12.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/92

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN o ľudských právach a ich opčné protokoly,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 60/251, ktorou sa zakladá Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv EÚ,

—

so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane uznesení o diskusiách o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o Výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti (1),

—

so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5 a články 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na výročnú správu UNHRC za rok 2015 pre Valné zhromaždenie OSN,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže roky 2015 a 2016 sú rokmi významných výročí v oblasti uplatňovania ľudských práv, mieru a bezpečnosti ako sú: 70. výročie založenia Organizácie Spojených národov, 50. výročie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), 30. a 20. výročie Deklarácie OSN o práve na rozvoj (1986), Pekinskej deklarácie a akčnej platformy (1995) a 15. výročie prelomovej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti (2000) a miléniových cieľov tisícročia (2000);

B.

keďže presadzovanie dodržiavania ľudských práv bez ohľadu na rasu, pôvod, náboženstvo, triedu, kastu, pohlavie, sexuálnu orientáciu alebo farbu pleti je povinnosťou všetkých štátov, keďže opätovne zdôrazňuje svoju oddanosť neoddeliteľnosti ľudských práv (občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych alebo kultúrnych), ktoré sú navzájom prepojené a vzájomne od seba závislé, a keďže odňatie akýchkoľvek týchto práv má priamy nepriaznivý vplyv na ostatné práva; keďže všetky štáty sú povinné dodržiavať základné práva svojich obyvateľov a podniknúť konkrétne kroky s cieľom uľahčiť dodržiavanie týchto práv na vnútroštátnej úrovni a spolupracovať na medzinárodnej úrovni s cieľom odstrániť prekážky pre uplatňovanie ľudských práv vo všetkých oblastiach;

C.

keďže dodržiavanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity; keďže vnútorný a vonkajší súlad v oblasti ľudských práv má rozhodujúci význam pre dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v zahraničí;

D.

keďže pôsobenie Únie vo vzťahoch s tretími krajinami je upravené článkom 21 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa opätovne potvrdzuje univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd a potvrdzuje povinnosť EÚ rešpektovať v rámci jej pôsobenia na medzinárodnej scéne ľudskú dôstojnosť, zásady rovnosti a solidarity a zásady zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov a medzinárodnom práve;

E.

keďže dodržiavanie ľudských práv by malo byť začlenené do všetkých oblastí politík týkajúcich sa mieru a bezpečnosti, rozvojovej spolupráce, obchodu a investícií, humanitárnej činnosti, zmeny klímy, migrácie a boja proti terorizmu, pretože tieto sa nedajú riešiť izolovane od dodržiavania ľudských práv;

F.

keďže členské štáty OSN prijali a zaviazali sa dodržiavať Agendu 2030, v ktorej sa predpokladá svet, v ktorom platí všeobecné dodržiavanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, zásad právneho štátu, spravodlivosti, rovnosti a nediskriminácie;

G.

keďže pravidelné zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), vymenúvanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitný postup riešenia konkrétnych situácií alebo tematických otázok prispievajú k medzinárodnému úsiliu k presadzovaniu a dodržiavaniu ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

H.

keďže niektoré z členských štátov Rady OSN pre ľudské práva sú považované za krajiny, ktoré patria medzi najhorších porušovateľov ľudských práv, a majú zlú povesť, pokiaľ ide o spoluprácu s osobitnými postupmi OSN a dodržiavanie požiadaviek na podávanie správ orgánom OSN pre ľudské práva;

1.

víta vymenovanie veľvyslanca Choi Kyong-lima za predsedu UNHRC na rok 2016;

2.

víta výročnú správu UNHRC určenú Valnému zhromaždeniu OSN zahŕňajúcu jeho 28., 29. a 30. zasadnutie;

3.

pripomína svoju pozíciu, že v prípade volených členov UNHRC by malo ísť o štáty, ktoré podporujú dodržiavanie ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie, a pripomína členským štátom OSN, aby okrem iného presadzovali plnenie kritérií v oblasti ľudských práv založených na výsledkoch ako podmienku, ktorú treba splniť, aby mohol byť ktorýkoľvek štát zvolený za člena UNHRC; vyjadruje obavy vyplývajúce zo zneužívania ľudských práv v niektorých nových členských štátoch UNHRC; je presvedčený, že členské štáty by nemali podporovať členstvo v UNHRC krajín, ktoré nerešpektujú dodržiavanie ľudských práv;

4.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať nezávislosť a integritu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) s cieľom zabezpečiť, aby mohol naďalej efektívne a nestranne plniť svoj mandát; žiada v tejto súvislosti, aby sa OHCHR poskytla primeraná podpora a financovanie; opätovne vyjadruje svoju podporu osobitným postupom a nezávislému štatútu držiteľov mandátu, napríklad mandátu osobitných spravodajcov, s cieľom umožniť im vykonávať ich funkciu úplne nestranne, a vyzýva všetky štáty, aby spolupracovali s týmito postupmi; hlboko ľutuje chýbajúcu spoluprácu niektorých členských štátov;

5.

opätovne potvrdzuje význam univerzálneho charakteru všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) v záujme úplného chápania situácie v oblasti ľudských práv vo všetkých členských štátoch OSN, a pripomína, že podporuje druhý cyklus tohto preskúmania, ktorý je zameraný najmä na plnenie odporúčaní prijatých počas prvého cyklu; vyzýva však znovu, aby sa odporúčania, ktoré štáty neschválili počas prvého cyklu, znovu posúdili v priebehu pokračovania postupu UPR;

6.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa na práci UNHCR v plnej miere zúčastňovalo široké spektrum zainteresovaných strán, najmä z občianskej spoločnosti, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že v účasti občianskej spoločnosti na procese UPR bránia prísne obmedzenia a čoraz výraznejšie reštrikcie; vyzýva členské štáty OSN vrátane členských štátov EÚ, aby využívali UPR ako prostriedok na hodnotenie vlastnej situácie v oblasti ľudských práv a aby vypracúvali odporúčania v tomto smere,

7.

vyzýva EÚ, aby vo všetkých dialógoch o politikách EÚ s príslušnými krajinami nadviazali na odporúčania UPR s cieľom preskúmať spôsoby a prostriedky vykonávania odporúčaní prostredníctvom celoštátnych a regionálnych stratégií;

8.

víta iniciatívu na zmenu, ktorú navrhol vysoký komisár OSN pre ľudské práva, s cieľom zlepšiť a posilniť celosvetovú prítomnosť zastúpení OSN v oblasti ľudských práv vytvorením ôsmich regionálnych stredísk, ktoré by chránili a presadzovali dodržiavanie ľudských práv spoluprácou priamo s partnermi v záujme premeny odporúčaní týkajúcich sa mechanizmov v oblasti ľudských práv na skutočné zmeny v praxi; pri príležitosti 10. výročia UNHCR žiada vykonanie posúdenia vplyvu Rady, a to aj s ohľadom na jej mandát a plnenie jej rezolúcií a iných rozhodnutí;

9.

vyjadruje znepokojenie nad ústavnými zmenami vykonanými v niektorých krajinách, ktoré sú zamerané na zmenu trvania funkčného obdobia prezidenta a ktoré v niektorých prípadoch vyvolali násilie pri voľbách; opätovne potvrdzuje, že dodržiavanie občianskych a politických práv vrátane individuálnej a kolektívnej slobody prejavu a slobody zhromažďovania a združovania sú ukazovatele demokratickej, tolerantnej a pluralitnej spoločnosti;

10.

opakuje, že slobodné a riadne voľby, ktoré sa uskutočňujú pravidelne na základe všeobecného a rovného volebného práva, sú v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv (článok 21 ods. 3) a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach (článok 25) základným právom všetkých občanov; opätovne potvrdzuje, že existencia slobody prejavu a dynamické prostredie vedúce k nezávislej a pluralitnej občianskej spoločnosti sú predpokladom podpory dodržiavania ľudských práv;

11.

domnieva sa, že moderné digitálne technológie predstavujú výhody a výzvy pre ochranu práva na súkromie, pre uplatňovanie slobody prejavu v prostredí online na celom svete a pre bezpečnosť, keďže súčasné digitálne technológie sú často prostriedkami na propagandu extrémistov a teroristov a slúžia ako náborové kanály; v tejto súvislosti víta vymenovanie osobitného spravodajcu OSN pre právo na súkromie v digitálnom veku, ktorého mandát zahŕňa otázky dohľadu a súkromia, ktoré sa dotýkajú ľudí na internete alebo mimo neho;

12.

vyzýva členské štáty OSN vrátane členských štátov EÚ, aby vykonali odporúčania osobitného spravodajcu OSN týkajúce sa súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a s nimi súvisiacej intolerancie v záujme boja proti šíreniu rasovej, etnickej a xenofóbnej nenávisti a podnecovaniu k nim prostredníctvom internetu a sociálnych mediálnych sietí prijatím príslušných legislatívnych opatrení pri plnom rešpektovaní slobody prejavu a názoru;

13.

odsudzuje pokračujúce obťažovanie a zadržiavanie obhajcov ľudských práv a predstaviteľov opozície zo strany vládnych síl vo viacerých tretích krajinách; vyjadruje znepokojenie nad nespravodlivými a reštriktívnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa zahraničného financovania, následkom čoho sa zmenšuje priestor pre aktivity občianskej spoločnosti; vyzýva všetky vlády, aby presadzovali a podporovali slobodu médií, organizácií občianskej spoločnosti a aktivity obhajcov ľudských práv a umožnili im fungovať bez strachu, represálií alebo zastrašovania;

14.

domnieva sa, že pokračujúce zastrašovanie a zaisťovanie obhajcov ľudských práv a predstaviteľov opozície mnohými členmi Rady OSN pre ľudské práva poškodzuje jej dôveryhodnosť; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby podporovali iniciatívu na úrovni OSN s cieľom navrhnúť koherentnú a komplexnú reakciu na veľké výzvy, ktorým čelia na celom svete obhajcovia ľudských práv pracujúci v oblasti práv žien, ochrany environmentálnych práv, práva na využívanie pôdy a práv domorodého obyvateľstva, korupcie a beztrestnosti a náboženstva, ako aj novinári a ďalší obhajcovia ľudských práv používajúci médiá vrátane internetových a sociálnych médií, a aby systematicky odsudzovali ich vraždy;

15.

je mimoriadne znepokojený rastúcimi útokmi na humanitárnych pracovníkov a zdravotnícke zariadenia; pripomína, že takéto útoky sú zakázané podľa medzinárodného humanitárneho práva, a vyzýva strany konfliktu, aby dodržiavali ustanovenia medzinárodného humanitárneho práva; zdôrazňuje význam zlepšovania bezpečnosti pracovníkov pôsobiacich v oblasti pomoci s cieľom účinnejšie reagovať na útoky;

16.

pripomína postoj EÚ k nulovej tolerancii, pokiaľ ide o trest smrti, a opätovne pripomína svoj dlhodobý nesúhlas s trestom smrti, mučením, krutým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a trestami vo všetkých prípadoch a za každých okolností; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ smerovala k moratóriu na trest smrti, a opäť zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k zlepšovaniu ľudskej dôstojnosti; opakuje, že podpora protidrogovej politiky tretích krajín, ako je napríklad finančná pomoc, technická pomoc a budovanie kapacít, by mala vylučovať používanie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami; vyjadruje podporu zriadeniu funkcie osobitného spravodajcu pre ľudské práva a protidrogovú politiku;

17.

oceňuje významný doterajší pokrok, keďže mnohé krajiny pozastavili vykonávanie trestu smrti, zatiaľ čo iné prijali legislatívne opatrenia smerom k jeho zrušeniu; vyjadruje však poľutovanie nad obnovením popráv v niektorých krajinách za posledných niekoľko rokov; vyzýva štáty, ktoré trest smrti zrušili alebo uplatňujú dlhodobé moratórium na trest smrti, aby svoje záväzky dodržiavali a trest smrti znovu nezavádzali;

18.

pripomína, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery je základným ľudským právom, ktoré je uznané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN a zaručené článkom 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; pripomína tiež jeho prepojenosť s inými ľudskými právami a základnými slobodami, medzi ktoré patrí právo veriť či neveriť, sloboda praktikovať teistickú, neteistickú alebo ateistickú vieru a právo zvoliť si vieru, zmeniť ju alebo od nej upustiť podľa vlastného uváženia; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že niektoré krajiny stále nedodržiavajú normy OSN a využívajú štátnu represiu, ktorá môže zahŕňať fyzické tresty, tresty odňatia slobody, vysoké pokuty či dokonca trest smrti, čím porušujú slobodu náboženského vyznania alebo viery; je znepokojený zvýšeným prenasledovaním menšín z dôvodu ich náboženského vyznania alebo viery, ako aj nezákonným poškodzovaním miest, ktoré slúžia na ich zhromažďovanie; podporuje správu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery o násilí, ku ktorému dochádza v mene náboženstva; vyzýva EÚ, aby vykonávala jej odporúčania týkajúce sa iniciatív v oblasti medzináboženského dialógu;

19.

víta odhodlanie EÚ presadzovať slobodu náboženského vyznania alebo viery na medzinárodných fórach, a to aj podporovaním mandátu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; plne podporuje prax EÚ zaujať vedúce postavenie, pokiaľ ide o tematické rezolúcie UNHRC a VZ OSN na túto tému; žiada konkrétne kroky na ochranu náboženských menších a neveriacich, odpadlíkov a ateistov, ktorí sú obeťami zákonov o rúhaní; domnieva sa, že by sa mali podniknúť kroky na medzinárodných a regionálnych fórach zachovaním otvoreného, transparentného a pravidelného dialógu s náboženskými združeniami a spoločenstvami, ako sa uvádza v článku 17 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

20.

uznáva úsilie UNHRC postaviť všetky ľudské práva na rovnakú úroveň s rovnakým dôrazom, prostredníctvom zriadenia mandátov v rámci osobitných postupov, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam ratifikácie Opčného protokolu k ICESCR, ktorým sa vytvárajú mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovania;

21.

vyjadruje hlboké znepokojenie z nárastu extrémnej chudoby, čo ohrozuje úplné uplatňovanie všetkých ľudských práv; v tejto súvislosti víta správu osobitného spravodajcu UNHRC o extrémnej chudobe a ľudských právach (A/HRC/29/31) a podporuje jeho návrhy na odstránenie extrémnej chudoby; považuje za dôležité riešiť rastúce nerovnosti s cieľom bojovať proti chudobe vo všeobecnosti a na podporu sociálnych a hospodárskych práv, najmä zjednodušením prístupu k potravinám, vode, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu;

22.

zastáva názor, že korupcia, daňové úniky, zlé riadenie verejných statkov a nedostatočná zodpovednosť sú hrozbami pre rovnaké uplatňovanie ľudských práv a podkopávajú demokratické procesy, ako sú zásady právneho štátu, spravodlivý výkon spravodlivosti a verejné služby ako vzdelávanie a zdravotníctvo; domnieva sa, že významnými nástrojmi na boj proti korupcii sú opatrenia na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv, najmä práva na informácie, slobodu prejavu a zhromažďovania, nezávislé súdnictvo a demokratickú účasť na verejnom živote;

23.

zdôrazňuje, že menšinové komunity v tretích krajinách majú špecifické potreby a že by sa mala podporovať ich rovnosť vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života;

24.

dôrazne vyzýva členské štáty OSN vrátane členských štátov EÚ, aby požadovali, aby všetci splnomocnenci pre osobitné postupy venovali osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa domorodých žien a dievčat, mladých ľudí a handikepovaných osôb a aby o svojich zisteniach informovali Radu OSN pre ľudské práva; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Komisiu a členské štáty, aby podporovali účasť domorodých obyvateľov na zasadnutiach UNHRC; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby aktívne podporovali rozvoj systémového akčného plánu týkajúceho sa domorodých národov, najmä pokiaľ ide o pravidelné konzultácie s domorodými národmi;

25.

podporuje účinné a komplexné vykonávanie usmernení OSN týkajúcich sa podnikania a ľudských práv; naliehavo vyzýva všetky členské štáty OSN vrátane členských štátov EÚ, aby rozvíjali a implementovali národné akčné plány; domnieva sa, že obchod a ľudské práva môžu byť úzko späté a že podnikateľská sféra musí zohrávať dôležitú úlohu pri presadzovaní ľudských práv a demokracie; opätovne poukazuje na to, že je dôležité, aby EÚ a nadnárodné spoločnosti zohrávali hlavnú úlohu pri podpore medzinárodných noriem podnikania a ľudských práv;

26.

vyzýva OSN a EÚ, aby sa spolu s nadnárodnými a európskymi spoločnosťami zaoberali otázkou zaberania pôdy a obhajcov pozemkových práv, ktorí sú obeťami represálií vrátane hrozieb, zastrašovania, svojvoľného zatýkania, útokov a vrážd;

27.

víta iniciatívu vysokého komisára OSN pre ľudské práva na posilnenie projektu v oblasti zodpovednosti a opravných prostriedkov s cieľom prispieť k spravodlivému a účinnejšiemu systému opravných prostriedkov vo vnútroštátnom práve, najmä v prípadoch hrubého porušovania ľudských práv v podnikateľskom sektore; vyzýva všetky vlády, aby si plnili svoje povinnosti pri zabezpečovaní rešpektovania ľudských práv, prístupu k spravodlivosti pre obete, ktoré čelia praktickým aj právnym výzvam s cieľom získať prístup k nápravným prostriedkom na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, so zreteľom na porušenia ľudských práv súvisiace s podnikaním;

28.

konštatuje, že otvorená medzivládna pracovná skupina pre vypracovanie medzinárodne právne záväzného nástroja týkajúceho sa nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bola zriadená rezolúciou UNHRC z 26. júna 2014, po prvýkrát zasadla v júli 2015; vyzýva, aby EÚ podporovala úsilie o zosúladenie svojich politík s usmerneniami OECD pre nadnárodné spoločnosti, a odporúča, aby sa EÚ a jej členské štáty konštruktívne zapojili do diskusie o právne záväznom medzinárodnom nástroji o podnikaní a ľudských právach v systéme OSN;

29.

je znepokojený najvážnejšou humanitárnou krízou od druhej svetovej vojny, ktorá vznikla v dôsledku narastajúceho počtu osôb donútených opustiť svoje domovy v dôsledku prenasledovania, ozbrojeného konfliktu, všeobecného násilia a zmeny klímy a v snahe nájsť ochranu a lepší život, ktorí riskujú svoje životy tým, že sa vydajú na nebezpečnú cestu; žiada účinné a koordinované medzinárodné opatrenia na riešenie príčin migrácie; vyzýva okrem toho na väčšie úsilie na úrovni OSN s cieľom riešiť súčasné a budúce migračné výzvy zaručením dostatočných finančných prostriedkov pre UNHCR, WFP a ďalšie orgány OSN, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní základných služieb pre utečencov v zónach konfliktov, ako aj mimo nich; zdôrazňuje význam práce osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov vrátane jeho odporúčaní;

30.

vyzýva všetky krajiny, aby zaujali prístup k migrácii založený na ľudských právach, ktorý sa v rámci migračných politík a riadenia zameriava v prvom rade na práva migrantov a utečencov, pričom venuje osobitnú pozornosť situácii marginalizovaných a znevýhodnených skupín migrantov a utečencov, ako sú ženy a deti; vyzýva všetky štáty, aby sa zaoberali rodovo motivovaným násilím páchaným na ženách a dievčatách, a zdôrazňuje význam tvorby migračných politík na rodovom základe s cieľom reagovať na ich osobitné potreby;

31.

pripomína, že všetky štáty majú povinnosť rešpektovať a chrániť ľudské práva všetkých jednotlivcov, ktorí patria do oblasti ich právomoci, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo pôvod či štatút prisťahovalca; pripomína, že globálna stratégia v oblasti migrácie je úzko spätá s rozvojovou a humanitárnou politikou vrátane vytvorenia humanitárnych koridorov a poskytovania humanitárnych víz; pripomína svoju žiadosť, aby boli všetky dohody o spolupráci v oblasti migrácie a readmisii so štátmi mimo EÚ v súlade s medzinárodným právom; pripomína, že návrat migrantov by sa mal vykonávať pri plnom dodržiavaní ich práv, na základe informovaného rozhodnutia a iba v prípade, ak je zaručená ochrana ich práv v ich krajine; vyzýva vlády, aby ukončili svojvoľné zatýkanie a svojvoľné zadržiavanie migrantov; vyjadruje znepokojenie nad diskrimináciou a porušovaním práv migrantov a utečencov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty OSN vrátane členských štátov EÚ, aby dodržiavali právo žiadať o azyl a získať azyl;

32.

víta parížsku dohodu v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa vzťahuje na adaptáciu, zmierňovanie, rozvoj a transfer technológií a budovanie kapacít; vyzýva všetky signatárske štáty, aby si plnili svoje záväzky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v UNFCCC sa neodkazuje na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a žiada, aby boli všetky politiky a opatrenia UNFCCC založené na ľudských právach;

33.

pripomína, že nepriaznivé vplyvy zmeny klímy predstavujú okamžitú a potenciálne nezvratnú globálnu hrozbu pre plné uplatňovanie ľudských práv, a že jej vplyv na zraniteľné skupiny, ktorých situácia v súvislosti s ich právami je už teraz zúfalá, je značný; so znepokojením konštatuje, že udalosti súvisiace so zmenou klímy, ako sú zvyšovanie hladiny morí a extrémne zmeny počasia, spôsobujúce suchá a záplavy, podľa očakávaní povedú k ešte väčším stratám na životoch, presídľovaniu obyvateľstva a nedostatku potravín a vody;

34.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby sa zaoberalo právnymi nedostatkami, pokiaľ ide o pojem „klimatický utečenec“, vrátane jeho možného medzinárodného vymedzenia;

35.

víta nedávnu rezolúciu BR OSN č. 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti, na základe ktorej sa ženy stávajú ústredným prvkom celého úsilia o riešenie celosvetových problémov vrátane rastúceho násilného extrémizmu, zmeny klímy, migrácie, trvalo udržateľného rozvoja, mieru a bezpečnosti; víta zistenia globálnej štúdie OSN o vykonávaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, v ktorej sa zdôraznil význam vedúceho postavenia žien a ich účasti na riešení konfliktov a budovaní mieru a v ktorej sa poukázalo na to, že ich zapojenie zlepšilo humanitárnu pomoc, posilnilo snahy mierových jednotiek, podporilo uzatvorenie mierových rozhovorov a pomohlo v boji proti násilnému extrémizmu; vyzýva OSN a všetky jej členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na zabezpečenie nezávislosti žien a zmysluplné začlenenie žien do predchádzania konfliktom a ich riešenia a do mierových rokovaní a budovania mieru formou širšieho zastúpenia žien na všetkých úrovniach rozhodovania vrátane vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných inštitúcií a mechanizmov;

36.

vyjadruje rozčarovanie nad skutočnosťou, že od vzniku násilných extrémistických skupín, ako sú napríklad Dá’iš v Sýrii a Iraku alebo Boko Haram v Západnej Afrike, získalo násilie na ženách nový rozmer, keď sa sexuálne násilie stalo integrálnou súčasťou cieľov, ideológie a zdrojov výnosov týchto extrémistických skupín a predstavuje kritickú novú výzvu pre medzinárodné spoločenstvo; vyzýva všetky vlády a inštitúcie OSN, aby zintenzívnili svoje úsilie v boji proti týmto zavrhnutiahodným trestným činom a obnovili dôstojnosť žien s cieľom poskytnúť im spravodlivosť, nápravu a primerané podporné opatrenia;

37.

domnieva sa, že jedným zo spôsobov boja proti extrémizmu je zaručenie nezávislosti žien prostredníctvom odstránenia základných nerovností medzi ženami a mužmi, ktoré sú príčinou zraniteľnosti žien a dievčat v čase konfliktov; zdôrazňuje potrebu kontinuity vzdelávania pre dievčatá v utečeneckých táboroch, v oblastiach konfliktov postihnutých extrémnou chudobou a extrémnymi javmi životného prostredia, ako sú suchá a záplavy;

38.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa neoslabovalo acquis Pekinskej akčnej platformy, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské právo; zdôrazňuje skutočnosť, že univerzálny prístup k sexuálnym a reprodukčným zdravotným službám prispieva k znižovaniu detskej úmrtnosti a úmrtnosti matiek; poukazuje na to, že plánovanie rodiny, zdravie matiek a ľahký prístup k antikoncepcii a k celej škále sexuálnych a reprodukčných zdravotných služieb sú dôležitými aspektmi pre záchranu životov žien a pomáhajú im znovu vybudovať svoje životy, ak sa stali obeťami znásilnenia; zdôrazňuje potrebu umiestniť tieto politiky do centra rozvojovej spolupráce s tretími krajinami;

39.

zdôrazňuje význam opatrení na posilnenie vedenia a účasť žien na všetkých úrovniach rozhodovania; vyzýva štáty, aby zabezpečili rovnaké zastúpenie žien vo verejných inštitúciách a vo verejnom živote vrátane osobitného dôrazu na začlenenie žien z menšín;

40.

vyzýva Komisiu, ESVČ a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby pokračovali v podpore politického a hospodárskeho posilňovania postavenia žien a dievčat prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich vonkajších politikách a programoch, a to aj prostredníctvom štruktúrovaných dialógov s tretími krajinami, verejného nastoľovania otázok rodovej problematiky a vyčleňovania dostatočných finančných prostriedkov na tento účel;

41.

podporuje úsilie EÚ o presadzovaní práv detí, a to najmä tým, že prispeje k zabezpečeniu prístupu detí k vode, sanitácii, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, zaistením rehabilitácie a opätovného začlenenia detí odvedených do ozbrojených skupín, odstránením detskej práce, mučenia, problému detského čarodejníctva, detských manželstiev a sexuálneho vykorisťovania, poskytovaním pomoci deťom v ozbrojených konfliktoch a zabezpečovaním ich prístupu k vzdelávaniu v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch;

42.

pripomína, že v Dohovore OSN o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý v roku 1989 a ktorý je najviac ratifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, sa stanovujú viaceré práva dieťaťa vrátane práva na život, zdravie, vzdelávanie a hru, ako aj právo na rodinný život, ochranu pred násilím a diskrimináciou a vypočutie ich názorov; vyzýva všetkých signatárov tejto zmluvy, aby dodržiavali svoje záväzky;

43.

víta plánovanú globálnu štúdiu OSN, ktorá má prostredníctvom hodnotiacej a monitorovacej analýzy zmapovať, ako sa v praxi vykonávajú existujúce medzinárodné právne predpisy a normy a posúdiť konkrétne možnosti štátov na zlepšenie ich politík a riešení; naliehavo vyzýva všetky štáty, aby štúdiu podporili a aktívne sa jej zúčastnili;

44.

poznamenáva so znepokojením, že v roku 2015 bolo veľa ľudí odsúdených na smrť za trestné činy spáchané vo veku nižšom ako 18 rokov a popravených v krajinách na celom svete, a to napriek zákazu používania trestu smrti pre mladistvých zakotvenému v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

45.

vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcou existenciou diskriminačných zákonov a postupov, ako aj násilných činov voči jednotlivcom v rôznych krajinách na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity; nabáda na dôkladné monitorovanie situácie osôb LGBTI v krajinách, v ktorých boli nedávno prijaté zákony namierené proti týmto osobám; vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s tzv. zákonmi proti propagande obmedzujúcimi slobodu prejavu a zhromažďovania, a to aj v krajinách na európskom kontinente;

46.

opätovne potvrdzuje svoju podporu pokračujúcej práci vysokého komisára OSN pre ľudské práva v oblasti presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv osôb LGBTI, najmä prostredníctvom vyhlásení, správ a kampane „Slobodní a rovní“; nabáda vysokú komisárku, aby pokračovala v boji proti diskriminačným zákonom a postupom; je znepokojený obmedzeniami základných slobôd obhajcov ľudských práv LGBTI osôb a vyzýva EÚ, aby ich viac podporovala; domnieva sa, že základné práva LGBTI osôb sa budú skôr dodržiavať, ak budú mať tieto osoby prístup k všetkým právnym inštitútom;

47.

vyzýva EÚ, aby presadzovala univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v súlade s článkom 21 Zmluvy o Európskej únii a všeobecnými ustanoveniami o vonkajšej činnosti Únie;

48.

opakuje svoju výzvu, aby EÚ zaujala prístup založený na právach a začlenila dodržiavanie ľudských práv do politík v oblasti obchodu a investícií, verejných služieb, rozvojovej spolupráce a do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti ľudských práv by mala zabezpečiť koherentnosť vnútornej a vonkajšej politiky v súlade so záväzkom vyplývajúcim zo Zmluvy o EÚ;

49.

opakuje význam aktívnej a dôslednej činnosti EÚ v mechanizmoch OSN v oblasti ľudských práv, najmä v Treťom výbore, Valnom zhromaždení OSN a UNHRC; oceňuje úsilie ESVČ, delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov o zvýšenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv na úrovni OSN prostredníctvom včasnej a vecnej konzultácie a jednohlasného vystupovania; nabáda EÚ, aby zvýšila svoje úsilie o to, aby jej hlas bol vypočutý, a to aj zintenzívnením využívania rastúcej praxe medziregionálnych iniciatív a podieľaním sa na sponzorovaní a vedení, pokiaľ ide o rezolúcie; opakuje svoju výzvu na väčšiu viditeľnosť činnosti EÚ vo všetkých multilaterálnych fórach;

50.

žiada, aby osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva naďalej zvyšoval účinnosť, súdržnosť a viditeľnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v rámci UNHRC a pri ďalšom rozvoji úzkej spolupráce s OHCHR a osobitnými postupmi;

51.

rozhodne zdôrazňuje potrebu zlepšovať prípravu a koordináciu pozícií EÚ na zasadnutiach UNHRC a riešiť problém súladu vonkajšej a vnútornej politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

52.

pripomína, že je dôležité zachovať inštitucionalizovanú prax vysielania parlamentných delegácií na UNHCR a Valné zhromaždenia OSN;

53.

vyzýva členské štáty EÚ, aby ich pôsobenie v Rade OSN pre ľudské práva bolo zásadovejšie a neselektívne;

54.

pripomína svoju výzvu Rade EÚ na vypracovanie spoločného stanoviska EÚ k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel, v ktorom sa bude prikladať najväčší význam dodržiavaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a budú sa riešiť otázky, ako je právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilného obyvateľstva a transparentnosť; opäť naliehavo vyzýva EÚ, aby zakázala vývoj, výrobu a využívanie plne autonómnych zbraní, ktorými možno útočiť bez ľudského zásahu; trvá na tom, aby ľudské práva boli súčasťou všetkých dialógov s tretími krajinami o boji proti terorizmu;

55.

berie na vedomie ako pozitívum usmerňujúci dokument o boji proti terorizmu vypracovaný Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a Komisiou s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv pri plánovaní a vykonávaní projektov na podporu boja proti terorizmu v tretích krajinách; v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie základných práv a slobôd je základným prvkom úspešných protiteroristických politík vrátane využívania digitálnych technológií sledovania; zdôrazňuje potrebu vypracovať účinné komunikačné stratégie na boj proti terorizmu, extrémistickej propagande a metódam náboru, najmä náboru prostredníctvom internetu;

56.

odporúča, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie o vypracovanie komplexnejšieho prístupu k procesu demokratizácie, ktorého jedným rozmerom sú slobodné a spravodlivé voľby, s cieľom pozitívne prispieť k upevneniu demokratických inštitúcií; domnieva sa, že výmena najlepších postupov v oblasti transformácie v rámci politiky rozširovania a susedskej politiky by mala byť použitá na podporu a konsolidáciu iných demokratizačných procesov na celom svete;

57.

zdôrazňuje význam, ktorý EÚ pripisuje cieľu trvalo udržateľného rozvoja (SDG) 16 o mieri a spravodlivosti v rámci agendy 2030, ktorý by mal byť jednou z priorít pre všetky vonkajšie a vnútorné opatrenia, najmä pokiaľ ide o financovanie rozvojovej spolupráce;

58.

je vážne znepokojený tým, že niektoré významné športové udalosti hostia autoritárske štáty, v ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne nastoľovali túto otázku a spolupracovali s národnými športovými federáciami, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti v súvislosti s praktickými aspektmi ich účasti na takýchto podujatiach vrátane Svetového pohára FIFA v Rusku v roku 2018 a v Katare v roku 2022 a Olympijských hier v Pekingu v roku 2022;

59.

pripomína plnú podporu činnosti Medzinárodného trestného súdu a jeho úlohe skoncovať s beztrestnosťou páchateľov najzávažnejších trestných činov, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo, a zabezpečovať spravodlivosť obetiam vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy; je naďalej ostražitý, pokiaľ ide o všetky pokusy oslabiť jeho legitimitu alebo nezávislosť; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby s týmto súdom spolupracovali a poskytovali mu rozhodnú diplomatickú, politickú a finančnú podporu v bilaterálnych vzťahoch a na všetkých fórach vrátane OSN; žiada, aby EÚ, jej členské štáty a jej osobitní zástupcovia aktívne podporovali ICC, presadzovanie jeho rozhodnutí a boj proti beztrestnosti trestných činov spadajúcich pod Rímsky štatút vrátane posilnenia a rozšírenia jeho vzťahu s Bezpečnostnou radou a zabezpečením univerzálnej ratifikácie Rímskeho štatútu a zmien z Kampaly;

60.

víta členstvo Gruzínska v UNHRC a nedávne UPR týkajúce sa Gruzínska; berie na vedomie legislatívne reformy, ktoré priniesli určitý pokrok a zlepšenia v oblasti súdnictva a presadzovania práva, prokuratúry, boja proti zlému zaobchádzaniu, práv detí, ochrany súkromia a osobných údajov a v súvislosti s vnútorne presídlenými osobami;

61.

poznamenáva však, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, pokiaľ ide o plnú nezávislosť súdnictva a zlé zaobchádzanie, najmä čo sa týka zaistenia vo vyšetrovacej väzbe a rehabilitácie obetí, ako aj o zodpovednosť za zneužívanie právomocí agentúr presadzovania práva, vyšetrovanie prípadov zneužitia právomocí vládnymi úradníkmi a práva menšín a žien; zdôrazňuje zodpovednosť vlády podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o ochranu všetkých detí pred násilím, a požaduje kontrolu všetkých charitatívnych inštitúcií zameraných na deti; žiada o prijatie opatrení potrebných na rehabilitáciu obetí; je naďalej znepokojený, pokiaľ ide o slobodu prejavu a médií a absenciu prístupu pozorovateľov do okupovaných regiónov Abcházska a Činvali/Južného Osetska, v ktorých je porušovanie ľudských práv naďalej rozšírené; a vyzýva gruzínsku vládu, aby prijala primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť ďalší postup v súvislosti s odporúčaniami vypracovanými počas procesu UPR;

62.

oceňuje Libanon za niekoľkoročnú politiku otvorených hraníc a prijímania utečencov z Palestíny, Iraku a Sýrie, zdôrazňuje, že táto krajina, v ktorej je každý štvrtý človek utečenec, má najvyššiu koncentráciu utečencov na celom svete, a vyzýva Európsku úniu, aby vyčlenila viac zdrojov a aby úzko spolupracovala s libanonskými orgánmi s cieľom pomáhať Libanonu pri zlepšovaní ochrany práv utečencov a žiadateľov o azyl; je v tejto súvislosti znepokojený údajným vysokým počtom prípadov detských a nútených manželstiev medzi sýrskymi utečencami; nabáda libanonskú vládu, aby zvážila reformu právnych predpisov upravujúcich vstup do Libanonu, pobyt v Libanone a odchod z Libanonu;

63.

súhlasí s odporúčaniami Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW), pokiaľ ide o výzvu na prijatie opatrení na zvýšenie informovanosti migrantiek pracujúcich v domácnosti o svojich ľudských právach podľa dohovoru CEDAW, ktorého je Libanon zmluvnou stranou; zdôrazňuje najmä potrebu zrušiť tzv. systém kafala a zabezpečiť účinný prístup k spravodlivosti pre migrantky pracujúce v domácnosti, a to aj prostredníctvom zaručenia ich bezpečnosti a pobytu počas súdnych a správnych postupov týkajúcich sa ich postavenia;

64.

zdôrazňuje, že hoci mauritánska vláda dosiahla pokrok v prijímaní legislatívnych opatrení zameraných na boj proti všetkým formám otroctva a otrokárskym praktikám, nedostatok účinného vykonávania prispieva k pretrvávajúcej existencii takýchto praktík; vyzýva orgány, aby prijali zákon na boj proti otroctvu, aby začali celoštátne, systematické a pravidelné zhromažďovanie rozčlenených údajov týkajúcich sa všetkých foriem otroctva a aby vypracovali podrobnú štúdiu o histórii a povahe otroctva, ktorá bude založená na faktoch, s cieľom odstrániť tento jav;

65.

naliehavo vyzýva mauritánske orgány, aby umožnili slobodu prejavu a zhromažďovania v súlade s medzinárodnými dohovormi a vnútroštátnymi právnymi predpismi Mauritánie; požaduje tiež prepustenie Birama Daha Abeidu, Bilala Ramdanea a Djibyho Sowa, aby mohli pokračovať v svojom nenásilnom boji proti pretrvávajúcemu otroctvu bez strachu z obťažovania alebo zastrašovania;

66.

víta uskutočnenie pluralitných volieb dňa 8. novembra 2015, ktoré boli dôležitým míľnikom pri prechode krajiny k demokracii; s uspokojením berie na vedomie to, že voliči Mjanmarska prejavili svoju podporu pokračujúcej demokratizácii krajiny; so znepokojením však berie na vedomie ústavný rámec týchto volieb, podľa ktorého je 25 % kresiel v parlamente vyhradených pre predstaviteľov armády; uznáva doposiaľ dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o ľudské práva, pričom však poukazuje na niekoľko zostávajúcich oblastí, ktoré stále vzbudzujú obavy, vrátane práv menšín a slobody prejavu, práva združovania a pokojného zhromažďovania;

67.

odsudzuje závažnú a širokú diskrimináciu rohingyjského obyvateľstva, ktorú zhoršuje skutočnosť, že toto spoločenstvo nemá právne postavenie a že rastie počet nenávistných prejavov voči nebudhistom; žiada úplné, transparentné a nezávislé vyšetrovanie všetkých správ o porušovaní ľudských práv menšiny Rohingyov a domnieva sa, že štyri zákony, ktoré parlament prijal v roku 2015 a ktoré sú zamerané na ochranu rasy a náboženstva, obsahujú diskriminačné časti týkajúce sa pohlavia; opakuje svoju žiadosť a je znepokojený tým, že Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) nezískal povolenie otvoriť zastúpenie v krajine; zdôrazňuje potrebu vykonať komplexné posúdenie vplyvu na udržateľnosť skôr, ako sa ukončia rokovania o investičnej dohode medzi EÚ a Mjanmarskom;

68.

víta skutočnosť, že 20. septembra 2015 nadobudla účinnosť nová nepálska ústava, ktorá by mala položiť základy pre budúcu politickú stabilitu a hospodársky rozvoj krajiny; dúfa, že v blízkej budúcnosti sa budú riešiť aj zostávajúce obavy týkajúce sa politického zastúpenia menšín vrátane Dalitov a zákony upravujúce občianstvo,

69.

ľutuje širokú beztrestnosť za porušovanie ľudských práv spáchaných oboma stranami v priebehu občianskej vojny napriek tomu, že v máji 2014 bol prijatý zákon o pravde, zmierení a zmiznutiach; naliehavo žiada nepálsku vládu, aby pristúpila k Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím; odsudzuje obmedzenia základných slobôd tibetských utečencov; nalieha na Indiu, aby zrušila neoficiálnu blokádu hospodárstva Nepálu, ktorá spolu s ničivým zemetrasením z apríla 2015 spôsobuje humanitárnu krízu a ktorá uvrhla takmer jeden milión Nepálčanov do bezvýchodiskovej chudoby;

70.

vyzdvihuje Omán za zriadenie vládnej Národnej komisie pre ľudské práva a pozvanie, ktoré v septembri 2014 umožnilo prelomovú návštevu osobitného spravodajcu OSN pre právo na pokojné zhromažďovanie; vyjadruje nádej, že tieto konštruktívne kroky povedú k intenzívnejšej spolupráci Ománu s predstaviteľmi OSN pre ľudské práva a nezávislými organizáciami pre ľudské práva;

71.

nabáda Omán, aby podnikol kroky potrebné na zmiernenie toho, čo osobitný spravodajca OSN opísal ako všadeprítomnú atmosféru strachu a zastrašovania v krajine; naďalej vyjadruje znepokojenie nad zákazom všetkých politických strán a vyzýva vládu, aby prehodnotila tento krok; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby Ománu ponúkli technickú a právnu pomoc s cieľom pomôcť krajine vytvoriť bezpečné a priaznivé prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti;

72.

vyjadruje znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v krajine vrátane obmedzovania slobody prejavu a združovania, zmenšovania demokratického priestoru pre opozičné politické strany, nezávislej činnosti občianskej spoločnosti, ako aj nad neexistenciou vhodného prostredia pre nezávislosť súdnictva; vyzýva rwandskú vládu, aby vytvorila demokratický priestor, v ktorom môžu všetky segmenty spoločnosti fungovať slobodne;

73.

je znepokojený nedávnymi ústavnými zmenami, ktoré umožnili súčasnému prezidentovi uchádzať sa o tretie funkčné obdobie; vyzýva rwandskú vládu, aby dodržiavala Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných;

74.

víta mierovú dohodu, podpísanú bojujúcimi stranami 28. augusta 2015, o ukončení občianskej vojny, ktorá zahŕňa prechodné rozdelenie moci, bezpečnostné usporiadanie a zriadenie hybridného súdu na preskúmanie všetkých trestných činov spáchaných od začiatku konfliktu; opätovne pripomína, že konflikt si vyžiadal tisícky životov a zapríčinil vysídlenie státisícov ľudí a utečencov;

75.

vyzýva všetky strany, aby sa zdržali páchania násilia v oblasti ľudských práv a porušovania medzinárodného humanitárneho práva vrátane tých trestných činov, ktoré by sa mohli posudzovať ako medzinárodná trestná činnosť, ako sú napríklad popravy bez riadneho konania, etnicky zamerané násilie, sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi vrátane znásilnenia, ako aj rodovo motivované násilie, nábor a využívanie detí, nedobrovoľné zmiznutia a svojvoľné uväznenia a zaistenia;

76.

víta rezolúciu UNHRC z júna 2015 a vyslanie misie OHCHR s cieľom monitorovať situáciu v oblasti ľudských práv v Južnom Sudáne a podávať o nej správy; vyzýva Radu pre ľudské práva, aby podporila vymenovanie osobitného spravodajcu pre Južný Sudán s poverením monitorovať a verejne oznamovať porušovanie, pomáhať vláde vykonávať odporúčania, ktoré má vypracúvať misia OHCHR, a predkladať odporúčania na dosiahnutie účinnej zodpovednosti;

77.

vyjadruje znepokojenie nad zúfalou situáciou v oblasti ľudských práv v krajine v dôsledku zhoršených hospodárskych, politických a sociálnych podmienok v posledných rokoch; pripomína, že sloboda prejavu, nezávislé súdnictvo a právny štát sú základnými zložkami každej demokratickej spoločnosti; vyzýva venezuelské orgány, aby okamžite prepustili vodcov opozície a všetkých pokojných demonštrantov, ktorí sú svojvoľne zadržiavaní za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a svojich základných práv;

78.

víta usporiadanie volieb 6. decembra 2015 a zostavenie nového národného zhromaždenia; odsudzuje akýkoľvek pokus o oslabenie úplného presadzovania volebných výsledkov, ktoré sú prejavom vôle venezuelského ľudu, ako napríklad pozastavenie činnosti niektorých demokraticky zvolených poslancov; znova pripomína, že nová vláda bude musieť riešiť celý rad otázok týkajúcich sa ľudských práv, ako je beztrestnosť a zodpovednosť za popravy bez riadneho konania, svojvoľné väznenie a zadržiavanie, spravodlivý proces, nezávislosť súdnictva, sloboda zhromažďovania a združovania a sloboda médií; zdôrazňuje, že členstvo Venezuely v UNHRC na trojročné obdobie začínajúce 1. januára 2016 znamená aj osobitnú zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv;

79.

vyjadruje svoje obavy, pokiaľ ide o dramatickú bezpečnostnú a humanitárnu situáciu v Sýrii; zdôrazňuje význam práce, ktorú vykonáva nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN pre Sýriu; odsudzuje útoky zamerané na civilistov, neprimerané a nevyberavé útoky, útoky na civilné obyvateľstvo a chránené objekty kultúrneho dedičstva a represívne obliehanie a blokády; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť a podporu ženám, ktoré sa stali obeťami násilia, organizáciám žien a ich účasti na humanitárnej pomoci a riešení konfliktov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pomohli zabezpečiť, že vyšetrovacej komisii sa poskytnú primerané finančné prostriedky na vykonávanie jej mandátu, ktorý spočíva v zisťovaní faktov a okolností páchania všetkých závažných porušení ľudských práv a v rámci možnosti v určení zodpovedných osôb, s cieľom zaručiť, že páchatelia porušovania vrátane prípadov, keď porušovanie môže predstavovať zločiny proti ľudskosti, budú braní na zodpovednosť, a to aj využitím Medzinárodného trestného súdu;

80.

opakuje svoje presvedčenie, že udržateľné riešenie krízy v Sýrii možno dosiahnuť len prostredníctvom inkluzívneho politického urovnania vedúceho k skutočnej politickej transformácii, ktorá bude spĺňať legitímne očakávania sýrskeho ľudu a umožní im nezávisle a demokraticky sa rozhodnúť o svojej budúcnosti; víta záverečné vyhlásenie z 30. októbra 2015 o výsledkoch rozhovorov o Sýrii vo Viedni; víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2254/2015 z 18. decembra 2015;

81.

je znepokojený prenasledovaním náboženských a etnických menšín v Sýrii, ktoré sú nútené ku konvertovaniu a prejavom úcty, sú vystavené útokom, urážkam, predávané do otroctva alebo zadržiavané na získavanie orgánov len z dôvodu svojej viery;

82.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad cielenými útokmi na obhajcov ľudských práv, novinárov a ich rodinných príslušníkov; dôrazne odsudzuje politické násilie, popravy bez riadneho konania a iné formy porušovania ľudských práv; naliehavo žiada burundské orgány, aby v prvom rade a čo najrýchlejšie ukončili toto násilie a zneužívanie a aby uskutočnili nestranné a nezávislé vyšetrenia s cieľom postaviť zodpovedné osoby pred súd a poskytnúť nápravu obetiam;

83.

je naďalej hlboko znepokojený humanitárnym dosahom krízy na civilné obyvateľstvo v krajine a v celom regióne; vyzýva EÚ, aby ďalej pracovala na konsenzuálnom výsledku medzi vládou a opozíciou s cieľom obnoviť inkluzívny a demokratický systém;

84.

víta usporiadanie osobitného zasadnutia Rady pre ľudské práva 17. decembra 2015 o predchádzaní ďalšiemu zhoršovaniu situácie v oblasti ľudských práv v Burundi, ľutuje však jeho omeškanie; požaduje urýchlené nasadenie misie nezávislých expertov a naliehavo žiada burundské orgány, aby s misiou všestranne spolupracovali;

85.

je naďalej hlboko znepokojený systematickým porušovaním ľudských práv v krajine; je vážne znepokojený alarmujúcim tempom, ktorým súdy v Saudskej Arábii v roku 2015 vynášali rozsudok trestu smrti; vyjadruje poľutovanie nad hromadnými popravami v minulých týždňoch; vyzýva Saudskú Arábiu, aby zaviedla moratórium na trest smrti;

86.

vyzýva saudskoarabské orgány, aby prepustili všetkých väzňov svedomia vrátane laureáta Sacharovovej ceny z roku 2015 Raifa Badawiho; žiada EÚ, aby dôkladne sledovala tento konkrétny prípad;

87.

opätovne pripomína, že za členov UNHRC by mali byť volené štáty, ktoré presadzujú dodržiavanie ľudských práv, zásad právneho štátu a demokraciu, čo v súčasnosti neplatí o Saudskej Arábii; vyzýva saudskoarabské orgány, aby plne spolupracovali s osobitnými postupmi Rady pre ľudské práva a Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

88.

víta prepustenie zostávajúcich politických väzňov v auguste 2015 a vyzýva bieloruskú vládu, aby rehabilitovala prepustených politických väzňov a plne obnovila ich občianske a politické práva; vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim obmedzovaním slobody prejavu a slobody združovania a pokojného zhromažďovania; odsudzuje obťažovanie nezávislých a opozičných novinárov, ako aj obťažovanie a zadržiavanie bojovníkov za ľudské práva; naliehavo vyzýva Bielorusko, aby sa zapojilo do globálneho moratória na vykonávanie trestu smrti, ktoré je prvým krokom k jeho trvalému zrušeniu; vyzýva vládu, aby v plnej miere spolupracovala s osobitným spravodajcom a zaviazala sa k vykonávaniu reforiem na ochranu ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní osobitného spravodajcu a iných mechanizmov v oblasti ľudských práv;

89.

berie na vedomie závery PK/VP a Rady o mierovom procese na Blízkom východe prijaté 18. januára 2016; plne súhlasí s Radou v tom, že dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodných právnych predpisov o ľudských právach – vrátane zodpovednosti – zo strany všetkých aktérov je základnou podmienkou mieru a bezpečnosti a že osídľovanie zo strany Izraelu je podľa medzinárodného práva nezákonné a ohrozuje realizovateľnosť riešenia založeného na existencii dvoch štátov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad odstúpením Makariho Wibisona, osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv na palestínskych územiach;

90.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 69. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.