21.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/91

1.

víta návrh Európskej komisie považovať vykurovanie a chladenie za súčasť spoločnej energetickej sústavy a konštatuje, že na odvetvie vykurovania sa po prvýkrát poukazuje ako na dôležitú časť energetiky, ktorá je vo veľkej miere vhodná na to, aby prispela k zvýšeniu energetickej nezávislosti, zaisteniu energetickej bezpečnosti, plneniu cieľov ochrany podnebia a zníženiu nákladov spotrebiteľov;

2.

sa domnieva, že pokiaľ ide o zabezpečenie udržateľnosti odvetvia vykurovania a chladenia, neexistujú žiadne paušálne riešenia a zdôrazňuje, že v jednotlivých prípadoch, ako aj v rámci odvetvia ako celku sa musí uplatňovať široké spektrum riešení, a teda rôzne technológie, s cieľom dosiahnuť účinné výsledky;

3.

konštatuje, že stratégia je veľmi všeobecná, nie je dostatočne zrozumiteľná a konkrétne sa v nej nešpecifikuje spôsob a smer, ktorým by sa odvetvie vykurovania a chladenia malo rozvíjať, ani ktoré praktické opatrenia sa musia prijať na dosiahnutie stanovených cieľov, aký vplyv budú mať tieto opatrenia na miestne a regionálne samosprávy, podniky a spotrebiteľov (domácnosti), alebo aké pravidlá v oblasti finančnej podpory resp. stimulov by sa mali uplatňovať, pokiaľ ide o ciele týkajúce sa udržateľného zásobovania energiou;

4.

zdôrazňuje, že EÚ je naďalej vo veľkej miere závislá od dovozu energie. Vykurovanie a chladenie predstavujú v súčasnosti v EÚ 50 % ročnej spotreby energie. To predstavuje 59 % z celkovej spotreby plynu a 13 % z celkovej spotreby ropy v Európe (1). Tieto údaje predstavujú značný potenciál na úsporu energie. Ak sa má tento potenciál využiť, je potrebné prijať opatrenia na reštrukturalizáciu odvetvia vykurovania a chladenia a zaručiť účinné vykurovanie a chladenie;

5.

podporuje návrh Európskej komisie, že odvetvie vykurovania a chladenia by sa mohlo začleniť do národných akčných plánov členských štátov v oblasti energetiky a klímy, ktoré sú súčasťou riadenia energetickej únie;

6.

zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ, ako napríklad smernica o energetickej účinnosti, smernica o energetickej hospodárnosti budov a smernica o energii z obnoviteľných zdrojov, v ktorých sa stanovujú konkrétne opatrenia v oblasti výroby alebo spotreby energie, sú dôležité pre rozvoj odvetvia vykurovania a chladenia. Zdôrazňuje preto, že v budúcich revíziách týchto právnych predpisov by sa mala zohľadniť ústredná úloha miestnych a regionálnych orgánov v tomto odvetví, a najmä odporúčania uvedené v tomto stanovisku;

7.

konštatuje, že v dôsledku celosvetového trendu zmenšujúcich sa zdrojov neobnoviteľnej energie, globálnej zmeny klímy a zvýšeného dôrazu na kvalitu životného prostredia a zdravie ľudí sa vymedzujú usmernenia pre moderné konštrukčné koncepcie a ich hlavné zameranie: úspora energie a jej účinné využívanie a vplyv na zdravie ľudí;

8.

sa domnieva, že táto stratégia umožní členským štátom objektívne hodnotiť svoje doterajšie politické a administratívne rozhodnutia, ktoré prijali v odvetví diaľkového vykurovania, ako aj stimulovať rozvoj tohto odvetvia prostredníctvom modernizácie vykurovacích systémov, obnovy budov, prechodu od zemného plynu k iným druhom palív z obnoviteľných zdrojov energie alebo iným druhom palív vyrobeným z čistých zdrojov energie a umožniť pripojenie pre nových užívateľov. Vďaka tomu by sa ešte viac zmenšili náklady spojené s poskytovaním tejto služby, znížili by sa náklady spotrebiteľov a zabezpečil by sa čistejší vzduch v mestách;

9.

vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala politiky EÚ s cieľom vybudovať udržateľné a účinné odvetvie vykurovania a chladenia. Jedným z príkladov, ktorý ilustruje nesúlad medzi rôznymi prvkami právnych predpisov EÚ, je delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2012 (2), ktorým sa dopĺňa smernica o energetickej hospodárnosti budov. Delegované nariadenie umožňuje odpočítať tepelnú a elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov z energetickej hospodárnosti budovy, ak sa vyrába na mieste, nie však v prípade, ak sa zabezpečuje prostredníctvom centralizovanej výroby energie. Táto nekonzistentnosť by mohla oslabiť systémy diaľkového vykurovania, diaľkového chladenia a kombinovanej výroby tepla a elektriny, a je to kontraproduktívne, pokiaľ ide o cieľ viac využívať obnoviteľné zdroje energie, výrobu tepla z odpadu a znižovať emisie CO2. Nazdáva sa, že energetická hospodárnosť budov by sa mala v prvom rade zameriavať na spotrebu energie, resp. energetickú náročnosť budovy;

10.

vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla poradenstvo členským štátom so zreteľom na ich potenciál, rozvíjala udržateľné odvetvie vykurovania a chladenia zavedením účinných technológií a aby podporovala inovácie a odstránila právne a administratívne prekážky;

11.

ľutuje, že v tejto stratégii neboli dostatočne vymedzené úlohy miestnych a regionálnych orgánov a poukazuje na skutočnosť, že tieto orgány sú hlavnými inštitúciami, ktoré sú zodpovedné za odvetvie vykurovania a chladenia. Okrem toho, že miestne orgány sa podieľajú na rozvoji a riadení infraštruktúry, patria aj medzi najväčších spotrebiteľov energie;

12.

zdôrazňuje že miestne a regionálne orgány sa podľa možnosti snažia prispieť k splneniu cieľov týkajúcich sa udržateľnej energie. Mnohé mestá v EÚ majú už niekoľko rokov akčné plány pre oblasť klímy a udržateľnej energie, ktoré zahŕňajú nízkouhlíkovú výrobu tepla a elektrickej energie, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti;

13.

zdôrazňuje, že ako združenie regionálnych a miestnych zástupcov EÚ, Výbor regiónov pripisuje v rámci svojej práce veľký význam energetickým otázkam a že v niekoľkých stanoviskách týkajúcich sa energetickej únie boli vyslovené odporúčania (3), ktoré sa týkajú rozvoja energetiky, výslovné upozornenia na významnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri uplatňovaní cieľov energetickej politiky zameraných na udržateľnosť a návrhy na aktívnejšiu spoluprácu ústredných orgánov členských štátov s miestnymi orgánmi, pokiaľ ide o rozhodovací proces a zastupovanie záujmov spotrebiteľov;

14.

pripomína, že Výbor regiónov už pri viacerých príležitostiach poukázal na významnú úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány pri rozvoji kombinovanej výroby. Táto technológia, pri ktorej sa súčasne vyrába elektrická energia aj teplo, umožňuje využiť primárnu energiu paliva až na takmer 90 %. Európska únia by mala vytvoriť podmienky potrebné na podporu týchto vysoko účinných zariadení, aby mohli pokrývať svoje prevádzkové náklady (4);

15.

sa domnieva, že je nevyhnutné, aby aj pre našich najchudobnejších občanov, ktorí často veľkú časť svojho príjmu vynaložia na kúrenie, chladenie, osvetlenie a domáce spotrebiče, bola energia cenovo dostupná a aby sa programy energetickej účinnosti zameriavali predovšetkým na tých, ktorí to najviac potrebujú (5);

16.

zastáva názor, že sústavy diaľkového vykurovania a chladenia sa výborne hodia na prepojenie rôznych zdrojov energie s výrobcami a spotrebiteľmi energie. Diaľkové vykurovanie môže byť jedným z najčistejších spôsobov zásobovania tepelnou energiou a môže zohrávať kľúčovú úlohu v úsilí o zníženie emisií oxidu uhličitého, a pomôcť pri zabezpečení energetickej nezávislosti a energetickej bezpečnosti. Preto by sa mal podporovať rozvoj takýchto systémov všade tam, kde na to existujú vhodné podmienky, a pokiaľ je možné preukázať ich celkový environmentálny prínos;

17.

poukazuje na to, že v oblastiach s vysokou hustotou obyvateľov môžu sústavy diaľkového vykurovania a chladenia predstavovať vynikajúci spôsob dodávok tepla a chladu a že v takomto prípade by všetky opatrenia mali byť zamerané na efektívnosť výroby energie a spotrebitelia by mali mať viac možností na využitie tepelnej a elektrickej energie z uhlíkovo neutrálnych zdrojov. Treba poznamenať, že sú výrazné rozdiely v energetických štruktúrach medzi členskými štátmi a neexistuje jediný univerzálny model vhodný pre všetky krajiny. Je dôležité navrhnúť stimuly pre nové formy výroby energie tak, aby neoslabovali dobre fungujúce systémy na regionálnej a miestnej úrovni;

18.

sa domnieva, že siete diaľkového vykurovania majú skutočný potenciál, pokiaľ ide o efektívne dodávky energie pre domácnosti a žiada, aby orgány na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ poskytli podporu zameranú na potenciálne potreby v oblasti rozširovania a modernizácie existujúcich sietí; To sa týka aj miestnych (izolovaných) prenosových sietí na rozvod bioplynu, ktoré sú určené na dodávanie paliva jednotlivým súkromným odberateľom;

19.

ďalej konštatuje, že v mnohých častiach EÚ je individuálne vykurovanie najúčinnejšou, či dokonca jedinou ekonomicky alebo technicky realizovateľnou možnosťou vzhľadom na rozloženie obyvateľstva. Zdôrazňuje, že v týchto oblastiach by sa malo venovať viac pozornosti podporovaniu dodávok tepla a energie do budov vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie a propagovaniu výmeny starých bojlerov za nové, výkonnejšie a menej znečisťujúce ovzdušie. Cieľom by tiež bolo riešiť otázku kvality ovzdušia, a to vzhľadom na skutočnosť, že v európskych krajinách až tri štvrtiny znečistenia ovzdušia jemnými prachovými časticami vzniká používaním pevných palív na vykurovanie domácností;

20.

konštatuje, že účinný rozvoj sústav vykurovania a chladenia zahŕňa prepojenie energetických zdrojov s priemyselným odvetvím a spotrebiteľmi. Integráciou vykurovacích, chladiacich a elektrických sietí by sa napríklad mohli znížiť celkové náklady na energetické systémy, čo by bolo prospešné pre spotrebiteľov. Na tento účel je potrebné vytváranie nových a inovačných technických riešení;

21.

zdôrazňuje, že energetická účinnosť sa pravdepodobne najviac spája s budovami, pretože predstavujú obrovský potenciál v oblasti úspory energie. V Európskej únii pripadá 45 % spotrebovaného tepla a chladu na sektor bývania (6). Zlepšenie energetickej účinnosti v tejto oblasti by preto malo aj naďalej zostať prioritou;

22.

zdôrazňuje, že energetická účinnosť budov vyplýva zo spoločného využitia rôznych opatrení a predstavuje možnosť, ako čo najviac vyťažiť z každej energetickej jednotky: racionálne využívanie energie, zavádzanie technológií na úsporu energie, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a podnecovanie spotrebiteľov, aby si osvojili energetické návyky vedúce k úspore energie. Treba pripomenúť, že výber stavebných materiálov a technológií by sa mal riadiť holistickým prístupom a uplatňovaním priorít v oblasti udržateľného stavebníctva;

23.

poukazuje na to, že úspory energie počas životného cyklu budovy vo veľkej miere závisia od rozhodnutí prijatých pri navrhovaní novej budovy alebo vypracovaní plánu renovácie existujúcej budovy. Výbor preto navrhuje sústrediť sa na projektovanie budov pomocou inovatívnych projektových nástrojov, ako napríklad Building Information Modelling (informačný model budovy – BIM) (7);

24.

navrhuje posúdiť súčasné modely rekonštrukcií a preveriť ich silné a slabé stránky a vyhodnotiť skúsenosti členských štátov s koncipovaním spotrebiteľsky príťažlivých modelov financovania. Takisto je potrebné odstrániť právne a administratívne prekážky brániace renovácii. Približne 70 % obyvateľov EÚ žije v súkromných obytných budovách. Vlastníci často nedokážu vykonávať nákladovo efektívnu obnovu, pretože nemajú dostatočné vedomosti o jej výhodách, alebo nie sú nezávisle informovaní o technických možnostiach a musia zohľadňovať rôzne záujmy (napr. v bytových domoch) a finančné obmedzenia. Orgány členských štátov a miestne a regionálne orgány sa preto musia zamerať na prácu s verejnosťou s cieľom zvýšiť informovanosť, pokiaľ ide o uplatňovanie opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a podporu úspory energie;

25.

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby hľadali spôsoby, ako zapojiť súkromný sektor a spoločnosti poskytujúce energetické služby do vykonávania opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti prostredníctvom vytvárania priaznivých podmienok a odstraňovania administratívnych a právnych prekážok;

26.

navrhuje, aby sa vytvárali silnejšie stimuly, pokiaľ ide o budovy s vyspelými technológiami, ktoré by bez toho, aby ohrozili pohodlie spotrebiteľov, prispeli k zníženiu spotreby energie na vykurovanie, chladenie, vetranie, osvetlenie, teplú vodu a iné potreby. Existujú napríklad technológie na rekuperáciu tepla, ktoré efektívne extrahujú teplo z odsávaného vzduchu v budove a toto teplo následne dodávajú do ovzdušia. Tým sa dá ušetriť veľké množstvo energie použitej na vykurovanie vnútorných priestorov;

27.

konštatuje, že pokiaľ ide o zlepšenie energetickej účinnosti, Komisia sa okrem iného vo výraznej miere spolieha na inteligentné systémy a želá si poskytnúť nástroje na meranie, reguláciu a automatizáciu a umožniť spotrebiteľom podieľať sa na riadení dopytu. Tieto opatrenia možno v zásade odporúčať. Existujú však určité obavy v súvislosti s ich ekonomickým a osobným vplyvom, ktoré by sa mali detailnejšie zistiť, a preto by inteligentné meranie malo zostať dobrovoľné;

28.

zdôrazňuje, že je dôležité podporiť výstavbu pasívnych domov, ktoré majú veľmi nízku spotrebu energie a takisto podporuje a povzbudzuje rozsiahlejšie zavádzanie koncepcie aktívnych domov, ktoré využívajú alternatívne zdroje energie;

29.

poukazuje na to, že pre sektor stavebníctva je veľmi dôležité preukázať zodpovedný prístup. Preto výbor navrhuje stanoviť prísnejšie odporúčané normy pre zariadenia a nové budovy a zaviesť prísnejšie odporúčané projektové a stavebné kritériá, ktoré budú architektov, projektantov a dizajnérov povzbudzovať k tomu, aby projektovali také domy, ktoré spĺňajú požiadavky na inteligentné budovy;

30.

zdôrazňuje, že ak má EÚ dosiahnuť ciele stratégie stanovené v oblasti vykurovania a chladenia, je dôležité uplatňovať integrovaný prístup a podporovať renováciu mestských štvrtí. Okrem renovácie budov má takisto zmysel, aby sa vykonala aj integrovaná environmentálna obnova, zlepšila sa infraštruktúra, vytvorili sa zelené zóny, vytvorila sa infraštruktúra pre cyklistov atď.;

31.

poukazuje na to, že priemysel má značný potenciál z hľadiska úspor energie na základe myšlienky priemyselnej symbiózy, ktorá je dôležitou súčasťou koncepcie prechodu na obehové hospodárstvo. Konštatuje, že na mnohých miestach vznikajú toky prebytočného tepla a chladu, ktoré sa odvádzajú jednoducho do okolitého prostredia a súhlasí s tým, že zavedením odpadového tepla a chladu do sústav diaľkového vykurovania a chladenia by sa znížila primárna energetická spotreba a znamenalo by to výhodu tak z hospodárskeho, ako aj ekologického hľadiska. Miestne a regionálne orgány zohrávajú v tomto ohľade dôležitú úlohu, pretože sú zodpovedné za plánovanie vykurovacích systémov;

32.

konštatuje, že priemysel by sa mal podporovať v tom, aby kládol väčší dôraz na efektívnejšie využívanie existujúcich technológií na zníženie nákladov na energiu. Priemysel predstavoval v roku 2012 štvrtinu celkovej konečnej spotreby energie v EÚ. Z toho sa 73 % používa na vykurovanie a chladenie (8);

33.

vyzýva Európsku komisiu, aby sa viac zamerala na inovácie v priemysle a podporovala využívanie obnoviteľných zdrojov energie a rozvoj nových nízkouhlíkových technológií vrátane zachytávania a geologického ukladania CO2, ktoré môžu efektívne prispievať k zmierňovaniu klimatických zmien;

34.

súhlasí s tým, že potenciál kombinovanej výroby tepla a elektriny (KVET) sa v súčasnosti nevyužíva v plnej miere. Naliehavo žiada Komisiu, aby pripravila konkrétny akčný plán s podrobnými opatreniami, ktoré navrhuje na propagovanie kombinovanej výroby;

35.

vyzýva národné orgány, aby rozhodnutia týkajúce sa rozvoja kombinovanej výroby konzultovali s miestnou a regionálnou úrovňou. Administratívne a regulačné prekážky brániace rozvoju kombinovanej výroby by sa mali odstrániť pred tým, ako sa preskúmajú miestne podmienky a príležitosti, ako aj ekonomické výhody rozšírenia kombinovaného vykurovania, ku ktorým patrí zlepšenie konkurencieschopnosti tohto odvetvia prostredníctvom využitia odpadového tepla;

36.

verí, že používanie obnoviteľných zdrojov energie v odvetviach vykurovania a chladenia by mohlo byť jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť účinný rozvoj odvetví vykurovania a chladenia. V systémoch diaľkového vykurovania by sa mohli používať rôzne obnoviteľné zdroje energie a miestne zdroje, ako je napr. odpadové teplo, biopalivá, komunálny odpad, solárna energia a geotermálna energia atď. Rozvoj takýchto systémov by sa mal preto podporovať umožnením integrovania obnoviteľných zdrojov energie;

37.

zdôrazňuje, že zlepšenie účinnosti odvetvia vykurovania a chladenia si vyžaduje značné finančné zdroje, a preto je mimoriadne dôležité zaručiť spoločný prístup a snažiť sa o lepšiu rovnováhu medzi rôznymi zdrojmi financovania;

38.

navrhuje preskúmať súčasné programy finančnej podpory na rôznych úrovniach, čo by sa mohlo využiť na podporu rozvoja systémov diaľkového vykurovania a chladenia, energetickej efektívnosti a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Vyzýva ďalej na podporu vytvorenia atraktívnych režimov financovania, aby sa dali vykonávať účinnejšie opatrenia v odvetví vykurovania a chladenia;

39.

navrhuje propagovať používanie inovatívnych finančných nástrojov na financovanie rozvoja v odvetví vykurovania a chladenia, podporovať investície do čistých technológií a uľahčiť zapojenie súkromného sektora. Je dôležité usilovať sa o súčinnosť medzi novými metódami financovania a príležitosťami a uplatňovať finančno-technické opatrenia, ako sú zvýhodnené úvery, záruky, bonifikácia úrokovej sadzby, kapitálové investície, sekuritizácia atď.;

40.

zdôrazňuje, že vykonávaniu stratégie EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia a financovaniu väčších projektov by pomohla možnosť kombinovať európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) (9) s finančnými nástrojmi. Vyzýva preto, aby sa v členských štátoch EÚ v čo najväčšej miere uplatňovala kombinácia opatrení a aby sa tento proces urýchlil a zjednodušil;

41.

poukazuje na potrebu presadzovať širšie používanie modelu ESCO pri energetických projektoch a odstrániť právne a administratívne bariéry brániace jeho používaniu vo vykurovaní a v chladení. Taktiež poznamenáva, že je dôležité pokračovať v štrukturálnych reformách v členských štátoch EÚ s cieľom odstrániť bariéry v investovaní do odvetvia vykurovania a chladenia a odstrániť zbytočné administratívne postupy;

42.

zdôrazňuje význam spolupráce Európskej investičnej banky a potrebu podporovať miestne a regionálne orgány pri hľadaní dodatočných zdrojov financovania a pri realizácii väčších projektov v oblasti energetickej efektívnosti; Litva napríklad s pomocou EIB vytvorila inovatívny fond JESSICA, prilákala ďalšie zdroje financovania a dosiahla multiplikačný účinok;

43.

víta podporu zo strany Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) (10) s mimoriadnym dôrazom na poskytovanie zodpovednosti za prvú stratu, investovanie do veľkých, vysokorizikových projektov v oblasti energetickej efektívnosti. Poznamenáva tiež, že EFSI bol doteraz obzvlášť užitočný pre malé a stredné podniky. V záujme toho, aby sa podporilo väčšie zapojenie EFSI v tých členských štátoch, kde doteraz pôsobil v obmedzenej miere, zdôrazňuje potrebu zvýšiť osvetové činnosti na miestnej úrovni;

44.

víta vytvorenie Európskeho portálu investičných projektov (EIPP) (11), internetovú platformu, ktorá spája realizátorov projektov a investorov európskych projektov. Navrhuje, aby sa na stránke platformy doplnil opis finančných nástrojov zhromaždením príkladov osvedčených postupov pri koncepcii programov financovania energetických projektov v členských štátoch EÚ;

45.

domnieva sa, že by bolo užitočné, ak by EÚ pripravila usmernenia o účinnom riadení a financovaní odvetvia energetiky a poskytla príklady možných modelov účinného riadenia, ktoré by miestne a regionálne orgány mohli uplatniť v odvetví vykurovania a chladenia;

46.

poznamenáva, že miestne a regionálne orgány zohrávajú v odvetví vykurovania a chladenia dôležitú úlohu:

47.

konštatuje, že miestne a regionálne orgány, keďže sú zodpovedné za územné plánovanie, môžu prispieť k propagovaniu používania obnoviteľných zdrojov energie a zlepšeniu energetickej efektívnosti na miestnej a regionálnej úrovni, napríklad stanovením ambicióznych cieľov a akčných plánov, zjednodušením administratívnych postupov a pravidiel alebo poskytovaním finančnej podpory;

48.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa miestne a regionálne orgány nespomínajú v stratégii ako kľúčoví aktéri v odvetví vykurovania a chladenia a nalieha na Európsku komisiu, aby s nimi pri vykonávaní ďalších opatrení v tejto oblasti počítala ako s rovnocennými partnermi ústrednej úrovne;

49.

domnieva sa, že budúce špecifické opatrenia by mali byť predmetom konzultácií s miestnymi a regionálnymi orgánmi vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú pri plánovaní a budovaní infraštruktúry, získavaní investorov a osvetovej a konzultačnej činnosti, pokiaľ ide o spotrebiteľov;

50.

konštatuje, že v mnohých krajinách sú za vykurovanie a chladenie zodpovedné obce (ide o poskytovanie dodávateľských služieb), a preto má v tomto ohľade zásadný význam, aby miestna úroveň podporovala všetky zúčastnené strany z tohto odvetvia (domácností, priemysel), aby sa zapojili do jeho rozvoja prostredníctvom vytvorenia podmienok, ktoré podnietia konkurenciu, a zníženia nákladov;

51.

konštatuje, že podpora všeobecného využívania moderných technológií a účinných a udržateľných systémov vykurovania alebo chladenia, ktoré umožnia efektívne využívanie energie a zdrojov, prispeje k zachovaniu kvality okolitého ovzdušia a blahobytu jednotlivcov a sociálneho blahobytu;

52.

poznamenáva, že len renovácia alebo prechod na iný druh paliva alebo iné opatrenia neprinesú výrazné výsledky; mimoriadny význam majú náležité informácie. Majitelia budov často nemajú vedomosti o výhodách renovácie. Podiel vykurovania a chladenia tvorí v priemere 6 % nákladov Európanov na spotrebu. 11 % obyvateľstva nemôže udržiavať svoje obydlia v dostatočnom teple v zimných mesiacoch (12). Spotrebitelia majú obmedzenú voľbu z dôvodu nedostatku informácií o skutočnej spotrebe energie a nákladoch a často aj z dôvodu nedostatočných finančných prostriedkov na investície do najúčinnejších technológií. Technológie a riešenia na základe nákladov a prínosov, kvality a spoľahlivosti počas celej ich životnosti sa ťažko porovnávajú. Navrhuje preto, aby ústredná štátna správa a miestne a regionálne orgány spolupracovali pri zvyšovaní povedomia občanov a vzdelávaní spotrebiteľov o opatreniach zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti a postupoch, ktoré umožňujú šetriť energiou;

53.

poznamenáva, že vzhľadom na vedecký pokrok a technologický rozvoj je v odvetí vykurovania a chladenia (podobne ako v iných odvetviach) nedostatok odborníkov s vhodnými vedomosťami v oblasti stavby energeticky účinných budov, energetickej efektívnosti a technológií v oblasti obnoviteľnej energie. Na vyriešenie tohto problému je dôležitá spolupráca všetkých zainteresovaných strán z tohto odvetvia, pokiaľ ide o vzdelávanie kvalifikovaných odborníkov, uskutočnenie konzultácií a vykonávanie osvetových a vzdelávacích programov;

54.

víta vytvorenie Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH) (13), ktoré poskytuje súkromným a verejným realizátorom projektov technickú podporu a osobné poradenstvo. Poznamenáva však, že by bolo vhodné, aby sa v praxi poskytovalo viac poradenských služieb, bližšie k podnikom, ktoré ich potrebujú. Je dôležité zvýšiť informovanosť verejnosti a zainteresovaných strán z tohto odvetvia o úsporách energie;

55.

víta Dohovor primátorov a starostov, ktorý vychádza z iniciatívy Komisie a ktorým sa miestne a regionálne orgány zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého, a tak prispievať k vykonávaniu udržateľnej energetickej politiky, a žiada Európsku komisiu vytvoriť motivačné opatrenia na účasť na podobných iniciatívach.