EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli16. 2. 2016
COM(2016) 52 final
2016/0030(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010
(Text s významom pre EHP)
{SWD(2016) 25 final}
{SWD(2016) 26 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
• Dôvody a ciele návrhu
Cieľom návrhu nariadenia je zabezpečiť, aby všetky členské štáty zaviedli vhodné nástroje, ktoré im umožnia pripraviť sa na následky nedostatku plynu v dôsledku prerušenia dodávok alebo výnimočne vysokého dopytu a tieto situácie zvládnuť. Pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok plynu, existujú tri úrovne zodpovednosti. Základnú zodpovednosť za dodávky plynu nesú plynárenské podniky, ktoré podliehajú trhovým mechanizmom. V prípade zlyhania trhu v danom členskom štáte sú príslušné orgány tohto členského štátu a členských štátov v regióne zodpovedné za prijatie vhodných opatrení na zabezpečenie dodávok plynu pre chránených odberateľov. Na ďalšej úrovni poskytuje Európska komisia všeobecnú koordináciu a zabezpečuje, aby prijaté opatrenia boli navzájom konzistentné.
Na splnenie tohto cieľa sa v návrhu nariadenia navrhuje posilnenie regionálnej koordinácie s určitými zásadami a štandardmi stanovenými na úrovni EÚ. Podľa navrhovaného prístupu by členské štáty mali pri vykonávaní regionálnych posúdení rizík v rámci svojich regiónov úzko spolupracovať. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť v celej EÚ sa regionálne posúdenia rizík budú vykonávať na základe celoeurópskej simulácie so spoločnými štandardmi a konkrétnym scenárom. Riziká zistené prostredníctvom regionálnych posúdení rizík sa budú riešiť v regionálnych preventívnych akčných plánoch a núdzových plánoch, ktoré budú predmetom partnerského preskúmania a schválenia Komisiou.
V nariadení sa stanovujú povinné vzory so zoznamom aspektov, ktoré sa musia zohľadniť pri vykonávaní posúdenia rizík a vypracúvaní plánov, aby sa zabezpečilo, že posúdenia rizík a plány budú komplexné a konzistentné. Musí sa zlepšiť regionálna spolupráca, pretože prerušenia dodávok plynu môžu ľahko postihnúť viaceré členské štáty súčasne. Na riešenie takýchto situácií nie sú vhodné vnútroštátne posúdenia rizík a plány.
V nariadení sa zlepšuje aj uplatňovanie štandardu dodávok chráneným odberateľom (predovšetkým domácnostiam) a štandardu infraštruktúry (možnosť dodávať plyn aj v prípade, že najväčšia infraštruktúra nie je k dispozícii). Umožňuje stálu obojsmernú kapacitu. Napokon sa ním navrhuje zavedenie dodatočných transparentných opatrení týkajúcich sa zmlúv o dodávkach plynu, keďže takéto zmluvy môžu mať vplyv na bezpečnosť dodávok v EÚ.
Päť rokov po prijatí nariadenia 994/2010 je bezpečnosť dodávok plynu naďalej veľmi aktuálnou témou vzhľadom na prevládajúce napätie medzi Ukrajinou a Ruskom. Na vnútroštátnej i európskej úrovni sa vyvíja úsilie s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu počas zimy 2015/2016 a v ďalšom období.
Posilnená regionálna spolupráca medzi členskými štátmi neznamená vytvorenie novej inštitucionálnej štruktúry.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami politík v tejto oblasti politiky
Hlavné politické dokumenty relevantné pre bezpečnosť dodávok sú:
1. Európska stratégia energetickej bezpečnosti 1
2. Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy 2 .
V predkladanom návrhu nariadenia sa vykonávajú návrhy politiky uvedené v stratégii energetickej únie a v stratégii energetickej bezpečnosti.
•Súlad s ostatnými politikami Európskej únie
Návrh prispieva k právnym predpisom v oblasti vnútorného trhu s energiou tým, že uprednostňuje trhové opatrenia.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
V návrhu nariadenia sa navrhujú opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu v Európskej únii. Právnym základom nariadenia je teda článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Činnosť EÚ je rámcovaná článkom 194 ZFEÚ, v ktorom sa uznáva, že určitá úroveň koordinácie, transparentnosti a spolupráce je potrebná, pokiaľ ide o politiky členských štátov EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie trhu s energiou a zaistila sa bezpečnosť dodávok plynu v Európskej únii.
Rastúce prepojenie trhov s plynom v EÚ a tzv. koridorový prístup 3 umožňujúci spätné toky v plynových prepojeniach si vyžadujú koordinované opatrenia. Bez takejto koordinácie by vnútroštátne opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok mohli mať nepriaznivý vplyv na iné členské štáty alebo na bezpečnosť dodávok na úrovni EÚ. Riziko vážneho prerušenia dodávok plynu do EÚ nie je obmedzené štátnymi hranicami a mohlo by postihnúť viaceré členské štáty, či už priamo alebo nepriamo. Vlna studeného počasia v roku 2012 a záťažový test v roku 2014 preukázali kľúčovú dôležitosť koordinovaných opatrení a solidarity. Potreba konať na úrovni EÚ je zreteľná, pretože riešenia na vnútroštátnej úrovni nedosahujú optimálne výsledky a ešte viac zhoršujú vplyv krízy. Opatrenie prijaté v jednej krajine môže spôsobiť nedostatok plynu v susedných krajinách. Napríklad vo februári 2012 zaviedlo Bulharsko obmedzenia na vývoz elektrickej energie, čo nepriaznivo ovplyvnilo odvetvie elektrickej energie a plynu v Grécku.
Doteraz sa však neurobilo dosť na využitie potenciálu efektívnejších a lacnejších opatrení prostredníctvom regionálnej spolupráce, čo je na úkor spotrebiteľov EÚ. Zatiaľ čo záťažový test ukázal, že fungujúce trhy sú pre zabezpečenie dodávok plynu kľúčové, ukázalo sa tiež, že správne koordinované opatrenia prijaté členskými štátmi, najmä v prípade stavu núdze, môžu výrazne zvýšiť bezpečnosť dodávok. Týka sa to lepšej koordinácie nielen vnútroštátnych opatrení na zmiernenie situácie v prípade stavu núdze, ale aj vnútroštátnych preventívnych opatrení, ako sú návrhy na lepšiu koordináciu vnútroštátnych politík v oblasti skladovania alebo LNG, ktoré môžu byť v určitých regiónoch strategicky dôležité. Spolupráca by sa mala rozšíriť na konkrétne opatrenia na posilnenie solidarity medzi členskými štátmi v otázkach bezpečnosti dodávok.
Opatrenia na úrovni EÚ by mohli byť potrebné aj v určitých situáciách (napr. stav núdze na úrovni EÚ a na regionálnej úrovni), keď bezpečnosť dodávok v EÚ nemôžu dostatočne zvládnuť samotné členské štáty, a preto ich možno z dôvodu rozsahu alebo účinkov opatrení lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ.
•Proporcionalita
Cieľom nariadenia je dosiahnuť dostatočne vysokú úroveň pripravenosti ešte pred vznikom krízy a zmierniť vplyv neočakávanej udalosti, ktorá zapríčiní prerušenie dodávok plynu, na odberateľov. Na splnenie tohto cieľa sa v ňom navrhuje posilnenie regionálnej koordinácie, pričom niektoré zásady a štandardy sa stanovia na úrovni EÚ. Navrhovaný prístup sa zakladá na úzkej spolupráci medzi členskými štátmi v konkrétnom regióne pri posudzovaní rizík na regionálnej úrovni. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť v celej EÚ sa majú regionálne posúdenia rizík vykonávať na základe celoeurópskej simulácie so spoločnými štandardmi a konkrétnym scenárom. Riziká zistené prostredníctvom regionálnych posúdení rizík sa budú riešiť v regionálnych preventívnych akčných plánoch a núdzových plánoch, ktoré budú predmetom partnerského preskúmania a schválenia Komisiou.
V návrhu nariadenia sa nenavrhuje úplné zosúladenie, v rámci ktorého by všetky opatrenia boli predpísané na úrovni EÚ.
Posilnenie regionálnej spolupráce a stanovenie určitých štandardov na úrovni EÚ sú potrebné na odstraňovanie nedostatkov súčasného systému (vnútroštátne posúdenie rizík a vnútroštátne plány) a umožňujú riešenie problémov na regionálnej úrovni bez zavádzania prehnaných požiadaviek. Prístup navrhovaný v návrhu nariadenia je preto primeraný (pozri aj posúdenie vplyvu, s. 34 – 46 a s. 50).
•Výber nástroja
Existujúcim právnym predpisom je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES. Cieľom navrhovaného právneho predpisu je zlepšiť a posilniť opatrenia a postupy stanovené v existujúcom nariadení. Preto bolo rozhodnuté, že vhodným nástrojom je nariadenie.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
V súlade s povinnosťou monitorovania stanovenou v článku 14 nariadenia č. 994/2010 Komisia v roku 2014 vypracovala správu 4 , v ktorej posúdila vykonávanie nariadenia a možné spôsoby ďalšieho zlepšenia bezpečnosti. Správa obsahuje podrobné posúdenie mnohých nástrojov uvedených v nariadení, pričom sa zamerala na to, ako ich členské štáty použili a ako každý z nich pomohol zlepšiť bezpečnosť dodávok v EÚ a jej pripravenosť.
Z tejto správy vyplynulo, že nariadenie už vo veľkej miere prispelo k zlepšeniu bezpečnosti dodávok plynu v Európe, a to z hľadiska pripravenosti na krízové situácie aj zmierňovania ich následkov. Členské štáty sú teraz lepšie pripravené čeliť kríze dodávok plynu, pretože sú povinné vykonať úplné posúdenie rizík a na základe výsledkov vypracovať preventívny akčný plán a núdzový plán. Členské štáty zvýšili aj úroveň svojej ochrany vďaka potrebe spĺňať štandard infraštruktúry a dodávok v celej EÚ.
Správa zároveň preukázala, že naďalej pretrvávajú vážne dôvody na obavy, pokiaľ ide o spoluprácu medzi členskými štátmi (prevažne vnútroštátne opatrenia, ktoré prijímajú, nie sú vhodné na riešenie problémov s dodávkami plynu); uplatňovanie štandardov dodávok na chránených odberateľov (najmä domácnosti) a štandard infraštruktúry. Okrem toho zmluvy o dodávkach plynu medzi plynárenskými spoločnosťami a dodávateľmi z krajín mimo EÚ nie sú dostatočne transparentné. Tieto nedostatky bránia účinnej reakcii v krízových okamihoch.
Záťažový test uskutočnený v lete roku 2014 ukázal, že vážne prerušenie dodávok plynu z východu (t. j. z Ruska) by stále malo veľký dosah na celú EÚ. Nedostatok plynu by mal pre niektoré oblasti, najmä vo východnej Európe, naďalej vážne hospodárske a sociálne dôsledky. Okrem toho sa v dôsledku vlny studeného počasia v roku 2012 zvýšili veľkoobchodné ceny plynu na dennom trhu v európskych uzloch o vyše 50 % v porovnaní s úrovňami, ktoré boli zaznamenané pred týmto chladným obdobím. V Taliansku sa ceny zvýšili z 38 EUR/MWh na 65 EUR/MWh, zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve, Nemecku a Rakúsku ceny stúpli z 23 EUR/MWh na 38 EUR/MWh 5 .
Súčasná situácia je výsledkom viacerých problémov rôzneho rozsahu, ktoré súvisia aj s rozdielmi v správaní (čisto vnútroštátny prístup k bezpečnosti dodávok), vonkajšími faktormi (správanie dodávateľov z krajín mimo EÚ) a technickými otázkami (nedostatok vhodnej infraštruktúry alebo neprimeraná ochrana infraštruktúry).
V nariadení sa navrhujú opatrenia na riešenie zistených nedostatkov.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Verejné konzultácie so zainteresovanými stranami sa uskutočnili od 15. januára do 8. apríla 2015 a ich výsledkom bolo 106 odpovedí. Znamená to, že dosah konzultácií možno považovať za veľmi široký 6 . Väčšina respondentov pochádzala zo súkromného sektora a z radov spotrebiteľských, regulačných alebo priemyselných združení, no zúčastnil sa aj relatívne veľký počet orgánov verejného sektora.
Konzultácia sa riadila dvojitou štruktúrou súčasného nariadenia, ktorá je založená na prevencii a zmierňovaní následkov. Otázky týkajúce sa prevencie mali za cieľ zistiť, či existuje potreba zlepšiť platné právne ustanovenia. Dávali však istý priestor aj na vyskúšanie nových nápadov, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie opatrení na splnenie štandardu dodávok. Otázky o zmierňovaní následkov mali za cieľ zistiť, či sú členské štáty pripravené na zvládnutie núdzovej situácie, a či pritom zvažujú účinné koordinované riešenia namiesto výlučne vnútroštátneho prístupu a použitia kontraproduktívnych opatrení s nepriaznivým vplyvom na ich susedov.
Pokiaľ ide o výstupy, väčšina orgánov verejnej moci sa zamerala na nedostatky v spolupráci medzi členskými štátmi, zatiaľ čo súkromné spoločnosti a združenia zastávali názor, že v otázkach bezpečnosti dodávok by sa mali uprednostňovať trhové opatrenia. Komisia tieto stanoviská zohľadnila, pričom navrhuje užšiu regionálnu spoluprácu a pri riešení rizík spojených s bezpečnosťou dodávok dáva jasnú prioritu trhovým opatreniam. Stanoviská rôznych zainteresovaných strán boli zohľadnené aj v posúdení vplyvu jednotlivých možností politiky v oddieloch 6 a 7 posúdenia vplyvu.
•Získavanie a využívanie expertízy
Pri príprave tohto návrhu sa pre jednotlivé témy využili externí konzultanti. Bola vypracovaná štúdia o možných opatreniach v oblasti podzemného uskladňovania plynu a ich vplyve 7 a aj Spoločné výskumné centrum (JRC) prispelo analýzami, ktorými podporilo posúdenie vplyvu. Ďalšia štúdia, ktorá porovnala prístupy k posilneniu vyjednávacej sily EÚ na trhoch so zemným plynom 8 , poskytla vstupy pre niektoré možnosti politiky v súvislosti so spĺňaním štandardov dodávok (mechanizmy spoločného nákupu).
•Posúdenie vplyvu
Všetky navrhované opatrenia majú v posúdení vplyvu oporu.
Rada pre posúdenie vplyvu vydala kladné stanovisko 16. decembra 2015.
Posúdenie vplyvu sa zameralo na štyri možnosti politiky:
1. Prísnejšie vykonávanie a právne nezáväzné opatrenia.
2. Lepšia koordinácia a prispôsobené riešenia.
3. Lepšia koordinácia a niektoré zásady/štandardy stanovené na úrovni EÚ.
4. Úplná harmonizácia.
Možnosti 1 a 2 sa neprijali pre slabé výsledky z hľadiska efektívnosti a účinnosti. Nedokázali dostatočne napraviť nedostatky súčasného systému, ktoré sa zistili vďaka hodnoteniu ex post (správa vypracovaná v roku 2014) a záťažovému testu uskutočnenému v lete 2014.
Možnosť 4 zahŕňa niektoré prístupy, ktoré sú účinnejšie než možnosti 1 a 2. Niektoré však nie sú účinnejšie než prístupy, ktoré sú dostupné v rámci možnosti 3. Okrem toho sú drahšie a niektoré môžu byť kontraproduktívne. Preto sa neprijala ani možnosť 4.
Konečný návrh je prijať možnosť 3, ktorá predstavuje najúčinnejší balík opatrení. Je najlepším riešením, pokiaľ ide o účinnosť a efektívnosť. Posudzovali sa tieto aspekty:
1. Náklady a vplyv na ceny
Celkový vplyv na náklady a ceny bude veľmi obmedzený. Niektoré návrhy sú skoncipované tak, aby sa zabránilo zbytočným nákladom a využili sa synergie opatrení na zlepšenie bezpečnosti dodávok. Tým by sa znížili celkové náklady na bezpečnosť dodávok pre všetkých spotrebiteľov. Opatrenia ako regionálne posúdenia rizík, regionálne plány alebo ustanovenia týkajúce sa zmlúv náklady výrazne nezvýšia. Vplyv na administratívne zaťaženie je však možný.
Politické nástroje, ktoré môžu mať väčší vplyv na náklady, sú nástroje na spresnenie výpočtov N-1 a záväzky týkajúce sa reverzného toku. Pokiaľ však ide o štandard N-1, je nepravdepodobné, že spresnením vzorca by sa z členského štátu, ktorý spĺňa kritériá, stal členský štát, ktorý ich nespĺňa, čo by iniciovalo povinné investície. Naďalej zostáva možnosť prijať opatrenia na strane dopytu v záujme splnenia štandardu N-1. Vyladený štandard N-1 by mohol viesť k zvýšeniu investícií, čo by sa však zakladalo na posúdení príslušného členského štátu a na lepšom prehľade o skutočnom stave kapacity. Toto opatrenie sa preto javí ako nákladovo efektívne vzhľadom na prínosy spočívajúce v lepšej analýze tohto sektora pri minimálnych investíciách (napr. reálny príspevok skladovania vďaka realistickejšiemu odhadu miery odberu v závislosti od objemu skladovaného plynu). Ani hydraulický výpočet 9 by nemal predstavovať žiadne dodatočné náklady, pretože prevádzkovatelia prepravných sietí (PPS) majú k dispozícii nástroje na vykonanie takéhoto posúdenia. Simulácie na úrovni celej EÚ môže vykonávať ENTSOG ako súčasť ročného výhľadu dodávok v letnom a zimnom období, ako sa vyžaduje v nariadení (ES) č. 715/2009. Môžu pomôcť identifikovať nákladovo efektívne opatrenia na minimalizáciu nepriaznivých účinkov.
2. Vplyv na zúčastnené strany, najmä na malé a stredné podniky
Z celkového hľadiska by možnosť 3 mala byť prínosná pre účastníkov trhu a spotrebiteľov. Lepší dohľad nad opatreniami v oblasti štandardu dodávok zaručí, že sa vykonávajú transparentným a nákladovo efektívnym spôsobom. Mnohí respondenti z oblasti priemyslu vo verejnej konzultácii uviedli, že si želajú viac transparentnosti a riadne odôvodnené opatrenia podliehajúce pravidelnému preskúmaniu alebo skúškam.
Malé a stredné podniky budú naďalej „chránenými odberateľmi“, ak tak rozhodne členský štát, takže táto možnosť nebude mať na ne nepriaznivý vplyv. V rámci tejto možnosti hlavný rozdiel spočíva v tom, že sa na ne nevyhnutne nebude vzťahovať zásada solidarity. Treba však pripomenúť, že účelom tejto zásady je zabezpečiť nepretržité dodávky pre domácnosti a základné sociálne služby v stave núdze. Tento mechanizmus je posledná možnosť, ktorá sa má použiť výhradne v situáciách extrémneho nedostatku plynu. Cieľom revidovaného nariadenia je síce predchádzať takýmto situáciám, avšak musíme byť na ne pripravení.
3. Dobudovanie vnútorného trhu
Možnosť 3 pravdepodobne pomôže zlepšiť fungovanie jednotného trhu s energiou. Navrhované opatrenia výrazne znížia riziko situácie, v ktorej by vnútroštátne opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok narušili hospodársku súťaž alebo by diskriminovali cudzích štátnych príslušníkov. Po prvé, povinné posúdenia vplyvu nových netrhových opatrení, ktoré majú prijať členské štáty, by mali zabrániť nadobudnutiu účinnosti škodlivých opatrení a ich začleneniu do plánov. Existujúce opatrenia budú takisto predmetom preskúmania ostatnými členskými štátmi v danom regióne. To by mohlo pomôcť predchádzať situáciám, keď opatrenia prijaté v jednej krajine majú negatívne účinky v susedných krajinách. Po druhé, proces partnerského preskúmania a dohľad Komisie by mali pomôcť identifikovať a odstrániť všetky problémy vyplývajúce z opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok.
•Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie
Návrh zvýši administratívne zaťaženie v obmedzenom rozsahu. Administratívne zaťaženie by vyplývalo najmä z potreby vypracovať regionálne posúdenia rizík a regionálne preventívne akčné plány a núdzové plány. Keďže však možnosť 3 vychádza z existujúcej povinnej regionálnej konzultácie o týchto plánoch a stanovuje jasnejší rámec pre regionálnu spoluprácu a koordináciu orientovanú na výsledky, administratívne zaťaženie sa výrazne nezvýši. Toto riešenie je technicky aj právne uskutočniteľné, ako ukázali spoločné preventívne akčné plány Spojeného kráľovstva a Írska, ako aj spoločná správa o záťažovom teste z roku 2014, ktorú vypracovali pobaltské štáty a Fínsko.
Na včasné vykonanie plánov treba jasne vymedziť zodpovednosti a časové rámce. Dá sa to dosiahnuť rôznymi spôsobmi. V niektorých prípadoch napríklad existuje sekretariát, niektoré členské štáty sa zasa v minulosti rozhodli pre rotujúce rozdelenie zodpovedností za daný plán. Komisia je pripravená podľa potreby poskytnúť usmernenie a uľahčiť tento proces, ako to už urobila počas záťažového testu pre osobitné skupiny a v rámci osobitnej skupiny BEMIP pre regionálnu spoluprácu medzi pobaltskými štátmi a Fínskom.
Administratívne zaťaženie určite vzrastie, aj keď sa celoštátne plány nahradia regionálnymi plánmi, čím sa predíde duplicitným úlohám. Mohlo by sa takisto argumentovať, že dosiahnutie dohody o plánoch na regionálnej úrovni bude pravdepodobne časovo náročnejšie a bude si vyžadovať dodatočné opatrenia. Z tohto dôvodu a s cieľom obmedziť dodatočné zaťaženie by sa regionálne posúdenie rizík a regionálne plány mali aktualizovať každé štyri roky, a nie každé dva roky, ako je to podľa súčasného nariadenia.
Plány podľa tohto nariadenia by mali byť v súlade s nástrojmi energetickej únie v oblasti strategického plánovania a oznamovania. Núdzové plány a preventívne akčné plány, ktoré sa majú vypracovať podľa tohto nariadenia, však nie sú politické dokumenty, ktoré by stanovovali strategické politické voľby. Sú technického charakteru a ich cieľom je zabrániť vzniku stavu núdze alebo jeho vystupňovaniu a zmierňovať účinky takého stavu.
•Základné práva
Irelevantné.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Komisia bude monitorovať, ako členské štáty vykonávajú zmeny zavedené nariadením o bezpečnosti dodávok plynu. Väčšie zapojenie, ako aj právomoci v oblasti dohľadu a monitorovania by mali zabezpečiť lepšie dodržiavanie pravidiel v celej EÚ. Komisia ponúkne v prípade potreby členským štátom pomoc pri vykonávaní potrebných zmien v právnych predpisoch, a to prostredníctvom seminárov so všetkými členskými štátmi alebo dvojstranných stretnutí, ak o to požiadajú. Keď si niektorý členský štát nesplní povinnosti týkajúce sa vykonávania a uplatňovania práva Únie, Komisia bude v prípade potreby postupovať podľa článku 258 ZFEÚ.
Komisia bude tiež neustále monitorovať bezpečnosť dodávok v EÚ a pravidelne podávať správy Koordinačnej skupine pre plyn.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Irelevantné.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Revidované nariadenie obsahuje tieto prvky:
1. Lepšia regionálna spolupráca a koordinácia ako nákladovo najefektívnejší prístup k zlepšeniu bezpečnosti dodávok v celej EÚ:
– Povinné regionálne preventívne akčné plány a núdzové plány (ďalej len „plány“) a regionálne hodnotenia rizík sa majú vypracúvať spoločne na základe povinných vzorov v prílohách k nariadeniu.
– Príloha I k nariadeniu obsahuje ako základ pre regionálnu spoluprácu návrh znázorňujúci zloženie regiónov na základe kritérií stanovených v článku 3 ods. 7 (t. j. ako sa navrhuje v mape uvedenej v možnosti 2 v posúdení vplyvu). Podľa názoru Komisie je tento návrh najlepším spôsobom na zaistenie bezpečných dodávok plynu v stave núdze. V čo najväčšej miere stavia na existujúcich štruktúrach regionálnej spolupráce zriadených členskými štátmi a Komisiou, a to najmä regionálnych skupín zriadených podľa nariadenia (EÚ) č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru 10 (nariadenie o TEN-E). Keďže však toto nariadenie a nariadenie o TEN-E majú odlišné ciele, veľkosť a zloženie regionálnych skupín sa zmenili. Na účely tohto nariadenia by sa pri vymedzovaní regionálnych skupín mali zohľadniť tieto kritériá vymedzené v článku 3 ods. 7: štruktúry dodávok, existujúce a plánované prepojenia a kapacita prepojenia medzi členskými štátmi, rozvoj a vyspelosť trhu, existujúce štruktúry regionálnej spolupráce a počet členských štátov v regióne, ktorý by mal byť obmedzený, aby opatrenia fungovali.
Napríklad severozápadný región (Spojené kráľovstvo a Írsko) vychádza z existujúcej spolupráce medzi týmito dvoma krajinami. Dôvodom navrhovanej koncepcie väčšiny regiónov (južný koridor zemného plynu, stredovýchodný, juhovýchodný región, baltský trh s energiou I a II) je štruktúra dodávok v prípade prerušenia dodávok z Ruska. Zloženie severojužného regiónu západnej Európy (Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Španielsko, Holandsko a Portugalsko) odzrkadľuje skutočnosť, že trh s plynom v tejto časti EÚ je vyspelý a dobre rozvinutý. Môže ísť o najlepší spôsob, ako zabrániť stavu núdze, alebo, ak by nastal, ako zmierniť jeho následky.
– Regionálne plány sú predmetom partnerského preskúmania. Toto preskúmanie organizuje Komisia, ktorá vyberá členov každej skupiny pre partnerské preskúmanie (jedna za každý región) spomedzi kandidátov navrhnutých členskými štátmi. Na partnerských preskúmaniach sa zúčastňuje ako pozorovateľ.
– Koordinačná skupina pre plyn diskutuje o plánoch na základe výsledkov partnerského preskúmania, aby sa zabezpečilo, že plány pre rôzne regióny sú navzájom konzistentné.
Na záver tohto procesu môže Komisia požiadať o zmenu plánov na základe rozhodnutí Komisie a napokon plány schváliť.
2. Podrobnejšie povinnosti, ktorými sa má zaručiť, že bude k dispozícii potrebná infraštruktúra:
– Výpočet N-1 treba doplniť o vnútroštátny hydraulický výpočet a simulácie v celej EÚ má vykonať ENTSOG, podobne ako simulácie záťažových testov, ktoré táto sieť vykonala v lete 2014.
– Pokiaľ ide o spätné toky, všetky prepojovacie body musia byť vybavené stálou kapacitou spätného toku, pokiaľ im nie sú udelené výnimky.
i) Rozhodnutia, či udeliť výnimku alebo aká úroveň kapacity sa má vytvoriť, prijmú spoločne príslušné orgány na oboch stranách prepojovacieho bodu („spoločné rozhodnutie“) po porade s ostatnými členskými štátmi pozdĺž koridoru s dodávkami plynu, Komisiou a agentúrou ACER.
ii) Agentúra ACER musí vydať stanovisko k spoločnému rozhodnutiu príslušných orgánov.
iii) Komisia môže prijať rozhodnutie, berúc do úvahy stanovisko agentúry ACER, a požadovať zmeny v spoločnom rozhodnutí príslušných orgánov. Právomoc Komisie prijať rozhodnutie v tejto oblasti už nebude obmedzené na prípady nezhody medzi niektorými členskými štátmi.
iv) Ak sa do určitej lehoty spoločné rozhodnutie neprijme, agentúra ACER vypracuje rozhodnutie s návrhom na výnimku alebo na danú kapacitu spätného toku. Rozhodnutie agentúry ACER je základom pre rozhodnutie Komisie obsahujúce podmienky pre výnimku alebo danú kapacitu.
v) Existujúce výnimky sa musia preskúmať v súlade s novým postupom.
3. Lepšie posúdenie rizík a predchádzanie rizikám
– Lepší prístup k informáciám:
i) Obmedzený nárast rozsahu zmluvných informácií, o ktorých je Komisia automaticky informovaná na základe existujúcich dohôd (t. j. aspoň denné, mesačné a ročné objemy plynu). Tieto informácie sa už nebudú poskytovať v súhrnnej forme.
ii) Príslušné orgány budú mať právomoc požiadať plynárenské spoločnosti pred vznikom stavu núdze, avšak v riadne odôvodnených prípadoch (napr. v prípade potenciálnej hrozby), o doplňujúce informácie vrátane zmluvných informácií. Komisia môže požiadať o prístup k takýmto informáciám a môže takisto podnietiť žiadosti príslušných orgánov. Toto ustanovenie bolo zavedené na základe skúseností Komisie zo zimy 2014 – 2015. Komisia zaznamenala zníženie dodávok plynu z Ruska niektorým plynárenským spoločnostiam v EÚ. Získala však len obmedzené informácie umožňujúce posúdiť tento vývoj, keďže príslušné orgány nemali nijaký právny základ, podľa ktorého by mohli príslušné plynárenské spoločnosti žiadať o poskytnutie takýchto konkrétnych informácií, pretože situácia sa nepovažovala za stav núdze.
iii) Plynárenské spoločnosti budú musieť príslušným vnútroštátnym orgánom a Komisii automaticky oznamovať zmluvy, ktoré sú relevantné z hľadiska bezpečnosti dodávok plynu, a to hneď po ich podpise alebo zmene. Z hľadiska bezpečnosti dodávok sú relevantné dlhodobé zmluvy (t. j. s platnosťou viac ako jeden rok), ktoré buď jednotlivo alebo spoločne s inými zmluvami uzavretými s tým istým dodávateľom alebo jeho pridruženými spoločnosťami zabezpečujú viac ako 40 % ročnej spotreby zemného plynu v danom členskom štáte jednej plynárenskej spoločnosti alebo jej pridruženým spoločnostiam.
iv) Automatické oznámenie nastáva vtedy, keď sa zmluva, ktorá dosahuje prahovú hodnotu, uzavrie alebo zmení. Pre posúdenie bezpečnosti dodávok plynu však môžu byť významné aj zmluvy, ktoré túto hodnotu nedosahujú. Hoci trh sa vyvinul takým spôsobom, že dlhodobé zmluvy sú v súčasnosti zriedkavé, stále existujú. Ak sa dlhodobá zmluva uzavrie tesne pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, nebude podliehať automatickej povinnosti oznámiť zmluvu príslušnému vnútroštátnemu orgánu a Komisii. Ak navyše takáto zmluva obsahuje doložku, ktorá viaže cenu na cenu v uzle, nemožno ju zmeniť niekoľko rokov. Inými slovami, nebude sa uplatňovať ani automatická povinnosť oznámiť zmeny.
Vzhľadom na túto situáciu Komisia a príslušné orgány potrebujú právomoc požadovať, aby sa zmluvy oznamovali aj v prípade, keď neboli revidované alebo nedosahovali prahovú hodnotu. V riadne odôvodnených prípadoch, ako sú prípady uvedené vyššie, Komisia alebo príslušné orgány môžu požiadať o oznámenie zmlúv, ak sú tieto zmluvy potrebné na vykonanie komplexného posúdenia vplyvu zmluvného rámca pre bezpečnosť dodávok v členskom štáte, regióne alebo EÚ ako celku, a najmä na posúdenie rizík, preventívne akčné plány a núdzové plány.
Keďže žiadosť príslušných orgánov alebo Komisie sa môže týkať celej zmluvy, príslušné orgány môžu získať aj informácie o cenách. Komisia potom môže použiť informácie zo zmlúv na posúdenie situácie týkajúcej sa bezpečnosti dodávok v EÚ ako celku, a najmä na posúdenie preventívnych akčných plánov a núdzových plánov. Ak plynárenská spoločnosť nedodrží oznamovaciu povinnosť, Komisia môže začať konanie o nesplnení povinnosti voči členskému štátu, ktorého príslušné orgány majú právomoc získať takúto zmluvu, alebo o ňu požiadať.
Skutočnosť, že Komisia bude mať odteraz lepší prístup k informáciám o obchodných zmluvách, žiadnym spôsobom neovplyvní jej priebežné monitorovanie trhu s plynom. Zasiahne, ak sa zistí, že došlo k zneužitiu trhu.
– Povinnosť posúdiť v rámci posúdenia rizík všetky relevantné riziká, ako sú prírodné katastrofy, technologické, obchodné, finančné, sociálne, politické a trhové riziká. V plánoch by sa mali stanoviť účinné, primerané a nediskriminačné opatrenia na riešenie všetkých relevantných rizík. Cieľom tejto povinnosti je zlepšiť transparentnosť a podporiť výmenu najlepších postupov.
4. Zvýšený dohľad nad povinnosťami dodávať plyn určitým kategóriám odberateľov, dokonca aj v náročných podmienkach (štandard dodávok).
– Žiadna zmena štandardu dodávok vymedzeného v súčasnom nariadení, ktorý zaručuje neprerušované dodávky plynu chráneným odberateľom minimálne počas 7 alebo 30 kalendárnych dní v závislosti od určeného scenára, dokonca aj v prípade nedostatočných dodávok plynu a/alebo výnimočne vysokého dopytu po plyne.
– Lepší dohľad Komisie nad existujúcimi vnútroštátnymi opatreniami, aby bola splnená povinnosť zásobovania (prostredníctvom rozhodnutí Komisie o plánoch) s cieľom zabrániť ich nedostatočnej alebo nadmernej ochrane, ktorá by mohla nepriaznivo ovplyvniť zraniteľnejšie členské štáty.
– Nové netrhové opatrenia na dosiahnutie súladu so štandardom dodávok sú predmetom verejného posúdenia vplyvu a musia sa oznámiť Komisii, ktorá posúdi ich proporcionalitu a vplyv na vnútorný trh a na bezpečnosť dodávok v iných členských štátoch. Komisia môže prijať rozhodnutie, v ktorom bude žiadať zmeny opatrení, ktoré nemôžu nadobudnúť účinnosť, ak nie sú v súlade s rozhodnutím Komisie.
5. Nariadenie výslovne zahŕňa novú zásadu solidarity.
– Ak členský štát uplatňuje, ako to umožňuje nariadenie, vyšší štandard dodávok, ktorý môže znížiť toky plynu z jednej krajiny do druhej a tým zhoršiť situáciu v bezpečnosti dodávok v susednom členskom štáte, zvýšený štandard dodávok sa musí v stave núdze vrátiť na štandardnú úroveň EÚ (ktorá zaručuje službu pre všetkých chránených odberateľov).
– Uplatňovanie zásady solidarity na základe technických a správnych opatrení dohodnutých medzi členskými štátmi bude povinné. Odberateľom iným ako domácnosti, základné sociálne služby a zariadenia diaľkového vykurovania sa v danom členskom štáte nemôže plyn naďalej dodávať, aj keď nie je v núdzovej situácii, pokiaľ sa nebude dodávať domácnostiam, základným sociálnym službám a zariadeniam diaľkového vykurovania v inom členskom štáte v stave núdze, ku ktorému je prepravná sieť prvého uvedeného štátu pripojená.
6. Vymedzenie pojmu chránených odberateľov sa zachová (t. j. malé a stredné podniky možno považovať za chránených odberateľov, ak sa tak členský štát rozhodne). Členské štáty však budú musieť zaviesť opatrenia ako súčasť svojich plánov s cieľom riešiť technické problémy a zabrániť neoprávneným odberateľom odoberať plyn určený chráneným odberateľom. Členské štáty môžu rozhodnúť o povahe týchto opatrení.
7. Uplatňovanie nariadenia medzi zmluvnými stranami Energetického spoločenstva a členskými štátmi EÚ. Revidované nariadenie bude obsahovať konkrétne povinnosti cezhraničného charakteru členských štátov EÚ voči zmluvným stranám a následne by sa mal v rámci Energetického spoločenstva prijať spoločný akt, ktorým sa nariadenie prijme a integruje do Energetického spoločenstva a zavedú vzájomné povinnosti zmluvných strán Energetického spoločenstva vo vzťahu k členským štátom. Tieto povinnosti sa budú uplatňovať iba na základe rozhodnutia Komisie potvrdzujúceho uplatniteľnosť vzájomných povinností každej zo zmluvných strán a členských štátov. Povinnosti sa budú týkať rámca na posúdenie rizík, prevencie rizík a núdzových opatrení.
8. Pokiaľ ide o mechanizmy spoločného nákupu, v nariadení sa objasňuje, že členské štáty a plynárenské spoločnosti môžu preskúmať potenciálny prínos kolektívneho nákupu zemného plynu k riešeniu jeho nedostatočných dodávok. Takéto mechanizmy by mali byť v súlade s pravidlami WTO a pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, najmä s usmerneniami Komisie týkajúcimi sa dohôd o horizontálnej spolupráci.
2016/0030 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 11 ,
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 12 ,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Zemný plyn (ďalej len „plyn“) je základnou zložkou zásobovania energiou v Únii. Veľká časť takéhoto plynu sa do Únie dováža z tretích krajín.
(2)Vážne prerušenie dodávok plynu môže mať vplyv na všetky členské štáty, Úniu ako celok a zmluvné strany Zmluvy o založení Energetického spoločenstva podpísanej v Aténach 25. októbra 2005. Môže aj závažne poškodiť ekonomiku Únie a mať významný sociálny dosah, najmä na zraniteľné skupiny odberateľov.
(3)Týmto nariadením sa má zaistiť prijatie všetkých potrebných opatrení s cieľom zabezpečiť neprerušené dodávky plynu v celej Únii, najmä pre chránených odberateľov v prípade náročných klimatických podmienok alebo prerušenia dodávok plynu. Tieto ciele by sa mali dosiahnuť prostredníctvom nákladovo najefektívnejších opatrení a takým spôsobom, aby trhy s energiou neboli deformované.
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu už malo významný priaznivý vplyv na situáciu v oblasti bezpečnosti dodávok plynu v Únii, a to v zmysle pripravenosti na takúto situáciu i na jej zmierňovanie. Odkedy sú členské štáty povinné vypracúvať plány vrátane preventívnych a núdzových opatrení, sú lepšie pripravené zvládať krízy dodávok a sú aj lepšie chránené, keďže teraz musia plniť viacero povinností týkajúcich sa kapacity infraštruktúry a dodávok plynu. Správa o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 994/2010 z októbra 2014 poukázala na oblasti, v ktorých by sa vylepšením uvedeného nariadenia mohla ďalej posilniť bezpečnosť dodávok v Únii.
(5)V oznámení Komisie o krátkodobej odolnosti európskej plynárenskej sústavy z októbra 2014 13 sa analyzovali účinky čiastočného alebo úplného prerušenia dodávok plynu z Ruska a dospelo sa k záveru, že v prípade vážneho prerušenia dodávok nie sú čisto vnútroštátne prístupy veľmi účinné vzhľadom na ich pôsobnosť, ktorá je už zo svojej podstaty obmedzená. Tento záťažový test ukázal, ako by užšia spolupráca medzi členskými štátmi mohla výrazne znížiť dôsledky veľmi vážneho prerušenia dodávok v najzraniteľnejších členských štátoch.
(6)V oznámení Komisie „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“ 14 z februára 2015 sa zdôrazňuje skutočnosť, že energetická únia je založená na solidarite a dôvere, ktoré sú nevyhnutnými prvkami energetickej bezpečnosti. Cieľom tohto nariadenia by malo byť posilnenie solidarity a dôvery medzi členskými štátmi a mali by sa ním zaviesť opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov, a tým pripraviť pôda na realizáciu energetickej únie.
(7)Bezproblémovo fungujúci vnútorný trh s plynom je najlepšou zárukou bezpečnosti dodávok energie v celej Únii a obmedzovania vystavenia jednotlivých členských štátov škodlivým vplyvom prerušenia dodávok. Ak je ohrozená bezpečnosť dodávok členského štátu, existuje riziko, že opatrenia prijaté jednostranne týmto členským štátom môžu ohroziť riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom a dodávky plynu odberateľom v iných členských štátoch. Treba zabezpečiť solidaritu a koordináciu v reakcii na krízy dodávok, či už ide o preventívne opatrenia, alebo o reakciu na skutočné prerušenia dodávok, aby mohol vnútorný trh s plynom fungovať aj v prípade nedostatočných dodávok.
(8)Možnosti efektívnejších a menej nákladných opatrení prostredníctvom regionálnej spolupráce neboli dosiaľ plne využité. Súvisí to nielen s lepšou koordináciou vnútroštátnych zmierňujúcich opatrení v núdzových situáciách, ale aj vnútroštátnych preventívnych opatrení, ako sú vnútroštátne skladovanie alebo politiky týkajúce sa skvapalneného zemného plynu (LNG), ktoré môžu byť v niektorých regiónoch strategicky dôležité.
(9)V duchu solidarity by hlavnou zásadou tohto nariadenia mala byť regionálna spolupráca, do ktorej sa zapájajú orgány verejnej moci aj plynárenské podniky, s cieľom identifikovať príslušné riziká v každom regióne a optimalizovať prínos koordinovaných opatrení na zmiernenie rizík a na vykonávanie opatrení, ktoré sú pre spotrebiteľov v Únii nákladovo najefektívnejšie.
(10)Niektorí odberatelia vrátane domácností a poskytovateľov základných sociálnych služieb sú osobitne zraniteľní a môžu si vyžadovať sociálnu ochranu. Definovanie takýchto chránených odberateľov by nemalo byť v rozpore s mechanizmami solidarity v Únii.
(11)Za bezpečnosť dodávok plynu nesú zodpovednosť spoločne a v rámci svojich príslušných pôsobností plynárenské podniky, členské štáty prostredníctvom svojich príslušných orgánov a Komisia. Takáto spoločná zodpovednosť si vyžaduje veľmi úzku spoluprácu týchto strán. Dôležitú úlohu v bezpečnosti dodávok plynu však môžu zohrávať aj odberatelia, ktorí využívajú plyn na výrobu elektrickej energie alebo na priemyselné účely, a to vďaka svojej schopnosti reagovať na krízu prostredníctvom opatrení na strane spotreby, ako sú prerušiteľné zmluvy a prechod na iný druh paliva, čo má okamžitý vplyv na rovnováhu ponuky a dopytu.
(12)Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES 15 by príslušné orgány mali pri plnení úloh uvedených v tomto nariadení úzko spolupracovať s ostatnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä s národnými regulačnými orgánmi.
(13)Štandard infraštruktúry by mal členské štáty zaviazať k zachovaniu minimálnej úrovne infraštruktúry, aby sa v systéme zabezpečil určitý stupeň záložnej kapacity v prípade narušenia samostatnej najväčšej infraštruktúry. Keďže analýza vzťahujúca sa na ukazovateľ N-1 predstavuje prístup založený čisto na kapacite, výsledky výpočtu N-1 by sa mali doplniť o podrobnú analýzu, ktorá zachytáva aj toky plynu.
(14)V nariadení (EÚ) č. 994/2010 sa vyžaduje, aby prevádzkovatelia prepravných sietí umožnili stálu obojsmernú kapacitu na všetkých cezhraničných prepojeniach, pokiaľ nebola udelená výnimka z tejto povinnosti. Cieľom je zabezpečiť, aby sa pri plánovaní nového prepojovacieho vedenia vždy zohľadňovali možné prínosy stálej obojsmernej kapacity. Obojsmernú kapacitu však možno využiť na dodávky plynu do susedného členského štátu, ako aj do iných členských štátov ležiacich pozdĺž koridoru na dodávky plynu. Výhody, ktoré prináša umožnenie stálej obojsmernej kapacity pre bezpečnosť dodávok, treba vidieť zo širšej perspektívy, v duchu solidarity a posilnenej spolupráce. Pri zvažovaní realizácie obojsmernej kapacity by sa preto mala vykonať analýza nákladov a prínosov, v ktorej sa zohľadňuje celý prepravný koridor. Od príslušných orgánov by sa teda malo požadovať, aby opätovne preskúmali výnimky udelené podľa nariadenia (EÚ) 994/2010 na základe výsledkov regionálnych posúdení rizík.
(15)V smernici Rady 2008/114/ES 16 sa stanovuje proces na zvyšovanie bezpečnosti označených európskych kritických infraštruktúr vrátane určitých plynárenských infraštruktúr v Únii. Smernica 2008/114/ES, ako aj toto nariadenie spoločne prispievajú k vytváraniu komplexného prístupu k energetickej bezpečnosti Únie.
(16)V tomto nariadení sa stanovujú štandardy bezpečnosti dodávok, ktoré sú dostatočne zosúladené a umožňujú zvládnuť prinajmenšom situáciu, ktorá nastala v januári 2009, keď boli prerušené dodávky plynu z Ruska. Uvedené štandardy zohľadňujú rozdiel medzi členskými štátmi, záväzkami vyplývajúcimi zo služieb vo verejnom záujme a opatreniami na ochranu odberateľa, ako sa uvádza v článku 3 smernice 2009/73/ES. Štandardy bezpečnosti dodávok by mali byť stabilné, aby zabezpečovali potrebnú právnu istotu, mali by byť jasne vymedzené a nemali by neodôvodnene a neprimerane zaťažovať plynárenské podniky. Okrem toho by mali zaručiť rovnaký prístup plynárenských podnikov Únie k vnútroštátnym odberateľom.
(17)Regionálny prístup k posudzovaniu rizík a určenie a prijatie preventívnych a zmierňujúcich opatrení umožňuje koordinovať úsilie, čo je významným prínosom z hľadiska účinnosti opatrení a optimalizácie zdrojov. Osobitne to platí pre opatrenia, ktoré majú vo veľmi náročných podmienkach zaručiť nepretržité dodávky pre chránených odberateľov, ako aj pre opatrenia na zmiernenie následkov stavu núdze. Posúdením prepojených rizík na regionálnej úrovni, ktoré je komplexnejšie a presnejšie, sa zabezpečí, že členské štáty budú na každú krízu lepšie pripravené. Okrem toho koordinovaný a vopred odsúhlasený prístup k bezpečnosti dodávok zabezpečuje v stave núdze konzistentnú reakciu a znižuje riziko negatívnych účinkov presahovania, ktoré by čisto vnútroštátne opatrenia mohli mať v susedných členských štátoch.
(18)Regióny sa majú v čo najväčšej možnej miere vymedziť na základe existujúcich štruktúr regionálnej spolupráce zriadených členskými štátmi a Komisiou, a to najmä v rámci regionálnych skupín zriadených podľa nariadenia (EÚ) 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru 17 (nariadenie TEN-E). Keďže však toto nariadenie a nariadenie TEN-E majú odlišné ciele, príslušné regionálne skupiny sa môžu líšiť veľkosťou i koncepciou.
(19)Na účely tohto nariadenia by sa pri vymedzovaní regionálnych skupín mali zohľadniť tieto kritériá: štruktúry dodávok, existujúce a plánované prepojenia a kapacita prepojenia medzi členskými štátmi, rozvoj a vyspelosť trhu, existujúce štruktúry regionálnej spolupráce a počet členských štátov v regióne, ktorý by mal byť obmedzený, aby skupina bola veľká len do takej miery, aby ju bolo možné riadiť.
(20)Členské štáty by si mali v rámci každého regiónu vytvoriť mechanizmy spolupráce, aby sa regionálna spolupráca dala realizovať. Takéto mechanizmy by sa mali vytvoriť dostatočne včas, aby umožnili posudzovanie rizík a vypracúvanie zmysluplných plánov na regionálnej úrovni. Členské štáty sa môžu dohodnúť na takom mechanizme spolupráce, ktorý bude pre daný región najvhodnejší. Komisia by v celkovom procese mala zohrávať pomocnú úlohu a umožňovať výmenu najlepších postupov na zabezpečenie regionálnej spolupráce, ako napríklad striedanie sa v rámci regiónu pri koordinovaní prípravy rôznych dokumentov alebo zriadenie účelových subjektov. Ak dohoda o mechanizme spolupráce neexistuje, vhodný mechanizmus spolupráce pre daný región môže navrhnúť Komisia.
(21)Príslušné orgány by pri komplexnom posudzovaní rizík, ktoré sa má pripravovať na regionálnej úrovni, mali posúdiť prírodné, technologické, obchodné, finančné, sociálne, politické a trhové riziká, ako aj akékoľvek ďalšie relevantné ukazovatele vrátane prerušenia dodávok od samostatného najväčšieho dodávateľa. Všetky riziká by sa mali riešiť prostredníctvom účinných, primeraných a nediskriminačných opatrení, ktoré sa majú vypracovať v rámci preventívneho akčného plánu a núdzového plánu. Výsledky posúdenia rizík by mali prispieť aj k posúdeniam všetkých rizík závažných nebezpečenstiev podľa článku 6 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ 18 .
(22)S cieľom poskytnúť podklady na posúdenia rizík by Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn („ENTSO pre plyn“) po porade s Koordinačnou skupinou pre plyn a Európskou sieťou prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) mala vykonávať v celej Únii simulácie podobné záťažovému testu uskutočnenému v roku 2014.
(23)Príslušné orgány daného regiónu musia po porade so zainteresovanými stranami vypracovať preventívne akčné plány a núdzové plány, aby zaručili maximálnu pripravenosť a predišli tak prerušeniu dodávok a aby zmiernili účinky takéhoto prerušenia, ak by taká situácia predsa len nastala. Regionálne plány by mali zohľadňovať osobitosti každého členského štátu. Takisto by mali jednoznačne vymedzovať úlohy a povinnosti plynárenských podnikov a príslušných orgánov. Vnútroštátne opatrenia, ktoré majú byť navrhnuté, by mali v plnom rozsahu zohľadňovať regionálne opatrenia stanovené v preventívnom akčnom pláne a v núdzovom pláne. Mali by byť navrhnuté tak, aby sa pri riešení vnútroštátnych rizík v plnej miere využívali príležitosti, ktoré poskytuje regionálna spolupráca. Plány by mali mať technický a operačný charakter a mali by pomáhať zabrániť vzniku alebo vystupňovaniu stavu núdze a zmierňovať jeho následky. Tieto plány by mali zohľadňovať bezpečnosť elektrických sústav a mali by byť v súlade s nástrojmi energetickej únie v oblasti strategického plánovania a oznamovania.
(24)Úlohy a povinnosti všetkých plynárenských podnikov a príslušných orgánov by sa preto mali presne vymedziť v záujme zachovania riadneho fungovania vnútorného trhu s plynom, najmä v prípade prerušenia dodávok a v krízových situáciách. Tieto úlohy a povinnosti by sa mali stanoviť takým spôsobom, aby sa zabezpečilo dodržiavanie trojúrovňového prístupu, ktorý by najprv zahŕňal príslušné plynárenské podniky a priemysel, potom členské štáty na celoštátnej alebo regionálnej úrovni a nakoniec Úniu. Týmto nariadením by sa malo plynárenským podnikom a odberateľom umožniť, aby sa v prípade prerušenia dodávok mohli čo najdlhšie spoliehať na trhové mechanizmy. Nariadenie by však malo obsahovať aj mechanizmy, ktoré možno použiť, keď samotné trhy už nedokážu na prerušenie dodávok plynu adekvátne reagovať.
(25)V prípade krízy dodávok by sa účastníkom trhu mal poskytnúť dostatok príležitostí na to, aby na túto situáciu mohli reagovať trhovými opatreniami. Keď sa trhové opatrenia vyčerpajú a naďalej sú nedostatočné, členské štáty by mali spolu so svojimi príslušnými orgánmi prijať opatrenia na odstránenie alebo zmiernenie účinkov krízy dodávok.
(26)Ak členské štáty plánujú zaviesť netrhové opatrenia, mali by k nim pripojiť aj opis hospodárskych vplyvov takýchto opatrení. Týmto sa zabezpečí, aby odberatelia mali potrebné informácie o nákladoch na takéto opatrenia a aby tieto opatrenia boli transparentné, najmä pokiaľ ide o ich podiel na cene plynu.
(27)Európska rada v marci 2015 požadovala, aby sa v plnom súlade s právom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže posúdili možnosti mechanizmov dobrovoľnej agregácie dopytu. Členským štátom a plynárenským podnikom by to umožnilo preskúmať potenciálny prínos kolektívneho nakupovania zemného plynu ako spôsobu, akým sa dá v súlade s týmito pravidlami vysporiadať s nedostatočnými dodávkami.
(28)Opatrenia na strane dopytu, ako napríklad prechod na iné palivo alebo znižovanie dodávok plynu pre priemyselných veľkoodberateľov v hospodársky efektívnom poradí, môžu zohrávať cennú úlohu pri zaisťovaní energetickej bezpečnosti, ak ich možno prijať rýchlo, a môžu výrazne znižovať dopyt v reakcii na prerušenie dodávok. Treba vyvinúť väčšie úsilie na podporu účinného využívania energie, najmä tam, kde sú potrebné opatrenia na strane dopytu. Zohľadniť sa musí environmentálny vplyv navrhovaných opatrení na strane dopytu a ponuky, pričom sa podľa možností uprednostnia také opatrenia, ktoré majú na životné prostredie najmenší vplyv. Zároveň treba zohľadniť bezpečnosť dodávok a aspekty konkurencieschopnosti.
(29)Pri vypracúvaní a vykonávaní preventívneho akčného plánu a núdzového plánu by príslušné orgány mali vždy zohľadňovať bezpečnú prevádzku plynárenskej siete na regionálnej aj celoštátnej úrovni. V uvedených plánoch sa musia zaoberať technickými obmedzeniami, ktoré ovplyvňujú prevádzku siete vrátane technických a bezpečnostných dôvodov na zníženie tokov v prípade stavu núdze.
(30)V niektorých regiónoch Únie sa dodáva plyn s nízkou výhrevnosťou. Vzhľadom na jeho vlastnosti ho nemožno použiť v zariadeniach určených pre plyn s vysokou výhrevnosťou. Avšak plyn s vysokou výhrevnosťou možno použiť v zariadeniach určených pre plyn s nízkou výhrevnosťou pod podmienkou, že sa najskôr konvertuje na plyn s nízkou výhrevnosťou, napríklad pridaním dusíka. Špecifické vlastnosti plynu s nízkou výhrevnosťou by sa mali zohľadniť na celoštátnej a regionálnej úrovni a vziať do úvahy pri posudzovaní rizík, ako aj v preventívnom akčnom pláne a v núdzovom pláne.
(31)Treba zabezpečiť predvídateľnosť opatrení, ktoré sa majú prijať v stave núdze, aby všetci účastníci trhu mali dostatočnú príležitosť zareagovať a pripraviť sa na takéto okolnosti. Príslušné orgány by sa preto mali spravidla riadiť svojimi núdzovými plánmi. V náležite odôvodnených výnimočných prípadoch by mali mať možnosť podniknúť kroky, ktoré sa od týchto plánov odkláňajú. Zároveň je dôležité zabezpečiť, aby sa stavy núdze oznamovali transparentnejšie a predvídateľnejšie. Informácie o pozícii vyvažovania siete (celkového stavu prepravnej siete), ktorého rámec je stanovený v nariadení Komisie (EÚ) č. 312/2014 19 , môžu v tomto ohľade zohrávať dôležitú úlohu. Tieto informácie by mali byť k dispozícii príslušným orgánom a národným regulačným orgánom, ak národný regulačný orgán nie je príslušným orgánom, v reálnom čase.
(32)Preventívne akčné plány a núdzové plány by sa mali pravidelne aktualizovať a uverejňovať. Mali by podliehať partnerskému preskúmaniu. Proces partnerského preskúmania umožňuje včas zistiť nezrovnalosti a opatrenia, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť dodávok v iných členských štátoch, a tým zabezpečiť, aby plány z rôznych regiónov boli navzájom konzistentné. Členským štátom umožňuje aj výmenu najlepších postupov.
(33)Členské štáty by mali medzi aktualizáciami plánov vykonávať skúšky simulovaním scenárov s vysokým a stredným dosahom, ako aj reakcií v reálnom čase, s cieľom zabezpečiť, aby núdzové plány boli vždy aktuálne a účinné. Príslušné orgány by mali predložiť výsledky skúšok koordinačnej skupine pre plyn.
(34)Povinné komplexné vzory vrátane všetkých rizík, na ktoré sa vzťahuje posúdenie rizík, a všetkých zložiek preventívnych akčných plánov a núdzových plánov sú potrebné na to, aby uľahčili posúdenie rizík a prípravu plánov, ich partnerské preskúmanie a posúdenie Komisiou.
(35)Na uľahčenie komunikácie medzi členskými štátmi a Komisiou sa posúdenie rizík, preventívne akčné plány, núdzové plány a všetky ostatné dokumenty a výmeny informácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, musia oznamovať prostredníctvom štandardného elektronického oznamovacieho systému.
(36)Ako sa preukázalo v záťažovom teste z októbra 2014, na zaistenie bezpečnosti dodávok v celej Únii a udržanie celkových nákladov na minime je potrebná solidarita. Ak sa v ktoromkoľvek členskom štáte vyhlási stav núdze, mal by sa uplatniť dvojfázový prístup na posilnenie solidarity. Po prvé, všetky členské štáty, ktoré zaviedli vyššie štandardy v oblasti dodávok, by ich mali znížiť na štandardné hodnoty, aby mal trh s plynom väčšiu likviditu. Po druhé, ak sa prvým krokom nedosiahnu potrebné dodávky, susedné členské štáty, aj keď nie sú v stave núdze, by mali aktivovať ďalšie opatrenia na zabezpečenie dodávok pre domácnosti, základné sociálne služby a zariadenia diaľkového vykurovania v členskom štáte, ktorý sa ocitol v stave núdze. Členské štáty by mali identifikovať a opísať podrobnosti týchto solidárnych opatrení vo svojich núdzových plánoch na zabezpečenie spravodlivej a rovnocennej kompenzácie plynárenských podnikov.
(37)Aj európska solidarita by mala v prípade potreby nadobudnúť formu pomoci v oblasti civilnej ochrany, ktorú poskytujú Únia a jej členské štáty. Takúto pomoc by mal uľahčovať a koordinovať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ 20 , ktorého cieľom je posilňovať spoluprácu medzi Úniou a členskými štátmi a uľahčovať koordináciu v oblasti civilnej ochrany v záujme zlepšenia účinnosti systémov na predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, ako aj na pripravenosť a reakciu na takéto katastrofy.
(38)Na posúdenie situácie v oblasti bezpečnosti zásobovania daného členského štátu, regiónu alebo Únie má prístup k príslušným informáciám zásadný význam. Členské štáty a Komisia musia mať pravidelný prístup najmä k informáciám od plynárenských podnikov, pokiaľ ide o hlavné parametre dodávok plynu, ktoré sú základnými vstupmi pri koncipovaní politík bezpečnosti dodávok. V riadne odôvodnených prípadoch a bez ohľadu na vyhlásenie stavu núdze by sa mal umožniť prístup aj k ďalším informáciám potrebným na posúdenie celkovej situácie týkajúcej sa dodávok plynu. Tieto dodatočné informácie sa zvyčajne týkajú dodávok plynu a nesúvisia s jeho cenou, ide napríklad o minimálny a maximálny objem plynu, miesto dodania alebo rozpätie dodávok. Mohli by sa požadovať napríklad v prípade zmien v štruktúre dodávok plynu konkrétnemu kupujúcemu alebo kupujúcim v členskom štáte, ktoré by sa neočakávali, ak by trhy fungovali normálne, a ktoré by mohli ovplyvniť dodávky plynu v Únii alebo jej častiach.
(39)Európska rada dospela v marci 2015 k záveru, že zmluvy o dodávkach plynu s dodávateľmi z tretích krajín by mali byť transparentnejšie a zlučiteľné s ustanoveniami o energetickej bezpečnosti Únie. V tomto kontexte by účinný a cielený mechanizmus na prístup členských štátov ku kľúčovým zmluvám o dodávkach plynu zabezpečil komplexné posúdenie relevantných rizík, ktoré môžu viesť k prerušeniu dodávok alebo sa môžu prelínať so zmierňujúcimi opatreniami, ak by ku kríze predsa len došlo. Na základe tohto mechanizmu by sa niektoré kľúčové zmluvy o dodávkach plynu mali okamžite po ich uzavretí automaticky oznamovať členským štátom. Každá povinnosť týkajúca sa automatického oznamovania zmluvy však musí byť primeraná. Uplatňovanie tejto povinnosti na zmluvy medzi dodávateľom a kupujúcim pokrývajúce 40 % vnútroštátneho trhu predstavuje správnu rovnováhu z hľadiska administratívnej efektívnosti a formuluje jasné povinnosti pre účastníkov trhu. To neznamená, že iné zmluvy o dodávkach plynu nie sú pre bezpečnosť dodávok relevantné. Členské štáty by preto mali mať právo požadovať iné zmluvy, čo môže negatívne ovplyvniť bezpečnosť dodávok v niektorom členskom štáte, regióne alebo Únii ako celku. Komisia by vzhľadom na svoju úlohu pri posudzovaní súladu a efektívnosti preventívnych akčných plánov a núdzových plánov, s cieľom riešiť riziká pre bezpečnosť dodávok na celoštátnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ, mala mať rovnaký prístup k zmluvám o dodávkach plynu ako členské štáty. Komisia môže vyzvať členské štáty, aby upravili plány s cieľom zohľadniť informácie získané zo zmlúv. Mala by byť zachovaná dôvernosť citlivých obchodných informácií. Zlepšenie prístupu Komisie k informáciám o obchodných zmluvách by nemalo ovplyvniť jej prebiehajúce úsilie monitorovať trh s plynom a ak sa zistí porušenie právnych predpisov Únie, Komisia by mala zasiahnuť. Ustanoveniami tohto nariadenia by nemalo byť dotknuté právo Komisie začať konanie o porušení povinnosti v súlade s článkom 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže vrátane štátnej pomoci.
(40)Koordinačná skupina pre plyn by mala byť poradcom Komisie a pomáhať pri koordinácii opatrení v oblasti bezpečnosti dodávok v prípade stavu núdze v Únii. Mala by monitorovať aj primeranosť a vhodnosť opatrení, ktoré sa majú prijať podľa tohto nariadenia vrátane konzistentnosti preventívnych akčných plánov a núdzových plánov vypracovaných rôznymi regiónmi a preskúmaných skupinami odborníkov.
(41)Jedným z cieľov Únie je posilňovať Energetické spoločenstvo, čím by sa zabezpečilo účinné vykonávanie acquis Únie v oblasti energetiky, reforiem energetického trhu a stimulácie investícií do tohto odvetvia prostredníctvom užšej integrácie trhov energie Únie a Energetického spoločenstva. Patrí tam aj zavedenie spoločného krízového riadenia prostredníctvom navrhnutia preventívnych a núdzových plánov na regionálnej úrovni vrátane zmluvných strán Energetického spoločenstva. Okrem toho sa v oznámení Komisie o krátkodobej odolnosti európskej plynárenskej sústavy z októbra 2014 odkazuje na potrebu uplatňovať pravidlá vnútorného trhu s energiou na tok energie medzi členskými štátmi Únie a zmluvnými stranami Energetického spoločenstva. Z tohto hľadiska by sa po prijatí spoločného aktu mali určiť potrebné mechanizmy na zabezpečenie účinného krízového riadenia na hraniciach medzi členskými štátmi Únie a zmluvnými stranami, aby sa mohla uskutočňovať konkrétna spolupráca s ktoroukoľvek zmluvnou stranou Energetického spoločenstva, keď sa riadne zavedú požadované vzájomné ustanovenia.
(42)Keďže dodávky plynu z tretích krajín sú z hľadiska bezpečnosti dodávok plynu v Únii kľúčové, Komisia by mala opatrenia voči tretím krajinám koordinovať, mala by spolupracovať s dodávateľskými a tranzitnými krajinami na opatreniach na riešenie krízových situácií a zabezpečovať stabilný tok plynu do Únie. Komisia by mala mať právo na nasadenie osobitnej skupiny pre monitorovanie tokov plynu do Únie v krízových situáciách po porade so zúčastnenými tretími krajinami a v prípade, že kríza nastane v dôsledku problémov v tretej krajine, pôsobiť ako mediátor a zmierovateľ.
(43)Ak sú k dispozícii spoľahlivé údaje o takej situácii mimo Únie, ktorá ohrozuje bezpečnosť dodávok jedného alebo viacerých členských štátov a ktorá môže spustiť mechanizmus včasného varovania zahŕňajúci Úniu a tretiu krajinu, Komisia by mala bezodkladne informovať Koordinačnú skupinu pre plyn a Únia by mala prijať primerané opatrenia v snahe upokojiť situáciu.
(44)Členské štáty konajúce samostatne nemôžu uspokojivo dosiahnuť cieľ tohto nariadenia, a to zaistiť bezpečné dodávky zemného plynu v Únii. Vzhľadom na rozsah alebo dôsledky opatrení ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia preto môže prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(45)S cieľom umožniť rýchlu reakciu Únie na meniace sa okolnosti, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok plynu, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zmenu regiónov a vzorov na posúdenie rizík a plánov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala zabezpečiť, aby príslušné dokumenty boli súčasne zaslané Európskemu parlamentu a Rade včas a vhodným spôsobom.
(46)Nariadenie (EÚ) č. 994/2010 by sa malo zrušiť. S cieľom zabrániť vzniku medzery by preventívne akčné plány a núdzové plány vypracované podľa nariadenia (EÚ) č. 994/2010 mali zostať v platnosti, kým sa po prvýkrát neprijmú nové preventívne akčné plány a núdzové plány vypracované podľa tohto nariadenia,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa zavádzajú ustanovenia, ktorých cieľom je zaistenie bezpečnosti dodávok plynu tým, že sa zabezpečí riadne a neprerušované fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom (ďalej len „plyn“), že sa povolia mimoriadne opatrenia, ktoré sa zrealizujú v situácii, keď trh už nie je schopný zabezpečovať požadované dodávky plynu, a že sa zabezpečí presné vymedzenie a rozdelenie povinností plynárenských podnikov, členských štátov a Únie v súvislosti s preventívnym opatrením a reakciou na konkrétne prerušenia dodávok. Týmto nariadením sa v duchu solidarity vytvárajú aj transparentné mechanizmy na koordináciu plánovania stavu núdze na celoštátnej a regionálnej úrovni a na úrovni Únie, ako aj reakcií na tento stav.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v článku 2 smernice 2009/73/ES 21 a v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 22 .
Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:
1.„chránený odberateľ“ je odberateľ v domácnosti pripojený k plynárenskej distribučnej sieti a v prípade, ak tak rozhodne príslušný členský štát, to môže byť aj jeden alebo viacero nasledujúcich subjektov:
a)malý alebo stredný podnik, pokiaľ je pripojený k plynárenskej distribučnej sieti, alebo základná sociálna služba, pokiaľ je pripojená k plynárenskej distribučnej alebo prepravnej sieti a pokiaľ takéto podniky alebo služby nepredstavujú spoločne viac ako 20 % celkovej ročnej konečnej spotreby plynu v danom členskom štáte,
b)zariadenie diaľkového vykurovania, pokiaľ zabezpečuje vykurovanie domácností alebo podnikov či služieb uvedených v písmene a), za predpokladu, že takéto zariadenie nie je schopné používať alternatívne palivá a je pripojené k plynárenskej distribučnej alebo prepravnej sieti,
2.„základná sociálna služba“ je zdravotná starostlivosť, pohotovostná alebo bezpečnostná služba;
3.„národný regulačný orgán“ je národný regulačný orgán určený v súlade s článkom 39 ods. 1 smernice 2009/73/ES.
Článok 3
Zodpovednosť za bezpečnosť dodávok plynu
1.Za bezpečnosť dodávok plynu musia spoločne zodpovedať plynárenské podniky, členské štáty, konkrétne prostredníctvom svojich príslušných orgánov, a Komisia v príslušných oblastiach svojich činností a právomocí.
2.Každý členský štát určí orgán štátnej správy alebo národný regulačný orgán ako svoj príslušný orgán, ktorý zabezpečuje vykonávanie opatrení stanovených v tomto nariadení. Príslušné orgány pri vykonávaní tohto nariadenia navzájom spolupracujú. Členské štáty môžu dovoliť príslušnému orgánu delegovanie špecifických úloh stanovených v tomto nariadení na iné orgány. Delegované úlohy sa vykonávajú pod dohľadom príslušného orgánu a musia byť vymedzené v plánoch uvedených v článku 7. Vyhlásenie každej z úrovní krízovej situácie uvedených v článku 10 ods. 1 možno delegovať len na orgán verejnej moci.
3.Každý členský štát bezodkladne oznámi Komisii názov príslušného orgánu a každú jeho zmenu. Každý členský štát zverejní názov príslušného orgánu.
4.Pri vykonávaní opatrení stanovených v tomto nariadení príslušný orgán stanoví úlohy a povinnosti jednotlivých zúčastnených subjektov takým spôsobom, aby sa zabezpečilo dodržiavanie trojúrovňového prístupu, ktorý zahŕňa najprv príslušné plynárenské podniky a priemysel, potom členské štáty na celoštátnej alebo regionálnej úrovni a nakoniec Úniu.
5.Komisia v prípade potreby koordinuje činnosti príslušných orgánov na regionálnej úrovni a na úrovni Únie, ako sa stanovujú v tomto nariadení, okrem iného prostredníctvom Koordinačnej skupiny pre plyn uvedenej v článku 14 alebo Skupiny pre krízové riadenie uvedenej v článku 11 ods. 4, najmä v prípade stavu núdze v regióne alebo v Únii podľa článku 11 ods. 1.
6.Opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok, ktoré sa nachádzajú v preventívnych akčných plánoch a v núdzových plánoch, musia byť presne definované, transparentné, proporčné, nediskriminačné a overiteľné, nesmú neprimerane deformovať hospodársku súťaž a narúšať efektívne fungovanie vnútorného trhu s plynom, ani nesmú ohrozovať bezpečnosť dodávok plynu iných členských štátov ani Únie ako celku.
7.Zloženie regiónov na účely regionálnej spolupráce, ako sa stanovuje v tomto nariadení, sa zakladá na týchto kritériách:
a)geografická blízkosť,
b)existujúce a plánované prepojenia a kapacita prepojenia medzi členskými štátmi, ako aj štruktúry dodávok,
c)možnosť združovať zdroje a vyvažovať riziká pre bezpečnosť dodávok plynu v celom regióne,
d)vývoj a vyspelosť trhu,
e)zvládnuteľný počet členských štátov v každom regióne,
f)v rámci možností existujúce štruktúry regionálnej spolupráce.
Zoznam regiónov a ich zloženie sa stanovuje v prílohe I.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18 s cieľom zmeniť prílohu I na základe kritérií stanovených v prvom pododseku tohto odseku, ak si okolnosti vyžadujú zmenu regiónu.
Článok 4
Štandard infraštruktúry
1.Každý členský štát alebo, ak tak určitý členský štát stanoví, príslušný orgán zabezpečí prijatie potrebných opatrení, aby v prípade prerušenia prevádzky samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry dokázala technická kapacita ostatnej infraštruktúry stanovená podľa vzorca N-1 uvedeného v bode 2 prílohy II, bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, uspokojiť celkový dopyt po plyne vo výpočtovej oblasti počas dňa s výnimočne vysokým dopytom po plyne, ktorý sa vyskytuje so štatistickou pravdepodobnosťou raz za 20 rokov. Tento postup nemá vplyv na zodpovednosť prevádzkovateľov sietí za vynaloženie zodpovedajúcich investícií a na povinnosti prevádzkovateľov prepravných sietí, ako sa stanovuje v smernici 2009/73/ES a nariadení (ES) č. 715/2009.
2.Povinnosť zabezpečiť, aby ostatná infraštruktúra mala technickú kapacitu na uspokojenie celkového dopytu po plyne, ako sa uvádza v odseku 1, sa považuje za splnenú, ak príslušný orgán preukáže v preventívnom akčnom pláne, že prerušenie dodávok bude možné dostatočne a včas kompenzovať prostredníctvom vhodných trhových opatrení na strane dopytu. Na tento účel sa použije vzorec uvedený v bode 4 prílohy II.
3.Ak je to vhodné, príslušné orgány susediacich členských štátov sa môžu dohodnúť, že na základe posúdenia rizík uvedeného v článku 6 budú spoločne plniť povinnosť stanovenú v odseku 1 tohto článku. V takom prípade príslušné orgány poskytnú v preventívnom akčnom pláne výpočet vzorca N-1 spolu s vysvetlením, ako dohodnuté opatrenia túto povinnosť spĺňajú. Uplatňuje sa bod 5 prílohy II.
4.Prevádzkovatelia prepravných sietí musia umožniť stálu fyzickú kapacitu prepravy plynu v oboch smeroch (ďalej len „obojsmerná kapacita“) na všetkých prepojovacích vedeniach medzi členskými štátmi, okrem týchto prípadov:
a)ak ide o prepojenia na výrobné zariadenia, na zariadenia LNG a na distribučné siete, alebo
b)ak bola udelená výnimka z tejto povinnosti.
Na postup, ktorým sa umožní alebo zlepší stála obojsmerná kapacita na prepojovacom vedení alebo sa získa alebo predĺži výnimka z tejto povinnosti, sa uplatňuje príloha III.
5.Národné regulačné orgány zohľadňujú skutočne vynaložené náklady na plnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 a náklady na umožnenie stálej obojsmernej kapacity s cieľom poskytnúť primerané stimuly pri transparentnom a podrobnom stanovovaní alebo schvaľovaní sadzieb alebo metodík v súlade s článkom 41 ods. 8 smernice 2009/73/ES a článkom 13 nariadenia (ES) č. 715/2009.
6.Ak si trh nevyžaduje investície na umožnenie alebo zvýšenie stálej obojsmernej kapacity a ak v dôsledku takých investícií vznikajú náklady viac ako jednému členskému štátu, prípadne jednému členskému štátu v prospech iného členského štátu, národné regulačné orgány všetkých dotknutých členských štátov rozhodnú spoločne o rozdelení nákladov pred prijatím akéhokoľvek investičného rozhodnutia. Pri deľbe nákladov sa zohľadňuje najmä miera prospešnosti investícií do infraštruktúry z hľadiska zvýšenia bezpečnosti dodávok dotknutých členských štátov, ako aj investície, ktoré sa na danú infraštruktúru už vynaložili.
7.Príslušný orgán zabezpečí, aby každá nová prepravná infraštruktúra prispievala k bezpečnosti dodávok prostredníctvom budovania dobre prepojenej siete, v prípade potreby aj prostredníctvom dostatočného množstva cezhraničných vstupných a výstupných bodov v súlade s dopytom trhu a zistenými rizikami. Príslušné orgány v posúdení rizík určia, či existujú vnútorné prekážky a či sú vnútroštátna vstupná kapacita a infraštruktúra, najmä prepravné siete, schopné prispôsobiť toky plynu na celoštátnej a cezhraničnej úrovni scenáru uvedenému v posúdení rizík, podľa ktorého dôjde k prerušeniu prevádzky samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry na celoštátnej úrovni a samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry spoločného záujmu v regióne.
8.Luxembursko, Slovinsko a Švédsko na základe výnimky nie sú viazané povinnosťou stanovenou v odseku 1 tohto článku, ale usilujú sa o jej plnenie, pričom zabezpečujú dodávky plynu chráneným odberateľom v súlade s článkom 5. Táto výnimka sa uplatňuje:
a)v prípade Luxemburska: pokiaľ má aspoň dve prepojovacie vedenia s ďalšími členskými štátmi, najmenej dva rôzne dodávateľské zdroje a na svojom území nemá žiadne zásobníky plynu,
b)v prípade Slovinska: pokiaľ má aspoň dve prepojovacie vedenia s ďalšími členskými štátmi, najmenej dva rôzne dodávateľské zdroje a na svojom území nemá žiadne zásobníky plynu ani zariadenia LNG,
c)v prípade Švédska: pokiaľ sa cez jeho územie neuskutočňuje tranzit plynu do iných členských štátov, jeho vlastná ročná hrubá spotreba plynu predstavuje menej ako 2 Mtoe a menej ako 5 % celkovej spotreby primárnej energie pochádza z plynu.
Luxembursko, Slovinsko a Švédsko zabezpečia transparentným, podrobným a nediskriminačným spôsobom pravidelné testovanie trhu z hľadiska investícií do infraštruktúry a výsledky týchto testov zverejnia. Komisiu informujú o každej zmene týkajúcej sa podmienok stanovených v uvedenom pododseku. Výnimka stanovená v prvom pododseku sa prestane uplatňovať, ak už nie je splnená aspoň jedna z uvedených podmienok.
Luxembursko, Slovinsko a Švédsko predložia do 3. decembra 2018 Komisii správu s opisom situácie týkajúcej sa príslušných podmienok stanovených v uvedenom pododseku a vyhliadok na dodržanie povinnosti podľa odseku 1, pričom zohľadnia hospodársky dosah dodržania štandardov infraštruktúry, výsledky testovania trhu, vývoj na trhu s plynom a projekty v oblasti plynárenskej infraštruktúry v regióne. Komisia môže na základe tejto správy, a ak sú naďalej splnené príslušné podmienky stanovené v prvom pododseku tohto odseku, rozhodnúť, že výnimka sa môže uplatňovať aj ďalšie štyri roky. V prípade pozitívneho rozhodnutia sa postup stanovený v tomto pododseku opakuje po štyroch rokoch.
Článok 5
Štandard dodávok
1.Príslušný orgán vyžaduje od ním určených plynárenských podnikov, aby prijali opatrenia na zabezpečenie dodávok plynu chráneným odberateľom členského štátu v každom z týchto prípadov:
a)mimoriadne teploty počas sedemdňovej špičky, ktorá sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov,
b)aspoň 30-dňové obdobie výnimočne vysokého dopytu po plyne, ktoré sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov,
c)aspoň 30-dňové obdobie v prípade prerušenia prevádzky samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry v bežných zimných podmienkach.
Členské štáty musia najneskôr do 31. marca 2017 Komisii oznámiť svoje vymedzenie pojmu chránených odberateľov, objem ročnej spotreby plynu chránených odberateľov a ich percentuálny podiel z celkovej ročnej konečnej spotreby plynu v danom členskom štáte. Ak členský štát zahrnie do svojho vymedzenia pojmu chráneného odberateľa kategórie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) alebo b), v oznámení Komisii uvedie objem spotreby plynu zodpovedajúci odberateľom, ktorí patria do týchto kategórií, a percentuálny podiel každej z týchto skupín odberateľov na ročnom konečnom použití plynu.
Príslušný orgán určí plynárenské podniky uvedené v prvom pododseku a uvedie ich v preventívnom akčnom pláne. Všetky nové opatrenia na zabezpečenie štandardu dodávok musia byť v súlade s postupom stanoveným v článku 8 ods. 4.
Členské štáty môžu plniť povinnosť stanovenú v prvom pododseku nahradením plynu rôznymi zdrojmi energie do tej miery, aby sa dosiahla rovnaká úroveň ochrany.
2.Každý zvýšený štandard dodávok, ktorý prekročí rámec aspoň 30-dňových období uvedených v odseku 1 písm. b) a c), alebo každá dodatočná povinnosť uložená z dôvodu bezpečnosti dodávok plynu vychádza z posúdenia rizík uvedeného v článku 6, premietne sa do preventívneho akčného plánu a:
a)je v súlade s článkom 3 ods. 6,
b)nemá negatívny dosah na schopnosť akéhokoľvek iného členského štátu poskytovať dodávky chráneným odberateľom v súlade s týmto článkom v prípade stavu núdze na úrovni štátu, Únie alebo regiónu a
c)spĺňa kritériá vymedzené v článku 11 ods. 5 v prípade stavu núdze na úrovni regiónu alebo Únie.
Preventívny akčný plán musí obsahovať aj odôvodnenie súladu opatrení uvedených v prvom pododseku s podmienkami stanovenými v uvedenom odseku. Okrem toho musia byť všetky nové opatrenia uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článku 8 ods. 4.
3.Po skončení období vymedzených príslušným orgánom v súlade s odsekmi 1 a 2 alebo podľa prísnejších podmienok, než sú podmienky vymedzené v odseku 1, sa príslušný orgán a plynárenské podniky snažia zachovať dodávky plynu v čo najväčšej miere, najmä pre chránených odberateľov.
4.Povinnosti plynárenských podnikov týkajúce sa plnenia štandardov dodávok uvedených v tomto článku nesmú byť diskriminačné a nesmú pre tieto podniky predstavovať neprimeranú záťaž.
5.Plynárenské podniky môžu plniť svoje povinnosti vyplývajúce z tohto článku podľa potreby na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie. Príslušné orgány nevyžadujú, aby sa štandardy stanovené v tomto článku spĺňali len na základe infraštruktúry, ktorá sa nachádza na ich území.
6.Príslušné orgány zabezpečia, aby sa podmienky týkajúce sa dodávok chráneným odberateľom stanovili bez toho, aby tým bolo dotknuté riadne fungovanie vnútorného trhu s energiou, a za cenu zohľadňujúcu trhovú hodnotu dodávok.
Článok 6
Posúdenie rizík
1.Príslušné orgány každého regiónu, ako sa uvádzajú v prílohe I, spoločne vykonajú na regionálnej úrovni posúdenie všetkých rizík ovplyvňujúcich bezpečnosť dodávok plynu. V posúdení sa zohľadnia všetky relevantné riziká, ako sú prírodné katastrofy, technologické, obchodné, sociálne, politické a iné riziká. Pri posúdení rizík sa:
a)použijú štandardy uvedené v článkoch 4 a 5. V posúdení rizík sa opisuje výpočet vzorca N-1 na celoštátnej úrovni a nachádza sa v ňom výpočet vzorca N-1 na regionálnej úrovni. Posúdenie rizík obsahuje aj použité predpoklady vrátane predpokladov na výpočet vzorca N-1 na regionálnej úrovni, ako aj údaje potrebné na tento výpočet. K výpočtu vzorca N-1 na celoštátnej úrovni sa pripojí simulácia prerušenia prevádzky samostatnej najväčšej infraštruktúry pomocou hydraulického modelu, ako aj výpočet vzorca N-1 pri predpokladanom množstve plynu v zásobníkoch 30 % a 100 % celkovej kapacity;
b)zohľadnia všetky relevantné celoštátne a regionálne okolnosti, najmä veľkosť trhu, konfigurácia siete, skutočné toky vrátane výstupného toku plynu z daných členských štátov, možnosť obojsmerných fyzických tokov plynu vrátane potenciálnej potreby systematického posilňovania prepravnej siete, existencia ťažby a skladovania a úloha plynu v energetických mixoch, najmä s ohľadom na diaľkové vykurovanie a výrobu elektrickej energie a na prevádzku priemyselných zariadení, ako aj hľadisko bezpečnosti a kvality plynu;
c)použijú rôzne scenáre s výnimočne vysokým dopytom po plyne a prerušením dodávok, pričom sa zohľadní história, pravdepodobnosť, ročné obdobie, frekvencia a trvanie ich výskytu a posúdia sa pravdepodobné dôsledky týchto scenárov, ako napríklad:
i) prerušenie prevádzky infraštruktúry dôležitej pre bezpečnosť dodávok, najmä prepravnej infraštruktúry, zásobníkov alebo terminálov LNG vrátane najväčšej infraštruktúry určenej na výpočet vzorca N-1, a
ii) prerušenie dodávok od dodávateľov z tretích krajín, ako aj prípadné geopolitické riziká;
d)zistí interakcia a korelácia rizík medzi členskými štátmi v regióne a prípadne s inými členskými štátmi, okrem iného aj pokiaľ ide o prepojenia, cezhraničné dodávky, cezhraničný prístup k zásobníkom a obojsmernú kapacitu;
e)zohľadní maximálna kapacita prepojenia všetkých hraničných vstupných a výstupných bodov a rôzne úrovne naplnenia zásobníkov.
2.Príslušné orgány sa v rámci každého regiónu dohodnú na mechanizme spolupráce s cieľom uskutočniť posúdenie rizík v lehote stanovenej v odseku 5 tohto článku. Príslušné orgány informujú Koordinačnú skupinu pre plyn o dohodnutom mechanizme spolupráce pri posudzovaní rizík 18 mesiacov pred konečným termínom na prijatie posúdenia rizík a ich aktualizácií. Komisia môže zohrávať pomocnú úlohu pri príprave posúdenia rizík, najmä pri vytváraní mechanizmu spolupráce. Ak sa príslušné orgány v rámci regiónu na mechanizme spolupráce nedohodnú, môže ho pre daný región navrhnúť Komisia.
Každý príslušný orgán v rámci dohodnutého mechanizmu spolupráce poskytne a aktualizuje jeden rok pred konečným termínom na oznámenie posúdenia rizík všetky potrebné vnútroštátne údaje potrebné na vyhotovenie posúdenia rizík, najmä na uskutočnenie rôznych scenárov uvedených v odseku 1 písm. c).
3.Posúdenie rizík sa vyhotoví v súlade so vzorom v prílohe IV. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18 s cieľom zmeniť tieto vzory.
4.Plynárenské podniky, priemyselní odberatelia plynu, príslušné organizácie zastupujúce záujmy domácností a priemyselných odberateľov plynu, ako aj členské štáty a národný regulačný orgán, ak ním nie je príslušný orgán, spolupracujú s príslušnými orgánmi a na požiadanie poskytujú všetky potrebné informácie na posúdenie rizík.
5.Posúdenie rizík sa po odsúhlasení všetkými členskými štátmi v regióne musí oznámiť Komisii po prvýkrát najneskôr do 1. septembra 2018. Posúdenie rizík sa aktualizuje každé štyri roky, pokiaľ si to okolnosti nevyžadujú častejšie. Posúdenie rizík zohľadňuje pokrok dosiahnutý v oblasti investícií, ktoré sú potrebné na plnenie štandardu infraštruktúry stanoveného v článku 4, ako aj problémy s uplatňovaním nových alternatívnych riešení v danej krajine. Takisto stavia na skúsenostiach získaných prostredníctvom simulácie núdzových plánov uvedených v článku 9 ods. 2.
6.ENTSO pre plyn vykoná do 1. novembra 2017 celoúnijnú simuláciu scenárov s prerušením dodávok a prevádzky infraštruktúry. Tieto scenáre určí ENTSO pre plyn po porade s Koordinačnou skupinou pre plyn. Príslušné orgány poskytnú ENTSO pre plyn údaje potrebné na simulácie, ako sú hodnoty dopytu v čase špičky, výrobné kapacity a opatrenia na strane dopytu. Príslušné orgány zohľadnia výsledky simulácií pri príprave posúdenia rizík, preventívnych akčných plánov a núdzových plánov. Celoúnijná simulácia scenárov s prerušením dodávok a prevádzky infraštruktúry sa aktualizuje každé štyri roky, pokiaľ si to okolnosti nevyžadujú častejšie.
Článok 7
Vypracovanie preventívneho akčného plánu a núdzového plánu
1.Príslušné orgány členských štátov jednotlivých regiónov, ako sa uvádzajú v prílohe I, po porade s plynárenskými podnikmi, príslušnými organizáciami zastupujúcimi záujmy domácností a priemyselných odberateľov plynu vrátane výrobcov elektrickej energie, a národné regulačné orgány, pokiaľ nimi nie sú príslušné orgány, spoločne vypracujú:
a)preventívny akčný plán obsahujúci opatrenia, ktoré sa majú prijať na odstránenie alebo zmiernenie zistených rizík v regióne vrátane rizík s výhradne celoštátnym rozmerom, v súlade s posúdením rizík vykonaným podľa článku 6 a v súlade s článkom 8;
b)núdzový plán obsahujúci opatrenia, ktoré sa majú prijať na odstránenie alebo zmiernenie vplyvu prerušenia dodávok plynu v regióne vrátane udalostí s výhradne celoštátnym rozmerom, v súlade s článkom 9.
2.Príslušné orgány sa v rámci každého regiónu dohodnú na mechanizme spolupráce dostatočne včas s cieľom vypracovať plány, umožniť ich oznámenie, ako aj oznámenie aktualizovaných plánov.
Opatrenia potrebné na odstránenie a zmiernenie rizík výhradne celoštátneho rozmeru, ako aj opatrenia, ktoré sa majú prijať na odstránenie alebo zmiernenie dosahu udalostí, ktoré sa vzhľadom na svoj obmedzený rozsah budú riešiť len na celoštátnej úrovni, vypracuje každý príslušný orgán regiónu a zahrnie ich do plánov vypracovaných na regionálnej úrovni. Takéto celoštátne opatrenia nesmú žiadnym spôsobom obmedzovať účinnosť opatrení na regionálnej úrovni. Každý príslušný orgán takisto určí oblasti regionálnej spolupráce a možné spoločné opatrenia. Celoštátne opatrenia spolu s návrhmi regionálnej spolupráce sa poskytnú aj iným príslušným orgánom v regióne jeden rok pred konečným termínom na oznámenie plánov.
Príslušné orgány pravidelne informujú Koordinačnú skupinu pre plyn o pokroku dosiahnutom pri prípravách a prijímaní preventívnych akčných plánov a núdzových plánov. Príslušné orgány informujú Koordinačnú skupinu pre plyn o dohodnutom mechanizme spolupráce 18 mesiacov pred konečným termínom na prijatie plánov a ich aktualizácií. Komisia môže zohrávať pomocnú úlohu pri príprave plánov, najmä pri vytváraní mechanizmu spolupráce. Ak sa príslušné orgány v rámci regiónu na mechanizme spolupráce nedohodnú, môže ho pre daný región navrhnúť Komisia. Príslušné orgány zabezpečia pravidelné monitorovanie vykonávania týchto plánov.
3.Preventívny akčný plán a núdzový plán sa musia vypracovať v súlade so vzormi uvedenými v prílohe V. Komisia je splnomocnená v prijímať delegované akty v súlade s článkom 18 s cieľom zmeniť tieto vzory.
4.Preventívne akčné plány a núdzové plány musia všetky členské štáty v regióne prijať, zverejniť a oznámiť ich Komisii najneskôr do 1. marca 2019. Takéto oznámenie sa vykoná, keď plány prijmú všetky členské štáty v regióne. Komisia informuje Koordinačnú skupinu pre plyn o oznámení o plánoch a uverejní ich na svojich webových stránkach.
5.Komisia tieto plány posúdi do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia od príslušných orgánov, pričom náležite zohľadní partnerské preskúmanie a názory vyjadrené v Koordinačnej skupine pre plyn. Na vykonávanie partnerských preskúmaní sa uplatňuje príloha VI.
Komisia vydá stanovisko príslušným orgánom regiónu s odporúčaním preskúmať príslušný preventívny akčný plán alebo núdzový plán, ak sa usúdi, že plán obsahuje jeden z týchto prvkov:
a)nie je účinný na účely zmiernenia rizík zistených v posúdení rizík;
b)je nekonzistentný s posúdenými scenármi rizík alebo s plánmi iného regiónu;
c)môže narúšať hospodársku súťaž alebo brániť fungovaniu vnútorného trhu s energiou;
d)nie je v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia alebo inými ustanoveniami práva Únie;
e)ohrozuje bezpečnosť dodávok plynu v iných členských štátoch alebo v Únii ako celku.
6.Príslušné orgány do troch mesiacov od oznámenia stanoviska Komisie uvedeného v odseku 4 oznámia Komisii zmenený plán, alebo ju informujú, prečo s odporúčaniami nesúhlasia.
V prípade nesúhlasu môže Komisia do troch mesiacov od odpovede príslušných orgánov prijať rozhodnutie vyžadujúce si zmenu príslušného plánu. Príslušné orgány prijmú a uverejnia plán do troch mesiacov od oznámenia rozhodnutia Komisie.
7.Dôvernosť citlivých obchodných informácií musí byť zachovaná.
8.Preventívne akčné plány a núdzové plány vypracované podľa nariadenia (EÚ) č. 994/2010, v prípade potreby aktualizované, zostanú v platnosti, kým sa po prvýkrát nestanovia preventívne akčné plány a núdzové plány uvedené v odseku 1.
Článok 8
Obsah preventívnych akčných plánov
1.Preventívny akčný plán obsahuje:
a)výsledky posúdenia rizík a zhrnutie zvažovaných scenárov, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 1 písm. c);
b)vymedzenie pojmu chránených odberateľov v každom členskom štáte regiónu a informácie opísané v článku 5 ods. 1 druhom pododseku;
c)opatrenia, objemy a kapacity potrebné na splnenie štandardov infraštruktúry a dodávok v každom členskom štáte regiónu, ako sa stanovuje v článkoch 4 a 5, prípadne vrátane rozsahu, v akom môžu opatrenia na strane spotreby dostatočne a včas kompenzovať prerušenie dodávok, ako sa uvádza v článku 4 ods. 2, určenie samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry spoločného záujmu v prípade uplatnenia článku 4 ods. 3, potrebné objemy plynu na kategóriu chránených odberateľov a na scenár, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1, a každý zvýšený štandard dodávok podľa článku 5 ods. 2 vrátane odôvodnenia súladu s podmienkami stanovenými v článku 5 ods. 2 a opis mechanizmu na dočasné zníženie akéhokoľvek zvýšeného štandardu dodávok alebo dodatočnej povinnosti v súlade s článkom 12;
d)povinnosti plynárenských podnikov a ďalších príslušných subjektov, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť dodávok plynu, ako napríklad povinnosti týkajúce sa bezpečnej prevádzky plynárenskej siete;
e)ostatné preventívne opatrenia na riešenie rizík identifikovaných v posúdení rizík, napríklad opatrenia týkajúce sa potreby posilniť prepojenia medzi susediacimi členskými štátmi a prípadne možnosti diverzifikovať plynárenské trasy a zdroje dodávok na riešenie zistených rizík s cieľom zachovať dodávky plynu pre všetkých odberateľov v čo najväčšej miere;
f)informácie o hospodárskom vplyve, účinnosti a efektívnosti opatrení obsiahnutých v pláne vrátane povinností uvedených v písmene k);
g)opis účinkov opatrení obsiahnutých v pláne na fungovanie vnútorného trhu s energiou, ako aj na vnútroštátne trhy vrátane povinností uvedených v písmene k);
h)opis vplyvu opatrení na životné prostredie a spotrebiteľov;
i)mechanizmy, ktoré sa majú použiť na spoluprácu s inými členskými štátmi, vrátane mechanizmov na prípravu a vykonávanie preventívnych akčných plánov a núdzových plánov;
j)informácie o existujúcich a budúcich prepojeniach vrátane tých, ktoré zabezpečujú prístup do plynárenskej siete Únie, o cezhraničných tokoch, cezhraničnom prístupe k zásobníkom a zariadeniam LNG a o obojsmernej kapacite, najmä v stave núdze;
k)informácie o všetkých záväzkoch vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ktoré súvisia s bezpečnosťou dodávok plynu.
2.Preventívny akčný plán, najmä opatrenia na splnenie štandardu infraštruktúry uvedeného v článku 4, zohľadňujú desaťročný plán rozvoja siete v celej Únii, ktorý vypracuje ENTSO pre plyn podľa článku 8 ods. 10 nariadenia (ES) č. 715/2009.
3.Preventívny akčný plán vychádza najmä z trhových opatrení a nesmie predstavovať neprimeranú záťaž pre plynárenské podniky, ani mať negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu s plynom.
4.Členské štáty vykonajú posúdenie vplyvu pri všetkých preventívnych netrhových opatreniach, ktoré sa majú prijať po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, vrátane opatrení na splnenie štandardu uvedeného v článku 5 ods. 1 a opatrení pre zvýšený štandard dodávky uvedený v článku 5 ods. 2. Takéto posúdenie vplyvu zahŕňa prinajmenšom:
a)vplyv navrhovaného opatrenia na rozvoj vnútroštátneho trhu s plynom a hospodársku súťaž na vnútroštátnej úrovni;
b)vplyv navrhovaných opatrení na vnútorný trh s plynom;
c)potenciálny vplyv na bezpečnosť dodávok plynu susedným členským štátom, najmä v prípade tých opatrení, ktoré by mohli znížiť likviditu na regionálnych trhoch alebo obmedziť toky do susedných členských štátov;
d)náklady na opatrenia a ich prínosy posúdené na základe alternatívnych trhových opatrení;
e)posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality opatrenia v porovnaní s možnými trhovými opatreniami;
f)otvorenosť opatrenia s cieľom zabezpečiť rovnaké možnosti pre všetkých účastníkov trhu;
g)stratégiu postupného ukončovania, očakávané trvanie plánovaného opatrenia a primeraný kalendár preskúmania.
Analýzu uvedenú v písmenách a) a b) vykonajú národné regulačné orgány.
5.Príslušný orgán uverejní posúdenie vplyvu a prijaté opatrenia a oznámi ich Komisii. Do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia Komisia prijme rozhodnutie a môže vyžadovať, aby členské štáty prijaté opatrenia zmenili. Uvedené obdobie sa začína v deň nasledujúci po doručení úplného oznámenia. Obdobie možno predĺžiť so spoločným súhlasom Komisie a daného členského štátu.
Komisia môže prijať rozhodnutie požadujúce zmenu alebo stiahnutie opatrenia, ak opatrenie:
a)pravdepodobne naruší vnútorný trh Únie;
b)pravdepodobne naruší rozvoj vnútroštátneho trhu s plynom;
c)nie je potrebné alebo primerané na zaistenie bezpečnosti dodávok, alebo
d)pravdepodobne ohrozí bezpečnosť dodávok v ostatných členských štátoch.
Prijaté opatrenie nadobudne účinnosť iba vtedy, keď ho Komisia schváli alebo ho zmení v súlade so svojím rozhodnutím.
6.Preventívny akčný plán sa od 1. marca 2019 aktualizuje každé štyri roky, pokiaľ si to okolnosti nevyžadujú častejšie, alebo na žiadosť Komisie. Aktualizovaný plán zohľadňuje aktualizované posúdenie rizík a výsledky skúšok vykonaných v súlade s článkom 9 ods. 2. Na aktualizovaný plán sa uplatňuje článok 7 ods. 3 až 7.
Článok 9
Obsah núdzového plánu
1.Núdzový plán:
a)vychádza z úrovní krízovej situácie stanovených v článku 10 ods. 1;
b)vymedzuje úlohu a povinnosti plynárenských podnikov a priemyselných odberateľov plynu vrátane relevantných výrobcov elektrickej energie, so zreteľom na rôznu mieru, do akej sú postihnuté v prípade prerušenia dodávok, a ich súčinnosť so príslušnými orgánmi a v prípade potreby s národnými regulačnými orgánmi na každej z úrovní krízovej situácie stanovených v článku 10 ods. 1;
c)vymedzuje úlohu a povinnosti príslušných orgánov a iných subjektov, ktorým boli pridelené úlohy uvedené v článku 3 ods. 2 na každej z úrovní krízovej situácie stanovených v článku 10 ods. 1;
d)zaručuje, aby sa plynárenským podnikom a priemyselným odberateľom plynu vrátane relevantných výrobcov elektrickej energie poskytol dostatok príležitostí reagovať na každej z úrovní krízovej situácie;
e)v náležitých prípadoch identifikuje opatrenia a kroky, ktoré sa majú podniknúť na zmiernenie potenciálneho dosahu prerušenia dodávok plynu na diaľkové vykurovanie a na dodávky elektrickej energie vyrábanej z plynu;
f)stanovuje podrobné postupy a opatrenia pre každú úroveň krízovej situácie vrátane zodpovedajúcich režimov výmeny informácií;
g)určuje krízového manažéra alebo krízový štáb a vymedzuje jeho úlohu;
h)stanovuje, akým spôsobom môžu trhové opatrenia prispieť k zvládnutiu situácie na úrovni pohotovosti a k zmierneniu situácie v stave núdze;
i)stanovuje, akým spôsobom môžu prispieť netrhové opatrenia, ktoré sú naplánované alebo sa majú vykonať v stave núdze, a posudzuje, do akej miery je použitie takýchto netrhových opatrení potrebné na riešenie krízy. Účinky netrhových opatrení sa posúdia a definujú sa postupy na ich vykonávanie. Netrhové opatrenia sa používajú iba vtedy, ak samotné trhové mechanizmy už nedokážu zabezpečovať dodávky, najmä chráneným odberateľom, alebo na uplatňovanie článku 12;
j)opisuje mechanizmy používané na spoluprácu s ďalšími členskými štátmi v rámci každej úrovne krízovej situácie;
k)podrobne stanovuje povinnosti plynárenských podnikov v oblasti podávania správ v prípade úrovní pohotovosti a stavu núdze;
l)opisuje platné technické alebo právne mechanizmy, aby sa zabránilo neprimeranej spotrebe plynu zo strany nechránených odberateľov, ktorí sú pripojení k plynovej distribučnej alebo prepravnej sieti;
m)opisuje platné technické a finančné mechanizmy na uplatňovanie povinností týkajúcich sa solidarity stanovených v článku 12;
n)stanovuje zoznam vopred vymedzených opatrení na poskytnutie plynu v prípade stavu núdze vrátane obchodných dohôd medzi stranami zúčastňujúcimi sa na takýchto opatreniach a v náležitých prípadoch kompenzačných mechanizmov určených plynárenským podnikom, pričom sa zohľadní dôvernosť citlivých údajov. Takéto opatrenia môžu zahŕňať cezhraničné dohody medzi členskými štátmi a/alebo plynárenskými podnikmi.
2.Opatrenia, činnosti a postupy obsiahnuté v núdzovom pláne sa medzi jeho pravidelnými aktualizáciami uvedenými v odseku 3, ktoré sa vykonávajú každé štyri roky, skúšajú aspoň dvakrát. Na účely skúšok núdzového plánu členské štáty simulujú scenáre s vysokým a stredným dosahom, ako aj reakcie v reálnom čase v súlade so svojím núdzovým plánom. Výsledky skúšok predkladajú príslušné orgány Koordinačnej skupine pre plyn.
3.Núdzový plán sa od 1. marca 2019 aktualizuje každé štyri roky, pokiaľ si to okolnosti nevyžadujú častejšie, alebo na žiadosť Komisie. Aktualizovaný plán zohľadňuje aktualizované posúdenie rizík a závery skúšok vykonaných v súlade s odsekom 2. Na aktualizovaný plán sa uplatňuje článok 7 ods. 3 až 7.
4.Núdzový plán zabezpečuje zachovanie cezhraničného prístupu k infraštruktúre v prípade stavu núdze, a to v súlade s nariadením (ES) č. 715/2009, pokiaľ je to technicky a bezpečnostne možné, a nesmie zavádzať žiadne opatrenie, ktoré by neprimerane obmedzovalo cezhraničný tok plynu.
Článok 10
Vyhlásenie krízovej situácie
1.Tri úrovne krízovej situácie sú:
a)úroveň včasného varovania (včasné varovanie): v prípade, že existuje konkrétna, závažná a spoľahlivá informácia o tom, že by mohlo dôjsť k situácii, ktorá pravdepodobne výrazne zhorší stav dodávok a môže viesť k prechodu na úroveň pohotovosti alebo stavu núdze; úroveň včasného varovania možno spustiť mechanizmom včasného varovania;
b)úroveň pohotovosti (pohotovosť): v prípade, že dôjde k prerušeniu dodávok alebo k výnimočne vysokému dopytu po plyne, čo výrazne zhorší situáciu v oblasti dodávok, ale trh je ešte schopný vysporiadať sa s týmto prerušením alebo dopytom bez toho, aby bolo potrebné uplatniť netrhové opatrenia;
c)úroveň núdze (stav núdze): v prípade, že dôjde k výnimočne vysokému dopytu po plyne, výraznému prerušeniu dodávok alebo inému zásadnému zhoršeniu situácie v oblasti dodávok, a v prípade, že boli uplatnené všetky relevantné trhové opatrenia, avšak dodávky plynu nepostačujú na to, aby uspokojili zostávajúci dopyt po plyne, takže sa musia dodatočne zaviesť netrhové opatrenia, a to najmä s cieľom zachovať dodávky plynu chráneným odberateľom podľa článku 5.
2.V prípade, že príslušný orgán vyhlási ktorúkoľvek z úrovní krízovej situácie uvedených v odseku 1, informuje o tom bezodkladne Komisiu a poskytne jej všetky potrebné informácie, najmä informácie o opatreniach, ktoré zamýšľa prijať. V prípade stavu núdze, ktorý môže mať za následok žiadosť o poskytnutie pomoci od Únie a jej členských štátov, príslušný orgán daného členského štátu o tom bezodkladne informuje Koordinačné centrum Komisie pre reakcie na núdzové situácie.
3.V prípade, že príslušný orgán vyhlási stav núdze, riadi sa vopred vymedzenými opatreniami uvedenými vo svojom núdzovom pláne a Komisiu a príslušné orgány v regióne bezodkladne informuje najmä o opatreniach, ktoré zamýšľa prijať. V riadne odôvodnených výnimočných prípadoch môže príslušný orgán podniknúť kroky, ktoré sa od núdzového plánu odkláňajú. Príslušný orgán bezodkladne informuje Komisiu a príslušné orgány v regióne o každom takomto opatrení a poskytne jeho zdôvodnenie.
4.Členské štáty a najmä príslušné orgány zabezpečia, aby:
a)neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré kedykoľvek neprimerane obmedzujú tok plynu v rámci vnútorného trhu;
b)neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré by mohli vážne ohroziť situáciu v oblasti dodávok plynu v inom členskom štáte, a
c)bol zachovaný cezhraničný prístup k infraštruktúre v súlade s nariadením (ES) č. 715/2009, pokiaľ je to technicky a bezpečnostne možné v súlade s núdzovým plánom.
5.Komisia čo najskôr, v každom prípade však do piatich dní od prijatia informácií od príslušného orgánu uvedených v odseku 2 overí, či je vyhlásenie stavu núdze opodstatnené v súlade s odsekom 1 písm. c), či sú prijaté kroky v súlade s opatreniami uvedenými v núdzovom pláne, nezaťažujú neprimerane plynárenské podniky a či sú v súlade s odsekom 4. Komisia môže na žiadosť príslušného orgánu, plynárenských podnikov alebo z vlastnej iniciatívy požiadať príslušný orgán, aby zmenil opatrenia, ak sú v rozpore s podmienkami uvedenými v prvej vete tohto odseku. Komisia môže takisto požiadať príslušný orgán, aby zrušil vyhlásenie stavu núdze, ak podľa nej už nie je takéto vyhlásenie opodstatnené podľa odseku 1 písm. c).
Príslušný orgán zmení svoje opatrenia do troch dní od oznámenia požiadavky Komisie a oznámi to Komisii alebo ju informuje o dôvodoch, pre ktoré s touto žiadosťou nesúhlasí. V takom prípade môže Komisia svoju žiadosť do troch dní zmeniť alebo stiahnuť, alebo zvolať stretnutie s dotknutým príslušným orgánom, alebo v prípade potreby s dotknutými príslušnými orgánmi, a ak to považuje za potrebné, aj s Koordinačnou skupinou pre plyn, aby s nimi záležitosť prediskutovala. Komisia musí svoju žiadosť o akúkoľvek zmenu opatrenia podrobne zdôvodniť. Príslušný orgán v plnej miere zohľadní stanovisko Komisie. Ak sa konečné rozhodnutie príslušného orgánu odlišuje od stanoviska Komisie, príslušný orgán uvedie dôvody, ktoré ho k takému rozhodnutiu viedli.
Článok 11
Reakcie Únie a regiónov na stav núdze
1.Na žiadosť príslušného orgánu, ktorý vyhlásil stav núdze, a po overení v súlade s článkom 10 ods. 5 môže Komisia vyhlásiť regionálny stav núdze alebo stav núdze v Únii. Na žiadosť aspoň dvoch príslušných orgánov, ktoré vyhlásili stav núdze, a po overení v súlade s článkom 10 ods. 5 a v prípade, že sú dôvody stavu núdze prepojené, Komisia vyhlási, podľa situácie, regionálny stav núdze alebo stav núdze v Únii. Vo všetkých prípadoch Komisia zhromaždí stanoviská, pričom využije komunikačné prostriedky najvhodnejšie pre danú situáciu, a riadne zohľadní všetky relevantné informácie od iných príslušných orgánov. Keď Komisia usúdi, že dôvody regionálneho stavu núdze alebo stavu núdze v Únii pominuli a stav núdze už nie je opodstatnený, Komisia vyhlási koniec regionálneho stavu núdze alebo stavu núdze v Únii. V každom prípade Komisia svoje rozhodnutie odôvodní a informuje o ňom Radu.
2.Komisia zvolá stretnutie Koordinačnej skupiny pre plyn, hneď ako vyhlási regionálny stav núdze alebo stav núdze v Únii. Počas regionálneho stavu núdze alebo stavu núdze v Únii môže Komisia na žiadosť aspoň troch členských štátov obmedziť účasť zástupcov členských štátov a príslušných orgánov v Koordinačnej skupine pre plyn na celom stretnutí alebo jeho časti.
3.V prípade regionálneho stavu núdze alebo stavu núdze v Únii Komisia koordinuje činnosť príslušných orgánov, pričom v plnej miere zohľadňuje relevantné informácie Koordinačnej skupiny pre plyn a výsledky konzultácií s touto skupinou. Komisia najmä:
a)zabezpečuje výmenu informácií;
b)zabezpečuje konzistentnosť a účinnosť opatrení na úrovni členských štátov a regiónov vo vzťahu k Únii;
c)koordinuje opatrenia voči tretím krajinám.
4.Komisia môže zvolať skupinu pre krízové riadenie zloženú z krízových manažérov uvedených v článku 9 ods. 1 písm. g) z členských štátov, ktorých sa stav núdze týka. Po dohode s krízovými manažérmi môže Komisia prizvať iné relevantné zúčastnené strany. Komisia zabezpečí, aby bola Koordinačná skupina pre plyn pravidelne informovaná o činnosti skupiny pre krízové riadenie.
5.Členské štáty a najmä príslušné orgány zabezpečia, aby:
a)neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré kedykoľvek neprimerane obmedzujú tok plynu v rámci vnútorného trhu, najmä tok plynu na postihnuté trhy;
b)neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré by mohli vážne ohroziť situáciu v oblasti dodávok plynu v inom členskom štáte, a
c)bol zachovaný cezhraničný prístup k infraštruktúre v súlade s nariadením (ES) č. 715/2009, pokiaľ je to technicky a bezpečnostne možné v súlade s núdzovým plánom.
6.Ak Komisia na žiadosť príslušného orgánu alebo plynárenského podniku alebo z vlastnej iniciatívy dospeje k záveru, že v čase regionálneho stavu núdze alebo stavu núdze v Únii je opatrenie prijaté členským štátom alebo príslušným orgánom respektíve konanie plynárenského podniku v rozpore s odsekom 5, požiada členský štát alebo príslušný orgán, aby svoje opatrenie zmenil, alebo aby konal s cieľom dosiahnuť súlad s odsekom 5, pričom ho informuje o dôvodoch svojej žiadosti. Riadne sa zohľadňuje potreba bezpečnej prevádzky plynárenských sietí za každých okolností.
Členský štát alebo príslušný orgán musia zmeniť svoje opatrenia do troch dní od oznámenia požiadavky Komisie a oznámiť to Komisii, alebo jej uviesť dôvody, pre ktoré s touto žiadosťou nesúhlasia. V tomto prípade môže Komisia svoju žiadosť do troch dní zmeniť alebo stiahnuť, alebo zvolať stretnutie s členským štátom alebo príslušným orgánom, a ak to považuje za potrebné, aj s Koordinačnou skupinou pre plyn, aby s nimi záležitosť prediskutovala. Komisia musí svoju žiadosť o akúkoľvek zmenu opatrenia podrobne zdôvodniť. Členský štát alebo príslušný orgán v plnej miere zohľadní stanovisko Komisie. Ak sa konečné rozhodnutie príslušného orgánu alebo členského štátu odlišuje od stanoviska Komisie, príslušný orgán alebo členský štát uvedie dôvody, ktoré ho k rozhodnutiu viedli.
7.Komisia po konzultácii s Koordinačnou skupinou pre plyn vytvorí stály rezervný zoznam pre osobitnú skupinu pre monitorovanie, ktorú tvoria odborníci v oblasti priemyslu a zástupcovia Komisie. Táto osobitná skupina pre monitorovanie môže byť rozmiestnená mimo Únie a v spolupráci s dodávateľskými a tranzitnými tretími krajinami monitoruje toky plynu do Únie a podáva o nich správy.
8.Príslušný orgán poskytuje Koordinačnému centru Komisie pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) informácie o akejkoľvek potrebe pomoci. ERCC vyhodnocuje celkový stav a vydáva odporúčania týkajúce sa pomoci, ktorá by mala byť poskytnutá najviac postihnutým členským štátom a v prípade potreby tretím krajinám.
Článok 12
Solidarita
1.Ak členský štát vyhlási v rámci krízovej situácie stav núdze v súlade s článkom 10 ods. 1, každý zvýšený štandard dodávok alebo dodatočná povinnosť plynárenských podnikov v iných členských štátoch podľa článku 5 ods. 2 sa dočasne znížia na úroveň stanovenú v článku 5 ods. 1.
2.Pokiaľ dodávky pre domácnosti, základné sociálne služby a zariadenia diaľkového vykurovania v členskom štáte, ktorý vyhlásil stav núdze, nie sú napriek uplatneniu opatrenia v odseku 1 splnené, dodávky plynu pre odberateľov iných ako domácnosti, základné sociálne služby a zariadenia diaľkového vykurovania v ktoromkoľvek inom členskom štáte, priamo pripojenom na členský štát, ktorý vyhlásil stav núdze, sa prerušia v rozsahu potrebnom na zásobovanie domácností, základných sociálnych služieb a zariadení diaľkového vykurovania v členských štátoch, ktoré vyhlásili stav núdze.
Prvý pododsek sa uplatňuje na základné sociálne služby a zariadenia diaľkového vykurovania v takom rozsahu, v akom sa na ne vzťahuje vymedzenie pojmu chránených odberateľov v príslušnom členskom štáte.
3.Príslušné orgány prijmú potrebné opatrenia, aby sa plyn nedodaný iným odberateľom, než sú domácnosti, základné sociálne služby a zariadenia diaľkového vykurovania na ich území v situácii uvedenej v odseku 2, mohol poskytnúť členskému štátu v núdzovej situácii opísanej v tom istom odseku na dodávky pre domácnosti, základné sociálne služby a zariadenia diaľkového vykurovania v danom členskom štáte.
4.Technické, právne a finančné mechanizmy na uplatňovanie odseku 3 sa dohodnú medzi členskými štátmi, ktoré sú priamo vzájomne prepojené a opísané v núdzových plánoch svojich príslušných regiónov. Takéto mechanizmy sa môžu okrem iného týkať cien plynu, ktoré sa majú uplatňovať, použitia prepojovacích vedení vrátane obojsmernej kapacity, objemu plynu a pokrytia kompenzačných nákladov. Pri vykonávaní povinnosti stanovenej v odseku 3 sa uprednostňujú trhové opatrenia, ako sú aukcie. V prípade, že technické, právne a finančné mechanizmy potrebné na uplatňovanie odseku 3 sa zmenia, musí sa príslušný núdzový plán zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať.
5.Odsek 2 sa uplatňuje od 1. marca 2019.
6. Ak sa členským štátom nepodarí dohodnúť sa na potrebných technických, právnych a finančných mechanizmoch, Komisia môže navrhnúť rámec takýchto opatrení vo svojom stanovisku a v rozhodnutí o plánoch.
Článok 13
Výmena informácií
1.Počas stavu núdze dotknuté plynárenské podniky sprístupnia príslušnému orgánu každý deň najmä tieto informácie:
a)denné prognózy dopytu po plyne a dodávok plynu na nasledujúce tri dni;
b)tok plynu za deň vo všetkých cezhraničných vstupných a výstupných bodoch, ako aj vo všetkých bodoch, v ktorých sa pripája zariadenie na výrobu plynu, zásobník alebo terminál LNG k sieti, vyjadrený v miliónoch metrov kubických za deň;
c)obdobie vyjadrené v dňoch, počas ktorého sa očakáva, že dodávky plynu chráneným odberateľom možno zabezpečiť.
2.Komisia má v prípade regionálneho stavu núdze alebo stavu núdze v Únii právo požiadať príslušný orgán, aby jej bezodkladne poskytol prinajmenšom:
a)informácie uvedené v odseku 1;
b)informácie o plánovaných opatreniach, ktoré má príslušný orgán uskutočniť, a o opatreniach, ktoré už vykonal na zmiernenie stavu núdze, a informácie o ich účinnosti;
c)žiadosti o dodatočné opatrenia, ktoré majú prijať iné príslušné orgány;
d)opatrenia vykonané na žiadosť iných príslušných orgánov.
3.Po skončení stavu núdze príslušný orgán čo najskôr, najneskôr však šesť týždňov po zrušení stavu núdze, poskytne Komisii podrobné posúdenie stavu núdze a účinnosti vykonaných opatrení vrátane posúdenia hospodárskeho vplyvu stavu núdze, vplyvu na sektor elektroenergetiky a pomoci, ktorá bola poskytnutá Únii a jej členským štátom alebo ktorú poskytla Únia a jej členské štáty. Toto posúdenie sa sprístupní Koordinačnej skupine pre plyn a zohľadní sa v aktualizáciách preventívnych akčných plánov a núdzových plánov.
Komisia vykoná analýzu posúdení príslušných orgánov a jej výsledky predloží v súhrnnej podobe členským štátom, Európskemu parlamentu a Koordinačnej skupine pre plyn.
4.V riadne odôvodnených prípadoch a bez ohľadu na vyhlásenie núdzového stavu môže príslušný orgán vyžadovať, aby plynárenské podniky poskytli informácie uvedené v odseku 1 alebo dodatočné informácie potrebné na posúdenie celkovej situácie týkajúcej sa dodávok plynu v členskom štáte alebo iných členských štátoch vrátane zmluvných informácií. Komisia môže požiadať príslušné orgány o informácie, ktoré poskytli plynárenské podniky.
5.Ak Komisia dospeje k záveru, že dodávky plynu v regióne alebo v Únii ako celku sú alebo by mohli byť ovplyvnené, môže požiadať príslušné orgány, aby zhromaždili a predložili Komisii informácie potrebné na posúdenie situácie týkajúcej sa dodávok plynu v Únii. Komisia môže svoje posúdenie poskytnúť Koordinačnej skupine pre plyn.
6.Aby príslušné orgány a Komisia mohli posúdiť situáciu v oblasti bezpečnosti dodávok na celoštátnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni Únie, plynárenské podniky oznámia:
a)dotknutým príslušným orgánom nasledujúce údaje zo zmlúv na dodávky plynu s platnosťou viac než 1 rok:
i) trvanie zmluvy;
ii) zazmluvnený objem spolu, v ročnom vyjadrení a priemerný objem za mesiac;
iii) zazmluvnený maximálny denný objem v prípade vyhlásenia stavu pohotovosti alebo stavu núdze;
iv) zmluvné odberné miesta;
v) minimálny denný, mesačný a ročný objem plynu;
vi) podmienky na pozastavenie dodávok plynu.
b)príslušnému orgánu a Komisii bezodkladne po ich uzavretí alebo úprave zmluvy o dodávkach plynu s trvaním viac než 1 rok uzavreté alebo upravené po [Úrad pre publikácie: Vložte, prosím, dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], ktoré samostatne alebo spolu s inými zmluvami s tým istým dodávateľom alebo jeho pridruženými spoločnosťami zabezpečujú viac ako 40 % ročnej spotreby zemného plynu v dotknutom členskom štáte. Oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na úpravy týkajúce sa iba ceny plynu. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje aj na všetky obchodné dohody týkajúce sa plnenia zmluvy o dodávkach plynu.
Príslušný orgán oznámi údaje uvedené v prvom pododseku písm. a) Komisii do konca septembra každého roka.
7.V riadne odôvodnených prípadoch, keď sa príslušný orgán alebo Komisia domnievajú, že zmluva o dodávkach plynu, na ktorú sa nevzťahuje odsek 6 písm. b) tohto článku, môže ovplyvniť bezpečnosť dodávok niektorého členského štátu, regiónu alebo Únie ako celku, príslušný orgán členského štátu, v ktorom plynárenský podnik, ktorý uzavrel zmluvu, pôsobí, alebo Komisia môžu požiadať plynárenský podnik, aby poskytol zmluvu na posúdenie jej vplyvu na bezpečnosť dodávok. Žiadosť sa môže vzťahovať aj na všetky ďalšie obchodné dohody týkajúce sa plnenia zmluvy o dodávkach plynu.
8.Príslušný orgán zohľadní informácie získané na základe tohto článku pri príprave posúdenia rizík, preventívneho akčného plánu a núdzového plánu, alebo ich aktualizácií. Komisia môže prijať rozhodnutie, ktorým požiada príslušný orgán o zmenu plánov na základe informácií získaných podľa tohto článku.
9.Príslušné orgány a Komisia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.
Článok 14
Koordinačná skupina pre plyn
1.Koordinačná skupina pre plyn je zriadená s cieľom uľahčovať koordináciu opatrení v oblasti bezpečnosti dodávok plynu. Skupinu tvoria zástupcovia členských štátov, najmä ich príslušné orgány, ako aj Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra‟), ENTSO pre plyn a zastupiteľské subjekty príslušného priemyselného odvetvia a príslušných odberateľov. Komisia po porade s členskými štátmi rozhodne o zložení skupiny, pričom zabezpečí jej úplnú reprezentatívnosť. Skupine predsedá Komisia. Skupina prijme svoj rokovací poriadok.
2.Koordinačná skupina pre plyn poskytuje konzultácie a pomáha Komisii, najmä pokiaľ ide o tieto otázky:
a)bezpečnosť dodávok plynu, kedykoľvek a obzvlášť v stave núdze;
b)všetky informácie dôležité pre bezpečnosť dodávok plynu na celoštátnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni Únie;
c)najlepšie postupy a prípadné usmernenia pre všetky dotknuté strany;
d)úroveň bezpečnosti dodávok, referenčné hodnoty a metodiky posudzovania;
e)celoštátne, regionálne a únijné scenáre a skúšanie úrovní pripravenosti;
f)posúdenie preventívnych akčných plánov a núdzových plánov a realizácia opatrení v nich stanovených;
g)koordinácia opatrení na riešenie stavu núdze v rámci Únie, s tretími krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o založení Energetického spoločenstva, a s ostatnými tretími krajinami;
h)pomoc, ktorú potrebujú najviac postihnuté členské štáty.
3.Komisia zvoláva stretnutia Koordinačnej skupiny pre plyn v pravidelných intervaloch a poskytuje informácie, ktoré získala od príslušných orgánov, pričom zachováva dôvernosť citlivých obchodných informácií.
Článok 15
Spolupráca so zmluvnými stranami Energetického spoločenstva
1.V článku 3 ods. 2 druhej vete, článku 3 ods. 6, článku 4 ods. 3, 4 a 6, článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 1 písm. d), článku 7 ods. 5 písm. b) a e), článku 8 ods. 1 písm. e), g), i), článku 8 ods. 4 písm. b) a c), článku 9 ods. 1 písm. j) a m), článku 9 ods. 4, článku 10 ods. 4, článku 11 ods. 5 a článku 12 sa stanovujú povinnosti pre členské štáty voči zmluvným stranám Energetického spoločenstva, a to podľa nasledujúceho postupu:
a)Ministerská rada Energetického spoločenstva prijme a zahrnie toto nariadenie do Energetického spoločenstva pomocou spoločného aktu o bezpečnosti dodávok energie, ktorým sa zavádzajú vzájomné povinnosti zmluvných strán Energetického spoločenstva vo vzťahoch s členskými štátmi,
b)zmluvná strana Energetického spoločenstva vykonáva spoločný akt a náležite oznamuje úplné vykonanie sekretariátu Energetického spoločenstva vrátane žiadosti o uplatnenie tohto odseku, a
c)sekretariát Energetického spoločenstva oznámi Komisii vykonanie a žiadosť, aby potvrdil uplatniteľnosť vzájomných povinností medzi žiadajúcou zmluvnou stranou Energetického spoločenstva a členskými štátmi.
Po oznámení sekretariátu Energetického spoločenstva Komisia prijme rozhodnutie potvrdzujúce uplatniteľnosť vzájomných povinností medzi členskými štátmi a zmluvnou stranou Energetického spoločenstva na účely uplatnenia tohto odseku, pričom uvedie dátum, od ktorého sa tieto vzájomné povinnosti uplatňujú.
2. Po prijatí rozhodnutia Komisie uvedeného v odseku 1 sú zástupcovia dotknutej zmluvnej strany Energetického spoločenstva pozývaní na schôdze Koordinačnej skupiny pre plyn, pokiaľ sú predmetom diskusie otázky, ktoré sa priamo týkajú tejto zmluvnej strany a patria do rozsahu pôsobnosti odseku 1.
Článok 16
Monitorovanie Komisiou
Komisia priebežne monitoruje opatrenia týkajúce sa bezpečnosti dodávok plynu a pravidelne podáva správu Koordinačnej skupine pre plyn.
Komisia na základe posúdení uvedených v článku 7 ods. 5 v prípade potreby vypracuje závery týkajúce sa možných prostriedkov na zvýšenie bezpečnosti dodávok na úrovni Únie a podá správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní tohto nariadenia, v ktorej v prípade potreby sformuluje odporúčania týkajúce sa vylepšenia tohto nariadenia.
Článok 17
Oznámenia
Posúdenie rizík, preventívne akčné plány, núdzové plány a všetky ostatné dokumenty sa oznamujú Komisii elektronicky prostredníctvom platformy CIRCABC.
Akákoľvek korešpondencia týkajúca sa oznámenia sa predkladá elektronicky.
Článok 18
Vykonávanie delegovania právomoci
1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 6 ods. 3 a článku 7 ods. 3 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od [OP: prosím, vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 3 a článku 7 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5.Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 3 a článku 7 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 19
Výnimka
Toto nariadenie sa neuplatňuje na Maltu a Cyprus, pokiaľ na ich území nebude dodávaný plyn. Malta a Cyprus musia splniť povinnosti stanovené v nasledujúcich ustanoveniach a rozhodnúť sa pre možnosti, ktoré si tieto členské štáty majú právo zvoliť v súlade s týmito ustanoveniami, v nasledujúcich lehotách odo dňa, keď sa na ich územie po prvýkrát začne dodávať plyn:
a)v prípade článku 2 druhý odsek bod 1, článku 3 ods. 2, článku 6 ods. 6 a článku 13 ods. 6 písm. a): 12 mesiacov;
b)v prípade článku 5 ods. 1: 18 mesiacov;
c)v prípade článku 7 ods. 4: 24 mesiacov;
d)v prípade článku 4 ods. 4: 36 mesiacov;
e)v prípade článku 4 ods. 1: 48 mesiacov.
Článok 20
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) č. 994/2010 sa zrušuje.
Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII.
Článok 21
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli16. 2. 2016
COM(2016) 52 final
PRÍLOHY
k dokumentu
NÁVRH NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010
{SWD(2016) 25 final}
{SWD(2016) 26 final}
PRÍLOHY
k dokumentu
NÁVRH NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010
PRÍLOHA I
Regionálna spolupráca
Regióny uvedené v článku 3 ods. 7 sú tieto:
–Severozápad: Spojené kráľovstvo a Írsko,
–Sever a juh západnej Európy: Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Španielsko, Holandsko a Portugalsko,
–Južný koridor zemného plynu: Bulharsko, Grécko a Rumunsko,
–Stredovýchod: Česká republika, Nemecko, Poľsko a Slovensko,
–Juhovýchod: Rakúsko, Chorvátsko, Maďarsko, Taliansko a Slovinsko,
–Baltský trh s energiou I (BEMIP I): Estónsko, Fínsko, Lotyšsko a Litva,
–Baltský trh s energiou II (BEMIP II): Dánsko a Švédsko,
–Cyprus,
–Malta, pokiaľ nie je prepojená s iným členským štátom. Ak je Malta prepojená s iným členským štátom, považuje sa za súčasť regiónu tohto členského štátu.
PRÍLOHA II
Výpočet vzorca N – 1
1.Definícia vzorca N – 1
Vzorec N – 1 opisuje schopnosť technickej kapacity plynárenskej infraštruktúry vymedzenej v článku 2 ods. 1 bode 18 nariadenia (ES) č. 715/2009 uspokojovať celkový dopyt po plyne vo výpočtovej oblasti v prípade prerušenia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry počas dňa s výnimočne vysokým dopytom po plyne, ktorý sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov.
Plynárenská infraštruktúra zahŕňa prepravnú sieť pre plyn vrátane prepojovacích vedení, ako aj zariadenia na výrobu plynu, zariadenia LNG a zásobníky pripojené k výpočtovej oblasti.
Technická kapacita celkovej zostávajúcej dostupnej plynárenskej infraštruktúry v prípade prerušenia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry sa musí prinajmenšom rovnať celkovému dennému dopytu po plyne vo výpočtovej oblasti počas dňa s výnimočne vysokým dopytom, ktorý sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov.
Výsledky vzorca N – 1, ktorého výpočet je uvedený nižšie, sa musia prinajmenšom rovnať 100 %.
2.Metóda výpočtu vzorca N – 1
, N – 1 ≥ 100 %
Parametre používané na výpočet sa musia jasne opísať a odôvodniť.
Na výpočet EPm sa musí poskytnúť podrobný zoznam vstupných bodov a ich individuálnej kapacity.
3.Definície parametrov vzorca N – 1
„Výpočtová oblasť“ je zemepisná oblasť, pre ktorú sa vypočítava vzorec N – 1 a ktorú určil zodpovedný orgán.
Definícia týkajúca sa strany dopytu
„Dmax“ je celkový denný dopyt po plyne (v miliónoch m3/deň) vo výpočtovej oblasti počas dňa s výnimočne vysokým dopytom po plyne, ktorý sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov.
Definície týkajúce sa strany ponuky
„EPm“: technická kapacita vstupných bodov (v miliónoch m3/deň) okrem kapacity zariadení na výrobu plynu, zariadení LNG a zásobníkov, na ktoré sa vzťahujú Pm, LNGm a Sm, je celková technická kapacita všetkých hraničných vstupných bodov schopných dodávať plyn do výpočtovej oblasti.
„Pm“: maximálna technická kapacita výroby plynu (v miliónoch m3/deň) je celková maximálna technická denná schopnosť výroby všetkých zariadení na výrobu plynu, ktorú možno dodať do vstupných bodov vo výpočtovej oblasti.
„Sm“: maximálna technická skladovacia kapacita zásobníka (v miliónoch m3/deň) je súčet maximálnej technickej dennej kapacity odberu všetkých zásobníkov, ktorý je možné dodať do vstupných bodov vo výpočtovej oblasti, berúc do úvahy ich fyzikálne osobitosti.
„LNGm“: maximálna technická kapacita zariadenia LNG (v miliónoch m3/deň) je súčet maximálnych technických denných kapacít odvádzania plynu do siete zo všetkých zariadení LNG vo výpočtovej oblasti s prihliadnutím na kritické prvky ako prečerpanie do terminálu, poskytovanie podporných služieb, dočasné skladovanie a spätné splyňovanie LNG, ako aj technická kapacita odvádzania plynu do siete.
„Im“ je technická kapacita samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry (v miliónoch m3/deň) s najvyššou kapacitou pre dodávku do výpočtovej oblasti. Ak sú k spoločnej prívodnej alebo odvodnej plynárenskej infraštruktúre pripojené viaceré plynárenské infraštruktúry, ktoré nemožno prevádzkovať oddelene, považujú sa za jednu samostatnú plynárenskú infraštruktúru.
4.Výpočet vzorca N – 1 s využitím opatrení na strane dopytu
, N – 1 ≥ 100 %
Definícia týkajúca sa strany dopytu
„Deff“ je časť (v miliónoch m3/deň) z Dmax, ktorá v prípade prerušenia dodávky môže byť dostatočne a včas pokrytá trhovými opatreniami na strane dopytu v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. c) a článkom 4 ods. 2.
5.Výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni
Výpočtová oblasť uvedená v bode 3 sa v prípade potreby rozšíri na príslušnú regionálnu úroveň. Uplatňujú sa regióny uvedené v prílohe I. Na výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni sa využíva samostatná najväčšia plynárenská infraštruktúra spoločného záujmu. Samostatná najväčšia plynárenská infraštruktúra spoločného záujmu v regióne je najväčšia plynárenská infraštruktúra v regióne, ktorá priamo alebo nepriamo prispieva k dodávkam plynu do členských štátov v tomto regióne a je vymedzená v posúdení rizík.
Regionálny výpočet N – 1 môže nahradiť celoštátny výpočet N – 1 len vtedy, ak samostatná najväčšia plynárenská infraštruktúra spoločného záujmu je podľa spoločného posúdenia rizík obzvlášť dôležitá pre dodávku do všetkých dotknutých členských štátov.
Na výpočty uvedené v článku 6 ods. 1 sa použije samostatná najväčšia plynárenská infraštruktúra spoločného záujmu pre regióny uvedené v prílohe I.
PRÍLOHA III
Stála obojsmerná kapacita
1.Na umožnenie alebo zvýšenie obojsmernej kapacity prepojovacieho vedenia alebo na získanie alebo predĺženie výnimky z tejto povinnosti prevádzkovatelia prepravných sietí na oboch stranách prepojovacieho vedenia predložia svojim príslušným orgánom (resp. dotknutým príslušným orgánom) po porade so všetkými prevádzkovateľmi prepravných sietí pozdĺž koridoru na dodávky zemného plynu:
a)návrh stálej obojsmernej kapacity týkajúci sa spätného toku (fyzická kapacita spätného toku); alebo
b)žiadosť o vyňatie z povinnosti umožniť obojsmernú kapacitu.
Toto predloženie sa musí uskutočniť najneskôr do 1. decembra 2018 pre všetky prepojovacie vedenia, ktoré existovali v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, a pre nové prepojovacie vedenia po ukončení fázy štúdie uskutočniteľnosti, ale pred začatím fázy podrobného technického projektovania.
2.Návrh na umožnenie alebo zvýšenie kapacity spätného toku alebo žiadosť o získanie alebo predĺženie výnimky musí vychádzať z posúdenia dopytu na trhu, odhadov dopytu a ponuky, štúdie uskutočniteľnosti, nákladov na kapacitu spätného toku vrátane potrebného posilnenia prepravnej siete a výhod pre bezpečnosť dodávok, pričom musí zohľadňovať možný prínos kapacity spätného toku k plneniu štandardu infraštruktúry stanoveného v článku 4. Návrh musí obsahovať analýzu nákladov a prínosov vypracovanú na základe metodiky v súlade s článkom 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 1 .
3.Po prijatí návrhu alebo žiadosti o výnimku ich dotknuté príslušné orgány musia bezodkladne prediskutovať s príslušnými orgánmi pozdĺž koridoru na dodávky plynu, s agentúrou a s Komisiou. Tieto orgány môžu vydať stanovisko do štyroch mesiacov od doručenia žiadosti o konzultáciu.
4.Do dvoch mesiacov po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 3 dotknuté príslušné orgány na základe posúdenia rizík, informácií uvedených v bode 2, stanovísk prijatých po konzultáciách podľa bodu 3 a zohľadnení bezpečnosti dodávok plynu a prínosu k vnútornému trhu s plynom prijmú spoločné rozhodnutie, ktoré musí byť jedným z týchto:
a)schváliť návrh kapacity spätného toku; takéto rozhodnutie musí obsahovať analýzu nákladov a prínosov, cezhraničné rozdelenie nákladov, harmonogram vykonávania a úpravu jeho neskoršieho použitia;
b)udeliť alebo predĺžiť dočasnú výnimku na obdobie najviac štyroch rokov, ak z analýzy nákladov a prínosov obsiahnutej v rozhodnutí vyplýva, že kapacita spätného toku by nezvýšila bezpečnosť dodávok do ktoréhokoľvek členského štátu pozdĺž koridoru na dodávky plynu alebo ak by investičné náklady výrazne prevažovali nad prípadnými prínosmi pre bezpečnosť dodávok;
c)požiadať prevádzkovateľov prepravných sietí, aby návrh alebo žiadosť o výnimku upravili a opätovne predložili.
5.Dotknuté príslušné orgány bezodkladne predložia spoločné rozhodnutie vrátane stanovísk prijatých po konzultáciách podľa bodu 4 príslušným orgánom pozdĺž koridoru na dodávky plynu, agentúre a Komisii.
6.Do dvoch mesiacov od prijatia spoločného rozhodnutia príslušné orgány členských štátov pozdĺž koridoru na dodávky plynu môžu vyjadriť námietky k spoločnému rozhodnutiu a predložiť ich príslušným orgánom, ktoré ho prijali, agentúre a Komisii. Námietky sa musia obmedziť na skutočnosti a posúdenie, najmä posúdenie cezhraničného rozdelenia nákladov, o ktorom sa nekonzultovalo podľa bodu 4.
7.Do troch mesiacov od prijatia spoločného rozhodnutia podľa bodu 5 agentúra vydá stanovisko o všetkých prvkoch spoločného rozhodnutia s prihliadnutím na prípadné námietky a predloží ho všetkým príslušným orgánom pozdĺž koridoru na dodávky plynu a Komisii.
8.Do štyroch mesiacov od prijatia stanoviska, ktoré vydala agentúra podľa bodu 7, môže Komisia prijať rozhodnutie so žiadosťou o úpravu spoločného rozhodnutia.
9.Ak dotknuté príslušné orgány nedokázali prijať spoločné rozhodnutie v lehote uvedenej v bode 4, informujú o tom agentúru a Komisiu v deň uplynutia lehoty. Do dvoch mesiacov od prijatia tejto informácie agentúra vypracuje stanovisko s návrhom zahŕňajúcim všetky prvky spoločného rozhodnutia uvedeného v bode 4 a predloží ho dotknutým príslušným orgánom a Komisii.
10.Do štyroch mesiacov od prijatia stanoviska, ktoré vydala agentúra v súlade s bodom 9, Komisia prijme rozhodnutie zahŕňajúce všetky prvky spoločného rozhodnutia uvedeného v bode 4, pričom zohľadní uvedené stanovisko. Ak si Komisia vyžiada dodatočné informácie, lehota štyroch mesiacov začína plynúť dňom doručenia úplných požadovaných informácií. Ak súhlasia všetky dotknuté príslušné orgány, táto lehota sa môže predĺžiť o ďalšie dva mesiace.
11.Komisia, príslušné orgány a prevádzkovatelia prepravných sietí zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.
12.Výnimka z povinnosti umožniť obojsmernú kapacitu udelená podľa nariadenia (EÚ) č. 994/2010 zostáva platná až do 1. decembra 2018, ak jej platnosť neuplynie skôr.
PRÍLOHA IV
Vzor posúdenia rizík
Tento vzor sa vypĺňa v angličtine.
Všeobecné informácie
–Členské štáty v regióne,
–Názov príslušných orgánov zapojených do prípravy tohto posúdenia rizík 2 .
1.Opis siete
1.1.Stručne opíšte regionálnu plynárenskú sieť vrátane týchto informácií:
a)Hlavné číselné údaje o spotrebe plynu 3 : ročná konečná spotreba plynu (v miliardách m³) a rozdelenie podľa typu spotrebiteľa 4 , dopyt v čase špičky (celkovo a podľa jednotlivých kategórií spotrebiteľov v miliónoch m³/deň);
b)Opis fungovania plynárenských sietí v regióne: hlavné toky (vstup/výstup/tranzit), kapacitu infraštruktúry vstupných/výstupných bodov z a do regiónu a za každý členský štát vrátane miery využitia, zariadení LNG (maximálna denná kapacita, miera využitia a režim prístupu) atď. Pokiaľ je to relevantné pre členské štáty v regióne, zahrňte sieť plynu L;
c)Rozdelenie zdrojov dovozu plynu podľa krajiny pôvodu 5 ;
d)Opis úlohy zásobníkov relevantných pre región vrátane cezhraničného prístupu:
1.Uskladňovacia kapacita (celková a pracovného plynu) v porovnaní s dopytom počas vykurovacej sezóny;
2.Maximálna denná kapacita odberu pri rôznych úrovniach naplnenia (v ideálnom prípade pri plných zásobníkoch a úrovniach na konci vykurovacieho obdobia);
e)Opis úlohy domácej produkcie v regióne:
1.Hodnota produkcie, pokiaľ ide o konečnú ročnú spotrebu plynu;
2.Maximálna denná výrobná kapacita;
f)Opis úlohy plynu pri výrobe elektriny (napr. význam, záložný zdroj pri používaní obnoviteľných zdrojov energie) vrátane výrobnej kapacity len v prípade plynu (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity) a kogenerácie (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity).
1.2.Stručne opíšte plynárenskú sieť za každý členský štát vrátane týchto informácií:
a)Hlavné číselné údaje o spotrebe plynu: ročná konečná spotreba plynu (v miliardách m³) a rozdelenie podľa typu spotrebiteľa, dopyt v čase špičky (v miliónoch m³/deň);
b)Opíšte fungovanie plynárenskej sústavy na celoštátnej úrovni vrátane infraštruktúry [ak sa neuvádza v bode 1.1. písm. b)]. Prípadne zahrňte aj sieť plynu L;
c)Určte, ktoré kľúčové infraštruktúry sú významné z hľadiska bezpečnosti dodávok energie;
d)Rozdelenie zdrojov dovozu plynu podľa krajiny pôvodu na celoštátnej úrovni;
e)Opíšte úlohu zásobníkov v členskom štáte a uveďte tieto informácie:
1.Uskladňovacia kapacita (celková a pracovná) v porovnaní s dopytom počas vykurovacej sezóny;
2.Maximálna denná kapacita odberu pri rôznych úrovniach naplnenia (v ideálnom prípade pri plných zásobníkoch a úrovniach na konci vykurovacieho obdobia);
f)Opíšte úlohu domácej produkcie a uveďte tieto informácie:
1.Hodnota produkcie, pokiaľ ide o konečnú ročnú spotrebu plynu;
2.Maximálna denná výrobná kapacita;
g)Opíšte úlohu plynu pri výrobe elektriny (napr. význam, úlohu ako záložný zdroj pri používaní obnoviteľných zdrojov energie) vrátane výrobnej kapacity len v prípade plynu (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity) a kogenerácie (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity).
2.Štandard infraštruktúry (článok 4)
Opíšte, ako sa dodržiava štandard infraštruktúry, vrátane hlavných hodnôt použitých na vzorec N – 1 a alternatívnych možností dodržiavania súladu (so susednými členskými štátmi, opatrenia na strane dopytu) a existujúce obojsmerné kapacity:
2.1.Regionálna úroveň
Vzorec N – 1
a)Identifikácia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry spoločného záujmu v regióne;
b)Výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni;
c)Opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci vrátane medzičísel použitých na jeho výpočet (napr. v prípade EPm uveďte kapacitu všetkých vstupných bodov v rámci tohto parametra);
d)Uveďte metodiku a prípadne aj predpoklady použité na výpočet parametrov vzorca (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe).
2.2.Celoštátna úroveň (treba opísať za každý členský štát v regióne)
a)Vzorec N – 1
1.Identifikácia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry;
2.Výpočet vzorca N – 1 na celoštátnej úrovni;
3.Opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci vrátane medzihodnôt použitých na ich výpočet (napr. v prípade EPm uveďte kapacitu všetkých vstupných bodov v rámci tohto parametra);
4.Prípadne uveďte metodiku použitú na výpočet parametrov vzorca (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe);
5.Vysvetlite výsledky výpočtu vzorca N – 1 pri úrovni naplnenia zásobníkov vo výške 30 % a 100 % ich celkovej kapacity;
6.Vysvetlite hlavné výsledky simulácie scenára N – 1 s použitím hydraulického modelu;
7.Ak tak rozhodne členský štát, výpočet vzorca N – 1 s využitím opatrení na strane dopytu:
–Výpočet vzorca N – 1 podľa bodu 5 prílohy II,
–Opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci vrátane medzičísel použitých na jeho výpočet [ak sú iné než čísla opísané v bode 2.2. písm. a) ods. 3],
–Prípadne uveďte metodiku použitú na výpočet parametrov vzorca (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe),
–Vysvetlite trhové opatrenia na strane dopytu, ktoré sa prijali alebo majú prijať na kompenzáciu prerušenia dodávok a jeho očakávaného dosahu (Deff);
8.Ak s tým súhlasia príslušné orgány susediacich členských štátov, spoločný výpočet štandardu N – 1:
–Výpočet vzorca N – 1 podľa bodu 5 prílohy II,
–Opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci vrátane medzihodnôt použitých na jeho výpočet [ak sú iné než čísla opísané v bode 2.2. písm. a) ods. 3],
–Uveďte metodiku a prípadne aj predpoklady použité na výpočet parametrov vzorca (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe),
–Vysvetlite dohodnuté opatrenia na zabezpečenie dodržiavania povinnosti N – 1;
b)Obojsmerná kapacita
1.Uveďte prepojovacie body vybavené obojsmernou kapacitou a maximálnu kapacitu obojsmerných tokov;
2.Uveďte opatrenia upravujúce využívanie kapacity spätného toku (napr. prerušiteľná kapacita);
3.Ak bola udelená výnimka v súlade s článkom 4 ods. 4, uveďte prepojovacie body, trvanie výnimky a prečo bola udelená.
3.Identifikácia rizík
Opíšte zdroje rizika, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na bezpečnosť dodávok plynu v príslušnom členskom štáte a/alebo regióne, ich pravdepodobnosť a následky.
Neúplný zoznam typov zdrojov rizika:
Politické
–Prerušenia dodávok plynu z tretích krajín z rôznych dôvodov,
–Politické nepokoje (buď v krajine pôvodu, alebo v tranzitnej krajine),
–Vojna/občianska vojna (buď v krajine pôvodu, alebo v tranzitnej krajine),
–Terorizmus.
Technologické
–Výbuch/požiar,
–Požiar (v danom zariadení),
–Úniky,
–Nedostatočná údržba,
–Porucha zariadenia (zlyhanie pri spustení, zlyhanie počas práce atď.),
–Výpadok elektriny (alebo iného zdroja energie),
–Zlyhanie IKT (zlyhanie hardvéru alebo softvéru, internetu, problémy so systémom SCADA atď.),
–Kybernetický útok,
–Narušenie z dôvodu výkopových prác (hĺbenie, pilótovanie), zemných prác atď.
Obchodné/trhové/finančné
–Dohody s dodávateľmi z tretích krajín,
–Obchodný spor,
–Riadenie infraštruktúry dôležitej pre bezpečnosť dodávok energie subjektmi z tretích krajín, čo môže znamenať okrem iného riziko nedostatočných investícií, nedostatočnej diverzifikácie alebo nedodržania práva Únie,
–Cenová volatilita,
–Nedostatočné investície,
–Náhly, neočakávaný dopyt v čase špičky,
–Ostatné riziká, ktoré by mohli viesť k štrukturálnemu nedostatku výkonu.
Spoločenské
–Štrajky (v rozličných súvisiacich odvetviach ako v odvetví plynárenstva, prístavov, dopravy atď.),
–Sabotáž,
–Vandalizmus,
–Krádež.
Prírodné
–Zemetrasenia,
–Zosuvy pôdy,
–Povodne (silné dažde, vyliatie rieky z koryta),
–Búrky (na mori),
–Lavíny,
–Extrémne poveternostné podmienky,
–Požiare (mimo zariadenia, napr. v blízkych lesoch, na lúkach atď.).
3.1.Regionálna úroveň
a)Identifikujte relevantné zdroje rizika pre región vrátane ich pravdepodobnosti a následkov, prípadne aj interakcie a korelácie rizík medzi členskými štátmi;
b)Opíšte kritériá používané na určenie, či systém je vystavený vysokým/neprijateľným rizikám;
c)Zostavte zoznam relevantných rizikových scenárov podľa zdrojov rizík a opíšte, ako sa uskutočnil výber;
d)Uveďte rozsah, v akom sa zohľadnili scenáre, ktoré vypracovala Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn.
3.2.Celoštátna úroveň (ak je relevantná)
a)Identifikovať relevantné zdroje rizika pre príslušný členský štát vrátane ich pravdepodobnosti a následkov;
b)Opíšte kritériá používané na určenie, či systém je vystavený vysokým/neprijateľným rizikám;
c)Zostavte zoznam relevantných rizikových scenárov podľa zdrojov rizík a ich pravdepodobnosti a opíšte, ako sa uskutočnil výber.
4.Analýza a posúdenie rizík
Preskúmajte relevantné rizikové scenáre uvedené v bode 3. Pri simulácii rizikových scenárov zahrňte existujúce opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok, ako napríklad štandard N – 1 a štandard dodávok. Za každý rizikový scenár:
a)Podrobne opíšte rizikový scenár vrátane všetkých predpokladov a prípadne východiskové metodiky ich výpočtu;
b)Podrobne opíšte výsledky vykonaných simulácií vrátane vyčíslenia vplyvov (napr. objemy nedodaného plynu, sociálno-ekonomické vplyvy, vplyvy na diaľkové vykurovanie, vplyvy na výrobu elektriny).
5.Závery
Opíšte hlavné výsledky posúdenia rizík vrátane identifikácie rizikových scenárov, ktoré si vyžadujú ďalšie opatrenia.
PRÍLOHA V
Vzory plánov
Tieto vzory sa vypĺňajú v angličtine.
Vzor preventívneho akčného plánu
Všeobecné informácie
–Členské štáty v regióne,
–Názov príslušných orgánov zapojených do prípravy tohto plánu 6 .
1.Opis siete
1.1.Stručne opíšte regionálnu plynárenskú sieť vrátane týchto informácií:
a)Hlavné číselné údaje o spotrebe plynu 7 : ročná konečná spotreba plynu (v miliardách m³) a rozdelenie podľa typu spotrebiteľa 8 , dopyt v čase špičky (celkovo a podľa jednotlivých kategórií spotrebiteľov v miliónoch m³/deň);
b)Opis fungovania plynárenských sietí v regióne: hlavné toky (vstup/výstup/tranzit), kapacitu infraštruktúry vstupných/výstupných bodov z a do regiónu a za každý členský štát vrátane miery využitia, zariadení LNG (maximálna denná kapacita, miera využitia a režim prístupu) atď. Pokiaľ je to relevantné pre členské štáty v regióne, zahrňte sieť plynu L;
c)Rozdelenie zdrojov dovozu plynu podľa krajiny pôvodu 9 ;
d)Opíšte úlohu zásobníkov relevantných pre región vrátane cezhraničného prístupu:
1.Uskladňovacia kapacita (celková a pracovného plynu) v porovnaní s dopytom počas vykurovacej sezóny;
2.Maximálna denná kapacita odberu pri rôznych úrovniach naplnenia (v ideálnom prípade pri plných zásobníkoch a úrovniach na konci vykurovacieho obdobia);
e)Opíšte úlohu domácej produkcie v regióne:
1.Hodnota produkcie, pokiaľ ide o konečnú ročnú spotrebu plynu;
2.Maximálna denná výrobná kapacita;
f)Opíšte úlohu plynu pri výrobe elektriny (napr. význam, úlohu ako záložný zdroj pri používaní obnoviteľných zdrojov energie) vrátane výrobnej kapacity len v prípade plynu (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity) a kogenerácie (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity).
1.2.Stručne opíšte plynárenskú sieť za každý členský štát vrátane týchto informácií:
a)Hlavné číselné údaje o spotrebe plynu: ročná konečná spotreba plynu (v miliardách m³) a rozdelenie podľa typu spotrebiteľa, dopyt v čase špičky (v miliónoch m³/deň);
b)Opíšte fungovanie plynárenskej siete na celoštátnej úrovni vrátane infraštruktúry [ak sa neuvádza v bode 1.1. písm. b)]. Prípadne zahrňte aj sieť plynu L;
c)Určte, ktoré kľúčové infraštruktúry sú významné z hľadiska bezpečnosti dodávok energie;
d)Rozdelenie zdrojov dovozu plynu podľa krajiny pôvodu na celoštátnej úrovni;
e)Opíšte úlohu zásobníkov v členskom štáte a uveďte tieto informácie:
1.Uskladňovacia kapacita (celková a pracovná) v porovnaní s dopytom počas vykurovacej sezóny;
2.Maximálna denná kapacita odberu pri rôznych úrovniach naplnenia (v ideálnom prípade pri plných zásobníkoch a úrovniach na konci vykurovacieho obdobia);
f)Opíšte úlohu domácej produkcie a uveďte tieto informácie:
1.Hodnota produkcie, pokiaľ ide o konečnú ročnú spotrebu plynu;
2.Maximálna denná výrobná kapacita;
g)Opíšte úlohu plynu pri výrobe elektriny (napr. význam, úlohu ako záložný zdroj pri používaní obnoviteľných zdrojov energie) vrátane výrobnej kapacity len v prípade plynu (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity) a kogenerácie (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity).
2.Zhrnutie posúdenia rizík
Stručne opíšte výsledky posúdenia rizík vykonaného v súlade s článkom 6 vrátane týchto prvkov:
a)Zoznam posudzovaných scenárov a stručný opis predpokladov použitých v prípade každého z nich, ako aj identifikované riziká/nedostatky;
b)Hlavné závery posúdenia rizík.
3.Štandard infraštruktúry (článok 4)
Opíšte, ako sa dodržiava štandard infraštruktúry, vrátane hlavných hodnôt použitých na vzorec N – 1 a alternatívnych možností dodržiavania súladu (so susednými členskými štátmi, opatrenia na strane dopytu) a existujúce obojsmerné kapacity:
3.1.Regionálna úroveň
Vzorec N – 1
a)Identifikácia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry spoločného záujmu v regióne;
b)Výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni;
c)Opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci vrátane medzičísel použitých na jeho výpočet (napr. v prípade EPm uveďte kapacitu všetkých vstupných bodov v rámci tohto parametra);
d)Uveďte metodiku a prípadne aj predpoklady použité na výpočet parametrov vzorca (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe).
3.2.Celoštátna úroveň
a)Vzorec N – 1
1.Identifikácia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry;
2.Výpočet vzorca N – 1 na celoštátnej úrovni;
3.Opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci vrátane medzihodnôt použitých na ich výpočet (napr. v prípade EPm uveďte kapacitu všetkých vstupných bodov v rámci tohto parametra);
4.Prípadne uveďte metodiku použitú na výpočet parametrov vzorca (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe);
5.Ak tak rozhodne členský štát, výpočet vzorca N – 1 s využitím opatrení na strane dopytu:
–Výpočet vzorca N – 1 podľa bodu 5 prílohy II,
–Opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci vrátane medzičísel použitých na jeho výpočet [ak sú iné než čísla opísané v bode 3.2. písm. a) ods. 3],
–Prípadne uveďte metodiku použitú na výpočet parametrov vzorca (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe),
–Vysvetlite trhové opatrenia na strane dopytu, ktoré sa prijali alebo majú prijať na kompenzáciu prerušenia dodávok a jeho očakávaného dosahu (Deff);
6.Ak s tým súhlasia príslušné orgány susediacich členských štátov, spoločný výpočet štandardu N – 1:
–Výpočet vzorca N – 1 podľa bodu 5 prílohy II,
–Opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci vrátane medzihodnôt použitých na jeho výpočet [ak sú iné než čísla opísané v bode 3.2. písm. a) ods. 3],
–Uveďte metodiku a prípadne aj predpoklady použité na výpočet parametrov vzorca (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe),
–Vysvetlite dohodnuté opatrenia na zabezpečenie dodržiavania povinnosti N – 1;
b)Obojsmerná kapacita
1.Uveďte prepojovacie body vybavené obojsmernou kapacitou a maximálnu kapacitu obojsmerných tokov;
2.Uveďte opatrenia upravujúce využívanie kapacity spätného toku (napr. prerušiteľná kapacita);
3.Ak bola udelená výnimka v súlade s článkom 4 ods. 4, uveďte prepojovacie body, trvanie výnimky a prečo bola udelená.
4.Súlad so štandardom dodávok (článok 5)
Za každý členský štát opíšte opatrenia prijaté na dosiahnutie súladu so štandardom dodávok, ako aj akýkoľvek zvýšený štandard dodávok alebo dodatočnú povinnosť uloženú z dôvodu bezpečnosti dodávok plynu:
a)Použité vymedzenie chránených odberateľov vrátane zahrnutých kategórií spotrebiteľov a ich ročnej spotreby plynu (v každej kategórii uveďte čistú hodnotu a percento konečnej celoštátnej ročnej spotreby plynu);
b)Objemy plynu, ktoré sú potrebné na splnenie štandardu dodávok podľa scenárov uvedených v článku 5 ods. 1 prvom pododseku;
c)Kapacita plynu, ktorá je potrebná na splnenie štandardu dodávok podľa scenárov uvedených v článku 5 ods. 1 prvom pododseku;
d)Opatrenia na splnenie štandardu dodávok:
1.Opis opatrení;
2.Adresáti;
3.Ak existuje monitorovací systém ex ante na splnenie štandardu dodávok, opíšte ho;
4.Sankčný režim, ak je to relevantné;
5.V prípade každého opatrenia opíšte:
–hospodársky vplyv, účinnosť a efektívnosť opatrenia,
–vplyv opatrenia na životné prostredie,
–vplyv opatrení na spotrebiteľov;
6.Ak sa prijali netrhové opatrenia (za každé opatrenie):
–Odôvodnite, prečo je opatrenie potrebné (t. j. prečo bezpečnosť dodávok nemožno dosiahnuť len trhovými opatreniami),
–Odôvodnite, prečo je opatrenie proporčné (t. j. prečo je netrhové opatrenie najmiernejším prostriedkom na dosiahnutie zamýšľaného účinku),
–Predložte analýzu vplyvov týchto opatrení:
a)na bezpečnosť dodávok v inom členskom štáte;
b)na celoštátny trh;
c)na vnútorný trh;
7.V prípade opatrení zavedených po [OP: Please insert the date of the entry into force of this Regulation] uveďte odkaz na verejné posúdenie vplyvu opatrení uskutočnené podľa článku 8 ods. 4;
e)V prípade potreby opíšte akýkoľvek zvýšený štandard dodávok alebo dodatočnú povinnosť uloženú v záujme bezpečnosti dodávok plynu:
1.Opis opatrení;
2.Odôvodnite, prečo je opatrenie potrebné (t. j. prečo treba štandard dodávok zvýšiť, a ak sa prijali netrhové opatrenia, prečo bezpečnosť dodávok nemožno dosiahnuť len trhovými opatreniami);
3.Odôvodnenie, prečo je opatrenie proporčné (t. j. prečo zvýšený štandard dodávok alebo dodatočná povinnosť predstavujú najmiernejší prostriedok na dosiahnutie zamýšľaného účinku, a ak sa prijali netrhové opatrenia, prečo sú tieto najmiernejším prostriedkom na dosiahnutie zamýšľaného účinku);
4.Adresáti;
5.Dotknutý objem plynu a kapacity;
6.Mechanizmus zníženia štandardu dodávok na úroveň bežných hodnôt v duchu solidarity a v súlade s článkom 12;
7.Uveďte, ako toto opatrenie spĺňa podmienky stanovené v článku 5 ods. 2.
5.Preventívne opatrenia
Opíšte preventívne opatrenia alebo opatrenia, ktoré sa majú prijať, vrátane tých, ktoré sa týkajú plynu L:
a)Opíšte každé preventívne opatrenie prijaté na riešenie identifikovaných rizík v súlade s posúdením rizík vrátane týchto informácií:
1.jeho celoštátny alebo regionálny rozmer;
2.jeho hospodársky vplyv, účinnosť a efektívnosť;
3.jeho vplyv na životné prostredie;
4.jeho vplyv na spotrebiteľov.
Ak je to vhodné, uveďte:
–Opatrenia na zlepšenie prepojenia medzi susediacimi členskými štátmi,
–Opatrenia na diverzifikáciu trás a zdrojov dodávok plynu,
–Opatrenia na ochranu kľúčovej infraštruktúry dôležité pre bezpečnosť dodávok v súvislosti s kontrolou, ktorú vykonávajú subjekty z tretích krajín (prípadne vrátane všeobecných alebo osobitných sektorových zákonov na investičný skríning, osobitných práv niektorých akcionárov atď.);
b)Opíšte ostatné opatrenia, ktoré síce boli prijaté z iných dôvodov, než je posúdenie rizík, ale majú pozitívny vplyv na bezpečnosť dodávok do regiónu/členského štátu;
c)Ak sa prijali netrhové opatrenia (za každé opatrenie):
1.Odôvodnite, prečo je opatrenie potrebné (t. j. prečo bezpečnosť dodávok nemožno dosiahnuť len trhovými opatreniami);
2.Odôvodnite, prečo je opatrenie proporčné (t. j. prečo je netrhové opatrenie najmiernejším prostriedkom na dosiahnutie zamýšľaného účinku);
3.Predložte analýzu vplyvov týchto opatrení:
–Odôvodnite, prečo je opatrenie potrebné (t. j. prečo bezpečnosť dodávok nemožno dosiahnuť len trhovými opatreniami);
–Odôvodnite, prečo je opatrenie proporčné (t. j. prečo je netrhové opatrenie najmiernejším prostriedkom na dosiahnutie zamýšľaného účinku);
–Predložte analýzu vplyvov týchto opatrení:
a)na bezpečnosť dodávok v inom členskom štáte;
b)na celoštátny trh;
c)na vnútorný trh;
d)Vysvetlite, do akej miery sa v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávok zohľadnili zefektívňujúce opatrenia vrátane opatrení na strane dopytu;
e)Vysvetlite, do akej miery sa v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávok zohľadnili obnoviteľné zdroje energie.
6.Ostatné opatrenia a povinnosti (napr. bezpečnosť prevádzky siete)
Opíšte ostatné opatrenia a povinnosti uložené plynárenským podnikom a ostatným príslušným orgánom, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť dodávok plynu, napríklad povinnosť zaisťovať bezpečnú prevádzku siete vrátane toho, na koho by táto povinnosť mohla mať vplyv, ako aj vrátane dotknutého objemu plynu. Vysvetlite, kedy a ako by sa tieto opatrenia uplatňovali.
7.Infraštruktúrne projekty
a)Opíšte budúce infraštruktúrne projekty vrátane projektov spoločného záujmu v regióne, ako aj odhadovaný harmonogram ich zavedenia, kapacitu a odhadovaný vplyv na bezpečnosť dodávok plynu v regióne;
b)Uveďte, ako sa pri infraštruktúrnych projektoch zohľadnil celoúnijný 10-ročný plán rozvoja siete, ktorý vypracovala Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn podľa článku 8 ods. 10 nariadenia (ES) č. 715/2009.
8.Záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v súvislosti s bezpečnosťou dodávok
Uveďte existujúce záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v súvislosti s bezpečnosťou dodávok a stručne ich opíšte (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe). Jasne vysvetlite, kto má splniť tieto povinnosti a ako. V prípade potreby opíšte, ako a kedy sa tieto záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme majú začať uplatňovať.
9.Mechanizmy spolupráce
a)Opíšte mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi v regióne vrátane prípravy a vykonávania tohto preventívneho akčného plánu, núdzového plánu a článku 12;
b)Opíšte mechanizmy spolupráce s ďalšími členskými štátmi mimo regiónu pri vytváraní a zavádzaní opatrení potrebných na uplatňovanie článku 12.
10.Konzultácie so zainteresovanými stranami
V súlade s článkom 7 ods. 1 opíšte konzultačný mechanizmus na vypracovanie tohto, ako aj núdzového plánu, a výsledky konzultácií uskutočnených:
a)s plynárenskými podnikmi;
b)so zainteresovanými organizáciami zastupujúcimi záujmy domácností;
c)so zainteresovanými organizáciami zastupujúcimi záujmy priemyselných odberateľov plynu vrátane výrobcov elektriny;
d)s príslušným regulačným orgánom.
11.Vnútroštátne špecifiká
Uveďte akékoľvek vnútroštátne okolnosti a opatrenia relevantné pre bezpečnosť dodávok, ktoré neboli uvedené v predchádzajúcich sekciách tohto plánu, vrátane dodávok plynu L, ak plyn L nie je relevantný na regionálnej úrovni.
Vzor núdzového plánu
Všeobecné informácie
–Členské štáty v regióne,
–Názov príslušných orgánov zapojených do prípravy tohto plánu 10 .
1.Definície úrovní krízovej situácie
a)Za každý členský štát uveďte orgán zodpovedný za vyhlásenie každej úrovne krízovej situácie a postupy, ktoré sa majú dodržiavať pri každom takomto vyhlásení.
b)Prípadne uveďte ukazovatele alebo parametre používané na posúdenie, či udalosť môže vyústiť do výrazného zhoršenia situácie dodávok, a rozhodnutie o vyhlásení niektorej úrovne krízovej situácie.
2.Opatrenia, ktoré sa majú prijať pri jednotlivých úrovniach krízovej situácie 11
2.1.Včasné varovanie
a)Opíšte opatrenia, ktoré sa majú prijať v tejto fáze, pričom v prípade každého uveďte tieto informácie:
1.Stručný opis opatrení a hlavných aktérov;
2.Prípadne opíšte postup, ktorý sa má dodržiavať;
3.Uveďte očakávaný prínos opatrenia z hľadiska zvládania dôsledkov prípadných udalostí alebo prípravy na ne;
4.Opíšte tok informácií medzi zúčastnenými aktérmi.
2.2.Úroveň pohotovosti
a)Opíšte opatrenia, ktoré sa majú prijať v tejto fáze, pričom v prípade každého uveďte tieto informácie:
1.Stručný opis opatrení a hlavných aktérov;
2.Prípadne opíšte postup, ktorý sa má dodržiavať;
3.Uveďte očakávaný prínos opatrenia z hľadiska zvládania pohotovosti;
4.Opíšte tok informácií medzi zúčastnenými aktérmi;
b)Opíšte ohlasovacie povinnosti plynárenských podnikov v prípade pohotovosti.
2.3.Úroveň núdze
a)Na strane ponuky aj dopytu zostavte zoznam vopred vymedzených opatrení na poskytnutie plynu v prípade stavu núdze vrátane obchodných dohôd medzi stranami zúčastňujúcimi sa na takýchto opatreniach a v náležitých prípadoch kompenzačných mechanizmov určených plynárenským podnikom.
b)Opíšte trhové opatrenia, ktoré sa majú prijať v tejto fáze, pričom v prípade každého uveďte tieto informácie:
1.Stručný opis opatrenia a hlavných aktérov;
2.Opíšte postup, ktorý sa má dodržiavať;
3.Uveďte očakávaný prínos opatrenia z hľadiska zmierňovania situácie v úrovni núdze;
4.Opíšte tok informácií medzi zúčastnenými aktérmi;
c)Opíšte netrhové opatrenia, ktoré sa plánujú alebo ktoré sa majú vykonať v prípade stavu núdze, pričom v prípade každého uveďte tieto informácie:
1.Stručný opis opatrenia a hlavných aktérov;
2.Posúďte nevyhnutnosť takéhoto opatrenia z hľadiska zvládania krízy vrátane stupňa jeho použitia;
3.Podrobne opíšte postup vykonávania opatrenia (napr. čo by podmienilo zavedenie tohto opatrenia, kto by prijal rozhodnutie);
4.Uveďte očakávaný prínos z hľadiska zmierňovania situácie v úrovni núdze popri trhových opatreniach;
5.Posúďte iné vplyvy opatrenia;
6.Obhájte súlad opatrenia s podmienkami stanovenými v článku 10 ods. 4;
7.Opíšte tok informácií medzi zúčastnenými aktérmi;
d)Opíšte ohlasovacie povinnosti plynárenských podnikov.
3.Osobitné opatrenia týkajúce sa elektriny a diaľkového vykurovania
a)Diaľkové vykurovanie:
1.Stručne opíšte pravdepodobný vplyv prerušenia dodávok na odvetvie diaľkového vykurovania;
2.Uveďte opatrenia a kroky, ktoré sa majú prijať na zmiernenie potenciálneho vplyvu prerušenia dodávok plynu na diaľkové vykurovanie. Prípadne uveďte, prečo prijatie osobitných opatrení nie je vhodné;
b)Dodávky elektriny vyrábanej z plynu
1.Stručne opíšte pravdepodobný vplyv prerušenia dodávok na odvetvie výroby elektriny;
2.Uveďte opatrenia a kroky, ktoré sa majú prijať na zmiernenie potenciálneho vplyvu prerušenia dodávok plynu na odvetvie výroby elektriny. Prípadne uveďte, prečo prijatie osobitných opatrení nie je vhodné;
3.Uveďte mechanizmy/existujúce opatrenia na zabezpečenie primeranej koordinácie vrátane výmeny informácií medzi hlavnými aktérmi v plynárenskom odvetví a v odvetví výroby elektriny, najmä medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí pri rôznych úrovniach krízových situácií.
4.Krízový manažér alebo krízový štáb
Uveďte krízového manažéra alebo krízový štáb a vysvetlite ich úlohu.
5.Úlohy a zodpovednosti jednotlivých aktérov
a)Za každú úroveň krízovej situácie opíšte funkcie a povinnosti vrátane toho, ako s príslušnými orgánmi a prípadne s príslušnými regulačnými orgánmi komunikujú:
1.plynárenské podniky;
2.priemyselní spotrebitelia;
3.zainteresovaní výrobcovia elektriny;
b)Za každú úroveň krízovej situácie opíšte funkcie a povinnosti príslušných orgánov a orgánov, na ktoré boli delegované úlohy.
6.Mechanizmy spolupráce
a)Opíšte mechanizmy slúžiace na spoluprácu v rámci regiónu a na zabezpečenie vhodnej koordinácie na jednotlivých úrovniach krízovej situácie. Ak existujú a neboli zahrnuté v bode 2, opíšte rozhodovacie postupy na jednotlivých úrovniach krízovej situácie upravujúce primeranú reakciu na regionálnej úrovni;
b)Opíšte mechanizmy slúžiace na spoluprácu s ostatnými členskými štátmi v regióne a na koordináciu činností na jednotlivých úrovniach krízovej situácie.
7.Solidarita medzi členskými štátmi
a)Opíšte mechanizmy dohodnuté medzi členskými štátmi v regióne, aby sa zabezpečilo uplatňovanie zásady solidarity podľa článku 12;
b)Opíšte mechanizmy dohodnuté medzi členskými štátmi v regióne a členskými štátmi v iných regiónoch, aby sa zabezpečilo uplatňovanie zásady solidarity podľa článku 12.
8.Opatrenia v súvislosti s neprimeranou spotrebou nechránených odberateľov
Opíšte opatrenia na to, aby sa nechráneným odberateľom v núdzovej situácii zabránilo spotrebúvať dodávky plynu pre chránených odberateľov. Uveďte druh opatrenia (administratívne, technické atď.), hlavných aktérov a postupy, ktoré sa majú dodržiavať.
9.Núdzové skúšky
a)Uveďte harmonogram simulácie odozvy v reálnom čase pri núdzových situáciách;
b)Uveďte aktérov, postupy a konkrétne simulované scenáre vysokého a stredného dosahu.
Pri aktualizáciách núdzového plánu: stručne opíšte skúšky vykonané, odkedy bol predložený posledný núdzový plán, a ich hlavné výsledky. Uveďte, aké opatrenia boli prijaté na základe týchto skúšok.
PRÍLOHA VI
Partnerské preskúmanie preventívnych akčných plánov a núdzových plánov
1.Každý oznámený preventívny akčný plán a núdzový plán partnersky preskúma tím pre partnerské preskúmanie.
2.Za každý región sa ustanoví jeden tím pre partnerské preskúmanie. Každý tím pre partnerské preskúmanie tvorí po jednom zástupcovi za najviac päť príslušných orgánov a Európsku sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn a zároveň Komisia ako pozorovateľ. Zástupcov príslušných orgánov a Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn v tímoch pre partnerské preskúmanie vyberie Komisia so zreteľom na geografickú rovnováhu a zahrnie aspoň jeden príslušný orgán zo susedného členského štátu. Členovia tímu pre partnerské preskúmanie nesmú patriť k žiadnemu príslušnému orgánu ani k inej organizácii alebo združeniu, ktoré sa podieľali na príprave partnersky skúmaných plánov.
3.Komisia informuje tím pre partnerské preskúmanie o tom, že plány boli oznámené. Do dvoch mesiacov od dátumu prijatia tejto informácie príslušný tím pre partnerské preskúmanie vypracuje správu a predloží ju Komisii. Pred jej predložením tím pre partnerské preskúmanie aspoň raz prediskutuje preventívny akčný plán a núdzový plán s príslušnými orgánmi, ktoré ich pripravili. Komisia túto správu uverejní.
4.Koordinačná skupina pre plyn na základe správy o partnerskom preskúmaní prediskutuje preventívne akčné plány a núdzové plány s cieľom zabezpečiť koherentnosť medzi jednotlivými regiónmi a Úniou ako celkom.
PRÍLOHA VII
Zoznam netrhových opatrení v záujme bezpečnosti dodávok plynu
Pri vypracúvaní preventívneho akčného plánu a núdzového plánu zváži zodpovedný orgán použitie tohto orientačného a neúplného zoznamu opatrení len v prípade stavu núdze:
Opatrenia na strane ponuky:
–využitie strategických zásob plynu,
–povinné používanie zásob alternatívnych palív (napr. v súlade so smernicou Rady 2009/119/ES 12 ),
–povinné používanie elektriny vyrobenej z iných zdrojov než z plynu,
–povinné zvýšenie objemu výroby plynu,
–povinné využitie plynu.
Opatrenia na strane dopytu:
–Rôzne kroky v oblasti povinného znižovania dopytu, napríklad:
–povinný prechod na iný druh paliva,
–povinné využívanie prerušiteľných zmlúv, keď sa v plnej miere nevyužívajú ako súčasť trhových opatrení,
–povinné znižovanie odberu.
PRÍLOHA VIII
Tabuľka zhody
|
Nariadenie (EÚ) č. 994/2010 |
Toto nariadenie |
|
Článok 1 |
Článok 1 |
|
Článok 2 |
Článok 2 |
|
Článok 3 |
Článok 3 |
|
Článok 6 |
Článok 4 |
|
Článok 8 |
Článok 5 |
|
Článok 9 |
Článok 6 |
|
Článok 4 |
Článok 7 |
|
Článok 5 |
Článok 8 |
|
Článok 10 |
Článok 9 |
|
Článok 10 |
Článok 10 |
|
Článok 11 |
Článok 11 |
|
– |
Článok 12 |
|
Článok 13 |
Článok 13 |
|
Článok 12 |
Článok 14 |
|
– |
Článok 15 |
|
Článok 14 |
Článok 16 |
|
– |
Článok 17 |
|
– |
Článok 18 |
|
Článok 16 |
Článok 19 |
|
Článok 15 |
Článok 20 |
|
Článok 17 |
Článok 21 |
|
Príloha I |
Príloha II |
|
Článok 7 |
Príloha III |
|
Príloha IV |
Príloha I |
|
– |
Príloha IV |
|
– |
Príloha V |
|
Príloha II |
– |
|
Príloha III |
Príloha VII |
|
– |
Príloha VI |
|
– |
Príloha VIII |