Odporúčanie

ODPORÚČANIE RADY,

ktoré sa týka národného programu reforiem Malty na rok 2016

a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Malty na rok 2016

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii 1 , a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie 2 ,

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu 3 ,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,

keďže:

(1)Komisia 26. novembra 2015 prijala ročný prieskum rastu 4 , čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. až 18. marca 2016. Komisia 26. novembra 2015 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania 5 , v ktorej Maltu neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne 6 . Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí 18. – 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016. Ako krajina, ktorej menou je euro, a vzhľadom na úzke prepojenia medzi hospdárstvami v hospodárskej a menovej únii, by Malta mala zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania.

(2)Správa o Malte na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016 7 . Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Malta dosiahla pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Malty pri dosahovaní jej národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)Malta predložila 15. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí 8 .

(5)Na Maltu sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2016 plánuje zlepšenie celkového salda na prebytok vo výške 0,1 % HDP do roku 2019. Štrukturálne saldo sa postupne zlepší tak, že Malta dosiahne svoj strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, do roku 2019. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP v roku 2016 klesne na 62,6 % a v roku 2019 ďalej klesne na 55,5 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je na rok 2016 vierohodný a na obdobie rokov 2017 – 2019 opatrný. Opatrenia na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 existuje vysoké riziko významnej odchýlky od odporúčanej úpravy smerujúcej k dosiahnutiu strednodobého cieľa v rokoch 2015 a 2016 posudzovaných spoločne, ktorá v podstate vyplýva zo sklzu v roku 2015 a ktorú treba napraviť v roku 2016 a to pri nezmenených politikách v roku 2017. Sklz v roku 2015 možno čiastočne vysvetliť nárastom investícií, vo veľkej miere v dôsledku mimoriadne vysokého čerpania finančných prostriedkov EÚ v rámci príprav na ukončenie programového obdobia 2007 – 2013. S cieľom zmierniť odchýlku v priebehu dvoch rokov 2015 – 2016 sú v programe stability na rok 2016 zahrnuté dodatočné opatrenia na rok 2016, ktoré ešte nemohli byť zahrnuté v jarnej prognóze. Tieto opatrenia sú zamerané na zníženie primárnych výdavkov (o 0,16 % HDP), najmä v oblasti odmien zamestnancov, medzispotreby a kapitálových transferov. Okrem toho odhady niektorých príjmových opatrení na obdobie rokov 2016 − 2019 boli revidované tak, aby odrážali aktuálnejšie informácie, ako aj skutočný dosah opatrení na rok 2015. Ako celok majú tieto opatrenia účinok, ktorý pomáha znížiť čistý deficit o 0,2 % HDP. V porovnaní s prognózou Komisie by sa zohľadnením týchto opatrení zlepšilo štrukturálne úsilie a štrukturálne saldo by poukazovalo na istú odchýlku v priemere za obidva roky 2015 a 2016, zatiaľ čo riziko významnej odchýlky by pretrvávalo aj v roku 2017. Malta podľa predpokladov splní referenčnú hodnotu znižovania dlhu v roku 2016 aj v roku 2017. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a s prihliadnutím na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že Malte hrozí nedodržanie ustanovení Paktu stability a rastu. Na zabezpečenie plnenia uvedených ustanovení v rokoch 2016 a 2017 budú preto potrebné ďalšie opatrenia.

(6)Dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Malte je naďalej problematická. Príčinou je najmä vplyv nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, ako sú náklady v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a dôchodky, na rozpočet. Dôchodkový systém čelí dvojitej výzve – dosiahnuť udržateľnosť a zároveň zabezpečiť primerané dôchodkové príjmy. Výdavky na dôchodky boli nižšie ako priemer EÚ v roku 2013 a dosiahli úroveň 9,6 % HDP, predpokladá sa však, že do roku 2060 sa zvýšia na 12,8 % a budú patriť medzi najvyššie v EÚ. V marci 2016 vláda prijala viaceré opatrenia na riešenie udržateľnosti a primeranosti dôchodkového systému, ale ich vplyv na rozpočet zatiaľ nebol posúdený. V záujme zvýšenia primeranosti systému sa národný minimálny príspevkový dôchodok v roku 2016 naďalej vyvíja s cieľom dosiahnuť 60 % mediánu príjmov v roku 2027, a rozširuje sa jeho pokrytie. Efektívnosť tejto reformy bude podmienená zachovaním zamestnateľnosti starších vekových kategórií. Okrem dôchodkov budú podľa predpokladov rásť rýchlejšie ako priemer EÚ aj verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť, a dosiahnu úroveň 2,1 % HDP v prípade zdravotnej starostlivosti a 1,2 % HDP v prípade dlhodobej starostlivosti. Orgány prijali stratégiu pre vnútroštátne systémy zdravotníctva a vykonávajú preskúmanie výdavkov v oblasti zdravotnej starostlivosti s cieľom zvýšiť efektívnosť výdavkov. Úspory vyplývajúce z tohto úsilia o zefektívnenie výdavkov však ešte nemožno reálne vyčísliť. Pre udržateľnosť v dlhodobom horizonte by bolo prospešné využívanie potenciálnych úspor s cieľom riešiť plánované zvyšovanie výdavkov.

(7)Uskutočnili sa rozsiahle investície, ale výsledky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sú stále pod cieľovou hodnotou. Má to vplyv na kvalitu ponuky pracovnej sily a na mieru účasti na trhu práce. Dosiahnutý stupeň vzdelania pracovnej sily na Malte patrí stále medzi najnižšie v EÚ. Malta vykonáva komplexnú stratégiu celoživotného vzdelávania, ale účasť na programoch celoživotného vzdelávania je stále obmedzená, najmä u ľudí s nízkym dosiahnutým vzdelaním. Problémy v tejto oblasti zahŕňajú dosah cielených činností, lepší prístup k odbornej príprave a partnerstvá medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a zamestnávateľmi. V roku 2015 bolo schválené právne ustanovenie týkajúce sa vytvorenia inštitútu pre kontinuálny profesijný rozvoj učiteľov (Inštitút pre vzdelávanie). Medzi jeho hlavné ciele patrí: i) poskytovať znalosti potrebné v ich každodennej pracovnej činnosti; ii) slúžiť ako centrum pre pedagógov, aby sa mohli stretávať a vymieňať si svoje skúsenosti a iii) podporovať vedenie v oblasti vzdelávania. Inštitút v súčasnosti vstupuje do aktívnej prevádzkovej fázy a očakáva sa, že sa stane hlavnou hybnou silou pri riešení potrieb profesijného rozvoja učiteľov. Bude potrebné sledovať pokrok v tejto oblasti.

(8)Okrem jednorazových rozsiahlych projektov v období rokov 2014 – 2015 boli investície na Malte nevýrazné, čo odráža štrukturálne zmeny v hospodárstve a prekážky. Súvisí to najmä s rastúcim významom odvetví služieb, ktoré sú menej náročné z hľadiska kapitálu a ktoré znižujú investičné potreby hospodárstva v budúcnosti. Niektoré problémy, ktoré ovplyvňujú investičné činnosti v krajine, však naďalej pretrvávajú: patria medzi ne nedostatočné schopnosti inovovať, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, neefektívnosť vo verejnej správe a v súdnictve, regulačná záťaž a významné dopravné preťaženie.

(9)Dopravná a logistická infraštruktúra patrí medzi hlavné prekážky, pokiaľ ide o zahraničné investície. Externé náklady na dopravu, ktoré znáša hospodárstvo Malty, sú značné. Vyplývajú najmä z neefektívneho využívania dopravnej siete krajiny a z nedostatku reálnych alternatív, ktoré by nahradili používanie osobných automobilov. Okrem toho vysoký počet súkromných vozidiel, znečistenie a dopravné preťaženie predstavujú výzvy pre udržateľnosť odvetvia vnútroštátnej dopravy. Doposiaľ sa nevykonala žiadna komplexná dopravná stratégia, a to aj napriek tomu, že rozvoj národnej dopravnej stratégie a príslušného základného plánu je predpokladom prístupu k štrukturálnym a investičným fondom EÚ (2014 – 2020), ktoré sa majú využívať na spolufinancovanie investícií do dopravy.

(10)Vláda prijala viaceré opatrenia na zlepšenie prístupu k financiám pre malé a stredné podniky (MSP). Tieto opatrenia boli zamerané na poskytovanie kapitálu a rizikového kapitálu, čo bolo v posledných rokoch označené za prekážku. Budúce opatrenia ďalej zahŕňajú založenie centrálneho úverového registra a rozvojovej banky a spustenie platformy, ktorú bude zastrešovať maltská burza a ktorej hlavným účelom bude pomáhať MSP získavať finančné prostriedky prostredníctvom kapitálových trhov. Problémy v oblasti prístupu k nebankovým nástrojom pretrvávajú, MSP na Malte však využívajú lepšie finančné prostredie než mnohé iné MSP v EÚ.

(11)Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Malty, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Malte v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Malte, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 a 2.

(12)Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko 9 je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1.

TÝMTO ODPORÚČA, aby Malta v rokoch 2016 a 2017 prijala opatrenia s cieľom:

1.Dosiahnuť vzhľadom na vysoké riziko významnej odchýlky ročnú fiškálnu úpravu o 0,6 % HDP smerujúcu k strednodobému rozpočtovému cieľu v rokoch 2016 a 2017 tým, že sa v prijmú potrebné štrukturálne opatrenia. Urýchliť opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

2.Prijať opatrenia na posilnenie ponuky pracovných síl, najmä prostredníctvom zvýšenej účasti nízkokvalifikovaných osôb na celoživotnom vzdelávaní.

V Bruseli

Za Radu

predseda