28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/81

Spravodajca:

Vladimír NOVOTNÝ

1.1.

EHSV víta návrh Komisie a návrh nového rozhodnutia a považuje ho za krok k zvýšeniu právnej istoty pri investovaní do energetiky a v rámci súvisiacich projektov v oblasti infraštruktúry, ako aj k zvýšeniu transparentnosti v otázke bezpečnosti dodávok plynu a zlepšeniu fungovania vnútorného trhu s energiou.

1.2.

EHSV podporuje používanie ex ante hodnotenia medzinárodných dohôd s tretími stranami (IGA) v oblasti energetiky a vníma ho ako prostriedok na predchádzanie rizikám potenciálneho nesúladu uzatváraných dohôd s právnymi predpismi EÚ a požiadavkami vnútorného trhu s energiou. Zároveň považuje v tejto súvislosti prevenciu za účinnejší postup než kroky na dodatočnú nápravu.

1.3.

EHSV navrhuje, aby sa postup oznamovania a overovania medzinárodných zmlúv v oblasti energetiky pred ich uzavretím (ex ante) obmedzil na zmluvy týkajúce sa dodávky plynu do členských krajín, keďže práve plyn je najcitlivejšou energetickou komoditou a týka sa obvykle viacerých členských krajín EÚ.

1.4.

Revízia rozhodnutia by sa mala podľa názoru EHSV týkať len konceptu rámcových zmlúv s priamym vplyvom na vnútorný trh Únie a/alebo bezpečnosť dodávok energie, a Komisia by mala posudzovať výlučne súlad predloženého návrhu IGA s právnymi predpismi Únie.

1.5.

Podmienkou úspešného zavedenia navrhovaných postupov oznamovania a overovania pripravovaných a prerokovávaných medzinárodných zmlúv v odvetví energetiky bude zvýšenie ochrany dôverných informácií v celom procese prípravy IGA.

1.6.

Ostatné zmluvy v oblasti energetiky by sa podľa názoru EHSV mali posudzovať na základe doterajších legislatívnych a administratívnych postupov ex post. EHSV však zároveň odporúča, aby sa zvážila možnosť dobrovoľne predložiť takéto zmluvy na posúdenie ex ante na základe žiadosti členského štátu.

1.7.

Výbor sa taktiež domnieva, že lehota v navrhovanej dĺžke 12 týždňov na vydanie nesúhlasného stanoviska Komisie v prípade nezlučiteľnosti návrhu zmluvy s právnymi predpismi EÚ je naozaj najkrajnejší termín. Po uplynutí tejto lehoty možno predpokladať, že Komisia s navrhnutou zmluvou súhlasí a môže sa pokračovať v rokovaniach vedúcich k uzatvoreniu IGA.

2.1.

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „mechanizmus výmeny informácií o medzivládnych dohodách medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti energetiky“, je súčasťou tzv. zimného balíka Európskej komisie zameraného na bezpečnosť dodávok energie v rámci pripravovanej energetickej únie. V prvom rade sa tento súbor opatrení zameriava na dodávky plynu z tretích krajín.

2.2.

Komisia uskutočnila v roku 2015 revíziu a hodnotenie účinnosti v súčasnosti platného rozhodnutia č. 994/2012/EÚ o medzivládnych dohodách z 25. októbra 2012, ktorým sa zaviedol mechanizmus výmeny informácií o zmluvách medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti energetiky

2.3.

Z hodnotiacej správy Komisie vyplýva, že podľa jej názoru súčasné rozhodnutia neplnia jeden zo svojich hlavných cieľov, ktorým je zabezpečiť súlad medzivládnych dohôd s právnymi predpismi EÚ. Komisia identifikovala tri hlavné príčiny tohto problému:

2.4.

Komisia vypracovala návrh rozhodnutia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 994/2012/EÚ a ktorý obsahuje niekoľko dôležitých zmien v súvislosti s riešením otázok vyplývajúcich z revízie rozhodnutia č. 994/2012/EÚ. Revízia má dva hlavné ciele:

3.1.

Návrh revidovaného rozhodnutia obsahuje tieto prvky:

3.1.1.

Oznamovacie povinnosti, pokiaľ ide o medzivládne dohody:

3.1.2.

Posúdenie zo strany Komisie:

3.1.3.

Oznamovacia povinnosť a posúdenie zo strany Komisie, pokiaľ ide o nezáväzné nástroje:

3.2.

Dosah tohto rozhodnutia by mal mať podľa Komisie vplyv na:

4.1.

EHSV sa problematikou zmlúv v energetike zaoberal v roku 2012 v súvislosti s prípravou rozhodnutia EP a Rady č. 994/2012/EÚ (1). Vo svojom stanovisku zdôraznil, že dohody v oblasti energetiky sa musia riadiť strategickými aj obchodnými hľadiskami a zároveň byť v súlade so zásadami proporcionality a transparentnosti.

4.2.

Výbor okrem iného vyjadril poľutovanie nad tým, návrh rozhodnutia sa nevzťahuje na dôležité obchodné dohody súkromných subjektov v energetike, ktoré majú vplyv na viacero členských štátov a pri ktorých hrozí, že budú v rozpore s právnymi predpsimi EÚ. Výbor upozornil na možné hrozby, ktoré by mohli vzniknúť tam, kde by strategické partnerstvá mohli viesť k nútenému prijatiu postupov, ktoré nie sú v záujme EÚ, čo by sa mohlo ukázať ako škodlivé.

4.3.

K návrhu rozhodnutia EP a Rady, ktoré reviduje rozhodnutie EP a Rady č. 994/2012/EÚ vyjadrili svoje výhrady aj európske organizácie zamestnávateľov, ako aj významní partneri sociálneho dialógu a predstavitelia organizovanej občianskej spoločnosti. Zväzy zamestnávateľov poukazujú na skutočnosť, že doterajší mechanizmus hodnotenia ex post je dostatočný. Zdôraznili, že hodnotenie by sa malo zameriavať na zmluvy, ktoré majú vplyv na vnútorný trh s energiou alebo bezpečnosť dodávok energie.

4.4.

Organizácie občianskej spoločnosti a viacero členských štátov vyslovili požiadavku, aby sa uplatňovala zodpovednosť v prípade úniku citlivých obchodných informácií a požiadavka na príslušnú ochranu obchodných záujmov. Vyslovili sa tiež za vyňatie zmlúv súkromných subjektov a zmlúv založených na mechanizmoch Euratom-u z rámca pôsobnosti a vyjadrili požiadavku, aby celá revízia rozhodnutia č. 994/2012/EÚ rešpektovala slobodu podnikania a obchodu, ochranu obchodného tajomstva a právo na dobrú správu vecí verejných (good administration).

4.5.

Podobné výhrady vyjadrili zúčastnené strany, vrátane európskych sektorových a regulačných združení, aj v rámci verejnej konzultácie k tejto otázke. Okrem iného poukázali na skutočnosť, že sprievodný materiál Komisie (SWD (2016) 28 final) neobsahuje kvantifikované podklady s dostatočnou výpovednou hodnotou a argumentáciou, ktorá by podporovala záver, že súčasná právna regulácia neplní svoj účel a že je teda potrebné ju nahradiť novou právnou úpravou. Namiesto novej právnej úpravy sa môže podariť odstrániť zistené nedostatky medzinárodných zmlúv dôslednejším uplatňovaním existujúceho rozhodnutia.

4.6.

Pri hľadaní vhodného kompromisu vychádza EHSV v tomto stanovisku z už uvedených pripomienok a námietok časti spektra organizovanej občianskej spoločnosti, ale aj z argumentov Komisie a záverov Rady EÚ pre energetiku.

4.7.

EHSV na základe skúseností Komisie, že je problematické dosiahnuť zmenu už uzatvorených medzinárodných zmlúv v energetike, ak sa dodatočne zistí ich nesúlad s právnymi predpismi Únie, podporuje návrh na uplatnenie mechanizmu posudzovania ex ante ako formy prevencie porušovania právnych predpisov Únie a pravidiel vnútorného trhu s energiou v prípadoch, ktoré majú celoeurópsky význam alebo sa týkajú viacerých členských štátov.

4.8.

Revízia rozhodnutia by sa preto podľa názoru EHSV mala týkať len dôležitých IGA s tretími krajinami a priamym vplyvom na vnútorný trh Únie a/alebo bezpečnosť dodávok energie, a Komisia by mala posudzovať výlučne súlad predloženého návrhu IGA s právnymi predpismi Únie.

4.9.

V procese rokovaní o IGA menšieho rozsahu a obmedzeného významu by Komisia nemala mať pri poskytovaní podpory členskému štátu v priebehu rokovaní žiadny špecifický mandát. Zároveň by však Komisia mala mať aj naďalej možnosť poskytovať na požiadanie členským štátom poradenstvo, aby sa predišlo rozporu prerokúvanej zmluvy s právnymi predpismi EÚ. V takomto prípade by mala byť Komisia viazaná pevnými lehotami na poskytnutie relevantných informácií.

5.1.

EHSV sa domnieva, že kontrolný mechanizmus by sa mal naďalej vzťahovať len na medzinárodné zmluvy týkajúce sa dodávok plynu.

5.2.

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že záväzky vyplývajúce z návrhu rozhodnutia sa nemajú vzťahovať na zmluvy, ktoré uzatvárajú súkromné subjekty. Odporúča však zvážiť uplatňovanie navrhnutého mechanizmu hodnotenia ex ante v prípade zmlúv súkromného sektora s významným vplyvom na vnútorný trh s energiou alebo na bezpečnosť dodávok energie. Pre tento postup by však mali byť stanovené jasné pravidlá.

5.3.

EHSV očakáva, že sa zakotví zodpovednosť za prípadnú stratu citlivých obchodných informácií vrátane posudzovania takýchto prípadov podľa trestného práva.

5.4.

EHSV sa domnieva, že nie je nutné a ani prínosné, aby sa rozhodnutie vzťahovalo na právne nezáväzné nástroje (článok 2 návrhu).

5.5.

Výbor sa s pochybnosťami stavia k tvrdeniu Komisie, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet EÚ. Najmä v prípade rozšírenia mechanizmu hodnotenia ex ante na zmluvy súkromných subjektov sa dá očakávať nárast administratívnych nákladov aj administratívnej záťaže. EHSV chýba analýza toho, ako bude v rámci nového rozhodnutia rešpektovaná zásada subsidiarity a presadzovaná zásada proporcionality.

5.6.

EHSV súhlasí s návrhom Komisie, aby mala pomoc Komisie (článok 4 návrhu) aj naďalej dobrovoľný charakter, pričom asistencia zo strany Európskej komisie by nemala byť pri rokovaniach členského štátu s treťou krajinou povinná.