EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu8. 3. 2016

COM(2016) 127 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

x0009
Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv

{SWD(2016) 50 final}
{SWD(2016) 51 final}

1. Úvod

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker oznámil vypracovanie európskeho piliera sociálnych práv vo svojom prejave o stave Únie v Európskom parlamente 9. septembra 2015. Táto iniciatíva je súčasťou úsilia Komisie o vytvorenie prepracovanejšej a spravodlivejšej hospodárskej a menovej únie (HMÚ) 1 a súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2016.

Predseda Junker vo svojom prejave uviedol: „Musíme zintenzívniť snahu o vybudovanie spravodlivého a skutočne celoeurópskeho pracovného trhu. (...) V rámci tohto úsilia budem presadzovať vytvorenie európskeho piliera sociálnych práv, ktorý by zohľadňoval meniacu sa realitu európskych spoločností a sveta práce a ktoré by slúžil ako kompas pre obnovenú konvergenciu v eurozóne. Európsky pilier sociálnych práv by mal dopĺňať to, čo sme už spoločne dosiahli v oblasti ochrany pracovníkov v EÚ. Očakávam, že sociálni partneri budú v tomto procese zohrávať ústrednú úlohu. Som presvedčený, že robíme dobre, ak túto iniciatívu začíname v eurozóne, pričom ostatné členské štáty EÚ majú možnosť sa k nej pripojiť, ak si to želajú.“ 

V tomto oznámení sa načrtáva smerovanie európskeho piliera sociálnych práv. Stanovujú sa v ňom základné východiská tejto iniciatívy, rozoberá jej úloha, rozsah pôsobností a povaha a otvára sa rozsiahla konzultácia, ktorej cieľom je získať spätnú väzbu. Na uľahčenie diskusie je k tomuto oznámeniu pripojený prvý predbežný návrh piliera. K oznámeniu sú pripojené aj dva pracovné dokumenty útvarov Komisie: V prvom sú opísané kľúčové trendy v oblasti hospodárstva, trhu práce a sociálne trendy, na ktorých je pilier postavený a k riešeniu ktorých by mal prispieť, a v druhom sa pripomínajú najrelevantnejšie právne „acquis“ na úrovni EÚ 2 .

2. Prečo je európsky pilier sociálnych práv potrebný

2.1. Vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo

Opatrenia na úrovni EÚ odrážajú základné zásady Únie a vychádzajú z presvedčenia, že hospodársky rozvoj by mal viesť k väčšiemu sociálnemu pokroku a súdržnosti a že pri zabezpečení primeraných záchranných sociálnych sietí v súlade s európskymi hodnotami by sa aj sociálna politika mala vnímať aj ako produktívny faktor, ktorý znižuje nerovnosť, vytvára čo najviac pracovných miest a umožňuje ľudskému kapitálu Európy prosperovať. Toto presvedčenie potvrdzujú dôkazy o výkonnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. Členské štáty, ktoré z ekonomického hľadiska dosahujú najlepšie výsledky, vypracovali ambicióznejšie a efektívnejšie sociálne politiky, a to nielen v dôsledku ekonomického rozvoja, ale aj ako ústrednú časť svojho modelu rastu. Kľúčom k tomu je koncepcia systémov sociálneho zabezpečenia a inštitúcií trhu práce, ktoré plnia svoju úlohu a podporujú vytváranie pracovných miest.

Tento prístup je zároveň aj podstatou celkového hospodárskeho programu tejto Komisie, čo dokazuje jej ročný prieskum rastu na rok 2016. Vo svojom zameraní na podporu štrukturálnych reforiem, investícií a zodpovedných fiškálnych politík kladie Komisia dôraz na sociálne otázky a sociálnu spravodlivosť.

V súlade so zásadou subsidiarity sú za vymedzenie politiky zamestnanosti a sociálnej politiky zodpovedné v prvom rade členské štáty. Patrí sem pracovné právo a organizácia systémov sociálneho zabezpečenia. Táto právomoc je uznaná v zmluvách EÚ, ktoré od vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva takisto stanovujú, že úlohou EÚ je dopĺňať činnosti členských štátov. V článku 3 Zmluvy o Európskej únii sa odráža tento celkový cieľ, ktorým je „usilovať sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality“.

Práve preto je vytváranie a prehlbovanie jednotného európskeho trhu sprevádzané rozvojom právneho „acquis“ v sociálnej oblasti na úrovni EÚ, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky, obmedzilo riziko sociálneho dumpingu a „pretekov o dosiahnutie najnižšej úrovne“ a uľahčila hospodárska a sociálna integrácia. Je to zároveň aj dôvod, prečo sú zamestnanosť a sociálne otázky od roku 1990 základnou súčasťou procesu koordinácie hospodárskych politík na úrovni EÚ, v súčasnosti známeho ako európsky semester. Základné východiská európskeho piliera sociálnych práv sa riadia touto logikou a reagujú na dve potreby: prekonať krízu a sústrediť sa na budúcnosť a zároveň smerovať k prepracovanejšej a spravodlivejšej hospodárskej a menovej únii.

2.2. Prekonať krízu a sústrediť sa na budúcnosť

Európa sa spamätáva z najhoršej krízy za posledné desaťročia: každý členský štát a EÚ ako celok čelia jej politickým, hospodárskym a sociálnym dôsledkom, a zároveň sa snažia predvídať budúci vývoj. Kríza mala vážny a viditeľný vplyv na európsku spoločnosť a hospodárstvo. Systémy sociálneho zabezpečenia niektoré dosahy zmiernili, ale narástla nezamestnanosť, značná časť obyvateľstva je ohrozená chudobou, verejné financie sú napäté a výkonnosť jednotlivých členských štátov sa výrazne líši. Predovšetkým nezamestnanosť má veľmi vážne dôsledky pre jednotlivcov i spoločnosť na dlhé roky: takmer 22 miliónov ľudí je stále bez práce alebo si prácu hľadá (takmer 17 miliónov v eurozóne), z čoho 10 miliónov ľudí je v tejto situácii už vyše roka.

Kríza zároveň čiastočne zakryla niektoré zásadnejšie dlhodobé trendy a iné zdôraznila. Patria k nim napríklad zmeny v štruktúre spoločnosti, rodinných a pracovných modeloch; dlhší a pestrejší pracovný život; rozmanitejšie pracovné sily a rozširovanie nových foriem práce; paradox medzi zvyšujúcou sa úrovňou vzdelania a rozsiahlym nesúladom medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami; zvyšujúca sa miera nerovnosti; nové potreby a príležitosti vyplývajúce zo zlepšenia strednej dĺžky života a starnutia obyvateľstva; technologické zmeny a digitalizácia spoločnosti a hospodárstva.

Rozsah a povaha výziev, ktorým čelí svet práce a spoločnosti vo všeobecnosti, sa v porovnaní s 20. storočím radikálne zmenili, pričom existuje mnoho nových trendov a vznikajú ďalšie, ktorým sa Európa bude musieť prispôsobiť. Ciele sociálnej politiky a jej schopnosť priniesť výsledky prechádzajú významnou skúškou a to, či sa Európe podarí zabezpečiť dobre fungujúce a spravodlivé trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia, bude mať zásadný význam na jej schopnosť zvýšiť produktivitu, konkurovať v celosvetovom meradle, posilniť sociálnu súdržnosť a pokračovať vo zvyšovaní životnej úrovne svojich obyvateľov.

Takéto úvahy sa dostávajú do popredia na medzinárodnej úrovni, ako aj v jednotlivých členských štátoch 3 . Napriek neistote, pokiaľ ide o budúcnosť, existuje čoraz viac dôkazov a narastá globálny konsenzus v otázke potreby posilniť väzbu medzi hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozvojom, v názore, že nerovnosť bráni hospodárskemu rozvoju a v otázke potreby vybudovať inkluzívnejší model rastu, ako sa uvádza v cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré prijala OSN v septembri 2015, ako aj v opätovne uvedených záveroch skupiny G20. Tento globálny program vychádza v značnej miere z veľkého objemu výskumu, ktorý realizovali medzinárodné organizácie ako Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Svetová banka, Medzinárodná organizácia práce (MOP) a Medzinárodný menový fond (MMF).

V týchto publikáciách sa zdôrazňuje, že jedným z dôležitých mechanizmov prechodu medzi dlhodobým rastom, rovnosťou a pokrokom v sociálnej oblasti sú investície do ľudského kapitálu. Zároveň sa v nich potvrdzuje, že nerovnosť príjmov môže mať z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv na potenciálny rast tým, že upevňuje a posilňuje existujúcu nerovnosť príležitostí, obmedzuje rozvoj zručností a bráni sociálnej a profesijnej mobilite. Vo vyspelých ekonomikách, ktoré svoju prosperitu zakladajú na raste produktivity a schopnosti inovovať, sú sociálna a hospodárska výkonnosť dvoma stranami rovnakej mince.

Moderná sociálna politika by sa mala opierať o investície do ľudského kapitálu, ktoré budú založené na rovnakých príležitostiach, prevencii a ochrane pred sociálnymi rizikami, existencii účinných záchranných sociálnych sietí a stimulačných opatreniach na podporu prístupu na trh práce, tak, aby ľuďom umožnili dôstojný život, umožnili im zmeny osobného a profesionálneho statusu počas celého života a dali im príležitosť rozvíjať svoj talent.

2.3. Smerovať k prepracovanejšej a spravodlivejšej hospodárskej a menovej únii

Eurozóna sa poučila z krízy posledných rokov a začala s procesom ďalšej integrácie a konsolidácie. Jeho súčasťou je nevyhnutne aj sociálny rozmer. V správe piatich predsedov pod názvom Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe 4 sa zdôrazňuje, že „Európa by sa mala usilovať o to, aby si zaslúžila „najvyššiu známku za výsledky v sociálnej oblasti““ a že „ak má byť HMÚ úspešná, pracovné trhy a systémy sociálnej starostlivosti musia vo všetkých členských štátoch eurozóny fungovať dobre a spravodlivo“. Hoci sa v správe uznalo, že nie je možné uplatniť univerzálny vzor, zdôraznilo sa, že v členských štátoch sa často vyskytujú podobné problémy. Správa tiež vyzýva na silnejší dôraz v rámci procesu vzostupnej konvergencie na výkonnosť v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí smerom k odolnejším hospodárskym štruktúram v rámci eurozóny.

Nie je to len politická alebo sociálna nevyhnutnosť, je to aj hospodárska nevyhnutnosť: skúsenosti z uplynulých 15 rokov ukázali, že pretrvávajúca nerovnováha v jednom alebo vo viacerých členských štátoch môže ohroziť stabilitu eurozóny ako celku, a že neschopnosť odstrániť tieto rozdiely môže viesť k ďalším nákladným odchýlkam. Po kríze v rokoch 2007 – 2008 sa eurozóna stala rôznorodejšou, pričom niektoré krajiny boli mimoriadne zasiahnuté, a potrvá určitý čas, kým sa túto rôznorodosť podarí znížiť. Je jasné, že úspech eurozóny v budúcnosti závisí v nemalej miere od efektívnosti vnútroštátnych trhov práce, systémov sociálneho zabezpečenia a od schopnosti hospodárstva absorbovať otrasy a prispôsobiť sa im.

Výkonné a inkluzívne trhy práce musia účinne kombinovať prvky flexibility a istoty, ktoré môžu priniesť vyššiu úroveň zamestnanosti a schopnosti prispôsobiť sa. Súvisiaci pojem „flexiistota“ nie je nový, avšak v dôsledku krízy a s ohľadom na meniaci sa svet práce nastal čas opätovne definovať, ako ho možno čo najlepšie uplatňovať v praxi. Podniky majú záujem o predvídateľné a právne bezpečné podnikateľské prostredie, schopnosť pritiahnuť kvalifikovaných a produktívnych pracovníkov, ale aj prispôsobiť sa rýchlo sa meniacim trhovým podmienkam. Pracovníci chcú mať istotu práce a príjmu, aby mohli zosúladiť svoj pracovný a súkromný život, ale aj riešiť nové výzvy, prispôsobovať sa počas celej kariéry a v celoživotnej perspektíve pokračovať v nadobúdaní zručností. Nezamestnané a neaktívne osoby často hľadajú spôsoby, ako sa dostať do sveta práce, ktoré nebudú pascou v podobe nízko kvalitných a slabo platených pracovných miest, ani nebudú porušovať ich základné sociálne práva. Pre hospodárstvo a spoločnosť, najmä v rámci eurozóny, sú prínosné lepší rozvoj a využívanie zručností, väčšia agilita a odolnosť, sociálna súdržnosť a spravodlivé a účinné rozdelenie práv, povinností a príjmov, a to aj naprieč generáciami.

Zároveň však vysoká nezamestnanosť a demografické starnutie spolu s tlakom na verejné financie a potrebou minimalizovať účinky presahovania medzi jednotlivými krajinami, ktoré vyplývajú z makroekonomických nerovnováh, kladú do popredia otázku výkonnosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia z viacerých hľadísk: po prvé, pokiaľ ide o ich primeranosť a fiškálnu udržateľnosť v kontexte vyvíjajúcich sa sociálnych potrieb vrátane potreby zaoberať sa chudobou; po druhé, pokiaľ ide o ich vplyv na tvorbu pracovných miest, z hľadiska zamestnávateľa i uchádzača o zamestnanie vrátane ich schopnosti postarať sa o to, aby sa oplatilo pracovať a aby sa posilnili zručnosti ľudí a ich schopnosť plne sa zapojiť do života spoločnosti; a po tretie, čo je osobitne dôležité pre eurozónu, pokiaľ ide o ich schopnosť zmierniť makroekonomické otrasy a byť mechanizmom automatickej stabilizácie. Vysoká zamestnanosť, nízka nezamestnanosť a dobre navrhnuté systémy sociálneho zabezpečenia majú pre zdravé verejné financie zásadný význam, zatiaľ čo príliš veľké rozdiely v situácii na trhu práce a vo výkonnosti v sociálnej oblasti ohrozujú fungovanie eurozóny. Ako súčasť opatrení prijatých na zlepšenie fiškálneho dohľadu na úrovni EÚ viedli úvahy o kvalite verejných financií, v rámci ktorých sociálne systémy predstavujú veľkú časť, k zvýšenému dôrazu na otázky týkajúce sa spravodlivosti a efektívnosti verejných príjmov a výdavkov.

2.4. Stavať na bohatých skúsenostiach

Európsky pilier sociálnych práv môže stavať na rozsiahlych skúsenostiach a postupoch: v mnohých oblastiach je v Európe možné nájsť výsledky patriace k najlepším na svete a riešenia sú dobre známe. No vzhľadom na rozsah súčasných výziev nie je spokojnosť a status quo na mieste. Je stále dosť toho, čo sa môžeme učiť od rýchlo sa meniacej reality na celom svete.

V kontexte piliera sa uznáva, že situácia v jednotlivých členských štátoch sa veľmi líši, pilier však môže vychádzať aj zo spoločných hodnôt a zásad zdieľaných na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni. Tieto hodnoty a zásady sú obsiahnuté v referenčných dokumentoch, napríklad v Zmluve o Európskej únii (ZEÚ), Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Charte základných práv Európskej únie a judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, ako aj v medzinárodných nástrojoch, akými sú sociálna charta prijatá Radou Európy a odporúčania MOP.

Takéto rámce často pokrývajú širokú škálu oblastí, kde vymedzujú všeobecné zásady a minimálne normy, ktoré sa majú dopĺňať na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Kľúčovou otázkou teda v Európe nemusí byť uznávanie práv, ale skôr ich skutočné zavádzanie a uplatňovanie, vzhľadom na rýchle zmeny sociálneho, právneho a ekonomického prostredia.

V priebehu rokov prijala Komisia opatrenia na posilnenie úsilia týkajúceho sa naliehavých priorít a na aktualizáciu „acquis“ EÚ. Toto úsilie sa riadi logikou lepšej právnej regulácie: neznamená to menej právnych predpisov, ale pristupovanie k regulácii tak, aby v plnej miere zohľadňovala hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv v praxi s cieľom zabezpečiť, aby každá iniciatíva dosiahla svoj cieľ tým najlepším spôsobom. Súčasná Komisia počas svojho mandátu zriadila európske štrukturálne a investičné fondy na roky 2014 – 2020, z ktorých 20 % sa mobilizuje prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu. Podnikla kroky aj vo viacerých oblastiach, napríklad:

väčší dôraz na sociálny rozmer európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík, využitie sociálnych ukazovateľov v rámci takzvaného postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, podpora „sociálneho benchmarkingu“ a posúdenie sociálneho dosahu nového programu na podporu stability v Grécku;

začleňovanie sociálnych cieľov do hlavných iniciatív, ako je Investičný plán pre Európu, energetická únia a jednotný digitálny trh;

predstavenie strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019;

prednostná finančná podpora pre členské štáty na to, aby zaviedli systém záruk pre mladých, podľa ktorého majú všetci mladí ľudia do 25 rokov dostať konkrétnu ponuku kvalitnej práce do 4 mesiacov po ukončení formálneho vzdelávania alebo strate zamestnania;

vydávanie usmernení pre členské štáty týkajúcich sa začlenenia dlhodobo nezamestnaných do trhu práce;

návrh európskeho aktu o prístupnosti, ktorým sa má uľahčiť prístup k základným tovarom a službám pre ľudí so zdravotným postihnutím v rámci jednotného trhu;

návrh revízie smernice o vysielaní pracovníkov v záujme uplatňovania zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom mieste.

V roku 2016 prebieha práca, a bude pokračovať súbežne s konzultáciou týkajúcou sa piliera, aj na niekoľkých ďalších aspektoch týkajúcich sa: nového začiatku na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre pracujúcich rodičov; európskej agendy v oblasti zručností a dôkladného zhodnotenia 24 smerníc o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, čo by malo pomôcť posúdiť ich relevantnosť, efektívnosť a koherentnosť v záujme zachovania vysokej úrovne ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov vzhľadom na nové riziká, a zároveň zjednodušiť a zmodernizovať platné právne predpisy, okrem iného s cieľom uľahčiť ich uplatňovanie aj zo strany MSP. Tieto príklady ilustrujú podpornú, usmerňovaciu a rámcovú úlohu, ktorú môže EÚ zohrať v sociálnej oblasti, ako aj ďalšie opatrenia, ktoré môžu vyplynúť z vytvorenia piliera.

Kľúčovou prioritou tejto Komisie je aj podpora sociálneho dialógu na všetkých úrovniach. V nadväznosti na konferenciu na vysokej úrovni o novom začiatku pre sociálny dialóg na úrovni EÚ v marci 2015 sa sociálni partneri EÚ na medziodvetvovej úrovni dohodli na spoločnej hĺbkovej analýze zamestnanosti a spoločnom pracovnom programe na obdobie rokov 2015 – 2017. Začali sa rokovania o samostatnej rámcovej dohode v oblasti aktívneho starnutia; pripravujú sa spoločné závery o otázke rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a pracovná skupina sleduje, ako jej členovia uplatňujú predchádzajúce samostatné rámcové dohody. Odvetvoví sociálni partneri EÚ zastúpení v 43 rôznych odvetviach a predstavujúci 75 % pracovných síl plnili aj naďalej svoje príslušné spoločné pracovné programy.

3. Európsky pilier sociálnych práv: úloha, rozsah pôsobnosti a právna povaha

Cieľom piliera je vyjadriť niekoľko základných zásad na podporu dobre fungujúcich a spravodlivých trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia. Ako uviedol predseda Juncker, pilier bude vypracovaný v eurozóne, pričom ostatné členské štáty EÚ sa budú môcť dobrovoľne pripojiť.

Pilier bude teda vychádzať z existujúceho „acquis“ na úrovni EÚ v sociálnej oblasti a bude ho dopĺňať, pričom zásady, ktoré obsahuje, sa osobitne zamerajú na plnenie potrieb a výziev, ktorým čelí eurozóna. Po vypracovaní bude pilier slúžiť ako rámec na sledovanie výkonnosti zúčastnených členských štátov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, na podporu reforiem na vnútroštátnej úrovni a najmä na usmernenie obnoveného procesu konvergencie v eurozóne.

3.1. Vymedzenie zásad odrážajúcich súčasnú i budúcu realitu

V prílohe k tomuto oznámeniu je predstavený prvý, predbežný návrh piliera na diskusiu. Zásady sa vyberali po zohľadnení jednak ich hospodárskeho významu a jednak ich sociálneho významu z hľadiska výkonnosti zúčastnených členských štátov.

Návrh je štruktúrovaný okolo troch hlavných okruhov:

Rovnaké príležitosti a prístup na trh práce vrátane rozvoja zručností a celoživotného vzdelávania a aktívnej podpory zamestnanosti s cieľom zvýšiť počet pracovných príležitostí, uľahčiť prechod medzi rôznymi statusmi a zvýšiť zamestnateľnosť jednotlivcov;

Spravodlivé pracovné podmienky, ktorými sa dosiahne primeraná a spoľahlivá rovnováha práv a povinností medzi pracovníkmi a zamestnávateľmi, ako aj rovnováha medzi prvkami flexibility a istoty, s cieľom uľahčiť vytváranie pracovných miest, prijímanie pracovných ponúk a prispôsobivosť podnikov a podporovať sociálneho dialógu;

Primeraná a udržateľná sociálna ochrana a prístup k vysoko kvalitným základným službám vrátane starostlivosti o deti, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti s cieľom zabezpečiť dôstojný život a ochranu proti rizikám a umožniť jednotlivcom, aby sa plne zapojili do práce a všeobecnejšie do spoločenského diania.

Sú určené mnohé politické oblasti, ku ktorým sú priradené rôzne zásady. Tieto zásady vychádzajú z už uvedeného celého radu práv vyčlenených v EÚ a iných relevantných zdrojov a podrobnejšie stanovujú možné spôsoby, ako ich realizovať. Tieto formulácie sa takisto inšpirovali existujúcimi usmerneniami na úrovni EÚ, napr. v rámci koordinácie hospodárskej politiky, pričom sa snažili zachytiť najnovšie trendy.

V prípade každej z týchto zásad sa situácia v Európe značne líši a existuje mnoho praktických problémov, veľkých aj malých, ktoré je potrebné riešiť. Zvyčajne sú medzi nimi zahrnuté rôzne záujmy jednotlivcov, podnikov a spoločnosti; možné kompromisy medzi krátkodobými a dlhodobými riešeniami; existencia nejednoznačných častí, a to aj v dôsledku nejasného pojmu práce; a otázka „kto za čo platí“ v závislosti od toho, či by malo zohrať úlohu súkromné alebo verejné financovanie. Jednoduché nie je ani navrhovanie nových noriem a postupov spôsobom, ktorý by mal byť v súlade s potrebami dynamického hospodárstva s cieľom udržať proces vzostupnej konvergencie v regiónoch a členských štátoch.

Logikou tohto piliera a diskusie vedúcej k jeho vytvoreniu nie je tieto spory a napätie zakrývať, ale odhaliť a riešiť ich novým spôsobom, ktorý zohľadňuje meniace sa prostredie sveta práce a rozdielnu situáciu v rámci Európy. Pilier by mal pritom pomôcť zmodernizovať, rozšíriť a prehĺbiť sociálne práva na pracovisku a v spoločnosti, a to uľahčením ich skutočného uplatňovania a podporou postupov, ktoré môžu byť prínosom z hľadiska jednotlivcov, podnikov a spoločnosti.

3.2. Pridaná hodnota pre eurozónu a EÚ ako celok

Pilier nepreberá ani neparafrázuje „acquis“ EÚ: podrobnejšie vysvetľuje zásady a záväzky, ktoré môžu viesť k väčšej konvergencii v eurozóne. A rovnako ako sa pilierom nenahrádza „acquis“, ani navrhovanými zásadami sa nenahrádzajú existujúce práva: ale poskytuje sa nimi spôsob posúdenia výkonnosti vnútroštátnych politík v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí a jej zlepšenia v budúcnosti.

Postup vedúci k vypracovaniu piliera by však mal byť zároveň príležitosťou na preskúmanie „acquis“. Súčasný „acquis“ sa vytváral postupne v rôznom čase, pričom niektoré oblasti pokrýva lepšie než iné. Konzultácia týkajúca sa piliera poskytuje príležitosť zaujať k „acquis“ komplexný postoj, aby bolo možné preskúmať jeho význam vzhľadom na nové trendy a určiť možné oblasti pre budúce opatrenia na príslušnej úrovni.

Toto hodnotenie by malo konkrétne slúžiť na zodpovedanie týchto otázok: Existujú nedostatky vo vykonávaní „acquis“? Existujú základné medzery v oblasti sociálnych práv stanovených na úrovni EÚ? Ako je možné tieto nedostatky a/alebo medzery vysvetliť? To je tiež dôvod, prečo bude konzultácia vedúca k vytvoreniu piliera otvorená všetkým členským štátom a mala by pomôcť štátom, ktoré nepatria do eurozóny, rozhodnúť sa, či sa do piliera zapoja.

Práce na vytvorení piliera budú doplnením ďalšieho prebiehajúceho úsilia o prehĺbenie HMÚ 5 a mali by slúžiť ako príspevok k práci na bielej knihe o budúcnosti HMÚ v Európe plánovanej na jar 2017. Najmä v správe piatich predsedov o dobudovaní HMÚ sa poukázalo na potrebu pokračovať v procese konvergencie smerom k odolnejším hospodárskym štruktúram a vo zvyšovaní záväznosti týchto procesov v strednodobom horizonte. Dosiahlo by sa to dohodou na súbore spoločných noriem na vysokej úrovni, ktoré by sa mali okrem iného zameriavať na trhy práce.

A napokon, v právnej povahe piliera sa bude musieť zohľadniť rozsah pôsobnosti a právnych obmedzení na úrovni EÚ aj na úrovni eurozóny. Napríklad v článku 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa jasne nestanovujú právomoci Únie v oblasti prijímania právnych predpisov týkajúcich sa „odmeny“.

Na účely vypracovania piliera sa môže zvážiť využitie rôznych nástrojov, napríklad odporúčania, ale Komisia považuje za nevyhnutné zapojiť Parlament a Radu, ako aj ostatné inštitúcie EÚ, a získať širokú podporu jeho vykonávania.

4. Ciele konzultácie

Vypracovanie piliera je príležitosťou nasmerovať uvažovanie o existujúcich sociálnych právach, o konkrétnych potrebách eurozóny, o meniacom sa prostredí sveta práce aj o potrebných reformách na všetkých úrovniach. Konzultácia by preto mala byť čo najširšia.

4.1. Navrhované výsledky

Konzultácia má tri hlavné ciele:

Prvým cieľom je vyhodnotiť súčasné „acquis“ EÚ. Konzultácia by mala predovšetkým pomôcť určiť, do akej miery sa uplatňujú existujúce práva a či sú stále relevantné z hľadiska súčasných a budúcich výziev a/alebo či by sa mali zvážiť nové spôsoby zabezpečenia uplatňovania týchto práv;

Druhým cieľom je zohľadniť nové trendy v organizácii práce a spoločnosti v dôsledku demografických trendov, nových technológií a ďalších faktorov dôležitých pre pracovný život a sociálne podmienky. Aktívne by sa malo podporovať hľadanie najlepších postupov a skúseností z oblasti sociálnej inovácie;

Tretím cieľom je zhromažďovať názory a získať spätnú väzbu v oblasti návrhu samotného európskeho piliera sociálnych práv. Konzultácia by mala slúžiť na diskusiu o jeho rozsahu pôsobnosti a obsahu, ako aj o jeho úlohe ako súčasti sociálneho rozmeru HMÚ, na zamyslenie sa nad konkrétnymi potrebami eurozóny, na diskusiu o špecifickosti navrhovaných zásad a na preskúmanie súvisiacich výziev. Konzultácia by mala zároveň pomôcť členským štátom, ktoré nepatria do eurozóny, rozhodnúť sa, či sa do piliera zapoja.

Z konzultácie, ktorá by sa mala ukončiť do 31. decembra 2016, by mal vychádzať konečný návrh piliera, ktorý Komisia predloží začiatkom roka 2017.

4.2. Podnecovanie diskusie

V nasledujúcich mesiacoch bude Komisia aktívne spolupracovať s ostatnými inštitúciami EÚ, národnými orgánmi a parlamentmi, odborovými zväzmi a podnikateľskými združeniami, MVO, poskytovateľmi sociálnych služieb, odborníkmi z akademickej obce, ako aj s verejnosťou. Na vnútroštátnej úrovni sprostredkuje Komisia diskusie prostredníctvom svojich zastúpení v členských štátoch, sociálni partneri EÚ budú vyzvaní, aby pri vytváraní piliera zohrali aktívnu úlohu. Komisia požiada o stanovisko aj Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov.

4.3. Štruktúrovaná spätná väzba

Okrem verejnej konzultácie budú podkladom pre diskusiu aj tri pracovné okruhy, jeden okruh pre každý navrhovaný výsledok uvedený vyššie:

„acquis“ EÚ v sociálnej oblasti: hodnotenie.

Budúcnosť práce a systémov sociálneho zabezpečenia: výzvy a príležitosti.

Úloha európskeho piliera sociálnych práv ako súčasti prepracovanejšej a spravodlivejšej HMÚ.

Komisia usporiada do konca roka 2016 európsku konferenciu s cieľom získať spätnú väzbu.

4.4. Informovanie o diskusii

Na účely konzultácie bola vytvorená špecializovaná webová stránka na adrese: http://ec.europa.eu/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights  

Stránka bude obsahovať:

toto oznámenie a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie;

súbor informačných prehľadov vypracovaný útvarmi Komisie, ktorý podrobnejšie predstaví ekonomické a právne odôvodnenie oblastí stanovených v návrhu piliera, ktorý je pripojený k tomuto oznámeniu;

prehľad činností plánovaných v rámci jednotlivých pracovných okruhov uvedených vyššie;

zoznam stretnutí a podujatí plánovaných v nadchádzajúcich mesiacoch na úrovni EU a na vnútroštátnej úrovni.

5. Otázky v rámci konzultácie

Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby do 31. decembra 2016 odpovedali na otázky uvedené v tomto oznámení, spolu s prípadnými ďalšími poznámkami.

Možno to urobiť vyplnením online dotazníka, ktorý je dostupný na vyššie uvedenej špecializovanej webovej stránke, zaslaním informácií elektronickou poštou na túto e-mailovú adresu:

EMPL-EUROPEAN-PILLAR-OF-SOCIAL-RIGHTS@ec.europa.eu  

alebo poštou na adresu:

EUROPEAN COMMISSION

Directorate-General Employment, Social Affairs and Inclusion

Rue Joseph II, 27 – 00/120

B-1049 BRUXELLES 6  

Európska komisia zisťuje názory na tieto otázky:

Sociálna situácia a „acquis“ EÚ v sociálnej oblasti

1.Čo považujete za najnaliehavejšie priority v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí?

2.Ako môžeme vysvetliť rozdielnu situáciu v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí v rámci Európy?

3.Je „acquis“ EÚ aktuálny a vidíte priestor pre ďalšie opatrenia na úrovni EÚ?

Budúcnosť práce a systémov sociálneho zabezpečenia

4.Ktoré trendy majú podľa Vás najväčšiu transformačnú silu?

5.Aké by boli hlavné riziká a príležitosti spojené s týmito trendmi?

6.Existujú politiky alebo prax v inštitúciách alebo podnikoch, existujúce alebo vznikajúce, ktoré by ste odporučili ako referenčné?

Európsky pilier sociálnych práv

7.Súhlasíte s navrhovaným prístupom na vypracovanie európskeho piliera sociálnych práv?

8.Súhlasíte s navrhovaným rozsahom pôsobnosti tohto piliera, s jeho oblasťami a zásadami? Existujú aspekty, ktoré zatiaľ neboli dostatočne vyjadrené alebo pokryté?

9.Aké oblasti a zásady by mali byť najdôležitejšie ako súčasť obnovenej konvergencie v eurozóne?

10.Akým spôsobom by sa mali vyjadriť a fungovať? Konkrétne, vidíte v niektorých oblastiach priestor na minimálne normy alebo referenčné hodnoty a ich pridanú hodnotu, a ak áno, v ktorých?

Je tiež možné vyjadriť sa ku každej oblasti a zásade navrhovaného piliera vyplnením konkrétnejšieho on-line dotazníka na webovej stránke venovanej konzultácii.

(1)

Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu, 15. júla 2014, „Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu“.

(2)

 Pracovné dokumenty útvarov Komisie „Kľúčové trendy v oblasti hospodárstva, pracovného trhu a sociálne trendy, z ktorých vychádza európsky pilier sociálnych práv“, [SWD (2016) 51] a „Acquis EÚ v sociálnej oblasti“ [SWD(2016) 50] z 8. marca 2016.

(3)

 Pozri napríklad MOP (2015), „ Iniciatíva k stému výročiu - budúcnosť práce“; OECD (2016), „Politické fórum o budúcnosti práce“; Nadácia Bertelsmann Stiftung (2015), „Prepracovanie európskych sociálnych štátov – cesta vpred“; Spolkové ministerstvo práce a sociálnych vecí (Bundesministerium für Arbeit und Soziales), (2015), „Zelená kniha: Nový koncept práce. Práca 4.0“; Svetové ekonomické fórum (2016), „Budúcnosť zamestnanosti: stratégie zamestnanosti, zručností a pracovných síl pre štvrtú priemyselnú revolúciu“; OECD, MMF, Svetová banka a MOP (2015), „Nerovnosť príjmov a podiel príjmov zo zamestnania v rámci krajín G20: trendy, dosah a príčiny“.

(4)

„Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie“, správa Jeana-Clauda Junckera vypracovaná v spolupráci s Donaldom Tuskom, Jeroenom Dijsselbloemom, Mariom Draghim a Martinom Schulzom, jún 2015. Napríklad Francúzsko a Nemecko vo svojom spoločnom príspevku k uvedenej správe zdôraznili potrebu posilniť spoluprácu a spoločné smerovanie v niektorých oblastiach, ako sú aktívne politiky trhu práce a systémy sociálneho zabezpečenia. Pozri tiež Európske centrum politickej stratégie (2015), „Sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie“.

(5)

COM(2015) 600 z 21. októbra 2015 „Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie“.

(6)

Upozorňujeme, že všetky príspevky sa spolu s informáciami o totožnosti prispievateľa uverejnia na internete, pokiaľ prispievateľ nevysloví námietku voči uverejneniu osobných údajov z dôvodu, že takéto uverejnenie by mohlo poškodiť jeho legitímne záujmy. V takom prípade je možné príspevok uverejniť anonymne. Inak sa príspevok neuverejní a jeho obsah sa v zásade nebude zohľadňovať.

EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu8. 3. 2016

COM(2016) 127 final

PRÍLOHA

Prvý predbežný návrh európskeho piliera sociálnych práv

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv

{SWD(2016) 50 final}
{SWD(2016) 51 final}

Obsah

KAPITOLA I: ROVNAKÉ PRÍLEŽITOSTI A PRÍSTUP NA TRH PRÁCE

1.Zručnosti, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie

2.Flexibilné a bezpečné pracovné zmluvy

3.Bezpečná zmena pracovného miesta

4.Aktívna podpora zamestnanosti

5.Rodová rovnosť a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

6.Rovnaké príležitosti

KAPITOLA II: SPRAVODLIVÉ PRACOVNÉ PODMIENKY

7.Pracovné podmienky

8.Mzdy

9.Zdravie a bezpečnosť pri práci

10.Sociálny dialóg a zapojenie pracovníkov

KAPITOLA III: PRIMERANÁ A UDRŽATEĽNÁ SOCIÁLNA OCHRANA

11.Integrované sociálne dávky a služby

12.Dávky zdravotnej starostlivosti a nemocenské dávky

13.Dôchodky

14.Dávky v nezamestnanosti

15.Minimálny príjem

16.Dávky v invalidite

17.Dlhodobá starostlivosť

18.Starostlivosť o deti

19.Bývanie

20.Prístup k základným službám

Vysvetľujúca poznámka

Táto príloha obsahuje prvý predbežný návrh európskeho piliera sociálnych práv na účely konzultácie so širokou verejnosťou. Pilier sa má vypracovať v rámci eurozóny, ale mal by byť otvorený aj pre ostatné členské štáty, ktoré sa chcú zapojiť na dobrovoľnom základe.

Východiskovým bodom piliera sú sociálne ciele a práva zakotvené v primárnom práve EÚ, ktoré pozostáva zo Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Charty základných práv Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. S cieľom zabezpečiť dostatočne široký základ pre konzultáciu sa pilier týka tak oblastí, v ktorých má EÚ právomoc prijímať právne predpisy, ako aj oblastí, v ktorých majú primárnu zodpovednosť členské štáty a v ktorých má EÚ skôr podpornú a doplňujúcu úlohu. Inšpiráciu čerpá aj z postupov na vnútroštátnej úrovni a z medzinárodných prameňov práva.

Návrh piliera opätovne neustanovuje ani nemení existujúce práva, ktoré zostávajú v platnosti. Jeho cieľom je doplniť tieto práva podrobným vymedzením niekoľkých základných zásad, ktoré by mali byť spoločné pre zúčastnené členské štáty pri vykonávaní ich politiky zamestnanosti a sociálnej politiky, pričom osobitný dôraz sa kladie na potreby a výzvy, ktorým čelí eurozóna. Po zriadení bude pilier slúžiť ako rámec na sledovanie výkonnosti zúčastnených členských štátov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, na podporu reforiem na vnútroštátnej úrovni a najmä na usmernenie obnovenej konvergencie v eurozóne.

Zásady, ktoré sa tu predstavujú, sú zoskupené do 20 oblastí politiky, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre správne fungujúce a spravodlivé trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia. Zohľadňujú ekonomické a sociálne hľadiská, veľkú rôznorodosť okolností v Európe a meniacu sa realitu v teréne. Zaoberajú sa otázkami, ktoré sú relevantné pre prepracovanejšiu a spravodlivejšiu hospodársku a menovú úniu, ako napríklad potreba posilniť konkurencieschopnosť, zvýšiť účasť na trhu práce, zaviesť primeraná úroveň minimálnej sociálnej ochrany, plne využívať ľudský potenciál, zabezpečiť udržateľnosť verejných financií a zvýšiť adaptačnú kapacitu a odolnosť hospodárskych štruktúr.

Zásady, ktoré sa tu predstavujú, sa vzťahujú na občanov EÚ a príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v EÚ, či už sú aktívni alebo neaktívni, a to v súlade so znením každej zásady. Na účely tejto konzultácie sa predbežne pojmom „pracovník“ označuje každá osoba, ktorá určitý čas vykonáva služby pre inú osobu za odmenu, a ktorá koná pod vedením takejto osoby, najmä pokiaľ ide o určenie času, miesta a obsahu jej práce.

„Samostatne zárobkovo činnou osobou“ sa rozumejú všetky osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na vlastný účet. Pojem „osoby v pracovnom pomere“ sa vzťahuje na pracovníkov i samostatne zárobkovo činné osoby. Je možné, že počas procesu konzultácie bude potrebné ďalej upraviť rozsah pôsobnosti týchto pojmov.

Výber a formulácia zásad vychádzajú okrem iného z existujúcich usmernení pre koordináciu hospodárskych politík v rámci európskeho semestra, zo sekundárnych právnych predpisov EÚ a z prípadných nezáväzných usmernení. S cieľom lepšie situovať každú zásadu návrh poskytuje informácie o hlavných nedoriešených výzvach, poukazuje na potenciálnu pridanú hodnotu každej zásady a prípadne pripomína príslušné práva zakotvené v primárnom práve pomocou rámčekov. Tieto zásady by sa mali v rámci konzultácie dôkladne prediskutovať a spresniť s cieľom vypracovať v roku 2017 konečný návrh európskeho piliera sociálnych práv.

KAPITOLA I: ROVNAKÉ PRÍLEŽITOSTI A

PRÍSTUP NA TRH PRÁCE

1.Zručnosti, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie

Základné jazykové zručnosti, gramotnosť v písaní, čítaní a počítaní a zručnosti v oblasti IKT, ktoré sú prvými základnými prvkami nadobúdania vedomostí, sú stále výzvou pre významnú časť obyvateľstva, a to od detí po dospelých. Ak chceme zvýšiť kvalitu a relevantnosť výsledkov vzdelávania, musia byť systémy vzdelávania a odbornej prípravy účinnejšie a spravodlivejšie a musia reagovať na potreby trhu práce a spoločnosti. Rovnaký prístup k vzdelávaniu bez ohľadu na ekonomické prostriedky potrebné na získanie základných zručností a kľúčových schopností v počiatočnom vzdelávaní musia dopĺňať kvalitné príležitostí pre dospelých na získanie základných zručností a kľúčových schopností počas celého života. Starnutie obyvateľstva, dlhší pracovný život a nárast miery prisťahovalectva štátnych príslušníkov tretích krajín vyžadujú dodatočné opatrenia v oblasti zvyšovania zručností a celoživotného vzdelávania, aby sme sa dokázali úspešne prispôsobiť technologickým zmenám a rýchlo sa meniacim trhom práce.

 

a.Všetky osoby majú mať prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave počas celého života, aby mohli získať náležitú úroveň základných zručností a kľúčových schopností, ktoré im umožnia aktívnu účasť v spoločnosti a zamestnaní. Nízkokvalifikovaní mladí ľudia a dospelí v produktívnom veku sa povzbudzujú k tomu, aby si zlepšili svoje zručnosti.

2.Flexibilné a bezpečné pracovné zmluvy

Flexibilné pracovné zmluvy môžu uľahčiť vstup na trh práce a podporiť zmeny v kariére, pričom zamestnávateľom umožňujú reagovať na zmeny dopytu. Digitálne hospodárstva menia pracovné modely a prinášajú nové formy práce ako napr. samostatnú zárobkovú činnosť. To môže ľuďom otvoriť rozmanitejšie vstupné cesty na trh práce a môže prispieť k tomu, aby ľudia zostali aktívni. Veľké rozdiely v podmienkach zamestnávania však pretrvávajú medzi rôznymi typmi pracovných zmlúv.

Okrem toho existujú „šedé zóny“, ako „závislá“ a „fiktívna“ samostatná zárobková činnosť, ktoré vedú k nejasnej právnej situácii a prekážkam brániacim v prístupe k sociálnej ochrane. Takéto javy môžu viesť k neistote a/alebo dvojúrovňovým, segmentovaným trhom práce, ktoré brzdia produktivitu a vedú k sociálnemu vylúčeniu. Dočasné zamestnanie môže zvýšiť riziko neistoty z dôvodu nižších úrovní ochrany pred prepustením, nižšej mzdy, obmedzeného prístupu k sociálnej ochrane a odbornej príprave. Prechod na typy zmlúv, ktoré majú porovnateľné záruky a náklady, ponúka možnosť, aby sa dočasné zamestnanie stalo odrazovým mostíkom pre stabilné a isté zamestnanie a zároveň by sa zvýšila odolnosť trhu práce voči otrasom.

a.Zabezpečí sa rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na pracovnú zmluvu okrem prípadu, že na odlišné zaobchádzanie existujú objektívne dôvody. Je potrebné predchádzať nesprávnemu používaniu alebo zneužívaniu neistých a dočasných pracovných vzťahov.

b.Flexibilita podmienok zamestnávania môže predstavovať vstupnú bránu na trh práce a môže zachovať schopnosť zamestnávateľov rýchlo reagovať na zmeny dopytu. Musí sa však zabezpečiť zmena na trvalú pracovnú zmluvu.

3.Bezpečná zmena pracovného miesta

Pracovný život sa stáva rozmanitejším, a to v podobe kumulácie zamestnaní a foriem zamestnania, prerušení kariéry, zvýšenej mobility a profesijných zmien počas života jedného človeka. V záujme čo najefektívnejšieho využívania technologických zmien a rýchlo sa meniacich trhov práce je potrebná rýchlejšia a lepšia podpora pri zmene pracovného miesta, ako aj podpora pravidelného zvyšovania kvalifikácie počas celého pracovného života.

Do zvyšovania kvalifikácie musia investovať tak jednotlivci, ako aj podniky a spoločnosť. Niektoré nároky v oblasti sociálnej ochrany, ako zamestnanecké dôchodky, dávky v nezamestnanosti, zdravotné poistenie alebo nároky na odbornú prípravu nemožno vždy ľahko preniesť pri zmene zamestnania, ani ich nemožno valorizovať alebo nadobúdať pri začatí samostatnej zárobkovej činnosti. Naopak niektoré nároky uchádzačov o zamestnanie alebo neaktívnych osôb by nemali odrádzať od opätovného začatia pracovnej činnosti alebo založenia podniku.

a.Všetky osoby v produktívnom veku majú prístup k individualizovanej pomoci pri hľadaní zamestnania a podporujú sa v tom, aby absolvovali odbornú prípravu a zvýšili si kvalifikáciu s cieľom zlepšiť si vyhliadky na trhu práce alebo v podnikaní a urýchliť zmenu pracovného miesta.

b.Na účely uľahčenia zmeny pracovného miesta sa zabezpečí, aby nároky na sociálne dávky a na odbornú prípravu nadobudnuté počas kariéry zostali zachované a aby boli prenosné .

V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov. V článku 153 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov, boja proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti a modernizácie systémov sociálnej ochrany.

4.Aktívna podpora zamestnanosti

Pretrvávajúca, opakovaná a dlhodobá nezamestnanosť, a to najmä u mladých ľudí a ľudí s nízkou kvalifikáciou, si vyžaduje primeranú a cielenú podporu pri (opätovnom) nástupe do práce, ako aj opatrenia na rozvoj zručností, kvalifikácií alebo pracovných skúseností s cieľom umožniť začať nové profesie. Rýchly a účinný prístup k takýmto opatreniam môže zabrániť vylúčeniu z trhu práce a sociálnemu vylúčeniu.

a.Všetci ľudia vo veku do 25 rokov dostanú kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže v lehote štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelania.

b.Rovnako sa zabezpečí, aby sa zaregistrovaným dlhodobo nezamestnaným osobám ponúklo najneskôr v 18 mesiaci nezamestnanosti hĺbkové individuálne posúdenie a poradenstvo a dohoda o pracovnej integrácii, ktorá by mala obsahovať individuálnu ponuku služieb a určenie jednotného kontaktného miesta.

V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov. V článku 153 sa tiež stanovuje, že Únia prijíma minimálne požiadavky a podporuje a dopĺňa snahu členských štátov zameranú na presadzovanie integrácie osôb vylúčených z trhu práce.

5.Rodová rovnosť a zosúladenie práce a súkromného života

Ženy sú aj naďalej nedostatočne zastúpené v zamestnaní, sú však nadmerne zamestnávané na čiastočný úväzok a v horšie platených odvetviach a dostávajú nižšiu hodinovú mzdu napriek tomu, že predbehli mužov, pokiaľ ide o dosiahnutú úroveň vzdelania. Podpora ich účasti na trhu práce má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia rovnosti príležitostí a vzhľadom na starnúcu pracovnú silu sa stáva hospodárskou nevyhnutnosťou.

Nedostatočné možnosti pracovného voľna a nedostatočné opatrenia týkajúce sa starostlivosti o deti a iných nezaopatrených členov rodiny môžu ľudí s opatrovateľskými povinnosťami, ktorými sú najmä ženy, odradiť od toho, aby zotrvali v zamestnaní alebo sa do zamestnania vrátili. K prekážkam, ktoré bránia v účasti žien na trhu práce, patrí okrem iného nedostatok adekvátnych politík na zosúladenie pracovného a súkromného života, daňové faktory, ktoré odrádzajú druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti od práce, alebo nadmerné zdanenie práce a stereotypy týkajúce sa študijných odborov a povolaní.

Samostatne zárobkovo činné osoby alebo pracovníci, ktorí nepracujú na plný úväzok a nemajú zmluvu na neurčitý čas, nemajú stále rovnaký prístup k platenej dovolenke z rodinných dôvodov alebo k systémom poistenia. Okrem toho úlohu žien ako osôb, ktoré v prevažnej väčšine prípadov poskytujú starostlivosť, posilňuje skutočnosť, že neexistujú dostatočné možnosti a stimuly pre mužov, aby si brali dovolenky, čo má negatívne dôsledky na zamestnanosť žien.

Existuje taktiež väčší priestor na flexibilitu pri organizovaní práce, ktoré sčasti vyplývajú z práce v digitálnom prostredí a z kombinácie niekoľkých povolaní v hospodárstve založenom na spoločnom využívaní zdrojov a spolupráci. Pružné pracovné podmienky môžu takisto prispieť k dosiahnutiu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom tým, že sa zamestnaným ľuďom i podnikom umožní prispôsobiť pracovné harmonogramy a modely ich potrebám.

a.Rodová rovnosť na trhu práce a vo vzdelávaní sa podporí tým, že sa zabezpečí rovnaké zaobchádzanie vo všetkých oblastiach vrátane odmeňovania, odstránia sa prekážky brániace v účasti žien na trhu práce a zabráni sa segregácii v oblasti práce.

b.Všetci rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami majú prístup k primeranému režimu pracovného voľna na účely starostlivosti o deti a iných nezaopatrených členov rodiny a prístup k službám starostlivosti 1 . Podporuje sa vyvážené využívanie pracovného voľna medzi pohlaviami napríklad prostredníctvom opatrení, ako je poskytnutie platenej rodičovskej dovolenky pre rodičov, či už ide o mužov alebo ženy.

c.Na základe dohody medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi sa umožnia a podporia pružné pracovné podmienky, a to aj pokiaľ ide o pracovný čas, pričom sa zohľadňujú potreby pracovníkov i zamestnávateľov.

V článku 33 Charty základných práv EÚ sa stanovuje: Na účely zosúladenia rodinného a pracovného života má každý právo na ochranu pred prepustením z práce z dôvodu spojeného s materstvom, ako aj právo na platenú materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku po narodení alebo osvojení dieťaťa. V článku 153 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia prijíma minimálne požiadavky a podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti pracovného prostredia, pracovných podmienok, ako aj rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnaké zaobchádzanie v práci. V článku 24 Charty základných práv EÚ sa ďalej stanovuje: Rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania. Zásada rovnosti nebráni zachovávaniu alebo prijímaniu opatrení, ktoré ustanovujú osobitné výhody v prospech menej zastúpeného pohlavia. V článku 3 ZEÚ sa stanovuje, že Únia bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii. V článku 8 ZFEÚ sa ďalej stanovuje, že Únia sa zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami. V článku 19 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia môže prijať vhodné opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. V článku 153 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia prijíma minimálne požiadavky a podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti integrácie osôb vylúčených z trhu práce a rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnaké zaobchádzanie v práci.

6.Rovnaké príležitosti

V celej Únii platí zákaz diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Napriek tomu však čelia niektoré skupiny ťažkostiam pri vstupe na trh práce. V pracovnom procese sú nedostatočne zastúpení najmä štátni príslušníci tretích krajín a príslušníci etnických menšín, ktorí sú tak vystavení vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Je dôležité riešiť prekážky v ich účasti na trhu práce, ktoré môžu zahŕňať jazykové prekážky alebo chýbajúce uznanie zručností a kvalifikácií. Pokiaľ ide o diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti alebo etnického pôvodu, skúsenosti z praxe ukazujú, že zamestnávatelia nemajú dostatočné informácie o nediskriminačných postupoch prijímania zamestnancov a diskriminované osoby nepoznajú dostatočne svoje práva.

Podpora ich účasti na trhu práce má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia rovnosti príležitostí a vzhľadom na starnúcu pracovnú silu sa stáva hospodárskou nevyhnutnosťou.

a. Účasť nedostatočne zastúpených skupín na trhu práce sa zvýši, pričom sa zabezpečí rovnaké zaobchádzanie vo všetkých oblastiach vrátane zvyšovania informovanosti a boja proti diskriminácii.

KAPITOLA II: SPRAVODLIVÉ PRACOVNÉ PODMIENKY

7.Pracovné podmienky

V prípade nových foriem pružných pracovných úväzkov je potrebné dôkladnejšie stanoviť povahu, objem alebo trvanie práce, určiť zamestnávateľov a súvisiace úrovne sociálnej ochrany a predchádzať zneužívaniu v skúšobnej lehoty. Decentralizované formy práce, ktoré si pracovníci organizujú sami, môžu zvýšiť nezávislosť pracovníka a podporiť rozvoj podnikov, zároveň však môžu viesť k menšej informovanosti o právach a k nejasným požiadavkám na informácie pre zamestnávateľov. Existujúce právne ustanovenia EÚ o povinnosti informovať zamestnancov o pracovných podmienkach sa neuplatňujú hneď od nástupu do práce a ich uplatňovanie v čoraz viac cezhraničných, mobilných, digitálnych a delokalizovaných modeloch organizácie podnikania je stále zložitejšie. Z dôvodu zložitých, nákladných a neurčitých predpisov upravujúcich vypovedanie zmlúv na neurčitý čas sa podniky zdráhajú najímať pracovníkov a zároveň dochádza k nejednotnému presadzovaniu platných pravidiel.

a.Každý pracovník je pred nástupom do práce písomne informovaný o právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu.

b.Prípadná skúšobná lehota trvá primeraný čas. Pred začiatkom skúšobnej lehoty sú pracovníci informovaní o jej podmienkach.

c.Prepustenie pracovníka je potrebné odôvodniť, predchádza mu primeraná výpovedná lehota, je s ním spojená primeraná náhrada, ako aj možnosť podať rýchlo a účinne opravný prostriedok na nestranný systém riešenia sporov.

8.Mzdy

Minimálne mzdy na primeranej úrovni zabezpečujú pracovníkom a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň a prispievajú k riešeniu problému chudoby zamestnaných osôb. Široké pokrytie vylučuje deformácie vedúce k dvojúrovňovému trhu práce. Predvídateľný vývoj miezd je dôležitý pre stabilné podnikateľské prostredie. Minimálne mzdy musia byť stanovené na takej úrovni, aby si nízkokvalifikovaní pracovníci zachovali vyhliadky na zamestnanie a aby bola práca finančne zaujímavá pre nezamestnané a neaktívne osoby. Udržiavanie vývoja miezd v súlade s produktivitou sa ukázalo byť kľúčové pre konkurencieschopnosť, najmä v rámci eurozóny.

a.Každé zamestnanie je spravodlivo ohodnotené a umožňuje dôstojnú životnú úroveň. Minimálne mzdy sa stanovujú prostredníctvom transparentného a predvídateľného mechanizmu takým spôsobom, ktorý zaručuje prístup k zamestnaniu a motivuje k hľadaniu práce. Mzdy sa vyvíjajú v súlade s vývojom produktivity na základe konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi.

9.Zdravie a bezpečnosť pri práci

Menej stabilné pracovné vzťahy, nové modely práce a starnúca pracovná sila prinášajú nové výzvy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Zabezpečenie ochrany všetkých pracovníkov pred pracovnými úrazmi a chorobami z povolania bez ohľadu na formu zamestnania a riešenie „šedých zón“, ako je „závislá“ a „fiktívna“ samostatná zárobková činnosť, ktoré vedú k nejasnej právnej situácii, sú dôležitými prvkami pri znižovaní neistoty a sociálnych nákladov a zvyšovaní produktivity firiem. Zamestnávatelia by sa mali viac zapojiť do rekvalifikácie alebo adaptácie na pracovisku v záujme posilnenia snáh o opätovné začlenenie a rehabilitáciu pracovníkov. Presadzovanie preventívnych a nápravných opatrení je však pre malé podniky aj naďalej zaťažujúce.

a.Zaručí sa primeraná úroveň ochrany pred všetkými rizikami, ktoré môžu vzniknúť pri práci a podporí sa jej vykonávanie, najmä v mikropodnikoch a malých podnikoch.

10.Sociálny dialóg a zapojenie zamestnancov

Dobre fungujúci sociálny dialóg si vyžaduje autonómnych a reprezentatívnych sociálnych partnerov, ktorí sú schopní uzatvárať kolektívne zmluvy. Sociálni partneri si musia vzhľadom na pokles organizačnej hustoty a reprezentatívnosti ďalej budovať svoje kapacity, aby mohli viesť lepšie fungujúci a účinný sociálny dialóg. Úspešné navrhovanie a vykonávanie hospodárskych a sociálnych politík vrátane snáh o ochranu zamestnanosti v obdobiach hospodárskeho poklesu si vyžaduje zapojenie sociálnych partnerov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni. Okrem toho nové formy organizácie práce, napríklad v odvetví služieb a digitálnej ekonomiky, majú za následok nerovnomerné zapojenie pracovníkov a ich informovanie a konzultácie s nimi sa stávajú zložitejšie.

a.Pri navrhovaní a vykonávaní politík v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí sa vedú konzultácie so sociálnymi partnermi. Povzbudzujú sa k tomu, aby uzatvárali kolektívne zmluvy v otázkach, ktoré sú pre nich relevantné, pričom rešpektujú vnútroštátne tradície, svoju nezávislosť a právo na kolektívnu akciu.

b.Všetkým pracovníkom vrátane tých, ktorí pracujú digitálne a/alebo v zahraničí, alebo ich zástupcov, sa v primeranom čase zaručí právo na informácie a konzultácie, najmä v prípade hromadného prepúšťania, prevodov zamestnancov, reštrukturalizácie a zlučovania podnikov.

KAPITOLA III: PRIMERANÁ A UDRŽATEĽNÁ SOCIÁLNA OCHRANA

11.Integrované sociálne dávky a služby

V niektorých prípadoch rozmanitosť dávok a služieb, agentúr a postupov podávania žiadostí sťažuje ľuďom prístup ku všetkým druhom podpory, ktoré potrebujú. Nedostatočná integrácia dávok a služieb takisto znižuje ich účinnosť v boji proti chudobe, ako aj pri podpore sociálneho začlenenia a začlenenia do trhu práce. Aby bola podpora účinná, je nevyhnutné dôležité zosúladiť tri zložky, ktorými sú sociálne dávky, aktívna podpora a sociálne služby. Takéto zosúladenie by sa malo týkať oprávnenosti a pokrytia, koordinovaných ponúk podpory a zachovania niektorých nárokov po návrate do zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Lepšia integrácia dávok a služieb môže zlepšiť nákladovú efektívnosť sociálnej ochrany.

a.Dávky sociálnej ochrany a sociálne služby sú integrované v čo najväčšej možnej miere, aby sa posilnila konzistentnosť a účinnosť týchto opatrení a podporilo sa sociálne začlenenie a začlenenie do trhu práce.

V článku 34 Charty základných práv EÚ sa stanovuje: Únia uznáva a rešpektuje právo na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby. V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu a boj proti vylúčeniu. V článku 153 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov, modernizácie systémov sociálnej ochrany a začlenenia osôb do trhu práce.

12.Zdravotná starostlivosť a nemocenské dávky

Starnutie obyvateľstva a vysoké náklady na liečbu zvyšujú tlak na finančnú udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a ich schopnosť poskytovať primeranú zdravotnú starostlivosť pre všetkých. Ukázalo sa, že vysoké náklady na liečbu v pomere k príjmu alebo príliš dlhé čakacie lehoty sú kľúčovými faktormi, pre ktoré ľudia nevyužívajú prístup k lekárskej starostlivosti. Aby sa zabezpečil univerzálny prístup ku kvalitnej starostlivosti a aby sa súčasne zaručila finančná udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti, podporovalo nákladovo efektívne poskytovanie starostlivosti a zdravotná osveta a prevencia chorôb, potrebujeme vynaložiť väčšie úsilie na zlepšenie odolnosti, efektívnosti a účinnosti systémov zdravotnej starostlivosti, čo môže prispieť k zlepšeniu ich schopnosti čeliť výzvam. Zabezpečením univerzálneho prístupu k zdravotnej starostlivosti a odstránením nerovností v oblasti zdravia sa posilní sociálna súdržnosť a zlepšia sa hospodárske výsledky.

Režimy nemocenských dávok a/alebo pracovné voľno zo zdravotných dôvodov s nárokom na náhradu mzdy sa značne líšia, pokiaľ ide o čakacie lehoty, trvanie, výšku náhrad a kontrolné mechanizmy. Zabezpečenie primeraných úrovní náhrady nemocenských dávok a podpora rehabilitácie a opätovného začlenenia do pracovného procesu pri súčasnom zachovaní finančnej udržateľnosti týchto systémov zostáva výzvou.

a.Každý má včasný prístup ku kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti a potreba zdravotnej starostlivosti nesmie viesť k chudobe alebo predstavovať finančnú záťaž. 

b.Systémy zdravotnej starostlivosti podporujú nákladovo efektívne poskytovanie starostlivosti a zároveň posilňujú zdravotnú osvetu a prevenciu chorôb s cieľom zlepšiť odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti a ich finančnú udržateľnosť.

c.Všetkým pracovníkom sa bez ohľadu na typ zmluvy poskytne za obdobie práceneschopnosti pracovné voľno zo zdravotných dôvodov s nárokom na náhradu mzdy. Podporuje sa účasť samostatne zárobkovo činných osôb na systémoch poistenia. Podporuje sa účinné opätovné začlenenie do pracovného procesu a rehabilitácia v záujme rýchleho návratu do práce.

V článku 35 Charty základných práv EÚ sa stanovuje: Každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. V článku 34 Charty základných práv EÚ sa stanovuje: Únia uznáva a rešpektuje právo na dávky sociálneho zabezpečenia...v prípade choroby. V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu. V článku 153 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov a modernizácie systémov sociálnej ochrany. V článku 168 ZFEÚ sa stanovuje, že pri stanovovaní a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.

13.Dôchodky

Narastajúca dlhovekosť a klesajúci podiel populácie v produktívnom veku prináša dvojitú výzvu, a to zabezpečenie finančnej udržateľnosti dôchodkov a schopnosti poskytovať primeraný príjem v dôchodku. S cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií pri súčasnom zachovaní medzigeneračnej spravodlivosti je dôležité prepojiť zákonný vek odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života a znížiť rozdiel medzi skutočným a zákonným vekom odchodu do dôchodku, a to predchádzaním skorému odchodu z trhu práce.

V niekoľkých členských štátoch sú ďalšou výzvou nedostatočné dôchodky. Vo väčšine krajín existuje takisto vysoký rozdiel vo výške dôchodkov u žien a mužov z toho dôvodu, že nižšie zárobky a prerušenia kariéry u žien vedú k nižším príspevkom do systému dôchodkového zabezpečenia a zákonite aj k nižším dôchodkom.

Samostatne zárobkovo činné osoby a osoby v atypických pracovných pomeroch sú takisto vystavené vyšším rizikám nedostatočnej výšky dôchodkov a nižšieho pokrytia dôchodkovým poistením.

a.Dôchodky zabezpečujú všetkým osobám dôstojnú životnú úroveň v dôchodkovom veku. Prijmú sa opatrenia na riešenie rozdielu vo výške starobných dôchodkov medzi pohlaviami, napríklad prostredníctvom primeraného započítavania období starostlivosti. Podľa osobitných okolností jednotlivých krajín sa podporuje účasť samostatne zárobkovo činných osôb na systémoch poistenia.

b.Dôchodkové systémy sa usilujú o zabezpečenie udržateľnosti a budúcej primeranosti dôchodkov, a to prostredníctvom zabezpečenia širokej príspevkovej základne, prepojenia zákonného veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života, odstránenia rozdielov medzi skutočným a zákonným vekom odchodu do dôchodku predchádzaním skorému odchodu z trhu práce .

V článku 34 Charty základných práv EÚ sa stanovuje: Únia uznáva a rešpektuje právo na dávky sociálneho zabezpečenia... v prípade vysokého veku... [a]... právo na sociálnu pomoc pre tých, ktorí nemajú dostatok prostriedkov. V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu a boj proti vylúčeniu. V článku 153 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov, boja proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti a modernizácie systémov sociálnej ochrany.

14.Dávky v nezamestnanosti

Dávky v nezamestnanosti sú účinné, ak umožňujú hľadanie nového zamestnania a lepšie zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností, poskytujú ekonomickú bezpečnosť v období nezamestnanosti, predchádzajú chudobe a umožňujú automatickú stabilizáciu v období hospodárskeho poklesu. V niektorých prípadoch je pokrytie dávok v nezamestnanosti veľmi obmedzené z dôvodu prísnych požiadaviek na oprávnenosť. Trvanie dávok v niektorých členských štátoch, ako aj presadzovanie podmienok pri hľadaní práce a účasť na aktívnej podpore vyvolávajú obavy.

a.Opatrenia na podporu nezamestnaných zahŕňajú požiadavku aktívneho hľadania zamestnania a účasti na aktívnej podpore v kombinácii s primeranými dávkami v nezamestnanosti. Trvanie dávok poskytuje dostatočný čas na hľadanie zamestnania a zároveň zachováva stimuly pre rýchly návrat do zamestnania 2 .

V článku 34 Charty základných práv EÚ sa stanovuje: Únia uznáva a rešpektuje právo na dávky sociálneho zabezpečenia...v prípade straty zamestnania... V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu a boj proti vylúčeniu. V článku 153 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov, boja proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti a modernizácie systémov sociálnej ochrany.

15.Minimálny príjem

Väčšina členských štátov (avšak nie všetky) poskytuje minimálny príjem osobám, ktorým hrozí chudoba a ktorí nemajú iné prostriedky na živobytie. K výzvam, ktorým čelíme v súčasnosti, patrí neprimeraná výška dávok, ktorá príjemcom neumožňuje uniknúť chudobe, nízka miera pokrytia a nevyužívanie podpory minimálneho príjmu z dôvodu zložitého prístupu k týmto opatreniam. Slabé väzby na aktívnu podporu a sociálne služby, ako aj skutočnosť, že dávky nie sú znížené po opätovnom nástupe do zamestnania, môžu viesť v prípade osôb v produktívnom veku k situácii, že sa ocitnú v tzv. pasci dávok a nebudú mať motiváciu pracovať. Istota príjmu sa nevzťahuje dostatočne na tých, ktorí vyčerpali svoje dávky v nezamestnanosti, a charakterizuje ju slabá koordinácia medzi dávkami v nezamestnanosti a dávkami podmienenými minimálnym príjmom. Pokiaľ ide o starších ľudí, ktorí nemajú žiadne iné zdroje príjmu, vo väčšine členských štátov nepostačuje poskytovanie minimálneho príjmu na to, aby sa vymanili z chudoby.

a.Osobám, ktoré nemajú dostatok prostriedkov na dôstojnú životnú úroveň sa poskytujú primerané dávky podmienené minimálnym príjmom. V prípade osôb v produktívnom veku sú tieto dávky podmienené požiadavkami na účasť na aktívnej podpore v záujme opätovného začlenenia do trhu práce.

V článku 34 Charty základných práv EÚ sa stanovuje: S cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov. V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ boj proti vylúčeniu. V článku 153 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti boja proti sociálnemu vylúčeniu a začlenenia osôb do trhu práce.

16.Zdravotné postihnutie

Ľudia so zdravotným postihnutím sú vystavení oveľa vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia než všeobecná populácia. Pracoviská nie sú pre nich dostatočne prístupné, čelia diskriminácii a vzťahujú sa na nich daňové výhody, ktoré znižujú ich motiváciu pracovať. V dôsledku zle navrhnutých dávok sa môžu ocitnúť v tzv. pasci dávok, a to napríklad v prípade, ak sa dávky zrušia v plnom rozsahu po (opätovnom) nástupe do zamestnania. Ich schopnosť zapájať sa do pracovného a spoločenského života môže ovplyvniť aj dostupnosť podporných služieb.

a.Osobám so zdravotným postihnutím sa zabezpečujú podporné služby a istota základného príjmu, ktoré im umožnia dôstojnú životnú úroveň. Podmienky na vyplácanie dávok nevytvárajú prekážky zamestnanosti.

V článku 26 Charty základných práv EÚ sa stanovuje: Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote. V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu a boj proti vylúčeniu. V článku 153 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov, boja proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti a modernizácie systémov sociálnej ochrany.

17.Dlhodobá starostlivosť

Starnutie obyvateľstva, meniace sa rodinné štruktúry a zvýšená účasť žien na trhu práce prispievajú k zvýšenému dopytu po službách dlhodobej starostlivosti. Rodinní príslušníci zabezpečujúci opateru, ktorými sú väčšinou ženy, často zapĺňajú medzery, ktoré vznikajú z dôvodu chýbajúcich alebo nákladných služieb inštitucionálnej starostlivosti. Formálna domáca starostlivosť zostáva nedostatočne rozvinutá aj napriek tomu, že ju uprednostňujú mnohí príjemcovia starostlivosti a rodinní príslušníci, takže pre mnohé rodiny je často jedinou možnosťou neformálna starostlivosť, čo pre dotknuté osoby predstavuje vysokú finančnú záťaž. Zabezpečenie prístupu k službám primeranej dlhodobej starostlivosti a súčasne zaručenie finančnej udržateľnosti systémov dlhodobej starostlivosti si vyžaduje vynaloženie väčšieho úsilia s cieľom zlepšiť poskytovanie a financovanie dlhodobej starostlivosti.

a.Zabezpečí sa prístup ku kvalitnej a cenovo dostupnej dlhodobej starostlivosti vrátane domácej starostlivosti, ktorú poskytujú náležite kvalifikovaní odborníci.

b.Poskytovanie a financovanie služieb dlhodobej starostlivosti sa posilní a zlepší v záujme zabezpečenia prístupu k primeranej starostlivosti finančne udržateľným spôsobom.

V článku 34 Charty základných práv EÚ sa stanovuje: Únia uznáva a rešpektuje právo na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby, ktorými sa zabezpečuje ochrana v prípade...závislosti. V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu. V článku 153 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov a modernizácie systémov sociálnej ochrany.

18.Starostlivosť o deti

Služby starostlivosti o deti zlepšujú kognitívny a sociálny vývoj detí, najmä tých, ktoré pochádzajú zo znevýhodnených domácností, a zlepšujú ich vyhliadky na vzdelanie a na zamestnanie v neskoršom veku. Formálna starostlivosť o deti je takisto kľúčovým nástrojom na vyváženie pracovného a súkromného života, podporu zamestnanosti rodičov, a to najmä žien. Obmedzená dostupnosť, prístup, cenová dostupnosť a kvalita sú však aj naďalej hlavnými prekážkami a môžu spomaliť rozvoj detí. Prístup detí zo znevýhodneného prostredia k týmto službám je aj naďalej výzvou.

a.Všetkým deťom sa zabezpečí prístup ku kvalitným a cenovo dostupným službám starostlivosti o deti poskytovanej primerane kvalifikovanými odborníkmi..

b.V ranom štádiu sa prijmú opatrenia a preventívne prístupy na riešenie chudoby detí vrátane konkrétnych opatrení na podporu účasti detí zo znevýhodneného prostredia.

V článku 24 Charty základných práv EÚ sa stanovuje: Deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu. V článku 153 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov, boja proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti a modernizácie systémov sociálnej ochrany.

19.Bývanie

Nedostatok primeraného bývania a neistota v oblasti bývania sú aj naďalej veľkým problémom v celej EÚ, čo vedie k zvýšenému podstupovaniu finančných rizík, nedobrovoľnému vysťahovaniu, nedoplatkom na nájomnom a hypotekárnych platbách a v niektorých extrémnych prípadoch k bezdomovectvu. Obmedzená ponuka v sektore bývania a deformácie na trhu s nájomným bývaním prispievajú k nedostatočnej dostupnosti bývania. Nedostatok primeraného bývania je aj naďalej prekážkou mobility pracovnej sily, vstupu mladých ľudí na trh práce a napĺňania životných plánov a nezávislého života.

a.Tým, ktorí to potrebujú, sa poskytuje prístup k sociálnemu bývaniu alebo pomoc v oblasti bývania. Zraniteľných osobám sa zaisťuje ochrana pred vysťahovaním a podporí sa prístup domácností s nízkymi a strednými príjmami k vlastnému bývaniu.

b.Bezdomovcom sa poskytne prístrešie a umožní sa im prístup k ďalším sociálnym službám s cieľom podporiť ich sociálnu integráciu.

V článku 34 Charty základných práv EÚ sa stanovuje: S cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov. V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ boj proti vylúčeniu. V článku 153 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti boja proti sociálnemu vylúčeniu.

20.Prístup k základným službám

Základné služby, ako sú elektronické komunikácie, doprava, energia (napríklad elektrická energia a vykurovanie) a finančné služby (napríklad bankové účty), ktoré zabezpečujú plné začlenenie ľudí do spoločnosti, ako aj rovnosť príležitostí pri prístupe k zamestnaniu, nie sú vždy dostupné alebo prístupné všetkým, ktorí ich potrebujú. K prekážkam v prístupe k týmto službám patrí cenová dostupnosť, nedostatočná infraštruktúra alebo nesplnenie požiadaviek na prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

a.Všetkým ľuďom sa zabezpečuje prístup k cenovo dostupným základným službám vrátane elektronických komunikácií, energie, dopravy a finančných služieb. Ľuďom v núdzi sa zabezpečujú opatrenia na podporu prístupu k týmto službám.

V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty majú za cieľ zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu a boj proti vylúčeniu.

(1)  V súlade s ďalej uvedenými zásadami 17 až 18.

(2) Ako sa stanovuje v zásade č. 3.