Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2015/C 224/08)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE PODSTATNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU ZARUČENEJ TRADIČNEJ ŠPECIALITY

Žiadosť o schválenie zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

„BELOKRANJSKA POGAČA“

EÚ č.: SI-TSG-0107-01317 – 26.02.2015

1.   Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Skupina žiadajúca o zmenu je tou istou skupinou, ktorá predložila žiadosť o registráciu výrobku „Belokranjska pogača“.

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Slovinsko

3.   Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

4.   Typ zmeny (zmien)

5.   Zmena (zmeny)

1.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

Znenie v súvislosti s múkou by sa malo opraviť. Namiesto „hladkej bielej múky T500“ má byť „bielej pšeničnej múky“, keďže sa zistilo, že cesto má vždy rovnaké vlastnosti bez ohľadu na typ použitej múky (jemná, hrubá, alebo zmes oboch). Zmena znenia v súvislosti s múkou sa zohľadňuje aj v zostávajúcom texte špecifikácie.

Pri opise zárezov výrobku „Belokranjska pogača“ sa má vypustiť údaj, že povrch výrobku „Belokranjska pogača“ je narezaný v tvare mriežky „pozostávajúcej zo šikmých línií“. Formulácia by namiesto toho mala znieť, že povrch je narezaný v tvare mriežky „pozostávajúcej z rovných línií“. Tento spôsob narezania sa v praxi používa už roky, v špecifikácii však bol nesprávne opísaný. Zárezmi s rovnými líniami sa výrobok „Belokranjska pogača“ rozdelí na štvorce (nie na kosoštvorce, ako je to v prípade šikmých línií), a pozdĺž týchto štvorcov sa môže ľahko lámať.

Táto oprava sa uplatňuje aj na zostávajúcu časť textu špecifikácie, ktorá sa týka narezania v tvare „šikmých línií“.

2.   Opis postupu na získanie výrobku

Dodatočne sa uvádza váha jednotlivých surovín. Môžu sa použiť čerstvé alebo sušené kvasnice. Pokiaľ ide o množstvo vlažnej vody, dopĺňa sa slovo „približne“. V prípade vajec sa vypúšťa výraz „celé“ a uvádza sa, že vajce musí byť rozhabarkované a je určené na potretie „pogače“.

Znenie pod bodom „Kvások“ sa zjednodušuje, keďže v zozname surovín sa uvádzajú množstvá jednotlivých surovín.

V bode „Miešanie cesta“ sa vypúšťa znenie „v zakrytej mise“, keďže dôležité je, že objem cesta sa má zdvojnásobiť, bez ohľadu na to, aká nádoba sa na kysnutie cesta použije. V uvedenom bode sa pridáva aj možnosť strojového miešania, aby výrobok „Belokranjska pogača“ mohli vyrábať aj pekárne.

Do bodu „Tvarovanie cesta“ sa dopĺňa formulácia „vhodne potretý povrch“, keďže cesto môže kysnúť alebo sa piecť na rôznych povrchoch.

Do bodu „Potieranie, posypanie a narezanie povrchu“ sa dopĺňajú dodatočné vysvetlenia týkajúce sa zárezov na povrchu, keďže práve vďaka nim sa výrobok „Belokranjska pogača“ po upečení správne láme na štvorce.

Opravuje sa znenie týkajúce sa rasce: rasca sa nesmie pridať k rozhabarkovanému vajcu, keďže v takom prípade sa na ceste nerozotrie rovnomerne, ale namiesto toho sa musí posypať na cesto, ktoré je už potreté vajcom. Cesto sa potom opäť potrie vajcom a posype hrubozrnnou soľou.

Teplotu a čas pečenia v bode „Pečenie“ je potrebné upraviť vzhľadom na rôzne typy rúr od odlišných výrobcov. Dôležité je, aby bol konečný výrobok riadne upečený, ako sa uvádza ďalej v danom bode. Súčasný text sa v súvislosti s pečením opravuje v takomto znení: „‚Belokranjska pogača‘ sa pečie, až kým sa úplne neupečie. Odporúča sa pečenie od 20 do 25 minút pri teplote 200 – 220 °C. Bez ohľadu na uvedené odporúčanie sa teplota aj čas pečenia môže prispôsobiť typu rúry.“

3.   Špecifický charakter poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

Ako je vysvetlené v bode 1 (Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny), aj v tomto bode sa znenie týkajúce sa „šikmých línií“ opravuje na „rovných línií“.

4.   Úrady alebo orgány overujúce dodržiavanie špecifikácie výrobku:

V Slovinsku sú v súčasnosti tri certifikačné orgány posudzujúce, či výrobky spĺňajú predpisy. Ide o Bureau Veritas d.o.o., Inštitút na kontrolu a certifikáciu v poľnohospodárstve a lesníctve v Maribore (Inštitut za kontrolo in certificiranje v kmetijstvu in gozdarstvu Maribor) a Inštitút na kontrolu a certifikáciu na univerzite v Maribore (Inštitut za kontrolo in certificiranje Univerze v Mariboru).

ŠPECIFIKÁCIA VÝROBKU AKO ZARUČENEJ TRADIČNEJ ŠPECIALITY

„BELOKRANJSKA POGAČA“

EÚ č.: SI-TSG-0107-01317 – 26.02.2015

„Slovinsko“

1.   Názov na zápis do registra:

2.   Druh výrobku

2.24 Chlieb, zákusky, koláče, cukrovinky, čajové pečivo a iné pekárske výrobky

3.   Dôvody na zápis do registra

3.1.   Ide o výrobok, ktorý:

„Belokranjska pogača“ má dlhodobú tradíciu a recept výrobku sa traduje z generácie na generáciu. Okrem receptu je pre výrobok charakteristický aj spôsob prípravy a podávania. Do povrchu výrobku „Belokranjska pogača“ sú zarezané zárezy v tvare rovných línií. Po upečení sa výrobok rozláme pozdĺž týchto zárezov.

3.2.   Ide o názov, ktorý:

Názov výrobku „Belokranjska pogača“ neoznačuje špecifický charakter výrobku, ale tradične sa používa na opis tohto výrobku, ako sa to preukázalo v rôznych zdrojoch.

4.   Opis

4.1.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov podľa bodu 1, vrátane jeho základných fyzikálnych, chemických, mikrobiologických alebo organoleptických vlastností, ktoré dokazujú jeho špecifický charakter (článok 7 ods. 2 tohto nariadenia)

„Belokranjska pogača“ je druhom posúcha okrúhleho tvaru, ktorý sa pripravuje na základe osobitnej receptúry. Pripravuje sa z bielej pšeničnej múky a vlažnej vody za pridania soli a kvásku. „Belokranjska pogača“ má okrúhly tvar s priemerom približne 30 cm. Uprostred dosahuje hrúbku 3 až 4 cm, pričom k okrajom sa stenčuje na 1 až 2 cm. Povrch je narezaný v tvare mriežky pozostávajúcej z rovných línií, ktoré sú od seba vzdialené približne 4 cm, potretý rozhabarkovaným vajcom a posypaný rascou a hrubozrnnou soľou. Posúch má rovnomernú kôrku bez bublín a charakterizuje ho výrazná vôňa a chuť rasce a soli.

Keďže posúch najlepšie chutí teplý, nekrája sa, ale skôr láme pozdĺž zárezov.

4.2.   Opis spôsobu výroby výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov podľa bodu 1 a ktorý musia výrobcovia dodržať, okrem iného vrátane povahy a vlastností použitých surovín alebo zložiek, a spôsobu prípravy výrobku (článok 7 ods. 2 tohto nariadenia)

Suroviny:

Príprava cesta na posúch „Belokranjska pogača“

Kvások:

Droždie, 3 lyžice bielej pšeničnej múky bielej pšeničnej múky, 50 ml vlažnej vody a cukor sa zmiešajú na hustú tekutú hmotu, ktorá sa nechá odstáť tak dlho, kým sa jej objem nezdvojnásobí.

Miešanie cesta:

Cesto sa pripraví zmiešaním bielej pšeničnej múky, vlažnej vody a kvásku. Miesi sa 8 až 10 minút, alebo tak dlho, kým nie je hladké a nie príliš tvrdé. Nemalo by sa lepiť na ruky. Cesto sa nechá kysnúť, pokiaľ sa jeho objem nezdvojnásobí. Cesto sa môže miešať aj strojovo.

Tvarovanie cesta na posúch „Belokranjska pogača“:

Nakysnuté cesto sa vyklopí na vymastený plech na pečenie alebo iný vhodne potretý povrch a rukou sa vytvaruje tak, aby jeho priemer bol 30 cm a hrúbka 1 až 2 cm, pričom sa bude smerom k okrajom stenčovať. Cesto sa nesmie dotýkať okrajov plechu a jeho okraje musia byť nižšie ako stred.

Potieranie, posypanie a narezanie povrchu:

Takto vytvarované cesto sa nareže rovnými zárezmi, ktoré sú od seba vzdialené približne 4 cm a siahajú z jednej strany na druhú a až k dnu plechu. Zárezov by malo byť sedem: jeden v strede a tri na každej strane. Cesto sa následne potrie rozhabarkovaným vajcom, posype rascou a opäť potrie vajcom. Pripravené cesto sa potom na povrchu posype štipkou hrubozrnnej morskej soli.

Pečenie:

„Belokranjska pogača“ sa pečie, až kým sa úplne neupečie. Odporúča sa pečenie od 20 do 25 minút pri teplote 200 – 220 °C. Bez ohľadu na uvedené odporúčanie sa teplota aj čas pečenia môže prispôsobiť podľa typu rúry.

„Belokranjska pogača“ sa musí piecť, až pokiaľ nedosiahne svetlohnedú farbu. Kôrka musí mať jednotnú farbu a musí byť na všetkých miestach rovnako chrumkavá a bez bublín. Striedka musí byť jednotne pórovitá, nesmie obsahovať vodnaté kruhy, hrudky soli alebo múky a nesmie sa lepiť. Stredná časť by mala byť hrubá 3 až 4 cm a okraje by mali byť hrubé 1 až 2 cm. Posúch musí byť rovnomerne posypaný rascou a soľou. „Belokranjska pogača“ musí mať pre tento posúch typickú vôňu a chuť rasce a soli.

4.3.   Opis kľúčových znakov, ktoré stanovujú tradičný charakter výrobku (článok 7 ods. 2 tohto nariadenia)

Výrobok „Belokranjska pogača“ sa tradoval z generácie na generáciu, čím sa zachoval ako tradičná špeciality regiónu Bela Krajina. Do tohto regiónu ho s najväčšou pravdepodobnosťou priniesli „Uskoki“, ktorí sa usadili na vyššie položených svahoch pohoria Gorjanci na strane Bela Krajina.

Existujú písomné a ústne dôkazy, ktoré vypovedajú o pôvode tohto posúcha. Písomné dôkazy sú však relatívne útržkovité.

Významný slovinský spisovateľ, cestovateľ a zberateľ ľudových tradícií z regiónu Doljenska, Janez Trdina, rád chodil do tejto oblasti, spoznával ľudí žijúcich na slnečnej strane pohoria Gorjanci a písal o nich. Posúch „Belokranjska pogača“ spomína vo svojej knihe „Bajke in povesti o Gorjancih“ (Bájky a povesti o pohorí Gorjanci) z roku 1882.

V jednej ľudovej piesni sa spieva: „dajte mu pogače, da mu noga poskače…“ (dajte mu pagáčov, nech mu nohy podskočia…), keď deti chodia od domu k domu a zvolávajú „Zeleni Jurij“ (Zeleného Juraja), o čom napísal zberateľ ľudového folklóru z oblasti Metlika a jazykovedec Ivan Navratil. Vo svojej knihe z roku 1849 s názvom „Kresovanje v Metliki“ (Oslavy Svätojánskej noci v Metlike) spomína posúch z bielej múky, ktorý miestni obyvatelia nazývajú „pogača“.

Pogača sa taktiež spomína v knihe L. Simeonoviča s názvom „Enciklopedija jugoslovanske kuhinje“ (Encyklopédia juhoslovanskej kuchyne) (1967).

Odkaz na posúch „Belokranjska pogača“ je možné nájsť taktiež v publikácii „Etnološka topografija slovenskega etničnega ozemlja – 20. stoletje“ (Etnologická topografia územia slovinského etnika v 20. stor.) (1994) etnologičky M. Balkovec, ktorá pracovala v múzeu v meste Metlika v oblasti Bela Krajina.

Ksenja Vitkovič Khalil vo svojej knihe „Nerajska prehrana“ (1999) používa na opísanie posúcha „Belokranjska pogača“ výraz „prostača“. „Belokranjska pogača“ sa spomína aj v publikácii „Leksikon Cankarjeve založbe“ (1973) a v knihe „Dobra kuharica“ (Dobrá kuchárka) od autorky s menom Minka Vasičeva (1902).

Tým, že sa posúch pogača v regióne Bela Krajina tradoval z generácie na generáciu, má dlhú tradíciu, a predstavuje skutočnú špecialitu tohto regiónu. Keď gazdinky piekli v pekárenskej peci chlieb pre vlastnú potrebu, napiekli vždy aj posúchy „pogača“ pre deti, aby ich mohli jesť ešte teplé, zatiaľ čo chlieb vychladne.

To platí dokonca aj dnes, keďže ich gazdinky pripravujú a servírujú na privítanie hostí, ktorých pozvali na návštevu. Pogača sa však taktiež ponúka hosťom, ktorí trávia dovolenku na vidieku. Nájdete ich aj tam, kde sa podáva víno. Starí ľudia veria, že posúchy pogača „vysajú“ alkohol, ktorý takto ľuďom nestúpne do hlavy.

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.