EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli20. 6. 2016
COM(2016) 405 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o realizácii prác v rámci programu pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, Litve a na Slovensku v roku 2015 a v predchádzajúcich rokoch
1Úvod
V tejto správe sa posudzuje pokrok dosiahnutý v roku 2015 a predchádzajúcich rokoch v rámci programov pomoci Európskej únie na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, Litve a na Slovensku. Spĺňa požiadavky na podávanie správ stanovené v príslušných nariadeniach Rady 1 , 2 a bude základom pre prijatie ďalších ročných pracovných programov v rámci programov pomoci.
Programy pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky – účel, rozpočet a rozsah pôsobnosti
Po svojom pristúpení k EÚ sa Bulharsko, Litva a Slovensko zaviazali odstaviť osem jadrových elektrární sovietskeho typu pred koncom ich plánovanej životnosti. Výmenou za to sa EÚ zaviazala poskytnúť týmto trom členským štátom finančnú pomoc na vyradenie určených elektrární, konkrétne:
blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne (JE) Kozloduj v Bulharsku,
JE Ignalina v Litve a
JE V1 Bohunice na Slovensku.
Od roku 2014 sa v rámci rozsahu pôsobnosti programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky1,2 pomáha príslušným členským štátom pri uskutočňovaní postupného procesu na ceste k dosiahnutiu konečného stavu vyradenia z prevádzky pri súčasnom uplatňovaní najvyšších bezpečnostných noriem.
Vo všetkých troch prípadoch je konečný stav vymedzený ako opustený priemyselný pozemok: budovy jadrového reaktora sa odstránia, rovnako tak aj pomocné budovy, ktoré nie sú určené na opätovné použitie; vybudujú sa alebo sa zmodernizujú podpovrchové úložiská na likvidáciu nízkoaktívneho a stredneaktívneho odpadu z vyraďovania a zriadia sa dočasné skladovacie priestory pre vyhoreté palivo a rádioaktívny odpad, ktorý nemožno zneškodniť na podpovrchových úložiskách. Okrem vyraďovania z prevádzky si ukladanie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu v hlbokých geologických úložiskách spracováva každý členský štát vo svojom vnútroštátnom programe pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súlade s požiadavkami príslušnej smernice 3 .
V súčasnom viacročnom finančnom rámci sa nestanovuje žiadna nová finančná podpora na zmierňujúce opatrenia v odvetví energetiky 4 ; vykonávanie existujúcich projektov však bude ešte niekoľko rokov pokračovať.
V článku 2 každého z týchto dvoch nariadení12 sa vymedzujú hlavné konkrétne ciele programov vyraďovania z prevádzky na finančné obdobie 2014 – 2020. Tieto ciele sú podrobnejšie opísané vo vykonávacích postupoch 5 , ktoré Komisia prijala v auguste 2014 a pre každý program vyraďovania z prevádzky boli zavedené nové základné východiská až do príslušného konečného stavu.
Tabuľka 1 – Finančné prostriedky vyčlenené na programy vyraďovania z prevádzky podľa zdroja k 30.6.2015 (v mil. EUR)
|
Pomoc Únie |
Štátne zdroje |
Ostatné zdroje7 |
Úroky |
Spolu |
|||
|
Ku koncu roka 2013 6 |
2014 – 2020 |
Spolu |
|||||
|
Kozloduj |
491 |
293 |
784 |
147 |
9 |
17 |
957 |
|
Ignalina |
1 043 |
451 |
1 494 |
91 7 |
22 |
36 8 |
1 643 |
|
Bohunice |
437 |
225 |
662 |
372 |
8 |
11 |
1 053 |
|
Spolu |
1 971 |
969 |
2 940 |
||||
Tabuľka 2 – hlavné východiskové údaje a deficit
|
Konečný
|
Odhadované náklady
|
Deficit
9
|
|||
|
do roku 2020 |
Spolu do konca |
do roku 2020 |
Spolu do konca |
||
|
Kozloduj |
2030 |
800 |
1 107 |
Žiadne |
150 |
|
Ignalina |
2038 |
1 597 |
3 377 |
Žiadne |
1 734 |
|
Bohunice |
2025 |
996 |
1 246 |
Žiadne |
193 |
2Správa programu
2.1Spôsob realizácie
Komisia realizuje programy pomoci formou nepriameho riadenia. Od roku 2001 bola úlohami realizácie poverená Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), pričom príspevky smerovali do troch medzinárodných fondov na podporu vyraďovania jadrových zariadení. V Litve bola od roku 2003 čoraz väčším množstvom úloh poverovaná vnútroštátna Ústredná agentúra pre riadenie projektov (CPMA). Program vyradenia Ignaliny sa preto riadi dvoma kanálmi.
V roku 2015 útvary Komisie na žiadosť Slovenskej republiky posúdili vnútroštátnu Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (SIEA) s cieľom vytvoriť nový realizačný kanál pre program vyradenia Bohuníc. O podmienkach dohody o delegovaní sa v súčasnosti rokuje.
2.2Ročné plánovanie a monitorovanie
Komisia podporuje posun smerom k plnej zodpovednosti za vyraďovanie z prevádzky na vnútroštátnu úroveň. Každý členský štát vymenuje koordinátora programu (na úrovni ministra alebo štátneho tajomníka), ktorý je zodpovedný za plánovanie, koordináciu a monitorovanie príslušného programu odstavenia na vnútroštátnej úrovni.
Koordinátori programu musia predkladať ročné pracovné programy, ktoré Komisia schvaľuje a prijíma spolu s rozhodnutiami o financovaní. Okrem toho sa pre každý členský štát zriadi monitorovací výbor na realizáciu monitorovania a podávania správ; Komisia je členom týchto výborov a spolupredsedá na ich stretnutiach s koordinátormi programu.
Počas roku 2014 sa postupne rozvíjal a uplatňoval nový procedurálny rámec. V roku 2015 boli vo všetkých členských štátoch plne funkčné monitorovacie výbory, spolu so zhromaždením prispievateľov z príslušných medzinárodných fondov na podporu vyraďovania jadrových zariadení. Útvary Komisie podporili príjemcov pri uplatňovaní získanej hodnoty systému 10 na meranie pokroku a výkonnosti. Táto správa vychádza z výstupov, ktoré poskytli monitorovacie výbory.
V roku 2015 sa útvary Komisie zamerali na vlastné monitorovanie systémov ochrany pred žiarením na mieste, v súlade s požiadavkou zabezpečiť uplatňovanie najprísnejších bezpečnostných noriem. Dokončenie tohto osobitného monitorovania je naplánované na rok 2016 a malo by priniesť dodatočné ukazovatele výkonnosti súvisiace s bezpečnosťou.
2.3Audity a hodnotenia
Programy pomoci podliehajú pravidelným auditom a hodnoteniam.
V roku 2015 útvar vnútorného auditu Komisie – v rámci vlastného vnútorného auditu – vykonal audit riadenia a dohľadu nad programami pomoci. V nadväznosti na kritické zistenia týkajúce sa posúdenia podmienok ex ante vyplývajúce z príslušných predpisov z roku 20141,2 vyjadrilo Generálne riaditeľstvo Komisie pre energetiku výhradu z dôvodu nesystematických nedostatkov v systéme vnútornej kontroly a spustilo akčný plán na vykonanie predovšetkým hĺbkového posúdenia spoľahlivosti finančných plánov v každom príslušnom členskom štáte na bezpečné dokončenie vyraďovania.
Európsky dvor audítorov inicioval aj audit výkonnosti, ktorý nasleduje po jeho predchádzajúcom audite 11 . Nová správa o audite sa očakáva v roku 2016.
V roku 2016 začnú útvary Komisie s činnosťami potrebnými na prípravu na strednodobého hodnotenia programov pomoci pri vyraďovaní jadrových zariadení.
2.4Plnenie rozpočtu
Komisia v rokoch 2014 a 2015 prijala ročné pracovné programy a súvisiace rozhodnutia o financovaní 12 , 13 , a to 30. októbra 2014 a 30. júla 2015.
Príslušné dohody o delegovaní s vykonávacími orgánmi (EBOR, CPMA) boli podpísané v júni 2015. Všetky finančné prostriedky určené na rok 2014 sa vyčlenili v rámci týchto dohôd 5. júna 2015 (EBOR) a 5. októbra 2015 (CPMA). Prostriedky na rok 2015 určené pre Bulharsko a Litvu sa vyčlenili 23. decembra 2015 (EBOR) a 23. októbra 2015 (CPMA); vyčlenenie prostriedkov na rok 2015 pre Slovensko je podmienené finalizovaním dohody o delegovaní s agentúrou SIEA, o ktorej sa v súčasnosti rokuje.
Komisia vyplatila finančné prostriedky do EBOR-u a CPMA na základe odhadovaných zmluvných potrieb a pokroku v realizácii projektu.
3Pokrok a výkonnosť
Všetky tieto reaktory sú odstavené, pričom zo všetkých jadier okrem jedného je odstránené palivo 14 . Hlavné míľniky boli dosiahnuté; v Bulharsku a na Slovensku boli vydané povolenia na vyradenie z prevádzky; v Litve sa uvedenie vyhoretého paliva do prevádzky a infraštruktúry na nakladanie s odpadom dostali do fázy skúšok za studena. Tieto výsledky predstavujú významné kroky k posilneniu bezpečnosti na uvedených pracoviskách.
Značný pokrok sa dosiahol vo všetkých troch programoch vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky; viditeľné je to najmä tam, kde v dôsledku demontážnych činností vzniklo značné množstvo materiálov určených väčšinou na likvidáciu a potom na recykláciu.
K referenčnému dátumu vykazovania (30. jún 2015) bola výkonnosť celkovo v súlade s očakávaniami, pričom bolo zaznamenaných niekoľko excelentných výsledkov a niekoľko zostatkových rizík.
3.1Bulharsko – Jadrová elektráreň Kozloduj
Bloky 1 – 4 jadrovej elektrárne Kozloduj sú vybavené reaktormi VVER 440/230: Bloky 1 a 2 boli odstavené na konci roku 2002, bloky 3 a 4 na konci roku 2006.
Bloky 1 – 2 sú od roku 2008 pod kontrolou bulharského Štátneho podniku rádioaktívneho odpadu (SERAW). Bloky 3 – 4 sú od júla 2012 bez paliva a v marci 2013 boli prevedené z prevádzkovateľa elektrárne na SERAW. Držiteľom licencie/prevádzkovateľom zodpovedným za vyradenie blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky a za budúce vnútroštátne úložisko (NDF) je podnik SERAW pod dohľadom ministerstva energetiky.
Základný program
Komisia prijala základný program v prílohe 4 k vykonávacím postupom6. Základný scenár je uvedený v pláne vyraďovania jadrovej elektrárne Kozloduj, ktorý schválili bulharské orgány, ako sa potvrdzuje aj v povolení na vyraďovanie z prevádzky. Tento plán spĺňa vnútroštátne vymedzené požiadavky a normy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
S odkazom na predchádzajúce verzie skracuje revidovaný plán dátum ukončenia programu o päť rokov a nový odhad nákladov (2013) vo výške 1 107 mil. EUR predstavuje pokles o 11 %.
Pokrok
Ciele, ktoré mali byť dosiahnuté k referenčnému dátumu vykazovania, sa dosiahli v súlade s plánom podľa základného scenára.
Z jadier a nádrží reaktorov je odstránené palivo a v novembri 2014 bolo vydané povolenie na vyradenie blokov 1 – 2 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky. V apríli 2015 predložil podnik SERAW bulharskému Regulačnému úradu pre jadrovú energiu žiadosť o udelenie povolenia na vyraďovanie blokov 3 – 4; toto povolenie však nebude vydané v januári 2016, tak ako sa pôvodne plánovalo. Značne pokročila demontáž turbínovej haly.
Výkonnosť
Celková výkonnosť bola uspokojivá. Množstvo kovového šrotu, ktoré vzniklo v turbínovej hale, dosiahlo 83 % plánovanej hodnoty. Na druhej strane, množstvo betónu z demolácií v turbínovej hale prekročilo plánovaný cieľ o 66 %.
V prípade mnohých projektov vyraďovania z prevádzky 15 bol harmonogram plnenia optimálny; oneskoreniu niektorých projektov sa však nedalo zabrániť. Veľké riziká oneskorenia vznikli predovšetkým v dôsledku právnych problémov v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie súvisiacich s realizáciou zariadenia na zníženie objemu rádioaktívneho odpadu a programu vyraďovania. Tieto riziká boli odstránené zamietnutím konečných odvolaní bulharským Najvyšším správnym súdom.
Na druhej strane, plnenie harmonogramu v prípade projektov vnútroštátneho úložiska bolo nedostatočné, kvôli potrebe opakovať príslušné hodnotenie dosahu na životné prostredie.
Program počas vykazovaného obdobia vo všeobecnosti čelil väčším rizikám skôr z administratívnych než technických príčin. Potvrdzuje to aj odklad povolenia na vyraďovanie blokov 3 – 4 jadrovej elektrárne Kozloduj. Tieto riziká predstavujú hrozbu pre kritickú fázu programu, ktorú treba vyriešiť v ročnom pracovnom programe na rok 2016.
V rokoch 2014 a 2015 bola získaná hodnota projektov zosúladená so skutočnými nákladmi, čo dokazuje uspokojivú nákladovú efektívnosť.
Spolufinancovanie
K 31. decembru 2014 sa vnútroštátne zdroje Bulharska podieľali na financovaní sumou vo výške 147 miliónov EUR, čo zodpovedá približne 13 % odhadovaných nákladov na financovanie programu vyraďovania jadrovej elektrárne. Na základe dostupných aktuálnych informácií sa do roku 2020 neočakáva žiaden finančný deficit. V júni 2015 predstavoval deficit na obdobie rokov 2021 – 2030 sumu približne 150 mil. EUR (pozri tabuľku 2), t. j. 14 % celkových odhadovaných nákladov na dosiahnutie konečného stavu programu vyraďovania v roku 2030.
V prvom polroku 2015 bol zaregistrovaný pokles finančného deficitu z dôvodu presunu prostriedkov z medzinárodných fondov na podporu vyraďovania JE Kozloduj z odvetvia energetiky 16 na vyraďovanie. Bulharsko plánuje zvýšiť po roku 2020 svoj vnútroštátny príspevok, a to finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z predaja elektriny vyrobenej v blokoch 5 a 6 jadrovej elektrárne Kozloduj, ktoré sú v procese dlhodobej prevádzky.
3.2Litva – Jadrová elektráreň Ignalina
Jadrová elektráreň Ignalina má dva reaktory typu RBMK 1500: blok 1 bol odstavený v roku 2004, blok 2 v roku 2009.
Držiteľom licencie/prevádzkovateľom zodpovedným za vyradenie z prevádzky a za zariadenia na ukladanie odpadu je litovský štátny podnik Jadrová elektráreň Ignalina. Pôsobí pod dohľadom ministerstva energetiky.
Základný program
Komisia prijala základný program v prílohe 2 k vykonávacím postupom6. Základný program je uvedený v pláne vyraďovania, ktorý minister energetiky Litovskej republiky schválil 25. augusta 2014. Tento plán spĺňa vnútroštátne vymedzené požiadavky a normy MAAE.
Plán z augusta 2014 nadväzuje na rozsiahle preskúmanie predchádzajúcej verzie (júl 2005) vrátane reorganizácie schémy rozdelenia úloh a štruktúry nákladov a zahrnutia niekoľkých činností, ktoré boli pôvodne vynechané. To viedlo k zdvojnásobeniu odhadovaných nákladov a k odkladu termínu ukončenia programu o 9 rokov.
Pokrok
Ciele, ktoré mali byť dosiahnuté do septembra 201516, sa dosiahli v súlade s plánom podľa základného scenára.
V hlavných projektoch na dokončenie odstraňovania paliva z reaktorov sa dosiahli dva významné míľniky: v októbri 2015 sa dokončili inštalačné práce na halách s nádržami vyhoreného paliva a začali sa skúšky vyraďovania za studena.
Okrem toho sa v auguste 2015 začali skúšky za studena týkajúce sa uvedenia zariadení na spracovanie rádioaktívneho odpadu a zariadení dočasného skladovania do prevádzky.
Výrazne pokročili činnosti dekontaminácie a demontáže v turbínovej hale; fyzický pokrok v bloku 1 je 97 % a v bloku 2 je to 15 %.
Výkonnosť
Celková výkonnosť do septembra 2015 bola uspokojivá. Množstvo demontovaného zariadenia prekročilo plánované množstvá približne o 40 %; celkové množstvo spracovaného a uskladneného rádioaktívneho odpadu bolo v súlade s plánom (cieľ v oblasti spracovania prekročený o 5 %, oblasť skladovania 6 % pod cieľovou hodnotou), hoci výsledky sa pri niektorých kategóriách odpadu pohybovali nad a pri iných pod úrovňou odhadu.
Tento plán výkonnosti je potrebné v niektorých oblastiach zlepšiť; omeškania, ku ktorým došlo pred referenčným dátumom, však nemali žiaden vplyv na kritickú fázu programu. Hlavný úspech v znižovaní manažérskeho rizika sa dosiahol tým, že sa pri nulových nákladoch vyriešil dlhotrvajúci zmluvný spor, ktorý mohol ovplyvniť kritickú fázu projektu (dočasné skladovanie vyhoretého paliva), čo je veľmi dôležitým predpokladom pre splnenie hlavného cieľa EÚ, ktorého sa týka finančná pomoc v tomto finančnom rámci, t. j. odstránenie vyhoretého paliva z budov reaktora.
Získaná hodnota projektov bola zosúladená so skutočnými nákladmi, čo dokazuje uspokojivú nákladovú efektívnosť.
Spolufinancovanie
K 30. septembru 2015 sa litovské vnútroštátne zdroje podieľali na financovaní projektov vyraďovania sumou vo výške 91 miliónov EUR a na projektoch v odvetví energetiky sumou 90 miliónov EUR. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa do roku 2020 neočakáva žiaden finančný deficit. Od začiatku tohto finančného rámca ostáva finančný deficit programu vyraďovania na obdobie rokov 2012 – 2038 v podstate nezmenený a dosahuje výšku 1,73 miliardy EUR (pozri tabuľku 2), t. j. polovicu celkových odhadovaných nákladov na dosiahnutie konečného stavu programu vyraďovania v roku 2038. Uvedeným hĺbkovým posúdením (pozri oddiel 2.3) sa vyhodnotí spoľahlivosť týchto plánov financovania. Podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov 17 bude litovská vláda rokovať o poskytnutí primeranej doplnkovej pomoci EÚ po roku 2020. Ten istý právny predpis však zaväzuje k tomu, aby všetky náklady, pri ktorých nie sú dostupné žiadne iné zdroje financovania, znášal štátny rozpočet.
3.3Slovensko – Jadrová elektráreň Bohunice V1
JE V1 Bohunice má dva reaktory typu VVER 440/230: blok 1 bol trvalo odstavený v roku 2006, blok 2 v roku 2008.
Slovenská Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) je spoločnosť, ktorú štát kontroluje prostredníctvom ministerstva hospodárstva. JAVYS je držiteľom licencie/prevádzkovateľom zodpovedným za vyradenie jadrovej elektrárne Bohunice V1 a za zariadenia na uloženie odpadu.
Základný program
Komisia prijala základný program v prílohe 3 k vykonávacím postupom6. Základný program je uvedený v podrobnom pláne vyraďovania JE V1 Bohunice z 22. októbra 2014.
Podrobný plán vyraďovania je zosúladený s dokumentáciou týkajúcou sa povolenia na vyradenie z prevádzky, spĺňa vnútroštátne vymedzené požiadavky a normy MAAE.
Podrobný plán vyraďovania vychádza z predchádzajúcich dokumentov, konkrétne z koncepčného plánu vyraďovania (2006) a plánu prvej etapy vyraďovania z prevádzky (2010) a je v ňom zahrnutý plán druhej etapy vyraďovania z prevádzky (2014). V podrobnom pláne vyraďovania sa zachováva pôvodná schéma rozdelenia úloh a pôvodný dátum ukončenia programu (2025), ale prehodnocuje sa celkový odhad nákladov, pričom dochádzka k nárastu o 9 %.
Pokrok
Ciele, ktoré mali byť dosiahnuté do septembra 201516 sa dosiahli v súlade s plánom podľa základného scenára.
Z jadier a nádrží reaktorov je odstránené palivo a slovenský jadrový regulačný orgán vydal v decembri 2014 povolenie 18 druhej etapy vyraďovania JE V1 Bohunice.
V súlade s plánmi boli demontované všetky systémy okrem systému v turbínovej hale a pomocných budov reaktora V1.
V súvislosti s riadením rádioaktívneho odpadu treba poukázať na úspešné ukončenie projektu C7-B na spracovanie kalu a sorbentov; vyrobilo sa a na úpravu a likvidáciu bolo odovzdaných viac ako 5 000 sudov spevneného rádioaktívneho odpadu.
Výkonnosť
Celková výkonnosť do septembra 2015 bola uspokojivá, pričom bolo zaznamenaných niekoľko excelentných výsledkov (napr. projekt C7-B). Množstvá vyrobeného konvenčného odpadu prekročili plánovanú úroveň o 27 %, v prípade nebezpečného (nerádioaktívneho) odpadu bola plánovaná úroveň prekročená o 5 %. Výroba upraveného rádioaktívneho odpadu na konečné zneškodnenie dosiahla od roku 2014 úroveň 75 % plánovanej kumulatívnej hodnoty, čo je ešte stále v súlade s výstupmi z projektov demontáže/čistenia a zavádza príslušné technologické možnosti optimalizácie objemu odpadu.
V prípade väčšiny projektov bol harmonogram plnenia optimálny; oneskoreniu niektorých projektov sa však nedalo zabrániť. Až do referenčného dátumu vykazovania nemali tieto omeškania žiaden vplyv na kritickú fázu programu. V záverečnej časti roku 2015 bol hlavný projekt (Projekt D2 – dekontaminácia primárneho okruhu) pozastavený z dôvodu zmluvných záležitostí. V dôsledku toho by mohla byť ovplyvnená kritická fáza programu. Toto riziko je potrebné riešiť v rámci ročného plánu práce Slovenskej republiky na rok 2016.
Získaná hodnota projektov bola zosúladená so skutočnými nákladmi, čo dokazuje uspokojivú nákladovú efektívnosť.
Spolufinancovanie
K 31. decembru 2014 sa vnútroštátne zdroje Slovenskej republiky podieľali na financovaní sumou vo výške 372 miliónov EUR, čo zodpovedá približne 30 % odhadovaných nákladov programu vyraďovania. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa do roku 2020 neočakáva žiaden finančný deficit. V júni 2015 predstavoval deficit na obdobie rokov 2021 – 2025 sumu približne 193 mil. EUR (pozri tabuľku 2), t. j. 15 % celkových odhadovaných nákladov na dosiahnutie konečného stavu programu vyraďovania 19 .
3.4Projekty v odvetví energetiky
Koncom roka 2013 sa v rámci programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky prispelo aj na projekty v odvetví energetiky v súlade s príslušnými vnútroštátnymi stratégiami v oblasti energetiky. Časť prostriedkov vyčlenených pred rokom 2014 sa má ešte minúť na prebiehajúce projekty.
Bulharsko
Pomoc sa poskytla na projekty v oblasti energetickej účinnosti (napr. verejné budovy, osvetlenie, banské zariadenia), prenos a distribúciu elektrickej energie a výrobu energie. Dve tretiny projektov boli dokončené a úhrady dosahujú 59 % úrovne záväzkov.
Litva
Z Medzinárodného fondu pre odstavenie jadrovej elektrárne Ignalina sa účinne a úspešne prispieva na projekty, ktoré podporujú rozvoj litovskej časti prepojenia energetických sústav medzi Litvou a Poľskom.
Prostredníctvom výboru členských štátov (CPMA) sa poskytla pomoc na projekty v oblasti energetickej účinnosti (napr. verejné budovy a pouličné osvetlenie); úhrady dosahujú približne 50 % úrovne záväzkov.
Slovensko
V rámci programu pomoci sa prispelo na opatrenia v sektore prenosu elektrickej energie, ako aj na opatrenia energetickej efektívnosti vo verejných budovách. Súbor projektov v oblasti energetickej efektívnosti bol ukončený. V sektore prenosu elektrickej energie boli veľké projekty takisto ukončené. Celkovo sa ukončilo 70 % projektov a úhrady dosahujú 55 % úrovne záväzkov.
4Závery
Vymedzenie a schválenie príslušných plánov vyraďovania ukázalo, že Bulharsko, Litva a Slovensko sa zaviazali prevziať konečnú zodpovednosť za vyradenie uvedených jadrových elektrární.
Stanovili sa finančné potreby na dokončenie programov vyraďovania z prevádzky, keďže sa zistili medzery medzi potrebami a už zabezpečenými prostriedkami, ktorých hlavná časť pochádza z programu pomoci EÚ. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa vo všetkých týchto troch krajinách očakáva do roku 2020 finančný deficit. Splnenie cieľov z finančného rámca na roky 2014 – 2020 prinesie podstatne lepšie bezpečnostné podmienky na všetkých troch lokalitách. Avšak podobne ako na konci roka 2014 20 si vytvorenie požadovaných dodatočných finančných prostriedkov v dlhodobom horizonte (po roku 2020) vyžaduje ďalšie dôkladné sledovanie, najmä v Litve.
Dosiahol sa významný pokrok, a to nielen v prípravných prácach a organizačných zmenách, ale aj pri samotnom odstraňovaní budov a zariadení a spracovaní rádioaktívneho odpadu.
Vďaka podrobným cieľom a ukazovateľom, ktoré navrhli tieto tri členské štáty a schválila Komisia prijatím postupov6, bolo možné presné monitorovanie pokroku prác na základe kvantitatívnych informácií. Okrem toho v spolupráci s príjemcami vytvorili útvary Komisie metodiku riadenia získanej hodnoty v týchto troch programoch (pozri tabuľku B.2 v prílohe) s cieľom zlepšiť porovnateľnosť pokroku pri realizácii – a tým aj účinnosť monitorovania Komisie.
Výhľad
Vydávaním povolení v Bulharsku a na Slovensku sa otvorila cesta k vyradeniu hlavných systémov.
V Litve vstupuje do záverečnej fázy sprevádzkovanie dočasného úložiska vyhoreného paliva, pričom s presunom vyhoreného paliva do suchého skladu sa začne v roku 2017.
V nadchádzajúcich rokoch sa v dôsledku činností čistenia zvýši objem materiálov odstránených z jadrových zariadení.
Hodnotenie v polovici obdobia, ktoré sa má uskutočniť do konca roku 2017, poskytne odôvodnené posúdenie celkového pokroku v krátkodobom výhľade, ako aj posúdenie plánovania až po ukončenie.
Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48 – 56.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli20. 6. 2016
COM(2016) 405 final
PRÍLOHA
k
SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o realizácii prác v rámci programu pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, Litve a na Slovensku v roku 2015 a v predchádzajúcich rokoch
Stav vykonávania
Tabuľka A.1 – program vyradenia elektrárne Kozloduj z prevádzky (v miliónoch EUR)
|
Do roku 2013 1 |
2014 |
2015 |
|
|
Príspevky |
|||
|
EÚ |
867,7 |
39,4 |
40,2 |
|
Iné |
14,9 |
||
|
Záväzky EK |
|||
|
EBOR |
867,7 |
0 |
79,6 |
|
Platby EK |
|||
|
EBOR |
550,9 |
79,2 |
74,9 |
Tabuľka A.2 – program vyradenia elektrárne Ignalina z prevádzky (v miliónoch EUR)
|
Do roku 2013* |
2014 |
2015 |
|
|
Príspevky |
|||
|
EÚ |
1367,0 |
60,6 |
61,9 |
|
Iné |
33,0 |
||
|
Záväzky EK |
|||
|
CPMA |
630,2 |
0 |
113,5 |
|
EBOR |
736,8 |
0 |
9,0 |
|
Platby EK |
|||
|
CPMA |
257,0 |
49,6 |
52,2 |
|
EBOR |
729,5 |
0 |
0 |
Tabuľka A.3 – program vyradenia elektrárne Bohunice z prevádzky (v miliónoch EUR)
|
Do roku 2013* |
2014 |
2015 |
|
|
Príspevky |
|||
|
EÚ |
612,0 |
30,3 |
30,9 |
|
Iné |
11,4 |
— |
— |
|
Záväzky EK |
|||
|
EBOR |
612,0 |
0 |
30,3 |
|
SIEA |
— |
— |
0 |
|
Platby EK |
|||
|
EBOR |
326,0 |
35,7 |
22,6 |
|
SIEA |
— |
— |
0 |
Tabuľka B.1 – hlavné ukazovatele výkonnosti.
|
Bloky 1 – 4 JE Kozloduj† |
JE Ignalina‡ |
JE V1 Bohunice‡ |
||||
|
Je z jadier reaktora odstránené palivo? |
ÁNO |
NIE |
Blok 2 |
ÁNO |
||
|
Je z nádrží reaktora odstránené palivo? |
ÁNO |
NIE |
Bloky 1 a 2 |
ÁNO |
||
|
Bolo vydané povolenie na vyraďovanie? |
ÁNO (Bloky 1 – 2) NIE (Bloky 3 – 4) |
27. novembra 2014 2016 |
NIE |
ÁNO |
23. decembra 2014 |
|
|
Boli demontované primárne okruhy? |
K dnešnému dňu bez odpovede |
0 % |
K dnešnému dňu bez odpovede |
0 % |
K dnešnému dňu bez odpovede |
0 % |
|
Boli demontované systémy v turbínových halách? |
NIE |
53 % bloky 1 – 2 8 % bloky 3 – 4 |
NIE |
97 % blok 1 15 % blok 2 |
ÁNO |
100 % |
|
Boli demontované nádoby reaktora? |
K dnešnému dňu bez odpovede |
0 % |
K dnešnému dňu bez odpovede |
0 % |
K dnešnému dňu bez odpovede |
0 % |
|
Bol spracovaný odpad, ktorý vznikol pri vyraďovaní? |
NIE |
Kovy uvoľnené na odvoz
|
NIE |
Odpad uvoľnený na odvoz
|
NIE |
Konvenčný odpad 50 942 t
Rádioaktívny odpad
|
|
Harmonogram projektu: sú splnené hlavné ciele definované v pláne na vyradenie z prevádzky? |
ÁNO |
ÁNO |
ÁNO |
|||
† ref. 30. júna 2015.
‡ ref. 30. septembra 2015.
* FWP = konečný odpadový balík určený na uloženie rádioaktívneho odpadu.
Tabuľka B.2 – ďalšie ukazovatele výkonnosti (v miliónoch EUR).
|
Bloky 1 – 4 JE Kozloduj |
JE Ignalina |
JE V1 Bohunice |
|
|
Ročný pracovný program na rok 2015
|
[1. januára 2014 – 30. septembra 2015] |
[1. januára 2014 – 30. septembra 2015] |
|
|
Plánovaná hodnota (PV) |
13,3 |
206,1 |
77,6 |
|
Získaná hodnota (EV) |
12,5 |
190,0 |
72,9 |
|
Skutočné náklady (AC) |
8,5 |
181,2 |
71,6 |
|
Úroveň dodržiavania harmonogramu SPI = EV/PV |
|
|
|
|
Úroveň čerpania nákladov CPI = EV/AC |
|
|
|
