27.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/157

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori podľa článku 39 smernice 2013/30/EÚ (COM(2015)0422),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Zodpovednosť, náhrada a finančné zabezpečenie nehôd na mori v Európskom hospodárskom priestore, ktorý je pripojený k správe Komisie o tejto otázke (SWD(2015)0167),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES (1) (ďalej len „smernica o bezpečnosti na mori“),

—

so zreteľom na posúdenia vplyvu – sprievodný dokument k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (SEC(2011)1293),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (3) (ďalej len „smernica o environmentálnej zodpovednosti“),

—

so zreteľom na medzinárodné a regionálne acquis v oblasti nárokov na náhradu škody z nehôd súvisiacich s prieskumom a ťažbou ropy a zemného plynu na mori, a najmä na Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené znečistením ropou (ďalej len „Dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti“) z 27. novembra 1992, Medzinárodný dohovor o zriadení Medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropným látkami (ďalej len „Dohovor o fonde“) z 27. novembra 1992, Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené znečistením ropnými látkami zo zásobníkov (ďalej len „Dohovor o znečistení ropnými látkami zo zásobníkov“) z 23. marca 2001, Severský dohovor o ochrane životného prostredia, uzatvorený medzi Dánskom, Fínskom, Nórskom a Švédskom, a morský protokol k Barcelonskému dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (ďalej len „morský protokol“),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 13. septembra 2005 (4),

—

so zreteľom na článok 83 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (5) (prepracované znenie nariadenia Brusel I),

—

so zreteľom na Dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (6) (Luganský dohovor z roku 2007),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (7) (nariadenie Rím II),

—

so zreteľom na záverečnú správu, ktorú pre Komisiu pripravila spoločnosť BIO by Deloitte s názvom Občianskoprávna zodpovednosť, finančné zabezpečenie a žiadosti o náhradu súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Európskom hospodárskom priestore (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o otázkach bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori (9),

—

so zreteľom na nehodu ropnej plošiny Deepwater Horizon v apríli 2010 v Mexickom zálive,

—

so zreteľom na incidenty spojené s plošinou Castor pri pobreží provincií Castellón a Tarragona v Španielsku, pri ktorých došlo k 500 zemetraseniam, ktoré ovplyvnili tisícky európskych občanov,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0308/2016),

A.

keďže článok 194 ZFEÚ jednoznačne potvrdzuje právo členských štátov určiť podmienky využívania svojich zdrojov energie, pričom sa rešpektuje solidarita a ochrana životného prostredia;

B.

keďže domáce zdroje ropy a zemného plynu môžu významne prispieť k existujúcim európskym energetickým potrebám a sú obzvlášť dôležité pre energetickú bezpečnosť a energetickú rozmanitosť;

C.

keďže operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori prebiehajú v čoraz extrémnejších prostrediach a potenciálne môžu mať závažné a ničivé dôsledky na životné prostredie a hospodárstvo v morských a pobrežných oblastiach;

D.

keďže aj keď ťažba ropy a zemného plynu v Severnom mori v posledných rokoch klesá, počet zariadení na mori v Európe v budúcnosti pravdepodobne vzrastie, a to najmä v Stredozemnom a Čiernom mori;

E.

keďže nehody spôsobené ropnými plošinami a plošinami na ťažbu zemného plynu na mori majú cezhraničné dôsledky a opatrenia EÚ na prevenciu a zmiernenie takýchto nehôd a snaha bojovať proti týmto nehodám sú preto odôvodnené;

F.

keďže je dôležité pripomenúť si tragickú stratu 167 ropných robotníkov, ktorí 6. júla 1988 zomreli pri havárii ropnej plošiny Piper Alpha pri pobreží pri Aberdeene v Škótsku;

G.

keďže viaceré štúdie vrátane štúdie výskumnej služby Európskeho parlamentu a štúdie Spoločného výskumného centra odhadujú, že v období 1990 až 2007 došlo k niekoľkým tisícom nehôd v ropnom a plynárenskom sektore EÚ, presnejšie k 9 700 nehodám; keďže kumulatívny vplyv týchto nehôd vrátane nehôd s malým rozsahom sa nepriaznivo a dlhodobo odráža na morskom prostredí a mal by sa v smernici zohľadniť;

H.

keďže v súlade s článkom 191 ZFEÚ sa všetky opatrenia EÚ v tejto oblasti musia opierať o vysokú úroveň ochrany založenej okrem iného na zásadách predbežnej opatrnosti, prevencie, udržateľnosti a znečisťovateľ platí;

I.

keďže od roku 1988 nedošlo k rozsiahlej havárii v EÚ a keďže 73 % produkcie ropy a zemného plynu v EÚ pochádza z členských štátov pri Severnom mori, ktoré sú už uznávané, že majú najvýkonnejšie bezpečnostné systémy na mori na svete; keďže je dôležité zdôrazniť, že EÚ má približne 68 000 kilometrov pobrežia, a že množstvo zariadení na mori sa bude pravdepodobne v budúcnosti výrazne zvyšovať, najmä v Stredozemnom a Čiernom mori, v dôsledku čoho je naliehavo potrebné v plnej miere vykonávať a presadzovať smernicu 2013/30/EÚ a zabezpečiť, aby bol vytvorený riadny právny rámec na riadenie všetkých činností na mori predtým, ako dôjde k vážnej nehode; keďže podľa článku 191 ZFEÚ environmentálna politika Únie musí vychádzať zo zásady predbežnej opatrnosti a zásady prevencie;

J.

keďže systémy zodpovednosti predstavujú základný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje zásada znečisťovateľ platí, ktorá zabezpečuje, že podniky nesú zodpovednosť za akékoľvek škody vzniknuté v rámci prevádzky, a ktorá ich podnecuje k prijatiu opatrení a vypracovaniu postupov na minimalizáciu rizika takejto škody;

K.

keďže smernica o bezpečnosti na mori neumožnila zaviesť komplexný rámec EÚ pre zodpovednosť, hoci podľa nej držitelia povolenia na operácie na mori nesú objektívnu zodpovednosť za prevenciu a nápravu akejkoľvek environmentálnej škody vyplývajúcej z ich činnosti (článok 7 v spojení s článkom 38, ktorý rozširuje rozsah pôsobnosti smernice o environmentálnej zodpovednosti na kontinentálne šelfy členských štátov);

L.

keďže je nanajvýš dôležité mať k dispozícii účinné a primerané mechanizmy náhrad a rýchle a primerané mechanizmy vybavovania nárokov pre ľudí, zvieratá a životné prostredie ako obete škôd spôsobených operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ako aj dostatočné zdroje na obnovu hlavných ekosystémov;

M.

keďže smernicou o bezpečnosti na mori sa nezabezpečila harmonizácia, pokiaľ ide o občianskoprávne škody z nehôd na mori, a existujúci medzinárodný právny rámec sťažuje úspešné vymoženie cezhraničného nároku na náhradu škody v občianskoprávnych veciach;

N.

keďže v smernici o bezpečnosti na mori sa stanovujú podmienky na udeľovanie povolení, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby držitelia povolení boli vždy technicky aj finančne schopní niesť následky svojich operácií na mori, a takisto sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli postupy na zabezpečenie rýchleho a primeraného vybavovania žiadostí o náhradu vrátane nárokov vyplývajúcich z cezhraničných nehôd a aby uľahčili využívanie udržateľných finančných nástrojov (článok 4);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.