21.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/34


Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu a priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh

(2017/C 088/07)

Spravodajkyňa:

Anne Karjalainen (FI/SES), poslankyňa zastupiteľstva mesta Kerava

Referenčné dokumenty:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh

COM(2016) 176 final

Oznámenie Komisie Európskemu Parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe

COM(2016) 178 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvodné pripomienky

1.

sa domnieva, že iniciatívy Komisie týkajúce sa cloud computingu a priorít v oblasti normalizácie IKT sú veľmi dôležité, najmä pokiaľ ide o pozíciu Európy v celosvetovej digitálnej ekonomike a dosiahnutie cieľov stratégie pre jednotný digitálny trh;

2.

podotýka, že ak sa zredukujú prekážky brániace výmene poznatkov, výrazne sa tým posilní konkurencieschopnosť európskych podnikov a bude to prospešné aj pre miestne a regionálne orgány;

3.

sa domnieva, že návrh Komisie zavádzať európske cloudové služby postupne, je rozumný prístup, a s potešením konštatuje, že tento rámec umožní najprv vedeckej obci a potom podnikom a miestnym a verejným orgánom využívať a produkovať spoločné poznatky;

4.

súhlasí s názorom Komisie, že konkurencieschopnú vysokovýkonnú výpočtovú techniku možno vyvinúť len pomocou spoločných opatrení;

5.

takisto súhlasí s Komisiou, že európske úsilie v oblasti normalizácie IKT sa musí zintenzívniť, aby sa mohol využiť potenciál digitalizácie a mohli poskytovať cezhraničné služby;

6.

podotýka, že bez ohľadu na normalizáciu IKT musia podniky a verejný sektor dostať priestor na vyvíjanie, získavanie a uplatňovanie inovatívnych riešení, ktoré sa od týchto noriem odchyľujú;

7.

konštatuje, že vytvorenie a/alebo uplatňovanie spoločných noriem je stále veľmi žiaduce v prípade mnohých oblastí, ktoré sú pre jednotný digitálny trh kľúčové, ako je napríklad elektronická identifikácia. Naďalej je veľmi znepokojený tým, že zemepisné rozdiely v prístupnosti vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia bránia dokončeniu jednotného digitálneho trhu (1); Ostrovný charakter je nepriaznivý zemepisný faktor vzhľadom na potrebu nákladnejších podmorských káblov;

8.

v tejto súvislosti znovu opakuje svoju požiadavku, aby projekty rozvoja širokopásmového pripojenia boli uznané za projekty, ktoré plnia úlohy služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2);

9.

zdôrazňuje, že európske miestne a regionálne orgány chcú rozvíjať výmenu poznatkov a tiež informovať o tom, aké normy IKT sú potrebné na uspokojenie ich potrieb v súvislosti s rozvojom verejných služieb (3);

10.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že príslušné národné orgány vo všetkých členských štátoch prijmú primerané opatrenia na podporu cloudových služieb pre otvorenú vedu a výmeny poznatkov všeobecne, keďže v opačnom prípade by sa rozdiely medzi členskými štátmi mohli rýchlo prehĺbiť, čo by sa čoskoro odrazilo na činnosti miestnych a regionálnych orgánov;

11.

súhlasí s Komisiou, že sa očakáva, že každá organizácia, veľká aj malá, verejná alebo súkromná, bude primerane riadiť riziká týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti a v prípade potreby bude schopná preukázať, že to robí úspešne. Žiada, aby boli navrhnuté opatrenia, ktoré pomôžu rozvinúť know-how v oblasti kybernetickej bezpečnosti na každej úrovni, kde je to potrebné (4);

12.

predovšetkým zdôrazňuje, že na to, aby sme mohli využívať množstvo výhod, ktoré ponúka jednotný digitálny trh, je potrebná kvalifikovaná pracovná sila, ktorá ho vybuduje. Preto víta návrh Komisie v rámci nedávno prijatého nového programu v oblasti zručností pre Európu klásť dôraz na investovanie do digitálneho vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť, aby mali občania zručnosti, ktoré sú na digitálnu transformáciu potrebné;

Interoperabilita

13.

konštatuje, že spoločným menovateľom oboch oznámení, na ktoré sa zameriava toto stanovisko, je nedostatočná interoperabilita v mnohých rôznych sektoroch, v dôsledku čoho sa výskumní pracovníci, priemysel, verejné orgány a tvorcovia politiky nemôžu dostať k údajom, ktoré potrebujú;

14.

upozorňuje, že najväčšou prekážkou interoperability v súvislosti s takým spoločným využívaním údajov, akým sú napríklad cezhraničné digitálne služby, je zvyčajne nedostatočná štandardizovaná dátová architektúra (5);

15.

odporúča, aby sa okrem minimálnych štandardov a jednoduchých metaúdajov, ktoré sa spomínajú v oznámení, zvážila aj možnosť definovať európske master dáta požadované v cezhraničných službách;

Normalizácia

16.

súhlasí s názorom Komisie, že súčasná situácia si z hľadiska normalizácie vyžaduje partnerstvá medzi rôznymi sektormi, pričom poukazuje na príklad elektronického zdravotníctva, kde si väčšia zodpovednosť ľudí za svoje zdravie vyžaduje širšiu perspektívu (6);

17.

konštatuje, že elektronické zdravotníctvo, inteligentné dopravné systémy, inteligentná energia a ekologickejšie výrobné technológie, ktoré Komisia uvádza v oznámení ako príklady dôležitých cieľových oblastí, sú ťažiskové pre činnosť miestnych a regionálnych orgánov, ktoré musia byť v záujme dosiahnutia stanovených cieľov aktívne zapojené;

18.

súhlasí s Komisiou, že priority by mali byť predmetom pravidelného preskúmania, pretože potreby z hľadiska normalizácie sa môžu veľmi rýchlo meniť vzhľadom na neustály vznik nových inovácií napríklad v oblasti sociálnej starostlivosti;

19.

sa domnieva, že je dôležité, aby európska normalizácia určená na široké využitie zahŕňala inovácie, na ktoré sa vzťahujú patenty spoločností, a podporuje snahu Komisie objasniť hlavné prvky spravodlivej, účinnej a vymožiteľnej metodiky vydávania licencií na základe spravodlivých, primeraných a nediskriminačných zásad;

20.

podotýka, že európske miestne a regionálne samosprávy už vo veľkom využívajú slobodný softvér. Považuje sa to za pozitívny vývoj, ktorý by mala Komisia podporiť, najmä objasnením vzťahu medzi licenčnými podmienkami slobodného softvéru a spravodlivými, primeranými a nediskriminačnými zásadami;

21.

upozorňuje, že okrem rozvoja európskej a medzinárodnej oficiálnej normalizácie sú nevyhnutné aj opatrenia, ktoré posilnia technické špecifikácie IKT vyvinuté inými spoločnosťami, ktoré sa zaoberajú vývojom noriem, a široko uznávané osvedčené postupy, ktoré sa skutočne najviac používajú;

22.

považuje za nevyhnutné navrhnúť postupy, ktoré zabezpečia, že potreby koncových používateľov noriem – podnikov a verejného sektora – budú pri vypracúvaní normalizačných plánov známe;

23.

veľmi oceňuje návrh Komisie podporovať účasť európskych odborníkov na medzinárodnej normalizácii IKT, keďže spoločné celosvetové postupy sú nevyhnutné na dosiahnutie európskych cieľov v oblasti digitalizácie, ako aj pre rozvoj tohto sektora;

24.

konštatuje, že od zverejnenia európskeho rámca interoperability pre európske verejné služby už ubehlo niekoľko rokov, a víta zámer Komisie aktualizovať ho, pričom dúfa, že sa v tomto procese bude prihliadať aj na potenciál internetu vecí (1);

Európske cloudové služby

25.

konštatuje, že cloudové služby sa v Európe rýchlo rozširujú. Podľa štúdie Komisie by európsky trh s cloudovými službami mohol vzrásť z 9,5 miliardy EUR v roku 2013 na 44,8 miliardy EUR v roku 2020, čo predstavuje päťnásobný nárast (7). Podľa údajov Eurostatu z konca roka 2014 (8):

a)

V roku 2014 využívalo cloudové služby 19 % podnikov v EÚ, najmä na hosting e-mailových systémov a skladovanie elektronických spisov;

b)

46 % týchto podnikov využívalo vyspelé cloudové služby v súvislosti so softvérovými aplikáciami v oblasti financií a účtovníctva, ako aj na riadenie styku so zákazníkmi, alebo využívalo výpočtovú kapacitu pre svoje podnikové aplikácie;

c)

štyri podniky z desiatich podnikov (39 %) využívajúcich cloudové služby označili riziko narušenia bezpečnosti údajov za hlavný dôvod, prečo využívajú cloudové služby len v obmedzenej miere;

d)

podobné percento podnikov (42 %) nevyužívajúcich cloudové služby uviedlo, že hlavným dôvodom, prečo nevyužívajú cloudové služby sú nedostatočné poznatky o cloud computingu;

26.

vzhľadom na uvedené skutočnosti zdôrazňuje, že je potrebný jasný politický záväzok, pokiaľ ide o financovanie výskumnej infraštruktúry pre cloud, aby sa mohol využiť obrovský potenciál cloud computingu;

27.

podotýka, že cloudové služby sú založené na dôvere a že túto dôveru si možno získať a udržať, len ak bude venovaná mimoriadna pozornosť bezpečnosti údajov a ochrane súkromia;

28.

dúfa, že sa bude prihliadať na potenciál cloudových služieb pre otvorenú vedu, ktorý by sa mohol využiť vo vzdelávaní;

29.

upozorňuje na úlohu verejno-súkromných partnerstiev pri rozvoji cloudových služieb pre otvorenú vedu a opakuje svoj názor, že jestvujúce alebo pripravované cloudy na celoštátnej, regionálnej a prípadne miestnej úrovni by sa mali dať prepojiť a mali by byť interoperabilné s európskymi riešeniami (9);

30.

konštatuje, že rozsiahle využívanie dát a iného materiálu prostredníctvom cloudových služieb si vyžaduje, aby sa vyriešili problémy spojené s autorskými právami (10);

Spoločné využívanie dát

31.

žiada Komisiu, aby podporovala spoločné využívanie európskych dát vo väčšej miere v súlade s platnými právnymi predpismi o ochrane údajov, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala celkový prehľad o tom, kde sa decentralizovane možno dostať k relevantným údajom, s cieľom sprístupniť informácie týmto spôsobom;

32.

víta zámer Komisie predložiť iniciatívu týkajúcu sa voľného toku dát, ktorá má podporiť voľný tok dát v Únii (11);

33.

zdôrazňuje, že spoločným využívaním normalizovaných dát sa zmenší fragmentácia, ktorá v súčasnosti prevláda medzi výskumnými pracovníkmi, podnikmi a verejnými orgánmi, ako aj v rámci týchto skupín, a dosiahne sa tak pokrok pri plnení mnohých cieľov v oblasti jednotného digitálneho trhu;

34.

podobne ako Komisia, chápe predsudky, ktoré v súčasnosti bránia výmene dát, a naliehavo žiada Komisiu, aby aktívnejšie informovala o tom, aké výhody má spoločné využívanie dát pre tých, ktorí sa na ňom podieľajú (12);

35.

podotýka, že spoločné využívanie dát má veľké výhody aj pre miestne a regionálne orgány. Vlastník dát o nič neprichádza, keď sa o ne podelí: naopak, zvyšuje sa tým hodnota dát. Sprístupnením údajov verejnej správy sa posilňuje demokracia a otvárajú nové obchodné príležitosti. Vďaka spoločnému využívaniu dát sa navyše znižuje počet špecifických a často nákladných žiadostí o poskytnutie údajov;

36.

upozorňuje, že keby mali občania väčší prístup k svojím zdravotným údajom online, mohli by prevziať väčšiu zodpovednosť za svoje zdravie. Dúfa, že ľudia budú mať čoraz viac príležitostí využívať svoje údaje aj v ďalších oblastiach verejnej správy;

37.

podotýka, že na to, aby verejné orgány a najmä MSP mohli profitovať z európskeho cloudu pre otvorenú vedu, potrebujú nielen aktuálne údaje, ale aj nástroje na ich analýzu, najmä v prípade veľkých dát;

38.

podporuje úsilie Komisie spojiť európsku dátovú komunitu, napríklad prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva Big Data Value v rámci programu Horizont 2020, a nabáda miestne a regionálne orgány, aby sa, pokiaľ môžu, do tejto spolupráce zapojili;

39.

sa domnieva, že európsky cloud pre otvorenú vedu, ktorý zahŕňa dáta verejných orgánov, podnikovej a výskumnej sféry, by mohol vďaka využívaniu metód spracovania veľkých dát uľahčiť napríklad riešenie otázok mestskej politiky, ktoré sú často viacrozmerné a zložité;

Internet vecí

40.

potvrdzuje dôležitú úlohu európskeho cloudu, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, prostredníctvom uchovávania dokumentov, informácií alebo údajov v digitálnej forme. Okrem skutočnosti, že uchovávanie rôznych spisov a prístup k nim sú oveľa jednoduchšie, sprístupňovanie týchto spisov v netlačenej podobe prispieva k úspore papiera, a tým implicitne aj k ochrane životného prostredia;

41.

s potešením konštatuje, že internet vecí je jednou z normalizačných priorít Komisie, keďže v budúcnosti bude mať veľmi pozitívny vplyv na kvalitu služieb a efektívnosť činností, za ktoré sú zodpovedné miestne a regionálne orgány. Podľa štúdie Európskej komisie (13) sa očakáva, že trhová hodnota internetu vecí v EÚ presiahne do roku 2020 jeden bilión eur;

42.

dúfa, že Komisia vo väčšej miere zohľadní veľký potenciál internetu vecí v rôznych svojich programoch v súvislosti s digitalizáciou verejnej správy;

43.

je presvedčený, že stanovenie noriem pre internet vecí v kontexte verejného obstarávania zodpovedá potrebám regiónov a obcí a môže zabezpečiť európskemu priemyslu značnú výhodu v tomto odvetví;

44.

upozorňuje však, že internet vecí je sektor, ktorý sa ešte len rozbieha, a že sú potrebné nielen normy, ale aj inovatívne experimentovanie, ktorého financovanie by malo byť pre Úniu prioritou;

45.

konštatuje, že podľa rôznych prieskumov sú mnohé miestne a regionálne orgány nedostatočne informované o výhodách internetu vecí, najmä pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, energetickú účinnosť, environmentálne otázky, bezpečnosť, správu nehnuteľností, ako aj o inteligentnú dopravu. Dúfa, že Komisia prijme opatrenia na výmenu poznatkov v tejto oblasti a zabezpečenie lepšej dokumentácie, a poskytne informácie o dosahu a možnostiach v súvislosti s internetom vecí, iniciatívou „inteligentné mestá“ a otvorenými údajmi (Open Data);

46.

zdôrazňuje, že všetkých päť priorít v oblasti normalizácie, ktoré určila Komisia, je navzájom prepojených, ale obzvlášť úzka vzájomná závislosť existuje medzi internetom vecí a budúcimi sieťami 5G. Ak sa nedosiahne úplné geografické pokrytie sieťami 5G, nebude možné využívať internet vecí rovnakým spôsobom vo všetkých európskych regiónoch.

V Bruseli 11. októbra 2016

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


(1)  Pozri CdR 104/2010, CdR 65/2011, CdR 3597/2013, CdR 2646/2015 a CdR 4165/2014.

(2)  CdR 2646/2015.

(3)  CdR 626/2012.

(4)  CdR 1646/2013.

(5)  CdR 5514/2014.

(6)  CdR 5514/2014.

(1)  Pozri CdR 10/2009, CdR 5514/2014, COM(2010) 744 final – Príloha 2 a COM(2016) 179 final.

(7)  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/final-report-study-smart-20130043-uptake-cloud-europe.

(8)  Cloud computing – statistics on the use by enterprises (Eurostat, november 2014): http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Cloud_computing_-_statistics_on_the_use_by_enterprises.

(9)  CdR 1673/2012.

(10)  CdR 2646/2015.

(11)  COM(2015) 192.

(12)  CdR 4165/2014.

(13)  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/definition-research-and-innovation-policy-leveraging-cloud-computing-and-iot-combination.