9.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

C 185/75

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Revízia smernice o vysielaní pracovníkov

(2017/C 185/10)

Spravodajkyňa:

Yoomi RENSTRÖM (SE/SES), členka mestskej rady, Ovanåker

Referenčný dokument:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb

COM(2016) 128 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá Výborom regiónov
Takmer dvadsať rokov po tom, ako bola smernica o vysielaní pracovníkov prijatá, je potrebné posúdiť, či zabezpečuje správnu rovnováhu medzi potrebou podporiť slobodu poskytovať služby a potrebou chrániť práva vyslaných pracovníkov.	Takmer dvadsať rokov po tom, ako bola smernica o vysielaní pracovníkov prijatá, je potrebné posúdiť, či zabezpečuje správnu rovnováhu medzi potrebou podporiť slobodu poskytovať služby a potrebou chrániť práva vyslaných pracovníkov. Vyslanie nesmie v žiadnom prípade viesť k tomu, že vyslaný pracovník bude v nevýhodnejšej situácii.

Pozmeňovací návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá Výborom regiónov

Vzhľadom na dlhé trvanie určitých úloh v rámci vyslania je potrebné stanoviť, aby sa v prípade vyslania dlhšieho ako 24 mesiacov hostiteľský členský štát považoval za krajinu, v ktorej sa práca vykonáva. V súlade so zásadou nariadenia Rím I sa preto v prípade, že strany nezvolili iné právne predpisy, na pracovnú zmluvu takýchto vyslaných pracovníkov uplatňuje právo hostiteľského členského štátu . V prípade, že boli zvolené viaceré právne predpisy, však nemožno zamestnancovi odoprieť ochranu, ktorá mu prináleží podľa ustanovení, z ktorých nemožno urobiť výnimku na základe dohody v zmysle práva hostiteľského členského štátu. Malo by to platiť od začiatku vyslania vždy, keď sa predpokladá, že trvanie vyslania bude dlhšie ako 24 mesiacov, a od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí 24 mesiacov, keď v skutočnosti túto dĺžku prekročí. Toto pravidlo nemá vplyv na právo podnikov vysielajúcich pracovníkov na územie iného členského štátu odvolávať sa na slobodu poskytovať služby aj v prípade, keď je trvanie vyslania dlhšie 24 mesiacov. Cieľom je len vytvorenie právnej istoty pri uplatňovaní nariadenia Rím I na špecifické situácie bez akejkoľvek zmeny uvedeného nariadenia. Zamestnanec bude môcť využiť ochranu a výhody podľa nariadenia Rím I.

Vzhľadom na dlhé trvanie určitých úloh v rámci vyslania je potrebné stanoviť, aby sa v prípade vyslania dlhšieho ako 12 mesiacov právo hostiteľského členského štátu vzťahovalo na pracovnoprávny vzťah . V súlade so zásadou nariadenia Rím I preto v prípade, že strany nezvolili iné právne predpisy, platí toto právo. V prípade, že boli zvolené viaceré právne predpisy, však nemožno zamestnancovi odoprieť ochranu, ktorá mu prináleží podľa ustanovení, z ktorých nemožno urobiť výnimku na základe dohody v zmysle práva hostiteľského členského štátu. Malo by to platiť od začiatku vyslania vždy, keď sa predpokladá, že trvanie vyslania bude dlhšie ako 12 mesiacov, a od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí 12 mesiacov, keď v skutočnosti túto dĺžku prekročí. Toto pravidlo nemá vplyv na právo podnikov vysielajúcich pracovníkov na územie iného členského štátu odvolávať sa na slobodu poskytovať služby aj v prípade, keď je trvanie vyslania dlhšie ako 12 mesiacov.

Zdôvodnenie

Lehota, od ktorej sa podľa návrhu Komisie v plnom rozsahu uplatňuje právo hostiteľskej krajiny na pracovnoprávny vzťah v rámci vyslania, zodpovedá lehote stanovenej v článku 12 nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Podľa tohto ustanovenia sa uplatňuje právo hostiteľskej krajiny, keď sa v prípade zamestnanca vychádza z predbežného času vyslania v dĺžke 24 mesiacov.

V nariadení č. 883/2004 ide v zásade o rozdelenie povinností medzi členské štáty, ktoré sa týkajú práva občanov EÚ na poskytovanie dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia jednotlivých členských štátov. V prípade smernice o vysielaní pracovníkov ide o ochranu vyslaných pracovníkov a podporu slobody poskytovania služieb. Podľa Výboru regiónov nie je nevyhnutne potrebné zosúladiť lehoty, ktoré platia podľa oboch týchto právnych aktov iba preto, že sa týkajú situácií, keď sa občania EÚ dočasne zdržiavajú a pracujú v danom členskom štáte.

Výbor regiónov sa domnieva, že lehota, od ktorej sa v plnom rozsahu uplatňuje právo hostiteľskej krajiny na pracovnoprávny vzťah, by sa mala skrátiť. Za primeranú lehotu, resp. čas, z ktorých sa vychádza pri takomto napojení vyslaného pracovníka na krajinu vyslania tak, aby sa v plnom rozsahu uplatňovalo právo tejto krajiny na pracovnoprávny vzťah, považuje Výbor regiónov predbežné, resp. skutočné obdobie vyslania pracovníka v dĺžke dvanásť mesiacov.

Podľa Výboru regiónov by otázka, právo ktorej krajiny by sa malo uplatňovať na vyslaných pracovníkov, mala byť podrobne upravená v smernici o vysielaní, a nie prostredníctvom uplatňovania nariadenia Rím I.

Pozmeňovací návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie 12

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá Výborom regiónov
Je v kompetencii členských štátov stanovovať pravidlá o odmeňovaní v súlade s ich právom a praxou. Vnútroštátne pravidlá odmeňovania vzťahujúce sa na vyslaných pracovníkov však musia byť odôvodnené potrebou ochraňovať vyslaných pracovníkov a nesmú neprimeraným spôsobom obmedzovať cezhraničné poskytovanie služieb.	Touto smernicou nie je dotknutá kompetencia členských štátov stanovovať pravidlá o odmeňovaní v súlade s ich právom a praxou. Vnútroštátne pravidlá odmeňovania vzťahujúce sa na vyslaných pracovníkov však musia byť odôvodnené potrebou ochraňovať vyslaných pracovníkov a nesmú neprimeraným spôsobom obmedzovať cezhraničné poskytovanie služieb.

Zdôvodnenie

Smernica o vysielaní pracovníkov nemá sama osebe vplyv na výlučnú kompetenciu členských štátov týkajúcu sa tvorby miezd. Každý členský štát v súlade so svojím príslušným modelom pracovného trhu sám rozhoduje o tom, aké odmeňovanie platí na vnútroštátnej úrovni. Smernica o vysielaní pracovníkov jednoducho znamená, že určité odmeňovanie (ktoré sa stanoví v krajine vyslania) sa uplatňuje aj na vyslaného pracovníka na území tejto krajiny.

Odôvodnenie 12 návrhu Komisie by sa mohlo vykladať tak, že pravidlá odmeňovania stanovené na vnútroštátnej úrovni by ako také mohli byť predmetom preskúmania, pokiaľ ide o smernicu o vysielaní pracovníkov a ustanovenia zmluvy o slobode poskytovania služieb. Treba zdôrazniť, že ide o uplatňovanie odmeňovania vyslaných pracovníkov stanoveného na vnútroštátnej úrovni, ktoré je potrebné odôvodniť potrebou ochrany vyslaných pracovníkov a ktoré nesmie neprimerane obmedziť cezhraničné poskytovanie služieb.

Pozmeňovací návrh 4

Návrh smernice

Článok 1 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá Výborom regiónov
Dopĺňa sa tento článok 2a:	Dopĺňa sa tento článok 2a:
Článok 2a	Článok 2a
Vyslanie, ktorého trvanie prekročí dvadsaťštyri mesiacov	Vyslanie, ktorého trvanie prekročí dvanásť mesiacov
1. Ak dĺžka predpokladaného alebo skutočného trvania vyslania prekročí dvadsaťštyri mesiacov, členský štát, na ktorého územie je pracovník vyslaný, sa považuje za krajinu, v ktorej sa jeho práca obvykle vykonáva .	1. Ak dĺžka predpokladaného alebo skutočného trvania vyslania prekročí dvanásť mesiacov, pracovná zmluva podlieha počas dĺžky trvania vyslania v plnom rozsahu právu členského štátu , na ktorého územie je pracovník vyslaný, pokiaľ sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodli na inom rozhodnom práve .
2. Na účely odseku 1 sa v prípade nahradenia vyslaných pracovníkov, pokiaľ sú vyslaní na obdobie, ktoré skutočne trvá aspoň šesť mesiacov, vykonávajúcich tú istú úlohu na tom istom mieste, zohľadňuje súhrnné trvanie období vyslania príslušných pracovníkov.	2. Na účely odseku 1 sa v prípade nahradenia vyslaných pracovníkov, pokiaľ sú vyslaní na obdobie, ktoré skutočne trvá aspoň šesť mesiacov, vykonávajúcich tú istú úlohu na tom istom mieste, zohľadňuje súhrnné trvanie období vyslania príslušných pracovníkov.
	3. Dohoda o rozhodnom práve nesmie viesť k tomu, že sa zamestnancovi odoprie ochrana, ktorá mu bude poskytnutá prostredníctvom ustanovení, z ktorých nemožno urobiť výnimku na základe dohody v zmysle práva uplatniteľného podľa odseku 1.
	4. Uplatňovanie odseku 1 nesmie podľa článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) viesť v porovnaní s uplatňovaním práva inej krajiny na pracovnú zmluvu k znevýhodneniu vyslaného pracovníka.

Zdôvodnenie

Návrh Komisie na základe ustanovenia, podľa ktorého sa nepriamo a až po uplatňovaní nariadenia Rím I bude okrem práva uplatniteľného na pracovnoprávny vzťah uplatňovať aj právo hostiteľskej krajiny, vyvoláva niekoľko otázok. V zmysle odôvodnenia 8 návrhu Komisie by v znení smernice malo byť jasne uvedené, že dohody o uplatňovaní práva inej krajiny, než je hostiteľská krajina, sú možné podľa podmienok stanovených v článku 8 dohody Rím I. Okrem toho treba zabezpečiť, aby uplatňovanie práva hostiteľskej krajiny na pracovnoprávny vzťah neviedlo k znevýhodneniu pracovníkov, napr. vo forme nižšej ochrany alebo nevýhodných podmienok pre pracovníka v súlade s právom hostiteľskej krajiny.

Podmienky pre uplatňovanie práva hostiteľskej krajiny by sa podľa Výboru regiónov mali zaviesť priamo do smernice o vysielaní pracovníkov. Táto zmena povedie k zmene odôvodnenia 8.

Pozmeňovací návrh 5

Návrh smernice

Článok 1 ods. 2 písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá Výborom regiónov
„[…] Na účely tejto smernice zahŕňa odmeňovanie všetky prvky odmeňovania, ktoré sa stali povinnými podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, kolektívnych zmlúv alebo arbitrážnych nálezov, ktoré boli vyhlásené za všeobecne uplatniteľné, a/alebo ak neexistuje systém na vyhlásenie kolektívnych zmlúv alebo arbitrážnych nálezov za všeobecne uplatniteľné, podľa iných kolektívnych zmlúv alebo arbitrážnych nálezov v zmysle odseku 8 druhého pododseku, v členskom štáte, na ktorého územie je pracovník vyslaný.	V kontexte tejto smernice bude odmeňovanie a odvody do systému sociálneho zabezpečenia definované podľa vnútroštátnych zákonov a/alebo praxe uplatňovanej v členskom štáte, na ktorého územie je pracovník vyslaný.
Členské štáty uverejňujú na jedinej úradnej webovej lokalite uvedenej v článku 5 smernice 2014/67/EÚ podstatné znaky odmeňovania v súlade s písm. c).	Členské štáty uverejňujú na jedinej úradnej webovej lokalite uvedenej v článku 5 smernice 2014/67/EÚ podstatné znaky odmeňovania v súlade s písm. c).

Zdôvodnenie

Je dôležité ustanoviť, že odmeňovanie je otázka spadajúca do vnútroštátnych kompetencií, aby sa predišlo situácii, že Súdny dvor EÚ bude môcť posudzovať vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa odmeňovania.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Pripomienky Výboru regiónov

Výbor regiónov konštatuje, že sloboda poskytovania cezhraničných služieb je garantovaná v článkoch 56 až 62 ZFEÚ. Dobre fungujúci vnútorný trh so službami neposkytuje iba priame výhody pre poskytovateľov služieb a spotrebiteľov v EÚ, ale je aj dôležitým predpokladom hospodárskeho rastu, ktorý všetkým občanom EÚ poskytne prínos vo forme väčšieho blahobytu a vyššej sociálnej ochrany.

Dobre fungujúci vnútorný trh so službami je dôležitý najmä pre poskytovateľov služieb v regiónoch, ktoré bezprostredne susedia s ostatnými členskými štátmi.

Výbor regiónov to považuje za hlavný základ pre slobodu poskytovania služieb, aby poskytovateľ služieb so sídlom v jednom členskom štáte mohol poskytovať služby v inom členskom štáte za rovnakých podmienok ako v štáte, v ktorom má sídlo. Ďalším predpokladom pre dobre fungujúci vnútorný trh so službami je ten, že hospodárska súťaž – aj cezhraničná – by nemala byť v prvom rade založená na nákladoch na pracovnú silu, ale na faktoroch, ako sú kvalita a efektívnosť poskytovaných služieb.

Existujúce rozdiely medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o mzdové náklady, znamenajú, že vysielanie pracovníkov v rámci slobody poskytovania služieb môže, okrem iného, viesť k tlaku na znižovanie miezd v tom členskom štáte, do ktorého bol pracovník vyslaný. Nekalá hospodárska súťaž týkajúca sa pracovných podmienok a podmienok zamestnania môže viesť v hostiteľskej krajine k sociálnemu dampingu. V dôsledku tohto sociálneho dampingu narastá tlak na zníženie cien, čo znamená ohrozenie pre podniky, ktoré nevyužívajú možnosť vysielania pracovníkov.

Zastáva názor, že rovnováha medzi slobodou poskytovania služieb na jednej strane a ochranou vyslaných pracovníkov pred mzdovým a sociálnym dampingom na strane druhej je predpokladom pre akceptovanie funkcie vnútorného trhu medzi občanmi EÚ a predovšetkým medzi pracovníkmi v sektore služieb, v ktorom dochádza k vysielaniu a v ktorom je takéto vysielanie rozšírené. Zdôrazňuje však, že v záujme účinného boja proti sociálnemu dumpingu sú potrebné opatrenia, ktoré budú chrániť aj samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj tých, ktorí vykonávajú prácu sprostredkovanú cez elektronické platformy.

Vyváženie záujmov, ktorá je cieľom smernice o vysielaní pracovníkov, je tiež predpokladom pre zdravú a spravodlivú hospodársku súťaž v sektore služieb v cezhraničnom kontexte. Výbor regiónov môže v tejto súvislosti podporiť zásadu, z ktorej vychádza návrh Komisie, a to, že rovnaká činnosť na rovnakom mieste by mala byť rovnako odmeňovaná.

Výbor regiónov súhlasí s hodnotením Komisie, že je potrebné stanoviť dátum, od ktorého musí pre vyslaného pracovníka v plnej miere platiť právo hostiteľskej krajiny.

Domnieva sa, že neznalosť administratívnych požiadaviek týkajúcich sa prijímania do zamestnania, ktoré sú vyžadované v hostiteľských členských štátoch, ako aj ťažkosti, ktoré majú niektoré podniky (predovšetkým malé a stredné podniky) s ich plnením, môžu oslabovať slobodu poskytovania cezhraničných služieb v rámci EÚ a ohroziť ochranu vyslaných pracovníkov. Tieto problémy by sa mohli zmierniť zriadením jasných a ľahko dostupných informačných a poradenských mechanizmov zo strany Komisie a členských štátov zameraných na tieto otázky.

Súhlasí s hodnotením Komisie, že je potrebné stanoviť dátum, od ktorého musí pre vyslaného pracovníka v plnej miere platiť právo hostiteľskej krajiny, nie je však nevyhnutné odkazovať na ustanovenie v nariadení č. 883/2004 ako základ pre lehotu, resp. dĺžku trvania, od ktorej sa pri vyslaní musí na pracovnoprávny vzťah plnej miere uplatňovať právo hostiteľskej krajiny. Toto trvanie vyslania by sa podľa Výboru regiónov malo v smernici o vysielaní pracovníkov stanoviť na dvanásť mesiacov.

10.

Výbor regiónov sa ďalej domnieva, že podmienky, za ktorých sa na pracovnoprávny vzťah v plnej miere uplatňuje právo hostiteľskej krajiny, nesmú viesť k tomu, aby boli podmienky pre vyslaného pracovníka de facto nevýhodné.

11.

Výbor regiónov konštatuje, že návrh Komisie nahradiť odkaz na „minimálne mzdové tarify“ odkazom na „odmeňovanie“ je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, okrem iného vo veci Sähköalojen ammattiliitto ry (C-396/13), ako aj s výkladom pojmu „minimálna mzdová tarifa“ Súdnym dvorom v tejto veci.

12.

Skutočnosť, že sa podstatné znaky odmeňovania a podklady na výpočet odmeňovania v hostiteľskej krajine môžu a majú používať iba vtedy, ak sa odmeňovanie stanovuje v zmysle smernice v príslušnom členskom štáte, znamená, že hostiteľská krajina naďalej nebude môcť požadovať, aby vysielajúci zamestnávateľ svojim pracovníkom vyplácal odmenu, ktorú možno považovať za „normálnu“ alebo za priemerné odmeňovanie za porovnateľnú činnosť v hostiteľskej krajine.

13.

Výbor regiónov víta návrh, že prvky tvoriace odmeňovanie pri vysielaní do hostiteľskej krajiny sa musia zverejniť na oficiálnej národnej internetovej stránke, ktorú musia členské štáty zriadiť podľa článku 5 smernice o presadzovaní s cieľom zlepšiť prístup k informáciám pred vyslaním.

14.

Výbor regiónov sa v konečnom dôsledku domnieva, že prostredníctvom návrhu Komisie – s odkazom na „odmeňovanie“ namiesto odkazu na „minimálne mzdové tarify“ a ostatné návrhy na zmeny v tejto časti – sa zabezpečí, že smernica o vysielaní pracovníkov prinesie rovnováhu, pokiaľ ide o možnosti poskytovateľov služieb v EÚ: na jednej strane môžu poskytovať služby na cezhraničnom základe bez neprimeraného obmedzovania, zatiaľ čo na druhej strane sú chránení vyslaní pracovníci a zabráni sa nekalej hospodárskej súťaži.

15.

Podľa Výboru regiónov však treba zdôrazniť, že smernica o vysielaní pracovníkov sama osebe v žiadnom prípade neovplyvňuje výlučnú právomoc členských štátov, pokiaľ ide o právo rozhodovať o otázkach odmeňovania v súlade s ich príslušnými modelmi pracovného trhu.

16.

Výbor regiónov súhlasí s Komisiou, že povinnosť uplatňovať podmienky hostiteľskej krajiny v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 smernice o vysielaní pracovníkov v rámci stavebného sektora by sa mala vzťahovať na všetky hospodárske odvetvia, a to bez ohľadu na to, či je odmeňovanie upravené zákonom, prostredníctvom všeobecne platných kolektívnych zmlúv alebo kolektívnych zmlúv podľa článku 3 ods. 8 prvej alebo druhej zarážky.

17.

Upozorňuje Komisiu na prípady vysielania pracovníkov v rámci kaskádového subdodávania, pri ktorých sa zmenšuje zodpovednosť zamestnávateľa a vyslaní pracovníci sú často ponechaní sami na seba bez akejkoľvek asistencie a pomoci. Európsky záchranný fond by mohol pomôcť rýchlo zasiahnuť a zabezpečiť týmto pracovníkom rýchly návrat do svojej krajiny pôvodu za čo najlepších podmienok. Okrem toho navrhuje vytvoriť európsky register, ktorý by podnikom, ktoré poskytujú služby vo všetkých členských štátoch, ukladal povinnosť nahlásiť vyslaného pracovníka najneskôr do začiatku poskytovania služby.

18.

Konštatuje, že zamestnávateľ často zámerne podhodnocuje zručnosti vyslaných pracovníkov, aby tak mohol odôvodniť nižšiu úroveň odmeňovania. Hrozí, že tieto praktiky pretrvajú v snahe obísť povinnosť rovnakého zaobchádzania v oblasti odmeňovania. Bolo by rozumné, keby Komisia v snahe zamedziť tomuto javu a chrániť záujmy zamestnancov, ktorí nemajú diplom alebo osvedčenie, preskúmala možnosť vytvoriť európsky register povolaní a odborných zručností.

19.

Výbor regiónov konštatuje, že smernica (2008/104/ES) o dočasnej agentúrnej práci sa mala začať uplatňovať najneskôr do 5. decembra 2011. Jedným z cieľov tejto smernice je zabezpečiť ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov a obsahuje o. i. zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti odmeňovania, dovolenky a pracovného času (článok 5).

20.

Výbor regiónov súhlasí s názorom Komisie, že zásada rovnakého zaobchádzania v smernici o dočasnej agentúrnej práci by sa mala záväzne uplatňovať aj v prípade, keď má agentúra dočasného zamestnávania sídlo v inom členskom štáte a ide o vyslanie v zmysle smernice o vysielaní pracovníkov.

Subsidiarita a proporcionalita

21.

Výbor regiónov poukazuje na to, že štrnásť národných parlamentov/komôr v jedenástich členských štátoch (Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Česká republika a Maďarsko) predložilo po kontrole subsidiarity odôvodnené stanoviská, ktoré poukazujú na to, že návrh dostane „žltú kartu“.

22.

Výbor regiónov konštatuje, že v smernici o vysielaní pracovníkov sa upravuje, ktoré pracovné podmienky a podmienky zamestnania hostiteľskej krajiny poskytovateľa služieb so sídlom v inom členskom štáte musia byť poskytnuté pracovníkovi vyslanému do hostiteľskej krajiny. Ani platná smernica, ani zmenená smernica nie sú zamerané na harmonizáciu podmienok v členských štátoch.

23.

K zmenám smernice môže dochádzať iba na úrovni EÚ. Na základe ustanovení zmluvy o slobode cezhraničného poskytovania služieb v rámci EÚ a nariadenia Rím I je možné stanoviť na úrovni členských štátov, ktoré pracovnoprávne podmienky sa uplatňujú na vysielanie pracovníkov.

24.

Smernica o presadzovaní, ktorú mali členské štáty do 18. júna 2016 transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov, obsahuje nástroje, ktoré umožnia členským štátom obmedziť zneužívania a sociálny dumping v dôsledku vysielania pracovníkov (konkrétne podvodmi, obchádzaním pravidiel a výmenou informácií medzi členskými štátmi). Výbor berie na vedomie, že revidovaná smernica o vysielaní pracovníkov a smernica o presadzovaní práva sú dva právne nástroje, ktoré sa do veľkej miery vzájomne posilňujú, a preto netrpezlivo očakáva úplné hodnotenie účinkov a dôsledkov vykonávania smernice o presadzovaní zo strany členských štátov na vysielanie pracovníkov.

25.

Okrem toho zdôrazňuje, že otázka koherentnosti vykonávania kontrol vysielania pracovníkov v jednotlivých členských štátoch je stále aktuálna, keďže v smernici o presadzovaní práva sa uvádza len bilaterálna spolupráca medzi členskými štátmi. Súhlasí preto s tým, že cieľ tohto návrhu revízie smernice, ktorým je spoločné stanovenie pravidiel, ktoré sa majú uplatňovať na vysielanie pracovníkov, sa dá lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ.

26.

Domnieva sa, že presadzovanie výmeny údajov prihlasovacích miest resp. sociálnej poisťovne vo vysielajúcom a hostiteľskom členskom štáte, ako aj zavedenie povinnosti hlásiť sa v sociálnej poisťovni v hostiteľskom členskom štáte, je potrebné na stanovenie účinných opatrení proti zdanlivému vyslaniu a zakladaniu podnikov, ktoré podnikajú v oblasti zdanlivého vysielania, ako aj proti nekalej hospodárskej súťaži vďaka nízkym sociálnym odvodom. Ak sa vytvorí odvetvie s podnikmi, ktorých náplňou práce sú zdanlivé vysielania, bude potrebné uvažovať o stanovení minimálnej doby zamestnania pracovníka vo vysielajúcom členskom štáte pred jeho vyslaním.

V Bruseli 7. decembra 2016

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA