30.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 207/57

1.

konštatuje, že v EÚ je iba približne 6 % všetkých osôb prevádzkujúcich poľnohospodársky podnik mladších ako 35 rokov, pričom viac ako polovica má vyše 55 rokov. Nárast podielu starších ľudí je všeobecnou charakteristikou populácie EÚ v dôsledku zvyšujúcej sa priemernej dĺžky života a klesajúcej pôrodnosti. Tento vývoj je však v poľnohospodárstve výraznejší ako v ostatných sektoroch hospodárstva. Tým, že starší poľnohospodári žijú dlhšie a sú výrazne stimulovaní, aby dlhšie zostávali v poľnohospodárstve a neodchádzali, európska pracovná sila v poľnohospodárstve postupne starne, čím sa vytvárajú značné prekážky pre nových poľnohospodárov;

2.

celkovo neochotu starších poľnohospodárov previesť svoj poľnohospodársky podnik ovplyvňuje aj skutočnosť, že poľnohospodárstvo je komunitný životný štýl, ktorý presahuje rámec zákonného veku odchodu do dôchodku. V tejto súvislosti sa poľnohospodárstvo líši od mnohých iných hospodárskych činností. Prekážky brániace prevodu často vyplývajú zo skutočnosti, že pre prevádzkovateľov poľnohospodárskych podnikov je ťažké opustiť svoje pozemky a postupne ukončiť poľnohospodársku činnosť, pretože miesto ich bydliska je rovnaké ako miesto výkonu poľnohospodárskej činnosti. Všeobecný „únik mozgov“ z vidieckych oblastí zhoršuje tento problém, keďže čoraz lepšie vzdelaná pracovná sila už nemá záujem o pracovné miesta v poľnohospodárstve;

3.

sa domnieva, že mnohí mladí ľudia majú tendenciu vidieť poľnohospodárstvo ako nežiaduce povolanie vzhľadom na nízke príjmy, nízku návratnosť investícií, dlhý pracovný čas, málo príležitostí na dovolenku, najmä pre chovateľov hospodárskych zvierat, ako aj mnohé súvisiace riziká a neistoty. Hoci priame nástupníctvo v rámci tej istej rodiny je naďalej najčastejším mechanizmom prvotného prístupu k poľnohospodárstvu, existujú náznaky, že rastie počet nových poľnohospodárov, ktorí svoje poľnohospodárske podniky nezdedili. Výzvy, ktorým čelia vidiecke oblasti, ako sú obmedzený prístup k doprave, slabá komunikácia, služby v oblasti vzdelávania a kultúry a sociálne a zdravotnícke služby, tento problém ešte znásobujú. Mladí ľudia na to, aby ostali vo vidieckych oblastiach, požadujú rozvinuté vidiecke hospodárstvo so službami a príležitosťami na aktivity vo voľnom čase. V opačnom prípade často uprednostnia migráciu do miest a nepoľnohospodárske povolania;

4.

sa domnieva, že nedostatok mladých ľudí, ktorí by sa venovali poľnohospodárstvu, ohrozuje ekonomickú a sociálnu udržateľnosť vidieckych oblastí. Podpora mladých poľnohospodárov je nevyhnutnou podmienkou na udržanie poľnohospodárstva v EÚ, ako aj zachovanie vidieckych komunít, aby sa dosiahol cieľ územnej súdržnosti, ktorý je zakotvený v Lisabonskej zmluve;

5.

opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby proaktívnejšie podporovali a pomáhali pri usídľovaní mladých ľudí vo vidieckych oblastiach, a to najmä žien, prostredníctvom podpory činností, ktoré pomáhajú poľnohospodárom, aby mohli ľahšie zosúladiť pracovný a súkromný život (1);

6.

sa nazdáva, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie s cieľom identifikovať a riešiť prekážky, ktorým ženy naďalej čelia pri rozbehu a budovaní kariéry v tomto odvetví;

7.

poukazuje na Manifest mladých poľnohospodárov, ktorý v roku 2015 vypracovala Európska rada mladých poľnohospodárov a v ktorom sa žiada o: prístup k pôde a úverom prostredníctvom verejných podporných opatrení, reguláciu na potláčanie nekalých obchodných postupov v potravinovom dodávateľskom reťazci, opatrenia na obmedzenie nestálosti príjmov mladých poľnohospodárov, právnu ochranu všetkých noriem EÚ v obchodných rokovaniach a zvýšenú podporu pre výrobcov v EÚ a podporu prístupu k pôde s cieľom zabezpečiť a chrániť pôdu a optimalizovať využívanie pôdy mladými poľnohospodármi na účely produkcie potravín;

8.

pripája sa k obavám vyjadreným vo vyhlásení 2.0 z Corku zo 6. septembra 2016 týkajúcich sa vyľudňovania vidieka a odchodu mladých ľudí z vidieckych oblastí a potreby zabezpečiť, aby boli vidiecke oblasti a komunity (vidiek, poľnohospodárske podniky, dediny a malé mestá) naďalej atraktívne pre život a prácu zlepšením prístupu vidieckych obyvateľov k službám a príležitostiam a podporou podnikania v tradičných vidieckych odvetviach, ako aj nových odvetviach hospodárstva;

9.

sa nazdáva, že súčasná hospodárska kríza ešte viac sťažila prístup k úverom pre mnohých mladých vidieckych podnikateľov, ktorým často chýbajú potrebné záruky na zaručenie svojich úverov a pravdepodobne sú vystavení nadmernej byrokracii;

10.

víta vytvorenie poľnohospodárskeho záručného nástroja, ktorý navrhla Komisia a Európska investičná banka v marci 2015 a ktorý by mal uľahčiť mladým poľnohospodárom prístup k úverom;

11.

víta skutočnosť, že reformou SPP na obdobie 2014 – 2020 sa zaviedli nové opatrenia na podporu mladých poľnohospodárov pri zakladaní poľnohospodárskych podnikov. Vyjadruje však znepokojenie nad tým, že byrokracia a administratívna záťaž môže brániť zavádzaniu týchto opatrení. Treba zabrániť tomu, aby nadbytok byrokratických predpisov bránil mladým poľnohospodárom optimálne využívať nové opatrenia. Vo viacerých členských štátoch mladí poľnohospodári napríklad využívajú partnerské spoločnosti. Opatrenia z Bruselu musia preto zohľadniť tieto miestne právne a finančné štruktúry;

12.

vyzýva členské štáty, aby využívali možnosti stanovené v rámci novej SPP na podporu mladých poľnohospodárov a generačnej výmeny, ako je napríklad podpora podľa článkov 50 a 51 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

13.

upozorňuje na príležitosti pre mladých poľnohospodárov poskytované v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (2) vo forme úverov, záruk alebo kapitálových fondov s cieľom poskytnúť prístup k financovaniu tým, ktorí ho potrebujú;

14.

upozorňuje na to, že posilnenie hospodárskeho postavenia malých poľnohospodárov je však najvýznamnejšie a najúčinnejšie po skutočnom prevode podniku. Na posilnenie hospodárskeho postavenia mladých poľnohospodárov pri prevode podniku v podobe partnerských spoločností treba zmeniť článok 50 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Výbor regiónov preto navrhuje, aby sa pri možnej novej revízii nariadenia vypustila celá druhá veta v článku 50 ods. 5, ktorý by znel takto: „Platba pre mladých poľnohospodárov sa poskytuje poľnohospodárovi na maximálne obdobie piatich rokov.“. Výbor okrem toho žiada, aby Európska komisia uplatňovala dočasné riešenie, ktoré by mladým poľnohospodárom umožnilo čo najoptimálnejšie využívať tieto opatrenia;

15.

konštatuje, že Komisia chce v súhrnnom nariadení, ktoré navrhla v roku 2016, rozšíriť možnosť využitia finančného nástroja na podporu pomoci pre začínajúce podniky mladých poľnohospodárov, čo umožní zvýšiť úroveň financovania pre túto skupinu, pričom sa zohľadní povaha týchto typov nástrojov (zložka pomoci v rámci úveru alebo záruky je omnoho nižšia ako v rámci grantu);

16.

sa nazdáva, že podpora by sa mala v prvom rade poskytovať rodinným poľnohospodárskym podnikom z toho dôvodu, že vytvárajú pridanú hodnotu a pracovné miesta a pomáhajú novým generáciám poľnohospodárov pri vstupe do tohto odvetvia, pretože je jednoduchšie previesť podniky, ktoré sú životaschopné a primerane veľké;

17.

pripomína, že správa Európskej komisie o potrebách mladých poľnohospodárov poukazuje na to, že najväčším problémom mladých poľnohospodárov a začínajúcich poľnohospodárov je dostupnosť pôdy na kúpu alebo prenájom (4);

18.

so znepokojením berie na vedomie, že poľnohospodárstvo sa čoraz rýchlejšie posúva od modelu rodinného podniku až do tej miery, že rok 2014 bol vyhlásený za Medzinárodný rok rodinných fariem s cieľom upriamiť pozornosť sveta na túto problematiku. Domnieva sa, že vzhľadom na to, že pôda je pre nepoľnohospodárskych investorov bezpečnou investíciou, prístup k pôde je pre mladých poľnohospodárov, ktorí si chcú založiť poľnohospodársky podnik, čoraz ťažší;

19.

žiada Komisiu, aby preskúmala priamy a nepriamy dosah európskej politiky v oblasti koncentrácie pôdy a zaberania pôdy. Napríklad spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a dotácie udeľované v rámci tejto politiky výslovne uprednostňujú veľké poľnohospodárske podniky a marginalizujú malé podniky a môžu rôznymi spôsobmi vplývať na rôzne odvetvia;

20.

berie na vedomie, že niekoľko členských štátov má vnútroštátne predpisy, ktoré bránia nútenej koncentrácii pôdy a jej skupovaniu cudzincami, napríklad udeľovaním predkupného práva, a domnieva sa, že členské štáty a regióny by mali mať väčšie právomoci na reguláciu poľnohospodárskej pôdy a stanovovanie obmedzení na tento účel, a to najmä na riešenie fenoménu zaberania a koncentrácie pôdy v Európe, ktorý obmedzuje možnosti začínajúcich mladých poľnohospodárov;

21.

hoci Európska komisia má len veľmi obmedzený priestor na zásah do právnych predpisov o trhu s pôdou (ktorá patrí do právomoci jednotlivých štátov), mohli by sa preskúmať nasledujúce návrhy:

22.

zastáva názor, že priemysel, voľný čas a predovšetkým rozširujúca sa urbanizácia vedú k rýchlemu preklasifikovaniu a miznutiu poľnohospodárskej pôdy. Domnieva sa preto, že miestne komunity by mali byť zapojené do rozhodnutí o využívaní pôdy, čím by mali získať dodatočné práva a príležitosti;

23.

zdôrazňuje potrebu poskytnúť mladým poľnohospodárom dlhodobé vyhliadky na riešenie vyľudňovania vidieka a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli iniciatívy na podporu podnikania, nových priemyselných odvetví a trhu práce v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve s cieľom vytvárať nové a udržiavať existujúce pracovné miesta v poľnohospodárstve a zatraktívniť ich pre mladých ľudí;

24.

konštatuje, že odborná príprava a potreby mladých poľnohospodárov v oblasti informovanosti sú nezanedbateľné a značne sa líšia: pre niektorých mladých poľnohospodárov sú najdôležitejšie technologické zručnosti a zručnosti súvisiace s rozvojom stratégie poľnohospodárskeho podniku, pre iných je najdôležitejšia potreba podnikateľských zručností, ako sú marketing, nadväzovanie kontaktov, komunikačné a finančné zručnosti, aby boli schopní udržať životaschopnosť svojho podniku. Nie sú si vždy vedomí, že by mohli využívať všetky tieto rôzne druhy zručností a majú tendenciu riadiť svoje poľnohospodárske podniky tradičným spôsobom a zmenu nepovažujú za potrebnú;

25.

sa preto nazdáva, že treba vyvinúť úsilie s cieľom zvýšiť povedomie o týchto možnostiach a výhodách zvyšovania kvalifikácie v stredoškolskom a vysokoškolskom vzdelávaní. Miestne a regionálne orgány, ako aj vnútroštátne a európske agentúry zohrávajú v tejto súvislosti dôležitú úlohu;

26.

zdôrazňuje, že mladí poľnohospodári sú aj mladými podnikateľmi, a preto vyzdvihuje dôležitý potenciál, ktorý predstavuje program „Erasmus pre mladých podnikateľov“ (financovaný z rámcového programu COSME pre konkurencieschopnosť MSP). Program umožňuje cezhraničné výmeny, ktoré ponúkajú novým podnikateľom a tým, ktorí o tejto práci uvažujú, príležitosť, aby ich do tajov remesla zasvätili etablovaní podnikatelia a mal by sa náležite doceniť a zaviesť aj v primárnom sektore;

27.

pripomína, že Výbor regiónov vo svojom stanovisku o inovácii a modernizácii vidieckeho hospodárstva odporúča modernizovať odborné vzdelávanie vo vidieckych regiónoch, prispôsobiť ho globálnym podmienkam hospodárskej súťaže a potrebám miestnych podnikov a zvýšiť finančné prostriedky ESF vyčlenené na odborné vzdelávanie a odbornú prípravu vo vidieckych oblastiach (5).