30.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 207/25

1.

Zdôrazňuje, že prístavné mestá a oblasti sú dôležitou súčasťou hospodárskeho systému Európskej únie a v podmienkach narastajúcej globalizácie môžu výrazne prispieť k obnove konjunktúry, zlepšeniu efektívnosti, podpore inovatívnosti a zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti.

2.

Upozorňuje, že v dôsledku technologických zmien v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave dochádza ku geografickej koncentrácii prístavných aktivít a mení sa význam mnohých stredných a malých prístavov, čo vedie k strate ich hospodárskych funkcií a úpadku prístavných oblastí a mestských oblastí, ktoré sú s nimi spojené.

3.

Upozorňuje, že trend liberalizácie riadenia prístavov významnou mierou pomáha zlepšiť ich efektívnosť, vďaka čomu sa zvyšuje konkurencieschopnosť európskeho odvetvia dopravy. V tejto súvislosti berie na vedomie obavy z prílišnej liberalizácie, ktorá by mohla prístavom sťažiť poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme (ako aj vykonávanie iných prístavných funkcií, ktoré sú dôležitým prvkom fungovania a rozvoja vzťahov medzi prístavom a mestom). V článku 345 ZFEÚ sa však stanovuje, že zmluvy sa nedotýkajú úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch a predpismi EÚ sa riadiacim orgánom prístavov nestanovuje žiadny konkrétny model ich riadenia.

4.

Vyjadruje názor, že doterajšie opatrenia na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom revitalizovať prístavné mestá a oblasti, vrátane ostrovov, si vyžadujú intenzívnejšiu a cielenejšiu podporu v rámci politiky súdržnosti a iných politík EÚ, v duchu a s využitím možností, ktoré ponúka územná agenda, mestská agenda, Lipská charta a Amsterdamský pakt.

5.

Víta zásady stanovené v článku 15 nariadenia o prístavoch, nespochybňuje dosiahnutú dohodu, avšak vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla ďalšie usmernenia z hľadiska jeho uplatňovania. Upozorňuje, že obchodné operácie v prístavoch realizujú súkromní prevádzkovatelia a že správy prístavov musia s nimi rozvoj prístavov konzultovať.

6.

Nabáda správy prístavov, lodiarov, plavebné správy, prevádzkovateľov súkromných terminálov a ich európske a regionálne zoskupenia, aby viedli dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi verejnej správy z prímorských, ostrovných a poriečnych oblastí s cieľom nájsť kompromisné a pružné riešenia, ako revitalizovať všetky typy prístavov a prímorských a vnútrozemských prístavných miest a oblastí.

7.

Uvedomuje si, že morské prístavy, a najmä 104 hlavných prístavov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), sú hlavnými vstupnými bránami do Európskeho hospodárskeho priestoru a ich spojenie s prístavmi a prístavnými mestami celosvetového významu (napríklad čínskymi) rozhodujúcim spôsobom prispieva k úsiliu udržať a zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ, a tým aj blahobyt občanov a sociálny zmier.

8.

Uvedomuje si, že vnútrozemské prístavy, a najmä 79 vnútrozemských prístavov základnej a komplexnej siete TEN-T, fungujú ako uzlové body pre regionálne a miestne hospodárstvo. Pôsobia ako účinné multimodálne uzly v európskych vnútrozemských vodných koridoroch. Predstavujú rozhranie medzi interkontinentálnymi/námornými dopravnými úsekmi a pozemskými spôsobmi dopravy (železnice, cesty a vnútrozemská vodná doprava) a sú rozšírenými bránami morských prístavov.

9.

Zdôrazňuje, že niektoré európske orgány miestnej správy, najmä vo vidieckych a ostrovných spoločenstvách, pôsobia aj ako prístavné orgány a majú širokú škálu povinností s cieľom pomáhať spoločnosti v pobrežných oblastiach, podporovať hospodársky rozvoj a vybudovať dobre fungujúce a udržateľné morské prístavy. Regionálne a miestne orgány môžu zabezpečiť dôležitý verejný príspevok k efektívnemu riadeniu prístavov.

10.

Poukazuje na množstvo poznatkov empirického výskumu, ktoré potvrdzujú a dokazujú tézu, že po stáročia budované vzájomné vzťahy medzi európskymi prístavmi a prístavnými mestami prechádzajú v poslednej dobe rýchlymi zmenami v dôsledku narastajúcich rozmerov obchodných a osobných lodí a postupujúceho trendu využívania kontajnerov a geografickej koncentrácie prístavných funkcií.

11.

Upozorňuje, že napriek celkovému nárastu objemu námornej prepravy mnohé európske prístavné mestá a s nimi spojené regióny strácajú svoje hospodárske funkcie a pracovné miesta a prístavné mestské štvrte upadajú.

12.

Opakovane zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že hospodársky cyklus je v súčasnosti v dolnej fáze, a vzhľadom na prognózy je ďalšia inovácia, automatizácia, digitalizácia a využitie potenciálu nových kontinentálnych a udržateľných trhov ako obehové hospodárstvo a biohospodárstvo dôležitou podmienkou budúceho hospodárskeho rastu.

13.

Zdôrazňuje, že je nevyhnutné stabilné investičné prostredie a nepretržité financovanie inovačných projektov a iniciatív z prostriedkov EÚ. Podporuje iniciatívy zdola nahor a myšlienky, ako je dlhodobá európska platforma pre vnútrozemskú vodnú dopravu, ktorá by združovala zainteresované strany z verejnej aj zo súkromnej sféry a vládne inštitúcie podporujúce výskum a inováciu, s cieľom zlepšiť vzťahy prístav – mesto a inovačnú kapacitu tohto sektora.

14.

Osobitne upozorňuje na to, že pozitívne vonkajšie účinky, ktoré vytvárajú prístavy, dokonca aj tie najväčšie, unikajú v dôsledku globalizácie do vzdialených regiónov a miest, a to aj mimoeurópskych. Na druhej stráne oceňuje diverzifikáciu predtým chátrajúcich prístavov, ktoré teraz priťahujú nové hospodárske aktivity a majú pozitívne účinky na miestne spoločenstvo.

15.

Pripomína, že vzhľadom na nevyhnutnosť znížiť zaťaženie pozemných ciest a na cieľ EÚ dosiahnuť, aby sa do roku 2030 presunulo 30 % dopravy z ciest na železnice a vodnú dopravu (Biela kniha o doprave, 2011, COM(2011) 144 final), by rozvinutá sieť vnútrozemských vodných ciest a početné vnútrozemské prístavy mohli zohrávať väčšiu úlohu v úsilí zlepšiť spojenie morských prístavov s vnútrozemím.

16.

Takisto pripomína úlohu prístavov strednej veľkosti, ktoré sú súčasťou globálnej siete TEN-T, ako aj malých prístavov na ostrovoch, súostroviach a v najvzdialenejších regiónoch ako hnacej sily hospodárskeho rozvoja. Okrem toho majú kľúčový význam pre územnú súdržnosť EÚ. Preto by mali mať podstatne lepší prístup k financovaniu v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE).

17.

Zastáva názor, že zvýšenie účinnosti a konkurencieschopnosti morských a vnútrozemských prístavov, zlepšenie fungovania prístavných miest a revitalizácia prístavných oblastí môžu do veľkej miery pomôcť pri riešení rozvojových problémov EÚ, jej členských štátov a regiónov, ako aj v oblasti globálnej reindustrializácie.

18.

Okrem toho sa domnieva, že väčšia podpora revalorizácie prístavných miest a oblastí v rámci politiky súdržnosti a iných odvetvových politík, by mohla povzbudiť hospodársky, sociálny a územný rozvoj v EÚ.

19.

Upozorňuje, že európske prístavy a prístavné mestá, či už námorné alebo vnútrozemské, sa veľmi líšia z hľadiska veľkosti, zemepisnej polohy, potenciálu a špecializácie prekládky a iných hospodárskych funkcií, ktoré sú s nimi spojené, ako aj z hľadiska významu prístavu pre hospodárstvo mesta.

20.

Konštatuje, že vzťahy medzi miestnymi, regionálnymi a metropolitnými prímorskými mestami a prístavmi s malým, stredným a veľkým objemom prekládky prinášajú odlišné typy problémových situácií, ktoré si vyžadujú diferencovaný prístup, a odporúča, aby Európska komisia pri navrhovaní opatrení na ich riešenie na tieto rozdiely prihliadala a zohľadňovala názory zainteresovaných aktérov z odvetvia morského hospodárstva a územných samospráv z prímorských oblastí v súlade so zásadou subsidiarity.

21.

Zastáva názor, že prevaha prístavu nad prístavným mestom a naopak vedie spravidla k rozdielom z hľadiska rozvoja vo vzťahoch prístav – prístavné mesto, čo je na škodu oboch strán. Malo by sa tomu predchádzať v súlade so zásadami územnej agendy spoločnými projektmi hospodárskych subjektov z odvetvia morského hospodárstva, priemyslu a služieb, miestnych a regionálnych orgánov, s pomocou právnych a finančných nástrojov v rámci koordinácie sektorových politík EÚ.

22.

Uvedomuje si, že prístavné oblasti predstavujú osobitný typ oblastí, v ktorých sa množstvo hospodárskych činností a s nimi spojené potreby a záujmy koncentrujú vo výnimočne malom priestore a tvoria komplexnú územnú, hospodársku a sociálnu štruktúru, čo nevyhnutne vedie k nezrovnalostiam a ku konfliktom, ktoré si vyžadujú osobitný – integrovaný, partnerský a viacúrovňový prístup.

23.

Upozorňuje, že mnohé európske prístavy, najmä tie, ktoré vznikli v 19. storočí, predstavujú de facto prístavno-priemyselné štvrte, kde sa sústreďujú výrobné podniky vyžadujúce prístup k vode alebo zamerané na spracovanie surovín a polotovarov, ktoré sa prekladajú v prístavoch, a tiež mnoho služieb spojených s plavbou, prekládkou alebo inou činnosťou v prístave, ako je rybolov a akvakultúra, cestovný ruch a získavanie energie.

24.

Upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť dobrú koordináciu medzi prístavmi v tom istom administratívnom regióne, ako aj intenzívnejšiu spoluprácu medzi prístavmi pozdĺž jedného pobrežia, a to bez ohľadu na to, do akého regiónu spadajú.

25.

Zdôrazňuje, že by sa mali zlepšiť vzťahy medzi inštitúciami v rôznych prístavných oblastiach a mestách, a odporúča zriadiť výbory pre integráciu prístav – mesto na základe niektorých osvedčených postupov veľkých európskych prístavov, kde existuje takáto komisia zložená zo zástupcov miestnych orgánov, regionálnych orgánov a riadiaceho orgánu prístavu.

26.

Žiada, aby sa v rámci fór pre koridory TEN-T venovala pozornosť vzťahom medzi prístavnými mestami a oblasťami, a odporúča vytvoriť osobitné platformy pre prístavné mestá, na ktoré sa vzťahuje definícia mestských uzlov.

27.

Zdôrazňuje, že revalorizácia prístavných miest a oblastí by mala integrovaným spôsobom zohľadňovať širokú škálu faktorov: strategické riadenie prístavných miest, súčinnosť medzi prístavnými mestami a vo vzťahoch prístav – prístavné mesto – prímorský región, verejné stimuly a investície, diverzifikáciu hospodárskej štruktúry prístavných miest a oblastí, prepojenie s vnútrozemskou nákladnou a vodnou dopravou, ako aj so železničnou dopravou, environmentálne problémy, územné plánovanie prístavu, mesta a pobrežnej zóny, zapojenie prístavu do spoločenského života mesta.

28.

Upozorňuje. že udržateľný rozvoj prístavných miest si vyžaduje inovačné a integrované riešenia, ktoré budú v súlade so zásadami integrovaného rozvoja miest v EÚ a budú prihliadať na hospodárske, sociálne a ekologické aspekty týchto miest.

29.

Konštatuje, že napriek trendu budovať moderné kontajnerové a hromadné terminály ďalej od prístavných oblastí spätých s mestom a často s jeho centrom sa mení súčinnosť vo vzťahoch prístav – mesto, nejde však o jej oslabenie, najmä pokiaľ ide o dopravné spojenie s vnútrozemím, infraštruktúru, telekomunikácie a elektroenergetiku, prístup k mestským službám, kvalifikovanú pracovnú silu, zaručenie bezpečnosti a tiež o špecializované prístavné služby a podnikateľské prostredie.

30.

Zdôrazňuje, že účinky súčinnosti vo vzťahoch prístav – mesto by sa mali identifikovať a posilniť. V prípade potreby by mohli byť užitočnými nástrojmi nezáväzné nástroje politiky EÚ, ako sú vytváranie podmienok pre výmenu skúseností, oznámenia, kódexy správania, usmernenia atď.

31.

Konštatuje, že prístavné oblasti, v ktorých sa prekládková alebo priemyselná činnosť obmedzila alebo zanikla, predstavujú na jednej strane značnú záťaž pre prístavné mestá, na druhej strane však aj veľkú príležitosť pre rozvoj, a pomer riziká – príležitosti závisí hlavne od typu vzťahov prístav – mesto.

32.

Upozorňuje, že oblasti pri vodných plochách si po zastavení prístavnej a priemyselnej činnosti takmer vždy vyžadujú nákladnú, dlhú a náročnú technickú a environmentálnu revalorizáciu, a okolité oblasti si zase môžu vyžadovať sociálnu revalorizáciu, čo je základnou a nevyhnutnou podmienkou na to, aby mohli získať investície. Kľúčové môžu byť investície, ktoré podporia revitalizáciu a podnietia transformáciu.

33.

Žiada, aby sa v priebehu realizácie mestskej agendy a Amsterdamského paktu vytvorili právne nástroje, ktoré umožnia získať na ich technickú a environmentálnu revalorizáciu právnu a finančnú podporu.

34.

Prístavy sú aj dôležitými hospodárskymi, kultúrnymi a historickými tepnami vidieckych, ostrovných a okrajových oblastí. Pre rast je rozhodujúce rozšíriť cestovný ruch, okružné plavby a iné plavebné aktivity, ktoré vyzdvihujú prírodné a kultúrne dedičstvo. Vo vidieckejších, ostrovných a vzdialených spoločenstvách môžu byť revitalizácia mestských centier a investovanie do nich ešte naliehavejšie.

35.

Odporúča, aby sa v bývalých prístavných a priemyselných oblastiach pri vodných plochách umožnilo vytváranie inštitucionálnych riešení podobných osobitným hospodárskym zónam, pričom by sa mali rešpektovať zásady subsidiarity a transparentnosti financovania a stanoviť jasné kritériá poskytovania štátnej pomoci.

36.

Vyzdvihuje tiež možnosť využiť doterajšie skúsenosti a riešenia v súvislosti s verejno-súkromnými partnerstvami vypracované na úrovni EÚ alebo na úrovni členských štátov, najmä pokiaľ ide o nábrežia miest.

37.

Pripomína, že prístavy sú súčasťou verejnej dopravnej infraštruktúry EÚ a ich správa spadá väčšinou do právomoci celoštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov. V záujme podpory udržateľného hospodárskeho rozvoja v EÚ by to tak malo zostať i naďalej.

38.

Uvedomuje si, že revitalizácia prístavných oblastí a s ňou spojené hospodárske oživenie prístavných miest si vyžadujú investície, ktoré do veľkej miery prekračujú možnosti verejných rozpočtov, preto je nevyhnutné zapojiť súkromné investície, a teda aj finančné inštitúcie. Preto naliehavo žiada verejné orgány na všetkých úrovniach a v celej Európe, aby zaistili takú politiku, ktorá tieto investície priláka. Vďaka tomu sa verejné rozpočty, najmä tie, ktoré sú pod veľkým tlakom, budú môcť lepšie zamerať na prípady, keď primeranú odpoveď nemôžu zabezpečiť len trhové sily.

39.

Zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdielny význam prístavov a prístavných miest pre EÚ a rôzny stupeň ich rozvoja by sa v záujme rovnováhy verejných a súkromných záujmov malo k jednotlivým prípadom pristupovať individuálne, alebo by sa mal dosiahnuť kompromis v snahe zabezpečiť dlhodobý prínos pre všetkých.

40.

Apeluje na Európsku komisiu, aby navrhla riešenia, ktoré umožnia súkromné investície v prístavných oblastiach, pričom treba zaručiť hospodársku slobodu, rovnaké zaobchádzanie s podnikmi, finančnú transparentnosť a jasné kritériá poskytovania štátnej pomoci a súčasne prihliadať na dlhodobé regionálne a miestne záujmy.

41.

Pripomína, že v dôsledku postupujúcej globalizácie a technologických zmien v námornej a vnútrozemskej doprave sa mení postavenie mnohých európskych prístavov a prístavných miest v systéme osídlenia, dopravnom systéme a hospodárstve jednotlivých štátov a regiónov.

42.

Upozorňuje, že tieto zmeny nielenže vedú k oslabeniu ich hospodárskej základne, ale aj k diverzifikácii funkcií miest a ich miestnych spoločenstiev a nevyhnutnosti revalorizovať prevádzkovanie opustených prístavných alebo priemyselných oblastí pri vodných plochách. Zdôrazňuje, že nové hospodárske funkcie prístavov a prístavných miest si nevyžadujú vždy blízkosť vodných plôch, ale investori si polohu vyberajú podľa dobrej vnútrozemskej dostupnosti, existujúcej infraštruktúry a tiež krajinného rázu a kultúrnych hodnôt.

43.

Podčiarkuje, že mnohé európske prístavy – morské aj vnútrozemské – ukrývajú veľké kultúrne hodnoty a vzhľadom na svoje špecifiká si vyžadujú osobitné opatrenia v rámci programov a projektov zameraných na zachovanie európskeho kultúrneho dedičstva.

44.

Zastáva názor, že programy a nástroje na podporu revalorizácie bývalých prístavných oblastí a priemyselných oblastí pri vodných plochách by mali podporovať súkromné a verejné projekty zamerané na ich lepšie využitie, a to aj tie, ktoré nesúvisia s morským hospodárstvom a vodnou dopravou.

45.

Upozorňuje, že veľká časť rozvojových obmedzení európskych morských prístavov vyplýva z ich nedostatočného dopravného spojenia s vnútrozemím, čo bráni efektívnosti dopravného a logistického reťazca. Preto podporuje lepšie prepojenie prístavov a prístavných oblastí so všetkými ostatnými druhmi dopravy, najmä so železničnou dopravou, a organizovanie ďalších prospešných aktivít s cieľom prispieť k udržateľnému rozvoju ich územia.

46.

Zdôrazňuje, že na vytvorenie účinnej dopravnej siete je z hľadiska integrovanej logistiky bezpodmienečne potrebné budovať logistické platformy vo vnútrozemí, ktoré budú slúžiť na ukladanie, triedenie a skladovanie tovaru a zároveň umožnia splniť požiadavky intermodality.

47.

Domnieva sa, že Európska komisia by mala, najmä prostredníctvom vytvorenia právneho rámca, ale aj nových finančných nástrojov, podporovať projekty s cieľom zlepšiť prístup do vnútrozemia z existujúcich a plánovaných prístavov, ako aj spojenie so vzdialenými, ostrovnými a najvzdialenejšími oblasťami, a to vďaka modernizácii existujúcich dopravných spojení v rámci sietí TEN-T a TEN-R, ako aj transeurópskych energetických (TEN-E) a telekomunikačných (TEN-Telecom) sietí, pričom by sa malo prihliadať na potreby a záujmy prístavných miest z hľadiska mestskej a regionálnej dopravy.

48.

Pobrežné regióny, a najmä regióny s prístavmi, majú vzhľadom na svoje prírodné bohatstvo veľký potenciál na to, aby sa stali centrami excelentnosti pre obnoviteľné zdroje energie, udržateľný cestovný ruch a kreatívne odvetvia. Pobrežné oblasti sú však často v okrajových a najvzdialenejších regiónoch a vyžadujú si rozvoj infraštruktúry, ktorá by ich spojila s hlavným jednotným trhom EÚ a ostatnými časťami ich regiónov.

49.

Konštatuje, že fungovanie a rozvoj prístavov vedie k mnohým a vážnym environmentálnym problémom, ktoré sa netýkajú len prístavných miest, ale celých prímorských regiónov a povodí: narušenie rovnováhy a zástavba brehov, znečistenie vôd, poškodzovanie vodných ekosystémov a v miestnom meradle vznik odpadu, vrátane zaťažujúceho, bakteriologické hrozby, hluk a škodlivé emisie v ovzduší.

50.

Pripomína, že bývalé prístavné a priemyselné oblasti pri vodných plochách sú zvyčajne vážne kontaminované a vyžadujú si environmentálnu revalorizáciu, ktorá by mala byť osobitným spôsobom podporovaná v rámci ekologických programov a projektov rôznej veľkosti, vrátane takých, ktoré sú späté s ochranou životného prostredia a morského alebo riečneho pobrežia. Týka sa to najmä terminálov na prekládku ropy, ropných produktov, zemného plynu a s nimi spojených spracovateľských zariadení, ktoré predstavujú mimoriadne environmentálne riziko.

51.

Zdôrazňuje, že budovanie nových prekládkových terminálov spravidla ďalej od existujúcich prístavných oblastí zvyčajne vážne poškodzuje životné prostredie, preto je nevyhnutné mimoriadne starostlivé plánovanie so zapojením miestnych a regionálnych samospráv, zainteresovaných strán z radov spoločnosti a environmentálnych organizácií, s cieľom minimalizovať tieto škody a zabezpečiť prípadnú environmentálnu kompenzáciu.

52.

Systémy posudzovania rizika a manažmentu bezpečnosti, ktoré pomáhajú pracovníkom, majú mimoriadny význam pre nepretržité fungovanie prístavov a prístavísk. Prístavy EÚ a okolité oblasti si poškodenie povesti v tejto súvislosti nemôžu dovoliť.

53.

Pripomína nové povinnosti stanovené v smernici 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, podľa ktorej musí byť do 31. decembra 2025 v prístavoch na mólach k dispozícii infraštruktúra na LNG (skvapalnený zemný plyn) a elektrickú energiu. Z environmentálneho hľadiska a so zreteľom na zdravie obyvateľov prístavných miest sú tieto nové ustanovenia plne opodstatnené, ale vyžadujú si európsku finančnú podporu, čo by sa malo zohľadniť v balíku predpisov o doprave už v tejto etape, ale najmä v budúcom programovom období po roku 2020.

54.

Upozorňuje, že environmentálna problematika by mala byť stabilným prvkom všetkých programov a projektov EÚ na revitalizáciu prístavných miest a oblastí, v spojitosti s programami a projektmi na ochranu životného prostredia, a najmä morského a vodného prostredia.

55.

Pripomína, že vzhľadom na technické a hospodárske podmienky, ktoré prevládali v čase ich budovania, historické prístavné oblasti zvyčajne priamo susedia s centrami miest a niekedy sú ich najatraktívnejšou časťou.

56.

Uvedomuje si, že v dôsledku rozptýlenia viacerých funkcií na okraj miest si centrá mnohých európskych ciest vyžadujú technickú, hospodársku a sociálnu revalorizáciu, aby sa stali atraktívnejšími pre obyvateľov, obchod, gastronómiu, kultúrne ustanovizne či verejné a sociálne inštitúcie.

57.

Príležitosť vidí v spoločnom prístupe k upadajúcim štvrtiam v centrách miest a bývalým prístavným oblastiam a priemyselným oblastiam pri vodných plochách, ktoré si vyžadujú revalorizáciu a podporu v súlade s ustanoveniami mestskej agendy a Amsterdamského paktu.

58.

Zdôrazňuje, že kľúčom k úspechu takýchto zámerov je zapojenie miestneho spoločenstva a pretvorenie aspoň jednej časti revitalizovanej oblasti na verejné priestranstvo dostupné pre miestnych obyvateľov, ako aj pre turistov.

59.

Upozorňuje, že pri revalorizácii prístavných oblastí by sa mali do väčšej miery využívať európske, vnútroštátne a regionálne programy a projekty na pomoc pri navrhovaní verejných priestranstiev a podporu miestnych spoločenstiev.

60.

Uznáva, že účinné riadenie revalorizácie prístavných miest a oblastí si vyžaduje úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných strán (zo súkromnej a verejnej sféry aj z radov spoločnosti) a inovačné riešenia z hľadiska strategického a územného plánovania v prímorských oblastiach na miestnej a regionálnej úrovni týkajúce sa morských oblastí, vnútrozemských vôd, prístavných miest a oblastí pri vodných plochách.

61.

Domnieva sa, že nekoherentnosť zásad a postupov uplatňovaných pri strategickom a územnom plánovaní a v správe prístavných oblastí značne sťažuje ich revitalizáciu, preto je nevyhnutná podpora, výmena skúseností a prípadná nezáväzná regulácia na úrovni EÚ.

62.

Žiada, aby mestská agenda EÚ zohľadňovala zemepisné a funkčné rozdiely medzi mestami, ako aj špecifické problémy prístavných miest z hľadiska rozvoja. Tieto aspekty je nevyhnutné doplniť v ďalších prácach v súvislosti s ich zavedením.

63.

S uspokojením konštatuje, že v oboch dokumentoch bola prijatá zásada partnerstva a uznané rozhodujúce zapojenie orgánov mestskej správy, organizácií občianskej spoločnosti, ustanovizní zo sféry vedy a inovácie a podnikateľskej sféry.

64.

Potvrdzuje, že problémy prístavov a prístavných miest spadajú síce v prvom rade do právomoci regionálnych a štátnych orgánov, účinná spolupráca a podpora na úrovni EÚ však môže byť v tejto súvislosti prospešná. Je dôležité pokračovať v rozvoji rôznych transeurópskych sietí, sietí TEN-T, TEN-E a TEN-Telecom, s osobitným dôrazom na modernizáciu dopravných spojení, pričom by sa mala uprednostniť sieť TEN-R (železnice) a nemala by sa vylúčiť možnosť vytvárať nové spojenia.

65.

Odporúča, aby sa v politike EÚ v súvislosti s dopravou, morským hospodárstvom a ochranou morského a vodného prostredia zohľadňovali rozvojové výzvy, ktorým musia čeliť prístavy a prístavné mestá.

66.

Odporúča, aby sa v ďalších prácach v súvislosti so zavedením mestskej agendy a Amsterdamského paktu prihliadalo na špecifické aspekty fungovania a rozvoja prístavných miest.

67.

Odporúča rozšíriť a zlepšiť železničné spojenie s prístavmi a prístavnými mestami v okrajových regiónoch.