EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 12. 2016

COM(2016) 941 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

ZLEPŠIŤ A ZMODERNIZOVAŤ VZDELÁVANIE

Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie

Vysokokvalitné vzdelávanie pre všetkých

1. Vzdelávanie má strategický význam pre našu spoločnosť a hospodársky rozvoj

Prosperita Európy a jej spôsob života sú založené na jej najväčšom kapitále - jej ľuďoch. V meniacej sa spoločnosti a globálnom konkurenčnom prostredí má pre EÚ zásadný význam kvalitné vzdelávanie, v záujme zabezpečenia sociálnej súdržnosti, konkurencieschopnosti a udržateľného rastu. Aby bolo možné splniť ciele v oblasti zamestnanosti, rastu, investícií a konkurencieschopnosti, pričom najväčšia pozornosť by sa mala venovať sociálnej spravodlivosti, je dôležité investovať do mladých ľudí. Poskytovanie vysokokvalitného vzdelávania pre všetkých je jednou z najlepších investícií, ktoré spoločnosť môže urobiť.

Kvalitné vzdelávanie pre všetkých je základom sociálnej súdržnosti a otvorenej spoločnosti. Kvalitné vzdelanie je viac než len ekonomická investícia. Je nevyhnutné pre osobný, sociálny a profesionálny rozvoj, ako aj pre zamestnateľnosť počas celého života. A môže byť jedným z najúčinnejších spôsobov, ako riešiť sociálno-ekonomické nerovnosti a podporovať sociálne začlenenie. Na dosiahnutie týchto cieľov musia byť vzdelávacie systémy prístupné a musia poskytovať rovnaké príležitosti pre všetkých, bez ohľadu na zázemie osoby, ako aj zabezpečovať vysokokvalitné výsledky.

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v Európe prinášajú dobré výsledky... Členské štáty sú primárne zodpovedné za svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy a v posledných rokoch všetky štáty uskutočnili významné reformy a partnerské preskúmania. Európa celkovo dosiahla značný pokrok pri zlepšovaní vzdelávania. Viditeľným dôkazom je napríklad to, že čoraz viac mladých ľudí absolvuje vysokoškolské vzdelávanie, pričom hlavný cieľ 40 % uvedený v stratégii Európa 2020 je na dosah. Rovnako je veľkým úspechom, že podiel osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou sa v období rokov 2005 – 2015 znížil o 30 % a v súčasnosti dosahuje priemernú úroveň EÚ 11 %.

… nie je však dôvod na to, aby sme nenapredovali ďalej. Nedávne výsledky prieskumu OECD PISA 1 potvrdzujú, že vysoký podiel 15-ročných žiakov dosahuje príliš nízke základné zručnosti v čítaní, matematike a prírodných vedách, pričom ešte znepokojujúcejšia je skutočnosť, že tieto výsledky sú horšie ako výsledky prieskumu z roku 2012. Z porovnaní medzi jednotlivými krajinami vyplýva, že v niektorých členských štátoch treba znížiť podiel žiakov s veľmi nízkymi základnými zručnosťami (v niektorých členských štátoch tento podiel dosahuje až 30 %). Z hľadiska zamestnateľnosti treba zabezpečiť väčší pokrok s cieľom dosiahnuť referenčné kritérium EÚ, pokiaľ ide o mieru zamestnanosti mladých absolventov (na úrovni 82 %), ktoré sa má dosiahnuť do roku 2020. Dnes tento podiel predstavuje len 77 %. Ďalším kľúčovým problémom je, že mnohí mladí ľudia predčasne opúšťajú školu bez dosiahnutia formálnej kvalifikácie, najmä v skupine študentov narodených v zahraničí, u ktorých podiel študentov s predčasne ukončenou školskou dochádzkou dosahuje 19 %. Tento dôkaz poukazuje na jasnú potrebu zvýšiť výkonnosť a zlepšiť výsledky systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Nedávny prílev utečencov si tiež vyžaduje rýchlu reakciu a účinnú stratégiu integrácie.

Kvalita vzdelávania by mala byť realitou pre všetkých študentov. Osobitne znepokojujúca je skutočnosť, že študenti so zraniteľným sociálno-ekonomickým zázemím sú nadmerne zastúpení medzi študentmi, ktorí vykazujú nízke výsledky. Ďalšou výzvou je ponúknuť rovnakú kvalitu vzdelávania v celej EÚ, a to aj v odľahlých oblastiach. Poukazuje to na riziko, že existuje priepasť vo vzdelávacom systéme. Vzdelávanie ponúka jedinečnú príležitosť na riešenie sociálno-ekonomických rozdielov a rodových stereotypov a na zabezpečenie toho, aby sa na nikoho nezabudlo. V súčasnosti však európske vzdelávacie systémy nie sú dostatočne účinné pri využívaní tohto potenciálu.

Vzdelávacie systémy treba zmodernizovať a kvalitu vzdelávania treba neustále zlepšovať. Globalizácia a technologické zmeny otvárajú nové možnosti pre vzdelávanie a prácu. Iba štvrtina európskych školákov má digitálne zručných učiteľov. 2 Digitálna transformácia mení trh práce a vyžaduje si nové zručnosti. Digitálne technológie tiež ponúkajú nové spôsoby vzdelávania za predpokladu, že existuje dostatočný prístup k týmto technológiám. Aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy mohli využívať výhody takéhoto vývoja, musia lepšie reagovať na meniace sa podmienky. Kvalitné vzdelávanie je mimoriadne dôležité, aby mladí ľudia získali vedomosti, postoje, zručnosti a zmýšľanie, ktoré potrebujú, aby mohli využiť nové príležitosti. Školské systémy v mnohých prípadoch nie sú schopné zabezpečiť pre svojich študentov nadobúdanie dostatočných kľúčových kompetencií, akými sú digitálne a podnikateľské zručnosti či spoločenské a občianske kompetencie. Túto otázku treba riešiť. Snaha o zlepšenie kvality vzdelávania je cieľ, ktorý je relevantný pre všetky členské štáty. Ani krajiny, ktoré vykazujú dobré výsledky, nemajú dôvod zaspať na vavrínoch. Zabezpečenie vysokej kvality vzdelávania je úloha, ktorá sa nikdy nekončí: vyžaduje si nepretržitú pozornosť, zlepšovanie a prispôsobovanie.

Je potrebné zlepšiť efektívnosť: zabezpečenie udržania vysoko kvalitných a inkluzívnych systémov vzdelávania má svoju cenu a vyžaduje si primerané financovanie. Výdavky na vzdelávanie majú, ako druh verejných výdavkov podporujúcich rast, potenciál podporovať sociálnu spravodlivosť, ako aj inovatívne a konkurencieschopné hospodárstvo, a zároveň ponúkajú dobré vyhliadky na získanie zamestnania. V roku 2014 došlo po prvý raz za tri roky k reálnemu rastu verejných výdavkov, ktoré dosiahli 4,9 % HDP 3 . Neexistuje však záruka, že nárast verejných výdavkov automaticky prináša lepšie výsledky. Porovnanie výsledkov PISA a úrovne verejných výdavkov na predškolské a školské vzdelávanie v skutočnosti poukazuje na veľké rozdiely v spôsobe, akým členské štáty efektívne využívajú svoje zdroje. Tieto dôkazy poukazujú aj na zásadný význam zvyšovania efektívnosti, t. j. na čo najlepšie využitie obmedzených zdrojov na zabezpečenie kvality, spravodlivosti a výkonnosti.

Mali by sa posilniť snahy o účinnejšie investovanie do mladých ľudí. 
Zámerom tohto oznámenia je upriamiť pozornosť na zásadnú úlohu vzdelávania a na stanovenie spôsobov, ako podporovať úsilie členských štátov, buď v konkrétnych odvetviach vzdelávania (kapitola 2) alebo vo vzdelávaní všeobecne (kapitola 3). Toto oznámenie je súčasťou väčšieho balíka opatrení na podporu mladých ľudí. Opätovné úsilie s cieľom zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie je úzko prepojené s novým programom v oblasti zručností pre Európu 4 , ktorý bol spustený v júni 2016, a čiastočne z tohto programu vychádza. Opatrenia stanovené v rámci týchto iniciatív sa navzájom dopĺňajú a posilňujú.

2. Lepšia podpora EÚ členským štátom pri modernizácii školského a vysokoškolského vzdelávania

EÚ môže podporiť reformné úsilie členských štátov modernizovať školské a vysokoškolské vzdelávanie. V roku 2017 Komisia predstaví konkrétne iniciatívy na riešenie kľúčových otázok v oblasti školského a vysokoškolského vzdelávania. Tieto iniciatívy sa budú pripravovať pri plnom dodržiavaní zásady subsidiarity a v úzkej spolupráci s kľúčovými zainteresovanými stranami v členských štátoch, ako sú združenia študentov, učiteľov, vedúcich pracovníkov škôl a rodičov, sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti.

2.1. Vzdelávanie detí v školskom a predškolskom veku

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve

Kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve je dôležité na zabezpečenie základov pre osobný rozvoj a ďalšie vzdelávanie. Prvé roky života majú zásadný význam pre rozvoj kognitívnych a nekognitívnych zručností. Deficity v ranom vývoji sa ťažko odstraňujú v neskoršom období života. Kvalitné vzdelávanie v ranom veku je naopak pevným základom pre ľahšie získavanie zručností počas celého života.

Vysokokvalitné predškolské vzdelávanie je účinným a efektívnym spôsobom, ako podporiť sociálnu spravodlivosť. Pomáha znížiť predčasné ukončovanie školskej dochádzky a slabé výsledky a zohráva významnú úlohu pri prekonávaní znevýhodnenia vo vzdelávaní, čím sa deťom zo zraniteľného sociálno-ekonomického zázemia poskytujú lepšie príležitosti na sociálnu mobilitu smerom nahor. S poskytovaním kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve sú spojené relatívne nízke náklady, pričom je oveľa účinnejšie ako nápravné opatrenia neskôr v živote. Preto každý pokus o zlepšenie vzdelávania a efektívnosti systémov vzdelávania musí začať s analýzou toho, čo sa deje v ranom detstve.

Vec kvality a dostupnosti. Členské štáty dosiahli takmer 95 % referenčnú úroveň stanovenú v rámci pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020 pri poskytovaní vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, pričom priemerná účasť v celej EÚ dosiahla v roku 2014 mieru 94,3 % 5 . Deti zo znevýhodneného prostredia a z menšinových skupín sú však naďalej nedostatočne zastúpené 6 . Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve však môžu mať pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí a sociálnu mobilitu len vtedy, ak sú prístupné pre všetkých, ako aj cenovo dostupné a kvalitné. Splnenie týchto cieľov si bude vyžadovať ďalšie zlepšenia. Predovšetkým je nevyhnutné investovať do kvalifikovaných a vyškolených učiteľov a vytvárať učebné plány, ktoré by stimulovali deti a podporovali ich proces učenia.

Školské vzdelávanie

Európa potrebuje rozvoj a inováciu školského vzdelávania. Mnohé školské vzdelávacie systémy sa všemožne snažia reagovať na hlboké a komplexné zmeny, ktorým prechádzajú naše spoločnosti a hospodárstva. Je potrebné, aby sa školy mohli prispôsobiť meniacej sa situácii, v ktorej sa nachádzajú, osobitne aj digitálnej ére a čoraz väčšej rozmanitosti žiakov. Všetky tieto otázky si vyžadujú nielen prispôsobenie učebných osnov, ale aj rozmanitejšie vyučovanie a štúdium s cieľom riešiť potreby všetkých študentov. Byť súčasťou jedného a toho istého vzdelávacieho systému nemusí nevyhnutne ponúkať rovnaké príležitosti pre všetkých. Existujú významné rozdiely v kvalite vzdelávania v rámci toho istého vzdelávacieho systému. Tieto výzvy viedli k zvýšenému tlaku na riadenie systémov školského vzdelávania s cieľom podporiť kvalitnejšie vzdelávanie a začlenenie prostredníctvom udržateľnej inovácie. Európa musí zaistiť, aby sa zabránilo prehĺbeniu digitálnych rozdielov a aby sa zabezpečil primeraný prístup k digitálnym zdrojom a digitálnej infraštruktúre pre všetkých.

Úzke prepojenie medzi školami a ich prostredím umožňuje školám lepšie sa prispôsobiť špecifickým miestnym podmienkam. Umožňuje im, aby posilnili svoju spoluprácu s miestnym spoločenstvom a ponúkali zmysluplnejšie vzdelávacie skúsenosti pre mladých ľudí mimo školy a mimo štruktúr formálneho vzdelávania. Správna rovnováha medzi autonómiou škôl a zodpovednosťou pomáha zlepšiť systémy vzdelávania a dosahovanie kvalitných výsledkov.

Kvalita vyučovania a kvalita vedenia v oblasti vzdelávania sú kľúčové. Jedným z kľúčových prvkov zlepšovania kvality, sociálnych výsledkov a efektívnosti škôl je poskytovanie väčšej podpory pre učiteľov a vedúcich predstaviteľov škôl. Učitelia hrajú kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní poznatkov a spoločných hodnôt a pri poskytovaní podpory žiakom, ktorí pochádzajú zo zraniteľného sociálno-ekonomického zázemia. Umožniť učiteľom zvládnutie týchto náročných úloh si vyžaduje strategické investície do efektívneho vedenia školy a učiteľského povolania, ktoré sa zakladá na vynikajúcom počiatočnom vzdelávaní, tímovej práci a odbornom rozvoji počas celej kariéry. Digitálne zručnosti a kompetencie sa musia zahrnúť do odbornej prípravy ešte pred jej samotným začiatkom, ako aj do odbornej prípravy popri zamestnaní, a to za aktívnej podpory vedúcich predstaviteľov škôl.

2.2. Vysokoškolské vzdelávanie

Európa potrebuje urýchliť modernizáciu vysokoškolského vzdelávania.
Rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu v posledných rokoch bolo doteraz nepochybne jedným z kľúčových úspechov Európy. Riešenie dopytu po spoločnosti so zručnosťami na vysokej úrovni v rámci hospodárstva zostáva napriek tomu obrovskou výzvou pre univerzity a vysoké školy v Európe. Napriek mnohým príkladom excelentnosti a angažovanosti zamestnancov, študentov a zainteresovaných strán sa v nedávnej verejnej konzultácii zo strany Komisie 7 odhalili obavy týkajúce sa nesúladu medzi vzdelaním, ktoré v súčasnosti poskytujú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, a zručnosťami, ktoré absolventi potrebujú, aby uspeli.

Kvalita výučby je rozhodujúcim faktorom na zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania. Je potrebné vyvinúť ešte väčšie úsilie a investovať do pedagogickej prípravy akademických pracovníkov, čo je oblasť, ktorá je tradične menej cenená ako oblasť výskumu. Predovšetkým je potrebné zlepšiť stav a kvalitu výučby v oblasti vysokoškolského vzdelávania. To si vyžaduje pokrok vo vývoji, uznávaní a odmeňovaní vysokokvalitnej výučby. Okrem toho, v dôsledku rastúcej rozmanitosti populácie študentov sa výučba, ktorú poskytujú vyučujúci s odbornými pedagogickými skúsenosťami, stáva čoraz naliehavejšou otázkou. Učitelia musia byť dobre pripravení a vyškolení, aby mohli uspokojovať potreby študentov z rôznych prostredí a s rôznymi očakávaniami a potrebami.

Komisia v roku 2017 predloží balík iniciatív v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Program modernizácie vysokoškolského vzdelávania pomáha členským štátom, vzdelávacím inštitúciám, pracovníkom a študentom zlepšiť vzdelávanie a odbornú prípravu v celej EÚ. S cieľom zabezpečiť pevný základ pre ďalšiu prácu Komisia predloží v roku 2017 aktualizovaný 8 a obnovený program pre vysokoškolské vzdelávanie, vychádzajúc z odpovedí na verejnú konzultáciu o prioritách pre spoluprácu EÚ, ktorá skončila začiatkom roku 2016.

3. Lepšia podpora pre členské štáty na podporu reforiem na zlepšenie vzdelávacích systémov

Zaradenie vzdelávania medzi priority politiky. Úsilie o podporu programu na zlepšenie kvality a výkonnosti v oblasti vzdelávania musí začať zvyšovaním povedomia o potrebe prijať opatrenia. Keďže z dobrého vzdelania plynú výhody aj do ďalších oblastí politiky, ako sú sociálna politika, občianstvo, zamestnanosť, hospodárska alebo bezpečnostná politika, reformy vzdelávania treba vnímať v širšom kontexte. Diskusia na najvyššej úrovni môže pomôcť podnietiť politický impulz, ktorý je nevyhnutný pri zohľadňovaní a prijímaní opatrení na zlepšenie kvality systémov vzdelávania.

Presadzovanie reforiem vzdelávania v rámci európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík. Už dnes obsahujú usmernenia pre zamestnanosť 9 mandát na podporu reforiem vzdelávania a otázky spojené so vzdelávaním sú súčasťou činností v rámci európskeho semestra. Dôkazová základňa v oblasti vzdelávania v rámci európskeho semestra by sa mala ďalej posilniť lepším využívaním analytickej správy monitoru vzdelávania a odbornej prípravy. Okrem toho by sa mohlo preskúmať, ako by sa mohli lepšie využiť údaje OECD o zručnostiach ako ukazovateľ alebo referenčná hodnota pre monitorovanie pokroku pri zlepšovaní kvality výsledkov vzdelávania.

Podpora reformného úsilia členských štátov. Rozhodnutie o tom, ako ďalej rozvíjať systémy vzdelávania a odbornej prípravy, leží v rukách členských štátov. Modernizovať a zlepšovať vzdelávanie si vyžaduje reformy, ktoré sú založené na spoľahlivých poznatkoch o tom, čo vo vzdelávaní dobre funguje. Opatrenia na úrovni EÚ môžu pomôcť pri politických rozhodnutiach činiteľov v členských štátoch prostredníctvom poskytovania komparatívnych údajov, posilnením dôkazovej základne a vykonaním analýzy a porovnávania, podporovaním vzájomného učenia, výmenou vedomostí o osvedčených postupoch a poskytovaním cielenej podpory na základe existujúcej spolupráce s viacerými vnútornými a vonkajšími poskytovateľmi údajov vrátane OECD.

Zlepšenie spolupráce medzi rozličnými politickými oblasťami. Vzhľadom na vzájomné prepojenie vzdelávania s ostatnými strategickými oblasťami by sa mala posilniť spolupráca medzi jednotlivými politikami. Mohlo by sa to dosiahnuť formou spoločných politických diskusií, v rámci ktorých by sa prepájalo vzdelávanie s ekonomikou, financiami, zamestnanosťou, sociálnou ochranou, zdravím a politikou začleňovania vrátane integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín. Vzdelávanie takisto zohráva významnú úlohu pri predchádzaní radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu 10 . Takáto spolupráca by bola zároveň užitočná aj na zlepšenie dôkazovej základne z hľadiska toho, čo vo vzdelávaní dobre funguje.

Zvýšiť zameranie na účinnosť. Pre politické snahy zamerané na zvýšenie účinnosti vzdelávania by bola prospešná kombinácia odborných znalostí aktérov v oblasti vzdelávania a v iných oblastiach politiky, najmä v oblasti sociálneho začlenenia, zamestnanosti, hospodárskej politiky a verejných financií. Cieľom by malo byť dosahovanie lepších výsledkov. Inovačným prvkom by bola spolupráca napríklad s Výborom pre hospodársku politiku, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu. Vychádzajúc z pozitívnych skúseností v oblasti zdravia a dlhodobej starostlivosti útvary Komisie by mohli spoločne s Výborom pre hospodársku politiku (a inými príslušnými orgánmi) vypracovať analýzu politík a systémov vzdelávania a ich účinnosti a výkonnosti. Táto práca by mohla prispieť aj k užšej spolupráci medzi útvarmi Rady, napr. medzi Radou pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport, zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti a Radou pre hospodárske a finančné záležitosti.

4. Záver

Modernizácia a zlepšenie kvality vzdelávania si vyžaduje reformy. Rozhodnutie o vykonaní týchto reforiem je v rukách členských štátov. Zároveň majú všetky členské štáty spoločný záujem na tom, aby tieto reformy napredovali a priniesli výsledky, ktoré by boli výhodné pre Európu ako celok, napríklad v podobe sociálnej súdržnosti a spravodlivosti, vyššieho rastu, zamestnanosti, inovácie a konkurencieschopnosti.

EÚ môže podporovať úsilie členských štátov. Na základe tohto oznámenia sa skvalitnenie a modernizácia vzdelávania stávajú kľúčovou prioritou v rámci agendy EÚ. Obsahuje cielené opatrenia na úrovni EÚ, ktorými sa členské štáty môžu podporovať v ich reformnom úsilí a ktoré im môžu pomôcť pri budovaní spoločnej agendy, aby sa vysokokvalitné vzdelávanie stalo skutočnosťou pre všetkých.

(1)

http://www.oecd.org/pisa/

(2)

Prieskum v školách: Informačné a komunikačné technológie vo vzdelávaní – porovnanie prístupu, využívania a postojov k IKT na európskych školách (https://ec.europa.eu/digital-single-market/sites/digital-agenda/files/KK-31-13-401-EN-N.pdf).

(3)

Za týmto priemerom EÚ sa však skrývajú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi. Výdavky na vzdelávanie ako percento HDP pre jednotlivé členské štáty sa pohybujú v rozmedzí od 3 % do 7,2 %.

(4)

COM (2016) 381 final – Nový program v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti. Program sa zameriava na vybavenie ľudí lepšími zručnosťami, lepšie využitie existujúcich zručností a zlepšovanie informovanosti pre oblasť zručností a poznatkov o zručnostiach.

(5)

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy, 2016 (ec.europa.eu/education/monitor).

(6)

J. Bennet, 2012, Predškolské vzdelávanie a starostlivosť o deti zo znevýhodneného prostredia: závery z analýzy európskej literatúry a dve prípadové štúdie.

(7)

SWD(2016) 195 final.

(8)

Komisia 20. septembra 2011 predložila oznámenie s názvom „Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (KOM(2011) 567 v konečnom znení).

(9)

V článku 146 ZFEÚ sa stanovuje, že členské štáty považujú podporu zamestnanosti za otázku spoločného záujmu a koordinujú svoju činnosť v tomto ohľade v rámci Rady. V súlade s článkami 148 ZFEÚ Rada vypracuje usmernenia, ktoré členské štáty zohľadnia vo svojich politikách zamestnanosti.

(10)

Pozri dokument o úlohe vzdelávania pri predchádzaní radikalizácii: „Podpora predchádzania radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu“ (COM(2016) 379).