28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/8

1.1

V posledných desaťročiach sa sektor bankovníctva a poisťovníctva modernizuje prostredníctvom technológií, regulácie a na základe meniacich sa potrieb a očakávaní zákazníkov. Nové modely investovania, sporenia, poistenia a prevodov finančných prostriedkov umožňujú čo najširšiemu okruhu ľudí, aby sa zapojili do projektov rôznych veľkostí.

1.2

Finančné (FinTech) a poisťovnícke (InsurTech) technológie sú katalyzátormi a často partnermi finančných inštitúcií pri modernizácii finančných služieb, spájaní silných a slabých stránok a vytváraní vzájomných synergií. EHSV sa nazdáva, že existuje značný potenciál na vytváranie hodnoty rozvíjaním ekosystému kooperatívnej hospodárskej súťaže (1).

1.3

V každom prípade treba obnoviť dôveru vo finančný sektor a jeho stabilitu, pričom je veľmi dôležité riadenie prechodu zo starého (tradičného) bankového systému na nový systém. V tejto súvislosti EHSV žiada, aby sa prijali primerané právne predpisy v európskom kontexte integračného procesu bankovej únie a jednotného digitálneho trhu, čo umožní rast a inovácie a zároveň zabezpečí ochranu spotrebiteľov a zamestnancov vo finančnom sektore.

1.4

Na dosiahnutie skutočného jednotného európskeho finančného trhu by mala Európska komisia v rámci svojich politických opatrení podporovať rovnaké podmienky v oblasti inovácie. Vo všeobecnosti sa musia tradičným finančným odvetviam aj FinTech spoločnostiam poskytnúť zhruba obdobné podmienky, pokiaľ ide o reguláciu, ako aj práva spotrebiteľov, pracovné podmienky a povinnosti dohľadu, a to na základe pravidla, že rovnaká činnosť si vyžaduje rovnaké pravidlá a rovnaký dohľad. Konkrétnejšie:

1.4.1

Regulačný prístup založený na riziku by mal byť konzistentný počas celého životného cyklu inovácie, čím sa zabezpečí primeraný a zjednodušený regulačný rámec pre etablovaných aj nových aktérov, aby mohli skúšať nové technológie a podnikateľské modely v súčinnosti s regulačnými orgánmi. Vytvorenie rámca EÚ pre takéto skúšanie v spolupráci s odvetvím a ďalšími zainteresovanými stranami vrátane zástupcov spotrebiteľov a zamestnancov by poskytol nástroje na podporu inovácie v rámci všetkých činností (bezpečný priestor pre inovácie v oblasti finančných technológií) (2).

1.4.2

Na to, aby sa podmienky zosúladili s podmienkami pre tretie strany, je potrebné chápať softvér ako nehmotné aktívum s cieľom zabrániť, aby sa od základného kapitálu odpočítavali vysoké investície, ktoré subjekty so sídlom v EÚ už vkladajú do informačných technológií (po príklade bankového systému alebo sektoru poisťovníctva v USA a Švajčiarsku (3)).

1.4.3

Európska komisia, Európsky orgán pre bankovníctvo a členské štáty sa musia zaviazať, že budú harmonizovane a účinne implementovať revidovanú smernicu o platobných službách (PSD2), ktorou sa zavádzajú veľmi prísne bezpečnostné požiadavky na začatie a spracovanie elektronických platieb a ochrana finančných údajov spotrebiteľov, pričom osobitná pozornosť sa venuje technologickým sociálnym médiám a obchodným gigantom.

1.4.4

Pracovná skupina pre akčný plán pre spotrebiteľské finančné služby (4) a finančné technológie by mala dôkladne preskúmať výzvy a riziká pre spotrebiteľov súvisiace s digitalizáciou finančných služieb, zaručiť úzku koordináciu medzi GR JUST a GR FISMA, najmä pokiaľ ide o otázky ochrany spotrebiteľa, napríklad určiť, aký druh údajov by sa mal použiť na posúdenie úverovej bonity, ako zabezpečiť porozumenie predzmluvných informácií a účinnú kontrolu totožnosti účastníka prostredníctvom procesu preverovania.

1.4.5

Opatrenia zahrnuté do návrhu na zmenu smernice o boji proti praniu špinavých peňazí by sa mali okamžite transponovať (5), a to najmä opatrenia na boj proti rizikám financovania terorizmu v súvislosti s virtuálnymi peňažnými menami a rizikám vyplývajúcim z používania anonymných predplatených nástrojov.

1.4.6

Posilnenie kolektívneho financovania a iných riešení kolaboratívneho hospodárstva preskúmaním potenciálu zavedenia „značky kvality“ v záujme budovania dôvery používateľov s cieľom rozvíjať virtuálne komunity a uľahčovať interakciu medzi kooperatívnymi spotrebiteľmi.

1.4.7

Podpora zavádzania softvérových riešení s otvoreným zdrojom vo finančnom sektore s cieľom zvýšiť riadnu hospodársku súťaž na trhu, znížiť náklady a zabrániť sa závislosti na jednom predajcovi v danom odvetví.

1.4.8

Zároveň treba riešiť pravidlá poskytovania P2P pôžičiek s cieľom podporiť menšie súvahy.

1.4.9

Európska komisia musí podporovať hybridné úvery (na základe kapitálových požiadaviek dohovoru Bazilej III).

1.5

EHSV zdôrazňuje, že digitalizácia nesmie nikdy nahradiť osvedčené personalizované poradenstvo kvalifikovaného poradcu (blízkosť v bankovníctve za pomoci siete špecializovaných agentúr by nemala zmiznúť).

1.6

Pochopenie finančných technológií si vyžaduje nové zručnosti všetkých: regulačných orgánov, orgánov dohľadu, zainteresovaných strán z finančnej oblasti a všetkých obyvateľov. S cieľom využiť jeden z hlavných potenciálnych prínosov finančných technológií ako hnacej sily finančného začlenenia musia členské štáty EÚ posilniť vzdelávanie v oblasti financií a digitálnu gramotnosť a predvídať nové scenáre. To musí začať už v školách a začleniť by sa mali informácie o finančných produktoch v súvislosti s tým, ako sú prezentované on-line a vzhľadom na ich vzťah k rozvoju internetu vecí.

1.7

Digitalizácia vo finančnom sektore ohrozuje mnoho pracovných miest a to núti zamestnancov, aby si aktualizovali svoje kvalifikácie a zručnosti. EHSV sa zasadzuje za to, aby sa zaručila odborná príprava a ďalšie vzdelávanie na dvoch úrovniach. Interne, čo umožní zamestnancom preberať nové úlohy a vytvoriť prechod medzi súčasnými zamestnancami vo finančnom sektore z „tradičných inštitúcií“ a zo spoločností FinTech/InsurTech, a externe prípravou zamestnancov, ktorí nemôžu zostať v tomto sektore, na pracovné miesta v iných sektoroch.

1.8

EHSV vyzýva, aby sa prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu v rámci novej hlavnej iniciatívy „koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta“ (6) poskytovali špecifické vzdelávacie programy na podporu zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pracovníkov vo finančnom sektore s cieľom pripraviť ich na nové digitálne technológie.

1.9

EHSV vyzýva podniky, aby prevzali kódexy správania a osvedčené postupy pre interné pravidlá obmedzujúce požiadavky na zamestnancov, aby boli on-line celý deň a vydali usmernenia odrádzajúce zamestnancov od práce cez víkendy a počas dovolenky. Ak nebude fungovať prístup na základe dobrovoľnosti, EHSV žiada, aby sa v tejto súvislosti prijali záväzné pravidlá.

1.10

Včasné informovanie a konzultácie v súlade s príslušnými smernicami EÚ o informovaní a porade so zamestnancami majú kľúčový význam pre vyriešenie všetkých týchto výziev. Európska komisia a členské štáty musia zaručiť súlad s ustanoveniami platných právnych predpisov, a najmä práva zástupcov zamestnancov zúčastňovať sa na vnútropodnikových zmenách.

1.11

EHSV žiada, aby sa návrh smernice o preventívnej reštrukturalizácii a druhej šanci posilnil a dokončiť, pretože to pomôže získať prístup k reštrukturalizačnému konaniu ešte pred vyhlásením platobnej neschopnosti podniku.

2.1

Sektor bankovníctva a poisťovníctva v Európe je rôznorodý a je preň príznačná existencia veľkých európskych alebo dokonca celosvetových inštitúcií a viac-menej nezávislých regionálnych alebo miestnych štruktúr s určitými vnútroštátnymi osobitosťami. Napriek fáze koncentrácie vo väčšine členských štátov zostáva tento sektor na európskej úrovni fragmentovaný. V dôsledku vzniku de facto finančných konglomerátov takmer vymizli bývalé hranice medzi bankovými skupinami a veľkými poisťovňami.

2.2

V novom kontexte, ktorý sa vyznačuje nestálosťou trhov a nízkymi úrokovými sadzbami, silným tlakom regulácie, dohľadom a kontrolou, ktorej podlieha bankový systém následkom finančnej krízy, v kombinácii s procesom digitálnej transformácie a intenzívnejšej hospodárskej súťaže (nové FinTech spoločnosti), ako aj novými trendmi v oblasti spotreby, sa výsledky bankového sektora naďalej oslabujú. S príchodom nových nebankových modelov na trh digitálneho hospodárstva je potrebné zanalyzovať interakciu štyroch aktérov, ktorými je tradičná banka, nové subjekty digitálneho trhu, regulačné orgány a spotrebitelia.

2.3

Vďaka rozšírenému používaniu internetu banky rozvíjajú on-line dcérske spoločnosti a virtuálne pobočky, prostredníctvom ktorých môžu klienti vykonávať jednoduché operácie a nadviazať kontakt s poradcom. Stratégie podnikov zamerané na radikálne znižovanie počtu zamestnancov, ako aj zhoršujúce sa podmienky prvého kontaktu s klientmi mali za následok menšiu návštevnosť pobočiek a podstatné zníženie ich počtu v Európe.

2.4

V poisťovníctve existuje vedľa seba viacero distribučných kanálov: zamestnanec finančnej inštitúcie ponúkajúci poisťovacie služby, finančný poradca, finančný agent, bankopoistenie, ako aj samostatne zárobkovo činný agent pracujúci pre jednu spoločnosť. Ponuka poistenia sa presúva na internet alebo smartfóny. Rozsah zastúpenia týchto distribučných sietí s využitím viacerých kanálov sa líši medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a v závislosti od produktu. Životné poistenie sa napríklad predáva hlavne prostredníctvom bankových sietí (známe ako bankopoistenie).

2.5

Platobné prostriedky sa neustále menia, pričom tento trend sa zintenzívni. Platby šekom a v hotovosti sa od začiatku deväťdesiatych rokov výrazne znížili. Zároveň sa zvýšil počet platieb bankovou kartou, prostredníctvom inkasa a bankového prevodu, čo zaručuje lepšiu vysledovateľnosť, kontrolu a bezpečnosť a potláča neformálne hospodárstvo. Kapacita elektronických platieb sa môže ešte viac rozšíriť, t. j. na prevody peňazí medzi jednotlivcami a platby sociálnych dávok. Noví aktéri pôsobiaci v sektore elektronických peňazí sa zapájajú do elektronického obchodu, zatiaľ čo spolu s bankovými kartami sa vyvíjajú a čoraz viac využívajú nové technológie, ako sú bezkontaktné platby. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj vývoju trhu s kryptomenami (bitcoin a iné).

3.1

K inováciám vo finančnom sektore dochádza na internete, napríklad pokiaľ ide o elektronické bankovníctvo, big data, umelú inteligenciu, blockchain, kybernetickú bezpečnosť atď. Údaje sa vymieňajú veľkou rýchlosťou, čo umožňuje analýzu rizika a rozhodovanie o finančných otázkach vďaka využívaniu algoritmov a big data.

3.2

Tieto technologické zmeny a ťažkosti tradičných bánk čeliacich problémom s vlastnými zdrojmi a dočasným poklesom likvidity, ako aj rozvoj alternatívnych predajných kanálov, na ktoré sa nevzťahujú regulačné povinnosti platné pre bankový sektor, umožnili vznik FinTech, InsurTech, blockchain technológie, a spotrebiteľom zároveň priniesli nové príležitosti a nové riziká.

3.3

Spoločnosti FinTech a InsurTech, ktorých počet neustále rastie, kombinujú koncepcie finančníctva, poisťovníctva a technológií. Tieto spoločnosti využívajú technológiu na predaj finančných produktov inovatívnym spôsobom. Rozvíjajú sa najmä v oblastiach správy aktív, úverov pre fyzické osoby, financovania podnikov alebo online platieb. Zohrávajú stále dôležitejšiu úlohu v činnostiach v oblasti kolektívneho financovania (crowdfunding a P2P) prostredníctvom špecifických platforiem a používajú mobilné aplikácie, virtuálne meny, elektronické platby cez internet alebo smartfón. Vyvíjajú značný tlak na banky a poisťovne, pretože konkurujú ich tradičným činnostiam. Najväčšie internetové spoločnosti, a najmä „GAFA“ (Google, Apple, Facebook, Amazon) tiež vyvíjajú projekty týkajúce sa finančného sektora vzhľadom na ich kontrolu nad big data.

3.4

Vďaka aplikáciám na základe technológie distribuovanej účtovnej knihy (DLT) by mnohé služby mohli získať nový druh dôvery. Blockchain funguje bez centrálneho orgánu dohľadu úplne transparentným a bezpečným spôsobom. Podniky, ako aj fyzické osoby môžu tento systém používať na uskutočňovanie určitých operácií bez pomoci finančného sektora, najmä pri používaní kryptomien.

PayPal tiež ponúka možnosť platiť za nákupy v cudzej mene bez poskytnutia bankových údajov.

3.5

Vďaka finančným technológiám môžu podniky, ako aj jednotlivci používať kolektívne financovanie konkrétnych projektov prostredníctvom špecializovaných platforiem, na ktorých uverejnia výzvu na získanie finančných prostriedkov vo forme darov alebo pôžičiek alebo dokonca nadobudnutím podielu. Takéto platformy umožňujú pôžičky medzi súkromnými osobami, vrátane spotrebných úverov alebo peňažné úvery bez použitia banky a umožňujú im financovať priamo mikropodniky a malé a stredné podniky. Sú schopné dopĺňať alebo podporovať rizikový kapitál najmä do inovatívnych podnikov a pomocou mobilných aplikácií, ktoré sú s nimi spojené, poskytovať zákazníkom v reálnom čase finančné informácie, ktoré potrebujú na to, aby mohli kontrolovať svoje výdavky alebo usmerňovať svoje investičné rozhodnutia.

3.6

Tieto nové subjekty konkurujú tradičným obchodným modelom v oblasti bankovníctva a poisťovníctva, ale banky aj poisťovne sa tomu začínajú prispôsobovať. Niektoré banky a poisťovne už nadviazali spoluprácu s podnikmi pôsobiacimi v oblasti finančných a poisťovníckych technológií, a iné majú vlastné štruktúry. Okrem toho investície do finančných technológií zaznamenávajú už niekoľko rokov silný nárast a tento záujem sa rozšíril aj na poisťovnícke technológie.

4.1

Pre veľké podniky znamená prispôsobenie digitalizácii finančných služieb zmeny, ktoré sú schopné začleniť do svojho bežného riadenia. Situácia je odlišná v prípade mnohých malých a stredných podnikov a predovšetkým veľmi malých podnikov, ktoré nemajú interné poznatky a zdroje umožňujúce im ľahko sa začleniť do finančného sveta vo fáze rýchlych zmien.

4.2

V ére internetu a smartfónov už nie sú profily zákazníkov rovnaké, ale ich záujem o digitálnu banku a poisťovníctvo závisí od viacerých faktorov, ako je vek, úroveň vzdelania a profesijná činnosť. Ale aj pri finančnom poradenstve stále pretrváva potreba ľudského kontaktu na základe skúsenosti zákazníkov, a to aj medzi mladými ľuďmi.

4.3

Virtuálne pobočky, on-line dcérske spoločnosti bankových alebo poisťovacích skupín ponúkajú zákazníkom prístup k úveru, pôžičke a poistenie cez internet a smartfóny s použitím nových aplikácií. Súčasťou týchto ponúk sú výhodnejšie podmienky: bezplatná banková karta, nižšia úroková sadzba, peňažný bonus pri otvorení účtu, zľava pri viacerých mesačných platbách poisťovni a vzájomnej spoločnosti. Tieto výhody klientom sú súčasťou prechodného obdobia medzi tradičným obchodným modelom bánk, poisťovní a vzájomných spoločností a modelom, ktorý vzniká v dôsledku digitalizácie.

4.4

Táto nová situácia prináša riziká aj príležitosti pre spotrebiteľov:

4.5

Digitalizácia by mala sprehľadniť šírenie finančných produktov, ale toto zdanlivé zjednodušenie produktov môže zakrývať nedostatok rovnováhy v celkovom finančnom vzťahu. Používanie algoritmov nezaručuje nulovú skrytú ujmu, ani súlad ponúk s európskymi normami. Vzdelávanie vo finančnej oblasti musí preto zahŕňať informovanie o finančných produktoch v takej podobe, v akej sú ponúkané on-line.

5.1

V dôsledku súčasnej vysokej závislosti podnikov od bankového financovania (viac ako 75 % v Európe v porovnaní s 20 % v USA) a chýbajúcej kultúre kapitálu v Európe sú MSP (viac ako 98 % všetkých podnikov v Európe, ktoré zamestnávajú 2 z 3 zamestnancov a tvoria 58 % z celkovej pridanej hodnoty) potenciálne vystavené riziku úverovej krízy tak, ako to bolo počas globálnej finančnej krízy. Zároveň by sa mal preskúmať spôsob doplnkového nebankového financovania a riziká, ktoré so sebou prináša, najmä v čase krízy.

5.2

Na financovanie MSP existuje okrem pomoci z európskych fondov niekoľko alternatívnych zdrojov, ktoré prispievajú k zlepšovaniu rozvoja podnikov a znižovaniu rizík s cieľom stimulovať tvorbu pracovných miest a konkurencieschopnosť podnikov prostredníctvom znižovania zvyčajných nákladov na financovanie, ako sa predpokladá v rámci Junckerovho plánu.

5.3

Treba posilniť model sociálne zodpovedného, transparentného a trvalo udržateľného bankového modelu a finančného systému, ktorý bude zakotvený v reálnej ekonomike a prináša stabilitu, ako aj sociálnu a územnú súdržnosť. Udržateľné banky sa úmyselne zamerali na podniky s trojitou súhrnnou bilanciou (vrátane opatrení v oblasti finančnej, sociálnej a environmentálnej výkonnosti s cieľom financovať projekty bez negatívnych externalít) tým, že kladú dôraz na vytvorenie pevných vzťahov so zákazníkmi a ostatnými zainteresovanými stranami.

5.4

Banky, družstevné poisťovne a vzájomné poisťovne sa pri rozvoji svojho podnikania dlho zameriavali na vytváranie hodnoty akcií pre všetkých akcionárov – model stakeholder value. Prijali však aj postupy tradičných komerčných inštitúcií a nevyhli sa ťažkostiam vyplývajúcim z finančnej krízy. Zatiaľ sa nezdá, že by bola digitalizácia rozhodujúcou hnacou silou návratu k etickejšej činnosti, ktorá by zohľadňovala skutočné potreby spoločnosti.

6.1

Podľa agentúry Bloomberg zrušili banky od začiatku hospodárskej krízy v roku 2008 približne 600 000 pracovných miest na celom svete. K tomuto obrovskému zníženiu počtu zamestnancov došlo hlavne následkom krízy, ale aj procesu digitalizácie.

6.2

Odhaduje sa, že v Európe banky a poisťovne zamestnávajú približne 4 milióny osôb, z toho 3 milióny pracujú pre banky a približne milión pre poisťovne. Banka Citigroup predpokladá, že v bankovom sektore by malo zaniknúť 1,8 milióna pracovných miest v Európe a USA v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. Európa, kde banky zamestnávajú približne 2,9 milióna zamestnancov na plný pracovný úväzok, si v roku 2025 ponechá len 1,82 milióna zamestnancov. Tento trend potvrdzuje rušenie mnohých pracovných miest, ktoré nedávno ohlásili viaceré veľké európske bankové skupiny. V mnohých krajinách možno vo finančnom sektore pozorovať tendenciu využívania čiastočných pracovných úväzkov a iných foriem zamestnania.

6.3

Potrebné sú opatrenia aktívnej politiky trhu práce s cieľom riešiť prebiehajúce a budúce zmeny, pokiaľ ide o dotknutých zamestnancov. Sociálni partneri na všetkých úrovniach zohrávajú kľúčovú úlohu pri hľadaní vhodných riešení. Príkladom osvedčeného postupu v tejto súvislosti je všeobecný rekvalifikačný fond pre všetkých dotknutých zamestnancov bánk v Rakúsku vytvorený prostredníctvom kolektívneho vyjednávania na sektorovej úrovni a financovaného sektorom a aj z verejných prostriedkov.

6.4

Pokračujúce rušenie sietí pobočiek bánk je sprevádzané novým definovaním koncepcie pobočky v závislosti od typu príslušných klientov. Pred zatvorením prevádzky pobočky sa počet pracovníkov zmenšil z dôvodu automatizácie operácií. V poisťovníctve sieť finančných agentov a finančných poradcov odoláva napriek jasnému trendu znižovania ich počtu. Počet zamestnancov finančných inštitúcií sa bude znižovať.

6.5

Pri obchodovaní vykonávajú nákup alebo predaj akcií spoločností, mien alebo swapov na kreditné zlyhanie (finančných derivátov, prostredníctvom ktorých obchodník ručí kupujúcemu v prípade zlyhania tretej strany) čoraz častejšie počítače.

6.6

Nová kognitívna platforma odvodená z big data, ktorú testovala veľká banková skupina, umožňuje porozumieť prirodzený jazyk a odpovedať na otázky v širokej škále oblastí a navrhnúť pracovníkovi zákazníckeho servisu vopred pripravené vzorové odpovede. Táto technológia sa môže využívať ako virtuálny asistent v bankovníctve aj poisťovníctve. Ako prvého by sa to mohlo dotknúť odbytového personálu.

6.7

Pracovné podmienky sa stali nestabilnými a výrazne vzrástla potreba odborne vyškoliť zamestnancov, aby získali potrebné digitálne zručnosti a v prípade profesijnej mobility mohli mať prístup k iným pracovným miestam.

6.8

Keďže pokrok v digitálnej oblasti si bude vyžadovať obrovské zmeny nástrojov, zručností a schopností, ktoré zamestnanci potrebujú, spoločnosti musia byť pripravené investovať do nepretržitého rozvoja zručností a kvalifikácií. Kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg sa musia zamerať na význam prispôsobenia odborného vzdelávania budúcim potrebám a umožnenie tejto odbornej prípravy, ako aj na poskytovanie podrobných informácií o spôsobe, akým sa nové technológie už využívajú v tomto sektore. Na konkrétnych príkladoch treba preskúmať ktoré zručnosti sú potrebné pre súčasných zamestnancov vo finančnom sektore, aby boli aktuálne aj v budúcnosti, a ako možno tieto zručnosti nadobudnúť.

6.9

Dĺžka a rozvrhnutie pracovného času v súvislosti s prácou on-line a zánik mnohých pracovných miest vyvolávajú znepokojenie. Už teraz je zrejmé, že viac finančných aktivít sa v rámci EÚ a z Európy presúva do krajín s nízkymi mzdovými nákladmi a nízkym stupňom sociálnej ochrany.

6.10

Je dôležité, aby digitálne riešenia vždy slúžili ľuďom a prispieť k zlepšeniu sociálnych noriem a pracovných podmienok. Prehĺbenie sociálneho dialógu v tomto sektore je nutné na všetkých úrovniach a aj na európskej úrovni, aby sa určili najvhodnejšie riešenia umožňujúce zabrániť sociálnym otrasom. Na sektorovej úrovni a v každom podniku sa musia zamestnávatelia usilovať viesť rokovania so zástupcami odborových organizácií, aby sa zabezpečilo prijatie účinných opatrení z hľadiska príjmu, pracovných podmienok, sociálnej ochrany, odborného vzdelávania, pomoci pri internej geografickej a profesijnej mobilite a preradeniu na iné pracovné miesto. Tieto opatrenia sa musia zrealizovať čo najskôr ešte pred začatím procesu reštrukturalizácie a nie až vtedy, keď už sa začnú rušiť pracovné miesta.

6.11

V rámci kontrolovanej digitalizácie finančného sektora sa musia zachovať kvalitné pracovné miesta a zlepšiť vzťahy so zákazníkmi, pričom sa musí zachovať dostatočný prístup k osobnému finančnému poradenstvu. Musí sa zaistiť účinná bezpečnosť operácií a účinná ochrana osobných údajov pre zákazníkov aj zamestnancov. Zamestnanci a spotrebitelia v oblasti finančných služieb by mali byť zapojení prostredníctvom svojich zastupiteľských organizácií, aby sa zohľadnili ich praktické znalosti z terénu.

7.1

Čoraz zložitejšie finančné produkty a rýchlosť spracovania údajov – spolu s anonymným, automatizovaným predajom, poradenskými a konzultačnými službami – spôsobuje vysoko rizikové situácie, ktoré vlastník uložených alebo investovaných prostriedkov často nevie zhodnotiť alebo kontrolovať. EHSV so znepokojením konštatuje nepostačujúce rizikové modely a ich schopnosť náležite posúdiť rizikový profil rôznych kategórií nezabezpečených investícií.

7.2

Podľa guvernéra centrálnej banky Francúzska (Banque de France) musí byť vznik digitálneho finančníctva sprevádzaný reguláciou, ktorá sa musí prispôsobiť tak, aby nebrzdila inovácie a naďalej dôsledne zaručovala vysokú bezpečnosť operácií a ochranu spotrebiteľov. EHSV zastáva názor, že rovnako prísne normy sa musia vzťahovať na tradičný finančný sektor aj na nové spoločnosti FinTech/obchodné modely.

7.3

Smernica MiFID II je jednou z hlavných regulačných iniciatív, ktoré zmenia štruktúru trhu a obchodné modely. Spoločnosti by mali k regulačným požiadavkám pristupovať ako k strategickej príležitosti.

7.4

Nové nariadenia o digitálnych platbách (PSD2) sú zamerané na zvýšenie úrovne bezpečnosti on-line transakcií s cieľom obmedziť podvody, ku ktorým v súčasnosti na tomto kanáli dochádza.

7.5

Novou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí sa zavedú požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu k zákazníkovi, ako aj nové povinnosti nahlasovať podozrivé transakcie a uchovávať záznamy o platbách.

7.6

Aktualizovaný rámec pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa (nariadenie CPC) poskytne národným orgánom viac právomocí na presadzovanie zákonov na ochranu spotrebiteľov a zlepší potrebnú koordináciu medzi členskými štátmi.

7.7

V súvislosti s uplatňovaním smernice Solventnosť II pri poisťovniach a ustanovení dohody Bazilej III/smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV) pri bankách vzniká otázka, ako môže dodatočný regulačný prístup zohľadniť riziká, ktoré nesú noví účastníci v rámci finančného systému, a ich vplyv na tento sektor ako celok.

7.8

Po stresových testoch, ktoré v roku 2016 vykonal Európsky orgán pre bankovníctvo, Komisia predloží návrhy zohľadňujúce diskusiu, ktorá v súčasnosti prebieha v rámci Bazilejského výboru o posilnení kapitálových požiadaviek. Prijaté všeobecne platné normy by mali byť primerané k veľkosti a typu úverových inštitúcií a začínajúcich finančných podnikov. EHSV víta najnovší balík návrhov Komisie (7).

7.9

Finančná kríza vyvolala v posledných rokoch veľký rozvoj činností priamych investičných fondov, tzv. tieňového bankovníctva. Vplyvom digitalizácie na činnosť týchto fondov by nemalo dôjsť k regulačnému nedostatku, ktorý by negatívne ovplyvnil stabilitu finančného systému.

7.10

Vzhľadom na nedostatok tradičných modelov posúdenia rizika, ktoré nie sú schopné primerane ohodnotiť nekolaterálne modely financovania, by európske orgány dohľadu mali zintenzívniť kontakty so začínajúcimi spoločnosťami FinTech, keďže finančné technológie si vyžadujú, aby orgány dohľadu nadobudli nové zručnosti.