zviera 90° uhol;

(33)„kosoštvorcové oko“ je bežný kosouhlý tvar ôk vo vrstve sieťoviny;

(34)„vlečná sieť T90“ je vlečná sieť, dánska záťahová sieť alebo podobný vlečený výstroj s koncovým rukávcom a tunelom z viazanej sieťoviny s kosoštvorcovými okami otočenej o 90° tak, že hlavný smer vlákna sieťoviny je rovnobežný so smerom ťahania;

(35)„únikové okno typu Bacoma“ je únikový panel vyhotovený zo sieťoviny bez uzlov, so štvorcovými okami, ktorý je pripevnený na koncovom rukávci tak, že vzdialenosť medzi jeho spodným okrajom a uzáverovým lanom siete nepredstavuje viac ako štyri oká;

(36)„selekčná sieť“ je zariadenie vložené do vlečnej siete na lov kreviet, ku ktorej je v blízkosti rozperného rahna pripojené po celom jej obvode, zužujúce sa do špičky, kde je pripevnené k spodnej vrstve siete. V mieste, kde je selekčná sieť napojená na koncový rukávec, sa nachádza únikový otvor, cez ktorý môžu uniknúť druhy alebo jedince, ktoré by z dôvodu veľkosti neprešli okami selekčnej sieťoviny, zatiaľ čo krevety môžu cez oká selekčnej sieťoviny prejsť do koncového rukávca;

(37)„ponor“ vakovej siete je súčet výšky ôk (vrátane uzlov), keď sú mokré a natiahnuté kolmo na plavákové lano;

(38)„čas ponorenia“ je časový úsek od chvíle ponorenia siete do vody do chvíle, keď sa sieť úplne vytiahne na palubu rybárskeho plavidla;

(39)„senzory na monitorovanie výstroja“ sú diaľkové elektronické senzory, ktoré možno umiestniť na vlečnú alebo vakovú sieť na účely monitorovania kľúčových parametrov efektívnosti, ku ktorým patrí napríklad vzdialenosť medzi vodiacimi štítmi vlečnej siete alebo veľkosť úlovku;

(40)„sonar“ je diaľkové zariadenie, ktoré vysielaním akustických signálov upozorňuje druhy, medzi ktoré patria morské cicavce, na prítomnosť rybárskeho výstroja a varuje ich pred ním;

(41)„zariadenia na odplašenie vtákov“ sú šnúry (so stužkami), ktoré sú v prípade, že sa na rybolov používajú háčiky s návnadou, vlečené z vyššie položeného bodu v blízkosti kormy rybárskeho plavidla, a ktorých účelom je odplašiť morské vtáky z miesta rozmiestnenia háčikov;

(42)„umelé zvyšovanie ceny“ (tzv. high grading) je prax, v rámci ktorej sa s cieľom dosiahnuť čo možno najvyššiu peňažnú hodnotu rýb dovezených do prístavu odhadzujú ryby s malou trhovou hodnotou, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu, hoci bolo možné ich legálne vylodiť.

(43)„vypúšťanie“ je prax úmyselného vypúšťania rýb z rybárskeho výstroja skôr, ako sa daný výstroj vytiahne na palubu rybárskeho plavidlá, ktorá má za následok stratu mŕtvych alebo umierajúcich rýb;

(44)„priame opätovné zarybňovanie“ je činnosť, pri ktorej sa živé, voľne žijúce živočíchy vybraných druhov vypúšťajú do vôd, kde sa prirodzene vyskytujú, aby sa využila prirodzená regenerácia vodného prostredia tak, aby sa zvýšil počet jedincov dostupných pre rybolov a/alebo sa zintenzívnilo prirodzené doplňovanie populácie;

(45)„premiestňovanie populácie“ je proces, v rámci ktorého je živočíšny druh ľudským pričinením úmyselne prepravený a vypustený v rámci oblastí výskytu jeho stabilných populácií.

KAPITOLA II

SPOLOČNÉ TECHNICKÉ OPATRENIA

ODDIEL 1

Zakázaný rybársky výstroj a zakázané metódy rybolovu

Článok 7

Zakázaný rybársky výstroj a zakázané metódy rybolovu

Zakazuje sa lov alebo výlov morských druhov týmito metódami:

a)jedovaté, omamné alebo korozívne látky;

b)elektrický prúd okrem používania impulzovej vlečnej siete v zmysle článku 24 a prílohy V časti E;

c)výbušniny;

d)pneumatické kladivá alebo iné úderné nástroje;

e)vlečené zariadenia na zber koralu červeného alebo iného typu koralov a koralovitých organizmov;

f)krížový drapák a podobné drapáky, najmä na zber koralu červeného alebo iného typu koralov a koralovitých druhov;

g)všetky typy projektilov;

h)harpúny, pokiaľ sa používajú spolu s podvodným potápačským dýchacím prístrojom (akvalung) alebo v noci od západu slnka do úsvitu.

Článok 8

Zakázané typy použitia

V prípade všetkých morských druhov ulovených jednou z metód uvedených v článku 7 sa zakazuje predaj, vystavovanie alebo ponúkanie na predaj.

ODDIEL 2

Všeobecné obmedzenia týkajúce sa výstroja a podmienky jeho používania

Článok 9

Všeobecné obmedzenia používania vlečeného výstroja

1.    Veľkosť ôk ktorejkoľvek časti ktoréhokoľvek vlečeného výstroja nesmie byť väčšia ako veľkosť ôk koncového rukávca. Toto ustanovenie sa neuplatňuje na tú časť siete, na ktorú sa pripevňujú senzory na monitorovanie výstroja.

2.    Vo všetkých prípadoch, keď je niekoľkými plavidlami súčasne vlečených viac sietí, musia mať všetky siete rovnakú veľkosť ôk.

3.    Zakazuje sa používať taký koncový rukávec alebo pripevňovať na sieť také zariadenie, ktoré upcháva alebo inak zmenšuje veľkosť ôk siete koncového rukávca alebo ktorejkoľvek časti vlečeného výstroja. Týmto ustanovením sa nevylučuje používanie určitých zariadení, ktorými sa znižuje opotrebovanie výstroja a podporuje alebo obmedzuje sa únik ulovených jedincov do prednej časti vlečeného výstroja.

4.    Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá špecifikácie koncových rukávcov a zariadení uvedených v odseku 3. Tieto vykonávacie akty musia vychádzať z najlepších dostupných vedeckých a technických odporúčaní a možno nimi stanoviť:

–obmedzenie hrúbky vlákien,

–obmedzenie obvodu koncových rukávcov,

–obmedzenie používania niektorých typov sieťoviny,

–konštrukciu a upevnenie koncových rukávcov,

–povolené zariadenia na zníženie opotrebovania výstroja a

–povolené zariadenia na obmedzenie úniku úlovkov.

5.    Vykonávacie akty uvedené v odseku 4 tohto článku sa musia prijímať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2.

Článok 10

Všeobecné obmedzenia používania statických sietí

1.    Zakazuje sa mať na palube alebo používať jednu či viac unášaných sietí, ktoré majú, či už jednotlivo alebo spolu, dĺžku viac ako 2,5 km.

2.    Na lov druhov uvedených v prílohe III sa zakazuje používať unášané siete.

3.    Bez ohľadu na odsek 1 sa zakazuje mať na palube alebo používať unášané siete vo vodách Baltského mora.

4.    Zakazuje sa používať žiabrovky na lov pri dne, zakliesňovacie siete a viacstenné žiabrovky na lov týchto druhov:

–tuniak dlhoplutvý (Thunnus alalunga),

–tuniak modroplutvý (Thunnus thynnus),

–brama makrelovitá(Brama brama),

–mečiar veľký (Xiphias gladius),

–žraloky týchto druhov alebo čeľadí: Hexanchus griseus, Cetorhinus maximus, všetky druhy čeľade Alopiidae, Carcharhinidae, Sphymidae Isuridae, Lamnidae. 

5.    Zakazuje sa používať nastavovacie žiabrovky na lov pri dne, zakliešňovacie siete a viacstenné žiabrovky v polohách so zaznamenanou hĺbkou viac ako 600 m.

ODDIEL 3

Ochrana citlivých druhov a biotopov

Článok 11

Zakázané druhy rýb a vodných schránkovcov a kôrovcov

1.    Zakazuje sa úmyselný lov, ponechávanie na palube, prekládka alebo vyloďovanie druhov rýb a vodných schránkovcov a kôrovcov uvedených v prílohe IV k smernici 92/43/EHS; výnimku predstavujú prípady, keď bola udelená výnimka podľa článku 16 danej smernice.

2.    Okrem druhov uvedených v odseku 1 sa plavidlám Únie zakazuje loviť, ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať na predaj druhy uvedené v prílohe I.

3.     Vedľajším úlovkom druhov uvedených v odsekoch 1 a 2 sa nesmie ublížiť a jedince sa musia urýchlene pustiť na slobodu.

4.    Ak z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní vyplýva, že treba zmeniť prílohu I doplnením nových druhov, ktoré si vyžadujú ochranu, Komisia je splnomocnená takúto zmenu prijať delegovanými aktmi v súlade s článkom 32.

5.    Opatrenia prijaté podľa odseku 4 tohto článku sa zamerajú na plnenie zámeru uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. b).

Článok 12

Vedľajšie úlovky morských cicavcov, morských vtákov a morských plazov

1.    Zakazuje sa úmyselný lov, ponechávanie na palube, prekládka alebo vyloďovanie morských cicavcov alebo morských plazov uvedených v prílohách II a IV k smernici 92/43/EHS a druhov morských vtákov uvedených v smernici 2009/147/ES .

2.    Vedľajším úlovkom druhov uvedených v odseku 1 sa nesmie ublížiť a jedince sa musia urýchlene pustiť na slobodu

3.    Ponechávanie na palube, prekládku alebo vyloďovanie jedincov morských druhov uvedených v odseku 1, ktoré boli ulovené ako vedľajší úlovok, možno bez ohľadu na odseky 1 a 2 povoliť, pokiaľ je táto činnosť potrebná na zabezpečenie pomoci na uzdravenie zranených jedincov a za predpokladu, že príslušné vnútroštátne orgány boli vopred v plnej miere informované.

4.    Na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní môže členský štát predpísať plavidlám plaviacim sa pod jeho vlajkou opatrenia na zmiernenie vplyvu alebo obmedzenia používania určitých typov rybárskeho výstroja podľa postupu uvedeného v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Takýmito opatreniami sa minimalizujú a pokiaľ možno eliminujú úlovky druhov uvedených v odseku 1 a takéto opatrenia musia zároveň zodpovedať cieľom stanoveným v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a musia byť minimálne rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.

5.    Opatrenia prijaté podľa odseku 4 tohto článku sa zamerajú na plnenie zámeru uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. b).

Článok 13

Ochrana citlivých biotopov vrátane zraniteľných morských ekosystémov

1.    Zakazuje sa používať rybársky výstroj uvedený v prílohe II v relevantných oblastiach uvedených v danej prílohe.

2.    Ak z najlepších vedeckých odporúčaní vyplýva, že treba zmeniť zoznam oblastí v prílohe II, okrem iného aj doplnením nových oblastí, Komisia je splnomocnená prijímať takéto zmeny v delegovaných aktoch podľa postupu stanoveného v článku 11 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Pri prijímaní takýchto zmien Komisia venuje osobitnú pozornosť zmierneniu negatívnych vplyvov presunu rybolovných činností do iných citlivých oblastí.

3.    Ak sa takéto biotopy vyskytujú vo vodách, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc členského štátu, tento členský štát je oprávnený zriadiť oblasti zákazu rybolovu alebo iné opatrenia na ochranu týchto biotopov podľa postupu uvedeného v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Takéto opatrenia musia zodpovedať cieľom stanoveným v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a musia byť minimálne rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.

4. Opatrenia prijaté podľa odsekov 2 a 3 tohto článku sa zamerajú na plnenie zámeru uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. c).

ODDIEL 4

Minimálne ochranné referenčné veľkosti

Článok 14

Minimálne ochranné referenčné veľkosti

1.    Minimálne ochranné referenčné veľkosti morských druhov uvedených v časti A príloh V až X k tomuto nariadeniu sa uplatňujú na tieto účely:

(a)zabezpečiť ochranu juvenilných jedincov morských druhov podľa článku 15 ods. 11 a 12 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

(b)zriadiť oblasti na obnovu populácií rýb podľa článku 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

2.    Veľkosť morských druhov sa meria v súlade s ustanoveniami prílohy IV.

3.    Ak existuje viac metód merania veľkosti morských druhov a veľkosť nameraná jednou z daných metód je rovnaká alebo väčšia ako minimálna ochranná referenčná veľkosť, exemplár sa nepovažuje za jedinca, ktorý nedosahuje minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť.

Článok 15

Ustanovenia týkajúce sa morských druhov, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť

Členské štáty zavedú opatrenia s cieľom uľahčiť skladovanie alebo nájsť odbytiská pre úlovky, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť a v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 boli vylodené. Medzi tieto opatrenia môže patriť aj podpora investícií do výstavby a adaptácie miest vylodenia a prístreškov, alebo podpora investícií určených na zvýšenie hodnoty produktov rybolovu.

ODDIEL 5

Opatrenia na elimináciu odhadzovania úlovkov

Článok 16

Zákaz umelého zvyšovania ceny a vypúšťania

1.    Zakazuje sa prax umelého zvyšovania ceny a vypúšťania.

2.    Odsek 1 sa nevzťahuje na úlovky druhov, ktoré sú vyňaté z uplatňovania povinnosti vylodiť úlovky podľa článku 15 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

Článok 17

Druhy, na ktoré sa nevzťahuje obmedzenie výlovu

1.    Členské štáty môžu realizovať pilotné projekty s cieľom preskúmať metódy na zamedzenie, minimalizovanie a elimináciu nechcených úlovkov druhov, na ktoré sa nevzťahuje obmedzenie výlovu. Tieto pilotné projekty musia zohľadňovať stanoviská relevantných poradných rád a musia vychádzať z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní.

2.    Ak z výsledkov týchto pilotných štúdií alebo iných vedeckých odporúčaní vyplýva, že objem nechcených úlovkov druhov, na ktoré sa nevzťahuje obmedzenie výlovu, je priveľký, môžu členské štáty postupom uvedeným v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 stanoviť technické opatrenia na zníženie týchto nechcených úlovkov. Tieto technické opatrenia sa vzťahujú výhradne na rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou daného členského štátu.

KAPITOLA III

REGIONALIZÁCIA

Článok 18

Hlavné zásady

1.    Technické opatrenia stanovené na regionálnej úrovni sú uvedené v týchto prílohách:

a)pre Severné more v prílohe V;

b)pred severozápadné vody v prílohe VI;

c)pre juhozápadné vody v prílohe VII;

d)pre Baltské more v prílohe VIII;

e)pre Stredozemné more v prílohe IX;

f)pre Čierne more v prílohe X;

g)pre najvzdialenejšie regióny v prílohe XI.

2.    Členské štáty môžu postupom stanoveným v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 predložiť spoločné odporúčania vymedzujúce vhodné technické opatrenia na regionálnej úrovni, ktoré sa odlišujú od opatrení stanovených v odseku 1.

3.    Z hľadiska modelov využívania populácií a úrovne ochrany citlivých druhov a biotopov musia byť technické opatrenia uvedené v odseku 2 minimálne rovnocenné s opatreniami uvedenými v odseku 1.

Článok 19

Regionálne opatrenia v rámci viacročných plánov

1.    Na účely dosiahnutia cieľov viacročných plánov uvedených v článkoch 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je Komisia splnomocnená stanoviť technické opatrenia na regionálnej úrovni. Takéto opatrenia sa stanovia v delegovaných aktoch prijatých v súlade s článkom 32 tohto nariadenia a článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

2.     Na základe opatrení stanovených v súlade s odsekom 1:

a)sa môžu zmeniť alebo doplniť opatrenia uvedené v prílohách V až XI;

b)sa môže povoliť výnimka z opatrení uvedených v prílohách V až XI v konkrétnej oblasti alebo na konkrétne časové obdobie za predpokladu, že základné opatrenia preukázateľne nemajú žiaden prínos z hľadiska ochrany alebo že sa rovnaké ciele dosahujú alternatívnymi opatreniami.

3.    Viacročný plán môže obsahovať typy technických opatrení, ktoré možno pre relevantný región prijať podľa odsekov 1 a 2.

4.    Opatrenia prijaté na základe odsekov 1 a 2:

a) sa sústreďujú na dosiahnutie cieľov a zámerov uvedených v článkoch 3 a 4 tohto nariadenia;

b) sa riadia zásadami dobrej správy vecí verejných stanovenými v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a

c) prideľovaním rybolovných možností poskytujú stimuly rybárskym plavidlám využívajúcim selektívny výstroj alebo selektívne rybolovné techniky so zníženým vplyvom na životné prostredie.

5.    Ak členské štáty predložia spoločné odporúčania na stanovenie technických opatrení podľa odseku 1, poskytnú vedecké dôkazy opodstatňujúce prijatie týchto opatrení.

6.    Komisia môže požiadať výbor STECF o hodnotenie spoločných odporúčaní uvedených v odseku 5.

Článok 20

Selektívnosť rybárskeho výstroja z hľadiska druhov a veľkosti živočíchov

1.Členské štáty pri predkladaní spoločných odporúčaní podľa článku 19 s cieľom špecifikovať výstroj, ktorým možno selektívne loviť určité veľkosti a druhy živočíchov, predložia dôkazy, z ktorých vyplýva, že daný výstroj spĺňa minimálne jedno z týchto kritérií:

a)z hľadiska selektívneho lovu konkrétnych druhov alebo kombinácie druhov sa dosahujú minimálne rovnaké výsledky ako výstroj stanovený v časti B príloh V až X a v prílohe XI časti A alebo

b)nechcené úlovky špecifikovaných druhov alebo kombinácie druhov sú pod prahovou úrovňou.

2.Vlastnosti výstroja z hľadiska selektívnosti uvedené odseku 1 písm. a) a prahová úroveň a druhy uvedené v odseku 1 písm. b) treba vymedziť v príslušnom viacročnom pláne.

Článok 21

Oblasti zákazu rybolovu alebo oblasti s obmedzením rybolovu na ochranu juvenilných rýb a neresiacich sa húfov

Spoločné odporúčania, ktoré členské štáty predložia podľa článku 19 s cieľom zmeniť oblasti zákazu rybolovu alebo oblasti s obmedzením rybolovu uvedené v časti C príloh V až VIII a prílohy X a v prílohe XI časti B alebo zriadiť nové oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu, musia obsahovať:

–cieľ zákazu rybolovu,

–rozsah a trvanie zákazu,

–obmedzenia používania konkrétneho výstroja a

–opatrenia na kontrolu a monitorovanie.

Článok 22

Minimálne ochranné referenčné veľkosti

Spoločné odporúčania, ktoré členské štáty predložia podľa článku 19 s cieľom zmeniť alebo stanoviť minimálne ochranné referenčné veľkosti uvedené v časti A príloh V až X, musia zodpovedať cieľu zabezpečenia ochrany juvenilných jedincov morských druhov.

Článok 23

Ustanovenia o zákazoch a presunoch v reálnom čase

Spoločné odporúčania, ktoré členské štáty predložia podľa článku 19 s cieľom umožniť vyhlásenie zákazov rybolovu a ustanovení o presune plavidiel v reálnom čase v záujme ochrany juvenilných rýb alebo neresiacich sa húfov rýb alebo druhov vodných schránkovcov a kôrovcov, musia obsahovať:

–rozsah a trvanie zákazov,

–druhy a prahové úrovne, ktoré sú dôvodom na zákaz,

–vzdialenosť, o ktorú by sa plavidlo malo presunúť z oblasti zákazu po jej zriadení,

–používanie vysoko selektívneho výstroja, aby sa umožnil prístup do oblastí, kde inak platí zákaz a

–opatrenia na kontrolu a monitorovanie.

Článok 24

Inovačný rybársky výstroj

1.    Členské štáty pri predkladaní spoločných odporúčaní podľa článku 19 s cieľom umožniť v konkrétnej morskej oblasti používanie inovačného rybárskeho výstroja, ako je napríklad impulzová vlečná sieť opísaná v prílohe V časti E, alebo rozšírenie používania takéhoto výstroja, musia predložiť hodnotenie pravdepodobných vplyvov používania takéhoto výstroja na cieľové druhy a citlivé druhy a biotopy.

2.    Tieto hodnotenia posúdi výbor STECF.

3.    Inovačný rybársky výstroj nemožno používať v prípade, že z daných hodnotení vyplýva, že jeho použitie by malo negatívny vplyv na citlivé biotopy a necieľové druhy.

Článok 25

Opatrenia na ochranu prírody

V spoločných odporúčaniach predložených členskými štátmi podľa článku 19 s cieľom umožniť realizáciu opatrení na ochranu prírody v záujme ochrany citlivých druhov a biotopov možno najmä:

–vypracovať zoznamy citlivých druhov a biotopov, ktoré sú podľa najlepších dostupných vedeckých odporúčaní najviac ohrozené rybolovnými činnosťami v relevantnom regióne,

–špecifikovať využívanie opatrení na zmiernenie vplyvu, ktoré sú nad rámec opatrení uvedených v časti D príloh V až X a ktoré slúžia na minimalizovanie vedľajších úlovkov druhov uvedených v článku 12,

–špecifikovať opatrenia na minimalizáciu vplyvu rybárskeho výstroja na biotopy uvedené v článku 13 alebo iné citlivé biotopy mimo lokalít sústavy NATURA 2000,

–špecifikovať obmedzenia konštrukcie a spôsobov použitia konkrétneho výstroja alebo zaviesť úplný zákaz používania určitých typov rybárskeho výstroja v oblasti, kde takýto výstroj predstavuje hrozbu pre stav ochrany druhov uvedených v článkoch 11 a 12, biotopov uvedených v článku 13 alebo iných citlivých biotopov mimo lokalít sústavy NATURA 2000.

Článok 26

Regionálne opatrenia v rámci dočasných plánov pre odhadzovanie úlovkov

1.    Spoločné odporúčania, ktoré členské štáty predložia s cieľom stanoviť technické opatrenia v rámci dočasných plánov pre odhadzovanie úlovkov uvedených v článku 15 ods. 6 nariadenia č. 1380/2013, musia obsahovať:

a)špecifikácie rybárskeho výstroja a pravidlá jeho používania,

b)špecifikácie úprav rybárskeho výstroja alebo používanie selektívnych zariadení s cieľom zlepšiť selektívnosť z hľadiska veľkosti alebo druhu živočíchov,

c)obmedzenia alebo zákazy používania určitých typov rybárskeho výstroja a rybolovných činností v určitých oblastiach alebo obdobiach,

d)minimálne ochranné referenčné veľkosti.

2.    Opatrenia uvedené v odseku 1 sa zamerajú na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3, a najmä na ochranu juvenilných rýb alebo neresiacich sa húfov rýb či druhov vodných schránkovcov a kôrovcov.

Článok 27

Vykonávacie akty

1.    Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia:

–špecifikácie selektívnych zariadení pripevnených k výstroju uvedených v časti B príloh V až VIII,

–podrobné pravidlá týkajúce sa špecifikácií rybárskeho výstroja uvedených v prílohe V časti E v súvislosti s obmedzeniami konštrukcie výstroja a opatrení na kontrolu a monitorovanie, ktoré má prijať vlajkový členský štát,

–podrobné pravidlá týkajúce sa opatrení na kontrolu a monitorovanie, ktoré má prijať vlajkový členský štát v prípade, že a používajú typy výstroja uvedené v prílohe V časti C bode 6, prílohe VI časti C bode 9 a prílohe VII časti C bode 4,

–podrobné pravidlá týkajúce sa opatrení na kontrolu a monitorovanie, ktoré má prijať vlajkový členský štát pre oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu uvedené v prílohe V časti C bode 2, prílohe VI časti C bodoch 6 a 7,

–podrobné pravidlá týkajúce sa signálnych a výkonových charakteristík sonarov uvedených v časti D príloh V až X,

–podrobné pravidlá týkajúce sa konštrukciu a inštalácie zariadení na odplašenie vtákov a šnúr so závažím uvedených v časti D príloh VI, VII a IX.

2.    Dané vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2.

KAPITOLA IV

REGIONÁLNE ORGANIZÁCIE PRE RIADENIE RYBÁRSTVA

Článok 28

Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC)

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 32 delegované akty s cieľom:

a) transponovať do právnych predpisov Únie určité technické opatrenia schválené Komisiou pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) vrátane zoznamov zraniteľných morských ekosystémov a špecifických technických opatrení týkajúcich sa rybolovu mieňa modrého a sebastesov uvedených v odporúčaniach komisie NEAFC 05:2013, 19:2014, 01:2015 a 02:2015 a

b)prijať iné technické opatrenia, ktorými sa doplnia alebo zmenia niektoré nepodstatné prvky legislatívnych aktov, ktorými sa transponujú odporúčania komisie NEAFC.

KAPITOLA V

VEDECKÝ VÝSKUM, OPÄTOVNÉ ZARYBŇOVANIE A PREMIESTŇOVANIE

Článok 29

Vedecký výskum

1.    Technické opatrenia stanovené v tomto nariadení sa neuplatňujú na rybolovné činnosti, ktoré sa vykonávajú výhradne na účely vedeckého výskumu za týchto podmienok:

a)    rybolovné operácie sa vykonávajú s povolením vlajkového členského štátu a pod jeho dohľadom;

b)    o zámere vykonávať takéto rybolovné operácie treba minimálne jeden mesiac vopred informovať Komisiu a členský štát, v ktorého vodách patriacich pod jeho zvrchovanosť alebo právomoc sa rybolovné operácie vykonávajú („pobrežný členský štát“), a uviesť príslušné plavidlá a plánovaný vedecký výskum;

c)    plavidlá, ktoré vykonávajú rybolovné operácie, musia mať platné oprávnenie na rybolov v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

d)    kapitán plavidla vezme počas trvania rybolovných operácii na palubu pozorovateľa z pobrežného členského štátu, ak ho o to pobrežný členský štát požiada.

2.    Morské druhy ulovené na účely uvedené v odseku 1 možno predávať, skladovať, vystavovať alebo ponúkať na predaj za predpokladu, že sa započítajú do kvóty v súlade s článkom 33 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1224/2009 a

a)vyhovujú normám stanoveným v prílohách IV až VII tohto nariadenia alebo

b)sa predávajú na iné účely ako na priamu ľudskú spotrebu.

Článok 30

Umelé zarybňovanie a premiestňovanie

1.    Technické opatrenia stanovené v tomto nariadení sa nevzťahujú na rybolovné operácie vykonávané výhradne na účely umelého nasadzovania alebo premiestňovania morských druhov, za predpokladu, že dané činnosti sa vykonávajú s povolením a pod dohľadom príslušného členského štátu alebo členských štátov s priamym hospodárskym záujmom.

2.    Ak sa umelé zarybňovanie alebo premiestňovanie uskutočňuje vo vodách iného členského štátu alebo iných členských štátov, o zámere vykonávať takéto rybolovné operácie treba minimálne jeden mesiac vopred informovať Komisiu a všetky tieto členské štáty.

KAPITOLA VI

OCHRANNÉ OPATRENIA

Článok 31
Ochranné opatrenia

1.    Ak z dostupných vedeckých odporúčaní vyplýva, že v záujme ochrany morských druhov je nutné okamžite prijať opatrenia, Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 32 delegované akty na zmiernenie týchto hrozieb. Tieto akty sa môžu týkať najmä obmedzenia používania určitých typov rybárskeho výstroja alebo obmedzenia rybolovných činností v určitých oblastiach alebo počas určitých období.

2.Delegované akty uvedené v odseku 1 majú za cieľ najmä:

a)riešiť neočakávané zmeny v štruktúre populácií v dôsledku vysokých alebo nízkych úrovní doplňovania juvenilných rýb do populácií;

b) zabezpečovať ochranu pre neresiace sa ryby alebo druhy vodných schránkovcov a kôrovcov v prípade, že populácia vykazuje nízky stav alebo keď je stav populácie ohrozený inými environmentálnymi faktormi.

3. Delegované akty uvedené v odseku 1 sa uplatňujú najviac tri roky bez toho, aby bol dotknutý článok 32 ods. 6.

KAPITOLA VII

PROCEDURÁLNE USTANOVENIA

Článok 32

Vykonávanie delegovania právomoci

1.    Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.    Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 11, 13, 19, 28 a 31 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [----]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.    Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 11, 13, 19, 28 a 31 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.    Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.    Delegovaný akt prijatý podľa článkov 11, 13, 19 a 28 nadobúda účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevznesú námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

6.    Delegované akty prijaté podľa článku 31 nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 7 vznesená námietka. V oznámení o takomto delegovanom akte určenom Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody uplatnenia postupu pre naliehavé prípady.

7.    K delegovanému aktu prijatému v zmysle článku 31 môže Európsky parlament alebo Rada vzniesť námietku v súlade s postupom uvedeným v odseku 5. V takom prípade Komisia, po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku, akt bezodkladne zruší.

Článok 33

Postup výboru

1.    Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru zriadený článkom 47 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.    Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia Rady (EÚ) č. 182/2011.

3.    Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia Rady (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 34

Hodnotenie a podávanie správ

1.    Na základe informácií od členských štátov a relevantných poradných rád a následného hodnotenia výboru STECF Komisia do konca roka 2020 a následne každý tretí rok predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia. V tejto správe sa vyhodnotí, nakoľko technické opatrenia na regionálnej úrovni a na úrovni Únie prispeli k dosahovaniu cieľov stanovených v článku 3 a plneniu zámerov uvedených v článku 4.

2.    Ak z danej správy vyplynie, že na regionálnej úrovni neboli ciele a zámery preukázateľne splnené, členské štáty v danom regióne predložia do šiestich mesiacov po predložení správy uvedenej v odseku 1 plán nápravných opatrení, ktoré treba prijať, aby sa zabezpečilo splnenie týchto cieľov a predsavzatí.

3.     Okrem toho môže Komisia na základe danej správy navrhnúť Európskemu parlamentu a Rade všetky potrebné zmeny tohto nariadenia.

Článok 35

Zmeny nariadenia (ES) č. 1967/2006

Nariadenie (ES) č. 1967/2006 sa mení takto:

a)    Články 3, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16 a 25 sa vypúšťajú.

b)    Prílohy I, II, III a IV sa vypúšťajú.

Článok 36

Zmeny nariadenia (ES) č. 1098/2007

V nariadení (ES) č. 1098/2007 sa vypúšťajú články 8 a 9.

Článok 37

Zmeny nariadenia (ES) č. 1224/2009

V nariadení (ES) č. 1224/2009 sa hlava IV kapitola IV mení takto:

a)Vypúšťa sa oddiel 3.

b)Dopĺňa sa tento oddiel 4:

„Oddiel 4

Spracovanie na palube a rybolov pelagických druhov

Článok 54a

Spracovanie na palube

1.    Zakazuje sa uskutočňovať na palube rybárskeho plavidla fyzické či chemické spracovanie rýb na účely výroby rybej múčky, rybieho oleja alebo podobných výrobkov alebo vykonávať prekládku úlovkov rýb na takéto účely.

2.    Odsek 1 sa neuplatňuje na:

a)spracovanie alebo prekládku vnútorností alebo

b)výrobu surimi na palube rybárskeho plavidla.

Článok 54b

Obmedzenia týkajúce sa manipulácie s úlovkami a vypúšťania úlovkov platné pre plavidlá na lov pelagických druhov

1.    Vzdialenosť medzi priečkami odlučovača vody na palube pelagických plavidiel, ktoré vykonávajú cielený lov makrely atlantickej, sleďa atlantického a stavríd a ktoré pôsobia v oblasti dohovoru NEAFC vymedzenej v článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1236/2010, môže byť maximálne 10 mm.

Priečky sú prizvarené. Ak sa v odlučovači vody namiesto priečok používajú otvory, priemer otvorov môže byť maximálne 10 mm. Priemer otvorov v sklzných žľaboch pred odlučovačom vody môže byť maximálne 15 mm.

2.    Plavidlám pôsobiacim v oblasti dohovoru NEAFC sa zakazuje vypúšťať ryby pod úrovňou vodorysky z rezervných nádrží alebo nádrží s mrazenou morskou vodou (refrigerated seawater, RSW).

3.    Kapitán plavidla zasiela príslušným orgánom vlajkového členského štátu zodpovedným za oblasť rybárstva nákresy týkajúce sa kapacity pelagických plavidiel na manipuláciu s úlovkami a na vypúšťanie úlovkov, ktoré v oblasti dohovoru NEAFC vykonávajú cielený rybolov makrely atlantickej, sleďa atlantického a stavríd a majú od príslušných orgánov vlajkového členského štátu osvedčenie; a takisto zasiela všetky zmeny v týchto nákresoch. Príslušné orgány vlajkového členského štátu týchto plavidiel pravidelne overujú správnosť predložených nákresov. Kópie sa musia vždy nachádzať na palube plavidla.

Článok 54c

Obmedzenia týkajúce sa používania automatických triediacich zariadení

1.    Zakazuje sa držať alebo používať na palube rybárskeho plavidla zariadenia, ktoré sú schopné automaticky triediť slede, makrely alebo stavridy podľa veľkosti alebo pohlavia.

2.    Držať a používať na palube takéhoto zariadenia však možno povoliť pod podmienkou, že:

a)na palube plavidla sa súčasne nenachádza ani nepoužíva vlečený výstroj s veľkosťou ôk menej ako 80 mm, ani jedna či viac vakových sietí alebo podobného rybárskeho výstroja alebo

b)celý úlovok, ktorý možno legálne držať na palube:

sa skladuje zmrazený;

vytriedené ryby sa zmrazujú ihneď po vytriedení a nesmú sa vracať do mora a

dané zariadenie je namontované tak a na palube sa nachádza na takom mieste, že je zabezpečené okamžité zmrazenie a nie je možné vrátiť morské druhy do mora.

3.Každé plavidlo s oprávnením na rybolov v Baltskom mori, Beltoch alebo Øresunde môže odchylne od odsekov 1 a 2 držať na palube automatické triediace zariadenie v úžine Kattegat pod podmienkou, že mu bolo v súlade s článkom 7 vydané oprávnenie na rybolov. V oprávnení na rybolov musia byť uvedené druhy, oblasti, časové obdobia a všetky ďalšie požadované podmienky platné pre používanie a držanie na palube triediaceho zariadenia.“

Článok 38

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1343/2011

Článok 26 nariadenia (ES) č. 1343/2011 sa mení takto:

1. Dopĺňa sa tento bod:

„h)    technickými opatreniami uvedenými v článkoch 4, 10, 12, 15, 15a, 16, 16b, 16c, 16d, 16f, 16g, 16h, 16i, 16j a 16k.“

2. Dopĺňa sa tento odsek:

„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27 s cieľom transponovať do právnych predpisov Únie iné technické opatrenia, ktoré zaviedla komisia GFCM a ktoré sú pre Úniu záväzné, prijať iné technické opatrenia, ktorými sa doplnia alebo zmenia určité nepodstatné prvky legislatívnych aktov, ktorými sa transponujú odporúčania komisie NEAFC týkajúce sa technických opatrení.“

Článok 39

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1380/2013

V nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa článok 15 ods. 12 nahrádza takto:

„Pokiaľ ide o druhy, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť vylodiť úlovky podľa odseku 1, úlovky druhov, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, sa neponechávajú na palube, ale okamžite sa vracajú do mora s výnimkou prípadov, keď sa používajú ako živá návnada.“

Článok 40

Zrušenia

Nariadenie (ES) č. 894/97, nariadenie (ES) č. 850/98, nariadenie (ES) č. 2549/2000, nariadenie (ES) č. 254/2002, nariadenie (ES) č. 812/2004 a nariadenie (ES) č. 2187/2005 sa zrušujú.

Odkazy na uvedené zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 41

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1)    MRAG et al. (2014) . Štúdia na podporu vypracovania nového rámca technických ochranných opatrení v rámci zreformovanej SRP. Lot 2: retrospective and prospective evaluation on the Common fisheries policy, excluding its international Dimension. Brusel, s. 265.

(2)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES, Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(3)    KOM(2002) 672 v konečnom znení, návrh nariadenia Rady o zachovaní rybolovných zdrojov prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov.

(4)    KOM(2008)324 v konečnom znení, návrh nariadenia Rady o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení.

(5)    COM(2013) 685 final, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Regulačná vhodnosť a efektívnosť (REFIT): Výsledky a ďalšie kroky.

(6)

   KOM(2011) 244 v konečnom znení, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020.

(7)

   COM(2014) 130 final/2, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(8)

   http://ec.europa.eu/dgs/maritimeaffairs_fisheries/consultations/technical-measures/index_en.htm

(9)    http://ec.europa.eu/dgs/maritimeaffairs_fisheries/consultations/technical-measures/contributions/index_en.htm

(10)    STECF (2012), Pracovná skupina expertov pre rôzne zásady určovania selektívnosti podľa budúceho nariadenia o technických opatreniach (EWG-12-14), 61 s.

(11)    STECF (2013), Pracovná skupina expertov pre rôzne zásady určovania selektívnosti podľa budúceho nariadenia o technických opatreniach (EWG-13-04), 38 s.

(12)    STECF (2015) – Technické opatrenia časť III (STECF-15-05), 2015. Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxembursko, EUR 27223 EN, JRC 95832, 59 s.

(13)

   NARIADENIE RADY (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva, Ú. v. EÚ L 60, 5.3.2008, s. 1.

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 z 13. decembra 2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) a o zmene a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori (Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2011, s. 44).

(15)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(16)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(17)    Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(18)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(19)    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

(20)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.

(21)    Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(22)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(23)    Nariadenie Rady (ES) č. 1239/98 z 8. júna 1998, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 894/97 ustanovujúce určité technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu (Ú. v. ES L 132, 23.5.1997, s. 1).

(24)    Nariadenie Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1998 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov (Ú. v. ES L 125, 27.4.1998, s. 1).

(25)    Nariadenie Rady (ES) č. 2549/2000 zo 17. novembra 2000 zriaďujúce dodatočné technické opatrenia na obnovenie stavov tresky v Írskom mori (ICES divízia VIIa), Ú. v. ES L 292, 21.11.2000, s. 5.

(26)    Nariadenie Rady (ES) č. 254/2002 z 12. februára 2002, ktorým sa stanovujú opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v roku 2002 na obnovu populácií tresky v Írskom mori (divízia ICES VIIa) (Ú. v. ES L 41, 13.2.2002, s. 1).

(27)    Nariadenie Rady (ES) č. 812/2004 z 26. apríla 2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 88/98 (Ú. v. EÚ L 150, 30.4.2004, s. 12).

(28)    Nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1434/98 a zrušuje nariadenie (ES) č. 88/98 (Ú. v. EÚ L 349, 31.12.2005, s. 1).

(29)    Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11).

(30)    Nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007 z 18. septembra 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky v Baltskom mori a rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie (ES) č. 779/97 (Ú. v. EÚ L 248, 22.9.2007, s. 1).

(31)    Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 z 13. decembra 2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) a o zmene a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori (Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2011, s. 44).

(33)    Nariadenie (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES, Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(34)    Divízie ICES (International Council for the Exploration of the Sea, Medzinárodná rada pre výskum mora) sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 218/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík nominálneho úlovku členských štátov vykonávajúcich rybolov v severovýchodnom Atlantiku (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 70).

(35)    Oblasti CECAF (stredovýchodný Atlantik, resp. hlavná rybolovná oblasť FAO 34) sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík nominálneho úlovku členských štátov vykonávajúcich rybolov v určitých oblastiach s výnimkou severného Atlantiku (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 1).

(36)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 z 13. decembra 2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) a o zmene a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori (Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2011, s. 44).

(37)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1236/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa ustanovuje systém kontroly a vynucovania uplatniteľný v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o budúcej multilaterálnej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 2791/1999 (Ú. v. EÚ L 348, 31.12.2010, s. 17).

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 z 13. decembra 2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) a o zmene a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori (Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2011, s. 44).

(39)    Nariadenie Rady (ES) č. 734/2008 z 15. júla 2008 o ochrane citlivých morských ekosystémov na otvorenom mori pred nepriaznivými vplyvmi rybárskeho výstroja na lov pri dne. Ú. v. EÚ L 201, 15.7.2008, s. 8.

(40)    Nariadenie Komisie (ES) č. 517/2008 z 10. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 850/98, pokiaľ ide o určenie veľkostí ôk sietí a posudzovanie hrúbky vlákna rybárskych sietí (Ú. v. EÚ L 151, 11.6.2008, s. 5).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli11. 3. 2016

COM(2016) 134 final

PRÍLOHY

k

návrhu nariadenia Euróspekho parlamentu a Rady

o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1098/2007 a (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 a (EÚ) č. 1380/2013 a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 894/97, (ES) č. 850/98, (ES) č. 2549/2000, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 812/2004 a (ES) č. 2187/2005

{SWD(2016) 56 final}
{SWD(2016) 57 final}

PRÍLOHY

PRÍLOHA I

Zakázané druhy

a)raja lúčovitá (Amblyraja radiata) vo vodách Únie divízií ICES IIa, IIIa a VIId a v podoblasti ICES IV;

b)tieto druhy piliarotvarých vo všetkých vodách Únie:

i) piliar ploskozubý (Anoxypristis cuspidata);

ii) piliar trpasličí (Pristis clavata);

iii) piliar drobnozubý (Pristis pectinata);

iv) piliar veľký (Pristis pristis);

v) piliar zelenavý (Pristis zijsron);

c)obroň sťahovavý (Cetorhinus maximus) a lamna veľká (Carcharodon carcharias) vo všetkých vodách;

d)komplex rají (Dipturus batis) druhov Dipturus cf. flossada a Dipturus cf. intermedia) vo vodách Únie divízie ICES IIa a podoblastí ICES III, IV, VI, VII, VIII, IX a X;

e)svetloň malý (Etmopterus pusillus) vo vodách Únie divízie ICES IIa a podoblasti IV a vo vodách Únie a medzinárodných vodách podoblastí ICES I, V, VI, VII, VIII, XII a XIV;

f) manta príbrežná (Manta alfredi) vo všetkých vodách Únie;

g)manta Manta birostris (Manta birostris) vo všetkých vodách Únie;

h)tieto druhy mobulovitých vo všetkých vodách Únie:

i) mobula veľká (Mobula mobular);

ii) mobula guinejská (Mobula rochebrunei);

iii) mobula japonská (Mobula japanica);

iv) mobula hladkochvostá (Mobula thurstoni);

v) mobula malá (Mobula eregoodootenkee);

vi) mobula mexická (Mobula munkiana);

vii) mobula čilská (Mobula tarapacana);

viii) mobula krátkoplutvá (Mobula kuhlii);

ix) mobula západoatlantická (Mobula hypostoma);

i)raja tŕnitá (Raja clavata) vo vodách Únie divízie ICES IIIa;

j)raja nórska [Raja (Dipturus) nidarosiensis] vo vodách Únie divízií ICES VIa, VIb, VIIa, VIIb, VIIc, VIIe, VIIf, VIIg, VIIh a VIIk;

k)raja biela (Raja alba) vo vodách Únie podoblastí ICES VI, VII, VIII, IX a X;

l)gitarovcovité (Rhinobatidae) vo vodách Únie podoblastí ICES I, II, III, IV, V, VI, VII, VIII, IX, X a XII;

m)poloraja európska (Squatina squatina) vo všetkých vodách Únie;

n)losos atlantický (Salmo salar) a pstruh morský (Salmo trutta) pri love vlečenou sieťou vo vodách mimo hranice 6 míľ meranej od základnej línie členských štátov v podoblastiach ICES I, II, IV, V, VI, VII, VIII, IX a X (vody Únie);

o)samice langustovitých (Palinuridae spp.) a samice homára európskeho (Homarus gammarus) s prichytenými oplodnenými vajíčkami vo všetkých vodách Únie; výnimku predstavujú prípady, keď sa používajú na účely priameho opätovného zarybňovania alebo premiestňovania;

p)zátuľník dlabavý (Lithophaga lithophaga) a vŕtavec prstovitý (Pholas dactylus) vo vodách Únie Stredozemného mora.

PRÍLOHA II

Oblasti zákazu rybolovu na účely ochrany citlivých biotopov

V oblasti ohraničenej loxodrómami postupne spájajúcimi polohy, ktoré sa merajú podľa súradnicového systému WGS84, sa na účely článku 13 uplatňujú tieto obmedzenia rybolovnej činnosti:

Časť A

Severozápadné vody

1.    V týchto oblastiach sa zakazuje používať vlečné siete na lov pri dne alebo podobné vlečené siete, nastavovacie žiabrovky, zakliesňovace siete a osadené lovné šnúry:

Belgica Mound Province:

–51° 29.4' s. š., 11° 51,6' z. d.

–51° 32.4' s. š., 11° 41,4' z. d.

–51° 15.6' s. š., 11° 33,0' z. d.

–51° 13.8' s. š., 11° 44,4' z. d.

–51° 29.4' s. š., 11° 51,6' z. d.

Hovland Mound Province:

–52° 16.2' s. š., 13° 12.6' z. d.

–52° 24.0' s. š., 12° 58.2' z. d.

–52° 16.8' s. š., 12° 54.0' z. d.

–52° 16.8' s. š., 12° 29.4' z. d.

–52° 04.2' s. š., 12° 29.4' z. d.

–52° 04.2' s. š., 12° 52.8' z. d.

–52° 09.0' s. š., 12° 56.4' z. d.

–52° 09.0' s. š., 13° 10.8' z. d.

–52° 16.2' s. š., 13° 12.6' z. d.

North-West Porcupine Bank, oblasť I:

–53° 30.6' s. š., 14° 32.4' z. d.

–53° 35.4' s. š., 14° 27.6' z. d.

–53° 40.8' s. š., 14° 15.6' z. d.

–53° 34.2' s. š., 14° 11.4' z. d.

–53° 31.8' s. š., 14° 14.4' z. d.

–53° 24.0' s. š., 14° 28.8' z. d.

–53° 30.6' s. š., 14° 32.4' z. d.

North-West Porcupine Bank oblasť II:

–53° 43.2' s. š., 14° 10.8' z. d.

–53° 51.6' s. š., 13° 53.4' z. d.

–53° 45.6' s. š., 13° 49.8' z. d.

–53° 36.6' s. š., 14° 07.2' z. d.

–53° 43.2' s. š., 14° 10.8' z. d.

Porcupine Bank, juhozápadná časť:

–51° 54.6' s. š., 15° 07.2' z. d.

–51° 54.6' s. š., 14° 55.2' z. d.

–51° 42.0' s. š., 14° 55.2' z. d.

–51° 42.0' s. š., 15° 10.2' z. d.

–51° 49.2' s. š., 15° 06.0' z. d.

–51° 54.6' s. š., 15° 07.2' z. d.

2.    Všetky pelagické plavidlá, ktoré lovia v oblastiach opísaných v bode 1:

–musia byť zapísané v zozname oprávnených plavidiel a mať oprávnenie na rybolov v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1224/2009,

–môžu mať na palube výhradne výstroj na pelagický rybolov,

–musia štyri hodiny vopred oznámiť svoj úmysel vstúpiť do oblasti ochrany zraniteľných hlbokomorských biotopov írskemu stredisku monitorovania rybolovu (FMC) vymedzenému v článku 4 ods. 15 nariadenia (ES) č. 1224/2009 a súčasne oznámia množstvá rýb, ktoré sa nachádzajú na palube,

–musia mať počas prítomnosti v niektorej z oblastí uvedených v bode 1 v prevádzke plne funkčný a zabezpečený systém monitorovania plavidiel (VMS), ktorý je v úplnom súlade s príslušnými pravidlami,

–musia každú hodinu odosielať správy VMS,

–musia informovať írske stredisko monitorovania rybolovu o odchode z oblasti a súčasne oznámiť množstvá rýb, ktoré sa nachádzajú na palube a

–musia mať na palube vlečné siete s veľkosťou ôk koncového rukávca od 16 do 79 mm.

Darwin Mounds

V týchto oblastiach sa zakazuje používať vlečné siete na lov pri dne alebo podobné vlečené siete:

–59° 54' s. š., 6° 55' z. d.

–59° 47' s. š., 6° 47' z. d.

–59° 37' s. š., 7° 39' z. d.

–59° 45' s. š., 7° 39' z. d.

–59° 54' s. š., 7° 25' z. d.

Časť B

Juhozápadné vody

1.    El Cachucho

1.1    V týchto oblastiach sa zakazuje používať vlečné siete na lov pri dne, nastavovacie žiabrovky, zakliesňovacie siete alebo viacstenné žiabrovky a osadené lovné šnúry na lov pri dne:

–44° 12' s. š., 5° 16' z. d.

–44° 12' s. š., 4° 26' z. d.

–43° 53' s. š., 4° 26' z. d.

–43° 53' s. š., 5° 16' z. d.

–44° 12' s. š., 5° 16' z. d.

1.2.    Plavidlá, ktoré v rokoch 2006, 2007 a 2008 vykonávali cielený lov mieňovca európskeho (Phycis blennoides) môžu aj naďalej loviť v oblasti južne od 44° 00.00′ s. š. za predpokladu, že majú oprávnenie na rybolov vystavené v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

1.3.    Pri rybolove v oblasti opísanej v bode 1.1 musia mať všetky plavidlá s týmto oprávnením na rybolov bez ohľadu na svoju celkovú dĺžku v prevádzke plne funkčný zabezpečený systém VMS, ktorý vyhovuje príslušným požiadavkám.

2.    Madeira a Kanárske ostrovy

V týchto oblastiach je vo viac ako 200-metrovej hĺbke zakázané používať nastavovacie žiabrovky, zakliesňovacie siete a viacstenné žiabrovky alebo podobný vlečený výstroj na lov pri dne: 

–27° 00' s. š., 19° 00' z. d.

–26° 00' s. š., 15° 00' z. d.

–29° 00' s. š., 13° 00' z. d.

–36° 00' s. š., 13° 00' z. d.

–36° 00' s. š., 19° 00' z. d.

3.    Azory

V týchto oblastiach je vo viac ako 200-metrovej hĺbke zakázané používať nastavovacie žiabrovky, zakliesňovacie siete a viacstenné žiabrovky alebo podobný vlečený výstroj na lov pri dne:

–36° 00' s. š., 23° 00' z. d.

–39° 00' s. š., 23° 00' z. d.

–42° 00' s. š., 26° 00' z. d.

–42° 00' s. š., 31° 00' z. d.

–39° 00' s. š., 34° 00' z. d.

–36° 00' s. š., 34° 00' z. d.

PRÍLOHA III

Zoznam druhov, ktoré sa nesmú loviť unášanými sieťami

–tuniak dlhoplutvý: Thunnus alalunga 

–tuniak modroplutvý: Thunnus thynnus 

–tuniak okatý: Thunnus obesus 

–tuniak pruhovaný: Katsuwonus pelamis 

–pelamída atlantická: Sarda sarda 

–tuniak žltoplutvý: Thunnus albacares 

–tuniak čiernoplutvý: Thunnus atlanticus 

–tuniaky rodu Enthynnus: Euthynnus spp.

–tuniak južný: Thunnus maccoyii 

–tuniaky rodu Auxis Auxis spp.

–bramovité: Brama rayi 

–marlíny a kopijonosy: Tetrapturus spp.; Makaira spp.

–plachetníky: Istiophorus spp.

–mečiar veľký: Xiphias gladius 

–sajry: Scomberesox spp.; Cololabis spp.

–koryfény: Coryphœna spp.

–žraloky: Hexanchus griseus; Cetorhinus maximus; Alopiidae; Carcharhinidae; Sphymidae; Isuridae; Lamnidae 

–hlavonožce: všetky druhy

PRÍLOHA IV

Meranie veľkosti morského organizmu

1.    Veľkosť rýb sa meria podľa obrázku 1, od špičky úst po koniec chvostovej plutvy.

2.    Veľkosť homára štíhleho (Nephrops norvegicus) sa meria podľa obrázku 2:

–buď ako dĺžka panciera, a to rovnobežne so stredovou osou od zadnej časti jednej očnej jamky po stred distálneho chrbtového okraja panciera, alebo

–ako celková dĺžka od špičky rostra po koniec telzónu okrem štetín.

3.    Veľkosť homára európskeho (Homarus gammarus) sa meria podľa obrázku 3:

–buď ako dĺžka panciera, a to rovnobežne so stredovou osou od zadnej časti jednej očnej jamky po stred distálneho chrbtového okraja panciera, alebo

–ako celková dĺžka od špičky rostra po koniec telzónu okrem štetín.

4.    Veľkosť langustovitých (Palinuridae) sa meria podľa obrázku 4 ako dĺžka panciera, a to rovnobežne so stredovou čiarou od špičky rostra po stred distálneho chrbtového okraja panciera.

5.    Veľkosť každého lastúrnika sa meria podľa obrázku 5 pozdĺž najdlhšej časti lastúry.

Obrázok 1. Ryby

Obrázok 2. Homár štíhly	Obrázok 3. Homár európsky

Obrázok 4. Langustovité

Obrázok 5. Lastúrniky

PRÍLOHA V

Severné more

Časť A

Minimálne ochranné referenčné veľkosti

Druh	Severné more
treska škvrnitá (Gadus morhua)	35 cm
treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus)	30 cm
treska tmavá (Pollachius virens)	35 cm
treska žltkavá (Pollachius pollachius)	30 cm
merlúza európska (Merluccius merluccius)	27 cm
kalkany rodu Lepidorhombus (Lepidorhombus spp.)	20 cm
soley (Solea spp.)	24 cm
platesa veľká (Pleuronectes platessa)	27 cm
treska merlang (Merlangius merlangus)	27 cm
mieň veľký (Molva molva)	63 cm
mieň modrý (Molva dypterygia)	70 cm
homár štíhly (Nephrops norvegicus)	celková dĺžka 85 mm, dĺžka panciera 25 mm. chvosty homára štíhleho 46 mm
Makrely rodu Scomber (Scomber spp.)	20 cm
sleď atlantický (Clupea harengus)	20 cm
stavridy (Trachurus spp.)	15 cm
sardela európska (Engraulis encrasicolus)	12 cm alebo 90 jedincov na kg
morona striebristá (Dicentrarchus labrax)	42 cm
sardinka európska (Sardina pilchardus)	11 cm
homár európsky (Homarus gammarus)	87 mm
maja pavúkovitá (Maia squinado)	120 mm
hrebeňovky rodu Chlamys (Chlamys spp.)	40 mm
venuška Ruditapes decussatus (Ruditapes decussatus)	40 mm
venuška Venerupis pullastra	38 mm
venuška filipínska (Venerupis philippinarum)	35 mm
venuška bradavičnatá (Venus verrucosa)	40 mm
venuška hladká (Callista chione)	6 cm
pošvice rodu Ensis (Ensis spp.)	10 cm
maktra pevná (Spisula solida)	25 mm
donaxy (Donax spp.)	25 mm
pošvica luskovitá (Pharus legumen)	65 mm
surmovka vlnitá (Buccinum undatum)	45 mm
osmonoh obyčajný (Octopus vulgaris)	750 g
langusty rodu Palinurus (Palinurus spp.)	95 mm
kreveta ružová (Parapenaeus longirostris)	22 mm (dĺžka panciera)
krab piesočný (Cancer pagurus)	140 mm 1, 2, 3
hrebeňovka veľká (Pecten maximus)	100 mm

Druh	Skagerrak a Kattegat
treska škvrnitá (Gadus morhua)	30 cm
treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus)	27 cm
treska tmavá (Pollachius virens)	30 cm
treska žltkavá (Pollachius pollachius)	–
merlúza európska (Merluccius merluccius)	30 cm
kalkany rodu Lepidorhombus (Lepidorhombus spp.)	25 cm
soley (Solea spp.)	24 cm
platesa veľká (Pleuronectes platessa)	27 cm
treska merlang (Merlangius merlangus)	23 cm
mieň veľký (Molva molva)	–
mieň modrý (Molva dypterygia)	–
homár štíhly (Nephrops norvegicus)	celková dĺžka 105 mm, dĺžka panciera 32 mm.
makrely rodu Scomber (Scomber spp.)	20 cm
sleď atlantický (Clupea harengus)	18 cm
stavridy (Trachurus spp.)	15 cm
homár európsky (Homarus gammarus)	celková dĺžka 220 mm, dĺžka panciera 78 mm.

1 Vo vodách Únie divízie ICES IVa

2 V oblasti divízií ICES IVb, c, ktorá je ohraničená bodom vymedzeným súradnicami 53° 28′ 22″ s. š. a 0° 09′ 24″ v. d. na anglickom pobreží, priamkou spájajúcou tento bod s bodom vymedzeným súradnicami 53° 28′ 22″ s. z a 0° 22′ 24″ v. d., hranicou 6 míľ od základnej línie Spojeného kráľovstva a priamkou spájajúcou bod vymedzený súradnicami 51° 54′ 06″ s. š. a 1° 30′ 30″ v. d. s bodom na pobreží Anglicka vymedzeným súradnicami 51° 55′ 48″ s. š. a 1° 17′ 00″ v. d., sa uplatňuje minimálna ochranná referenčná veľkosť 115 mm.

3 V prípade kraba piesočného loveného košmi alebo košíkmi môžu oddelené klepetá predstavovať maximálne 1 hm. % celkového úlovku krabov tohto druhu. V prípade kraba piesočného loveného iným rybárskym výstrojom možno vylodiť maximálne 75 kg oddelených klepiet.

Časť B

Veľkosti ôk

1.    Základné veľkosti ôk vlečeného výstroja

V Severnom mori a v Skagerrake a Kattegate sú povolené tieto veľkosti koncového rukávca.

Veľkosť ôk koncového rukávca	Geografické oblasti	Podmienky
Minimálne 120 mm	Celá oblasť	Žiadne
Minimálne 80 mm	Celá oblasť	Cielený lov homára štíhleho (Nephrops norvegicus) alebo druhov, pre ktoré neplatia obmedzenia výlovu. Na koncovom rukávci musí byť osadený panel so štvorcovými okami veľkosti minimálne 120 mm alebo triediaca mriežka s maximálnym rozstupom priečok 35 mm, resp. ekvivalentné selektívne zariadenie.
Minimálne 80 mm	Divízia ICES IVb južne od 54° 30′ s. š. a divízia ICES IVc	Cielený lov soley vlečnými sieťami s rozperným rahnom alebo [impulzovými vlečnými sieťami]. V hornej polovici prednej časti siete musí byť osadený panel s minimálnou veľkosťou ôk 180 mm.
Minimálne 32 mm	Celá oblasť	Cielený lov Pandalus borealis. Na koncovom rukávci musí byť osadená triediaca mriežka s minimálnym rozstupom priečok 19 mm, resp. ekvivalentné selektívne zariadenie.
Minimálne 16 mm	Celá oblasť	Cielený lov malých pelagických druhov Cielený lov tresky koruškovitej. Pri love tresky koruškovitej musí byť na koncovom rukávci osadená triediaca mriežka s rozstupom priečok 22 mm. Cielený lov krevety Crangon crangon. Na koncovom rukávci musí byť osadená triediaca mriežka, selekčná sieťovina alebo ekvivalentné selektívne zariadenie.
Menej ako 16 mm	Celá oblasť	Cielený lov piesočníc

2.    Základné veľkosti ôk statických sietí

V Severnom mori a v Skagerraku a Kattegate môžu mať statické siete tieto veľkosti ôk.

Veľkosť ôk	Geografické oblasti	Podmienky
Minimálne 120 mm	Celá oblasť	Žiadne
Minimálne 100 mm	Celá oblasť	Cielený lov soley alebo druhov, pre ktoré neplatia obmedzenia výlovu
Minimálne 50 mm	Celá oblasť	Cielený lov malých pelagických druhov

Časť C

Oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu

1.    Oblasť zákazu rybolovu na účely ochrany piesočníc v divíziách ICES IVa a VIb

1.1    V geografickej oblasti ohraničenej východným pobrežím Anglicka a Škótska vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa súradnicového systému WGS84, je zakázaný lov piesočníc vlečeným výstrojom s veľkosťou ôk koncového rukávca menej ako 80 mm alebo statickými sieťami s veľkosťou ôk menej ako 100 mm:

–východné pobrežie Anglicka na 55° 30′ s. š.,

–55° 30' s. š., 01° 00' z. d.

–58° 00' s. š., 01° 00' z. d.

–58° 00' s. š., 02° 00' z. d.

–východné pobrežie Škótska na 02o00' z. d.

1.2    V záujme monitorovania populácie piesočníc v oblasti a účinkov zákazu rybolovu je povolený rybolov na účely vedeckého výskumu.

2.            Zákaz rybolovu na účely ochrany juvenilných piesočníc v podoblasti ICES IV

2.1            V geografických oblastiach ohraničených loxodrómami postupne spájajúcimi polohy, ktoré sa merajú podľa súradnicového systému WGS84, platí pre plavidlá s celkovou dĺžkou viac ako 8 m zákaz používania vlečných sietí na lov pri dne, dánskych záťahových sietí a podobného vlečeného výstroja.

a)oblasť do 12 námorných míľ od pobrežia Francúzska (severne od 51° 00' severnej šírky), Belgicka a Holandska po 53° 00' s. š., meraná od základných línií;

b)oblasť ohraničená čiarou spájajúcou nasledujúce polohy:

c)bod na západnom pobreží Dánska na 57° 00' s. š.

–57° 00' š. š., 7° 15' v. d.

–55° 00' š. š., 7° 15' v. d.

–55° 00' š. š., 7° 00' v. d.

–54° 30' š. š., 7° 00' v. d.

–54° 30' š. š., 7° 30' v. d.

–54° 00' š. š., 7° 30' v. d.

–54° 00' š. š., 6° 00' v. d.

–53° 50' š. š., 6° 00' v. d.

–53° 50' š. š., 5° 00' v. d.

–53° 30' š. š., 5° 00' v. d.

–53° 30' š. š., 4° 15' v. d.

–53° 00' š. š., 4° 15' v. d.

–bod na pobreží Holandska na 53° 00 s. š.

–oblasť do 12 námorných míľ od západného pobrežia Dánska od 57° 00' s. š. smerom na sever až po maják Hirtshals Lighthouse, meraná od základných línií.

2.2    V oblasti uvedenej v bode 2.1 môžu vykonávať rybolov tieto plavidlá:

–plavidlá s maximálnym výkonom motora 221 kW, ktoré používajú vlečné siete na lov pri dne alebo dánske záťahové siete,

–dvojice plavidiel s maximálnym spoločným výkonom motorov 221 k, ktoré používajú párové vlečné siete na lov pri dne,

–plavidlá s maximálnym výkonom motora 221 kW môžu používať vlečné siete na lov pri dne alebo dánske záťahové siete a dvojice plavidiel s maximálnym spoločným výkonom motorov 221 kW môžu používať párové vlečné siete na lov pri dne za predpokladu, že takéto plavidlá nevykonávajú cielený lov platesy veľkej a druhov rodu Solea spp. a dodržiavajú relevantné pravidlá týkajúce sa veľkosti ôk sietí uvedené v časti B tejto prílohy.

3.    Obmedzenia použitia vlečných sietí s rozperným rahnom v oblasti do 12 míľ od pobrežia Spojeného kráľovstva

3.1    V oblastiach do 12 míľ od pobrežia Spojeného kráľovstva meraných od základných línií pobrežných vôd, majú plavidlá zakázané používať vlečné siete s rozperným rahnom.

3.2    Odchylne od bodu 3.1 je v špecifikovanej oblasti povolený rybolov vlečnými sieťami s rozperným rahnom za predpokladu, že:

–plavidlá majú motor s maximálnym výkonom 221 kW a ich celková dĺžka nepresahuje 24 m a

–dĺžka rozperného rahna alebo súhrnná dĺžka rozperných rahien, meraná ako súčet dĺžky jednotlivých rozperných rahien, predstavuje maximálne 9 m; výnimku predstavujú prípady, keď sa vykonáva cielený lov krevety Crangon crangon s veľkosťou ôk siete menej ako 31 mm.

4.    Obmedzenia lovu šproty severnej na účely ochrany sleďa atlantického v divízii ICES IVb

V oblasti vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa súradnicového systému WGS84, je počas týchto období zakázaný rybolov vlečeným výstrojom s veľkosťou ôk koncového rukávca menej ako 80 mm alebo statickými sieťami s veľkosťou ôk menej ako 100 mm:

–od 1. januára do 31. marca a od 1. októbra do 31. decembra v štatistickej oblasti ICES 39E8. Na účely tohto nariadenia sa pod touto oblasťou ICES rozumie oblasť ohraničená čiarou vedúcou východne od východného pobrežia Spojeného kráľovstva pozdĺž 55° 00' s. š. k bodu na 1° 00' z. d., odtiaľ severne k bodu na 55° 30' s. š. a odtiaľ západne k pobrežiu Spojeného kráľovstva,

–od 1. januára do 31. marca a od 1. októbra do 31. decembra vo vnútrozemských vodách fjordu Moray Firth západne od 3° 30' z. d. a vo vnútrozemských vodách fjordu Firth of Forth západne od 3° 00' z. d,

–od 1. júla do 31. októbra v geografickej oblasti ohraničenej týmito súradnicami:

–západné pobrežie Dánska na 55° 30' s. š.

–zemepisná šírka 55° 30' s. š., zemepisná dĺžka 7° 00' v. d.

–zemepisná šírka 57° 00' s. š., zemepisná dĺžka 7° 00' v. d.

–západné pobrežie Dánska na 57° 00' s. š.

5.    Osobitné ustanovenia pre Skagerrak a Kattegat v divízii ICES IIIa

5.1    V Kattegate je zakázané loviť vlečnými sieťami s rozperným rahnom.

5.2    Plavidlám Únie sa zakazuje loviť, ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať na predaj lososa atlantického a pstruha morského. Náhodné úlovky týchto druhov v ktorejkoľvek časti Skagerraku a Kattegatu mimo hranice štyroch míľ meraných od základných línií členských štátov sa musia okamžite pustiť na slobodu.

5.3    Vo vodách do troch námorných míľ od základných čiar v Skagerraku a Kattegate sa od 1. júla do 15. septembra zakazuje používať vlečený výstroj s veľkosťou ôk koncového rukávca menej ako 32 mm; výnimku predstavuje cielený krevety boreálnej (Pandalus borealis), sliznáča živorodého (Zoarces viviparous), býčkovitých (Gobiidae) alebo druhov rodu Cottus (Cottus spp.), ktoré sa majú použiť ako návnady.

6.    Používanie statických sietí v divízií ICES IVa

6.1    Vo vodách so zmapovanou hĺbkou menej ako 600 m je povolené používať tieto typy výstroja:

–nastavovacie žiabrovky, ktoré sa používajú na cielený lov merlúzy európskej, s minimálnou veľkosťou ôk 100 mm a maximálnou výškou 100 ôk, pričom maximálna celková dĺžka všetkých osadených sietí je 25 km na plavidlo a maximálny čas ponorenia je 24 hodín,

–zakliesňovacie siete, ktoré sa používajú na cielený lov čertovitých, s minimálnou veľkosťou ôk 250 mm a maximálnou výškou 15 ôk, pričom celková dĺžka všetkých osadených sietí nepresahuje 100 km na plavidlo a maximálny čas ponorenia je 72 hodín.

6.2    V zmapovaných hĺbkach do 600 m je zakázaný cielený lov hlbokomorských žralokov uvedených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 2347/2002 1 . Náhodné úlovky hlbokomorských žralokov sa musia ponechať na palube. Takéto úlovky sa musia vylodiť a započítať do kvót. Plavidlo členského štátu, ktoré náhodne uloví viac ako 10 ton hlbokomorských žralokov, stráca možnosť využívania výnimiek stanovených v bode 6.1.

Časť D

Opatrenia na zmiernenie vplyvu na citlivé druhy

Opatrenia na zníženie náhodných úlovkov veľrybotvarých cicavcov v podoblastiach ICES IIIa a podoblasti ICES IV

1.    V podoblasti ICES IV a divízii ICES IIIa sa plavidlám s dĺžkou 12 m alebo viac zakazuje používať statické siete, pokiaľ súčasne nepoužívajú aktívne sonary.

2.    Bod 1 neplatí pre rybolovné operácie, ktoré slúžia výlučne na účely vedeckého výskumu, vykonávajú sa s povolením a pod dohľadom príslušného členského štátu alebo príslušných členských štátov a majú za cieľ rozvoj nových technických opatrení na zníženie náhodných úlovkov veľrybotvarých cicavcov alebo ich usmrcovania.

3.    Členské štáty prostredníctvom vedeckých štúdií alebo pilotných projektov monitorujú a hodnotia, nakoľko sú ochranné zariadenia opísané v bode 1 účinné pri príslušných metódach rybolovu a v príslušných oblastiach.

Časť E

Inovačné rybolovné metódy

Používanie impulzových vlečných sietí v divíziách ICES IVb a IVc

Odchylne od článku 13 je rybolov impulzovými vlečnými sieťami povolený v divíziách ICES IVb a IVc za podmienok stanovených v súlade s článkom 27 ods. 1 druhej zarážke tohto nariadenia týkajúcich sa vlastností použitého impulzu a opatrení na kontrolu a monitorovanie platných južne od loxodrómy prechádzajúcej nasledujúcimi bodmi meranými podľa súradnicového systému WGS84:

–bod na východnom pobreží Spojeného kráľovstva na 55° s. š.

–smerom na východ k zemepisnej šírke 55° s. š., 5° v. d.

–smerom na sever k zemepisnej šírke 56° s. š.

–a smerom na východ k bodu na západnom pobreží Dánska na 56° s. š.

PRÍLOHA VI

Severozápadné vody

Časť A

Minimálne ochranné referenčné veľkosti

1 V divíziách ICES VIa a VIIa platí v prípade celkovej dĺžky minimálna ochranná referenčná veľkosť 70 mm; v prípade dĺžky panciera je to 20 mm.

2 V divíziách ICES VIa a VIIa platí minimálna ochranná referenčná veľkosť 37 mm.

3 Vo vodách Únie podoblastí ICES V, VI južne od 56° s. š. a VII; výnimku predstavujú divízie ICES VIId, e, f, keď platí minimálna ochranná referenčná veľkosť 130 mm. 

4 V prípade kraba piesočného loveného košmi alebo košíkmi môžu oddelené klepetá predstavovať maximálne 1 hm. % celkového úlovku krabov tohto druhu. V prípade kraba piesočného loveného iným rybárskym výstrojom možno vylodiť maximálne 75 kg oddelených klepiet.

5 V divízii ICES VIIa severne od 52° 30′ s. š. a v divízii ICES VIId platí minimálna ochranná referenčná veľkosť 110 mm.

Časť B

Veľkosti ôk

1.    Základné veľkosti ôk vlečeného výstroja

V severozápadných vodách môžu mať koncové rukávce tieto veľkosti ôk.

2.    Základné veľkosti ôk statických sietí

V severozápadných vodách môžu mať statické siete tieto veľkosti ôk.

Časť C

Oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu

1.    Oblasť zákazu rybolovu na účely ochrany tresky škvrnitej v divízií ICES VIa

V oblasti vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa súradnicového systému WGS84, je od 1. januára do 31. marca a od 1. októbra do 31. decembra každého roka zakázané vykonávať akúkoľvek rybolovnú činnosť, pri ktorej sa používa vlečený výstroj alebo statické siete.

–55° 25' s. š., 7° 07' z. d.

–55° 25' s. š., 7° 00' z. d.

–55° 18' s. š., 6° 50' z. d.

–55° 17' s. š., 6° 50' z. d.

–55° 17' s. š., 6° 52' z. d.

–55° 25' s. š., 7° 07' z. d.

2.    Oblasť zákazu rybolovu na účel ochrany tresky škvrnitej v divíziách ICES VIIf a g

2.1    V týchto štatistických obdĺžnikoch ICES platí od 1. februára do 31. marca 2009 zákaz rybolovnej činnosti: 30E4, 31E4, 32E3. Tento zákaz sa neuplatňuje v oblasti do 6 námorných míľ od základnej línie.

2.2    Rybolovné činnosti, pri ktorých sa používajú koše a košíky, sú v špecifikovaných oblastiach a obdobiach povolené za predpokladu, že:

i)    na palube sa nepreváža žiaden rybársky výstroj okrem košov a košíkov a

ii)    vedľajšie úlovky druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, sa vylodia a započítajú do kvót.

2.3    Cielený lov malých pelagických druhov vlečeným výstrojom s veľkosťou ôk menej ako 50 mm je povolené za predpokladu, že:

i)    na palube sa nepreváža žiadna sieť s veľkosťou ôk 50 mm a viac a

ii)    vedľajšie úlovky druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, sa vylodia a započítajú do kvót.

3.    Oblasť zákazu rybolovu na účely ochrany tresky škvrnitej v divízií ICES VIIa

3.1    V časti divízie ICES VIIa ohraničenej východným pobrežím Írska, východným pobrežím Severného írska a priamkami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa súradnicového systému WGS84, je od 14. februára do 30. apríla zakázané používať vlečné siete na lov pri dne, záťahové siete alebo podobné vlečené siete, žiabrovky, zakliesňovacie siete alebo viacstenné žiabrovky alebo akýkoľvek rybársky výstroj s háčikmi.

–bod na východnom pobreží poloostrova Ards v Severnom Írsku na 54° 30′ s. š.,

–54° 30 s. š., 04° 50' z. d.,

–54° 15 s. š., 04° 50' z. d.

–a bod na východnom pobreží Írska na 53° 15' s. š.

3.2    Odchylne od bodu 1 je v oblasti a časovom pásme, ktoré sú v ňom uvedené, povolené používať vlečné siete na lov pri dne predpokladu, že takéto vlečné siete sú vybavené selektívnymi zariadeniami, ktoré posúdil Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF). Plavidlá členského štátu pôsobiaceho v oblastiach uvedených v bode 3.1, ktoré ulovia viac ako 10 ton vedľajších úlovkov tresky škvrnitej, stráca možnosť vykonávania rybolovu v danej oblasti.

4.    Treska jednoškvrnná v oblasti Rockall Haddock v podoblasti ICES VI

V oblastiach vymedzených loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa súradnicového systému WGS84, je zakázaný všetok rybolov okrem rybolovu lovnými šnúrami:

–57° 00' s. š., 15° 00' z. d.

–57° 00' s. š., 14° 00' z. d.

–56° 30' s. š., 14° 00' z. d.

–56° 30' s. š., 15° 00' z. d.

–57° 00' s. š., 15° 00' z. d.

5.    Oblasť zákazu rybolovu na účely ochrany homára štíhleho v divíziách ICES VIIc a k

5.1    V geografickej oblasti vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa súradnicového systému WGS84, je od 1. mája do 31. mája každého roku zakázaný cielený lov homára štíhleho (Nephrops norvegicus) a súvisiacich druhov (t. j. treska škvrnitá, kalkany rodu Lepidorhombus, čertovité, treska jednoškvrnná, treska merlang, merlúza európska, platesa veľká, treska žltkavá, treska tmavá, rajotvaré, solea európska, mieň lemovaný, mieň modrý, mieň veľký a ostroň bieloškvrnitý):

–52° 27' s. š., 12° 19' z. d.

–52° 40' s. š., 12° 30' z. d.,

–52° 47' s. š., 12° 39.600' z. d.

–52° 47' s. š., 12° 56' W

–52° 13,5' s. š., 13° 53.830' z. d.

–51° 22' s. š., 14° 24' z. d.

–51° 22' s. š., 14° 03' z. d.

–52° 10' s. š., 13° 25' z. d.

–52° 32' s. š. 13° 07.500' z. d.

–52° 43' s. š., 12° 55' z. d.

–52° 43' s. š., 12° 43' z. d.

–52° 10' s. š., 13° 25' z. d.

–52° 38.800' s. š., 12° 37' z. d.

–52° 27' s. š., 12° 23' z. d.

–52° 27' s. š., 12° 19' z. d.

5.2    V súlade s článkom 50 ods. 3, 4 a 5 nariadenia (ES) č. 1224/2009 je povolený prechod cez Porcupine Banks s nákladom druhov uvedených v bode 5. 1.

6.    Osobitné pravidlá na ochranu mieňa modrého v divízii ICES VIa

6.1    V oblastiach divízie ICES VIa vymedzených loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa súradnicového systému WGS84, je od 1. marca do 31. mája každého roku zakázaný cielený lov mieňa modrého:

Okraj škótskeho kontinentálneho šelfu

–59° 58' s. š., 07° 00' z. d.

–59° 55' s. š., 06° 47' z. d.

–59° 51' s. š., 06° 28' z. d.

–59° 45' s. š., 06° 38' z. d.

–59° 27' s. š., 06° 42' z. d.

–59° 22' s. š., 06° 47' z. d.

–59° 15' s. š., 07° 15' z. d.

–59° 07' s. š., 07° 31' z. d.

–58° 52' s. š., 07° 44' z. d.

–58° 44' s. š., 08° 11' z. d.

–58° 43' s. š., 08° 27' z. d.

–58° 28' s. š., 09° 16' z. d.

–58° 15' s. š., 09° 32' z. d.

–58° 15' s. š., 09° 45' z. d.

–58° 30' s. š., 09° 45' z. d.

–59° 30' s. š., 07° 00' z. d.

–59° 58' s. š., 07° 00' z. d.

Okraj Rosemary Bank:

–60° 00' s. š., 11° 00' z. d.

–59° 00' s. š., 11° 00' z. d.

–59° 00' s. š., 09° 00' z. d.

–59° 30' s. š., 09° 00' z. d.

–59° 30' s. š., 10° 00' z. d.

–60° 00' s. š., 10° 00' z. d.

–60° 00' s. š., 11° 00' z. d.

Nepatrí sem oblasť vymedzená loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84:

–59° 15' s. š., 10° 24' z. d.

–59° 10' s. š., 10° 22' z. d.

–59° 08' s. š., 10° 07' z. d.

–59° 11' s. š., 09° 59' z. d.

–59° 15' s. š., 09° 58' z. d.

–59° 22' s. š., 10° 02' z. d.

–59° 23' s. š., 10° 11' z. d.

–59° 20' s. š., 10° 19' z. d.

–59° 15' s. š., 10° 24' z. d.

6.2    Vedľajší úlovok mieňa modrého do 6 t možno ponechať na palube a vylodiť. Keď plavidlo dosiahne uvedený limit:

a)ihneď ukončí rybolov a opustí oblasť, v ktorej sa nachádza;

b)nesmie znovu vplávať do žiadnej z uvedených oblastí, až kým nevylodí úlovok;

c)nesmie vrátiť do mora žiadne množstvo mieňa modrého.

6.3    V oblasti vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84, je od 15. februára do 15. apríla každého roka zakázané používať vlečné siete na lov pri dne, lovné šnúry a statické siete:

–60° 58.76' s. š., 27° 27.32' z. d.

–60° 56.02' s. š., 27° 31.16' z. d.

–60° 59.76' s. š., 27° 43.48' z. d.

–61° 03.00' s. š., 27° 39.41' z. d.

–60° 58.76' s. š., 27° 27.32' z. d.

7.    Obmedzenia lovu makrely atlantickej v divíziách ICES VIIe, f, g, h

7.1    V oblasti vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa systému WGS84, je zakázané cielene loviť makrelu atlantickú vlečeným výstrojom s veľkosťou ôk koncového rukávca siete menej ako 80 mm alebo vakovými sieťami, pokiaľ viac ako 50 ton úlovku ponechaného na palube pozostáva z makrely atlantickej:

–bod na južnom pobreží Spojeného kráľovstva na 2° 00' z. d.

–49° 30' s. š., 2° 00' z. d.

–49° 30' s. š., 7 ° 00' z. d.

–52 ° 00' s. š., 7 ° 00' z. d.

–bod na západnom pobreží Spojeného kráľovstva na 52° 00' s. š.

7.2    V oblasti vymedzenej v bode 1 sú povolené tieto metódy rybolovu:

–    statické siete a/alebo ručné šnúry,

–vlečné siete na lov pri dne, dánske záťahové siete alebo iné podobné vlečené siete s veľkosťou ôk od 80 mm.

7.3    Plavidlám, ktoré nie sú vybavené na rybolov a na ktoré sa prekladajú makrely, sa povoľuje prítomnosť v oblasti vymedzenej v bode 7.1.    

8.    Obmedzenia použitia vlečných sietí s rozperným rahnom v oblasti do 12 míľ od pobrežia Spojeného kráľovstva

8.1    V podoblasti ICES Vb a podoblasti ICES VI severne od zemepisnej šírky 56° s. š. sa zakazuje používať vlečné siete s rozperným rahnom.

8.2.    V oblastiach do 12 míľ od pobrežia Spojeného kráľovstva a Írska meraných od základných línií pobrežných vôd majú plavidlá zakázané používať vlečné siete s rozperným rahnom.

8.3.    V špecifikovanej oblasti je povolený rybolov vlečnými sieťami s rozperným rahnom za predpokladu, že:

– plavidlá majú motor s maximálnym výkonom 221 kW a maximálnu dĺžku 24 m a

– maximálna dĺžka rozperného rahna alebo súhrnná dĺžka rozperných rahien, meraná ako súčet dĺžky jednotlivých rozperných rahien, predstavuje 9 m okrem prípadov, keď sa vykonáva cielený lov krevety Crangon crangon s veľkostí ôk koncového rukávca siete menej ako 31 mm.

9.    Používanie statických sietí v divíziách ICES Vb, VIa, VII b, c, j, k

9.1.    Vo vodách so zmapovanou hĺbkou menej ako 600 m je povolené používať tieto typy výstroja:

–nastavovacie žiabrovky, ktoré sa používajú na cielený lov merlúzy európskej, s minimálnou veľkosťou ôk 120 mm a maximálnou výškou 100 ôk, pričom maximálna celková dĺžka všetkých osadených sietí je 25 km na plavidlo a maximálny čas ponorenia je 24 hodín.

–zakliesňovacie siete, ktoré sa používajú na cielený lov čertovitých, s minimálnou veľkosťou ôk 250 mm a maximálnou výškou 15 ôk, pričom celková dĺžka všetkých osadených sietí nepresahuje 100 km na plavidlo a maximálny čas ponorenia je 72 hodín.

9.2.    V zmapovaných hĺbkach do 600 m zakazuje sa cielený lov hlbokomorských žralokov uvedených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 2347/2002. Náhodné úlovky hlbokomorských žralokov sa musia ponechať na palube. Takéto úlovky sa musia vylodiť a započítať do kvót. Plavidlo členského štátu, ktoré náhodne uloví viac ako 10 ton hlbokomorských žralokov, stráca možnosť využívania výnimiek opísaných v bode 9.1.

Časť D

Opatrenia na zmiernenie vplyvu na citlivé druhy

1.    Opatrenia na zníženie náhodných úlovkov veľrybotvarých cicavcov v divíziách ICES VIa a VIId, e, f, g, h a j

1.1.    V divíziách ICES VIa a VIId, e, f, g, h a j sa plavidlám s dĺžkou 12 m alebo viac zakazuje používať statické siete, pokiaľ súčasne nepoužívajú aktívne sonary

1.2.    Bod 1,1 neplatí pre rybolovné operácie, ktoré slúžia výlučne na účely vedeckého výskumu, vykonávajú sa s povolením a pod dohľadom príslušného členského štátu alebo príslušných členských štátov a majú za cieľ rozvoj nových technických opatrení na zníženie náhodných úlovkov veľrybotvarých cicavcov alebo ich usmrcovania.

1.3.    Členské štáty prostredníctvom vedeckých štúdií alebo pilotných projektov monitorujú a hodnotia, nakoľko sú ochranné zariadenia opísané v bode 1.1. účinné pri príslušných metódach rybolovu a v príslušných oblastiach.

2.    Opatrenia na zníženie náhodných úlovkov morských vtákov v podoblastiach ICES VI a VII

Plavidlá na lov lovnými šnúrami v podoblastiach ICES VI a VII musia používať zariadenia na odplašenie vtákov a/alebo šnúry so závažím a v realizovateľných prípadoch osadia lovné šnúry za tmy a s minimálnym osvetlením paluby, ktoré je nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti.

PRÍLOHA VII

Juhozápadné vody

Časť A

Minimálne ochranné referenčné veľkosti

1 Na lov stavridy (Trachurus picturatus) vo vodách susediacich s Azorskými ostrovmi a vodách, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc Portugalska, sa neuplatňuje žiadna minimálna ochranná referenčná veľkosť.

2 V podoblasti ICES IX a v oblasti CECAF 34.1.2 sa uplatňuje minimálna ochranná referenčná veľkosť 9 cm.

3 Vo všetkých vodách v danej časti severocentrálneho Atlantiku, ktorá pozostáva z divízií 34.1.1, 34.1.2 a 34.1.3 a podoblasti 34.2.0 rybolovnej oblasti 34 regiónu CECAF sa uplatňuje hmotnosť po vypitvaní 450 g.

4 Vo vodách Únie podoblastí ICES VIII a IX sa uplatňuje minimálna ochranná referenčná veľkosť 130 mm. 

5 V prípade kraba piesočného loveného košmi alebo košíkmi môžu oddelené klepetá predstavovať maximálne 1 hm. % celkového úlovku krabov tohto druhu. V prípade kraba piesočného loveného iným rybárskym výstrojom možno vylodiť maximálne 75 kg oddelených klepiet.

Časť B

Veľkosti ôk

1.    Základné veľkosti ôk vlečeného výstroja

V severozápadných vodách môžu mať koncové rukávce tieto veľkosti ôk.

2.    Základné veľkosti ôk statických sietí

V juhozápadných vodách môžu mať statické siete tieto veľkosti ôk.

Časť C

Oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu

1.    Oblasť zákazu rybolovu na účely ochrany merlúzy európskej v divízií ICES IXa

V geografických oblastiach vymedzených loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa súradnicového systému WGS84, je zakázaný rybolov vlečnými sieťami, dánskou záťahovou sieťou alebo podobnými vlečenými sieťami:

(a)od 1. októbra do 31. januára nasledujúceho roka v geografickej oblasti ohraničenej priamkami postupne spájajúcimi tieto súradnice:

–43° 46.5' s. š., 07° 54.4' z. d.

–44° 01.5' s. š., 07° 54.4' z. d.

–43° 25.0' s. š., 09° 12.0' z. d.

–43° 10.0' s. š., 09° 12.0' z. d.

(b)od 1. decembra do posledného februárového dňa nasledujúceho roka, v geografickej oblasti ohraničenej priamkami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice:

–bod na západnom pobreží Portugalska na 37° 50' s. š.

–37° 50' s. š., 09° 08' z. d.

–37° 00' s. š., 09° 07' z. d.

–bod na západnom pobreží Portugalska na 37° 50' s. š.

2.    Oblasti zákazu rybolovu na účely ochrany homára štíhleho v podoblasti ICES IXa

2.1.    V geografických oblastiach vymedzených loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa súradnicového systému WGS84, je zakázaný cielený lov homára štíhleho Nephrops norvegicus) vlečnými sieťami, dánskou záťahovou sieťou alebo podobnými vlečenými sieťami:

(a)od 1. júna do 31. augusta:

–42° 23' s. š., 08° 57' z. d.

–42° 00' s. š., 08° 57' z. d.

–42° 00' s. š., 09° 14' z. d.

–42° 04' s. š., 09° 14' z. d.

–42° 09' s. š., 09° 09' z. d.

–42° 12' s. š., 09° 09' z. d.

–42° 23' s. š., 09° 15' z. d.

–42° 23' s. š., 08° 57' z. d.

(b)od 1. mája do 31. augusta:

–37° 45' s. š., 09° 00' z. d.

–38° 10' s. š., 09° 00' z. d.

–38° 10' s. š., 09° 15' z. d.

–37° 45' s. š., 09° 20' z. d.

2.2.    V geografických oblastiach a počas obdobia, ktoré sú uvedené v bode 2.1 písm. b), je povolené vykonávať rybolov vlečnými sieťami na lov pri dne alebo podobným vlečeným výstrojom alebo košmi alebo košíkmi za predpokladu, že všetky vedľajšie úlovky homára štíhleho (Nephrops norvegicus) sa vylodia a započítajú do kvót.

2.3.    V geografických oblastiach a mimo období uvedených v bode 2.1 je zakázaný cielený lov homára štíhleho (Nephrops norvegicus). Vedľajšie úlovky homára štíhleho (Nephrops norvegicus) sa vylodia a započítajú do kvót.

3.    Obmedzenia cieleného lovu sardely európskej v divízii ICES VIIIc

3.1.    V divízii ICES VIIIc je zakázaný cielený lov sardely európskej pelagickými vlečnými sieťami.

3.2.    V divízii ICES VIIIc je súčasne zakázané aj prevážať na palube pelagické vlečné siete a vakové siete.

4.    Používanie statických sietí v podoblastiach ICES VIII, IX, X a XII východne od 27° z. d.

4.1.    Vo vodách so zmapovanou hĺbkou menej ako 600 m je povolené používať tieto typy výstroja:

–nastavovacie žiabrovky, ktoré sa používajú na cielený lov merlúzy európskej, s minimálnou veľkosťou ôk 100 mm a maximálnou výškou 100 ôk, pričom maximálna celková dĺžka všetkých osadených sietí je 25 km na plavidlo a maximálny čas ponorenia je 24 hodín,

–zakliesňovacie siete, ktoré sa používajú na cielený lov čertovitých, s minimálnou veľkosťou ôk 250 mm a maximálnou výškou 15 ôk, pričom celková dĺžka všetkých osadených sietí nepresahuje 100 km na plavidlo a maximálny čas ponorenia je 72 hodín,

–viacstenné žiabrovky, ktoré sa v podoblasti ICES IX používajú na cielený lov merlúzy európskej, s minimálnou veľkosťou ôk 220 mm a maximálnou výškou 30 ôk, pričom maximálna celková dĺžka všetkých osadených sietí je 20 km na plavidlo a maximálny čas ponorenia je 72 hodín.

4.2.    V zmapovaných hĺbkach do 600 m zakazuje cielený lov hlbokomorských žralokov uvedených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 2347/2002. Náhodné úlovky hlbokomorských žralokov sa musia ponechať na palube. Takéto úlovky sa musia vylodiť a započítať do kvót. Plavidlo členského štátu, ktoré náhodne uloví viac ako 10 ton hlbokomorských žralokov, stráca možnosť využívania výnimiek opísaných v bode 1.

Časť D

Opatrenia na zmiernenie vplyvu na citlivé druhy

1. Opatrenia na zníženie náhodných úlovkov veľrybotvarých cicavcov v podoblastiach ICES VIII a IXa

1.1.    V podoblastiach ICES VIII a IXa sa plavidlám s dĺžkou 12 m alebo viac zakazuje používať statické siete, pokiaľ súčasne nepoužívajú aktívne sonary.

1.2.    Bod 1 neplatí pre rybolovné operácie, ktoré slúžia výlučne na účely vedeckého výskumu, vykonávajú sa s povolením a pod dohľadom príslušného členského štátu alebo príslušných členských štátov a majú za cieľ rozvoj nových technických opatrení na zníženie náhodných úlovkov veľrybotvarých cicavcov alebo ich usmrcovania.

1.3.    Členské štáty prostredníctvom vedeckých štúdií alebo pilotných projektov monitorujú a hodnotia, nakoľko sú ochranné zariadenia opísané v bode 1.1.1. účinné pri príslušných metódach rybolovu a v príslušných oblastiach.

2. Opatrenia na zníženie náhodných úlovkov morských vtákov v podoblastiach ICES VIIIa a b

Plavidlá, ktoré v podoblastiach ICES VIIIa a b vykonávajú rybolov lovnými šnúrami, musia použiť minimálne dve z týchto zmierňovacích opatrení: zariadenia na odplašenie vtákov, šnúry so závažím, osadenie lovných šnúr za tmy a s minimálnym osvetlením paluby, ktoré je nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti.

PRÍLOHA VIII

Baltské more

Časť A

Minimálne ochranné referenčné veľkosti

Časť B

Veľkosti ôk

1.    Základné veľkosti ôk vlečeného výstroja

V Baltskom mori môžu mať koncové rukávce tieto veľkosti ôk:

2.    Základné veľkosti ôk statických sietí

V Baltskom mori môžu mať statické siete tieto veľkosti ôk:

1 V prípade plavidiel s celkovou dĺžkou menej ako 12 m sa zakazuje používať žiabrovky, zakliesňovacie siete alebo viacstenné žiabrovky s dĺžkou viac ako 9 km a v prípade plavidiel s celkovou dĺžkou viac ako 12 m predstavuje maximálna povolená dĺžka týchto sietí 21 km.

2 Maximálny čas ponorenia všetkých typov statických sietí uvedených v bode 1 je 48 hodín; výnimku predstavuje rybolov pod ľadovou pokrývkou.

Časť C

Oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu

1.    Obmedzenia rybolovu vlečeným výstrojom

V geografickej oblasti vymedzenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa súradnicového systému WGS84, sa počas celého roka zakazuje rybolov vlečeným výstrojom:

–54° 23' s. š., 14 °35' v. d.

–54° 21' s. š., 14 °40' v. d.

–54° 17' s. š., 14 °33' v. d.

–54° 07' s. š., 14 °25' v. d.

–54° 10' s. š., 14 °21' v. d.

–54° 14' s. š., 14 °25' v. d.

–54° 17' s. š., 14 °17' v. d.

–54° 24' s. š., 14 °11' v. d.

–54° 27' s. š., 14 °25' v. d.

–54° 23' s. š., 14 °35' v. d.

2.    Obmedzenia lovu lososa atlantického a pstruha morského

2.1    Zakazuje sa cielený lov lososa atlantického (Salmo salar) alebo pstruha morského (Salmo trutta):

a)od 1. júna do 15. septembra vo vodách podoblastí 22 až 31;

b)od 15. júna do 30. septembra vo vodách podoblasti 32.

2.2.    Oblasť zákazu rybolovu počas obdobia hájenia sa začína štyri námorné míle od základných línií.

2.3.    Je povolené ponechávať na palube jedince lososa atlantického (Salmo salar) alebo pstruha morského (Salmo trutta) ulovených pascovými sieťami.

3.    Osobitné opatrenia pre Rižský záliv

3.1.    Na účely rybolovu v podoblasti 28-1 musia mať plavidlá oprávnenie na rybolov vydané v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

3.2.    Každý členský štát zabezpečí, aby plavidlá, ktorým bolo vydané oprávnenie na rybolov uvedené v bode 3.1, boli zapísané na zoznam; tento zápis obsahuje názov a interné registračné číslo plavidla a zverejní sa na webovom sídle, ktorého adresu daný členský štát oznámi Komisii a ostatným členským štátom.

3.3.    Plavidlá zapísané na zoznam musia spĺňať tieto podmienky:

a)celkový výkon motorov (kW) plavidiel zapísaných v zozname nesmie byť vyšší ako výkon motorov, ktoré jednotlivé členské štáty používali v podoblasti 28-1 v rokoch 2000 – 2001 a

b)výkon motora plavidla nie je vyšší ako 221 kilowattov (kW).

3.4. Každé plavidlo zapísané v zozname uvedenom v bode 3.2 možno nahradiť iným plavidlom alebo plavidlami za predpokladu že:

a)takáto náhrada nemá pre predmetný členský štát za následok zvýšenie celkového výkonu motorov uvedené v bode 3.3 písm. a) a

b)výkon motora náhradného plavidla nie je vyšší ako 221 kW.

3.5. Motor plavidla zapísaného v zozname uvedenom v bode 3.2 možno nahradiť za predpokladu, že:

a)takáto náhrada motora nemá za následok zvýšenie výkonu motora plavidla na viac ako 221 kW a

b)výkon náhradného motora je taký, že nemá v predmetnom členskom štáte za následok zvýšenie celkového výkonu motorov uvedeného v bode 3.3 písm. a).

3.6.    V podoblasti 28-1 sa v hĺbkach menej ako 20 m zakazuje rybolov vlečnými sieťami.

4.    Obdobia zákazu rybolovu určitými typmi výstroja

4.1.    V týchto oblastiach zakazuje sa rybolov vlečeným výstrojom s koncovým rukávcom s veľkosťou ôk viac ako 90 mm, osadenými lovnými šnúrami alebo lovnými šnúrami okrem unášaných lovných šnúr, ručných šnúr a šnúr na džigovanie:

a)od 15. februára do 30. marca v poddivíziách ICES 22 až 24 a

b)od 1. júla do 31. augusta v poddivíziách ICES 25 až 28.

4.2.     Počas období uvedených v bode 4.1 sa zakazuje cielený lov tresky škvrnitej unášanými lovnými šnúrami.

4.3.    Odchylne od bodu 4.1 môžu rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 m počas obdobia zákazu využiť maximálne päť dní mesačne rozdelených do období minimálne dvoch po sebe nasledujúcich dní z maximálneho počtu dní neprítomnosti v prístave. Počas týchto dní môžu rybárske plavidlá osadiť siete a vyloďovať ryby iba od pondelka 6.00 hod. do piatka 18.00 hod. toho istého týždňa.

5.    Oblasti obmedzenia rybolovu

5.1. V oblastiach vymedzených loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto súradnice merané podľa súradnicového systému WGS84, sa od 1. mája do 31. októbra zakazuje vykonávať akúkoľvek rybolovnú činnosť:

a) oblasť 1:

–55° 45' s. š., 15° 30' v. d.

–55° 45' s. š., 16° 30' v. d.

–55° 00' s. š., 16° 30' v. d.

–55° 00' s. š., 16° 00' v. d.

–55° 15' s. š., 16° 00' v. d.

–55° 15' s. š., 15° 30' v. d.

–55° 45' s. š., 15° 30' v. d.

b) oblasť 2:

–55° 00' s. š., 19° 14' v. d.

–54° 48' s. š., 19° 20' v. d.

–54° 45' s. š., 19° 19' v. d.

–54° 45' s. š., 18° 55' v. d.

–55° 00' s. š., 19° 14' v. d.

c) oblasť 3:

–56° 13' s. š., 18° 27' v. d.

–56° 13' s. š., 19° 31' v. d.

–55° 59' s. š., 19° 13' v. d.

–56° 03' s. š., 19° 06' v. d.

–56° 00' s. š., 18° 51' v. d.

–55° 47' s. š., 18° 57' v. d.

–55° 30' s. š., 18° 34' v. d.

–56° 13' s. š., 18° 27' v. d.

5.2.    Povoľuje sa cielený lov lososa atlantického žiabrovkami, zakliesňovacími sieťami a viacstennými žiabrovkami s veľkosťou ôk od 157 mm alebo unášanými lovnými šnúrami. Na palube sa nesmie uchovávať žiaden iný výstroj.

5.3.    Zakazuje sa cielený lov tresky škvrnitej výstrojom uvedeným v bode 5.2.

6.    Obmedzenia rybolovu platesy bradavičnatej a kalkana veľkého

6.1.    Zakazuje sa ponechávať na palube tieto druhy rýb, ak sa ulovia v nasledujúcich zemepisných oblastiach a počas nasledujúcich období:

6.2.    Zakazuje sa cielený rybolov vlečnými sieťami, dánskymi záťahovými sieťami alebo podobného výstroja s veľkosťou ôk koncového rukávca 105 mm alebo viac, alebo žiabrovkami, zakliesňovacími sieťami alebo viacstennými žiabrovkami s veľkosťou ôk 100 mm alebo viac. Vedľajšie úlovky platesy bradavičnatej a kalkana veľkého sa môžu ponechať na palube a vylodiť v maximálnom množstve 10 % živej hmotnosti celkového úlovku ponechaného na palube.

Časť D

Opatrenia na zmiernenie vplyvu na citlivé druhy

1.    Opatrenia na zníženie náhodných úlovkov veľrybotvarých cicavcov

1.1.    V Baltskom mori sa plavidlám s dĺžkou 12 m alebo viac zakazuje používať statické siete, pokiaľ súčasne nepoužívajú aktívne sonary.

1.2.    Bod 1,1 neplatí pre rybolovné operácie, ktoré slúžia výlučne na účely vedeckého výskumu, vykonávajú sa s povolením a pod dohľadom príslušného členského štátu alebo príslušných členských štátov a majú za cieľ rozvoj nových technických opatrení na zníženie náhodných úlovkov veľrybotvarých cicavcov alebo ich usmrcovania.

1.3.    Členské štáty prostredníctvom vedeckých štúdií alebo pilotných projektov monitorujú a hodnotia, nakoľko sú bzučiaky opísané v bode 1.1. účinné pri príslušných metódach rybolovu a v príslušných oblastiach.

2.    Osobitné opatrenia na ochranu úhora európskeho

Zakazuje sa uchovávať na palube jedince úhora európskeho ulovené aktívnym výstrojom. Náhodne uloveným jedincom úhora európskeho sa nesmie ublížiť a musia sa urýchlene vypustiť do mora.

PRÍLOHA IX:

Stredozemné more

Časť A

Minimálne ochranné referenčné veľkosti

1 Členské štáty môžu minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť previesť na 110 jedincov na kg.

2 Členské štáty môžu minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť previesť na 55 jedincov na kg.

3 DP – dĺžka panciera; CD – celková dĺžka. 

Časť B

Veľkosti ôk

1.    Základné veľkosti ôk vlečeného výstroja

V Stredozemnom mori môžu mať koncové rukávce tieto veľkosti ôk.

1Zakazuje sa používať vlečné siete, ktorých ľubovoľná časť pozostáva zo sieťoviny vyhotovenej z vlákna s hrúbkou viac ako 3 mm alebo z viacerých spletaných vlákien alebo sieťoviny s hrúbkou vlákna viac ako 6 mm v akejkoľvek časti spodnej vlečnej siete.

Používať a uchovávať na palube možno len jeden typ siete (buď so štvorcovými okami s veľkosťou 40 mm alebo s kosoštvorcovými okami s veľkosťou 50 mm).

2.    Základné veľkosti ôk statických sietí

V Stredozemnom mori môžu mať statické siete tieto veľkosti ôk.

Časť C

Obmedzenia používania rybárskeho výstroja

1.    Obmedzenia používania dredží

Maximálna šírka dredží je 3 m okrem prípadov dredží používaných na cielený lov hubiek.

2.    Obmedzenia používania vakových sietí

Dĺžka vakových sietí a záťahových sietí bez sťahovacieho lana je obmedzená na 800 m a ponor je obmedzený na 120 m; výnimku predstavujú prípady, keď sa vakové siete používajú na cielený lov tuniakov.

3.    Obmedzenia používania statických sietí

3.1.    Zakazuje sa používať tieto statické siete:

a)viacstenné žiabrovky s ponorom viac ako 4 m;

b)nastavovacie žiabrovky alebo kombinované viacstenné a obyčajné žiabrovky s maximálnym ponorom 10 m okrem prípadov, keď je dĺžka týchto sietí menej ako 500 m a maximálny povolený ponor je 30 m.

3.2.    Zakazuje sa používať žiabrovky, zakliesňovacie siete alebo viacstenné žiabrovky vyhotovené z vlákna s hrúbkou viac ako 0,5 mm.

3.3.    Zakazuje sa mať na palube alebo nastaviť kombinované viacstenné a obyčajné žiabrovky s dĺžkou viac ako 2 500 m a žiabrovky, zakliesňovacie siete a viacstenné žiabrovky s dĺžkou viac ako 6 000 m.

4.    Obmedzenia používania lovných šnúr

4.1.    Plavidlám na lov osadenými lovnými šnúrami sa zakazuje mať na palube alebo používať viac ako 5 000 háčikov; výnimku predstavujú plavidlá vykonávajúce viac ako trojdňové rybárske výjazdy, ktoré môžu mať na palube alebo používať najviac 7 000 háčikov.

4.2.    Plavidlá na lov pelagickými lovnými šnúrami môžu mať na palube alebo používať tento maximálny počet háčikov na plavidlo:

a)2 000 háčikov pri cielenom love tuniaka modroplutvého;

b)3 500 háčikov pri cielenom love mečiara veľkého a

c)5 000 háčikov pri cielenom love tuniaka dlhoplutvého.

4.3.    Každé plavidlo, ktoré vykonáva dlhšie ako dvojdňové rybárske výjazdy, môže mať na palube ekvivalentný počet rezervných háčikov.

5.    Obmedzenia používania košov a košíkov

Zakazuje sa mať na palube alebo osadiť viac ako 250 košov alebo košíkov na plavidlo na účely lovu hlbokomorských kôrovcov (vrátane kreviet rodu Plesionika, kreviet rodu Pasiphaea alebo podobných druhov).

6.    Obmedzenia cieleného rybolovu pagela bledého

Zakazuje sa cielený lov pagela bledého (Pagellus bogaraveo) týmito typmi výstroja:

–žiabrovky, zakliesňovacie siete, viacstenné žiabrovky s veľkosťou ôk menej ako 100 mm,

–lovné šnúry s háčikmi s celkovou dĺžkou menej ako 3,95 cm a šírkou menej ako 1,65 cm.

Časť D

Opatrenia na zmiernenie vplyvu na citlivé druhy

1.    Opatrenia na zníženie náhodných úlovkov veľrybotvarých cicavcov

1.1.    V Stredozemnom mori sa plavidlám s dĺžkou 12 m alebo viac zakazuje používať statické siete, pokiaľ súčasne nepoužívajú aktívne sonary.

1.2.    Bod 1,1 neplatí pre rybolovné operácie, ktoré slúžia výlučne na účely vedeckého výskumu, vykonávajú sa s povolením a pod dohľadom príslušného členského štátu alebo príslušných členských štátov a majú za cieľ rozvoj nových technických opatrení na zníženie náhodných úlovkov veľrybotvarých cicavcov alebo ich usmrcovania.

1.3.    Členské štáty prostredníctvom vedeckých štúdií alebo pilotných projektov monitorujú a hodnotia, nakoľko sú ochranné zariadenia opísané v bode 1,1.1. účinné pri príslušných metódach rybolovu a v príslušných oblastiach.

2.    Opatrenia na zníženie náhodných úlovkov morských vtákov

Plavidlá, ktoré v Stredozemnom mori vykonávajú rybolov lovnými šnúrami, musia použiť minimálne dve z týchto zmierňujúcich opatrení: zariadenia na odplašenie vtákov, šnúry so závažím, osadenie lovných šnúr za tmy a s minimálnym osvetlením paluby, ktoré je nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti.

PRÍLOHA X

Čierne more

Časť A

Minimálne ochranné referenčné veľkosti

Časť B

Veľkosti ôk

1.    Základné veľkosti ôk vlečeného výstroja

V Čiernom mori môžu mať koncové rukávce tieto veľkosti ôk.

2.    Základné veľkosti ôk statických sietí

V Čiernom mori môžu mať statické siete tieto veľkosti ôk.

Časť C

Oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu

Sezónny zákaz rybolovu na účely ochrany kalkana veľkého

Vo vodách Únie Čierneho mora sa od 15. apríla do 15. júna zakazuje cielený lov, vyloďovanie a prvý predaj kalkana veľkého.

Časť D

Opatrenia na zmiernenie vplyvu na citlivé druhy a biotopy

1.    Opatrenia na zníženie náhodných úlovkov veľrybotvarých cicavcov

1.1.    V podoblastiach VIII a IX sa plavidlám s dĺžkou 12 m alebo viac zakazuje používať statické siete, pokiaľ súčasne nepoužívajú aktívne sonary.

1.2.    Bod 1.1 neplatí pre rybolovné operácie, ktoré slúžia výlučne na účely vedeckého výskumu, vykonávajú sa s povolením a pod dohľadom príslušného členského štátu alebo príslušných členských štátov a majú za cieľ rozvoj nových technických opatrení na zníženie náhodných úlovkov veľrybotvarých cicavcov alebo ich usmrcovania.

1.3.    Členské štáty prostredníctvom vedeckých štúdií alebo pilotných projektov monitorujú a hodnotia, nakoľko sú ochranné zariadenia opísané v bode 1.1.1. účinné pri príslušných metódach rybolovu a v príslušných oblastiach.

2.    Obmedzenia používania vlečných sietí a dredží

V hĺbkach viac ako 1 000 m sa zakazuje používať vlečné siete a dredže.

PRÍLOHA XI

Najvzdialenejšie regióny

Časť A

Základné veľkosti ôk vlečeného výstroja

V najvzdialenejších regiónoch môžu mať koncové rukávce tieto veľkosti ôk.

Časť B

Oblasti zákazu alebo obmedzenia rybolovu

Obmedzenia rybolovných činností v oblasti do 24 míľ okolo Mayotte

V oblasti do 24 míľ od pobrežia Mayotte meraných od základných línií pobrežných vôd majú plavidlá zakázané loviť húfy tuniakov a tuniakovitých rýb vakovými sieťami.

(1)    Nariadenie Rady (ES) č. 2347/2002 zo 16. decembra 2002, ktorým sa zriaďujú požiadavky špecifického prístupu a pridružených podmienok, ktoré sa vzťahujú na rybolov hlbokomorských zásob rýb (Ú. v. ES L 351, 28.12.2002, s. 6).