2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/31

Spravodajkyňa:

pani Madi SHARMA

Pomocný spravodajca:

pán Dirk JARRÉ

1.1.

Európa vždy zohrávala kľúčovú úlohu v oblasti výroby, inovácií a rozvoja kozmetických výrobkov a výrobkov na osobnú hygienu a skrášľovanie. V posledných rokoch jej vedúce postavenie postupne slabne z dôvodu globálnej hospodárskej súťaže a podmienok, v rámci ktorých sa nezohľadňuje tlak na technologické inovácie a komerčná realita udržiavania konkurencieschopnosti.

1.2.

V tomto stanovisku sa uvažuje o posilnení európskeho priemyselného odvetvia kozmetických výrobkov a výrobkov na osobnú hygienu a skrášľovanie, a to najmä tých výrobkov, ktoré sú zahrnuté v nariadení (ES) č.1223/2009 o kozmetických výrobkoch. „Kozmetický výrobok“ je každá látka alebo zmes, ktorá je určená na kontakt s rôznymi vonkajšími časťami ľudského tela (pokožka, vlasový systém, nechty, pery a vonkajšie pohlavné orgány) alebo so zubami a sliznicou ústnej dutiny na účely výlučne, alebo najmä ich čistenia, parfumovania, zmeny ich vzhľadu, ich ochrany, udržiavania v dobrom stave alebo úpravy telesného pachu; za kozmetický výrobok považovať látku alebo zmes, ktorá sa má prehltnúť, vdýchnuť, vpichnúť alebo implantovať do ľudského tela.

1.3.

Odvetvia výroby toaletného papiera, hygienických obrúskov a sanitárnych výrobkov nespadajú do rozsahu pôsobnosti nariadenia o kozmetických výrobkoch, ale môžu sa zohľadniť v mnohých odporúčaniach z dôvodu ich pridanej hodnoty pre odvetvie osobnej hygieny.

1.4.

Stanovisko nezahŕňa lieky, tetovania, permanentný make-up, služby estetickej starostlivosti ani výrobky aplikované prostredníctvom chirurgického zákroku alebo nástrojov, ani výrobky určené na starostlivosť o pokožku zvierat. EHSV však odporúča, aby sa všetky vyššie uvedené výrobky a služby posúdili v samostatnom dokumente vzhľadom na čoraz častejšie obavy spotrebiteľov v súvislosti so škodlivými chemikáliami.

1.5.

Hoci je schopnosť inovácie špecializovaných podnikov v Európe ohromujúca, samotné inovácie, a tým aj výroba a komercializácia európskych vynálezov, sa presunuli do ďalších častí sveta, čo má vážne hospodárske a sociálne následky. Vytvorenie a umožnenie podmienok na prechod od štvrtej priemyselnej revolúcie, v ktorých by sa prostredníctvom vhodných stratégií zohľadnil značný pokrok v oblasti biotechnológií, povedie k väčším snahám o relokalizáciu priemyslu a vývoju nových výrobkov.

1.6.

EHSV uznáva, že toto odvetvie je už v súčasnosti dobre regulované s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov, ďalšie právne predpisy sa považujú za zbytočné, ale mala by sa zvážiť väčšia transparentnosť, a poskytuje tieto odvetvové odporúčania:

2.1.

Kozmetické výrobky a výrobky na osobnú starostlivosť sú základnou dennou potrebou pre vyše 500 miliónov európskych spotrebiteľov zo všetkých vekových skupín. Patrí sem celá škála výrobkov od výrobkov každodennej hygieny, ako je mydlo, šampón a zubná pasta, až po luxusné výrobky na skrášľovanie, ako sú parfumy a make-up. Odvetvie má samo osebe hodnotu 77 miliárd EUR (v roku 2015) a bolo jedným z mála odvetví, ktoré nezasiahla celosvetová finančná kríza. Európa má v tomto odvetví postavenie svetového lídra a je hlavným vývozcom kozmetických výrobkov. Obchod mimo Európy dosiahol v roku 2015 17,2 miliardy EUR.

2.2.

Z dôvodu veľkej konkurencie je v kozmetickom priemysle dôležité dobré meno značky. Vernosť zákazníkov je založená na dôveryhodnej reklame, kvalite, bezpečnosti a vývoji nových výrobkov a možno ju porovnať so situáciou v módnom priemysle s jeho sezónne meniacimi sa trendmi.

2.3.

Odvetvie tvoria spoločnosti rôznych veľkostí, pričom v Európe patrí do kozmetického priemyslu 4 600 MSP. Podľa odhadov tvorí segment MSP 30 % trhu, v niektorých štátoch EÚ to však môže byť až 98 %. Portfólio výrobkov sa pohybuje v rozmedzí od vyše 20 000 výrobkov vo veľkých spoločnostiach až po približne 160 výrobkov v menších spoločnostiach. Veľkí výrobcovia kozmetiky majú portfólio s približne 2 000 zložkami, MSP majú približne 600, pričom obe skupiny každoročne zvyšujú počet zložiek o 4 %. Tieto nové zložky majú značný vplyv na ziskovosť a rast.

2.4.

V rámci hodnotového reťazca od výroby po maloobchodný predaj sú v Európe zamestnané minimálne 2 milióny ľudí. Iba vo výrobe bolo v roku 2015 zamestnaných 152 000 pracovníkov (1), pričom žien bolo o trochu viac (56 %) ako mužov (44 %). Za posledných päť rokov stúpla priama a nepriama zamestnanosť v tomto priemysle o 2,3 %, čo predstavuje viac ako 39 000 pracovných miest (2).

2.5.

Výdavky na výskum a vývoj v roku 2015 sa odhadujú na 1,27 miliardy EUR. V jednotlivých krajinách sa značne líšia. V priemysle je zamestnaných vyše 26 000 vedcov, ktorí skúmajú nové oblasti vedy, pracujú s novými zložkami, vyvíjajú nové zloženia a posudzujú bezpečnosť, a výsledkom ich práce je každoročne ohromujúci počet patentov v EÚ.

2.6.

Európsky papierenský priemysel, a to najmä odvetvie výroby hygienického papiera (tzv. tissue papier) dosahuje hodnotu vyše 10 miliárd EUR a predstavuje 25 % celosvetového trhu s tissue papierom. Častejšie používanie kvalitných výrobkov z hygienického papiera, ako sú papierové utierky, vreckovky, toaletný papier a pod., je dôležitým prvkom lepšej kvality života a celkových hygienických podmienok doma aj mimo domova, a tým významne prispieva k rozvoju odvetvia kozmetických výrobkov.

2.7.

Európske kozmetické odvetvie sa zaslúžilo o hlavnú podporu zákazu testovania na zvieratách, pričom stále podporuje inovácie a konkurencieschopnosť. Hnacími silami trhu sú v súčasnosti v rovnakej miere bezpečnosť a inovácie zahŕňajúce nové farebné palety, rôzne druhy ošetrení pokožky, výrobky spomaľujúce starnutie a jedinečné zloženia. Spotrebitelia si neustále žiadajú viac možností výberu, lepšiu personalizáciu a ešte vyššiu účinnosť. Do prvých fáz vývoja sa preto pravidelne zapájajú spotrebiteľské skupiny a organizácie s cieľom efektívnejšie reagovať na preferencie a očakávania používateľov.

3.1.

Sledovanie zložiek a kritériá testovania vrátane zákazu testovania na zvieratách, ochrany životného prostredia a označovania podliehajú právnym predpisom a usmerneniam EÚ. Regulačný rámec pre prístup na trh, medzinárodné obchodné vzťahy a zbližovanie v oblasti regulácie sleduje Európska komisia.

3.2.

Nariadenie o kozmetických výrobkoch, nariadenie (ES) č. 1223/2009, sa uplatňuje od roku 2013, keď nahradilo smernicu 76/768/EHS prijatú v roku 1976. Jeho cieľom je harmonizovať pravidlá, aby sa dosiahol jednotný trh s kozmetickými výrobkami a vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.

3.3.

Kozmetické výrobky uvádzané na trh v EÚ musia byť bezpečné bez ohľadu na spôsob výroby alebo distribučný reťazec. V nariadení o kozmetických výrobkoch (vrátane príloh) a jeho zmenách sa uvádzajú regulačné požiadavky a obmedzenia pre všetky látky používané v kozmetike. „Zodpovedná osoba“ určená pre jednotlivé kozmetické výrobky zodpovedá za bezpečnosť výrobku a musí zabezpečiť, že pred predajom výrobku sa vykoná odborné posúdenie jeho bezpečnosti. Databáza CosIng, ktorá obsahuje informácie o kozmetických látkach a zložkách, umožňuje jednoduchý prístup k údajom o týchto látkach. Zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov tiež znamená, že príslušné vedecké výbory by mali osobitne zohľadňovať potenciálne zdravotné riziká pre určité profesijné skupiny (napr. v kaderníckych a kozmetických službách), ktoré denne používajú kozmetické výrobky pri výkone svojej profesionálnej činnosti, a preto sú ich vplyvom vystavené vo vyššej miere než široká verejnosť.

4.1.

Na zachovanie konkurencieschopnosti výrobcovia neustále zavádzajú inovácie s cieľom objaviť nové zložky, existujúce zložky využívajú novými spôsobmi a vytvárajú personalizovanejšie výrobky. Nemôžu však pracovať izolovane, a preto Európska komisia, vlády jednotlivých štátov a zainteresované strany, a to najmä zástupcovia spotrebiteľov a zamestnancov, musia spolupracovať a vytvoriť prostredie, ktoré umožňuje rast.

4.2.

EHSV uznáva, že hlavné výzvy v oblasti rastu v odvetví sú porovnateľné s výzvami vo všetkých priemyselných odvetviach, a pre kozmetické odvetvie a odvetvie výrobkov na osobnú starostlivosť poskytuje tieto odporúčania:

4.2.1.

Väčšie zbližovanie v rámci odvetvia inžinierstva v oblasti vedy o živote, a to tiež medzi výskumom genómu a odvetvím estetickej kozmetiky a osobnej starostlivosti, by lepšie podporilo diverzifikáciu výrobkov. Koža je najväčším orgánom ľudského tela, ale zdá sa, že sa stráca rozdiel medzi používaním kozmetických výrobkov určených na pokožku a liečbou pomocou liekov. Je potrebné zohľadniť niektoré účinky, ako napríklad podráždenie pokožky, alergie a rakovinu kože. Iniciatívy, ako je napríklad EIT Health (3), ktoré zahŕňajú kľúčové oblasti zdravotnej starostlivosti vrátane oblasti liekov, medicínskych technológií, biotechnológií a elektronického zdravotníctva, predstavujú dobrý príklad spolupráce. Kozmetické výrobky vedú k lepšej osobnej hygiene, lepším životným podmienkam a/alebo faktorom životného štýlu (pozitívnym účinkom, ktoré sa v právnych predpisoch neuvádzajú, napríklad zníženie stresu, zvýšenie sebavedomia a lepší spánok). Hoci kozmetické výrobky nie sú lieky, sú založené na pokročilých vedeckých poznatkoch o koži a jej funkcii. Vývoj kozmetických výrobkov by preto mohol profitovať z pokroku v oblasti biologických vedných disciplín, a to najmä v rámci farmaceutického priemyslu. Mala by sa podporovať spolupráca v oblasti výskumu s cieľom zamerať sa na individualizáciu a zvážiť produkty prispôsobené príslušnému životnému štýlu a dobrým životným podmienkam.

4.2.2.

Lepšia spolupráca medzi veľkými a malými spoločnosťami a vybudovanie odvetvových inkubátorov (4) alebo klastrov by mohla zvýšiť konkurencieschopnosť a posilniť rast. Všetky kozmetické výrobky musia pred svojím uvedením na trh prejsť vedeckým posúdením bezpečnosti, ktoré môže byť pre menšie spoločnosti administratívne a finančne obmedzujúce. Hoci je zásadne dôležité zachovať posúdenia bezpečnosti, menšie inovačné spoločnosti by mali využívať súbor opatrení na podporu podnikania, ktoré by im mohli pomôcť v období vývoja medzi inovačným procesom a vývojom nového výrobku a úspešným uvedením konečného výrobku na trh, aby sa tak znížilo riziko neúspechu. Tieto opatrenia by zahŕňali lepšiu výmenu informácií prostredníctvom transferu technológií a znalostí, spoluprácu na účely investičných príležitostí, analýzu zníženia nákladov a prístup k zdrojom financovania (5). Vlády by okrem toho mali presunúť svoje zameranie z výroby na podporu miestnej produkcie a vytvárania pracovných miest v Európe.

4.2.3.

Rozsiahlejšie informácie o trhu a poskytovanie údajov z akademického prostredia, priemyslu a od spotrebiteľov posilnia rast prostredníctvom prenosu znalostí. Trendy v oblasti osobnej starostlivosti sa posunuli smerom k ekologickým a prírodným výrobkom, výrobkom na ochranu pred slnečným UVB a UVA žiarením, výrobkom určeným pre starších ľudí a výrobkom na spomalenie starnutia, čím sa rozšíril priestor pre inovácie. V súčasnosti ponúkajú priestor na rozvoj segmentu estetickej kozmetiky inovácie v oblasti menopauzy a starnutia, ktorých cieľovou skupinou je veľké množstvo ľudí, ktorým výrobky pomáhajú vyzerať a cítiť sa čo najlepšie. Vzhľadom na vedecko-technický pokrok v mapovaní ľudského genómu a pokrok pri porozumení jeho rôznym funkciám a jeho absolútnej osobitosti leží budúcnosť kozmetického priemyslu v mimoriadne vysokom stupni personalizácii výrobkov. V rámci tohto prístupu sú kľúčovými oblasťami tohto odvetvia výskum a investície v spolupráci so zdravotníckymi a akademickými pracovníkmi.

4.2.4.

Podpora väčšieho zapojenia zamestnancov. Zamestnanci majú pri inovácii výrobkov popredné miesto, keďže majú celkový prehľad o odvetví, a to od vývoja až po spätnú väzbu od spotrebiteľov. Rozsiahlejšie konzultácie vrátane podpory vlastnej podnikateľskej iniciatívy v zamestnaní (tzv. intrapreneurship) by mohli podporiť rast spoločnosti. Odvetvie ponúka rozmanité príležitosti na zamestnanie a vďaka zlepšeniu komunikácie s cieľom ukázať zručnosti a kompetencie potrebné na súčasný a budúci rozvoj bude toto odvetvie ešte atraktívnejšie. V Európe sa do tvorby nového výskumu a príležitostí na rozsiahlejšiu spoluprácu medzi odvetviami zapojilo vyše 514 000 študentov vedy o živej prírode (6). Rozsiahlejšia spolupráca medzi akademickým prostredím a priemyslom by teda pomohla prilákať širšie spektrum zamestnancov.

4.2.5.

Na udržateľnosť rastu je potrebné zabezpečiť výskum a vývoj, investície, výdavky na výskum a vývoj a bezpečnostné ustanovenia. Mohli by sa zvážiť verejné a súkromné mechanizmy financovania pre výskum a vývoj, registrácie patentov a vývoj nových výrobkov v rámci výroby v Európe.

4.2.6.

Porušovanie patentov a falšovanie tovaru predstavuje pre ziskovosť veľkých a malých spoločností v EÚ vážne riziko a zároveň je hrozbou pre zdravie spotrebiteľov. V roku 2006 stáli falšované parfumy a kozmetické výrobky EÚ 3 miliardy EUR v rámci ušlého zisku. Vyššiu ochranu duševného vlastníctva značiek by bolo možné zabezpečiť uvedením krajiny výroby na výrobok.

4.2.7.

Záväzok vypracovať reguláciu „založenú na rizikách“: V súčasnosti sa látky neregulujú na základe svojich vnútorných vlastností (napr. dráždivosť), ale na základe toho, či sa vlastnosť látky pri reálnych podmienkach používania naozaj prejaví (napr. používanie v koncentrácii pod prahovou hodnotou dráždivosti). Tento prístup je možný vďaka presnému určeniu používania kozmetických výrobkov a možnosti plného posúdenia rizika. Líši sa od právnych predpisov týkajúcich sa chemických látok (bez presne určeného použitia), ktoré sú založené na „nebezpečnosti“ vnútorných vlastností. Aby bolo v budúcnosti odvetvie schopné inovácií a rastu, je veľmi dôležité, aby sa v právnych predpisoch a politike EÚ zachoval primeraný rozdiel medzi nebezpečnosťou a rizikom.

4.2.8.

Podpora zložiek špecifických pre jednotlivé oblasti. Uľahčenie výskumu a certifikácie prírodných výrobkov, ktoré sú špecifické pre jednotlivé regióny, prostredníctvom chráneného zemepisného označenia (7) (napr. korzická slamienka) by umožnilo podporovať regionálne výrobky z EÚ, čím by sa zvýšilo zameranie na lokálne komodity a remeselné výrobky. V súčasnosti podnikateľov a MSP obmedzujú náklady na izotopové analýzy alebo laboratórne analýzy prírodných výrobkov.

4.2.9.

Zákaz testovania na zvieratách: V nariadení o kozmetických výrobkoch sa stanovil zákaz testovania (zákaz testovania konečných kozmetických výrobkov a kozmetických zložiek na zvieratách) a zákaz uvádzania na trh (zákaz uvádzania konečných kozmetických výrobkov a zložiek, ktoré boli testované na zvieratách, na trh v EÚ). O zrušení tohto zákazu sa neuvažuje. Výrobcovia však pri zavádzaní inovácií, vývoji nových výrobkov a vývoze musia riešiť tieto problémy:

4.2.10.

Riadenie zdrojov a nakladanie s odpadom: rast populácie, zvyšovanie spotreby a vyčerpanie zdrojov, najmä vody, predstavujú témy, ktoré sa týkajú spotrebiteľov aj odvetvia v kontexte udržateľnej spotreby a sociálnej zodpovednosti podnikov. Prioritou odvetvia je vyrábanie produktov šetrných k životnému prostrediu pri zohľadnení riadenia zdrojov a nakladania s odpadom. Balík Komisie týkajúci sa obehového hospodárstva a usmernenia združenia Cosmetics Europe z roku 2012 pre kozmetické spoločnosti, a najmä MSP („Guidelines for Cosmetic Companies, especially SMEs“) predstavujú cenný prínos, ale je potrebné vykonať oveľa viac, keďže naďalej pretrvávajú závažné problémy. Ochrana zdrojov potrebných pre dané odvetvie je spojená s nevyhnutnosťou chrániť biologickú diverzitu, a to ako spoločný statok pre súčasné aj budúce generácie. Hľadanie nových produktov sa nesmie uskutočňovať na úkor pôvodného obyvateľstva a ich intelektuálneho dedičstva. Je užitočné a mimoriadne potrebné, aby sa medzi podnikmi pôsobiacimi v tomto odvetví rozšírili zásady spravodlivého obchodu a kódexy správania týkajúce sa životného prostredia. Nemenej dôležitý je aj postoj spotrebiteľov: tí nesmú tolerovať produkty vyrobené spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadami udržateľného rozvoja.

4.2.11.

Väčšia transparentnosť: Pre zabezpečenie ochrany spotrebiteľov má kľúčový význam dohľad nad trhom. Rozsiahlejšia spolupráca medzi vnútroštátnymi spotrebiteľskými orgánmi, spotrebiteľskými organizáciami, používateľmi a zdravotníckymi pracovníkmi na vnútroštátnej úrovni by zvýšila dôveru spotrebiteľov a transparentnosť. V rámci celého procesu vývoja výrobku a inovácií by sa mali viesť konzultácie so zainteresovanými stranami. Nahlásenie výrobku do systému RAPEX umožňuje spotrebiteľom požadovať lepšiu bezpečnosť v rámci celého dodávateľského reťazca, spotrebitelia však trvajú na tom, že oznámenia o závažnom riziku by sa mali podávať čo najskôr. Je potrebná väčšia transparentnosť v štátoch spotrebiteľov, pokiaľ ide o:

4.2.12.

Príležitosti na nových trhoch vrátane príležitostí zameraných na zmenu nákupných zvykov spotrebiteľov, ako sú elektronický obchod a priamy predaj, ponúkajú nové modely predaja spolu s cezhraničným obchodom. Z počiatočných výsledkov odvetvového prieskumu elektronického obchodu vyplynulo, že polovica skúmaných spoločností v odvetví kozmetiky a zdravia v EÚ nepredáva do zahraničia. Hoci kozmetické spoločnosti vstúpili do digitálneho veku, stále ich obmedzujú regulačné požiadavky, ktoré sú často špecifické pre jednotlivé krajiny, a to vrátane označovania v úradnom jazyku, právnych predpisov o testovaní na zvieratách a požiadaviek na sledovanie kozmetických výrobkov.

4.2.13.

Prekážky obchodu: EÚ má v oblasti kozmetických výrobkov dobrú obchodnú bilanciu, Európska komisia by však naďalej mala naliehať na zbližovanie na fórach, ako je fórum pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti kozmetických výrobkov (International Cooperation on Cosmetics Regulation), a v obchodných rokovaniach, pri ktorých sa európska regulácia stala medzinárodnou normou. Nariadenie EÚ o kozmetických výrobkoch stále zostáva vzorom pre bezpečnosť spotrebiteľov v rozvíjajúcich sa regiónoch (ASEAN, Rusko, Latinská Amerika, Čína). To poskytuje európskym regulačným orgánom a odvetviu príležitosť prispieť k regulačným systémom hlavných vývozných trhov, ktoré budú vysoko kompatibilné so systémom EÚ.