15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/37

1.

uznáva, že koncepcia zdravia má zásadný význam pre blahobyt spoločnosti a táto koncepcia sa nevzťahuje len na fyzické prežitie alebo absenciu choroby, ale zahŕňa aj psychologické aspekty, prírodné a environmentálne podmienky, klímu a bývanie, prácu a hospodárske, sociálne a kultúrne stránky života, v súlade s vymedzením Svetovej zdravotníckej organizácie;

2.

zdôrazňuje, že mestá zohrávajú v dôsledku urbanizácie dôležitú úlohu pri podpore zdravia, keďže 70 % svetovej populácie bude koncentrovanej na území miest;

3.

opakovane zdôrazňuje, že opatrenia EÚ, mechanizmy financovania a priority sú často zamerané na veľké mestá a že by sa viac pozornosti malo venovať významnému kumulatívnemu vplyvu malých a stredne veľkých miest s počtom obyvateľov od 5 000 do 100 000, v ktorých žije viac ako polovica obyvateľov EÚ (1), a ich dôležitému príspevku, pokiaľ ide o formulovanie a uplatňovanie ustanovení na zlepšenie verejného zdravia v EÚ;

4.

poukazuje na to, že pojem „Healthy City“(„zdravé mesto“, pozri WHO) vychádza z koncepcie spoločenstva, ktoré si uvedomuje význam zdravia ako kolektívneho blaha a je schopné podporiť a zavádzať jasné politiky zamerané na ochranu a zlepšenie súčasných foriem asistenčnej sociálnej starostlivosti, ako aj na prevenciu, s cieľom zvýšiť odolnosť a strednú dĺžku života v zdraví a znížiť riziko vzniku zdravotného postihnutia, a zároveň podporovať ciele udržateľného rozvoja;

5.

konštatuje, že hoci mnohé z 12 partnerstiev, ktoré boli vytvorené v rámci Amsterdamského paktu z roku 2016 na uplatňovanie mestskej agendy EÚ sa týkajú otázok súvisiacich s oblasťou zdravia, zdraviu zatiaľ nie je venované žiadne konkrétne partnerstvo. Okrem toho vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mestská agenda EÚ neumožňuje prierezovú spoluprácu medzi orgánmi v oblasti hodnotenia zdravotných účinkov v ranej fáze. Žiada preto začlenenie definície zdravia, posúdenia vplyvu zdravia a propagácie zdravia do mestskej agendy EÚ, pričom zdôrazňuje jej vplyv na zdravie;

6.

konštatuje, že zdravie v mestách je zodpovednosťou členských štátov a že úlohou EÚ je v prvom rade dopĺňať politiky členských štátov tým, že pomôže vláde dosiahnuť spoločné ciele a úspory z rozsahu;

7.

zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať a analyzovať faktory ovplyvňujúce zdravie, najmä pokiaľ ide o zdravie v mestách, a posúdiť možnosti a problémy spôsobené nárastom strednej dĺžky života;

8.

zisťuje, že je potrebné prehodnotiť mechanizmy sociálneho štátu na základe údajov o rôznych potrebách a danostiach v rôznych vekových skupinách obyvateľstva, ktoré poukazujú na stúpajúcu tendenciu vo vyšších vekových skupinách, v súlade so zvýšením strednej dĺžky života, ako aj na nárast nerovnosti medzi sociálnymi skupinami, a súbežnými migračnými tokmi, ktoré stavajú sociálne a zdravotné služby pred ďalšiu výzvu;

9.

vidí v miestnych a regionálnych orgánoch garantov siete spravodlivosti a spolupracujúceho viacúrovňového riadenia, keď inštitúcie, podniky, organizácie občianskej spoločnosti a občania môžu prispievať ku plánovaniu spoločného, spravodlivého a harmonického usporiadania miest;

10.

vidí možnosť navrhnúť a zaviesť praktické nástroje pre „zdravie v meste“ ako všeobecné blaho v týchto prioritných oblastiach politiky:

11.

vyzýva na začlenenie zdravia a jeho vymedzenia do obsahu mestskej agendy EÚ, čím by sa zaviedla nová kultúra spoločného koncipovania, ktorá môže prispieť k tomu, že v rámci územného plánovania sa bude podporovať zdravie a vytvoria sa podmienky, ktoré budú zdraviu prospešné;

12.

vyzýva miestne orgány, aby využili Mestské inovačné opatrenia, čo je iniciatíva Európskej komisie, financovaná z celkového rozpočtu EFRR vo výške 372 miliónov EUR na roky 2014 – 2020 (zdravie sa v nej však neuvádza výslovne ako jedna z prioritných oblastí), na to, aby poskytli mestským oblastiam zdroje na otestovanie nových a doteraz nevyskúšaných riešení, ktoré majú riešiť problémy miest, a aby preskúmali novátorské kroky, ktoré by mohli pomôcť vyriešiť aj niektoré problémy v oblasti zdravia;

13.

navrhuje podniknúť politické kroky zamerané na sociálnu a zdravotnú integráciu a zlepšenie sociálnych, hospodárskych a environmentálnych podmienok zanedbaných alebo znevýhodnených mestských štvrtí;

14.

upriamuje pozornosť na ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, najmä žien a detí, ako aj skupín ohrozených z dôvodov zdravotného stavu, ako napríklad problémy s mentálnym zdravím, choroba a postihnutie. To je prioritou v oblasti sociálnej súdržnosti, pokiaľ ide – v mestskom kontexte – o sociálno-hospodárske rozdiely a narastajúce nerovnosti. Práve vzťah medzi sociálnymi zdravotnými ukazovateľmi (ako napríklad celková úmrtnosť, zdravotné postihnutie, subjektívne vnímaný zdravotný stav) ukazuje, že nerovnosti sú odstupňované podľa gradientu (Giniho koeficientu), t. j. každému postaveniu na istej spoločenskej úrovni zodpovedá menej priaznivá úroveň zdravotného stavu než postaveniu na vyššej úrovni a priaznivejšia než na nižšej spoločenskej úrovni, čo naznačuje, že sa nestačí uspokojiť so selektívnym prístupom sústredeným na vysokorizikových jednotlivcov, ale pozornosť by sa mala zamerať na zmiernenie celého gradientu, ak chceme, aby politické opatrenia na riešenie tejto otázky dosiahli konzistentné výsledky z hľadiska zdravia;

15.

pokladá za nevyhnutné rozvíjať politické opatrenia na zabezpečenie kvalitného aktívneho a zdravého starnutia, pokiaľ ide o dobré životné podmienky, a to tak telesné ako aj duševné i sociálne, a z hľadiska spoločenského života a vzťahov vrátane podpory voľnočasových aktivít, ktoré mesto ponúka, a medzigeneračných programov, a to aj s cieľom bojovať proti samote a izolácii;

16.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť stratégie na podporu zdravia, preventívne opatrenia a sociálno-zdravotné začlenenie migrantov ako prioritu pre sociálne začlenenie vrátane využívania kultúrnych mediátorov pôsobiacich v meste (napr. RE-HEALTH (2)) a venovania pozornosti obetiam traumatických zážitkov, najmä deťom;

17.

navrhuje zvážiť potenciálne náklady a prínosy vytvorenia strediska na monitorovanie determinantov zdravia pri hlavných mestských centrách, v súlade s jednotným európskym vymedzením a metodikou, t. j. informačné stredisko (focal point on HiAP), ktoré by miestnym a regionálnym orgánom umožnilo prístup k osvedčeným postupom, prípadovým štúdiám, správam, možnostiam financovania atď. v tejto oblasti;

18.

navrhuje, aby mestá, ktoré ešte nemajú takúto službu, zvážili jej možný prínos a náklady na vytvorenie funkcie „zodpovedného činiteľa pre zdravie mesta“ (Health City Manager), ktorý by interpretoval potreby mesta a usmerňoval proces zlepšovania v súčinnosti s miestnymi orgánmi, koordinoval opatrenia a zabezpečoval ich vykonávanie;

19.

zastáva názor, že v rámci správneho územného plánovania s cieľom zlepšiť zdravie obyvateľstva, by sa malo nielen zohľadňovať vytváranie zelených plôch a priestranstiev, ale tiež uvádzať všeobecné hodnotenie ekosystémov miest a regiónov;

20.

zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať miestne politiky plánovania mestskej verejnej dopravy, aktívnej dopravy a mestskej mobility s dôrazom na udržateľnosť a zdravie občanov. V tejto súvislosti pripomína revidovaný pracovný program Horizont 2020 na roky 2016 – 2017 „Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava“ (s rozpočtom viac ako 6,3 miliardy EUR na obdobie 2014 – 2020) a najmä jeho kapitolu „Mestská mobilita“, a odporúča tvorcom politiky, aby preskúmali možnosti investovať do svojich miestnych projektov v oblasti mobility, ktoré tento program poskytuje;

21.

zdôrazňuje svoju podporu udržateľnému plánovaniu mestskej mobility a nabáda, aby sa formulovali také politické opatrenia v oblasti dopravy a územného plánovania/využívania podľa hierarchie udržateľnej mobility s prioritou podnetov a opatrení, vďaka ktorým bude aktívne presúvanie sa pešo alebo na bicykli bezpečnejšie a atraktívnejšie, ako aj na podporu verejnej dopravy a multimodality. Žiada, aby bol zapojený do koordinačnej skupiny Európskej platformy plánov udržateľnej mestskej mobility;

22.

nabáda miestne a regionálne orgány, aby sa zapojili do európskych politík, ktoré podporujú využívanie dopravných prostriedkov, a to verejných i súkromných, na elektrický i elektrifikovaný pohon s postupným znevýhodňovaním používania fosílnych palív a poskytovalo stimuly na využívanie čistých palív;

23.

konštatuje, že zdravé mestá sa dajú dosiahnuť len vtedy, ak sú mestá udržateľné. Zdôrazňuje, že kvalita života a celkové environmentálne podmienky závisia od stavu mestského životného prostredia, a preto je holistický a udržateľný prístup nevyhnutným predpokladom budúceho mestského rozvoja (3);

24.

požaduje nové rozsiahle politické opatrenia v doprave, aby sa každé mesto prispôsobilo najvyšším normám v oblasti prístupnosti a využiteľnosti mestského priestoru a mestských služieb pre osoby so zdravotným postihnutím;

25.

navrhuje naplánovať osvetové činnosti pre občanov, aby si volili formy mestskej mobility, ktoré by boli účinnejšie z ekonomického a environmentálneho hľadiska, ako aj z hľadiska vplyvu na ich zdravie;

26.

vyzýva Európsku komisiu, aby zahrnula využívanie udržateľných dopravných prostriedkov do revízie kritérií pre ekologické verejné obstarávanie v EÚ v odvetví dopravy, alebo aby podporila rozvoj nástrojov technologickej inovácie v oblasti dopravy a ich šírenie v členských štátoch;

27.

s veľkým potešením víta osvedčené postupy ako napríklad: EURÓPSKY TÝŽDEŇ MOBILITY – osvedčenú kampaň, ktorá sa začala v roku 2002 a v roku 2016 dosiahla najväčšiu účasť, keď 2 427 miest organizovalo osvetové činnosti od 16. do 22. septembra, ako každý rok, projekt PASTA (4) (Physical Activity Through Sustainable Transport Approaches – telesná aktivita prostredníctvom udržateľných prístupov v doprave) financovaný z prostriedkov EÚ, aktívny program, ktorý otvorene uznáva vzájomný vzťah medzi zdravím a mobilitou v mestách, verejno-súkromné partnerstvá na rozvoj služieb pre ľudí dochádzajúcich za prácou;

28.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány majú právnu moc určiť chránené oblasti, podporovať siete EÚ Natura 2000 a integrovať otázky biodiverzity do mestského a územného plánovania a poukazuje na rastúce množstvo vedeckých výskumom v tejto oblasti, z ktorých vyplýva, že príroda môže prispieť k riešeniu zdravotných a sociálnych otázok, a to zmierňovaním vplyvov klimatických zmien, podporovaním telesnej aktivity a sociálnej integrácie a znižovaním stresu;

29.

víta rozhodnutie Európskej komisie zo 7. decembra 2016 vypracovať akčný plán na lepšie vykonávanie smerníc o vtáctve a o biotopoch a uznanie významu integrovaného riadenia a plánovania miest na dosiahnutie cieľov ochrany biodiverzity v EÚ (5);

30.

opakuje svoju žiadosť a svoje úsilie, aby sa zvýšil rozpočet programu LIFE v oblastiach Príroda a Biodiverzita po roku 2020, určený na rozvoj „zelenej“ infraštruktúry a „zelených“ riešení v mestách, ktorých nevyhnutnosť je uznávaná v súvislosti so zmenou klímy, klimatickými a energetickými cieľmi programu EÚ na roky 2020 – 2030, Parížskou dohodou, agendami OSN a FAO a programami udržateľného rozvoja. V tejto súvislosti vyzýva na silnejšiu podporu iniciatív na miestnej a regionálnej úrovni pre adaptáciu na zmenu klímy v európskom mestskom prostredí (6) vzhľadom na ôsmy environmentálny akčný program na roky 2020 – 2027;

31.

naliehavo vyzýva, aby sa pôsobilo na environmentálne a klimatické faktory s cieľom podporiť zdravie v mestách. Prebiehajúce projekty ukázali vplyv urbanizácie na výskyt chorôb, akými sú kardiovaskulárne a respiračné choroby, ale aj obezita a cukrovka 2. typu. Žiada preto analýzu nákladov/prínosov vyplývajúcich z nečinnosti, pokiaľ ide o znečistenie ovzdušia, hluk a ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú a určujú zdravotný stav v mestách, s cieľom zvýšiť povedomie a zvoliť si hospodársky najschodnejšiu verejnú politiku (7);

32.

nabáda na iniciatívy, ktoré podporujú spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, sektorom zdravia a prírody, a sú zamerané na zlepšenie zdravia a životných podmienok občanov tým, že spájajú občanov a prírodu, čím im umožnia profitovať z pravidelného prístupu k prírodným oblastiam v okolí, podporujú pravidelnú telesnú aktivitu a využívanie prírodných oblastí na terapeutické účely, spolu s inými liečebnými zásahmi;

33.

s potešením víta osvedčené postupy, ako sú ocenenie pre európske hlavné zelené mesto a vznikajúci Zbor európskej solidarity, ktorý ponúkne mladým Európanom možnosť priamo prispieť k riadeniu oblastí Natura 2000 prostredníctvom dobrovoľníckych akcií, čím ich privedie k prírode, zvýši environmentálnu osvetu a umožní im zožať zdravotné prínosy prírody a biodiverzity;

34.

naliehavo žiada, aby sa zohľadnili podmienky bývania a otázky zdravia súvisiace s bývaním, ako aj zdravie a bezpečnosť pri výstavbe a údržbe verejných budov, napríklad škôl a zariadení dennej starostlivosti, a to aj s ohľadom na kvalitu vzduchu v interiéri;

35.

odporúča, aby sa čo najväčšia pozornosť venovala významu zdravého stravovania, prostredníctvom presných usmernení, ktoré zohľadnia rozličné kontexty a rozličné cieľové skupiny obyvateľstva (školské stravovanie, podnikové jedálne lístky, vhodné sociálne jedálne). V tejto súvislosti víta zverejnenie technickej správy o verejnom obstarávaní potravín pre zdravie v školách a odporúča všetkým miestnym a regionálnym orgánom, ktoré nakupujú potraviny a potravinárske služby v školách alebo pre ne, aby využili tento podporný dokument na lepšiu integráciu zdravia a výživy do špecifikácie ponuky v rámci verejného obstarávania;

36.

odporúča podporovať politiky odmeňovania zamerané na environmentálnu zodpovednosť vo výrobnom sektore, napríklad v oblasti odpadu, ktoré by sa týkali rovnako výrobcov, ako aj výrobkov, vrátane sektora odpadu;

37.

odporúča osobitne sa zamerať na predchádzanie poruchám príjmu potravy a škodlivým návykom požívania alkoholu, tabaku a na iné závislosti (ako napríklad závislosť od hracích automatov) navrhnutím konkrétnych riešení na miestnej a regionálnej úrovni, a to nielen propagovaním inovatívneho a vysokokvalitného výskumu, výmenou dôkazov a údajov a posudzovaním regulačných opatrení, ale tiež zavádzaním opatrení v oblasti kontroly a prevencie vo verejných priestoroch a priestranstvách;

38.

opakovane zdôrazňuje, že telesná aktivita je jedným z najúčinnejších spôsobov predchádzania neprenosným ochoreniam a boja proti obezite, ako aj na udržanie zdravého životného štýlu. Vzhľadom na neustále sa rozširujúce poznatky o pozitívnej vzájomnej súvislosti medzi cvičením a mentálnym zdravím a kognitívnymi procesmi v tejto súvislosti, vyzýva miestne a regionálne orgány, aby zozbierali a šírili príklady svojich osvedčených postupov s cieľom inšpirovať, ísť príkladom a učiť sa;

39.

vyzýva Európsku komisiu, aby posilnila úlohu obcí a regiónov pri zavádzaní lepších opatrení v oblasti zdraviu prospešných pohybových aktivít (health-enhancing physical activity – HEPA) v každej oblasti života občanov, počnúc školami, až po pracoviská, voľný čas i dopravu, ktoré by umožnili podnecovať kultúru telesnej aktivity a reagovať na nedávne výzvy Rady a Parlamentu na zavedenie opatrení na podporu zdravého životného štýlu;

40.

pripomína potrebu podporovať odbornú prípravu a budovanie kapacít v oblasti zdravia vo vzdelávacích zariadeniach, pretože sa preukázalo, že zdravotné vzdelávanie vykonávané v školách je účinným prostriedkom na znižovanie prevahy správania ohrozujúceho zdravie mladých ľudí;

41.

podporuje obsah prvej správy o vykonávaní odporúčaní Rady o podpore HEPA vo všetkých sektoroch, ktorú prijala Európska komisia a ktorá bola uverejnená v decembri 2016 (8), a odporúča, aby si Európska komisia ako cieľ stanovila znížiť náklady telesnej nečinnosti, čo v súčasnosti predstavuje viac ako 80 mld. EUR ročne v 28 krajinách EÚ (9), prostredníctvom zvýšenej podpory telesnej aktivity, odrádzania od sedavého životného štýlu a podpory vytvorenia ukazovateľov na monitorovanie na miestnej a regionálnej, ako aj na európskej úrovni;

42.

s veľkým potešením víta osvedčené postupy a nabáda na ich výmenu na miestnej úrovni: napr. vytvorenie podmienok na nárast trás pre cyklistov a chodcov určených na chôdzu, beh ako aj mestskú mobilitu so zaručením potrebnej bezpečnosti; používanie verejných zelených plôch upravených ako „telocvične pod šírym nebom“; zvyšovanie kvantity a kvality vyučovacích hodín venovaných výučbe športu „pre všetkých“; využívanie školskej športovej infraštruktúry v prospech iných skupín občanov v čase mimo vyučovania; a podporuje iniciatívy, ako sú každoročné určenie hlavného mesta a miest športu, podujatie, ktoré koordinuje ACES Europe; Európsky týždeň športu, ktorý sa v roku 2017 bude niesť pod názvom „Šport a zdravie“; Program Erasmus + Šport, alebo účinnejšia propagácia zdraviu prospešných pohybových aktivít (Health-Enhancing Physical Activity – HEPA);

43.

berie na vedomie vážne vplyvy finančnej a hospodárskej krízy na kapacity systémov verejnej zdravotnej starostlivosti poskytovať primerané služby, a to aj vzhľadom na zvyšujúci sa dopyt, okrem iného z dôvodu starnutia populácie. Pripomína že IKT môžu byť silným nástrojom na udržanie nákladovej efektívnosti a vysokej kvality zdravotnej starostlivosti, keďže umožňujú ľuďom každého veku lepšie sa starať o svoje zdravie a kvalitu života, a to rovnako v mestských ako aj vidieckych oblastiach;

44.

navrhuje preskúmať spoločne s Európskou komisiou konkrétne spôsoby, ako vyzvať miestne a regionálne samosprávy, aby sa aktívne zapájali do sietí, ako sú inteligentné mestá alebo Dohovor primátorov a starostov, alebo sietí zameraných na prevenciu a podporu zdravia, ktoré podporuje WHO (WHO Healthy Cities Network, WHO Healthy Ageing Task Force, WHO Age-Friendly Cities Project, WHO Regions for Health Network, Schools for Health in Europe Network, atď.) v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre hlavnú iniciatívu „Európa efektívne využívajúca zdroje“ (10), ako sú biodiverzita a využívanie pôdy, spracovanie odpadu a vodné hospodárstvo alebo znečistenie ovzdušia;

45.

vyzýva, aby sa väčšmi podporovali miestne iniciatívy na podporu informovanosti a zapojenia občanov do programov primárnej prevencie, s osobitným dôrazom na choroby vyplývajúce zo životného štýlu a chronické nákazlivé i nenákazlivé ochorenia, ktoré predstavujú hlavné riziko pre zdravie a ľudský rozvoj. Vyzýva na podporu programov sekundárnej prevencie, vedecky testovaných, prostredníctvom inštitucionálnej účasti a osvetovej činnosti pre občanov;

46.

vyzýva, aby sa vytvorilo silné spojenectvo medzi obcami, vysokými školami, zdravotníckymi zariadeniami, výskumnými strediskami, podnikmi, odborníkmi, dobrovoľníckymi združeniami a komunitnými organizáciami s cieľom skúmať a monitorovať na úrovni miest determinanty zdravia občanov na zavedenie účinnejšieho a rozhodnejšieho viacúrovňového riadenia v záujme zlepšenia politiky v oblasti zdravia;

47.

zdôrazňuje, že je zodpovednosťou všetkých úrovní verejnej správy a samotných občanov významným spôsobom prispieť k zníženiu vplyvu prenosných chorôb, presadzovaním a podporou programov očkovania, profylaxie a zdravého životného štýlu a skúmaním, ktoré mestské prostredia sú najvhodnejšie na bližší kontakt s občanmi počas ich každodenných činností (miesta zdravotnej starostlivosti, pracoviská, rekreačné a športové zariadenia, virtuálne miesta ako referenčné internetové stránky daných orgánov verejnej správy) s cieľom informovať a motivovať ich;

48.

poukazuje na to, že doteraz sa vykonalo len málo, pokiaľ ide o posudzovanie zdravotných účinkov obehového hospodárstva. V súvislosti s vykonávacími a pokračujúcimi aktivitami Európskej komisie v oblasti balíka, ktorý sa týka obehového hospodárstva, ako aj s národnými projektmi na podporu obehového hospodárstva, by sa mali podrobnejšie posúdiť účinky obehového hospodárstva na zdravie a mal by sa zintenzívniť dialóg medzi orgánmi zodpovednými za nakladanie s odpadom, ochranu životného prostredia a ochranu zdravia (napr. o využívaní odpadu pri zemných prácach alebo o opätovnom využívaní vody);

49.

odporúča, aby bola podpora dobrých životných podmienok a zdravia začlenená do miestnych a regionálnych stratégií s cieľom lepšie zohľadniť túto otázku pri rozhodovaní v jednotlivých odvetviach. Vykonávanie by mohlo byť monitorované pomocou online správ o blahobyte obsahujúcich ukazovatele stanovené na vnútroštátnej úrovni.