EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 11. 2016

COM(2016) 855 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Výzva na predloženie dôkazov - regulačný rámec EÚ pre finančné služby

{SWD(2016) 359 final}

Oznámenie Komisie o výzve na predloženie dôkazov:
regulačný rámec EÚ pre finančné služby

1. ÚVOD

V správe o stave Únie z roka 2016 predseda Komisie Juncker zdôraznil záväzok Komisie dôkladne preskúmať všetky existujúce európske právne predpisy s cieľom zabezpečiť, aby prinášali skutočnú hodnotu a výsledky. Výzva na predloženie dôkazov o regulačnom rámci EÚ pre finančné služby je významným príkladom takéhoto postupu. Predstavuje kľúčový príspevok do programu Komisie pre lepšiu právnu reguláciu a Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), ktorý zabezpečuje, že právne predpisy EÚ prinášajú občanom a podnikom výsledky účinným, efektívnym spôsobom a s minimálnymi nákladmi.

Výzva na predloženie dôkazov je tiež prvým príkladom vykonávania tohto postupu na medzinárodnej úrovni. Pravidlá týkajúce sa finančných služieb by mali pomôcť vytvoriť prostredie, ktoré chráni spotrebiteľov, presadzuje integritu trhu a podporuje investície, rast a pracovné miesta. Finančná kríza vyvolala prijatie vyše 40 nových právnych predpisov EÚ na obnovenie finančnej stability a dôvery trhu. Medzi tieto predpisy patria:

zvýšená ochrana spotrebiteľov a vyššia transparentnosť,

lepší regulačný rámec pre banky, trhy s poistením a cennými papiermi a správcov aktív,

jednotný mechanizmus dohľadu pre veľké a systémové banky, a

nové nástroje na riešenie krízových situácií bánk a účinnejšia ochrana vkladov.

Vo všeobecnosti je finančný systém vďaka týmto reformám stabilnejší a odolnejší. Súčasne je dôležité sledovať prebiehajúcu tvorbu, včasné vykonávanie a fungovanie nových pravidiel s cieľom kontrolovať, či prinášajú plánované výsledky, a zvážiť vhodné zmeny v prípade, ak nefungujú. Toto je dôležitá súčasť demokratickej zodpovednosti a zabezpečí to dôveru voči finančnému systému u tých, ktorých sa pravidlá dotýkajú, vrátane koncových používateľov. Výzva na predloženie dôkazov zahŕňa posúdenie interakcie medzi jednotlivými pravidlami a ich kombinovaný hospodársky vplyv. Malo by sa v nej zabezpečiť, že sa budú riešiť neželané následky, nezrovnalosti a nedostatky súčasného regulačného rámca. Pri kontrolovaní, či sú pravidlá stále vhodné pre meniacu sa situáciu, sa musí zohľadniť aj vývoj vo finančnom sektore a všeobecnejšie v hospodárstve vrátane rýchlej technologickej zmeny.

Toto je prístup, ktorý podporuje Európsky parlament a Rada. V súlade s uznesením Európskeho parlamentu k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ 1 Komisia v rámci výzvy na predloženie dôkazov prizvala externé zainteresované strany, aby sa podelili o svoje skúsenosti s vykonávaním finančnej regulácie EÚ a aby poskytli údaje, dôkazy a argumenty na podporu posúdenia ich kombinovaného vplyvu.

Väčšina respondentov oznámila svoju podporu finančným reformám, ktoré sa uskutočnili v reakcii na krízu. Zastávajú názor, že pravidlá zvýšili odolnosť finančného systému zlepšili ochranu investorov a spotrebiteľov. Zainteresované strany však uviedli príklady možného napätia, prekrývania sa a iných foriem neželaných interakcií medzi jednotlivými pravidlami. Tieto príklady poukazujú na význam posúdenia a analýzy kombinovaného vplyvu pravidiel. Niektorí respondenti tiež vyjadrili obavy, že pravidlá vyplývajúce z plnenia medzinárodných dohôd, ako je vplyv pripravovaných opatrení, o ktorých diskutuje Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS), a obavy z toho, aké je vzájomné pôsobenie medzi prvkami týchto pravidiel a existujúcimi pravidlami. Komisia najrelevantnejšiu spätnú väzbu o globálnych štandardoch predložila príslušným medzinárodným orgánom.

V iných oblastiach, v ktorých zainteresované strany vzniesli námietky, predložené dôkazy momentálne nezaručili zmenu. Komisia však bude naďalej monitorovať vývoj a uvíta ďalšie dôkazy od zainteresovaných strán o problémoch, ktoré by sa mali dôkladnejšie analyzovať.

Komisia na základe dôkladného preskúmania a analýzy všetkých odpovedí na výzvu na predloženie dôkazov a na základe diskusií počas verejného vypočutia, ktoré sa uskutočnilo v Bruseli v máji 2016, dospela k záverom, že celkový rámec finančných služieb v EÚ funguje dobre. V týchto oblastiach sú však potrebné cielené následné opatrenia:

zníženie zbytočných regulačných obmedzení týkajúcich sa financovania hospodárstva,

zvýšenie primeranosti pravidiel bez toho, aby sa ustúpilo od prudenciálnych cieľov,

zníženie neprimeraného regulačného zaťaženia,

úprava pravidiel, aby boli súdržnejšie a orientované na budúcnosť.

Ak to bolo vhodné a možné, výsledky výzvy na predloženie dôkazov boli zahrnuté do existujúcich preskúmaní a legislatívnych iniciatív. Spätná väzba, ktorú poskytli zainteresované strany, bola začlenená do pripravovaných legislatívnych návrhov a opatrení vrátane preskúmania nariadenia a smernice o kapitálových požiadavkách (CRR/CRD IV) 2 3 , ktorej výsledkom je takzvaný balík CRR2 4 , ktorý Komisia navrhla 23. novembra 2016, prípravy budúcich opatrení zahrnutých v akčnom pláne únie kapitálových trhov a nadchádzajúcej revízie programu REFIT týkajúcej sa nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) 5 . Poskytnutá spätná väzba sa zohľadní aj v nadchádzajúcich kontrolách a hodnoteniach vhodnosti, ktoré sa uskutočnia, keď bude k dispozícii viac údajov o výsledkoch a dlhodobých vplyvoch opatrení. Vo výzvach na predloženie dôkazov bolo určených aj niekoľko ďalších problémov, pre ktoré sú potrebné nové politické opatrenia. Tieto problémy sú uvedené v tomto oznámení.

2. NÁSLEDNÉ OPATRENIA

Pri stanovovaní následných opatrení uvedených ďalej Komisia náležite zohľadnila odpovede poskytnuté širokým spektrom zainteresovaných strán vrátane skupín používateľov finančných služieb, orgánov verejnej moci, investorov a subjektov odvetvia. Podrobnejší opis doručených dôkazov sa nachádza v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

2.1Oslabenie zbytočných regulačných obmedzení týkajúcich sa financovania hospodárstva

Európska únia v súlade s prioritou Komisie stimulovať investície, rast a vytváranie pracovných miest musí venovať pozornosť oblastiam, v ktorých pravidlá EÚ môžu ohrozovať tok finančných prostriedkov do hospodárstva, a musí preskúmať, či rovnaké prudenciálne ciele možno dosiahnuť spôsobom, ktorý bude priaznivejší pre rast. Ako sa poukázalo v akčnom pláne únie kapitálových trhov, tok finančných prostriedkov do MSP a dlhodobé investície sú mimoriadne politické problémy. V tejto súvislosti sa spätná väzba od zainteresovaných strán týkala týchto oblastí:

Schopnosť bánk financovať hospodárstvo v širšom zmysle

Podniky a domácnosti v EÚ sú naďalej závislé od schopnosti a ochoty bánk financovať ich investície a činnosti. Komisia spolupracuje so spoluzákonodarcami na príprave únie kapitálových trhov s cieľom rozšíriť zdroje financovania, je však dôležité, aby správne fungovali aj spôsoby financovania bánk.

Väčšina respondentov súhlasila s tým, že reformy prijaté po kríze boli rozhodujúce pre obnovenie odolnosti bankového sektora. Táto odolnosť predstavuje predpoklad na to, aby banky mohli plniť svoju úlohu pri financovaní hospodárstva. Respondenti však vyjadrili aj znepokojenie týkajúce sa vplyvu pripravovaných opatrení obozretnosti, ktoré dokončuje Bazilejský výbor pre bankový dohľad a toho, ako môžu vzájomne pôsobiť na existujúce pravidlá spôsobom obmedzujúcim schopnosť bánk poskytovať financie. Banky od finančnej krízy získali vyše 800 miliárd EUR kapitálu a podstupujú pravidelné stresové testovanie. Pozornosť Komisie sa teraz zameriava na vykonávanie zvyšných reforiem výboru BCBS s cieľom odstrániť ostávajúce riziká spôsobom, ktorým sa zabezpečí finančná stabilita a ktorým si banky zachovajú schopnosť podporovať rast hospodárstva EÚ.

Financovanie MSP

Malé a stredné podniky sú najväčší prispievatelia k vytváraniu pracovných miest a rastu v Európe. Program opatrení Komisie na zlepšenie príležitostí malých a stredných podnikov na financovanie z kapitálových trhov respondenti privítali. Takisto však poznamenali, že veľká väčšina z finančných prostriedkov MSP závisí od bankových úverov, a tvrdili, že by sa malo spraviť viac na podporu tohto spôsobu financovania ako doplnku k financovaniu z kapitálových trhov.

Dlhodobé udržateľné investície

Dlhodobé financovanie investorom umožňuje mať vyššie a menej nestále zisky vzhľadom na dlhú splatnosť týchto investícií. Vysokokvalitná infraštruktúra zvyšuje produktivitu hospodárstva, umožňuje rast a pomáha navzájom prepojiť jednotný trh. Odpovede poukázali na určité právne predpisy, ktoré sa vnímali ako prekážka pre dlhodobé investície. Napríklad sa tvrdilo, že rizikový rámec stanovený v smernici Solventnosť II 6 obmedzuje schopnosť poisťovní financovať dlhodobé investície a že kapitálový rámec bánk neumožňuje dostatočné stimuly pre dlhodobé investície.

Podpora trhovej likvidity

Trhová likvidita je zásadná pre správne fungovanie finančného systému, ktorý podporuje investície a rast efektívnym prideľovaním kapitálu. Z najnovších dôkazov vyplýva, že od krízy došlo k poklesu likvidity na niektorých trhoch vrátane trhov s podnikovými dlhopismi a so zmluvami o repo transakciách. Z dôkazov vyplýva, že na likviditu má vplyv veľa faktorov. Určovanie účinkov regulačných zmien je ťažké. Komisia bude naďalej monitorovať vývoj v tejto oblasti a dôkladne posúdi vplyv, ktorý môžu mať regulačné opatrenia na trhovú likviditu.

Prístup k zúčtovaniu

Deriváty sú dôležitým prostriedkom korporácií a finančných firiem, ktoré podporujú hedžing a riadenie rizík. Centrálne zúčtovanie derivátov, jedna z hlavných reforiem, na ktorej sa dohodli vedúci predstavitelia krajín G20, výrazne znižuje riziká spojené s trhom s derivátmi. Nie všetky firmy sú však dosť veľké na to, aby mali priamy prístup do klíringového ústavu centrálnej protistrany, a veľa z nich používa banky na zúčtovanie derivátových transakcií v ich mene. Respondenti vyjadrili znepokojenie nad tým, že niektoré opatrenia by zabránili bankám poskytovať tieto základné služby zúčtovania koncovým používateľom za rozumnú cenu.

Následné opatrenie:

Bankové financie	V balíku CRR2 Komisia navrhuje prispôsobiť návrhy výboru BCBS v kľúčových oblastiach s cieľom ochrániť schopnosť bánk financovať hospodárstvo: oukazovateľ finančnej páky sa upraví tak, aby sa v ňom odzrkadľovala rozmanitosť finančného sektora EÚ a zabezpečil prístup k zúčtovaniu a k verejným finančným prostriedkom na rozvoj. Ukazovateľ finančnej páky bude naďalej slúžiť ako poistka proti nadmernému využívaniu pákového efektu, opredstaví sa postupné zavádzanie postupného preskúmania obchodnej knihy, aby sa predišlo náhlemu a neprimeranému zvýšeniu základného imania niektorých bánk, a opostupne sa zavedie a vylepší pomer čistého stabilného financovania, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie obchodného financovania EÚ, trhov s derivátmi a trhov so zmluvami o repo transakciách. Vzhľadom na pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť v súvislosti s bankovou úniou, Komisia navrhuje v rámci balíka CRR2 opatrenia, ktoré môžu posilniť integráciu v rámci cezhraničného bankovníctva v oblasti bankovej únie, ktoré sú predmetom primeraných záruk. Tým by sa potenciálne zlepšila schopnosť cezhraničných bánk riadiť kapitál a likviditu v rámci skupiny, znížiť fragmentáciu a posilniť schopnosť bánk financovať hospodárstvo. Na podporu úverových inštitúcií pri prístupe k finančným prostriedkom od veriteľov, ktorí nie sú z EÚ, Komisia navrhuje úpravu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD 7 ), aby sa zabezpečilo, že sa bude môcť pragmatickým spôsobom uplatniť požiadavka na zmluvné uznanie ustanovení o záchrane pomocou vnútorných zdrojov pre veriteľov, ktorí nie sú z EÚ.
Financovanie MSP	V súčasnosti sú kapitálové požiadavky na bankové úvery do 1,5 milióna EUR pre MSP nižšie ako kapitálové požiadavky na úvery pre väčšie podniky. Komisia v balíku CRR2 navrhuje rozšíriť „koeficient na podporu malých a stredných podnikov“ na všetky úvery pre MSP vrátane úverov nad 1,5 milióna EUR. V rámci ďalšej práce týkajúcej sa financovania a kótovania MSP Komisia posúdi vykonávanie pravidiel podľa smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID II) 8 v rámci investičného prieskumu týkajúceho sa MSP. Zatiaľ čo celkovo sa od zmien očakáva zníženie počtu konfliktov záujmov a zlepšenie fungovania trhu, vplyv pravidiel na prieskum MSP sa musí dôkladne monitorovať. Komisia bude pozorne monitorovať aj vývoj na trhu, aby sa presvedčila, že režim pre emitentov na rastovom trhu MSP podľa nariadenia o zneužívaní trhu (MAR) 9 zabezpečí správnu rovnováhu medzi podporovaním MSP a ochranou investorov.
Dlhodobé investície	Komisia prijala v smernici Solventnosť II nižšie kapitálové požiadavky na krytie rizika na kvalifikáciu projektov v oblasti infraštruktúry pre poisťovateľov a navrhne revíziu kalibrácie kapitálových požiadaviek na krytie rizika v prípade korporácií pôsobiacich v oblasti infraštruktúry. Komisia v rámci balíka CRR2 zníži aj kapitálové požiadavky týkajúce sa úverového rizika pre investície bánk do projektov v oblasti infraštruktúry. Preskúmania smernice Solventnosť II v budúcnosti poskytnú príležitosť na posúdenie balíka dlhodobých záruk s cieľom dôkladnejšie preskúmať stimuly pre dlhodobé investície zo strany poisťovateľov, a na posúdenie vhodnosti prudenciálneho prístupu k súkromnému kapitálu a súkromne umiestňovaným dlhovým nástrojom.
Trhová likvidita	Popri komplexnom preskúmaní trhov s podnikovými dlhopismi v rámci akčného plánu únie kapitálových trhov Komisia zároveň posúdi fungovanie trhov so zmluvami o repo transakciách. Komisia na zmiernenie konkrétnych obáv týkajúcich sa likvidity trhu s dlhopismi navrhla, aby sa nový režim transparentnosti pred uzavretím obchodu pre smernicu MiFID II zavádzal postupne v prípade nekapitálových nástrojov, pričom sa zabezpečí, že sa spočiatku pokryjú iba najviac likvidné nástroje. Komisia posúdi vymedzenie výnimky pre „činnosti tvorby trhu“ v nariadení o predaji nakrátko (SSR) 10 . Komisia navrhla, že zavedie primeranejšie pravidlá pre menej likvidné nástroje v rámci delegovaných aktov podľa nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov (CSDR) 11 týkajúcich sa peňažných sankcií a disciplíny pri vyrovnávaní.
Prístup k zúčtovaniu	Komisia v rámci preskúmania nariadenia EMIR posúdi obavy týkajúce sa prístupu k službám zúčtovania a zváži, či by sa na korporácie a malé finančné podniky mali vzťahovať zúčtovacie a maržové požiadavky a akým spôsobom.

2.2Posilnenie proporcionality pravidiel bez oslabenia prudenciálnych cieľov

Regulácia sa na regulované subjekty musí uplatňovať proporcionálne, pričom sa v nej musí odrážať ich obchodný model, veľkosť, systémový význam, ako aj ich zložitosť a cezhraničné činnosti. Proporcionálnejšie pravidlá pomôžu pri presadzovaní hospodárskej súťaže a posilňovaní odolnosti finančného systému tým, že zabezpečia jeho rozmanitosť bez oslabenia prudenciálnych cieľov a finančnej stability a celkovej odolnosti. Menšie prekážky vstupu na trh novým subjektom umožňujú nahradiť služby, ktoré sa prestanú poskytovať, keď menej odolné podniky opustia trh. Súčasne sa musí pozorne zabezpečiť, aby opatrenia zamerané na posilnenie proporcionality nenarušili rovnaké podmienky. Komisia preskúma spôsoby na posilnenie proporcionality pravidiel finančných služieb primeraným spôsobom.

Následné opatrenie:

Bankovníctvo	Komisia v rámci balíka CRR2 navrhuje: oďalšie uvoľnenie záťaže spojenej s podávaním správ a zabezpečenie diferencovaných požiadaviek na zverejňovanie informácií pre malé a menej komplexné úverové inštitúcie, ovzhľadom na skúsenosti s uplatňovaním súčasných pravidiel vyňatie malých a menej komplexných inštitúcií a zamestnancov s nízkou úrovňou pohyblivej zložky odmeňovania z pravidiel o odklade vyplatenia a vyplatenia v podobe nástrojov, oodstránenie zbytočnej zložitosti, pokiaľ ide o zaobchádzanie s trhovým rizikom a kreditným rizikom protistrany podľa obchodných kníh. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) má v úmysle vypracovať IT nástroj, ktorý by mal pomôcť malým bankám rozlišovať medzi pravidlami, ktoré súvisia s ich veľkosťou a činnosťami, a pravidlami, ktoré by sa mali uplatňovať len na veľké a komplexnejšie banky. Komisia v roku 2017 vykoná revíziu programu REFIT týkajúcu sa prudenciálneho prístupu k investičným spoločnostiam, pričom zohľadní odporúčania EBA o vývoji prudenciálneho režimu pre menšie investičné spoločnosti, ktoré nepredstavujú nijakú systémovú hrozbu. V novembri 2016 orgán EBA začal konzultácie v reakcii na výzvu Komisie na poskytnutie technickej pomoci s návrhom nového prudenciálneho režimu pre investičné spoločnosti.
Deriváty	Komisia v rámci preskúmania nariadenia EMIR, 12 posúdi prispôsobenie rozsahu požiadaviek nariadenia EMIR na zúčtovanie a marže s cieľom odstrániť rôzne problémy, pred ktorými stoja nefinančné korporácie, dôchodkové fondy a malé finančné protistrany. Dôchodkové fondy v súčasnosti využívajú dočasnú výnimku zo zúčtovacej povinnosti podľa nariadenia EMIR a v preskúmaní nariadenia sa posúdi, ako túto záležitosť čo najvhodnejšie riešiť.
Poistenie	Komisia v júli 2016 vydala výzvu na technickú pomoc pre Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), pokiaľ ide o preskúmanie 17 konkrétnych položiek v delegovanom nariadení Solventnosť II. Cieľom je zjednodušiť metódy, predpoklady a výpočty určitých modulov v štandardnom vzorci a vyvinúť rámec na používanie alternatívneho ratingového hodnotenia. Technická pomoc sa zahrnie do budúceho preskúmania Solventnosti II.
Správa aktív	Vychádzajúc z prístupu uvedeného v balíku CRR2, Komisia posúdi proporcionalitu pravidiel smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIFMD) 13 a podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) 14 napríklad v súvislosti so zlaďovaním systémov odmeňovania a so znižovaním zaťaženia spojeného s podávaním správ.
Sektor úverového ratingu	Komisia posúdi mieru, do akej by sa nariadenie o ratingových agentúrach 15 mohlo vzťahovať na malé ratingové agentúry primeranejším spôsobom, aby sa v sektore posilnila hospodárska súťaž. To zahŕňa vysvetlenie určitých existujúcich výnimiek pre menšie firmy a preskúmanie zjednodušených požiadaviek na podávanie správ a ďalších opatrení proporcionality.

2.3Zníženie neprimeraného regulačného zaťaženia

Udržiavanie regulačného zaťaženia na minime, ktoré je potrebné, aby sa uplatňovaním pravidiel dosiahli ich ciele, a súčasne plné využívanie moderných technologických riešení je jedným z hlavných cieľov programu REFIT Komisie v rámci programu lepšej právnej regulácie. Komisia je pevne odhodlaná pokračovať v procese hodnotenia a revidovania právnych predpisov s cieľom predísť zbytočnej zložitosti alebo zaťaženiu.

Požiadavky na podávanie správ zabezpečujú príslušným orgánom a orgánom dohľadu údaje o účastníkoch trhu a ich činnostiach. Prístup k týmto údajom je nevyhnutný na výkon dohľadu nad trhom a na zabezpečenie riadneho fungovania trhov, finančnej stability, ochrany investorov a spravodlivej hospodárskej súťaže. Napomáha aj podpore užšej integrácie kapitálových trhov. Respondenti súčasne vnímali niektoré požiadavky na podávanie správ ako rozporné a duplicitné pri všetkých právnych predpisoch, nadmerne zložité a nie vždy primerané ich účelu. V odpovediach poukázali na dôležitú úlohu technológií: hoci existujú problémy pri pravidelnom aktualizovaní systémov, aby vyhovovali najnovším požiadavkám, technologický vývoj môže firmám pomôcť tým, že uľahčí proces podávania správ.

Väčšina právnych predpisov vrátane nariadenia o kapitálových požiadavkách a smernice Solventnosť II už obsahuje ľahšie požiadavky na podávanie správ pre menšie firmy, ich plnenie sa však medzi jurisdikciami líši.

Existujú príklady divergentného transponovania smerníc EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov a nejednotné presadzovanie pravidiel EÚ. Navyše „pozlacovanie“ vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo vo vnútroštátnom dohľade spolu s minimálnymi požiadavkami stanovenými v smerniciach EÚ občas viedli k dodatočným a/alebo prekrývajúcim sa požiadavkám, ktoré môžu vytvárať prekážky pre cezhraničnú činnosť finančných firiem.

Následné opatrenia:

Podávanie správ	V balíku CRR2 sa navrhuje zníženie frekvencie, v akej majú menšie a menej zložité banky podávať správy. Pred koncom roka Európsky orgán pre bankovníctvo uskutoční konzultácie o niekoľkých konkrétnych návrhoch na ďalšie zmenšenie zaťaženia vyplývajúceho z požiadaviek na podávanie správ v bankovníctve zosúladením požiadaviek na podávanie správ o dohľade, štatistikách a makroprudenciálnom dohľade, ako aj zvýšením konzistentnosti vymedzení v jednotlivých právnych predpisoch. Pri preskúmaní nariadenia EMIR v roku 2017 sa bude hľadieť na spôsoby, ako v prípade potreby, zmenšiť súčasné požiadavky na podávanie správ pre nefinančné korporácie, malé finančné korporácie a dôchodkové fondy vzhľadom na ich menšie systémové riziko. Komisia s cieľom riešiť obavy týkajúce sa nákladov na zabezpečenie súladu v strednodobom až dlhodobom horizonte dôkladne preskúma požiadavky na podávanie správ vo finančnom sektore v rámci programu REFIT. V tejto súvislosti Komisia s podporou programu ISA2 16 spustila projekt štandardizácie finančných údajov, ktorého cieľom je vyvinúť spoločný jazyk v oblasti finančných údajov. V projekte sa budú riešiť príčiny zaťaženia týkajúceho sa súladu a pripraví sa základ pre prístup „raz pre všetkých“ v oblasti podávania správ. Vykonaním podrobného zmapovania požiadaviek na podávanie správ v 20 kľúčových právnych predpisoch v oblasti financií sa v rámci projektu preskúma, či možno obmedziť, ustáliť alebo zjednodušiť políčka na údaje a spôsoby podávania správ bez toho, aby došlo k oslabeniu ich cieľov. Orgán EIOPA by mal koncom roka 2016 podať správu o vykonávaní ľahších požiadaviek na podávanie správ pre menších poisťovateľov podľa smernice Solventnosť II. Komisia posúdi možnosť zavedenia jednotnej platformy na podávanie správ v oblasti predaja nakrátko s cieľom posilniť poskytovanie informácií regulačným orgánom a preskúmať spôsoby, ako znížiť zaťaženie súvisiace s podávaním správ o čistých krátkych pozíciách.
Požiadavky na zverejnenie informácií	Komisia v súčasnosti posudzuje opatrenia na vnútroštátnu transpozíciu smernice o transparentnosti 17 a smernice o účtovníctve 18 . To zahŕňa posúdenie obáv, že existujú divergentné pravidlá o oznamovaní veľkých podnikov o hlasovacích právach.
Náklady na dodržiavanie predpisov	Komisia preskúma vnútroštátne možnosti v nariadení o audite 19 s osobitným zameraním na cezhraničný vplyv povinného striedania a čierneho zoznamu zakázaných neaudítorských služieb. Komisia v rámci iniciatívy REFIT bude diskutovať aj o vplyve divergentných vnútroštátnych možností. Komisia mapuje vykonávanie opatrení na vnútroštátnu transpozíciu, aby identifikovala ustanovenia týkajúce sa pozlacovania, ktoré vytvárajú neprimerané dodatočné náklady na dodržiavanie predpisov. V súčasnosti Komisia posudzuje vnútroštátnu transpozíciu 17 smerníc. Naďalej bude monitorovať pokrok týkajúci sa smerníc transponovaných v rokoch 2017 a 2018. Komisia prostredníctvom odbornej skupiny pre prekážky pre voľný pohyb kapitálu v rámci akčného plánu únie kapitálových trhov skúma aj vnútroštátne ustanovenia, ktoré vytvárajú neoprávnené alebo neprimerané zaťaženie na cezhraničný pohyb kapitálu. Cieľom je spolu s členskými štátmi pripraviť spoločný plán možných opatrení na odstránenie týchto vnútroštátnych prekážok.
Znižovanie prekážok pre vstup a integráciu trhov.	Pokiaľ ide o prekážky vstupu na trh, Komisia v októbri 2016 prijala správu o stave trhu ratingových agentúr. Správa obsahovala predbežné posúdenie hospodárskej súťaže na trhu, možné prekážky a neprimerane vysoké náklady pre menšie ratingové agentúry. Komisia bude naďalej monitorovať vývoj v tejto oblasti. Komisia bude monitorovať uplatňovanie a vplyv ustanovení o zverení výkonu činností nachádzajúcich sa v nariadení o referenčnej hodnote 20 , podľa ktorých musia správcovia referenčných hodnôt zaručiť faktický prístup vnútroštátnych príslušných orgánov k údajom. Pokiaľ ide o prekážky pre integráciu trhov, Komisia v rámci akčného plánu únie kapitálových trhov vedie diskusie o cezhraničných prekážkach pre správu fondu. Na základe výsledkov môže Komisia navrhnúť zmenu právnych predpisov, ich presadzovanie alebo usmernenie na odstránenie prekážok. Komisia má v úmysle preskúmať aj uskutočniteľnosť zjednodušenia súboru povolení potrebných na poskytovanie týchto služieb v rámci jednotného trhu.

2.4Zvýšenie súdržnosti regulačného rámca a jeho orientovanie na budúcnosť

Vo výzve na predloženie dôkazov sa poukázalo aj na potrebu zabezpečiť súlad v celom regulačnom rámci, ďalšieho posilnenia ochrany investorov a spotrebiteľov, riešiť zvyšné riziká vo finančnom systéme, a udržovať regulačný rámec zároveň s technologickým vývojom.

Riešenie nestálych interakcií

V rámci výzvy na predloženie dôkazov bolo odhalených niekoľko nezamýšľaných interakcií medzi jednotlivými právnymi predpismi. Napríklad nižšie riziko z používania derivátov po reformách nariadenia EMIR sa dostatočne neodrazilo v prudenciálnych pravidlách, ktorými sa riadia poisťovne patriace pod smernicu Solventnosť II, alebo v pravidlách, ktorými sa riadia PKIPCP. Alebo obava, že by sa na základe ukazovateľa finančnej páky mohli ukladať pokuty bankám, ktoré pôsobia ako zúčtovací členovia, keďže v ich vystavení sa zohľadňuje účinok (oddelených) počiatočných marží znižujúci riziko. Súčasne nie všetky interakcie predstavujú odôvodnenie na zásah. Napríklad neexistujú dostatočné dôkazy na vytvorenie záveru, že ukazovateľ finančnej páky bráni bankám držať vysokokvalitné likvidné aktíva, ktoré si vyžaduje ukazovateľ krytia likvidity.

Posilnenie ochrany investorov a spotrebiteľov

Komisia prijala podstatné kroky na zlepšenie ochrany investorov a spotrebiteľov finančných služieb. Väčšina týchto nových alebo revidovaných zákonov len nedávno nadobudlo účinnosť alebo ju len má nadobudnúť, kým niektoré sa stále nachádzajú vo fáze transpozície. Spotrebiteľské organizácie poukázali na to, že dôvera spotrebiteľov voči poskytovateľom finančných služieb bola stále nízka, a vyzvali Komisiu, aby v tejto oblasti prijala ďalšie opatrenia. Tento názor spotrebiteľských organizácií je v súlade so zisteniami hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov, v ktorej sa finančné služby niekoľko rokov umiestňovali na posledných miestach. Nízka dôvera spotrebiteľov vo finančné služby oslabuje ich zapájanie sa do finančných služieb, najmä pokiaľ ide o cezhraničný predaj. Na obnovenie tejto dôvery je dôležité, aby sa politiky Komisie zaoberali aspektmi ochrany spotrebiteľov a presadzovania predpisov.

Odstraňovanie nedostatkov v regulačnom rámci

Nedostatky v regulačnom rámci sa môžu prejaviť napríklad z dôvodu regulatórnej arbitráže, finančných inovácií a technologického vývoja, keďže používatelia aj poskytovatelia finančných služieb časom prispôsobujú svoje správanie. Jednou z uvádzaných priorít Komisie je dokončenie programu finančnej reformy vyriešením zvyšných rizík vrátane rizík spojených so subjektmi so systémovou stopou.

Zohľadnenie technologického vývoja

Technológia mení obchodné modely účastníkov finančného trhu a ich interakciu s klientmi a investormi. To predstavuje veľké príležitosti pre etablovaných účastníkov trhu, ale aj pre nových účastníkov, ktorí vstúpili na trh. Prínosom pre zákazníkov by mali byť aj rozmanitejšie a efektívne finančné služby. Súčasne existujú obavy týkajúce sa potenciálnych rizík, ktoré môžu predstavovať pre riadne fungovanie a stabilitu finančných trhov. Tieto riziká sa musia monitorovať a zmierňovať. Konkrétne by finančná regulácia mala byť natoľko flexibilná, aby podporila, a nie poškodila, technologický vývoj a súčasne aby zabezpečila vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov.

Následné opatrenia:

Riešenie interakcií a nezrovnalostí	Komisia na zabezpečenie schopnosti bánk poskytovať služby zúčtovania klientov podľa nariadenia EMIR v rámci balíka CRR2 navrhuje upraviť ukazovatele finančnej páky, aby banky mohli vyvážiť možnú budúcu expozíciu príslušných derivátových transakcií s počiatočnou maržou. Komisia preskúma rámec na zmiernenie kreditného rizika protistrany v smernici Solventnosť II, aby zdôvodnila prijatie nariadenia EMIR v budúcom preskúmaní delegovaného aktu Solventnosť II. Komisia požiadala orgán EIOPA, aby navrhol aktualizáciu delegovaného aktu Solventnosť II, aby sa v ňom zohľadnilo nižšie riziko protistrany zavedené v nariadení EMIR. Budúce preskúmanie sa bude zaoberať aj nezrovnalosťami medzi smernicou Solventnosť II a nariadením o kapitálových požiadavkách týkajúcimi sa zaobchádzania s regionálnymi štátnymi správami a miestnymi orgánmi. Konzultácie Komisie, ktorých cieľom bolo zhromaždiť dôkazy o tom, či je súčasný regulačný rámec smernice o finančných konglomerátoch (FICOD) 21 úmerný a primeraný svojmu účelu, sa skončili v septembri 2016. Komisia v rámci pracovného plánu REFIT na rok 2017 vyhodnotí významnosť, účinnosť, efektívnosť, súdržnosť a pridanú hodnotu súčasného rámca smernice o finančných konglomerátoch. Komisia v rámci balíka CRR2 navrhuje postupne zaviesť prudenciálne kapitálové účinky vyplývajúce z nového modelu zníženia hodnoty do revidovaných medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS 9) s cieľom zabrániť náhlemu účinku na poskytovanie finančných prostriedkov bankami. Komisia požiadala orgán ESMA, aby analyzoval predložené dôkazy o obmedzeniach PKIPCP, pokiaľ ide o používanie mimoburzových derivátov.
Posilnenie ochrany investorov a spotrebiteľov	V nadväznosti na zelenú knihu o retailových finančných službách Komisia začiatkom roka 2017 uverejní akčný plán, v ktorom uvedie kroky na vybudovanie hlbšieho jednotného trhu pre retailové finančné služby. Cieľom akčného plánu bude pomôcť spotrebiteľom, aby sa s nimi zaobchádzalo spravodlivejšie, a aby spotrebitelia a poskytovatelia mohli viac využívať potenciál jednotného trhu. V akčnom pláne pre retailové finančné služby sa, okrem iného, zvážia spôsoby na: i) zvýšenie ochrany spotrebiteľov pri nakupovaní finančných služieb cez hranice a online. Konkrétne sa zlepší informovanosť o možnostiach mimosúdneho urovnávania cezhraničných sporov; ii) zníženie právnych a regulatórnych prekážok, ktorým firmy čelia pri poskytovaní finančných služieb v zahraničí vrátane prípadov, keď využívajú čoraz väčšmi digitalizované retailové finančné služby, a iii) prispôsobenie požiadaviek na zverejňovanie informácií svojmu účelu v digitálnom svete. Komisia v rámci akčného plánu únie kapitálových trhov začína komplexné posúdenie európskych trhov pre retailové investičné produkty, v ktorom sa pozrie na distribučné reťazce, investičné poradenstvo a možnosti, ktoré ponúka technológia.
Odstraňovanie nedostatkov v regulačnom rámci	Komisia v rámci akčného plánu pre oblasť retailových finančných služieb môže zvážiť prínosy zvyšovania ochrany v rámci smernice o systémoch náhrad pre investorov 22 , pričom zohľadní skúsenosti, ktoré v minulosti v tejto oblasti získala. Komisia čoskoro predloží návrh rámca na ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk pre centrálne protistrany. V nadchádzajúcom preskúmaní makroprudenciálneho rámca EÚ sa posúdia všetky nezrovnalosti v súbore makroprudenciálnych nástrojov a v prípade, keď sa nástroje prekrývajú z hľadiska zacielenia na riziká, kalibrácie a akumulácie rizík. Ako sa uvádza v dokumente konzultácií, v preskúmaní sa bude posudzovať aj význam rozširovania makroprudenciálneho rámca mimo bankovníctva.
Zohľadnenie technologického vývoja	Bola vytvorená interná osobitná skupina odvetvia FinTech, ktorej účelom je monitorovať technologický vývoj ovplyvňujúci finančný sektor a v prípade potreby pripravovať vhodné reakcie. V júli 2016 Komisia uverejnila návrhy na zmenu smernice o boji proti praniu špinavých peňazí 23 na ochranu vznikajúcich inovačných technológií, ako sú virtuálne meny, pred nezákonnými použitiami. Útvary Komisie si tiež vymenia názory so zainteresovanými stranami, ako zdieľať informácie o kybernetických hrozbách. V akčnom pláne pre retailové finančné služby sa zvážia spôsoby, ako povzbudiť vzdialené uznávanie identifikácie a podpisovanie zmlúv na diaľku chráneným a bezpečným spôsobom.

3. ĎALŠIE KROKY

Vstupné údaje zhromaždené v rámci výzvy na predloženie dôkazov boli hodnotným prínosom pre prebiehajúce politické iniciatívy. Hoci je celkový rámec stále spoľahlivý, prijmú sa určité úpravy prostredníctvom:

kontrol vhodnosti a preskúmaní právnych predpisov v rámci programu REFIT vrátane požiadaviek na podávanie správ vo finančnom sektore,

kalibrácie opatrení na úrovni legislatívy aj vykonávania,

pokračovania v politickej činnosti, napr. na spresnenie a urýchlenie opatrení v rámci akčného plánu únie kapitálových trhov, a

vstupov Komisie do práce na globálnej úrovni s cieľom merať a hodnotiť kombinovaný účinok reforiem.

V tomto oznámení sa uvádza niekoľko konkrétnych politických opatrení, ktoré má Komisia v úmysle prijať na nadviazanie na tento proces. Komisia bude monitorovať pokrok pri vykonávaní príslušných oblastí a uverejní svoje zistenia a možné ďalšie kroky do konca roka 2017.

Táto výzva na predloženie dôkazov by sa nemala považovať za jednorazovú činnosť. Zásady lepšej právnej regulácie sa budú naďalej prísne uplatňovať pri príprave legislatívnych návrhov Komisie posudzovaním ich vplyvu, minimalizáciou nákladov na dodržiavanie predpisov a zabezpečením proporcionality. Komisia bude naďalej spolupracovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami prostredníctvom svojich rozličných konzultačných mechanizmov, pričom im poskytne príležitosť predložiť ďalšie dôkazy a prispieť k tvorbe politiky. Komisia sa osobitne teší na prijímanie kvantitatívnych dôkazov, ktoré ukazujú vplyv právnych predpisov EÚ na spotrebiteľov, hospodárske subjekty a hospodárstvo ako celok. Tým sa posilní schopnosť Komisie prehĺbiť svoje analytické kapacity na meranie efektivity, účinnosti a pridanej hodnoty reforiem pre EÚ a na prispenie k príslušným pracovným tokom na globálnej úrovni.

Výzva na predloženie dôkazov svedčí o záväzku Komisie plniť programy REFIT a lepšej právnej regulácie. Potvrdilo sa v nej, že vývoj a kalibrácia politík na základe faktických dôkazov, zvážení možných interakcií s existujúcimi právnymi predpismi, dôsledného monitorovania, hodnotenia a posúdení vplyvu, zabezpečenia transparentnosti, účasti zainteresovaných strán a otvorených verejných konzultácií môžu vytvoriť lepšiu a efektívnejšiu reguláciu, zabrániť zbytočnému zaťaženiu a súčasne splniť základné ciele týkajúce sa finančnej stability, ochrany spotrebiteľov a investorov a podpory tvorby pracovných miest, rasu a investícií. Zásady lepšej právnej regulácie by sa mali podporovať aj na globálnej úrovni. Je preto povzbudzujúce, že medzinárodné orgány, ako je G20, Rada pre finančnú stabilitu a Bazilejský výbor pre bankový dohľad začínajú posudzovať celkovú súdržnosť reforiem. Komisia k tomu s potešením prispeje.

(1)

  http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+REPORT+A8-2015-0360+0+DOC+PDF+V0//SK.  

(2)

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013.

(3)

Smernica 2013/36/EÚ.

(4)

Tieto návrhy v tzv. balíku CRR 2 obsahujú opis kombinácie opatrení na zníženie rizík: „návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a nariadenie (EÚ) č. 648/2012“, „návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ“, „návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ“ a „návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014“.

(5)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012.

(6)

Smernica 2009/138/ES.

(7)

Smernica 2014/59/EÚ.

(8)

Smernica 2014/65/EÚ.

(9)

Nariadenie (EÚ) č. 596/2014.

(10)

Nariadenie (EÚ) č. 236/2012.

(11)

Nariadenie (EÚ) č. 909/2014.

(12)

Pozri správu o preskúmaní nariadenia EMIR z 22. novembra 2016.

(13)

Smernica 2011/61/EÚ. V článku 69 sa stanovuje, že „do 22. júla 2017 Komisia na základe konzultácie s verejnosťou a rokovaní s príslušnými orgánmi začne skúmať uplatňovanie a rozsah pôsobnosti tejto smernice“.

(14)

Smernica 2014/91/EÚ.

(15)

Nariadenie (EÚ) č. 462/2013.

(16)

Smernica (EÚ) 2015/2240.

(17)

Smernica 2013/50/EÚ.

(18)

Smernica 2013/34/EÚ.

(19)

Nariadenie (EÚ) č. 537/2014.

(20)

Nariadenie (EÚ) 2016/1011.

(21)

Smernica 2002/87/ES.

(22)

Smernica 97/9/ES.

(23)

Smernica (EÚ) 2015/849.