EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli15. 12. 2016
COM(2016) 794 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o účinnosti odporúčania 2014/70/EÚ o minimálnych zásadách prieskumu a ťažby uhľovodíkov (ako napríklad bridlicového plynu) v EÚ s použitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia
1. Úvod
V januári 2014 Komisia prijala oznámenie a odporúčanie 1 o prieskume a ťažbe uhľovodíkov (ako napríklad bridlicového plynu) s použitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia. V odporúčaní, ktorým sa dopĺňajú platné právne predpisy EÚ, sa stanovujú minimálne zásady pre uvedené činností s cieľom pomôcť pri ochrane verejného zdravia, klímy a životného prostredia, efektívnom využívaní zdrojov a informovaní verejnosti. Členské štáty, ktoré sa rozhodli vykonávať uvedené činnosti, boli požiadané, aby odporúčanie uviedli do účinnosti do 28. júla 2014. V odporúčaní sa navrhovalo, aby Komisia preskúmala jeho účinnosť 18 mesiacov po uverejnení.
2. Súčasný stav ťažby uhľovodíkov s použitím techník stimulácie vrtov a zdokonalených techník ťažby v EÚ
Z prieskumu 2 členských štátov vyplynulo, že 11 3 štátov udelilo alebo plánuje udeliť povolenia na ťažbu uhľovodíkov, pri ktorej by mohlo byť potrebné použitie vysokoobjemového hydraulického štiepenia. Zvyšné členské štáty buď nemajú žiadne známe zdroje, alebo prijali moratóriá či zákazy. Väčšina členských štátov, ktorá má záujem o ťažbu bridlicového plynu, je vo fáze plánovania alebo v procese vydávania povolení na prieskumné projekty. Spolu bolo vyvŕtaných približne 80 prieskumných vrtov, z toho aspoň 16 bolo štiepaných pomocou vysokých objemov kvapalín 4 .
Na rozdiel od bridlicového plynu viedlo sprístupnenie metánu z uhoľného sloja k ťažbe. Členské štáty vydali povolenia aspoň pre 137 vrtov na prieskum alebo ťažbu metánu z uhoľného sloja 5 . Ťažba metánu z uhoľného sloja si nevyhnutne nevyžaduje hydraulické štiepenie, ale jej súčasťou je čerpanie vysokých objemov vody s potenciálnym vyšším rizikom v podobe kontaminácie podzemnej vody.
Ťažba zemného plynu uzatvoreného v nízkopriepustných horninách zahŕňa postupy, ktoré sú porovnateľné s postupmi používanými pre bridlicový plyn. V uplynulých desaťročiach bolo v členských štátoch vyvŕtaných a hydraulicky rozštiepených viac ako 600 vrtov zemného plynu uzatvoreného v nízkopriepustných horninách na mori i na pobreží 6 . Ťažba zemného plynu uzatvoreného v nízkopriepustných horninách si obvykle vyžaduje nižšie objemy pre hydraulické štiepenie než bridlicový plyn.
Vrty konvenčného plynu alebo ropy si nevyžadujú hydraulické štiepenie na indukovanie prúdenia vo fáze primárnej ťažby. Keďže polia sa však postupne vyčerpávajú, v Európskej únii sa stále častejšie uplatňujú zdokonalené techniky ťažby s cieľom predĺžiť ťažobné obdobie. Tieto techniky sa neustále vyvíjajú, môžu však zahŕňať vstrekovanie pary, plynov a ďalších chemických látok do vrtu 7 . Spolu 11 členských štátov 8 potvrdilo, že udelili alebo plánujú udeliť povolenia na ťažbu konvenčnej ropy a plynu s použitím techník stimulácie vrtu alebo zdokonalených techník ťažby 9 .
3. Účinnosť odporúčania
V tomto preskúmaní sa posudzuje účinnosť odporúčania v týchto oblastiach:
predchádzanie vplyvom na životné prostredie a rizikám preň, ich riadenie a znižovanie,
zaručenie právnej istoty a predvídateľnosti pre príslušné orgány a prevádzkovateľov,
reagovanie na znepokojenie verejnosti, a
zohľadnenie technického pokroku a používania iných techník než je vysokoobjemové hydraulické štiepenie.
Členské štáty boli požiadané, aby informovali Komisiu o opatreniach, ktoré zaviedli v nadväznosti na odporúčanie v roku 2014 a 2015.
Na podporu preskúmania boli vypracované tieto štúdie 10 a uskutočnili sa tieto konzultačné postupy:
štúdia o uplatňovaní odporúčania a príslušných právnych predpisov EÚ vrátane pohovorov so zainteresovanými stranami,
štúdie o riadení vplyvov na životné prostredie a rizík ťažby ropy a plynu s použitím zdokonalených techník ťažby, ako aj ťažby zemného plynu uzatvoreného v nízkopriepustných horninách, ropy z nízkopriepustných hornín a metánu z uhoľného sloja,
podujatie so zainteresovanými stranami venované problematike nekonvenčných fosílnych palív,
bleskový prieskum Eurobarometra 11 , týkajúci sa postoja občanov európskych regiónov, v ktorých boli udelené povolenia na projekty týkajúce sa bridlicového plynu alebo v ktorých sa takéto projekty plánujú,
spätná väzba členských štátov na stretnutiach technickej pracovnej skupiny na tému environmentálnych aspektov nekonvenčných fosílnych palív.
3.1. Účinnosť odporúčania, pokiaľ ide o predchádzanie vplyvom na životné prostredie a rizikám preň, ich riadenie a znižovanie
V odporúčaní sa navrhuje vypracovanie strategického environmentálneho posúdenia (SEA) ešte pred udeľovaním licencií týkajúcich sa uhľovodíkov a posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA) v prípade projektov, ktoré by mohli viesť k využitiu vysokoobjemového hydraulického štiepenia. Spojené kráľovstvo 12 po prijatí odporúčania dokončilo vypracovanie SEA ešte pred udeľovaním nových licencií, pričom zohľadnilo riziká hydraulického štiepenia, naopak Poľsko naďalej udeľuje licencie bez vypracovania SEA. Niekoľko dotknutých členských štátov vo svojich právnych predpisoch vyžaduje vypracovanie EIA pred začatím činností zahŕňajúcich použitie hydraulického štiepenia, zatiaľ čo v iných členských štátoch sa vypracovanie EIA vyžaduje len vtedy, keď projekt spĺňa špecifické kritériá.
V odporúčaní sa členským štátom adresuje výzva, aby stanovili pravidlá pre možné obmedzenia činnosti. Niekoľko členských štátov stanovilo pravidlá, ktoré sa týkajú osobitne hydraulického štiepenia, napríklad Litva a Nemecko v oblastiach ochrany vôd, zatiaľ čo iné členské štáty majú všeobecné pravidlá uplatniteľné na široké spektrum činností alebo stanovujú pravidlá pre jednotlivé prípady.
Uplatnenie zásady týkajúcej sa výberu miesta by bolo možné posúdiť vzhľadom na prieskumné miesta v Poľsku, Anglicku a do určitej miery v Španielsku. V Poľsku a Anglicku sa uskutočnili posúdenia rizika zamerané na konkrétne miesto. V predbežných dokumentoch EIA posúdených v Španielsku sa navrhuje vykonať posúdenie rizika.
V Dánsku a Anglicku musí testy integrity vrtu preskúmať nezávislá tretia strana. Žiadne dôkazy o takomto vyhodnotení sa nedajú nájsť na skúmaných miestach v Poľsku.
V odporúčaní sa vyžaduje vypracovanie základnej štúdie zameranej na desať parametrov, ako je kvalita vody a ovzdušia. V tejto zásade sa nestanovujú presné údaje, ktoré treba zozbierať. Od prijatia odporúčania sa celkovo zohľadnila väčšina parametrov na tých miestach, pre ktoré boli vydané povolenia.
Monitorovanie sa uskutočnilo alebo je naplánované na základe parametrov určených v základnej štúdii. Prevádzkovatelia systematicky nehlásia príslušným orgánom všetky výsledky monitorovania oblasti. V Litve sú vo vnútroštátnych právnych predpisoch zakotvené špecifické požiadavky na monitorovanie, ktoré sa uplatňujú na prieskum a ťažbu bridlicovej ropy a plynu.
Komplexnejší prehľad uplatňovania všetkých zásad odporúčania v členských štátoch je k dispozícii v štúdii, z ktorej toto preskúmanie vychádza.
3.2. Účinnosť odporúčania, pokiaľ ide o poskytnutie právnej istoty a predvídateľnosti príslušným orgánom a prevádzkovateľom
Účelom odporúčania je doplniť právne predpisy Únie, ktoré boli vypracované v čase, keď sa v EÚ nepoužívalo vysokoobjemové hydraulické štiepenie. Tento oddiel sa zameriava na tri právne predpisy, ktoré môžu mať význam pre ranú fázu projektov týkajúcich sa bridlicového plynu a ktoré členské štáty uplatňujú rôznym spôsobom. Podrobnejšiu analýzu tohto a ďalších súvisiacich právnych predpisov je možné nájsť v štúdii, z ktorej toto preskúmanie vychádza.
V rámcovej smernici o vode 13 sa zakazuje priame vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemnej vody. Príslušné orgány vykladajú uplatniteľnosť tejto smernice na operácie tykajúce sa bridlicového plynu rôznym spôsobom. Niektoré považujú hydraulické štiepenie za činnosť, ktorá by mohla spôsobiť preniknutie znečisťujúcich látok a mala by si vyžadovať osobitné podmienky povolení, zatiaľ čo iné členské štáty sa domnievajú, že žiadne takéto podmienky nie sú potrebné, keďže vstrekovanie sa neuskutoční v podzemnej vode.
Odpad, ktorý vzniká v dôsledku činností prieskumu alebo ťažby bridlicového plynu, obsahuje ťažobný odpad, s ktorým sa musí nakladať v súlade so smernicou o nakladaní s ťažobným odpadom (EWD) 14 . Väčšina opýtaných členských štátov považuje vrtné úlomky a kaly za ťažobný odpad, rôznym spôsobom sa však vykladajú kvapaliny, ktoré vytrysknú na povrch po hydraulickom štiepení a zvyšky štiepiacich kvapalín, ktoré zostanú pod zemou po uzavretí vrtu. Niektoré členské štáty tieto kvapaliny neklasifikujú ako ťažobný odpad, zatiaľ čo iné áno. To má vplyv na viacero zariadení na nakladanie s odpadmi povolenými na základe smernice o nakladaní s ťažobným odpadom.
Smernica o priemyselných emisiách (IED) 15 sa osobitne nevzťahuje na ťažobný priemysel, ale projekty môžu zahŕňať také činnosti (napr. spaľovanie a skladovanie odpadu, spaľovanie palív), na ktoré sa uvedená smernica vzťahuje. Osobitné činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica o priemyselných emisiách, si vyžadujú povolenie na základe najlepších dostupných techník (BAT) vzťahujúcich sa na všetky činnosti v takomto zariadení. Výklad členských štátov sa líši aj v tom, či sa plyny určené na spaľovanie majú považovať za odpadové plyny, ktoré sa spaľujú.
3.3. Účinnosť odporúčania, pokiaľ ide o reakciu na znepokojenie verejnosti
V odporúčaní sa navrhuje, aby príslušné orgány uverejnili relevantné informácie na verejne prístupnom internetovom sídle. Rumunsko a Spojené kráľovstvo uverejňujú environmentálne povolenia na internete, zatiaľ čo v Nemecku a Litve podmienky povolení nie sú verejne dostupné a v Poľsku nie sú dostupné systematicky. V Španielsku funguje on-line nástroj umožňujúci prístup k relevantnej dokumentácii o projektoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti ústrednej štátnej správy, nesprístupňuje však dokumentáciu autonómnych regiónov. Podrobnejšia analýza je uvedená v štúdii , z ktorej toto preskúmanie vychádza.
Pokiaľ ide o šírenie informácií o chemických látkach, ktoré sa majú použiť na štiepenie jednotlivých vrtov, v preskúmaných dokumentoch EIA a správach o vplyvoch na životné prostredie zo Španielska, Anglicka a Poľska sa uvádza ilustratívne zloženie. Prevádzkovatelia v Nemecku, Anglicku a Poľsku poskytli informácie o látkach, ktoré sa naozaj používajú na štiepenie, pričom nie vždy uviedli všetky podrobnosti navrhované v odporúčaní. V Nemecku začne platiť povinnosť zverejňovať informácie o látkach používaných pri hydraulickom štiepení 16 .
V odporúčaní sa členským štátom adresuje výzva, aby zabezpečili, že chemické látky používané pri hydraulickom štiepení budú v záznamoch označené poznámkou „hydraulické štiepenie“ pri registrácii podľa nariadenia REACH 17 . Vyhľadávaním v databáze registrácií REACH látok použitých 18 v období rokov 2008 – 2014 v EÚ na hydraulické štiepenie sa zistilo, že zmienka o hydraulickom štiepení je výslovne uvedená len pri niekoľkých registráciách. Látky použité v tomto období boli zaregistrované pod názvami označujúcimi všeobecnejšie použitie, napríklad ako „chemikálie používané pri ťažbe“, alebo vôbec nemuseli byť zaregistrované podľa nariadenia REACH z dôvodu nízkej tonáže 19 alebo výnimiek. V záujme uľahčenia hľadania informácií o látkach zaregistrovaných na použitie pri prieskume alebo ťažbe ropy a zemného plynu došlo v apríli 2016 k upraveniu databázy REACH a pridaniu novej kategórie „produkty na prieskum alebo ťažbu ropy a zemného plynu“ 20 (pozri tiež oddiel 5.1).
V prieskume Eurobarometra sa posudzovala informovanosť respondentov o projektoch týkajúcich sa bridlicového plynu v ich regióne a to, aké možné problémy vnímajú v tejto oblasti. Medzi tými, ktorí počuli o projektoch týkajúcich sa bridlicového plynu, menšia časť respondentov v 10 z 12 regiónov uviedla, že majú pocit dostatočnej informovanosti o týchto projektoch. Len v dvoch regiónoch v Poľsku sa väčšina oslovených občanov cítila byť dostatočne informovaná. Respondenti vo väčšine regiónov najčastejšie uvádzali ako problém znečistenie vody a vzduchu, ale zmienili sa aj o negatívnych vplyvoch na iné sektory, ako sú poľnohospodárstvo alebo cestovný ruch, a riziká pre zdravie.
V rámci štúdie Komisie o uplatňovaní odporúčania sa uskutočnil prieskum zainteresovaných strán. Z 19 organizácií, ktoré v ňom odpovedali, sa 12 respondentov zo všetkých kategórií zainteresovaných strán (šesť z odvetvia ropného a plynárenského priemyslu, jeden z vodohospodárskeho odvetvia, štyria z mimovládnych organizácií a jeden z oblasti geologického prieskumu) vyjadrilo v tom zmysle, že odporúčanie nepomohlo rozptýliť znepokojenie verejnosti, a šesť respondentov (štyria z odvetvia ropného a plynárenského priemyslu, jeden z oblasti geologického prieskumu a jeden z mimovládnych organizácií) odpovedalo, že odporúčanie čiastočne rozptýlilo obavy verejnosti.
3.4. Účinnosť odporúčania, pokiaľ ide o zohľadnenie technického pokroku a používanie iných techník, ako je vysokoobjemové hydraulické štiepenie
V štúdii vypracovanej pre Komisiu sa posudzuje technologický rozvoj od prijatia odporúčania a rozvíjajúce sa technológie, ktoré bude priemysel pravdepodobne širšie využívať v krátkodobom až v strednodobom výhľade. Neuvádza sa v nej najnovší rozvoj, ktorý by významne zmenil celkový rizikový profil spôsobu ťažby bridlicového plynu. Pri niektorých vznikajúcich technológiách vrátane nanotechnológií však nie je možné úplne posúdiť súvisiace riziká. V niekoľkých členských štátoch síce boli vydané licencie zamerané na útvary na mori, doteraz však neboli hlásené žiadne prevádzkové činnosti.
Pokiaľ ide o štiepiace technológie, Európska vedecko-technická sieť zameraná na ťažbu nekonvenčných uhľovodíkov 21 predpokladá, že v najbližších rokoch zostane najčastejšie používanou technológiou v tomto odvetví štiepenie založené na vode.
Pokiaľ ide o ťažbu nekonvenčných fosílnych palív iných ako je bridlicový plyn, vo viacerých členských štátoch sa uskutočnilo alebo uskutočňuje udeľovanie licencií, prieskum alebo posudzovanie zdrojov metánu z uhoľného sloja 22 . Mnohé uhoľné sloje sú v menšej hĺbke než bridlicové útvary a nachádzajú sa v oblastiach so zásobami podzemnej alebo pitnej vody. Ak je pri metáne z uhoľného sloja nevyhnutné hydraulické štiepenie, riziká súvisiace s kontamináciou podzemnej vody sú potenciálne oveľa významnejšie než pri bridlicovom plyne 23 . Rovnako je vyššie aj potenciálne riziko fugitívnych emisií. Fáza ťažby metánu z uhoľného sloja si vyžaduje čerpanie vody v objemoch, ktoré predstavujú zvýšené riziko vyčerpania vodného zdroja. Ak existuje hydrogeologické spojenie s prekrývajúcimi sa alebo laterálnymi útvarmi, mohlo by dôjsť k indukcii prietoku podzemnej vody, čo by malo negatívny vplyv na kvalitu pitnej vody 24 .
Ťažba zemného plynu uzatvoreného v nízkopriepustných horninách si vyžaduje hydraulické štiepenie s objemami, ktoré vo väčšine prípadov nie sú také veľké, aby spadali do rozsahu pôsobnosti odporúčania. V štúdiách vypracovaných pre Komisiu sa naznačuje, že riziká a vplyvy ťažby zemného plynu uzatvoreného v nízkopriepustných horninách sú podobné ako pri bridlicovom plyne, s výnimkou vplyvov a rizík súvisiacich s postupom hydraulického štiepenia, dokončením vrtu a fázami ťažby súvisiacimi s vyčerpaním zdrojov vody, ktoré sú potenciálne menej významné, keďže štiepenie si obvykle vyžaduje menej vody.
Verejnosť vo všeobecnosti nerozlišuje medzi nízkoobjemovým a vysokoobjemovým hydraulickým štiepením. Mnohí občania sú v súčasnosti znepokojení možným použitím akejkoľvek techniky stimulácie vrtu v projektoch týkajúcich sa ťažby ropy a zemného plynu, aj keď niektoré z týchto techník sa už používajú niekoľko rokov.
Stále častejšie sa používajú zdokonalené techniky ťažby s cieľom maximalizovať ťažbu fosílnych palív, ktorá si pôvodne nevyžadovala stimuláciu. Hlavné riziká vyplývajú z konštrukcie a vŕtania dodatočných vrtov na vytvorenie miesta na vstrekovanie a zo vstrekovania látok, s vplyvmi súvisiacimi so zaberaním pôdy, dopravou a emisiami do ovzdušia a rizikami znečistenia pôdy a vody 25 .
Pokiaľ ide o záujem niekoľkých členských štátov o ďalšiu ťažbu metánu z uhoľného sloja a zemného plynu uzatvoreného v nízkopriepustných horninách a používanie techniky stimulovania vrtu alebo zdokonalených techník ťažby, Komisia zadala vypracovanie štúdií, v ktorých sa porovnávajú riziká a vplyvy ťažby týchto zdrojov s bridlicovým plynom. Z celkových záverov štúdií vyplýva, že hlavné postupy riadenia rizík určené v prípade bridlicového plynu možno rovnako uplatniť aj pri vyššie uvedených postupoch.
4. Stanoviská zainteresovaných strán
V decembri 2015 Európsky parlament prijal na plenárnom zasadnutí uznesenie 26 , v ktorom vyzval členské štáty zamýšľajúce vykonávať hydraulické štiepenie, aby dodržiavali odporúčanie 2014/70/EÚ a spĺňali „najprísnejšie klimatické, environmentálne a zdravotné normy“.
Európsky hospodársky a sociálny výbor 27 sa vo svojom stanovisku z júna 2014 domnieva, že súčasný rámec „ak sa bude správne uplatňovať, je postačujúci na využívanie na úrovni miestneho spoločenstva“, aj keď poukazuje na to, že v budúcnosti by „bolo potrebné opakovane sa zaoberať touto otázkou v prípade, že sa vo výraznej miere zvýši rozsah týchto aktivít“. Zdôrazňuje aj potrebu vysokej úrovne transparentnosti pri projektoch v oblasti prieskumu i ťažby s cieľom zabezpečiť akceptovanie takýchto projektov zo strany verejnosti.
Podľa spätnej väzby poskytnutej na podujatí pre zainteresované strany v júni 2015 sa zdá, že zainteresované strany sa vo svojich stanoviskách rozchádzajú. Plynárenský a ropný priemysel sa domnieva, že odporúčanie je postačujúce a že nie je potrebné prijímať žiadne ďalšie legislatívne opatrenia. Niekoľko vodárenských združení požaduje dodatočné regulačné záruky na zaistenie ochrany pitnej vody. Ekologické mimovládne organizácie sa domnievajú, že odporúčanie nie je účinné a požadujú dodatočnú reguláciu alebo zákaz projektov týkajúcich sa bridlicového plynu, bridlicovej ropy a metánu z uhoľného sloja.
Z prieskumu Eurobarometra sa tiež zistili rôzne aj stanoviská, od „nie je potrebné, aby sa EÚ zapojila“ po upozornenia na potrebu regulačných opatrení alebo zákaz hydraulického štiepenia. Najmenej preferovanou možnosťou bol súčasný prístup poskytovania odporúčaní bez prijímania nových právnych predpisov.
Rada neprijala žiadne formálne stanovisko po uverejnení odporúčania. Na zasadnutí pracovnej skupiny pre životné prostredie viacero delegátov uvítalo skutočnosť, že Komisia sa rozhodla prijať odporúčanie, zatiaľ čo ostatní uprednostňovali právne záväzné opatrenia. Niekoľko príslušných orgánov vyzvalo Komisiu, aby objasnila uplatniteľnosť príslušných právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia v rámci Siete EÚ na vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia (IMPEL).
5. Závery a ďalšie kroky
Dostupnosť bridlicového plynu a záujem o jeho ťažbu sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líši. Medzi tými členskými štátmi, ktoré majú záujem o ťažbu bridlicového plynu, sú niektoré v ranej fáze plánovania a iné už začali prieskumné projekty. Z analýzy vybraných plánovacích dokumentov, žiadostí o povolenie a prevádzkových povolení vyplýva, že niekoľko zásad stanovených v odporúčaní sa uplatňovalo v menšom počte členských štátov ešte pred prijatím odporúčania. Po prijatí odporúčania niekoľko členských štátov zmenilo svoje postupy vydávania povolení alebo prijalo vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa zohľadňujú niektoré zásady odporúčania, zatiaľ čo iné členské štáty znížili svoje požiadavky na ochranu životného prostredia s cieľom zjednodušiť vydávanie povolení alebo sa zamerali na stimuly pre investorov. Jeden členský štát zjednodušil právne predpisy v oblasti životného prostredia do takej miery, že Komisia začala konanie o porušení povinnosti 28 v súvislosti s neplnením povinností vyplývajúcich zo smernice o EIA. Niektoré zo zásad uvedených v odporúčaní sa v súčasnosti uplatňujú v niektorých členských štátoch, pričom nie sú začlenené do vnútroštátnych právnych predpisov, a až budúcnosť ukáže, či tento stav pretrvá, a to najmä so zreteľom na úsilie týchto krajín o pritiahnutie investícií.
V predmetnej správe sa posudzuje prvé dvaapolročné obdobie uplatňovania odporúčania v obmedzenom počte projektov v niekoľkých členských štátoch. Doteraz sa odporúčanie uplatňovalo v členských štátoch nerovnomerne a v niektorých nedostatočne. Na základe zistení preskúmania v súčasnej fáze teda nie je možné potvrdiť účinnosť odporúčania pri predchádzaní vplyvom na životné prostredie a rizikám preň, ich riadení a znižovaní. Rozmanitosť spôsobov, akými členské štáty dodržiavali odporúčanie, je aj dôsledkom jeho práve nezáväznej povahy. Komisia preto nabáda členské štáty, aby vo väčšej miere zohľadňovali zásady odporúčania, ak plánujú takú ťažbu uhľovodíkov, ktorá si vyžaduje vysokoobjemové hydraulické štiepenie.
Členské štáty sa líšia vo svojich výkladoch niektorých ustanovení príslušných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia. Prevádzkovatelia, ktorí pôsobia vo viac ako jednom členskom štáte, sa stretávajú s nekonzistentným uplatňovaním týchto ustanovení. Platné právne predpisy síce stanovujú právny rámec pre činnosti týkajúce sa bridlicového plynu, nebol však plne dosiahnutý cieľ poskytnutia právnej istoty a predvídateľnosti pre príslušné orgány a prevádzkovateľov.
Pokiaľ by sa odporúčanie uplatňovalo dôkladne, mohlo by sa stať užitočným nástrojom na transparentné riadenie rizika používania vysokoobjemového hydraulického štiepenia pri ťažbe uhľovodíkov. Je nevyhnutný väčší pokrok pri uplatňovaní odporúčania v príslušných členských štátoch, ako aj pri správnom a jednotnom uplatňovaní environmentálneho acquis Únie.
V tejto súvislosti Komisia plánuje zamerať sa na tieto oblasti:
-zvýšenie transparentnosti a monitorovania,
-podpora správneho a jednotného uplatňovania príslušných ustanovení vo všetkých členských štátoch,
-riešenie otázok ochrany životného prostredia a rizík prieskumu a ťažby uhľovodíkov,
-vypĺňanie medzier vo výskume vplyvov ťažby uhľovodíkov na zdravie a rizík tejto ťažby.
5.1. Zvýšenie transparentnosti a monitorovania
Komisia bude naďalej monitorovať technický rozvoj, ako aj uplatňovanie odporúčania a príslušných právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. Členské štáty budú naďalej podávať správy o uplatňovaní odporúčania a výsledky budú k dispozícii verejnosti každý rok. V tejto súvislosti sa riadne zohľadnia zistenia prebiehajúcej kontroly vhodnosti v oblasti ekologického monitorovania a podávania správ 29 .
Komisia má v úmysle pravidelne, a aspoň každé tri roky, opakovane posudzovať účinnosť takéhoto prístupu, a to najmä z hľadiska celkového rozvoja tohto sektora v EÚ a prípadných incidentov a nehôd vo svete.
Odporúčanie síce viedlo k zmenám v postupoch vydávania povolení v niekoľkých členských štátoch, na druhej strane sa nedostatočne uplatňujú zásady podporujúce transparentnosť. Pretrvávajúce námietky proti projektom týkajúcich sa bridlicového plynu vo väčšine členských štátov ukazujú, že odporúčanie nezmenilo postoje verejnosti. Verejná kontrola sa rozšírila z projektov týkajúcich sa bridlicového plynu na všetky zariadenia na ťažbu ropy a zemného plynu na mori i na pobreží.
V záujme zvýšenia celkovej úrovne transparentnosti a umožnenia dôkladného monitorovania vplyvov na životné prostredie Komisia zriadi internetovú platformu zameranú na poskytnutie celoeurópskeho prehľadu a mapy plánovaných a existujúcich nekonvenčných ropných a plynových vrtov. Platforma bude verejne prístupná a bude odrážať zásady „lepšej regulácie“, pričom zohľadní aj smernicu INSPIRE 30 . Zameria sa na sprístupnenie údajov, ako sa požaduje v odporúčaní, pričom využije okrem iného informácie uverejnené členskými štátmi a prevádzkovateľmi. Prototyp bude sprístupnený verejnosti v prvej polovici roku 2017 a ďalej sa bude rozvíjať v nasledujúcich rokoch.
V záujme uľahčenia vyhľadávania informácií o chemických látkach zaregistrovaných podľa nariadenia REACH na použitie pri hydraulickom štiepení sa zlepšia funkcie vyhľadávania na webovej stránke 31 Európskej chemickej agentúry, ktoré umožnia hľadanie kľúčových slov v prvej polovici roku 2017. Komisia sa obráti na členské štáty, aby im pripomenula, že registračná dokumentácia podľa nariadenia REACH pri látkach používaných pri hydraulickom štiepení by mala obsahovať osobitnú zmienku o tejto činnosti. Komisia ďalej nabáda združenia ropného a plynárenského priemyslu, aby vypracovali mapy používania 32 na pomoc registrujúcim sa stranám pri posudzovaní a oznamovaní.
Okrem toho Komisia do konca roka 2017 vypracuje technickú správu, v ktorej preskúma koncepcie metodiky monitorovania kvality vody v blízkosti lokalít nekonvenčného prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu.
5.2. Podpora správneho a jednotného uplatňovania príslušných ustanovení právnych predpisov v oblasti životného prostredia v členských štátoch
V tejto súvislosti Komisia plánuje:
rozvinúť dialóg s členskými štátmi, podľa potreby s využitím dostupných platforiem a pomocných mechanizmov, ako je napríklad preskúmavanie vykonávania environmentálnych politík 33 , výbory podieľajúce sa na vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a sieť IMPEL, ako aj technická pracovná skupina na tému environmentálnych aspektov nekonvenčných fosílnych palív,
vypracovať doplňujúce dokumenty v podobe často kladených otázok, ktoré budú vychádzať z otázok položených Komisii týkajúcich sa právnych predpisov EÚ o chránených územiach, plánovaní, nakladaní s odpadom, ochrane vôd a priemyselných emisiách,
vyšetriť možné nedostatky pri správnom uplatňovaní právnych predpisov EÚ a prijať príslušné opatrenia.
5.3. Riešenie otázok vplyvu prieskumu a ťažby uhľovodíkov na životné prostredie a súvisiacich rizík
V odporúčaní sa členským štátom adresuje výzva, aby zabezpečili, že prevádzkovatelia budú používať najlepšie dostupné techniky (BAT) s cieľom predísť vplyvom na životné prostredie a rizikám preň alebo ich minimalizovať. V súčasnosti sa pripravujú dva referenčné dokumenty BAT (BREF), relevantné pre činnosti v oblasti uhľovodíkov s použitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia, týkajúce sa nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu 34 a spracovania odpadu 35 . Tieto dokumenty BREF sa v tomto období revidujú a mali by byť dokončené v roku 2017 a 2018. Okrem toho v roku 2018 bude dokončené nezáväzné zhrnutie BAT v sektore uhľovodíkov 36 .
V oddiele 3.4 sú identifikované environmentálne vplyvy a riziká iných činností než je ťažba bridlicového plynu. Zásady odporúčania sú vhodné aj na riadenie týchto vplyvov a rizík. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby uplatňovali príslušné zásady odporúčania na ďalšie formy činností týkajúcich sa prieskumu a ťažby uhľovodíkov, ak zahŕňajú hydraulické štiepenie, čerpanie vysokých objemov vody alebo zdokonalenú ťažbu.
5.4. Vypĺňanie medzier vo výskume vplyvu na zdravie a rizík
V rámci programu pre výskum a inováciu Horizont 2020 37 bolo financovaných päť výskumných projektov o vplyve ťažby bridlicového plynu na životné prostredie a o rizikách tejto ťažby a nedávno bola uverejnená ďalšia výskumná téma 38 .
Okrem toho výskumníci 39 poukázali na chýbajúce spoľahlivé štúdie o vystavení a epidemiologické štúdie, predovšetkým s cieľom posúdiť možné dlhodobé účinky, a požiadali o ďalší výskum vplyvov na verejné zdravie a rizík súvisiacich s ťažbou ropy a zemného plynu s použitím hydraulického štiepenia. Komisia v tejto súvislosti v roku 2016 zorganizovala technický seminár, zameraný na identifikáciu prípadných medzier v znalostiach. Komisia zváži riešenie identifikovaných nedostatkov v rámci pracovných programov rámcového programu Horizont 2020 na roky 2018 a 2019.
Komisia takisto zváži, že poverí Vedecký výbor pre zdravotné a environmentálne riziká (VVZER), aby vypracoval stanovisko k vplyvom a rizikám pre ľudské zdravie vyplývajúcim z prieskumu a ťažby uhľovodíkov.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES.
https://echa.europa.eu/documents/10162/13632/information_requirements_r12_en.pdf