21.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 95/10

Usmernenia

z 19. marca 2015

k formalizovanému hodnoteniu rizík na stanovenie náležitej správnej výrobnej praxe pre pomocné látky v liekoch na humánne použitie

(Text s významom pre EHP)

(2015/C 95/02)

Úvod

Základom týchto usmernení je piaty odsek článku 47 smernice 2001/83/ES (1).

Podľa článku 46 písm. f) druhého odseku smernice 2001/83/ES sa od držiteľa výrobného povolenia vyžaduje, aby prostredníctvom zistenia, čo je náležitá správna výrobná prax, zabezpečil, že pomocné látky sú vhodné na použitie v liekoch. Náležitá správna výrobná prax sa v prípade pomocných látok v liekoch na humánne použitie stanovuje na základe formalizovaného hodnotenia rizík v súlade s týmito usmerneniami. Pri tomto hodnotení rizík sa zohľadňujú požiadavky podľa iných vhodných systémov kvality, ako aj pôvod a zamýšľané použitie pomocných látok a predchádzajúce prípady nedostatkov kvality. Držiteľ výrobného povolenia zabezpečí, aby sa uplatňovala stanovená náležitá správna výrobná prax. Držiteľ výrobného povolenia zdokumentuje prijaté opatrenia.

Postup hodnotenia/riadenia rizík pomocných látok by mal byť zahrnutý do farmaceutického systému kvality držiteľa výrobného povolenia.

Držitelia výrobného povolenia by mali mať na mieste k dispozícii dokumentáciu týkajúcu sa hodnotenia/riadenia rizík v prípade náležitej správnej výrobnej praxe pre pomocné látky na účely preskúmania zo strany inšpektorov pre správnu výrobnú prax. S cieľom umožniť nepretržité zlepšovanie by sa pozornosť mala upriamiť na výmenu relevantných informácií vychádzajúcich z hodnotenia rizík s výrobcom pomocných látok.

Hodnotenie rizík stanovené v týchto usmerneniach by sa malo vykonávať v prípade pomocných látok pre povolené lieky na humánne použitie do 21. marca 2016.

KAPITOLA 1 – ROZSAH PÔSOBNOSTI

1.1.

Tieto usmernenia sa vzťahujú hodnotenie rizík na účely stanovenia náležitej správnej výrobnej praxe v prípade pomocných látok pre lieky na humánne použitie. Podľa článku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2001/83/ES je pomocná látka akákoľvek zložka lieku, ktorá nie je účinnou látkou ani súčasťou materiálu, z ktorého je vyrobený obal.

1.2.

Tieto usmernenia sa nevzťahujú na látky pridávané na účely stabilizácie účinných látok, ktoré nemôžu existovať samostatne.

KAPITOLA 2 – STANOVENIE NÁLEŽITEJ SPRÁVNEJ VÝROBNEJ PRAXE NA ZÁKLADE TYPU A POUŽITIA POMOCNEJ LÁTKY

2.1.

Vo zväzku 4 dokumentu EudraLex „Usmernenia vzťahujúce sa na správnu výrobnú prax, Lieky na humánne a veterinárne použitie, časť III: dokumenty týkajúce sa správnej výrobnej praxe, pokyn ICH Q9 k riadeniu rizík súvisiacich s kvalitou (ICH Q9)“ možno nájsť zásady a príklady nástrojov na riadenie rizík súvisiacich s kvalitou, ktoré možno uplatňovať na rôzne aspekty farmaceutickej kvality vrátane pomocných látok.

2.2.

Tieto zásady riadenia rizík súvisiacich s kvalitou by sa mali použiť na posúdenie rizík v súvislosti s kvalitou, bezpečnosťou a funkciou každej pomocnej látky a na klasifikáciu danej pomocnej látky, napr. ako látky s nízkym, so stredným alebo s vysokým rizikom. Na tento účel by sa mali použiť nástroje riadenia rizík súvisiacich s kvalitou, ako sú nástroje uvedené v dokumente EudraLex, zväzku 4, časti III, ICH Q9 (napr. analýza nebezpečenstva a kritické kontrolné body, HACCP).

2.3.

Držiteľ výrobného povolenia by mal v prípade každej pomocnej látky od každého výrobcu identifikovať riziká spojené s kvalitou, bezpečnosťou a funkciou každej pomocnej látky počnúc jej pôvodom – živočíšnym, minerálnym, rastlinným syntetickým atď. – až po jej použitie v konečnej liekovej forme. Pozornosť by sa mala takisto sústrediť, no nie obmedziť na tieto otázky:

i)

prenosná spongiformná encefalopatia;

ii)

potenciál vírusovej kontaminácie;

iii)

potenciál mikrobiologickej alebo endotoxínovej/pyrogénnej kontaminácie;

iv)

všeobecný potenciál prítomnosti akýchkoľvek nečistôt pochádzajúcich zo surovín, ako sú napr. aflatoxíny alebo pesticídy, alebo nečistôt vzniknutých ako súčasť procesu a následne prenesených, ako sú napr. zvyškové rozpúšťadlá a katalyzátory;

v)

zabezpečenie sterility v prípade pomocných látok, o ktorých sa tvrdí, že sú sterilné;

vi)

potenciál prítomnosti akýchkoľvek nečistôt prenesených z iných procesov v prípade absencie špeciálneho vybavenia a/alebo zariadení,

vii)

environmentálna kontrola a podmienky skladovania/prepravy a v prípade potreby aj riadenie chladiaceho reťazca;

viii)

zložitosť dodávateľského reťazca;

ix)

stabilita pomocnej látky;

x)

dôkazy o neporušenosti balenia.

2.4.

Pokiaľ ide o používanie a funkciu každej pomocnej látky, držiteľ výrobného povolenia by mal zvážiť aj:

i)

liekovú formu a použitie lieku obsahujúceho pomocnú látku;

ii)

funkciu pomocnej látky v liekovej forme ako napr. klzná látka v tabletách alebo konzervačná látka v kvapalnej liekovej forme atď.;

iii)

podiel pomocnej látky v zložení lieku;

iv)

denný príjem pomocnej látky u pacienta;

v)

akékoľvek známe nedostatky v kvalite/falšovanie v spoločnosti, a to tak na globálnej, ako aj na miestnej úrovni spoločností, ktoré sa týkajú pomocných látok;

vi)

skutočnosť, či ide o zloženú látku;

vii)

známy alebo potenciálny vplyv na rozhodujúce kvalitatívne vlastnosti lieku;

viii)

iné faktory identifikované alebo známe ako faktory, ktoré majú význam pre zaručenie bezpečnosti pacientov.

2.5.

Po zistení a zdokumentovaní rizikového profilu pomocnej látky by mal držiteľ výrobného povolenia stanoviť a zdokumentovať tie prvky z dokumentu EudraLex, zväzku 4, ktorých stanovenie považuje za potrebné na účely kontroly a zachovania kvality pomocnej látky (napr. príloha 1 a/alebo príloha 2; časť II: Základné požiadavky na účinné látky používané ako vstupné suroviny).

2.6.

Tieto prvky sa budú meniť v závislosti od pôvodu, dodávateľského reťazca a následného použitia pomocnej látky, no držiteľ výrobného povolenia by mal zvážiť minimálne tieto prvky správnej výrobnej praxe na vysokej úrovni:

i)

zavedenie a používanie účinného systému farmaceutickej kvality;

ii)

dostatočný počet kompetentných a primerane kvalifikovaných zamestnancov;

iii)

definícia pracovnej náplne riadiacich a dozorných pracovníkov zodpovedných za činnosti v oblasti výroby a kvality;

iv)

programy odbornej prípravy pre všetkých pracovníkov zapojených do činností v oblasti výroby a kvality;

v)

programy odbornej prípravy v oblasti zdravia, hygieny a odevov, ktoré sa pokladajú za potrebné na plánovanú prevádzku;

vi)

zabezpečenie a údržba priestorov a vybavenia vhodných na plánovanú prevádzku;

vii)

dokumentácia systému(-ov) pre všetky procesy a špecifikácie na rôzne operácie súvisiace s výrobou a kvalitou;

viii)

systémy kódovania a identifikácie vstupných surovín, medziproduktov a pomocných látok s cieľom umožniť úplnú vysledovateľnosť;

ix)

program kvalifikácie dodávateľov;

x)

systém kontroly kvality pomocnej látky a zodpovedná osoba nezávislá od výroby na uvoľnenie šarží;

xi)

uchovávanie záznamov o vstupných surovinách a pomocných látkach a uchovávanie vzoriek pomocných látok za obdobia vyžadované v dokumente EudraLex, zväzku 4 časti II;

xii)

systémy na zabezpečenie toho, aby všetky činnosti, ktorých vykonanie sa objednáva, boli opatrené písomnou zmluvou;

xiii)

správa účinného systému, prostredníctvom ktorého sa skúmajú sťažnosti a môžu sa sťahovať pomocné látky;

xiv)

systém riadenia zmien a riadenia odchýlok;

xv)

program samoinšpekcie;

xvi)

podmienky environmentálnej kontroly a podmienky skladovania.

KAPITOLA 3 – URČENIE RIZIKOVÉHO PROFILU VÝROBCU POMOCNÝCH LÁTOK

3.1.

Po stanovení náležitej správnej výrobnej praxe by sa mala vykonať analýza nedostatkov požadovanej správnej výrobnej praxe v porovnaní s činnosťami a schopnosťami výrobcu pomocných látok.

3.2.

Údaje/dôkazy na podporu uvedenej analýzy nedostatkov by sa mali získať prostredníctvom auditu alebo z informácií získaných od výrobcu pomocných látok.

3.3.

Malo by sa zvážiť osvedčovanie systémov kvality a/alebo správnej výrobnej praxe výrobcu pomocných látok a normy, podľa ktorých boli osvedčenia o týchto systémoch udelené, keďže takéto osvedčovanie môže spĺňať požiadavky.

3.4.

Mali by sa zdokumentovať všetky zistené nedostatky medzi požadovanou správnou výrobnou praxou a činnosťami a schopnosťami výrobcu pomocných látok. Okrem toho by mal držiteľ výrobného povolenia vykonať ďalšie hodnotenie rizík s cieľom určiť rizikový profil, napr. nízke stredné alebo vysoké riziko pre daného výrobcu pomocnej látky. Na tento účel by sa mal použiť dokument EudraLex, zväzok 4 časť III, ICH Q9. Mali by sa použiť nástroje riadenia rizika, ako sú nástroje uvedené v spomenutom dokumente, napr. HACCP atď.

3.5.

Držiteľ výrobného povolenia by mal mať niekoľko stratégií počnúc prijatím cez kontrolu až po neprijatie z dôvodu rôznych rizikových profilov a na základe nich by mala byť zavedená stratégia kontroly, ako napr. audit, vyhľadávanie dokumentov a testovanie.

KAPITOLA 4 – POTVRDENIE POUŽÍVANIA NÁLEŽITEJ SPRÁVNEJ VÝROBNEJ PRAXE

4.1.

Po tom, ako sa vymedzí náležitá správna výrobná prax pre pomocnú látku a rizikový profil výrobcu pomocnej látky, by sa malo vykonať preskúmanie rizika pomocou mechanizmov, ako sú:

i)

počet nedostatkov súvisiacich so šaržami prijatej pomocnej látky;

ii)

typ/závažnosť týchto nedostatkov;

iii)

monitorovanie a analýza trendov kvality pomocnej látky;

iv)

strata príslušného osvedčenia systému kvality a/alebo správnej výrobnej praxe výrobcom pomocnej látky;

v)

pozorovanie trendov, pokiaľ ide o vlastnosti kvality liekov; to bude závisieť od povahy a úlohy pomocnej látky;

vi)

pozorované organizačné, procedurálne alebo technické/procesné zmeny u výrobcu pomocnej látky;

vii)

audit/opätovný audit výrobcu pomocnej látky;

viii)

dotazníky.

Na základe výsledku preskúmania rizika by sa zavedená stratégia kontroly mala v prípade potreby preskúmať a zrevidovať.

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).