6.7.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 238/57

P8_TA(2016)0502

Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015 (2016/2219(INI))

(2018/C 238/06)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, ktorá je v platnosti od 24. októbra 1945,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP) a ostatné zmluvy a nástroje Organizácie Spojených národov (OSN) týkajúce sa ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli prijaté 16. decembra 1966 v New Yorku,

—

so zreteľom na hlavné medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého je EÚ zmluvnou stranou,

—

so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) (1),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa (2),

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z 18. decembra 1990 (3),

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o práve na rozvoj (4),

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva a výsledný dokument plenárneho zasadnutia na vysokej úrovni z 22. septembra 2014 známeho ako Svetová konferencia o domorodom obyvateľstve (5),

—

so zreteľom na Viedenskú deklaráciu a akčný plán prijaté 25. júna 1993 (6),

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu z roku 1995 (7) a akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) z roku 1994 (8) a na výsledky ich hodnotiacich konferencií,

—

so zreteľom na parížske zásady OSN pre národné inštitúcie pre ľudské práva (9),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 25 Charty základných práv Európskej únie o právach starších osôb,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

—

so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

—

so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na dokument, ktorý zverejnila podpredsedníčka Európskej komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) 28. júna 2016 s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie (10),

—

so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012 (11),

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009 o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (12) a aktualizované usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (13),

—

so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015 (14),

—

so zreteľom na usmernenia Európskej únie v oblasti ľudských práv,

—

so zreteľom na návrh usmernení EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery (15),

—

so zreteľom na usmernenia týkajúce sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI) (16), ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

—

so zreteľom na usmernenia pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu o podpore ľudských práv a demokracie počas ich návštev mimo Európskej únie,

—

so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2015, ktorú Rada prijala 20. júna 2016 (17),

—

so zreteľom na akčný plán pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (GAPII), ktorý Rada prijala 26. októbra 2015 (18),

—

so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rovnosti LGBTI osôb (19) a Zoznam opatrení Komisie na dosiahnutie pokroku z hľadiska rovnosti LGBTI osôb (2016 – 2019) (20),

—

so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja (21),

—

so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015 (COM(2015)0240) a na závery Rady o migrácii z 20. júla 2015 (22), 14. septembra 2015 (23) a 22. septembra 2015 (24),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/260 zo 17. februára 2015, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva (25),

—

so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2014 o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa (26),

—

so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2012 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (27),

—

so zreteľom na revidované ukazovatele EÚ pre komplexný prístup k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ, ktoré Rada prijala 20. septembra 2016 (28),

—

so zreteľom na Istanbulský dohovor Rady Európy z 11. mája 2011 o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (29),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde a o zrušení spoločnej pozície 2003/444/SZBP (30),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP o revízii európskej susedskej politiky (ESP) (JOIN(2015)0050),

—

so zreteľom na akčný plán z Valletty z 11. – 12. novembra 2015 (31),

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 13. októbra 2015 o ženách, mieri a vykonávaní bezpečnosti (32),

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 19. júna 2008 o sexuálnom násilí ako vojnovom zločine (33),

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 31. októbra 2000 o ženách a mieri a bezpečnosti (34),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2014 o ochrane migrantov (35),

—

so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc (36),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ (37),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva (38),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii (39),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš (40),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti (41),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe (42),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (43),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti (44),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách (45),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pre Európsky parlament (46),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o prioritách EÚ na rok 2015 pre Radu OSN pre ľudské práva (47),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín (48),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel (49),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe kást (50) a na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre otázky menšín z 28. januára 2016 o menšinách a diskriminácii na základe kást (51),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete (52),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (53),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí (54),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (55),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv (56),

—

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca Organizácie Spojených národov „chrániť, rešpektovať a naprávať“, ktoré schválila Rada OSN pre ľudské práva vo svojej rezolúcii č. 17/4 zo 6. júla 2011 (57),

—

so zreteľom na výročnú správu Európskej nadácie na podporu demokracie za rok 2015 (58),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0355/2016),

A.

keďže článok 21 Zmluvy o EÚ zaväzuje EÚ k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) na základe zásad, ktoré sa uplatnili pri jej založení a ktoré presadzuje vo svete: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

B.

keďže podľa článku 207 ZFEÚ sa vyžaduje, aby obchodná politika EÚ vychádzala zo zásad a cieľov vonkajšej činnosti EÚ;

C.

keďže v článku 3 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že „Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy a prispieva k ochrane svojich občanov. Prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov“;

D.

keďže rešpektovanie, podpora a ochrana nedeliteľnosti a univerzálnej platnosti ľudských práv patria medzi hlavné ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ako je stanovené v doložke o ľudských právach vo všetkých dohodách EÚ s tretími krajinami;

E.

keďže dodržiavanie ľudských práv, mier, bezpečnosť a rozvoj sú úzko prepojené a navzájom sa posilňujú;

F.

keďže politika podpory ľudských práv a demokracie by sa mala začleniť do všetkých ostatných politík EÚ s vonkajším rozmerom, ako je politika v oblasti rozvoja, migrácie, bezpečnosti, boja proti terorizmu, susedská politika, politika rozširovania a obchodu, najmä prostredníctvom uplatňovania podmienenosti týkajúcej sa ľudských práv;

G.

keďže vnútorný a vonkajší súlad v oblasti ľudských práv má rozhodujúci význam pre dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v zahraničí a keďže zvyšovanie súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj medzi jednotlivými vonkajšími politikami EÚ je takisto základnou podmienkou pre úspešnú a účinnú politiku EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie; keďže vyššia miera jednotnosti by mala EÚ umožniť rýchlejšie a účinnejšie reagovať už v počiatočných fázach porušovania ľudských práv; keďže výzva v oblasti súdržnosti je obzvlášť markantná v súvislosti s aktuálnou migračnou politikou;

H.

keďže hodnoty slobody a dodržiavania ľudských práv a zásada organizovania pravidelných a riadnych volieb sú kľúčovými prvkami demokracie; keďže okrem konania slobodných a spravodlivých volieb patrí medzi charakteristické črty demokratických režimov transparentné a zodpovedné riadenie, dodržiavanie zásady právneho štátu, sloboda prejavu, dodržiavanie ľudských práv, existencia systému nezávislého súdnictva a dodržiavanie medzinárodného práva a medzinárodných dohôd o ľudských právach;

I.

keďže dodržiavanie ľudských práv je celosvetovo ohrozené a keďže niekoľko autoritatívnych režimov závažným spôsobom spochybňuje univerzálnosť ľudských práv; keďže na celom svete sa objavuje mnoho pokusov o zúženie priestoru občianskej spoločnosti, a to aj na viacstranných fórach; keďže nedodržiavanie ľudských práv má negatívne dôsledky pre jednotlivca, jeho príbuzných i pre spoločnosť;

J.

keďže EÚ zohrala kľúčovú úlohu pri prijímaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorého cieľom je zabezpečiť uplatňovanie ľudských práv pre všetkých;

K.

keďže Rada 20. júla 2015 prijala nový akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019 s cieľom umožniť EÚ, aby tieto výzvy zvládla prostredníctvom cielenejšieho, systematickejšieho a koordinovaného využívania svojich nástrojov v oblasti ľudských práv; keďže tento akčný plán by sa mal vykonávať v súlade s akčným plánom pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020;

L.

keďže PK/VP uviedla, že ľudské práva budú jednou z jej hlavných priorít a že má v úmysle používať ich ako ukazovateľ, pokiaľ ide o všetky jej vzťahy s tretími krajinami; keďže tiež znova potvrdila záväzok EÚ podporovať ľudské práva vo všetkých oblastiach zahraničných vzťahov „bez výnimky“;

M.

keďže záväzok EÚ týkajúci sa účinného multilateralizmu, v rámci ktorého zohráva ústrednú úlohu OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky Únie a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnych kríz, výziev a hrozieb; keďže spolupráca s tretími krajinami vo všetkých dvojstranných a viacstranných fórach je jedným z najúčinnejších nástrojov na riešenie otázok ľudských práv v tretích krajinách;

N.

keďže pravidelné zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), vymenúvanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitné postupy riešenia situácií v jednotlivých krajinách alebo tematických otázok prispievajú k medzinárodnému úsiliu presadzovať a dodržiavať ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu;

O.

keďže EÚ považuje úzku spoluprácu s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv v tretích krajinách za jednu zo svojich hlavných priorít pri rozvoji ľudských práv a boji proti porušovaniu ľudských práv;

P.

keďže vo svojom uznesení z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja (59) Európsky parlament vyjadruje závažné obavy v súvislosti s potláčaním organizácií občianskej spoločnosti (OOS), zdôrazňuje, že je dôležité určiť systém monitorovania, ktorý by umožňoval hodnotenie pokroku v oblasti politických a regulačných ustanovení, a žiada podporu priaznivého prostredia pre OOS; keďže mnohé krajiny nedávno prijali prísne právne predpisy týkajúce sa mimovládnych organizácií, ktoré vyhlasujú zahraničné organizácie za nežiaduce, ak sa považujú za ohrozujúce ich ústavný poriadok, obranu alebo bezpečnosť, a keďže iba v roku 2015 bolo celosvetovo zabitých 185 environmentálnych aktivistov za ľudské práva, pričom 66 % z nich pochádzalo z krajín Latinskej Ameriky;

Q.

keďže zákazy cestovať s cieľom zabrániť obhajcom ľudských práv zúčastniť sa na medzinárodných podujatiach využíva stále viac krajín, najmä v Ázii, na Blízkom východe a v Afrike;

R.

keďže sa v článkoch 18 a 19 VDĽP uznáva, že každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania a na slobodu presvedčenia a prejavu, čo zahŕňa aj slobodu zastávať názory bez zasahovania a vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice; keďže prudko vzrástol počet prípadov perzekúcie ľudí, ktorí iba nenásilne uplatnili svoje právo na slobodu presvedčenia, vierovyznania a prejavu;

S.

keďže v článku 20 VDĽP sa uznáva, že každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania sa; keďže v rezolúcii Rady OSN pre ľudské práva 21/16 sa pripomína štátom povinnosť dodržiavať a v plnej miere chrániť práva všetkých jednotlivcov na pokojné zhromažďovanie a združovanie sa slobodne, online, ako aj offline, a keďže sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa musí podporovať prostredníctvom dialógu medzi kultúrami a náboženstvami;

T.

keďže sa v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch stanovili základné pravidlá medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv, ktoré sú základom všetkých humanitárnych činností; keďže sa pri ochrane civilného obyvateľstva a vysídlených osôb v oblastiach postihnutých konfliktom musí zabezpečiť úplná neutralita a nestrannosť a keďže sa musí zabezpečiť nezávislosť pomoci;

U.

keďže nezákonné obsadzovanie územia je neustálym porušovaním medzinárodného práva, z ktorého vyplýva, že okupačná mocnosť je vo vzťahu k civilnému obyvateľstvu tohto územia viazaná medzinárodným humanitárnym právom;

V.

keďže je ťažké zachovať dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, a to najmä v čase bezprecedentného prílevu utečencov, ktorí utekajú pred násilím; keďže zachovanie dôkazov je nevyhnutné na to, aby boli páchatelia postavení pred súd;

W.

keďže pokusy zatvoriť väzenie USA v Zálive Guantánamo zlyhali a iba 20 zadržiavaných bolo v roku 2015 premiestnených alebo prepustených;

X.

keďže celosvetovo stále viac ľudí uteká pred vojnou, ozbrojenými konfliktmi alebo inými ponižujúcimi podmienkami a keďže tieto toky utečencov a rôzne formy migrácie predstavujú pre politiky EÚ, ale aj z globálneho hľadiska veľkú výzvu, ktorá si vyžaduje okamžité, účinné a udržateľné riešenia, ktoré sú v súlade s našimi spoločnými európskymi hodnotami; keďže humanitárna pomoc Komisie, ktorá je vedúcim svetovým darcom, pomáha utečencom a vysídleným osobám vo viac ako 30 krajinách;

Y.

keďže boj proti prevádzaniu migrantov, obchodovaniu s nimi a ich pracovnému vykorisťovaniu si vyžaduje krátkodobé, strednodobé aj dlhodobé reakcie vrátane opatrení na narušenie zločineckých sietí a trestné stíhanie zločincov, zhromažďovania a analýzy údajov, opatrení na ochranu obetí a na návrat migrantov s neregulárnym pobytom, ako aj spoluprácu s tretími krajinami spolu s dlhodobejšími stratégiami na riešenie dopytu po obetiach obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva a základných príčin migrácie, ktoré vháňajú ľudí do rúk zločinných prevádzačov;

Z.

keďže na posilnenie dodržiavania ľudských práv je potrebná spravodlivosť a EÚ a jej členské štáty bezvýhradne podporujú Medzinárodný trestný súd (MTS) od jeho založenia a zároveň podporujú univerzálnu platnosť Rímskeho štatútu a obraňujú jeho integritu s cieľom posilniť nezávislosť tohto súdu;

AA.

keďže sa dosiahol významný pokrok smerom k zrušeniu trestu smrti a keďže mnohé krajiny pozastavili tento trest a ďalšie prijali legislatívne opatrenia s týmto cieľom; keďže v roku 2015 bol zaznamenaný dramatický nárast celkového počtu popráv, z ktorých 90 % sa uskutočnilo len v troch krajinách, konkrétne v Iráne, Pakistane a Saudskej Arábii; keďže Bielorusko zostáva jedinou krajinou v Európe, ktorá nezrušila trest smrti;

AB.

keďže rodová rovnosť tvorí jadro európskych hodnôt a je zakotvená v právnom a politickom rámci EÚ a je ústrednou aj v programe OSN do roku 2030; keďže násilie voči ženám a dievčatám a ich diskriminácia v posledných rokoch dramaticky zosilneli, a to najmä vo vojnových oblastiach a v autoritatívnych režimoch;

AC.

keďže podľa odhadov fondu UNICEF žije 250 miliónov detí na celom svete v krajinách postihnutých konfliktom a takmer 50 miliónov detí bolo nútene vysídlených v dôsledku násilia, vojny a vojnových hrôz, terorizmu a povstaní alebo migrovalo za hranice a mnohé aj naďalej trpia všetkými formami diskriminácie, násilím, vykorisťovaním, zneužívaním, nútenou prácou, chudobou a podvýživou;

AD.

keďže podľa fondu UNICEF je jedno z 200 detí vo svete detský utečenec, takmer jedna tretina detí žijúcich mimo rodnej krajiny sú utečenci a počet detských utečencov sa v období od 2005 do 2015 zdvojnásobil;

AE.

keďže v článku 25 VDĽP sa uznáva právo každého jednotlivca na „životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny“, v rámci čoho majú matky a deti nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc vrátane zdravotnej starostlivosti; keďže prístup k vzdelávaniu, výžive a zdravotnej starostlivosti by mal byť zaručený pre všetky deti; keďže v rezolúcii Rady pre ľudské práva (UNHRC) č. 26/28 sa požaduje, aby sa ďalšie zasadnutie Sociálneho fóra UNHRC zameralo na prístup k liekom v súvislosti s právom každého jednotlivca na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň telesného a duševného zdravia; keďže v ústave Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa uvádza, že dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia a jeho ekonomických či sociálnych podmienok;

AF.

keďže podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa musia orgány rešpektovať práva dieťaťa, ktoré je odlúčené od jedného rodiča alebo oboch rodičov;

AG.

keďže násilie voči menšinám vrátane osôb LGBTI a ich protiprávne stíhanie je v mnohých častiach sveta stále rozšírené, rovnako ako diskriminácia v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a v iných sektoroch;

AH.

keďže z celého sveta naďalej prichádzajú správy o porušovaní občianskych a politických, hospodárskych, pracovných, sociálnych a kultúrnych práv, ako aj správy o environmentálnych škodách spôsobených profesijným pochybením niektorých aktérov súkromného sektora; keďže existuje silná spojitosť medzi korupciou, daňovými únikmi, nezákonnými kapitálovými tokmi a porušovaním ľudských práv;

AI.

keďže hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN sa vzťahujú na všetky štáty a všetky obchodné podniky, či už nadnárodné alebo iné, bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, miesto podnikania, vlastníctvo a štruktúru, ale keďže zavedenie účinných kontrolných a sankčných mechanizmov zostáva v kontexte celosvetového uplatňovania hlavných zásad OSN aj naďalej výzvou; keďže osobitné črty malých a stredných podnikov (MSP) sa musia riadne zohľadňovať a začleniť do pružného prístupu v súvislosti so sociálnou zodpovednosťou podnikov prispôsobeného ich potenciálu;

AJ.

keďže v októbri 2015 Komisia zverejnila svoju novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, v ktorej uvádza svoj zámer využívať obchod ako prostriedok na posilnenie ľudských práv v tretích krajinách;

AK.

keďže v roku 2015 EÚ začala vypracúvať právne predpisy na boj proti obchodu s nerastmi, v súvislosti s ktorým sa zostrujú konflikty;

AL.

keďže národné a medzinárodné športové podujatia, ako sú napríklad olympijské hry alebo majstrovstvá sveta vo futbale, by sa nemali využívať na politické účely, ale mali by sa organizovať pri plnom dodržiavaní všetkých ľudských práv, tak ako sa to stanovuje v Olympijskej charte, a ich cieľom by mal byť harmonický rozvoj ľudstva, ako aj podpora nenásilnej spoločnosti, ktorej záleží na ochrane ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, a to bez akejkoľvek diskriminácie napríklad na základe národnosti, rasy, náboženstva, politického presvedčenia, rodu, rodovej identity, sexuálnej orientácie alebo sexuálnych znakov;

AM.

keďže environmentálne zmeny ohrozujú prístup k vode, prírodným zdrojom a potravinám;

Kľúčový význam ľudských práv vo vonkajších politikách EÚ

1.

 vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že podpora a ochrana ľudských práv a demokratických hodnôt je celosvetovo ohrozená a že univerzálnosť ľudských práv je závažným spôsobom v mnohých častiach sveta spochybňovaná, a to aj v rámci autoritatívnych režimov, ako aj teroristickými skupinami ako Dá’iš;

2.

 vyjadruje hlboké znepokojenie nad početnými a stále častejšími pokusmi zužovať priestor pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv, rastúcim obmedzovaním slobody zhromažďovania a slobody prejavu a rastúcim počtom represívnych zákonov, ktoré ovplyvňujú občiansku spoločnosť a prijímajú sa na celom svete v krajinách ako Rusko, Turecko a Čína pod zámienkou boja proti terorizmu (zavádzaním protiteroristickej legislatívy a bezpečnostných opatrení a vyhlasovaním núdzových situácií), keďže sa často pozoruje negatívny vplyv na ľudské práva, ako aj časté zneužívanie týchto zákonov na represie; pripomína, že takéto právne predpisy by nemali slúžiť na zmenšenie priestoru, v ktorom organizácie občianskej spoločnosti môžu fungovať; vyzýva na jednoznačné odsúdenie takéhoto zneužívania a porušovania;

3.

 dôrazne upozorňuje, že EÚ sa zaviazala k SZBP a všetkým ostatným politikám s vonkajšou dimenziou založeným na podpore demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávaní ľudskej dôstojnosti, dodržiavaní zásad rovnosti a solidarity a zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva; zdôrazňuje, že tieto zásady sú tiež súčasťou vonkajšej činnosti mimo SZBP a zahŕňajú rozvojové a humanitárne politiky;

4.

 vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby vykonávali svoje záväzky podporovať demokraciu a právny štát, chrániť a uplatňovať ľudské práva a základné slobody vrátane práva na rozvoj všetkými mierovými prostriedkami a aby považovali ľudské práva za stredobod vzťahov EÚ so všetkými tretími krajinami vrátane strategických partnerov, a to na všetkých úrovniach;

5.

 opakuje svoju výzvu pre členské štáty, aby boli príkladom a jednotne vystupovali na podporu nedeliteľnosti, vzájomnej závislosti, prepojenosti a univerzálnosti ľudských práv, a najmä aby ratifikovali všetky medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv, ktoré ustanovila OSN;

6.

 zdôrazňuje, že EÚ by mala zabezpečiť väčší súlad medzi svojimi vnútornými a vonkajšími politikami, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt (prostredníctvom stratégií v oblasti ľudských práv týkajúcich sa posilňovania a ochrany práv LGBTI osôb, ktoré sú na tento účel nevyhnutné), aby bola dôveryhodným aktérom navonok, a jej cieľom by malo byť sústavné konzistentné a jednotné vykonávanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

7.

 upriamuje pozornosť na svoj dlhodobý záväzok podporovať ľudské práva a presadzovať demokratické hodnoty, čo sa okrem iného prejavuje v každoročnom udeľovaní Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, v práci Podvýboru pre ľudské práva, podporu demokracie a pozorovanie volieb a Európskej nadácie na podporu demokracie, v mesačných plenárnych rozpravách a uzneseniach o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu a v mnohých parlamentných delegáciách;

8.

 je hlboko znepokojený tým, že v súčasnosti je mnoho obhajcov ľudských práv obeťami útokov; vyzýva EÚ, a najmä PK/VP, aby prijala politiku, ktorá by systematicky a jednoznačne odsudzovala vraždenie obhajcov ľudských práv a akýkoľvek pokus o akúkoľvek formu násilia voči nim, prenasledovanie, ohrozovanie, obťažovanie, zmiznutie, väznenie či svojvoľné zatýkanie, aby odsudzovala tých, ktoré takéto zverstvá praktizujú alebo tolerujú, a aby zintenzívnila verejnú diplomaciu a otvorene a jednoznačne podporovala obhajcov ľudských práv, a to aj v súvislosti s ich vystúpeniami na viacstranných fórach; vyzýva EÚ, aby vydala usmernenia o tejto politike, keďže to zvyšuje konzistentnosť súčasných priorít EÚ stanovených v rôznych existujúcich usmerneniach EÚ; vyzýva delegácie EÚ a diplomatické zastúpenia členských štátov, aby naďalej aktívne podporovali obhajcov ľudských práv, a to najmä prostredníctvom systematického monitorovania súdnych procesov, návštev väznených obhajcov ľudských práv a vydávaním vyhlásení o jednotlivých prípadoch podľa potreby; žiada vytvorenie systému na účinné monitorovanie priestoru pre občiansku spoločnosť s jasnými kritériami a ukazovateľmi; opäť zdôrazňuje význam európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) pri poskytovaní naliehavej priamej finančnej a materiálnej podpory obhajcom ľudských práv vystaveným riziku a núdzového fondu, ktorý umožňuje delegáciám EÚ poskytovať priame ad hoc granty obhajcom, ktorých život je v bezprostrednom ohrození;

9.

 vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali vytvorenie národných inštitúcií pre ľudské práva, v súlade s parížskymi zásadami OSN, s dostatočným mandátom, zdrojmi a odbornými znalosťami s cieľom zaručiť ochranu a dodržiavanie ľudských práv;

10.

 zdôrazňuje potrebu ďalších medziparlamentných vzťahov medzi Európskou úniou a jej partnerskými krajinami v rámci úprimného dialógu posilňovaného vzájomným porozumením a dôverou s cieľom účinne presadzovať ľudské práva;

Strategický rámec EÚ a nový akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu

11.

 víta prijatie druhého akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere, konzistentne, transparentne a včas vykonávali činnosti v ňom zahrnuté a posilnili demokratickú podporu; zdôrazňuje, že na zabezpečenie súdržného vykonávania akčného plánu sú potrebné konsenzus a koordinácia medzi EÚ a členskými štátmi, a nabáda členské štáty, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za vykonávanie akčného plánu; zdôrazňuje, že členské štáty by mali podávať správy o vykonávaní akčného plánu;

12.

 zdôrazňuje, že v záujme splnenia ambicióznych cieľov stanovených v rámci druhého akčného plánu musí EÚ vyčleniť dostatok zdrojov a odborných kapacít, a to tak z hľadiska špecializovaných ľudských zdrojov v delegáciách, v Komisii a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ako aj z hľadiska finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na projekty;

13.

 slobodnú občiansku spoločnosť považuje za jeden zo základov ochrany a podpory ľudských práv a demokratických hodnôt, a vyjadruje preto znepokojenie v súvislosti s tým, že sa zmenšuje verejný priestor pre občiansku spoločnosť a že ochrancovia ľudských práv a novinári čoraz viac čelia útokom na celom svete; víta začlenenie cieľa riešiť hrozby pre priestor občianskej spoločnosti do akčného plánu a naliehavo vyzýva EÚ, aby vykonala uvedené opatrenia; nabáda všetky strany zapojené do vonkajšej činnosti EÚ, aby identifikovali a riešili existujúce nedostatky pri ochrane ľudských práv a demokratických slobôd a zintenzívnili spoluprácu s občianskou spoločnosťou, parlamentmi, politickými stranami a miestnymi orgánmi a s regionálnymi a medzinárodnými organizáciami v teréne; upozorňuje na skutočnosť, že akčný plán neobsahuje osobitný cieľ na posilnenie demokratických noriem v partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia EÚ na podporu demokracie;

Výročná správa EÚ

14.

 víta úsilie vynaložené na zlepšenie tematickej časti výročnej správy o ľudských právach a demokracii, na jej zostručnenie a zosystematizovanie a na dosiahnutie väčšej miery jej dostupnosti verejnosti; opakuje svoje presvedčenie, že je potrebné skvalitniť výročnú správu objektívnejším prístupom, v rámci ktorého by sa v správe neupozorňovalo len na úspechy a najlepšie postupy, ale aj na veľmi konkrétne výzvy a obmedzenia existujúce v tretích krajinách, pričom by poskytovala aj odporúčania na nápravné opatrenia a informácie o opatreniach, ktoré ESVČ prijala na riešenie týchto problémov; opakuje svoj názor, že správy jednotlivých krajín, ktoré sú súčasťou výročnej správy, by mali byť čo najmenej opisné a mali by odrážať plnenie stratégií v oblasti ľudských práv a demokracie jednotlivých krajín a poskytovať prehľad o vplyve činnosti EÚ priamo na mieste;

15.

 opakuje svoju výzvu, aby sa systematicky podávali komplexné správy o prijatých opatreniach, o dosiahnutých výsledkoch a politických záveroch, ktoré boli uskutočnené v reakcii na uznesenia Európskeho parlamentu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu; trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť rýchlu a primeranú reakciu na porušovanie ľudských práv, a to aj v jeho počiatočných fázach; v tejto súvislosti víta následné opatrenia ESVČ v rámci Podvýboru pre ľudské práva týkajúce sa uznesení o diskusiách o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu; opakuje svoju požiadavku na komplexnú písomnú reakciu Komisie a ESVČ na uznesenie Európskeho parlamentu o výročnej správe o ľudských právach a demokracii, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v systematickom a dôkladnom prijímaní následných krokov ku všetkým bodom, ktoré uviedol Európsky parlament, a v parlamentnej kontrole; opätovne pozýva PK/VP na účasť na diskusii s poslancami Európskeho parlamentu počas dvoch plenárnych zasadnutí ročne, a to prvý raz pri príležitosti predkladania výročnej správy EÚ a druhý raz v rámci odozvy na uznesenie Európskeho parlamentu;

Osobitný zástupca EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva

16.

 pripomína význam silnejšieho a flexibilnejšieho mandátu osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ), pokiaľ ide o posilňovanie účinnosti, konzistentnosti a viditeľnosti pôsobenia EÚ pri presadzovaní ľudských práv a demokratických zásad na celom svete; opakuje svoju výzvu, aby bol tento mandát trvalý; okrem toho sa domnieva, že OZEÚ by mal mať právo vystupovať verejne a iniciatívnu právomoc, mala by o ňom byť verejnosť viac informovaná a mal by disponovať primeranými zdrojmi a odbornými vedomosťami;

17.

 zdôrazňuje význam systematickej podpory občianskej spoločnosti a hĺbkovej konzultácie s ňou pri príprave návštev OZEÚ v partnerských krajinách; v tejto súvislosti víta intenzívnu spoluprácu OZEÚ s obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou vrátane miestnych zástupcov, mládeže a detí, ako aj príslušných medzinárodných organizácií, a to pred návštevou tretích krajín, počas nej a po nej, a zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v tejto činnosti a stále ju posilňovať, ako aj že sú potrebné jasné a transparentné mechanizmy pre následné činnosti; plne podporuje, že OZEÚ sa počas svojho funkčného obdobia ako na kľúčovú prioritu zameriava na podporu a ochranu otvoreného priestoru pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv; žiada OZEÚ, aby pravidelne podával Európskemu parlamentu po svojich návštevách správy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že činnosť a vplyv OZEÚ sú len čiastočne prístupné prostredníctvom preskúmania výročnej správy o ľudských právach, jeho účtov v sociálnych médiách a sprístupnených prejavov; vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že neexistujú oficiálne informácie o jeho činnostiach a plánoch, ani správy o pokroku či preskúmania;

18.

 nabáda OZEÚ, aby naďalej systematicky presadzoval priority EÚ v oblasti ľudských práv a podporoval spoluprácu EÚ so všetkými príslušnými regionálnymi a medzinárodnými organizáciami a mechanizmami pre ľudské práva; vyzýva Radu, aby ako všeobecnú zásadu prijala prax systematického začleňovania spolupráce s OZEÚ do mandátu budúcich geografických OZEÚ;

Stratégie v oblasti ľudských práv a demokracie jednotlivých krajín a úloha delegácií EÚ

19.

 víta začlenenie demokracie ako nevyhnutného prvku každého komplexného posúdenia situácie v oblasti ľudských práv a demokracie v partnerských krajinách do stratégie v oblasti ľudských práv jednotlivých krajín;

20.

 opakuje, že je dôležité zohľadňovať stratégie v oblasti ľudských práv jednotlivých krajín na všetkých úrovniach tvorby politiky vo vzťahu k tretím krajinám, okrem iného aj pri príprave politických dialógov na vysokej úrovni, dialógov o ľudských právach, strategických dokumentov zameraných na jednotlivé krajiny a ročných akčných programov;

21.

 pripomína, že stratégie v oblasti ľudských práv a demokracie by mali zodpovedať opatreniam EÚ, ktoré je potrebné vykonať v každej krajine v závislosti od osobitných situácií, a mali by obsahovať merateľné ukazovatele pokroku a možnosť prípadnej úpravy; zdôrazňuje, že je potrebné neprestajne tieto stratégie posudzovať; požaduje ďalšie zlepšovanie spolupráce, komunikácie a výmeny informácií medzi delegáciami EÚ, veľvyslanectvami členských štátov a inštitúciami EÚ pri vypracúvaní a vykonávaní týchto stratégií; opakuje svoju požiadavku, aby poslanci Európskeho parlamentu mali prístup k stratégiám v oblasti ľudských práv jednotlivých krajín a získavali informácie o tom, ako EÚ tieto stratégie vykonáva, a aby sa tieto stratégie predkladali vo formáte, ktorý poslancom umožní riadne vykonávať ich kontrolnú úlohu;

22.

 zdôrazňuje potrebu zaviesť koherentnú a viditeľnú politiku EÚ v oblasti občianskej spoločnosti a zdôrazňuje potrebu jednoznačnejšie vyjadreného chápania využívania verejnej diplomacie; podporuje zverejnenie plánov a stratégií v oblasti ľudských práv jednotlivých krajín a vytvorenie účinnej spätnej väzby, sledovanie prípadov a zdieľanie informácií;

23.

 víta zriadenie kontaktných miest pre ľudské práva a/alebo rodové otázky vo všetkých delegáciách EÚ a pripomína svoje odporúčanie PK/VP a ESVČ, aby vypracovali jasné operačné usmernenia, pokiaľ ide o úlohu kontaktných miest pre ľudské práva; trvá na tom, že činnosť kontaktných miest pre ľudské práva by mal podporovať aj diplomatický personál členských štátov; žiada, aby bola práca kontaktných miest pre ľudské práva nezávislá a bez politických zásahov a obťažovania zo strany vnútroštátnych orgánov tretích krajín, najmä pri ich kontakte s aktivistami v oblasti ľudských práv a občianskou spoločnosťou; trvá na význame odbornej prípravy všetkých zamestnancov delegácií EÚ v súvislosti s obsahom usmernení EÚ týkajúcich sa ľudských práv;

24.

 víta navýšenie rozpočtu a zjednodušenie postupov európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) 2014 – 2020 a vyzýva, aby sa predpokladané prostriedky vyčlenené na preskúmanie EIDHR v polovici trvania zachovali do konca aktuálneho viacročného finančného rámca; pripomína potrebu koherentnosti a komplementárnosti rôznych nástrojov financovania EÚ a potrebu, aby bolo toto posilnenie uplatniteľné na všetky nástroje, ktoré slúžia ľudským právam;

25.

 vyzýva, aby sa akčné plány EIDHR prijímali každý rok, a nie na dva roky, ako to bolo v prípade posledného dvojročného plánu (2016 – 2017), a aby sa tak zabezpečila čo najväčšia flexibilita reakcie na meniace sa situácie, ako aj optimálna súčinnosť s ostatnými nástrojmi EÚ na financovanie vonkajšej činnosti;

Dialógy a konzultácie o ľudských právach

26.

 opakuje svoju podporu dialógom o ľudských právach a uznáva, že tieto dialógy môžu byť užitočným a efektívnym nástrojom dvojstrannej komunikácie a spolupráce, ak partnerom umožnia komunikovať o podstatných otázkach, vysielať zmysluplné politické signály a ak sú orientované na výsledky s konzistentnými nadväznými krokmi, ktoré by mali byť viac než len výmena informácií o najlepších postupoch a výzvach; vyzýva EÚ, aby systematicky zahŕňala diskusie o situácii v oblasti práv žien a detí do všetkých dialógov o ľudských právach;

27.

 uznáva, že je dôležité zapojiť do dialógov osobitne zameraných na otázku ľudských práv aj krajiny, ktoré majú vážne problémy v tejto oblasti; zdôrazňuje však, že je potrebné, aby EÚ v prípade, že tieto dialógy o ľudských právach nevedú k pozitívnym výsledkom, vyvodila jasné politické závery; varuje pred tým, aby sa pri rokovaniach na vysokej úrovni diskusie o ľudských právach dostali do úzadia;

28.

 trvá na tom, že diskusie o ľudských právach by v rámci politických diskusií na vysokej úrovni nikdy nemali byť podriadené iným záujmom; opakuje svoju výzvu, aby ESVČ vyvinula mechanizmus na preskúmanie dialógov o ľudských právach s cieľom zlepšiť ich; domnieva sa, že ak takéto dialógy neustále zlyhávajú, mali by sa použiť alternatívne nástroje na podporu pokroku v oblasti ľudských práv v príslušnej krajine;

29.

 naliehavo vyzýva ESVČ, aby systematicky uskutočňovala prípravné dialógy s občianskou spoločnosťou s cieľom priamo prispievať k dialógom o ľudských právach; zdôrazňuje význam toho, aby PK/VP a ESVČ počas dialógov o ľudských právach systematicky upozorňovali na jednotlivé prípady obhajcov ľudských práv; vyzýva ESVČ, aby systematicky sledovala plnenie záväzkov prijatých počas dialógov o ľudských právach a systematizovala debrífingy s organizáciami občianskej spoločnosti;

Usmernenia EÚ o ľudských právach

30.

 víta usmernenia EÚ o ľudských právach ako cenný nástroj zahraničnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý poskytuje delegáciám EÚ a diplomatickým zastúpeniam členských štátov praktické pokyny; opakuje svoju výzvu na bezodkladné prijatie nových usmernení EÚ na presadzovanie a ochranu práv dieťaťa;

31.

 dôrazne upozorňuje na význam kontinuálneho posudzovania vykonávania usmernení prostredníctvom jasných kritérií; naliehavo žiada Komisiu, aby uskutočnila a zverejnila podrobné hodnotenie vykonávania usmernení zo strany delegácií EÚ a diplomatických zoskupení členských štátov vo všetkých tretích krajinách s cieľom odhaliť možné rozdiely a nedostatky vo vykonávaní a odstrániť ich; zastáva názor, že na zabezpečenie riadneho vykonávania usmernení je potrebné zaistiť systematickú a účinnú odbornú prípravu pre zamestnancov ESVČ a delegácií EÚ;

Boj proti všetkým formám diskriminácie

32.

 čo najdôraznejšie odsudzuje všetky formy diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity, jazyka, kultúry, náboženského vyznania alebo viery, sociálneho pôvodu, kasty, rodu, veku, zdravotného postihnutia alebo na základe akejkoľvek inej okolnosti; opakuje svoju výzvu na posilnenie politiky a diplomacie EÚ, ktoré by sa mali zameriavať na odstránenie všetkých druhov diskriminácie a na využitie každej príležitosti na vyjadrenie hlbokého znepokojenia nad týmito diskrimináciami; ďalej naliehavo žiada, aby EÚ pokračovala v podpore ratifikácie a úplného vykonávania všetkých príslušných dohovorov OSN, napríklad Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; víta prácu ESVČ na antidiskriminačnej príručke;

Misie a operácie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP)

33.

 pripomína záväzok EÚ zahrnúť problematiku ľudských práv a rodové aspekty do misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v súlade s prelomovými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a č. 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti, ako aj s nedávno prijatou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2242, podľa ktorej sú ženy základným prvkom akéhokoľvek úsilia o zvládanie globálnych zmien; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ a jej členským štátom, aby v procese budovania udržateľného zmierenia podporili systematickú účasť žien ako zásadnú súčasť mierového procesu; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni podporila uznanie pridanej hodnoty účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, ako aj na mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po konflikte;

34.

 zdôrazňuje, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je nielen nástrojom na zaistenie európskej bezpečnosti, ale aj jedným z nástrojov zahraničnej politiky EÚ, a preto ju treba využiť na posilnenie podpory ľudských práv a demokracie v tretích krajinách;

35.

 vyzýva na ďalšiu európsku vojenskú integráciu s cieľom zlepšiť pripravenosť a flexibilitu európskych ozbrojených síl, aby bolo možné reagovať na hrozby a prípady závažného porušovania ľudských práv, genocídy alebo etnických čistiek; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba upevniť koncepciu „zodpovednosti za ochranu“ v rámci medzinárodného práva a že EÚ ako spoločenstvo hodnôt by mala byť na čele iniciatív a užitočných opatrení na ochranu civilného obyvateľstva, a to aj vtedy, keď sú ohrozovaní vlastným štátom;

36.

 zdôrazňuje, že prevádzačstvo migrantov je späté s obchodovaním s ľuďmi a predstavuje vážne porušenie ľudských práv; pripomína, že misie SBOP, napríklad operácia námorné sily pod vedením EÚ – operácia Sofia v Stredozemí (EUNAVFOR MED), sú účinným spôsobom, ktorým možno riešiť problém prevádzačstva migrantov; vyzýva EÚ, aby aj naďalej organizovala a zintenzívnila operácie tohto druhu;

37.

 vyzýva Radu pre zahraničné veci a PK/VP, aby požiadali vedúcich misií EÚ a príslušných predstaviteľov EÚ (veliteľov civilných operácií EÚ, veliteľov vojenských operácií EÚ a osobitných zástupcov EÚ), aby podávali správy o prípadoch závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva a presadzovali kódex správania týkajúci sa činnosti Bezpečnostnej rady zameranej proti genocíde, zločinom proti ľudskosti alebo vojnovým zločinom, ktorý zaväzuje členské štáty OSN podporovať opatrenia Bezpečnostnej rady zamerané na zabránenie týmto zločinom alebo ich ukončenie; vyzýva na začlenenie politík na ochranu detí pri všetkých civilných a vojenských operáciách EÚ, pri ktorých dochádza ku kontaktu s deťmi;

38.

 žiada, aby EÚ posilnila svoju spoluprácu s OSN pri vytváraní spoločnej bezpečnostnej strategickej vízie, a to na základe novej Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie na jednej strane a na základe revízie OSN zameranej na jej mierové operácie a štruktúry na budovanie mieru na druhej strane; trvá na spolupráci s OSN pri posilňovaní úlohy a kapacity regionálnych a subregionálnych organizácií pri udržiavaní mieru, predchádzaní konfliktom, civilnom a vojenskom krízovom riadení a pri riešení konfliktov a tiež na tom, aby sa ďalej rozvíjali postupy využívania SBOP na podporu operácií OSN, a to aj prostredníctvom nasadzovania bojových skupín EÚ, budovania kapacít a iniciatív zameraných na reformu sektora bezpečnosti, pričom sa ľudské práva a rodové hľadisko budú začleňovať do práce misií a operácií;

Mnohostranná angažovanosť zameraná na ľudské práva

39.

 dôrazne opakuje, že ľudské práva zakotvené v dohovoroch OSN sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne súvisiace a vzájomne prepojené, ako bolo dohodnuté vo Viedenskej deklarácii a akčnom pláne z roku 1993, a že dodržiavanie týchto práv sa musí vynucovať; pripomína záväzok Únie presadzovať a rozvíjať medzinárodné právo podľa OSN; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty ratifikovali všetky medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv, ktoré ustanovila OSN, vrátane tých, ktoré sú zakotvené v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a najmä v opčnom protokole, ktorým sa stanovujú mechanizmy vybavovania sťažností a vyšetrovacie mechanizmy v súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ;

40.

 zdôrazňuje potrebu vedúceho postavenia EÚ pri presadzovaní reforiem OSN s cieľom posilniť dosah a účinnosť viacstranného systému založeného na pravidlách a zabezpečiť efektívnejšiu ochranu ľudských práv a pokrok v oblasti medzinárodného práva; okrem toho opakuje, že je dôležité, aby sa EÚ s cieľom zvýšiť svoju dôveryhodnosť aktívne a konzistentne angažovala v rámci mechanizmov OSN zameraných na ľudské práva, najmä Tretieho výboru, Valného zhromaždenia OSN a UNHRC; podporuje snahy ESVČ, delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov EÚ o ďalšie posilnenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv na úrovni OSN; nabáda EÚ, aby posilnila využívanie medziregionálnych iniciatív a aby iniciovala a spolupredkladala rezolúcie a zblízka sledovala postup všeobecného pravidelného preskúmania OSN; odsudzuje skutočnosť, že kreslá v UNHRC sú často obsadené krajinami s preukázateľnou bilanciou závažného porušovania ľudských práv, a vyzýva členské štáty EÚ, aby zverejnili svoje hlasovanie týkajúce sa UNHRC; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci svojich postupov hlasovania zvážili rovnakú dôležitosť práv a rozhodli o svojom hlasovaní o rezolúciách Rady pre ľudské práva (UNHRC) na základe podstaty, a nie podľa autorov týchto textov; zdôrazňuje dôležitosť a potrebu stáleho zastúpenia EÚ na multilaterálnych fórach, ako aj potrebu lepšej viditeľnosti činnosti EÚ;

41.

 vyzýva EÚ, aby venovala osobitnú pozornosť sporným územiam východného susedstva, kde žije asi päť miliónov osôb bez reálnej ochrany ľudských práv a prístupu k spravodlivosti; vyzýva EÚ, aby tejto otázke prisúdila najvyššiu prioritu v rámci dvojstranného programu pre riešenia s dotknutými štátmi a aby využila celú škálu svojich nástrojov na podporu konkrétnych riešení na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv na týchto územiach a podporu činnosti tamojších obhajcov ľudských práv;

Presadzovanie slobodného priestoru pre občiansku spoločnosť a podpora obhajcov ľudských práv

42.

 dôrazne odsudzuje akékoľvek útoky, zastrašovanie, zatýkanie, zabíjanie, obťažovanie a represie zacielené na prokurátorov, sudcov, právnikov, akademických pracovníkov a novinárov alebo príslušníkov akýchkoľvek iných profesií, ktorých nezávislosť a profesionálna sloboda sú nevyhnutné na vybudovanie demokratickej spoločnosti;

43.

 vyjadruje poľutovanie nad rastúcim počtom útokov voči obhajcom životného prostredia a ľudských práv na celom svete; dôrazne odsudzuje beztrestnosť ich vrážd a vyzýva ESVČ, aby presadzovala, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd;

44.

 dôrazne odsudzuje skutočnosť, že nedávno mnoho krajín na celom svete prijalo prísne zákony o MVO oslabujúce občiansku spoločnosť a vedúce k svojvoľnému uplatňovaniu s trestami vrátane trestu odňatia slobody, zmrazenia aktív a zákazu vstupu pracovníkov MVO, najmä pokiaľ ide o MVO, ktoré prijímajú zahraničné verejné prostriedky;

45.

 dôrazne odsudzuje vydanie zákazu cestovania orgánmi ako nástroj na zastrašenie a umlčanie nezávislých hlasov obhajcov ľudských práv a aktivistov, ako aj právnikov a novinárov, a zdôrazňuje, že tieto opatrenia sú často prijímané svojvoľne a bez právnych dôvodov;

46.

 zdôrazňuje úlohu delegácií EÚ pri potvrdzovaní a podporovaní kľúčovej úlohy občianskej spoločnosti v demokracii a pri vytváraní priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť, čo si vyžaduje maximálnu transparentnosť a začlenenie v rámci ich spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti a obhajcami ľudských práv; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že desať rokov po prijatí usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv na webových sídlach niektorých delegácií EÚ stále chýbajú kontaktné údaje kontaktných miest pre ľudské práva/styčných úradníkov pre obhajcov ľudských práv;

47.

 vyzýva PK/VP a ministrov zahraničných vecí EÚ, aby na program rokovania Rady pre zahraničné veci v pravidelných intervaloch zaradili diskusiu o úsilí EÚ o prepustenie obhajcov ľudských práv, novinárov, politických aktivistov a iných osôb a aby zorganizovali verejné výročné zasadnutie Rady pre zahraničné veci, ktorého program bude zahŕňať diskusiu o zužujúcom sa priestore pre občiansku spoločnosť a väznení obhajcov ľudských práv, a aby pri každej príležitosti riešili s príslušnými partnermi tieto prípady vrátane prípadov uvedených v uzneseniach Európskeho parlamentu týkajúcich sa rozpráv o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

48.

 vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby postavilo politických vedúcich predstaviteľov pred spravodlivosť, ak zneužijú policajné a vojenské sily štruktúrovaným spôsobom s cieľom umlčať protesty proti svojmu vedúcemu postaveniu (alebo jeho predĺženiu);

Migranti, utečenci, žiadatelia o azyl a vnútorne vysídlené osoby

49.

 vyjadruje solidaritu s utečencami a migrantmi, ktorí sú vo veľkom počte vystavení vážnemu porušovaniu ľudských práv ako obete konfliktov, zlyhaní vlád a sietí obchodovania s ľuďmi; odsudzuje dramatický počet úmrtí v Stredozemnom mori; je extrémne znepokojený nárastom porušovania ľudských práv utečencov, migrantov a žiadateľov o azyl na ich ceste do Európy; zdôrazňuje skutočnosť, že ženy utečenky a detskí utečenci, žiadatelia o azyl a migranti bez dokladov sú na migrantských trasách a v rámci samotnej EÚ obzvlášť zraniteľnými skupinami osôb; naliehavo žiada opatrenia na zlepšenie súladu migračných politík a zdôrazňuje, že nato, aby sa našli udržateľné, dlhodobé a koherentné riešenia založené na dodržiavaní medzinárodných noriem a zásad v oblasti ľudských práv a zároveň sa riešili podstatné príčiny utečeneckej krízy, je potrebný holistický prístup; zdôrazňuje potrebu solidarity s cieľom chrániť migrantov a utečencov v súlade s politikami EÚ založenými na ľudských právach; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je dôležité rozlišovať medzi utečencami a migrantmi;

50.

 zdôrazňuje, že konflikty, vojny, zlyhania vlády a nedostatočné rešpektovanie ľudských práv a demokracie sú hlavnými príčinami migrácie a vysídľovania; zdôrazňuje, že hostiteľské krajiny by mali zaručiť úplný prístup k bezplatným a kvalitným službám v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ako aj prístup na trh práce a k bývaniu, ktoré zodpovedá potrebám utečencov; zdôrazňuje, že vôľa migrantov a utečencov integrovať sa je spolu s primeranými politikami v oblasti sociálneho zabezpečenia kľúčom k integrácii; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie na podporu Libanonu a Jordánska, ktoré sú útočiskom bezprecedentného počtu utečencov, ktorí často čelia početným prípadom ohrozenia;

51.

 zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu v záujme zjednodušenia štruktúrovaného riadenia migračných tokov aj opatrení na riešenie základných príčin vysťahovalectva; zdôrazňuje, že je nevyhnutné bojovať proti skupinám zapojeným do prevádzačstva migrantov; poukazuje na to, že EÚ musí nabádať príslušné krajiny, aby podpísali Palermský protokol proti prevádzačstvu migrantov; pripomína záväzky dohodnuté na samite vo Vallette;

52.

 zdôrazňuje naliehavú potrebu vypracovať a zaviesť komplexný, súdržný a dobre koordinovaný spoločný európsky azylový systém, prostredníctvom ktorého sa zodpovednosť rozdelí medzi členské štáty;

53.

 vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaviedli úplnú transparentnosť prostriedkov, ktoré boli pridelené tretím krajinám na účely spolupráce v oblasti migrácie, a informovali o bezpečnostných opatreniach prijatých na zaistenie toho, aby takáto spolupráca priamo ani nepriamo nepodporovala zapojenie systémov bezpečnosti, polície a justície do porušovania ľudských práv;

54.

 berie na vedomie nedávny návrh Komisie, pokiaľ ide o zoznam Únie týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu, ktorým sa mení smernica o konaní o azyle;

55.

 domnieva sa, že na zvýšenie efektívnosti readmisií a na zabezpečenie koherentnosti návratov na európskej úrovni bude nevyhnutné prijať nové dohody EÚ o readmisii, ktoré by mali mať prednosť pred dvojstrannými dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

56.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pri vykonávaní smernice o návrate sa budú dodržiavať postupy, normy a základné ľudské práva, ktoré EÚ umožňujú zaistiť ľudské a dôstojné zaobchádzanie s navrátilcami v súlade so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť azylovým prípadom týkajúcim sa možného politického prenasledovania s cieľom zabrániť všetkým návratom, ktoré by mohli mať prípadne za následok porušenie ľudských práv v krajine pôvodu alebo v tretej krajine;

57.

 opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ, aby zabezpečila, aby všetky dohody o migračnej spolupráci a readmisii so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ, boli v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, utečeneckým právom a medzinárodným námorným právom, ako aj so zásadami a s hodnotami EÚ; vyzýva členské štáty, aby v súlade s platným medzinárodným právom dodržiavali zásadu nevyhostenia; požaduje, aby sa monitorovacie mechanizmy začlenili tak, bolo možné hodnotiť vplyv spolupráce s nečlenskými štátmi EÚ na migráciu z hľadiska ľudských práv a hodnotiť vplyv opatrení v oblasti kontroly hraníc; trvá na tom, že ľudské práva je nutné začleniť do všetkých činností vykonávaných agentúrou Frontex a monitorovať ich; žiada EÚ, aby sa aktívne zapájala do diskusie o pojme „klimatický utečenec“ vrátane jeho možného právneho vymedzenia v medzinárodnom práve;

58.

 ďalej žiada ustanovenie, v ktorom by sa uvádzalo, že tieto dohody možno pozastaviť dovtedy, kým strany skutočne neposkytnú dostatočné záruky, pokiaľ ide o individuálne preskúmanie žiadostí o azyl a celkovo o dodržiavanie ľudských práv migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov;

59.

 v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné rešpektovať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia v európskych a medzinárodných vodách, ako to potvrdil Európsky súd pre ľudské práva a ako sa to stanovuje v platných právnych predpisoch EÚ; pripomína záväzok vytvoriť vhodné spôsoby legálnej a bezpečnej migrácie pri lepšej ochrane vonkajších hraníc EÚ; vyzýva EÚ a rozvinutejšie tretie krajiny, aby uzavreli dohody o partnerstve s ďalšími štátmi, a tým uľahčili zlučovanie rodín a mobilitu osôb so zručnosťami na všetkých úrovniach vrátane osôb s najnižšou kvalifikáciou;

60.

 vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a plne vykonávali prijatý spoločný azylový balík EÚ a spoločné právne predpisy v oblasti migrácie, najmä na ochranu zraniteľných žiadateľov o azyl, ako sú deti, ženy, staršie osoby a osoby LGBTI, pred násilím a diskrimináciou v priebehu azylového konania, a aby sa členským štátom poskytlo vhodné školenie na vykonávanie vhodných a citlivých konaní; vyzýva členské štáty, aby sa zapojili do programov presídľovania, umožnili zlučovanie rodín a vydávali humanitárne víza; zdôrazňuje dôležitosť prekonávania administratívnych a politických prekážok, ktoré bránia urýchlenému vykonávaniu záväzkov týkajúcich sa premiestňovania; domnieva sa, že bezpečný návrat osôb, ktoré na základe individuálneho posúdenia žiadosti nie sú oprávnené na ochranu v Únii, sa musí realizovať;

61.

 vyjadruje veľké znepokojenie v súvislosti s rastúcim počtom detských utečencov a so situáciou detí bez sprievodu, nezvestných detí alebo detí odlúčených od rodičov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pre ne bolo absolútnou prioritou zaistiť urýchlené zlúčenie detí bez sprievodu s ich rodinnými príslušníkmi; zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol deťom poskytnutý prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu v rámci programov EÚ s cieľom riešiť hlavné príčiny migrácie; vyzýva štáty, aby ukončili zadržiavanie detí, ako aj aby vo všetkých postupoch zohľadnili záujem dieťaťa a aby zabezpečili ochranu detí podľa medzinárodného práva; zdôrazňuje dôležitosť pridelenia primeraných zdrojov na ochranu detí utečencov a migrantov pred násilím, vykorisťovaním a zneužívaním; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa deti bez sprievodu nestávali nezvestnými, a aby vypracovala stratégiu s cieľom v budúcnosti zamedziť na území EÚ prípadom nezvestných detských migrantov bez sprievodu a získať informáciu o mieste pobytu nezvestných detí;

62.

 uznáva, že LGBTI žiadatelia o azyl sú často vystavení riziku ďalšieho nebezpečenstva počas cesty a po príchode do krajiny, v ktorej žiadajú o azyl, čo môže mať formu obťažovania, vylúčenia, sexuálneho násilia alebo iného násilia; pripomína, že viaceré tretie krajiny považované za „bezpečné“ diskriminujú LGBTI osoby, či dokonca kriminalizujú homosexualitu; zdôrazňuje, že zraniteľné skupiny si vyžadujú ďalšie bezpečnostné opatrenia, a vyzýva štáty, aby zaistili ochranu LGBTI utečencov, ako sa požaduje podľa medzinárodného humanitárneho práva;

63.

 zdôrazňuje, že je dôležité investovať do preventívnych opatrení, a to prostredníctvom vývoja stratégií integrácie a sociálneho začlenenia; podčiarkuje potrebu zaviesť osobitné programy zamerané na deradikalizáciu a reintegráciu navrátilcov;

64.

 upozorňuje na problematickú situáciu utečencov v štátoch susediacich so Sýriou a považuje za dôležité, aby EÚ urobila všetko, čo je v jej silách, a pomohla zabezpečiť, aby boli utečencom v týchto krajinách zaručené dôstojné životné podmienky, najmä prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a pracovným príležitostiam;

65.

 upozorňuje na dramatickú situáciu vnútorne vysídlených osôb, najmä na ich obrovský počet v Iraku a Sýrii, ako aj rastúci počet týchto osôb na Ukrajine, ktorých bolo v roku 2015 spolu 1,4 milióna; zdôrazňuje, že programy zamerané na utečencov v tomto regióne musia zohľadniť aj potenciálny osud vnútorne vysídlených osôb; vyzýva Komisiu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby prijali opatrenia s cieľom zlepšiť ich situáciu na mieste a aby zaistili pre vysídlené osoby prístup k bývaniu, strave, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu;

66.

 pripomína, že podľa strediska na monitorovanie vnútorného vysídlenia (IDMC) bolo iba v roku 2015 v dôsledku ekologických katastrof vysídlených 19,3 milióna osôb; pripomína, že toto vysídľovanie sa týka najmä regiónov na juhu; upozorňuje, že k 85 % prípadov tohto vysídlenia dochádza v rozvojových krajinách, najmä v rámci jednej krajiny alebo častí krajín;

Obchodovanie s ľuďmi

67.

 vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby bol boj proti obchodovaniu s ľuďmi prioritou jej vonkajších politík, a riešila tento jav na strane ponuky aj dopytu, aby venovala osobitnú pozornosť ochrane obetí a posilnila komunikáciu a spoluprácu s príslušnými subjektmi v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty vykonávali smernicu 2011/36/EÚ a stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi;

68.

 pripomína, že zločinecké siete zneužívajú rastúci migračný tlak, nedostatok bezpečných spôsobov migrácie a zraniteľnosť migrantov a utečencov, najmä žien, dievčat a detí, na účely prevádzačstva, obchodovania s ľuďmi, otroctva a sexuálneho vykorisťovania;

69.

 naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby venovali pozornosť identifikácii utečencov a migrantov ako obetí obchodovania s ľuďmi alebo ako obetí porušovania práv a zneužívania v rámci prevádzačstva; v tejto súvislosti vyzýva na odbornú prípravu príslušníkov pohraničnej stráže v záujme zaistenia presnej identifikácie, ktorá má zásadný význam pre uplatňovanie práv, na ktoré majú obete zákonný nárok;

70.

 víta skutočnosť, že sa zvyšuje objem prostriedkov určených na operácie Triton a Poseidon; berie na vedomie, že sa začala operácia Sophia v rámci EUNAVFOR MED proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi v Stredozemí, a podporuje posilnenie riadenia vonkajších hraníc Únie;

71.

 vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ratifikovali a vykonávali Medzinárodný dohovor o právach všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

Prepojenie rozvoja, demokracie a ľudských práv

72.

 vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom extrémnej chudoby a nerovnosti v určitých častiach sveta, ktoré ohrozujú plné uplatňovanie akýchkoľvek ľudských práv; zastáva názor, že existuje vnútorné prepojenie medzi dodržiavaním ľudských práv a práva na rozvoj; zdôrazňuje, že základnými predpokladmi na odstránenie chudoby a nerovností sú dodržiavanie ľudských práv vrátane sociálnych a ekonomických práv, rodová rovnosť, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie zásad demokracie a právneho štátu a mier a bezpečnosť;

73.

 víta program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030; zdôrazňuje, že cieľom rozvojovej spolupráce EÚ s tretími krajinami by malo byť vytvorenie medzinárodného prostredia prispievajúceho k uplatňovaniu sociálnych a hospodárskych práv, a vyzýva, aby sa vykonávala Deklarácia OSN o práve na rozvoj z roku 1986; pripomína kľúčový význam zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je zakotvená v článku 208 ZFEÚ, pri zabezpečení rešpektovania ľudských práv; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že súdržnosť politík v záujme rozvoja sa prostredníctvom potrebných usmernení, posúdení vplyvu a mechanizmov monitorovania a podávania správ stane reálnou súčasťou politík EÚ a politík jej členských štátov; vyjadruje presvedčenie, že realizácia súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je zakotvené v článku 208 ZFEÚ, a jasne vymedzené rámce výsledkov vo všetkých nástrojoch EÚ a mechanizmoch v oblasti ľudských práv majú zásadný význam pri plnení programu 2030, zabezpečení začlenenia marginalizovaných a zraniteľných skupín a uplatňovaní prístupu založeného na ľudských právach; trvá na posilnení súdržnosti a koordinácie vo všetkých vonkajších politikách a nástrojoch EÚ pri realizácii prístupu založeného na právach; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia v rámci svojich právomocí a v súlade s prijatými rozvojovými záväzkami a politikami EÚ v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie využívania nástrojov na uplatňovanie prístupu založeného na právach v rámci delegácií a poskytla Európskemu parlamentu prehľad tohto hodnotenia;

74.

 pripomína zavedenie prístupu založeného na právach v rozvojovej politike EÚ s cieľom začleniť zásady ľudských práv do operačných činností EÚ v oblasti rozvoja, ktorého súčasťou by boli aj dojednania upravujúce zosúladenie činností v oblasti ľudských práv a rozvojovej spolupráce, a to na úrovni ústredia aj v teréne; požaduje lepšie šírenie nástrojov na uplatňovanie prístupu založeného na právach medzi našimi partnermi vrátane miestnych orgánov, občianskej spoločnosti aj súkromného sektora a žiada, aby jeho vykonávanie Komisia pozorne monitorovala;

75.

 domnieva sa, že ľudské práva pre všetkých musia byť prierezovým prvkom pri dosahovaní všetkých cieľov programu 2030; žiada, aby sa na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni zriadil inkluzívny rámec ukazovateľov cieľov udržateľného rozvoja založený na právach a prihliadajúci na ľudské práva s cieľom zabezpečiť vysokú transparentnosť a zodpovednosť v tejto oblasti, aby zdroje vyčlenené na rozvoj skutočne pomohli ľuďom, ktorí to potrebujú;

76.

 opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu riadne riešiť celosvetový problém, ktorým sú choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané ochorenia; požaduje ambicióznu dlhodobú politickú stratégiu a akčný plán pre celosvetové zdravie, inovácie a prístup k liekom, ktoré by okrem iného zahŕňali investície do výskumu a vývoja s cieľom zaistiť právo na primeranú životnú úroveň z hľadiska zdravia a blahobytu každého človeka bez diskriminácie na základe rasy, náboženstva, politického presvedčenia, hospodárskych či sociálnych podmienok, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie;

77.

 vyjadruje znepokojenie nad všetkými pokusmi použiť financovanie vyčlenené na opatrenia na boj s chudobou a posilnenie rozvoja, ktoré tiež zaisťujú dosiahnutie praktických vplyvov politík, ktorých konečným cieľom je dodržiavanie ľudských práv, na účely, ktoré nesúvisia s rozvojom; pripomína, že cieľom rozvojovej pomoci by malo byť odstraňovanie chudoby a nemala by byť len nástrojom zameraným na kontrolu migrácie, a pripomína dôležitosť cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16 v oblasti mieru, spravodlivosti a silných inštitúcií na realizáciu zlepšení v oblasti ľudských práv a účinnej demokratickej správy, je presvedčený, že na zaistenie transparentnosti pomoci EÚ a zodpovednosti prijímajúcich krajín by sa mala do všetkých rozvojových programov začleniť protikorupčná doložka a že medzi kľúčové ciele všetkých vonkajších politík EÚ by mali patriť posilňovanie právneho štátu, riadna správa vecí verejných, inštitucionálne kapacity s rozpočtovou podporou, demokratická účasť a zastupiteľské rozhodovanie, stabilita, sociálna spravodlivosť a inkluzívny a udržateľný rast, umožňujúce spravodlivé prerozdelenie vytvoreného bohatstva; varuje pred populizmom, extrémizmom a zneužívaním ústavy, ktoré legitimizujú porušovanie ľudských práv;

78.

 konštatuje, že pretrvávajúce, v dôsledku rastúcich humanitárnych potrieb nedostatočné financovanie humanitárnej pomoci a nedostatky vo Svetovom potravinovom programe spôsobujú znižovanie dodávok potravín; žiada členské štáty Organizácie Spojených národov, Európsku úniu a jej členské štáty, aby splnili svoje finančné záväzky; v tejto súvislosti poznamenáva, že väčšina členských štátov EÚ nedosiahla záväzok podielu rozvojovej pomoci 0,7 % z HDP, víta však záväzky EÚ v súvislosti s humanitárnou pomocou a civilnou ochranou, pričom EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami;

79.

 víta nový európsky plán pre vonkajšie investície (EEIP) a trustový fond pre Afriku zamerané na riešenie prvotných príčin chudoby, nerovností a neregulárnej migrácie zabezpečením udržateľného rastu a na podporu dodržiavania ľudských práv a súkromných investícií v Afrike a susedných krajinách EÚ; požaduje, aby sa Európsky fond regionálneho rozvoja dočasne použil v susedných krajinách EÚ s cieľom prispieť k ich stabilizácii;

80.

 víta začlenenie kapitoly o rozvoji do výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2015 a požaduje, aby to pri vypracúvaní výročných správ v budúcnosti bola štandardná prax;

Obchod, podnikanie a ľudské práva

81.

 žiada urýchlené, účinné a komplexné vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; naliehavo vyzýva všetky členské štáty OSN vrátane členských štátov EÚ, aby rozvíjali a vykonávali národné akčné plány; domnieva sa, že obchod a ľudské práva sa môžu navzájom zosúladiť a že podnikateľská komunita musí zohrávať dôležitú úlohu pri podporovaní ľudských práv a demokracie;

82.

 opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu konať trvalým, efektívnym a koherentným spôsobom na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej s cieľom účinne riešiť prípady porušovania ľudských práv medzinárodnými spoločnosťami, keď nastanú, a zabezpečiť, aby bolo možné vyvodiť za ne zodpovednosť, a to aj tým, že sa budú riešiť právne problémy, ktoré vyplývajú z extrateritoriálneho rozmeru spoločností a ich konania;

83.

 vyzýva OSN, ako aj EÚ a jej členské štáty, aby sa spolu s nadnárodnými a európskymi spoločnosťami zaoberali otázkami zaberania pôdy a zaobchádzaním s obhajcami práv na pôdu, ktorí sú často obeťami represálií vrátane hrozieb, obťažovania, svojvoľného zatýkania, útokov a vraždy;

84.

 s potešením víta prácu, ktorá bola začatá v rámci prípravy záväznej zmluvy OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad obštrukčným správaním každého druhu vo vzťahu k tomuto procesu a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do týchto rokovaní;

85.

 pripomína rozdielne, avšak navzájom sa dopĺňajúce úlohy štátov a spoločností so zreteľom na ochranu ľudských práv; dôrazne opakuje, že v prípade porušovania ľudských práv musia štáty poškodeným osobám umožniť prístup k účinnému prostriedku nápravy; v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie ľudských práv tretími krajinami vrátane zaručenia účinného prostriedku nápravy pre všetky obete takéhoto porušovania ľudských práv predstavuje základný prvok vonkajších vzťahov EÚ s týmito krajinami; víta skutočnosť, že EÚ má vedúcu úlohu v rokovaniach o viacerých iniciatívach v záujme globálnej zodpovednosti a v ich vykonávaní, ktoré idú ruka v ruke s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem; víta závery Rady o podnikaní a ľudských právach prijaté 20. júna 2016, ako aj skutočnosť, že obsahujú výzvu, aby národné akčné plány o podnikaní a ľudských právach zahŕňali prístup k prostriedkom nápravy;

86.

 opätovne zdôrazňuje, že je potrebné upriamiť pozornosť na osobitný charakter malých a stredných podnikov, ktoré fungujú najmä na miestnej a regionálnej úrovni v rámci konkrétnych odvetví; nazdáva sa preto, že je nevyhnutné, aby politiky Únie v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov vrátane národných akčných plánov pre sociálnu zodpovednosť podnikov náležite zohľadňovali konkrétne požiadavky malých a stredných podnikov, boli v súlade so zásadou „najskôr myslieť na malých“ a uznávali neformálny a intuitívny prístup malých a stredných podnikov k sociálnej zodpovednosti podnikov; opäť odmieta všetky iniciatívy, ktoré by mohli malým a stredným podnikom spôsobiť administratívne alebo finančné ťažkosti, a podporuje opatrenia umožňujúce malým a stredným podnikom realizovať spoločné opatrenia;

87.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť politiky v oblasti podnikania a ľudských práv na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o obchodnú politiku Únie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pravidelne podávali správy o krokoch prijatých na zabezpečenie účinnej ochrany ľudských práv v rámci podnikateľskej činnosti;

88.

 opakuje svoju dôraznú výzvu na systematické začleňovanie doložiek o ľudských právach do všetkých medzinárodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami vrátane obchodných a investičných dohôd, ktoré boli uzavreté a majú sa uzavrieť; navyše vníma potrebu monitorovacích mechanizmov ex ante, ktoré by sa mali zaviesť ešte pred uzatvorením rámcovej dohody a ktoré by mali byť podmienkou uzatvorenia dohody ako jej základná súčasť, a monitorovacích mechanizmov ex post, prostredníctvom ktorých možno prijímať konkrétne opatrenia v reakcii na porušovanie týchto doložiek, napr. primerané sankcie, ako sa uvádza v doložkách o ľudských právach tejto dohody, vrátane možného pozastavenia účinnosti dohody;

89.

 vyzýva na vytvorenie mechanizmov zameraných na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv zo strany štátov, ako aj podnikov a na vytvorenie mechanizmov podávania sťažností pre osoby, ktorých práva sa obchodnými a investičnými dohodami porušujú;

90.

 berie na vedomie legislatívny návrh Komisie z 28. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 428/2009 o kontrole vývozov položiek a technológií s dvojakým použitím (COM(2016)0616) a ktorého cieľom je posilniť túto kontrolu s ohľadom na to, že niektoré položky a technológie možno zneužiť na páchanie závažných porušení ľudských práv;

91.

 víta dohodu o aktualizácii kontrol vývozu EÚ v súvislosti s tovarom, ktorý možno použiť na mučenie alebo vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a vyzýva na účinné a úplné vykonávanie tohto kľúčového právneho predpisu; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podnecovali tretie krajiny, aby zvážili prijatie podobných právnych predpisov, a aby začali iniciatívy na podporu medzinárodného rámca týkajúceho sa nástrojov mučenia a trestu smrti; víta iniciatívu týkajúcu sa nariadenia, ktorým sa zriaďuje systém náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci na zodpovedné získavanie nerastov z oblastí postihnutých konfliktom; víta návrh Komisie na aktualizáciu právnych predpisov EÚ v oblasti kontroly vývozu tovaru s dvojakým použitím; zdôrazňuje, že ľudské práva ako kritérium vývozných povolení sú pre Európsky parlament prioritou, a vyzýva členské štáty, aby sa konečne dohodli na smerovaní k modernejšej a pružnejšej vývoznej politike, ktorá bude vo väčšej miere založená na ľudských právach; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali prísnejšie kontroly vývozu zbraní vo väčšej miere založené na ľudských právach, najmä pokiaľ ide o krajiny s preukázateľnými záznamami o násilných represiách a porušovaní ľudských práv;

92.

 víta skutočnosť, že Komisia prijala novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, ktorá sa zameriava na začlenenie ľudských práv do obchodnej politiky a využívanie pozície EÚ ako obchodného bloku na mobilizáciu ľudských práv v tretích krajinách; zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať plnú konzistentnosť a komplementárnosť iniciatív v oblasti obchodu a zahraničnej politiky vrátane úzkej spolupráce medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami, ESVČ a orgánmi členských štátov; berie na vedomie plány Komisie na posilnenie európskej hospodárskej diplomacie a zdôrazňuje, že obchodná politika by mala prispievať aj k udržateľnému rastu v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zapojila všetky zainteresované strany do diskusie o regulačnom rámci a povinnostiach podnikov v krajinách, v ktorých pravdepodobne dôjde k zvýšeniu súkromných a verejných investícií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby projekty podporované EIB boli v súlade s politikami EÚ, a odporúča zlepšiť kontroly ex post, ktorými sa hodnotí hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv projektov podporovaných EIB;

93.

 víta nové nariadenie o všeobecnom systéme preferencií (VSP), ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2014, ako kľúčový nástroj obchodnej politiky EÚ na podporu ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy v zraniteľných rozvojových krajinách; víta najmä, že obchodné výhody VSP+ sú vo svojej podstate a právne podmienené ďalším vykonávaním medzinárodných dohovorov o ľudských právach; víta zverejnenie prvej dvojročnej správy Komisie o aktuálnom stave vykonávania systému VSP+, ako aj dialóg o správe s Európskym parlamentom pred jej zverejnením; poznamenáva, že vo viacerých krajinách so štatútom VSP+ boli ohlásené opakované prípady porušovania základných pracovných noriem; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti začlenenia Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu do zoznamu dohovorov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie štatútu VSP+, a vyzýva záujemcov o VSP+, ktorí nie sú zmluvnými stranami štatútu, aby ho ratifikovali;

94.

 víta skutočnosť, že 14 krajinám boli poskytnuté osobitne výhodné obchodné preferencie v rámci VSP+, ktorý platí od 1. januára 2014, a víta aj naliehavo požadované dodržiavanie 27 medzinárodných dohovorov (vrátane dohovorov týkajúcich sa základných ľudských práv a pracovných práv);

95.

 opakuje svoju dôraznú výzvu na vykonávanie komplexných a včasných posúdení vplyvu na ľudské práva, v rámci ktorých sa podstatným spôsobom zohľadnia stanoviská občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o všetky obchodné a investičné dohody;

96.

 víta prijatie nových usmernení týkajúcich sa analýzy vplyvu z hľadiska ľudských práv v posúdeniach vplyvu k politickým iniciatívam týkajúcich sa obchodu (60), vyjadruje však hlboké znepokojenie v súvislosti s kvalitou začleňovania otázky ľudských práv do posúdenia vplyvu na udržateľnosť týkajúceho sa dohody o ochrane investícií medzi EÚ a Mjanmarskom a v súvislosti s tým, že Komisia nevykonala v súvislosti s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom posúdenie vplyvu z hľadiska ľudských práv; opakuje svoju podporu vykonania komplexného posúdenia ako súčasti hodnotenia ex post týchto dohôd;

Šport a ľudské práva

97.

 vyjadruje znepokojenie v súvislosti s výberom hostiteľských krajín na usporiadanie veľkých športových podujatí (majstrovstvá sveta vo futbale v Rusku v roku 2018 a v Katare v roku 2022 a olympijských hier v Pekingu v roku 2022), ktoré majú veľmi zlú bilanciu z hľadiska dodržiavania ľudských práv, a v súvislosti s prípadmi porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo na veľkých športových podujatiach, vrátane prípadov násilného vysťahovania bez prediskutovania veci s dotknutými obyvateľmi alebo ich odškodnenia, využívania zraniteľných skupín, ako sú deti a migrujúci pracovníci, ktoré sa môže v podstate rovnať otroctvu, a umlčania organizácií občianskej spoločnosti, ktoré poukazujú na takéto porušovanie ľudských práv; vyzýva Medzinárodný olympijský výbor a Medzinárodnú futbalovú federáciu (FIFA), aby zosúladili svoje postupy s ideálmi športu tým, že zavedú ochranné mechanizmy na zamedzenie všetkým prípadom porušovania ľudských práv spojeným s veľkými športovými podujatiami, na ich monitorovanie a nápravu; požaduje vytvorenie politického rámca EÚ pre šport a ľudské práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby diskutovali s národnými športovými federáciami, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti o spôsoboch ich účasti na týchto podujatiach;

Osoby so zdravotným postihnutím

98.

 víta nové ciele č. 12 a 16, najmä podbod 16f, v záveroch Rady o akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie 2015 – 2019 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci dialógov o ľudských právach s tretími krajinami systematicky upozorňovalo na vykonávanie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD); poznamenáva, že treba zohľadňovať osobitnú povahu potrieb osôb so zdravotným postihnutím v kontexte úsilia o zamedzenie diskriminácii; naliehavo vyzýva na dôkladné preskúmanie účinnosti projektov súvisiacich so zdravotným postihnutím a na riadne zapojenie organizácií zdravotne postihnutých osôb do plánovania a vykonávania týchto projektov;

99.

 vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby osoby so zdravotným postihnutím mali skutočnú slobodu pohybu vo verejných priestoroch, a teda aby zaistili rovnosť príležitostí na účasť na verejnom živote;

100.

 dôrazne nalieha na začleňovanie ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím do všetkých vonkajších politík a činností EÚ, najmä v oblasti migrácie a utečencov, čím sa zabezpečí primerané naplnenie ich osobitných potrieb vzhľadom na skutočnosť, že sú obeťami viacnásobnej diskriminácie; pripomína, že ženy a deti so zdravotným postihnutím čelia viacnásobnej diskriminácii a sú často viac ohrozené násilím, zneužívaním, zlým zaobchádzaním alebo vykorisťovaním; dôrazne pripomína odporúčanie začleniť rodové hľadisko do všetkých stratégií EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane vonkajších politík a činnosti;

101.

 nabáda PK/VP, aby pokračovala v podpore procesu ratifikácie a vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím krajinami, ktoré ho zatiaľ neratifikovali alebo nevykonávajú; konštatuje, že EÚ by mala ísť príkladom prostredníctvom účinného vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) na vnútroštátnej úrovni; vyzýva EÚ, aby sa ujala vedúcej úlohy pri realizácii inkluzívneho programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorým by sa zabezpečilo, aby sa na nikoho nezabudlo, v súlade s odporúčaniami Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) v záverečných pripomienkach k jeho preskúmaniu vykonávania dohovoru v EÚ;

Práva žien a detí

102.

 víta prijatie akčného plánu pre rodovú rovnosť (2016 – 2020), v ktorom sa uvádza komplexný zoznam opatrení na zlepšenie postavenia žien z hľadiska rovnakých práv a posilnenia ich postavenia; zdôrazňuje, že tento akčný plán by sa mal vykonávať spolu s akčným plánom pre ľudské práva a demokraciu s cieľom zabezpečiť, aby boli ako také uznané práva žien; víta tiež prijatie strategického záväzku pre rodovú rovnosť (2016 – 2019), v ktorom sa presadzuje rodová rovnosť a práva žien na celom svete; opäť potvrdzuje, že práva žien nesmú byť obeťou osobitných zákazov vyplývajúcich z akéhokoľvek náboženstva alebo viery; žiada, aby EÚ zintenzívnila svoju podporu plnenia povinností a záväzkov v oblasti práv žien vyplývajúcich z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Pekinskej akčnej platformy, káhirského vyhlásenia o populácii a rozvoji, príslušných preskúmaní výsledkov a z cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa neoslabovalo „acquis“ Pekinskej akčnej platformy a Káhirského akčného programu, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské právo a o ochranu sexuálnych a reprodukčných práv, a aby sa zabezpečilo poskytovanie všetkej potrebnej bezpečnej zdravotnej a psychologickej starostlivosti a služieb ženám, ktoré sa stali obeťami znásilnenia vo vojne, vrátane bezpečného umelého prerušenia tehotenstva, ako je stanovené v medzinárodnom humanitárnom práve; poukazuje na to, že plánovanie rodiny, zdravie matiek a ľahký prístup k antikoncepcii a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva a k celej škále sexuálnych a reprodukčných zdravotných služieb sú dôležitými aspektmi pre záchranu životov žien, ako aj znižovanie úmrtností novorodencov a matiek; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby tieto politiky tvorili jadro rozvojovej spolupráce s tretími krajinami; zdôrazňuje, že dodržiavanie všetkých práv žien, zabezpečenie rešpektovania ich ľudskej dôstojnosti a odstránenie násilia a diskriminácie voči nim sú nevyhnutné na dodržiavanie ich ľudských práv; zdôrazňuje právo každého jednotlivca slobodne rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa jeho sexuality, sexuálneho a reprodukčného zdravia; v tejto súvislosti uznáva neodňateľné práva žien na samostatné rozhodovanie, a to aj pokiaľ ide o prístup k plánovanému rodičovstvu;

103.

 opätovne odsudzuje všetky formy zneužívania žien a detí, rodovo podmienené násilie vrátane škodlivých praktík manželstva maloletých a manželstva z donútenia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, zneužívania a otroctva, domáceho násilia, ako aj používanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane a domáce násilie; zdôrazňuje, že násilie na ženách môže mať aj psychickú formu, a zdôrazňuje, že treba začleniť rodové aspekty, ktorými sa okrem iného podporuje aktívna účasť žien na humanitárnej pomoci, a zahrnúť stratégie ochrany proti sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu, ako aj základné opatrenia zdravotnej starostlivosti, ktorých súčasťou sú i služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia nielen bojovať proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, ale takisto musia pre dievčatá a chlapcov už od ich útleho veku prioritne propagovať prístup k vzdelaniu a boj proti rodovým stereotypom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Istanbulský dohovor s cieľom zabezpečiť súlad medzi vnútornou a vonkajšou činnosťou EÚ v oblasti násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo podmieneného násilia; víta návrh, ktorý predložila Komisia 4. marca 2016, aby EÚ pristúpila k Istanbulskému dohovoru, ktorý je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom zameraným na predchádzanie a boj proti násiliu páchanému na ženách; je presvedčený, že to prispeje k vyššej účinnosti a súdržnosti vnútorných a vonkajších politík Únie a zároveň sa posilní zodpovednosť a úloha EÚ v boji proti násiliu páchanému na ženách a násiliu založenému na rodovej príslušnosti na medzinárodnej úrovni; naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby urobili všetko, čo je v ich silách, aby EÚ mohla podpísať a uzavrieť dohovor, a aby tiež povzbudili 14 členských štátov, ktoré ešte nepodpísali a neratifikovali Istanbulský dohovor, aby ho podpísali a ratifikovali a zabezpečili riadne vykonávanie dohovoru; poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby zdravotnícki pracovníci, policajné sily, prokurátori, sudcovia, diplomati a mierové jednotky, tak v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách, boli riadne vyškolení so zámerom pomáhať obetiam násilia, predovšetkým ženám a deťom, a podporovať ich v konfliktných situáciách a pri operáciách v teréne;

104.

 vyjadruje hlboké znepokojenie nad porušovaním ľudských práv žien a detí v utečeneckých táboroch a záchytných centrách vrátane hlásených prípadov sexuálneho násilia a nerovnakého zaobchádzania so ženami a deťmi; naliehavo žiada ESVČ, aby sa zasadila o prísnejšie pravidlá a osvedčené postupy v tretích krajinách; zdôrazňuje, že je potrebný prístup k zdravotnej a psychologickej starostlivosti pre ženy a deti zneužívané v konfliktoch v súlade s medzinárodným právom, ako aj to, že treba zachovať kontinuitu vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a dodávok potravín pre deti v utečeneckých táboroch v oblastiach zasiahnutých konfliktom a v oblastiach, ktoré sú postihnuté extrémnou chudobou;

105.

 poznamenáva, že opatrenia zamerané na boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti musia riešiť aj online násilie vrátane obťažovania, šikanovania a zastrašovania a zahŕňať úsilie o vytváranie online prostredia, ktoré je bezpečné pre ženy a dievčatá;

106.

 víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2242, na základe ktorej sa ženy stávajú ústredným prvkom v rámci celého úsilia o riešenie globálnych výziev, a podporuje jej vykonávanie, pričom zároveň vyzýva na ďalšie úsilie s cieľom začleniť problematiku žien, mieru a bezpečnosti do všetkých rozličných aspektov udržiavania mieru; zdôrazňuje význam rovnocennej, plnej a aktívnej účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení a v procese mierových rokovaní a budovania mieru; odporúča, aby sa zaviedol systém kvót s cieľom stanoviť spôsob podpory účasti žien na všetkých politických úrovniach;

107.

 vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rómovia, a najmä rómske ženy, naďalej trpia v dôsledku rozšírenej diskriminácie a protirómskeho zmýšľania, čo prispieva k cyklu znevýhodnenia, vylúčenia, segregácie a marginalizácie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere rešpektovali ľudské práva Rómov tým, že im zabezpečia právo na vzdelávanie, zdravotnícke služby, zamestnanie, bývanie a sociálnu ochranu;

108.

 vyjadruje hlboké poľutovanie nad chýbajúcou rovnosťou pohlaví v politickej sfére a nedostatočným zastúpením žien v rámci politického, sociálneho a hospodárskeho rozhodovania, čo oslabuje ľudské práva a demokraciu; domnieva sa, že vlády by sa v rámci procesov budovania a udržiavania demokracie mali usilovať o rodovú rovnosť a mali by bojovať proti všetkým druhom diskriminácie založenej na rodovej príslušnosti v spoločnosti; zdôrazňuje, že správa volebnej pozorovateľskej misie obsahuje presné usmernenia pre politický dialóg EÚ s tretími krajinami s cieľom zvýšiť účasť žien na volebnom procese a na demokratickom živote krajiny;

109.

 vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré krajiny stále obmedzujú účasť žien na voľbách;

110.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy na celom svete naďalej čelia obrovským výzvam pri hľadaní a udržaní dôstojných pracovných miest, ako sa uvádza v správe Medzinárodnej organizácie práce (MOP) s názvom Ženy na pracovisku 2016;

111.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že tzv. sklený strop pre ženy v podnikaní, rodové rozdiely v odmeňovaní a spoločenské odrádzanie žien od podnikania sú ešte stále celosvetovým javom; vyzýva na iniciatívy zamerané na ďalšie posilnenie postavenia žien, najmä v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti a MSP;

112.

 pripomína, že prístup k vzdelávaniu, odbornému vzdelávaniu a mikroúverom je základným nástrojom na posilnenie postavenia žien a zamedzenie porušovaniu ich ľudských práv;

113.

 povzbudzuje ženy, aby sa aktívne zapájali do odborov a ďalších organizácií, pretože to výrazne pomôže pri zavádzaní rodových aspektov do pracovných podmienok;

114.

 naliehavo vyzýva členské štáty, Komisiu a ESVČ, aby sa sústredili na hospodársku a politickú emancipáciu žien v rozvojových krajinách a aby pritom podporovali ich angažovanosť v obchode a pri vykonávaní miestnych a regionálnych rozvojových projektov;

115.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri zostavovaní rozpočtu zohľadňovali rodovú stránku pri každom súvisiacom poskytovaní finančných prostriedkov EÚ;

116.

 žiada, aby sa investovalo do žien a mladých ľudí, keďže je to efektívny spôsob boja proti chudobe, najmä chudobe žien;

117.

 vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že rýchlo rastúca hrozba antimikrobiálnej rezistencie sa pravdepodobne stane najčastejšou celosvetovou príčinou smrti, pričom postihuje najmä zraniteľné a bezbranné osoby v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala skutočne účinnú stratégiu verejného zdravia;

Práva detí

118.

 opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu všeobecnej ratifikácie a účinného vykonávania Dohovoru OSN o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov, žiada, aby EÚ systematicky konzultovala s príslušnými miestnymi a medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti práv detí a vo svojich politických dialógoch a dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami upozorňovala na povinnosť štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, vykonávať ho; víta ratifikáciu dohovoru Južným Sudánom a Somálskom; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu adresovanú Komisii a PK/VP, aby preskúmali spôsoby a prostriedky, ako by EÚ mohla pristúpiť k Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

119.

 požaduje, aby EÚ prostredníctvom svojich externých delegácií aj naďalej propagovala súbor nástrojov EÚ – UNICEF v oblasti práv dieťaťa zameraných na začlenenie týchto práv do rozvojovej spolupráce a pracovníkom delegácií EÚ poskytovala v tejto oblasti primerané školenie; zdôrazňuje vážny problém neregistrovaných detí narodených ďaleko od domovskej krajiny ich rodičov, čo je závažný problém najmä v súvislosti s utečencami, a vyzýva EÚ, aby na tento problém upozorňovala v rámci politických dialógov s tretími krajinami, ak je to vhodné; vyzýva Komisiu, aby vypracovala príslušné politiky a na medzinárodných fórach propagovala ochranu detí väznených rodičov s cieľom prekonať ich diskrimináciu a stigmatizáciu; zdôrazňuje, že milióny detí trpia naďalej podvýživou, pričom veľa z nich trpí nezvratnými, dlhodobými dôsledkami, a dokonca zomiera; vyzýva Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby zaviedli inovatívne spôsoby, ako účinne riešiť problém podvýživy, najmä medzi deťmi, pri maximálnom využívaní celého potravinového reťazca, a tým aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev s účasťou občanov (PPPPS), ako aj všetkých ostatných dostupných zdrojov, predovšetkým sociálnych médií;

120.

 vyjadruje presvedčenie, že je potrebná medzinárodná pomoc v úsilí hľadať a oslobodiť ženy a deti, ktoré sú stále v zajatí Dá’iš a ďalších teroristických alebo polovojenských organizácií, a pri podpore osobitných programov zameraných na liečbu bývalých zajatcov v rámci Európskej únie aj celosvetovo; vyjadruje znepokojenie nad náborom detí a ich účasťou na teroristickej a vojenskej činnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť politiky na usmernenie hľadania a oslobodenia, rehabilitácie a opätovného začlenenia týchto detí; trvá na tom, že je potrebné presadzovať politiky podporujúce odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovné začlenenie detských vojakov; opakuje svoju požiadavku, aby Komisia navrhla komplexnú stratégiu a akčný plán v oblasti práv detí na nasledujúcich päť rokov s cieľom prioritne sa zaoberať problematikou práv detí v rámci vonkajších i vnútorných politík EÚ a podporovať ich, najmä prispievaním k zabezpečovaniu prístupu detí k vode, hygienickým zariadeniam, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, a to aj v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch;

Práva starších osôb

121.

 víta cieľ 16 g v akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý je zameraný na zvýšenie informovanosti o ľudských právach a osobitných potrebách starších ľudí; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s negatívnym vplyvom diskriminácie z dôvodu veku; zdôrazňuje osobitné výzvy, ktorým čelia starší ľudia pri uplatňovaní svojich ľudských práv, napríklad v súvislosti s prístupom k sociálnej ochrane a zdravotnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby využili súčasnú revíziu madridského medzinárodného akčného plánu v oblasti starnutia na zmapovanie vykonávania existujúcich nástrojov a na identifikáciu prípadných nedostatkov; žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne podieľali na činnosti otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva a aby zintenzívnili svoje úsilie o ochranu a podporu práv starších ľudí, a to aj tým, že zvážia vypracovanie nového právneho nástroja;

Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb

122.

 vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom násilia a diskriminácie voči LGBTI osobám; dôrazne odsudzuje nedávny nárast počtu diskriminačných právnych predpisov a násilných činov zameraných proti jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie, rodovej identity a pohlavných znakov a skutočnosť, že homosexualita je naďalej trestným činom (vrátane obviňovania osôb LGBTI zo „zvrhlosti“) v 73 krajinách, z ktorých 13 (61) krajín umožňuje trest smrti a 20 krajín stále považuje transrodovú identitu za trestný čin; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s takzvanými propagandistickými zákonmi, ktorých účelom je obmedziť slobodu prejavu a zhromažďovania LGBTI osôb a tých, ktorí podporujú ich práva; vyzýva všetky štáty s takýmito zákonmi, aby tieto ustanovenia zrušili; dôrazne odsudzuje narastajúce obmedzenia slobody zhromažďovania a združovania LGBTI skupín a obhajcov práv týchto osôb na podujatiach a protestoch, ako sú Pride Parade, ako aj veľmi náročné podmienky organizovania týchto akcií, ktoré sú v niektorých prípadoch sprevádzané násilnými reakciami orgánov proti protestujúcim; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu týchto základných slobôd pre fungovanie demokratickej spoločnosti a zodpovednosť štátov pri zabezpečovaní dodržiavania týchto práv a ochrany tých, ktorí ich využívajú; žiada ESVČ, aby svoje opatrenia posilnila a prioritne ich zamerala na krajiny, v ktorých je rozšírené násilie, zabíjanie, zneužívanie a diskriminácia osôb LGBTI tým, že odsúdi tieto praktiky v súlade s usmerneniami EÚ o treste smrti a s usmerneniami EÚ o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, a naďalej spolupracovala s vysokým komisárom OSN pre ľudské práva v tejto oblasti; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prácu obhajcov práv LGBTI osôb prostredníctvom zvýšenej podpory a zdrojov na účinné programovanie, realizáciou kampaní na zvýšenie informovanosti verejnosti o diskriminácií LGBTI osôb a násilí voči nim financovaných aj prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ako aj zabezpečením poskytovania naliehavej pomoci tým, ktorí ju potrebujú; vyzýva delegácie EÚ a príslušné inštitúcie, aby aktívne podporovali tieto práva a základné slobody;

123.

 víta usmernenia Rady pre zahraničné veci prijaté 24. júna 2013 a zamerané na presadzovanie a ochranu uplatňovania všetkých ľudských práv LGBTI osôb; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby presadzovali strategickejšie a systematickejšie vykonávanie usmernení vrátane zvyšovania informovanosti a poskytovania odbornej prípravy pracovníkom EÚ v tretích krajinách s cieľom účinne nastoliť otázku práv LGBTI osôb v politických dialógoch a dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami a na mnohostranných fórach; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv stali všeobecne dostupnými pre LGBTI osoby; žiada konkrétne kroky na zvýšenie súdržnosti vnútornej a vonkajšej politiky EÚ v oblasti práv LGBTI osôb;

124.

 nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby ďalej prispievali k úvahám o uznávaní manželstiev alebo civilných zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia ako otázke politických, sociálnych, ľudských a občianskych práv; víta skutočnosť, že čoraz vyšší počet krajín rešpektuje právo založiť si rodinu prostredníctvom manželstva, registrovaného partnerstva a adopcie bez diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali návrhy na vzájomné uznávanie týchto zväzkov a rodín partnerov rovnakého pohlavia naprieč EÚ, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, voľný pohyb, zdaňovanie a sociálne zabezpečenie, a zaistila sa ochrana príjmov rodín a detí;

Práva pôvodného obyvateľstva a osôb patriacich k menšinám

125.

 vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s tým, že pôvodnému obyvateľstvu stále hrozí osobitné nebezpečenstvo diskriminácie a že títo obyvatelia sú mimoriadne citliví na politické, hospodárske, environmentálne a s prácou súvisiace zmeny a narušenia; konštatuje, že väčšina pôvodných obyvateľov žije pod hranicou chudoby a má len obmedzený alebo vôbec žiadny prístup k politickému zastúpeniu a rozhodovaniu, čo je v rozpore s ich právom na slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas, ako sa stanovuje v Deklarácii Organizácie Spojených národov o právach pôvodného obyvateľstva a uznáva v Európskom konsenze o rozvoji z roku 2005; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s hláseniami o rozsiahlych a rastúcich porušeniach ľudských práv pôvodného obyvateľstva, ako je prenasledovanie, svojvoľné zatýkanie a zabíjanie obhajcov ľudských práv, nútené vysídľovanie, zaberanie pôdy a porušenia práv zo strany podnikov;

126.

 s hlbokým znepokojením poznamenáva, že porušovaním ľudských práv v súvislosti s ťažbou surovín je obzvlášť zasiahnuté pôvodné obyvateľstvo; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali prísne právne rámce a iniciatívy zamerané na zaistenie transparentnosti a dobrej správy vecí verejných v oblasti ťažby a v ostatných odvetviach zdrojov, a teda rešpektovanie slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu miestneho obyvateľstva a Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva; vyzýva delegácie EÚ na ďalšie posilňovanie dialógu s pôvodným obyvateľstvom v teréne s cieľom zistiť porušovanie ľudských práv a zabrániť mu;

127.

 zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že komunity menšín majú osobitné potreby, mala by sa medzi osobami patriacimi k menšine a osobami patriacimi k väčšine vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života presadzovať plnohodnotná a skutočná rovnosť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby počas celého procesu rozširovania dôsledne sledovala vykonávanie ustanovení na ochranu práv osôb patriacich k menšinám;

Práva osôb diskriminovaných na základe príslušnosti ku kaste

128.

 odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv osôb, ktoré sú obeťami kastovej hierarchie a diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, vrátane odmietania rovnosti a prístupu k právnemu systému a zamestnaniu, pretrvávajúcej segregácie a prekážok uplatňovania základných ľudských práv a rozvoja spôsobených príslušnosťou ku kaste; vyjadruje hlboké znepokojenie alarmujúcim počtom násilných útokov na Dalitov a mierou inštitucionalizovanej beztrestnej diskriminácie; opakuje svoju výzvu na rozvoj politiky EÚ v oblasti diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste a vyzýva EÚ, aby využila každú príležitosť na vyjadrenie hlbokého znepokojenia nad touto diskrimináciou;

Medzinárodný trestný súd (MTS)/spravodlivosť v prechodnom období

129.

 pripomína univerzálnosť MTS a opätovne zdôrazňuje svoju plnú podporu jeho činnosti; zdôrazňuje dôležitosť jeho úlohy, ktorú zohráva pri ukončení beztrestnosti páchateľov najzávažnejších trestných činov, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo, a pri zabezpečení spravodlivosti pre obete vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy; je naďalej ostražitý, pokiaľ ide o všetky pokusy oslabiť legitimitu alebo nezávislosť MTS;

130.

 pripomína svoje uznesenie zo 4. februára 2016 vyzývajúce Bezpečnostnú radu OSN, aby podporila postúpenie veci Bezpečnostnou radou MTS s cieľom vyšetriť porušenia práv spáchané v Iraku a Sýrii takzvaným ISIS/Dá’iš proti kresťanom (Chaldejcom/Sýrčanom/Asýrčanom), jezídom a náboženským a etnickým menšinám;

131.

 víta vyhlásenie Ukrajiny, ktorým uznala právomoc Medzinárodného trestného súdu vo veciach trestných činov spáchaných v tejto krajine od 20. februára 2014, pretože toto vyhlásenie pripravuje pôdu na to, aby prokurátor MTS mohol zvážiť, či súd môže vyšetrovať zneužívania spáchané počas ozbrojeného konfliktu, napriek tomu, že Ukrajina zatiaľ nie je členskou krajinou MTS;

132.

 víta závery Rady o podpore EÚ prechodnej spravodlivosti a víta rámec politiky EÚ týkajúci sa podpory prechodnej spravodlivosti, pričom EÚ je prvou regionálnou organizáciou, ktorá prijala takúto politiku; vyzýva EÚ, jej členské štáty a jej osobitných zástupcov, aby aktívne podporovali MTS, výkon jeho rozhodnutí a boj proti beztrestnosti zločinov podľa Rímskeho štatútu, a vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že niekoľko zatýkacích rozkazov sa zatiaľ nevykonalo; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby s týmto súdom spolupracovali a aby naďalej poskytovali silnú diplomatickú a politickú podporu úsiliu o posilnenie a rozšírenie vzťahu medzi MTS a OSN, najmä v kontexte Bezpečnostnej rady OSN, a aby prijali opatrenia na zabránenie prípadom, keď nedochádza k spolupráci s MTS, a na účinnú reakciu na tieto prípady; opakuje svoju výzvu, aby EÚ prijala spoločnú pozíciu k pozmeňujúcemu návrhu týkajúcemu sa trestného činu agresie a k zmenám z Kampaly, a vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoje vnútroštátne právne predpisy s vymedzeniami stanovenými v zmenách z Kampaly a zintenzívnili spoluprácu s Medzinárodným trestným súdom; vyjadruje poľutovanie nad vzdorom niektorých krajín voči MTS, ktorý prejavujú tým, že sťahujú svoje uznanie príslušnosti tohto súdu alebo hrozia, že tak urobia;

133.

 opakuje svoju výzvu na vytvorenie postu osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodnú justíciu a medzinárodné humanitárne právo, aby sa týmto témam venovala taká dôležitosť a viditeľnosť, aké si zaslúžia, účinne sa presadzovala agenda EÚ a záväzok EÚ v boji proti beztrestnosti a voči Medzinárodnému trestnému súdu sa dostal do centra pozornosti všetkých zahraničných politík EÚ;

134.

 vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli MTS dostatočné zdroje a posilnili svoju podporu medzinárodného systému trestného súdnictva vrátane justície v prechodnom období;

Medzinárodné humanitárne právo (MHP)

135.

 odsudzuje nedostatočné dodržiavanie MHP a vyjadruje vážne obavy nad znepokojivo narastajúcou mierou vedľajších škôd v ozbrojených konfliktoch na celom svete a smrteľných útokov na nemocnice, školy, humanitárne konvoje a iné civilné ciele; vyjadruje vážne obavy v súvislosti s rastúcim vplyvom konania neštátnych subjektov v konfliktoch na celom svete a naliehavo žiada EÚ, aby využívala všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na posilnenie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva štátnymi a neštátnymi aktérmi; víta prísľub EÚ a členských štátov Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK) výrazne podporiť vytvorenie účinného mechanizmu na posilnenie dodržiavania MHP a vyzýva VP/PK, aby Európskemu parlamentu predložila správu o cieľoch a stratégii vytvorených na dosiahnutie tohto záväzku; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvolalo medzinárodnú konferenciu s cieľom pripraviť nový medzinárodný mechanizmus na sledovanie a zber údajov, ako aj na zverejňovanie správ o porušovaní MHP vrátane útokov na nemocnice, zdravotníckych pracovníkov a ambulancie; domnieva sa, že tento mechanizmus by mohol vychádzať z existujúceho mechanizmu OSN pre deti zasiahnuté ozbrojeným konfliktom; žiada PK/VP, aby každoročne predkladala verejný zoznam údajných páchateľov útokov na školy a nemocnice, a to na účely vymedzenia vhodných opatrení EÚ na zastavenie týchto útokov;

136.

 vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Dohovor o kazetovej munícii ešte musí ratifikovať sedem členských štátov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili celosvetový zákaz používania bieleho fosforu, a to najmä uzavretím nového protokolu k dohovoru o určitých konvenčných zbraniach, ktorým sa zakazuje používanie týchto zbraní;

137.

 vyzýva členské štáty, aby ratifikovali základné nástroje v oblasti MHP a iné príslušné právne nástroje, ktoré majú vplyv na MHP; uznáva význam usmernení EÚ o podpore dodržiavania MHP a opakuje svoju výzvu pre PK/VP a ESVČ, aby zrevidovali ich uplatňovanie vzhľadom na tragické udalosti na Blízkom východe, najmä v súvislosti s rozšírenou a systematickou beztrestnosťou v prípade hrubého porušovania právnych predpisov v oblasti MHP a ľudských práv; vyzýva EÚ, aby podporovala iniciatívy zamerané na šírenie znalostí o medzinárodnom humanitárnom práve a osvedčených postupov pri jeho uplatňovaní, a vyzýva EÚ, aby využila všetky bilaterálne nástroje, ktoré má k dispozícii, na účinné presadzovanie dodržiavania MHP jej partnermi, a to aj prostredníctvom politického dialógu; opätovne vyzýva členské štáty, aby sa pripojili k medzinárodnému úsiliu o predchádzanie útokom proti školám a o zabránenie, aby ozbrojené subjekty využívali školy na vojenské účely, a to schválením vyhlásenia o bezpečných školách, ktorého cieľom je pomôcť ukončiť rozšírené vojenské útoky na školy počas ozbrojeného konfliktu;

138.

 naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvolalo medzinárodnú konferenciu a to s cieľom posilniť účinnosť medzinárodných humanitárnych pravidiel;

139.

 opätovne vyzýva PK/VP, aby odštartovala iniciatívu zameranú na uloženie zbrojného embarga EÚ voči krajinám, ktoré sú obvinené z vážneho porušovania MHP, najmä čo sa týka úmyselných útokov na civilnú infraštruktúru; zdôrazňuje, že pokračujúce udeľovanie licencií na predaj zbraní do týchto krajín predstavuje porušenie spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008; vyzýva členské štáty, aby zvážili prijatie väzňov z Guantánama v EÚ; zdôrazňuje nutnosť čo najskôr zatvoriť väzenie v Zálive Guantánamo;

Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania alebo viery

140.

 v súlade s článkom 10 ZFEÚ odsudzuje všetky akty násilia a prenasledovania, netolerantnosti a diskrimináciu na základe ideológie, náboženstva alebo viery; vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustálymi správami o násilí a prenasledovaní, neznášanlivosti a diskriminácii voči náboženským a vieroučným menšinám na celom svete; zdôrazňuje, že práva na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo viery sú základnými ľudskými právami prepojenými s inými ľudskými právami a základnými slobodami a zahŕňajú právo veriť či neveriť, právo prejavovať alebo neprejavovať akékoľvek náboženstvo alebo vieru a právo zvoliť si vieru, zmeniť ju a upustiť od nej alebo sa k nej vrátiť podľa vlastného uváženia, ako sa uvádza v článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v článku 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do politických diskusií s cieľom zrušiť zákony o rúhaní; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaistili rešpektovanie a ochranu menšín na celom svete vrátane Blízkeho východu, kde jezídov, kresťanov, moslimské menšiny a ateistov prenasleduje Dá’iš a iné teroristické skupiny; odsudzuje zneužívanie náboženstva alebo viery na teroristické účely;

141.

 podporuje záväzok EÚ presadzovať právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery na medzinárodných a regionálnych fórach vrátane OSN, OBSE, Rady Európy a iných regionálnych mechanizmov, a nabáda EÚ, aby na pôde OSN pokračovala v predkladaní svojej každoročnej rezolúcie o slobode náboženského vyznania alebo viery a aby naďalej podporovala mandát osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; nabáda PK/VP a ESVČ, aby nadviazali trvalý dialóg s mimovládnymi organizáciami, náboženskými skupinami alebo skupinami hlásiacimi sa k určitej viere a náboženskými vodcami;

142.

 plne podporuje prax EÚ, ktorá spočíva v prevzatí vedúcej úlohy v oblasti tematických rezolúcií v rámci Rady OSN pre ľudské práva a Valného zhromaždenia OSN o slobode náboženského vyznania a viery, a nabáda EÚ, aby podporila mandát osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery, a napokon naliehavo vyzýva krajiny, ktoré v súčasnosti nesúhlasia so žiadosťami osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania o návštevu, aby so žiadosťami súhlasili;

143.

 vyzýva EÚ, aby posilnila svoje existujúce nástroje a prijala všetky ďalšie v rámci svojho mandátu na zabezpečenie toho, aby bola ochrana náboženských menšín účinná na celom svete;

144.

 žiada konkrétne kroky na zaistenie účinného vykonávania usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery vrátane: systematickej a konzistentnej odbornej prípravy zamestnancov EÚ v ústrediach a v delegáciách, podávania správ o krajine a miestnych podmienkach a zapojenia sa do úzkej spolupráce s miestnym aktérmi, a osobitne s vedúcimi predstaviteľmi náboženských alebo vieroučných skupín;

145.

 je hlboko znepokojený tým, že v niektorých častiach sveta je postavenie náboženských alebo vieroučných komunít ohrozené do tej miery, že celé náboženské komunity miznú alebo sú na úteku;

146.

 zdôrazňuje, že kresťania sú v súčasnosti najviac prenasledovanou a zastrašovanou náboženskou skupinou v krajinách na celom svete vrátane Európy, kde sú kresťanskí utečenci pravidelne vystavovaní nábožensky motivovaným prenasledovaním, a zdôrazňuje že niektorým najstarším kresťanským komunitám hrozí zánik, predovšetkým v severnej Afrike a na Blízkom východe;

147.

 nabáda medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby menšinám poskytli ochranu a v regiónoch konfliktu zriadili bezpečné zóny; požaduje uznanie, samosprávu a ochranu etnických a náboženských menšín žijúcich v oblastiach, v ktorých boli historicky významne prítomné a v ktorých mierovo spolunažívali – napríklad v pohorí Sindžár (jezídovia) a na Ninivskej planine (chaldejské, sýrske a asýrske obyvateľstvo); požaduje osobitnú pomoc zameranú na zachovanie (masových) hrobov v oblastiach súčasných alebo nedávnych konfliktov, v záujme exhumácie a súdnej analýzy ľudských pozostatkov, ktoré sa v nich nachádzajú, aby sa umožnilo dôstojné pochovanie pozostatkov obetí alebo ich odovzdanie rodine; žiada vytvorenie špecializovaného fondu, ktorý môže pomôcť financovať iniciatívy na zachovanie dôkazov s cieľom umožniť vyšetrovanie a postaviť páchateľov zločinov proti ľudskosti pred súd; žiada EÚ a jej členské štáty o vykonanie krokov s cieľom naliehavo zriadiť skupinu odborníkov, ktorých úlohou by bolo zhromaždenie všetkých dôkazov o akýchkoľvek prebiehajúcich medzinárodných trestných činoch – vrátane genocídy proti náboženským menšinám, všade, kde sa stali, vrátane zachovania masových hrobov v oblastiach súčasných alebo nedávnych konfliktov s cieľom pripraviť medzinárodné stíhanie zodpovedných osôb;

Sloboda prejavu online a offline pomocou audiovizuálnych a iných mediálnych zdrojov

148.

 zdôrazňuje, že ľudské práva a základné slobody sú univerzálne a treba ich chrániť globálne v každom aspekte ich uplatňovania;

149.

 zdôrazňuje význam slobody prejavu, nezávislosti a pluralizmu médií ako základných prvkov na ceste k demokracii a potrebu posilnenia postavenia občanov a občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť vo verejnom sektore;

150.

 vyjadruje znepokojenie nad nárastom zatýkania a zastrašovania novinárov v mnohých krajinách a zdôrazňuje, že tieto praktiky vážne narušujú slobodu tlače; naliehavo vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo na ochranu nezávislých novinárov a blogerov, zmenšovanie digitálnej priepasti a uľahčovanie neobmedzeného prístupu k informáciám a komunikácii, ako aj necenzurovaného prístupu na internet (digitálna sloboda);

151.

 vyjadruje vážne znepokojenie nad rozširovaním a šírením sledovania, dozoru, cenzúry a filtračných technológií, ktoré predstavujú rastúcu hrozbu pre aktivistov za ľudské práva a demokraciu v autokratických krajinách;

152.

 dôrazne odsudzuje nárast počtu obhajcov ľudských práv, ktorí čelia digitálnym hrozbám vrátane vyzradených údajov prostredníctvom konfiškácie zariadenia, diaľkového dohľadu a únikov údajov; odsudzuje prax online dohľadu a hackerstva, ktorej cieľom je zhromaždenie informácií, ktoré sa môžu použiť v právnych prípadoch alebo v ohováračských kampaniach, ako aj v súdnych procesoch pre urážku na cti;

153.

 dôrazne odsudzuje kontrolu internetu, médií a akademickej obce orgánmi a nárast zastrašovania, obťažovania a svojvoľného zatýkania obhajcov ľudských práv, právnikov a novinárov;

154.

 odsudzuje obmedzenia digitálnej komunikácie vrátane zastavenia činnosti webových sídel a zablokovania osobných účtov autoritárskymi režimami s cieľom obmedziť slobodu vyjadrovania a aj ako prostriedok na umlčanie opozície a potláčanie občianskej spoločnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby verejne odsúdili režimy, ktoré obmedzujú digitálnu komunikáciu svojich kritikov a opozície;

155.

 zdôrazňuje význam podpory neobmedzeného prístupu k internetu pri všetkých formách kontaktu s tretími krajinami, a to aj pri prístupových rokovaniach, obchodných rokovaniach, dialógoch o ľudských právach a pri diplomatických stykoch, a čo najväčšieho sprístupňovania informácií o ľudských právach a demokracii pre ľudí na celom svete;

156.

 vyjadruje znepokojenie nad nárastom nenávistných prejavov, a to najmä na platformách sociálnych médií; vyzýva Komisiu, aby zapojila zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, a tak zabezpečila, že ich názory budú zohľadnené pri rokovaniach o kódexoch správania; dôrazne odsudzuje šírenie nenávistných posolstiev;

157.

 vyzýva na väčšiu podporu v oblastiach presadzovania slobody médií, ochrany nezávislých novinárov, blogerov a oznamovateľov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania neobmedzeného prístupu k informáciám a komunikácii, ako aj zachovania necenzurovaného prístupu na internet (digitálnej slobody);

158.

 požaduje aktívny rozvoj a šírenie technológií, ktoré pomáhajú chrániť ľudské práva a umožňujú ľuďom uplatňovať svoje digitálne práva a slobody, ako aj ich bezpečnosť a súkromie;

159.

 žiada EÚ, aby schválila bezplatný softvér s otvoreným zdrojovým kódom a aby nabádala k tomuto kroku ďalšie subjekty, keďže takýto softvér poskytuje väčšiu bezpečnosť a lepšie dodržiavanie ľudských práv;

160.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nastolili otázky slobody prejavu online, digitálnych slobôd a dôležitosti slobodného a otvoreného internetu na všetkých medzinárodných fórach vrátane Fóra pre správu internetu OSN, G8, G20, OBSE a Rady Európy;

Boj proti terorizmu

161.

 opätovne jednoznačne odsudzuje terorizmus a plne podporuje kroky zamerané na zničenie teroristických organizácií, najmä Dá’iš, ktorý predstavuje jasnú hrozbu pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť, zároveň však pripomína, že tieto opatrenia by mali vždy v plnej miere rešpektovať medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; podporuje vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) o boji proti hrozbám, ktoré predstavujú zahraniční teroristickí bojovníci, a madridských hlavných zásad o zastavení prílevu zahraničných teroristických bojovníkov;

162.

 pripomína, že v novom akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť, aby sa dodržiavanie slobody presvedčenia a prejavu stalo súčasťou tvorby politík a programov súvisiacich s terorizmom vrátane využívania technológií sledovania; zdôrazňuje, že členské štáty by mali v plnej miere využívať existujúce nástroje na riešenie radikalizácie európskych občanov a mali by vypracovať účinné programy na boj proti terorizmu a extrémistickej propagande, ako aj metódam náboru, najmä náboru prostredníctvom internetu, a na prevenciu radikalizácie; zdôrazňuje, že je naliehavo nutná koordinovaná činnosť EÚ, a nalieha na členské štáty, aby spolupracovali v citlivých oblastiach, najmä v oblasti výmeny informácií a spravodajských informácií;

163.

 žiada, aby EÚ naďalej spolupracovala s OSN v boji proti financovaniu terorizmu, a to aj využívaním existujúcich mechanizmov na označenie teroristov a teroristických organizácií, a posilňovala celosvetové mechanizmy na zmrazovanie aktív za súčasného dodržiavania medzinárodných noriem týkajúcich sa riadneho procesu a zásad právneho štátu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne a urýchlene rokovali o tejto téme s tými štátmi, ktoré financujú alebo podporujú teroristické organizácie alebo to umožňujú svojim občanom;

Trest smrti

164.

 pripomína postoj EÚ, ktorým je nulová tolerancia trestu smrti, a opätovne pripomína svoj dlhodobý nesúhlas s trestom smrti, mučením a krutým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a trestaním vo všetkých prípadoch a za každých okolností;

165.

 víta zrušenie trestu smrti na Fidži, v Suriname, Mongolsku a v americkom štáte Nebraska;

166.

 vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s obnovením popráv v niektorých krajinách v posledných rokoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v ďalších krajinách politickí predstavitelia zvažujú opätovné zavedenie trestu smrti; vyjadruje vážne znepokojenie nad hláseným nárastom počtu trestov smrti vynesených v roku 2015 na celom svete, a najmä v Číne, Egypte, Iráne, Nigérii, Pakistane a Saudskej Arábii; pripomína orgánom týchto krajín, že sú zmluvnými stranami Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa vyslovene zakazuje uplatňovanie trestu smrti za zločiny spáchané osobou mladšou ako 18 rokov;

167.

 vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti so zvyšujúcim sa počtom rozsudkov smrti vynesených v hromadných súdnych procesoch, bez záruky minimálnych noriem spravodlivého súdneho procesu požadovaných medzinárodným právom;

168.

 dôrazne odsudzuje nárast vynášania rozsudku trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami a vyzýva na zrušenie využívania trestu smrti a mimosúdnych popráv za takéto trestné činy;

169.

 vyzýva štáty, ktoré trest smrti zrušili alebo naň uplatňujú dlhodobé moratórium, aby svoje záväzky dodržiavali a trest smrti znovu nezavádzali; vyzýva EÚ, aby naďalej využívala spoluprácu a diplomaciu na všetkých možných fórach na celom svete, aby sa zasadzovala proti trestu smrti a snažila sa zabezpečiť plné rešpektovanie práva na spravodlivý proces pre každú osobu, ktorej hrozí poprava; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ naďalej monitorovala podmienky, za akých sa popravy uskutočňujú v krajinách, ktoré ešte stále uplatňujú trest smrti, aby sa zabezpečilo, že zoznam osôb odsúdených na trest smrti sa zverejní a že ich telesné pozostatky sú vrátené ich rodinám;

170.

 trvá na tom, že je dôležité, aby si EÚ udržala vysoko exponovanú politiku zameranú na celosvetové zrušenie trestu smrti v súlade s usmerneniami EÚ o treste smrti, ktoré boli zrevidované v roku 2013, a aby naďalej vystupovala proti trestu smrti; vyzýva EÚ, aby sa naďalej usilovala o celosvetové zrušenie trestu smrti, preskúmala nové možnosti kampane na tento účel a aby podporovala opatrenia v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva súvislosti, ktorých cieľom je predchádzať trestom smrti alebo popravám; žiada, aby delegácie EÚ na tento účel naďalej organizovali informačné kampane;

Boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu

171.

 vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcim používaním mučenia a zlého zaobchádzania s osobami vo väzbe, okrem iného na vynútenie priznaní, ktoré sa potom používajú v trestných konaniach, čím sa zjavne nedodržiavajú medzinárodné normy spravodlivosti;

172.

 odsudzuje rozšírené používanie mučenia a zlého zaobchádzania proti členom spoločnosti, ktorí vyjadrujú nesúhlas, zamerané na ich umlčanie a proti zraniteľným skupinám, ako sú etnické, jazykové a náboženské menšiny, LGBTI osoby, ženy, deti, žiadatelia o azyl a migranti;

173.

 čo najdôraznejšie odsudzuje mučenie a zlé zaobchádzanie, ktorého sa dopúšťa Dá’iš a iné teroristické alebo polovojenské organizácie; vyjadruje solidaritu s rodinami a komunitami všetkých obetí postihnutých takýmto násilím; odsudzuje diskriminačné praktiky Dá’iš a ďalších teroristických alebo polovojenských organizácií zamerané na menšiny; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom účinne riešiť naliehavú potrebu zabrániť ďalšiemu utrpeniu;

174.

 domnieva sa, že podmienky zadržiavania a stav väzníc v mnohých krajinách vyvolávajú vážne znepokojenie; domnieva sa, že je zásadné bojovať proti všetkým formám mučenia a zlého zaobchádzania so zadržanými vrátane psychického mučenia a zintenzívniť úsilie o zabezpečenie dodržiavania príslušného medzinárodného práva, najmä pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti a liekom; dôrazne odsudzuje porušovanie tohto práva a domnieva sa, že odmietnutie liečiť zadržaných v prípade chorôb, akou je žltačka alebo HIV, je porovnateľné s neposkytnutím pomoci osobám v nebezpečenstve;

175.

 naliehavo vyzýva ESVČ, aby vzhľadom na pokračujúce správy o rozšírených praktikách mimosúdnych popráv, mučenia a zlého zaobchádzania na celom svete zintenzívnila na všetkých úrovniach dialógu a všetkých fórach úsilie EÚ v boji proti mimosúdnym popravám, mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu v súlade s usmerneniami politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúcimi sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;

176.

 naliehavo vyzýva ESVČ, aby v rámci politických dialógov a dialógov v oblasti ľudských práv s dotknutými krajinami, ako aj vo všetkých verejných vyhláseniach naďalej systematickým spôsobom upriamovala pozornosť na mučenie a zlé zaobchádzanie, a vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov na mieste, aby monitorovali prípady mučenia a zlého zaobchádzania, podnikli konkrétne kroky na podporu ich úplného odstránenia, sledovali príslušné trestné súdne konania a využívali všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, na pomoc dotknutým jednotlivcom;

Dróny

177.

 vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad použitím ozbrojených drónov mimo medzinárodného právneho rámca; naliehavo žiada členské štáty, aby zaujali jasné politické a právne pozície k ozbrojeným drónom, a opakovane zdôrazňuje svoju výzvu na vypracovanie spoločnej pozície EÚ k používaniu ozbrojených drónov, ktorá by podporovala dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a ktorá by mala riešiť otázky ako právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilistov a transparentnosť; opäť naliehavo žiada, aby EÚ zakázala vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu; vyzýva EÚ, aby sa vyslovila proti mimosúdnemu a cielenému zabíjaniu a zakázala ho a aby sa zaviazala zabezpečiť vhodné opatrenia v súlade s domácimi a medzinárodnými právnymi záväzkami v prípade, keď existuje dôvodné podozrenie, že jednotlivec alebo subjekt v rámci jej jurisdikcie môže byť zapojený do nezákonného cieleného zabíjania v zahraničí; vyzýva PK/VP, členské štáty a Radu, aby zahrnuli ozbrojené dróny a plne autonómne zbrane do príslušných európskych a medzinárodných mechanizmov v oblasti odzbrojenia a kontroly zbrojenia, a naliehavo žiada členské štáty, aby sa zapojili do týchto kontrolných mechanizmov a posilňovali ich; vyzýva EÚ, aby zaručila väčšiu transparentnosť a zodpovednosť zo strany jej členských štátov a tretích krajín pri používaní ozbrojených drónov so zreteľom na právny základ pre ich použitie a ich operačnú zodpovednosť, umožnila súdne preskúmanie útokov drónov a zabezpečila, aby mali obete protiprávnych útokov drónov prístup k účinným opravným prostriedkom;

178.

 zdôrazňuje zákaz EÚ, pokiaľ ide o vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu; vyzýva EÚ, aby sa vyslovila proti praktikám nezákonného cieleného zabíjania a zakázala ich;

179.

 vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament riadne informovala o použití finančných prostriedkov EÚ na všetky výskumné a vývojové projekty týkajúce sa konštruovania drónov na civilné, ako aj vojenské účely; žiada o posúdenie vplyvu na ľudské práva v súvislosti s ďalšími projektmi vývoja drónov;

180.

 zdôrazňuje, že vplyv technológií na zlepšenia v oblasti ľudských práv by sa mal začleniť do politík a programov EÚ s cieľom podporiť ochranu ľudských práv, presadzovanie demokracie, zásad právneho štátu a dobrej správy, ako aj mierového riešenia konfliktov;

Podpora demokracie a volieb a volebné pozorovateľské misie

181.

 opätovne pripomína, že otvorený priestor pre občiansku spoločnosť, slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania a riadne dodržiavanie zásad právneho štátu sú kľúčovými prvkami spravodlivých a demokratických volieb; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby miestne MVO mali priestor na legitímne pozorovanie a monitorovanie priebehu volieb; zdôrazňuje, že korupcia ohrozuje rovnaké uplatňovanie ľudských práv a oslabuje demokratické procesy; domnieva sa, že EÚ by mala v zmysle Dohovoru OSN proti korupcii (UNCAC) zdôrazňovať význam integrity, zodpovednosti a riadnej správy vecí verejných vo všetkých dialógoch s tretími krajinami; opätovne pripomína, že je nutné, aby EÚ splnila záväzok, ktorý dala svojim partnerom, najmä vo svojom susedstve, že podporí hospodárske, sociálne a politické reformy, bude chrániť ľudské práva a pomôže nastoliť právny štát, pričom ide o najlepšie prostriedky na posilnenie medzinárodného poriadku a zaistenie stability v susedstve; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že preskúmanie ESP poskytlo príležitosť opätovne potvrdiť, že obrana univerzálnych hodnôt a podpora ľudských práv sú kľúčovými cieľmi Únie; pripomína, že skúsenosti a poznatky získané EÚ, politikmi, akademickou obcou, médiami, MVO a občianskou spoločnosťou z prechodov k demokracii v rámci politiky rozširovania a v oblasti susedskej politiky by mohli tiež pozitívne prispieť k identifikácii najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť na podporu a konsolidáciu iných procesov demokratizácie na celom svete; v tejto súvislosti víta prácu Európskej nadácie na podporu demokracie a programy EÚ na podporu organizácií občianskej spoločnosti, najmä EIDHR;

182.

 odporúča, aby EÚ vypracovala komplexnejší prístup k procesom demokratizácie, keďže pozorovanie volieb je len jedným aspektom dlhodobejšieho a širšieho cyklu; opätovne zdôrazňuje, že proces politického prechodu a demokratizácie môže byť úspešný iba vtedy, keď ho sprevádza dodržiavanie ľudských práv a rovnaký prístup žien, osôb so zdravotným postihnutím a iných marginalizovaných skupín k demokratickému procesu, presadzovanie spravodlivosti, transparentnosti, zodpovednosti, zmierenia, zásad právneho štátu, hospodársky a sociálny rozvoj, opatrenia na boj proti extrémnej chudobe a vytváranie demokratických inštitúcií; zdôrazňuje, že boj proti korupcii v krajinách, ktoré prechádzajú demokratizačnými procesmi, by mal byť prioritou EÚ, pretože tento jav zabraňuje chrániť a presadzovať dobrú správu vecí verejných, je živnou pôdou pre organizovanú trestnú činnosť a je spojený s volebnými podvodmi;

183.

 víta spoločné oznámenie o revízii európskej susedskej politiky a pripomína, že vzťahy EÚ s jej susednými krajinami by mali byť založené na hodnotách Únie, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv a demokracie, ako sa uvádza v ZEÚ; zdôrazňuje, že prispievanie k stabilizácii susedstva a podporovanie demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv sú previazané;

184.

 zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej podporovať demokratické a účinné inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv a občiansku spoločnosť v susedných krajinách; v tejto súvislosti berie s uspokojením na vedomie konzistentné pôsobenie Európskej nadácie na podporu demokracie vo východnom a južnom susedstve EÚ pri presadzovaní demokracie a dodržiavania základných práv a slobôd;

185.

 pripomína, že politika rozširovania EÚ je jedným z najsilnejších nástrojov na posilnenie dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala posilnenie demokratickej politickej kultúry, dodržiavanie zásad právneho štátu, nezávislosť médií, ako aj súdnictva, a boj proti korupcii v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

186.

 vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej v plnej miere podporovali prebiehajúce demokratické procesy v tretích krajinách, ako aj politický dialóg medzi vládnymi a opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou; trvá na tom, že je dôležité prijať dôsledné opatrenia v nadväznosti na odporúčania volebných pozorovateľských misií ako súčasť angažovanosti EÚ zameranej na podporu demokracie, ako aj súčasť stratégií jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv; požaduje užšiu koordináciu a spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Komisiou/ESVČ s cieľom zabezpečiť sledovanie vykonávania týchto odporúčaní, ako aj využívanie cielenej finančnej a technickej pomoci, ktorú by EÚ mohla poskytnúť; vyzýva Komisiu, aby predložila celkové hodnotenie monitorovania volebných procesov;

187.

 vyzýva Radu a ESVČ, aby do geografickej časti výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete začlenili osobitný oddiel – v príslušných krajinách – venovaný otázke plnenia odporúčaní prijatých v rámci volebných pozorovateľských misií; opätovne pripomína záväzok ESVČ, Komisie a členských štátov v rámci akčného plánu dôslednejšie a konzistentnejšie spolupracovať s orgánmi riadiacimi voľby, parlamentnými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti v tretích krajinách s cieľom prispieť k posilneniu ich postavenia, a teda k posilneniu demokratických procesov;

188.

 vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej práca vo voľbách – pozorovanie a pomoc – bola spojená s podobnou podporou ostatných dôležitých aktérov v rámci demokratického systému, napríklad politických strán, parlamentov, miestnych orgánov, nezávislých médií a občianskej spoločnosti;

189.

 vyzýva EÚ, aby pokračovala v práci na vymedzení najlepších postupov v tejto oblasti, a to aj v kontexte opatrení na predchádzanie konfliktom, mediácie a uľahčenia dialógu, s cieľom rozvíjať ucelený, flexibilný a dôveryhodný prístup EÚ;

190.

 oceňuje úspešnú činnosť ESVČ a delegácií EÚ pri dokončení druhej generácie analýz demokracie a pokrok v oblasti akčných plánov pre ľudské práva a demokraciu a vyzýva PK/VP, aby zabezpečila, že sa akčné plány premietnu do konkrétnej podpory demokracie v tejto oblasti;

191.

 vyzýva ESVČ, aby stavala na skúsenostiach analýz demokracie s cieľom pripraviť pôdu pre zefektívnenie tejto analýzy vo svojej zahraničnej činnosti, a konštatuje, že pridanie demokracie do stratégií v oblasti ľudských práv a demokracie jednotlivých krajín je síce vítané, ale nepostačuje na skutočne komplexné chápanie demokracie v partnerskej krajine;

o

o o

192.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, PK/VP a osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva.

(1)  http://www.un.org/womenwatch/daw/cedaw/cedaw.htm

(2)  Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 57.

(3)  http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/CMW.aspx

(4)  A/RES/41/128.

(5)  http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/2

(6)  http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/Vienna.aspx

(7)  http://www.un.org/womenwatch/daw/beijing/pdf/BDPfA%20E.pdf

(8)  http://www.unfpa.org/sites/default/files/pub-pdf/programme_of_action_Web%20ENGLISH.pdf

(9)  http://www.ohchr.org/Documents/Publications/PTS-4Rev1-NHRI_en.pdf

(10)  https://europa.eu/globalstrategy/en/global-strategy-foreign-and-security-policy-european-union

(11)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11855-2012-INIT/sk/pdf

(12)  https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/111817.pdf

(13)  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A52009XG1215(01)

(14)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf

(15)  Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 174.

(16)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/sk/foraff/137584.pdf

(17)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10255-2016-INIT/sk/pdf

(18)  http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/fac/2015/10/st13201-en15_pdf/

(19)  http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/06/16-epsco-conclusions-lgbti-equality/

(20)  http://ec.europa.eu/justice/discrimination/files/lgbti_actionlist_en.pdf

(21)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9242-2015-INIT/sk/pdf

(22)  http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/07/20-fac-migration-conclusions/

(23)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12002-2015-REV-1/sk/pdf

(24)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/sk/pdf

(25)  Ú. v. EÚ L 43, 18.2.2015, s. 29.

(26)  http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2015559%202014%20INIT

(27)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/130243.pdf

(28)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12525-2016-INIT/sk/pdf

(29)  https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent? documentId=090000168008482e

(30)  Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56.

(31)  http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/international-summit/2015/11/action_plan_en_pdf/

(32)  http://www.securitycouncilreport.org/atf/cf/%7B65BFCF9B-6D27-4E9C-8CD3-CF6E4FF96FF9%7D/s_res_2242.pdf

(33)  http://www.securitycouncilreport.org/atf/cf/%7B65BFCF9B-6D27-4E9C-8CD3-CF6E4FF96FF9%7D/CAC%20S%20RES%201820.pdf

(34)  http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1325(2000)

(35)  http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/167

(36)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0337.

(37)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0300.

(38)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0201.

(39)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0102.

(40)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0051.

(41)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.

(42)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0317.

(43)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0350.

(44)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0348.

(45)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0288.

(46)  Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 130.

(47)  Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 178.

(48)  Ú. v. EÚ C 234, 28.6.2016, s. 25.

(49)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0172.

(50)  Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 69.

(51)  http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session31/Documents/ A_HRC_31_56_en.doc

(52)  Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 105.

(53)  Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 24.

(54)  Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115.

(55)  Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 165.

(56)  Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 69.

(57)  A/HRC/RES/17/4.

(58)  https://www.democracyendowment.eu/annual-report/

(59)  Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 25.

(60)  http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/july/tradoc_153591.pdf

(61)  Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Nigéria, Somálsko, Mauritánia, Sudán, Sierra Leone, Jemen, Afganistan, Pakistan, Katar, Irán a Maldivy.