EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 7. 2015

COM(2015) 337 final

2015/148(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2015) 135 final}
{SWD(2015) 136 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Účinné riešenie problémov súvisiacich so zmenou klímy a dosiahnutie dlhodobých cieľov EÚ v oblasti eliminácie emisií uhlíka, konkrétne znížiť objem emisií o minimálne 80 % do roku 2050, si vyžaduje nepretržitý pokrok pri formovaní nízkouhlíkového hospodárstva s novými príležitosťami pre rast a zamestnanosť. Dôležitým krokom pri tomto úsilí bola dohoda Európskej rady z októbra 2014 týkajúca sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.

Vykonávanie tohto rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 je kľúčovým prvkom pri budovaní odolnej energetickej únie, pričom politika v oblasti klímy orientovaná na budúcnosť je jednou z najvyšších priorít Komisie v nasledujúcich rokoch. Dohoda na politickom rámci do roku 2030 a jeho vykonávanie prostredníctvom tohto návrhu zároveň pre EÚ predstavuje dôležitý krok smerom k silnej medzinárodnej dohode, ktorá sa má prijať v Paríži v decembri 2015.

Jedným z hlavných bodov politického rámca do roku 2030 je záväzný cieľ znížiť do roku 2030 celkové emisie skleníkových plynov v EÚ o minimálne 40 % pod úroveň z roku 1990. Na to, aby sa tento cieľ dosiahol nákladovo-efektívnym spôsobom budú musieť sektory, ktoré patria do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), znížiť svoje emisie o 43 % v porovnaní s rokom 2005 a sektory mimo ETS budú musieť znížiť svoje emisie o 30 % v porovnaní s rokom 2005. Európska rada zostavila hlavné zásady na dosiahnutie spomenutého zníženia v rámci EU ETS 1 . Tento návrh predstavuje potrebný právny rámec na vykonávanie týchto zásad, ktoré načrtla Európska rada, a je zameraný na tri hlavné otázky:

1. V návrhu sa cieľ znížiť emisie skleníkových plynov v ETS do roku 2030 o 43 % premieta do emisného stropu, ktorý sa od roku 2021 každoročne znižuje o 2,2 %, čo zodpovedá dodatočnému zníženiu o približne 556 miliónov ton oxidu uhličitého v období 2021 – 2030 v porovnaní so súčasným ročným znižovaním emisného stropu o 1,74 %.

2. Návrh vychádza z pozitívnych skúseností s harmonizovanými pravidlami zavádzanými od 2013 a ďalej rozvíja predvídateľné, spoľahlivé a spravodlivé pravidlá bezodplatného prideľovania kvót priemyselným odvetviam s cieľom primeraným spôsobom riešiť potenciálne riziko úniku uhlíka. Účelom navrhovaných pravidiel je zaručenie medzinárodnej konkurencieschopnosti energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ pri postupnom prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo, kým iné veľké ekonomiky nevyvinú porovnateľné úsilie, i zachovanie stimulov pre dlhodobé investície do nízkouhlíkových technológií. Vzhľadom na skutočnosť, že Európska rada sa rozhodla neznížiť podiel kvót predávaných formou aukcie, počet bezodplatných kvót pre priemyselné odvetvia je obmedzený, z čoho vyplýva potreba presne zameraných pravidiel. Toto presné zameranie pravidiel na konkrétne ciele sa dosahuje tromi spôsobmi: pravidelnejším prispôsobovaním bezodplatného prideľovania kvót podľa údajov o produkcii, čím sa zaručí poskytovanie podpory rastúcim spoločnostiam a odvetviam. Aktualizáciou referenčných hodnôt používaných na výpočet bezodplatného prideľovania kvót, ktorou sa zohľadnia technologické schopnosti jednotlivých odvetví a pokrok za predchádzajúce desaťročie. Silnejšou orientáciou na zoznam odvetví, v prospech ktorých plynie najväčší podiel bezodplatne pridelených kvót, na tie odvetvia, ktoré sú vystavené najväčšiemu potenciálnemu riziku úniku uhlíka. Pravidlá v oblasti úniku uhlíka sa týkajú predovšetkým kompenzácie priamych nákladov spojených s uhlíkom, návrh však obsahuje aj pravidlá týkajúce sa nepriamych nákladov spojených s uhlíkom.

Vzhľadom na rôzne energetické mixy členských štátov by sa výnosy z EU ETS mali použiť na kompenzáciu nepriamych nákladov spojených uhlíkom v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Členské štáty by mali čiastočne kompenzovať určité zariadenia v odvetviach alebo pododvetviach, v ktorých sa zistilo výrazné riziko úniku uhlíka z dôvodu nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov, ktoré sa premietajú do cien elektrickej energie, a to v prípadoch, keď je takáto podpora potrebná a primeraná a zachová sa motivácia šetriť energiu a stimulovať zmenu dopytu po „sivej“ elektrickej energii na dopyt po „zelenej“ elektrickej energii.

Protokol a sprievodné rozhodnutia prijaté na konferencii zmluvných strán v Paríži musia zabezpečiť dynamickú mobilizáciu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, prenos technológií a budovanie kapacít oprávnených zmluvných strán – najmä tých, ktoré majú najmenšie kapacity. Verejné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy bude aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri mobilizácii zdrojov po roku 2020. Preto by sa výnosy z aukcií mali takisto využívať na financovanie opatrení v oblasti klímy v zraniteľných tretích krajinách vrátane opatrení na prispôsobenie sa vplyvom klímy. Množstvo finančných prostriedkov určených pre oblasť klímy, ktoré je potrebné zmobilizovať, bude závisieť aj od miery ambícií a kvality navrhovaných plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov (Intended Nationally Determined Contributions – INDC) zmluvných strán, následných investičných plánov a vnútroštátnych postupov plánovania prispôsobenia sa.

Rovnako by sa výnosy z EU ETS mali v intenzívnej koordinácii so sociálnymi partnermi použiť na podporu budovania zručností a prerozdelenie pracovnej sily, ktorej sa dotkne zmena pracovného miesta pri dekarbonizácii hospodárstva.

3. Návrh obsahuje viaceré mechanizmy financovania určené na podporu hospodárskych subjektov v odvetví energetiky a priemyselných odvetviach pri riešení problémov v oblasti inovácie a investícií, pred ktorými stoja vzhľadom na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Konkrétne návrh dopĺňa existujúcu podporu na demonštráciu inovačných technológií a rozširuje ju na prelomovú inováciu v odvetví. Bezodplatné prideľovanie kvót zostáva zachované v záujme modernizácie odvetvia energetiky v členských štátoch s nižšími príjmami a zriaďuje sa osobitný fond, ktorého účelom je uľahčovať investovanie do modernizácie energetických systémov a zlepšiť energetickú efektívnosť a tak prispieť k zníženiu emisií. Dodatočné financovanie vychádza z nadobudnutých skúseností zo spolupráce medzi Komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB) v súvislosti s EU ETS a preberá aj relevantné prvky Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI).

Ďalej sa na základe tohto návrhu smernica a všetky právomoci pôvodne delegované na Komisiu a týkajúce sa uplatňovania prostredníctvom regulačného postupu s kontrolou prispôsobujú systému delegovaných a vykonávacích aktov dohodnutému podľa Lisabonskej zmluvy 2 . V kontexte záväzku EÚ týkajúceho sa lepšej právnej regulácie sa delegované a vykonávacie akty ponechávajú len vtedy, keď sú nevyhnutné pre správne fungovanie EU ETS.

Tento návrh sa netýka otázok súvisiacich s mierou, do akej sa EU ETS vzťahuje na letectvo. Prispôsobenie rozsahu pôsobnosti smernice na činnosti v oblasti letectva by malo nadobudnúť účinnosť po dosiahnutí medzinárodnej dohody na zasadnutí ICAO v roku 2016 o opatrení založenom na celosvetovom trhu, ktoré by sa malo vykonať do roku 2020.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky

Z hľadiska súladu s inými politikami v oblasti klímy sú najdôležitejšími politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Obe tieto politiky v plnej miere podporujú environmentálnu účinnosť EU ETS a ich súčinnosť s EU ETS sa posilnila prostredníctvom nedávno dohodnutej rezervy stability trhu. Konkrétne, ako vyplýva aj z posúdenia vplyvu, ktoré tvorí sprievodný dokument k politickému rámcu v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, nákladovo efektívne dosahovanie cieľa zníženia celkových emisií o 40 % v porovnaní s rokom 1990 si vyžaduje nezanedbateľné príspevky v podobe opatrení zameraných na obnoviteľnú energiu a energetickú efektívnosť.

Z hľadiska súladu s medzinárodnými opatreniami na ochranu klímy treba poznamenať, že pod vplyvom EU ETS sa určila cena CO2 a slúži ako vzor pre systémy obchodovania s emisiami na celom svete, ktorý profituje z poznatkov a skúseností, ktoré EÚ nadobudla.

Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Články 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) potvrdzujú a špecifikujú kompetencie EÚ v oblasti boja proti zmene klímy. Právnym základom tohto návrhu je článok 192 ZFEÚ.

Subsidiarita (v prípade iných ako výlučných právomocí)

Smernica o EU ETS je platným politickým nástrojom EÚ, ktorej účinnosť bude pokračovať po roku 2020. V súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o fungovania Európskej únie možno ciele tohto návrhu dosiahnuť len prostredníctvom návrhu Komisie na úrovni EÚ.

Zmena klímy je cezhraničným problémom, preto je potrebná koordinácia opatrení na boj proti zmene klímy na úrovni EÚ a pokiaľ možno na celosvetovej úrovni. Konkrétne možno reformu trhu s uhlíkom po roku 2020 najlepšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ zameraných na stimulovanie odvetví priemyslu, aby investovali do nízkouhlíkových technológií, a na udržanie ich medzinárodnej konkurencieschopnosti, ako aj vnútorného trhu EÚ.

Členské štáty teda nemôžu dosiahnuť ciele tejto smernice prostredníctvom jednostranných opatrení, z dôvodu rozsahu a účinkov smernice sa dajú lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Proporcionalita

Ako sa uvádza v posúdení vplyvu, návrh spĺňa zásadu proporcionality, pretože neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov zavedenia cieľovej hodnoty znižovania emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 nákladovo efektívnym spôsobom a zároveň zabezpečuje správne fungovanie vnútorného trhu.

   Výber nástrojov

Ciele predkladaného návrhu možno najlepšie dosiahnuť prostredníctvom smernice. Ide o najprimeranejší právny nástroj na vykonanie zmien v platnej smernici o EU ETS (smernica 2003/87/ES).

Smernica ukladá členským štátom povinnosť dosiahnuť stanovené ciele a vykonať predmetné opatrenia v rámci vnútroštátnych hmotnoprávnych a procesnoprávnych systémov. Tento prístup dáva členským štátom pri vykonávaní opatrení väčšiu voľnosť než v prípade nariadenia, a to v tom zmysle, že členské štáty majú možnosť zvoliť si tie nástroje, ktoré sú podľa nich najvhodnejšie na vykonanie opatrení navrhnutých v smernici. To členským štátom umožňuje zabezpečiť, aby zmenené pravidlá boli v súlade s ich platným hmotnoprávnym a procesnoprávnym rámcom na vykonávanie EU ETS, predovšetkým s predpismi o povoľovaní zariadení, ako aj predpismi o opatreniach na presadzovanie a sankciách.

Zvolenie si formy smernice pre navrhovaný nástroj je napokon v súlade aj so zásadou čo najobmedzenejšieho regulačného zásahu pri naplnení sledovaných cieľov.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Následné hodnotenia/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Z predbežných zistení štúdie, v ktorej sa posudzovala súčasná smernica o ETS z hľadiska relevantnosti, účinnosti, efektívnosti, pridanej hodnoty EÚ a súladu s inými politikami Únie, vyplýva, že celkovo EU ETS ako politický nástroj, v ktorom sa spája regulácia životného prostredia s trhovým nástrojom, v praxi funguje a jeho ciele sa darí dosahovať. Je mimoriadne dôležitým faktorom pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy, pretože je nákladovo efektívnym spôsobom znižovania emisií. Emisie v sektoroch, ktoré do systému EU ETS patria, vykazujú stály pokles a hoci nemožno všetky prípady zníženia emisií pripísať iba tomuto systému, existujú dôkazy, že skutočne predstavuje prínos pre znižovanie emisií.

EU ETS uľahčuje internalizáciu nákladov spojených s CO2. Zohráva úlohu pri prijímaní investičných rozhodnutí, a to napriek skutočnosti, že z dôvodu súčasnej nízkej ceny CO2 sú náklady s ním spojené často zahrnuté do všeobecných nákladov na energiu. Zlepšenia menšieho rozsahu z hľadiska efektívnosti skleníkových plynov sú už bežnou praxou, väčšie investície do efektívnosti skleníkových plynov zostávajú výnimkou.

Navyše má EU ETS jednoznačnú pridanú hodnotu EÚ, pretože rôzne systémy alebo iné politiky v oblasti klímy na úrovni členských štátov by mali za následok nejednotné a nákladné podmienky pre regulované subjekty, ako aj rôzne miery ambícií a ceny uhlíka v celej EÚ, a v neposlednom rade aj náročnú administratívu. EU ETS so svojou jednotnou cenou uhlíka v celej EÚ a harmonizovanou infraštruktúrou využíva synergie, ktoré môžu vyplývať z opatrení na úrovni EÚ.

Určenie cieľovej hodnoty znižovania emisií do roku 2030 a určenie emisného stropu na takej úrovni, aby sa dosiahlo zníženie emisií o 43 % v porovnaní s rokom 2005, si však vyžaduje zmeny v platnom právnom rámci. Ide predovšetkým o zmenu ročného lineárneho koeficientu zníženia, o ktorý sa bude znižovať strop EU ETS od roku 2021, bezodplatného prideľovania kvót a úniku uhlíka, podielu kvót, s ktorými sa bude obchodovať formou aukcie, ako aj nástrojov financovania nízkouhlíkových technológií.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Členské štáty, predstavitelia priemyselných odvetví, mimovládne organizácie, výskumné a akademické inštitúcie, odbory a občania boli zapojení do rôznych fáz zostavovania tohto návrhu. Ako doplnok k verejným konzultáciám o rámci do roku 2030 sa vykonali rozsiahle následné konzultácie so zainteresovanými stranami o rozmanitých technických aspektoch ustanovení o úniku uhlíka na obdobie po roku 2020, ako aj o aspektoch súvisiacich s podporou inovácie. Komisia získala dôležité poznatky z písomnej konzultácie, v rámci ktorej bolo možné zasielať pripomienky od mája do júla 2014 3 , a z troch stretnutí so zainteresovanými stranami, ktoré sa odohrali v júni, júli a septembri 2014 4 a ktoré boli tematicky zamerané na únik uhlíka. Zistenia z týchto konzultácií sú verejne dostupné na webovom sídle:

http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/cap/leakage/documentation_en.htm  

Nasledovala online konzultácia, v rámci ktorej bolo možné zasielať pripomienky od decembra 2014 do marca 2015 a ktorá bola zameraná predovšetkým na aspekty EU ETS, ako napríklad na pokračovanie bezodplatného prideľovania kvót odvetviu energetiky, využitie získaných poznatkov z programu NER300 pri budúcom fonde na inovácie a jeho rozšírenie na projekty inovácie v priemysle, riadiacu štruktúru fondu na modernizáciu, skúsenosti s nepovinným vylúčením malých zdrojov emisií z ETS vo fáze 3, poplatky za register Únie a všeobecné hodnotenie EU ETS. Komisia dostala vyše 500 príspevkov od širokej škály zainteresovaných strán. Výsledky tejto druhej konzultácie sa uvádzajú v oddiele 1.3.2. posúdenia vplyvu (ktoré tvorí sprievodný dokument k tomuto návrhu) a prílohe 3 k nemu 5 , a zohľadnili sa v návrhu v čo najväčšej možnej miere.

Vo všeobecnosti z verejných konzultácií vyplynulo, že EU ETS ako politický nástroj sa teší širokej podpore.

Pokiaľ ide o bezodplatné prideľovanie kvót a riešenie problému úniku uhlíka, celý rad zainteresovaných strán z oblasti priemyslu sa vyslovil v prospech obmedzených zmien v súčasnom systéme, iné zainteresované strany vrátane členských štátov a občianskej spoločnosti sa domnievajú, že je potrebné presnejšie zameranie opatrení alebo ďalšia harmonizácia. Pri zostavovaní návrhu sa tieto pripomienky vzali do úvahy a zapracovali sa doň ustanovenia o obmedzených zmenách platných pravidiel, ale takisto o presnejšom zameraní bezodplatného prideľovania kvót, aktualizácii referenčných hodnôt na základe technologického pokroku dosiahnutého postupom času a pri súčasnom zabezpečení primeranej ochrany medzinárodnej konkurencieschopnosti priemyselných odvetví. Zároveň návrh umožňuje lepšie zladenie bezodplatného prideľovania kvót so súčasnými mierami produkcie prostredníctvom častejšieho výpočtu jednotlivých kvót na pridelenie.

Pokiaľ ide o fond na inovácie, zainteresované strany z oblasti energetiky a priemyslu vo všeobecnosti uvítali pokračovanie podpory nízkouhlíkovej inovácie a rozšírenie rozsahu návrhu tak, aby zahŕňal aj priemysel. Názory sa rozchádzali v otázke, ako možno koncepciu rozdelenia rizika prispôsobiť pre priemysel alebo zachytávanie a ukladanie CO2 s cieľom zvýšiť účinnosť v porovnaní so súčasným mechanizmom NER 300. Riešením týchto otázok v návrhu je povolenie podpory v skoršom štádiu životného cyklu projektov a vyššia miera podpory.

Pokiaľ ide o fond na modernizáciu, názory sa do určitej miery rozchádzali v otázke primeranej riadiacej štruktúry. Niektoré zainteresované strany sa zasadzujú za to, aby pri riadení fondu kľúčovú úlohu zastávali prijímajúce členské štáty, iné sa vyslovili v prospech silnejšieho postavenia všetkých členských štátov, Komisie a Európskej investičnej banky. V návrhu sa dosiahla primeraná rovnováha medzi potrebou zabezpečiť efektívne financovanie projektov v prijímajúcich členských štátoch na jednej strane a potrebou spojiť záujmy všetkých členských štátov a odborné znalosti EIB s cieľom modernizovať energetické systémy na druhej strane.

Pokiaľ ide o nepovinné bezodplatné prideľovanie kvót odvetviu energetiky, účastníci trhu vo všeobecnosti podporujú jednoznačné a zjednodušené pravidlá, ako aj harmonizované usmernenia týkajúce sa podávania správ, aby sa zväčšila transparentnosť mechanizmu. Táto potreba väčšej transparentnosti a jednoznačných pravidiel sa v návrhu náležitým spôsobom odrazila, pretože sa ním Komisii umožňuje uverejňovať informácie o investíciách, ktoré poskytli členské štáty.

•Získavanie a využívanie expertízy

Pokiaľ ide o externú expertízu, Komisia vychádza z rastúceho množstva partnersky hodnotených empirických výskumov EU ETS. Ďalším zdrojov odborných poznatkov bola štúdia o hodnotení ETS zadaná v roku 2014, ktorú vykonalo konzorcium pod vedením spoločnosti ICF International 6 . Rovnako v roku 2014 bola zadaná štúdia 7 , ktorej cieľom bolo posúdiť otázku nákladov, ktoré priemyselné odvetvia presúvajú na svojich zákazníkov, a určiť faktory, ktoré vplývajú na možnosť presunúť náklady a kvantifikovať ich v prípade veľkých energeticky náročných priemyselných odvetví. Účelom ďalšej štúdie 8 bolo posúdiť skúsenosti získané s harmonizovaným postupom prideľovania kvót na základe referenčných hodnôt a konkrétne posúdiť, či sa pomocou referenčných hodnôt podarilo dosiahnuť vytýčené ciele. V roku 2013 bola zadaná štúdia 9 s cieľom posúdiť dôkazy o úniku uhlíka za obdobie 2005 – 2012 v desiatich veľkých energeticky náročných priemyselných odvetviach. Analýza zistení týchto štúdií sa uvádza v posúdení vplyvu priloženom k tomuto návrhu.

V neposlednom rade sa na analýzu uvedenú v posúdení vplyvu použili aj overené údaje, ktoré poskytli členské štáty na určenie bezodplatného prideľovania kvót vo fáze 3.

•Posúdenie vplyvu

Sprievodný dokument k navrhovanej smernici tvorí posúdenie vplyvu, ktoré do veľkej miery vychádza zo zistení komplexného posúdenia vplyvu rámca do roku 2030 10 zameraného na určité metodologické prvky v ETS, ktoré ešte neboli posúdené.

Stručné zhrnutie posúdenia vplyvu, zhrnutie posúdenia vplyvu a kladné stanovisko výboru pre posudzovanie vplyvu sa verejne sprístupnia. Posúdenie vplyvu sa týkalo celého radu aspektov, ku ktorým Európska rada vydala strategické usmernenia vo svojich záveroch o rámci do roku 2030. Patria medzi ne riešenie možného rizika úniku uhlíka, vytvorenie fondu na modernizáciu a fondu na inováciu, nepovinné bezodplatné prideľovanie kvót v záujme modernizácie odvetvia elektrickej energie v členských štátoch s nižšími príjmami, ako aj aspekty vychádzajúce zo skúseností nadobudnutých od roku 2013, napríklad platnosť emisných kvót, záruka spoľahlivého a bezpečného registra a zachovanie možnosti nepovinného vylúčenia malých zdrojov emisií.

Pri hľadaní spôsobu obmedzenia možného rizika úniku uhlíka sa zvážil celý rad možností aktualizácie referenčných hodnôt, prispôsobenia miery produkcie, zatriedenia odvetví do skupín podľa úniku uhlíka a nepriamej kompenzácie nákladov. Pri fonde na inováciu sa možnosti vzťahovali na spôsoby preskúmania a výberu projektov, ako aj na spôsoby poskytovania finančnej podpory. Pri fonde na modernizáciu sa zvážili možnosti jeho riadenia. Pokiaľ ide o nepovinné bezodplatné prideľovanie kvót odvetvia energetiky, preverujú sa možnosti zlepšenia jeho modalít a zvýšenia transparentnosti v porovnaní so súčasnou praxou.

•Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

EU ETS generuje nezanedbateľné príjmy pre rozpočty členských štátov. Návrh má vplyv na štátne rozpočty a štátne správy predovšetkým pre túto súvislosť. Bezpečné fungovanie registra Únie sa financuje z rozpočtu Únie. Spomenúť treba aj malý a obmedzený vplyv na rozpočet EÚ, ktorý sa celý pokryje z VFR na obdobie 2014 – 2020.

5.OSTATNÉ PRVKY

Plány vykonávania a monitorovanie, hodnotenie a predkladanie správ

Vysvetľujúce dokumenty

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Medzi hlavné prvky smernice o EU ETS, ktoré sa menia návrhom, patria:

Lineárny koeficient zníženia (článok 9)

Lineárny koeficient zníženia sa mení na 2,2 % od roku 2021. Zabezpečí sa tak, že celkové množstvo kvót („strop“) sa bude každoročne rýchlejšie znižovať a výsledkom bude celkové zníženie emisií sektorov v EU ETS o 43 % do roku 2030.

Podiel kvót vyčlenených na obchodovanie formou aukcie (článok 10)

V návrhu sa v súlade s usmerneniami Európskej rady z októbra 2014, podľa ktorých by sa podiel kvót vyčlenený na obchodovanie formou aukcie nemal zmenšiť, stanovuje predmetný podiel ako percentuálny údaj, pričom sa zohľadňujú rôzne faktory určujúce tento podiel v období 2013 – 2020. Z hľadiska rozdelenia 10 % kvót EU ETS, s ktorými členské štáty majú obchodovať formou aukcie, sa tento podiel rozdelí v prospech určitých členských štátov s nízkymi príjmami na účely solidarity, rastu a prepojení, kým zvyšok kvót sa rozdelí medzi všetky členské štáty.

Bezodplatné prideľovanie kvót a ustanovenia o úniku uhlíka (články 10a a 10b)

V návrhu sa stanovuje, že referenčné hodnoty na určenie kvót na bezodplatné pridelenie priemyselným odvetviam sa aktualizujú tak, aby zohľadnil technologický pokrok dosiahnutý časom v predmetných odvetviach. Na tento účel sa uplatní štandardná miera pokroku s možnosťou uplatniť modifikovanú mieru, ak sa ukáže, že skutočná miera technologického pokroku v určitom odvetví sa podstatne líši od štandardnej.

Odvetviam, pri ktorých sa vychádza z predpokladu, že sú vystavené riziku v podobe úniku uhlíka, sa naďalej bude prideľovať viac kvót než odvetviam, ktoré jednoduchšie dokážu premietnuť relevantné náklady do cien produktov. Revidovaná metodika na určenie odvetví a pododvetví, ktoré sú skutočne ohrozené únikom uhlíka, je založená na dvoch kombinovaných kritériách: intenzita emisií a intenzita obchodu.

Navyše bude bezodplatné prideľovanie kvót lepšie zladené so skutočnými úrovňami produkcie jednotlivých odvetví. Na tento účel sa kvóty na bezodplatné pridelenie budú pravidelne aktualizovať, pričom sa ale zachovajú stimuly na inováciu a administratívna záťaž a náklady pre členské štáty, prevádzkovateľov a Komisiu zostanú na primeranej úrovni.

Kvóty na pridelenie novým účastníkom a prípady výrazného zvýšenia produkcie sa budú poskytovať z vyčlenenej rezervy. Táto rezerva pre nových účastníkov sa vytvorí z rezervy stability trhu, bude ju tvoriť 250 miliónov nepridelených kvót a doplní sa kvótami nevyužitými v dôsledku uzavretia zariadení alebo podstatných zmien v produkcii v období od roku 2021. Takisto sa do tejto rezervy pre nových účastníkov pridajú kvóty nepridelené bezodplatne z podielu predmetného odvetvia do roku 2020, ktoré neplynú do rezervy stability trhu.

Nepriame náklady spojené s uhlíkom (článok 10a ods. 6)

V návrhu sa vzhľadom na nepriame náklady, ktoré vznikajú v dôsledku skutočnosti, že cena uhlíka sa premieta do ceny elektrickej energie, stanovuje, že členské štáty by mali poskytovať kompenzáciu v súlade s pravidlami o štátnej pomoci a že by sa v tejto súvislosti mali využívať príjmy z obchodovania formou aukcie.

Zariadenia s nízkou úrovňou emisií (malé zdroje emisií) (článok 27 a článok 11 ods. 1)

Pokiaľ ide o zariadenia s nízkou úrovňou emisií, vzhľadom na pomerne vyššie administratívne náklady, ktoré sú s nimi spojené v rámci EU ETS, je vhodné zachovať možnosť vylúčiť ich zo systému. Preto sa v návrhu stanovuje, že zariadenia, ktoré sú v súčasnosti vylúčené, môžu vylúčené zostať, za predpokladu, že prispievajú rovnocennou mierou k znižovaniu emisií. Od roku 2021 môžu členské štáty vylúčiť aj ďalšie zariadenia.

Podpora na inováciu (článok 10a ods. 8)

Existujúca podpora inovácie na úrovni EÚ sa dopĺňa 400 miliónmi kvót vyčlenenými na tieto účely. K tomuto množstvu sa pridáva 50 miliónov kvót z kvót, ktoré zostanú v období 2013 až 2020 nevyužité a ktoré by sa ináč v roku 2020 umiestnili do rezervy na stabilitu trhu. Podpora na inováciu je síce v súčasnosti obmedzená na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a projekty zamerané na energiu z obnoviteľných zdrojov, návrhom sa však podpora rozširuje aj na priemysel s cieľom zintenzívniť stimuly v oblasti nízkouhlíkových inovácií.

Modernizácia energetických systémov v členských štátoch s nižšími príjmami (článok 10c a článok 10d)

Návrh vzhľadom na podporu modernizácie energetických systémov v členských štátoch s nižšími príjmami a úplnú realizáciu potenciálu odvetvia energetiky prispieť k nákladovo efektívnemu zníženiu emisií obsahuje dve opatrenia: pokračovanie bezodplatného prideľovania kvót odvetviu energetiky a vytvorenie fondu na modernizáciu.

Zainteresované strany často poukazujú na skutočnosť, že jednou z hlavných prekážok posúdenia účinnosti prechodného bezodplatného prideľovania kvót odvetviu energetiky v niektorých členských štátoch je nedostatočná transparentnosť pri uplatňovaní pravidiel, ako aj pri realizácii investícií. Návrhom sa dosiahne zvýšenie transparentnosti, pretože sa v ňom členským štátom ukladá povinnosť vyberať investície presahujúce určitý finančný strop na základe súťažného ponukového konania. Ďalej návrh obsahuje aj presné požiadavky týkajúce sa uverejňovania v členských štátoch, ako aj možnosť, aby Komisia uverejnila dôležité informácie o realizovaných investíciách.

Fond na modernizáciu bude pozostávať z 2 % celkového množstva kvót, s ktorými sa bude obchodovať formou aukcie v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení o aukciách v rámci EU ETS, aby sa získali potrebné prostriedky na realizáciu projektov. Prostriedky sa budú rozdeľovať medzi oprávnené členské štáty podľa určeného kľúča stanoveného v prílohe k návrhu. Mimoriadna pozornosť sa bude venovať financovaniu malých projektov.

Platnosť kvót (článok 13)

V návrhu sa v záujme zníženia administratívnych nákladov stanovuje, že kvóty vydané na jedno obdobie obchodovania zostávajú platné aj na ďalšie obdobia.

Prechod na systém delegovaných a vykonávacích aktov

Prijali sa dôležité vykonávacie právne predpisy vrátane nariadenia o obchodovaní formou aukcie, nariadenia o registri Únie, ako aj rozhodnutia o pravidlách bezodplatného prideľovania kvót a o úniku uhlíka. S cieľom je zladiť smernicu s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy, sa Komisia v návrhu splnomocňuje prijímať delegované a vykonávacie akty v súlade s relevantným postupom za predpokladu, že jej boli na takýto úkon udelené právomoci.

2015/148 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie 12 ,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 13 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 14 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 15 sa zriadil systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii s cieľom podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo a hospodársky efektívnym spôsobom.

(2)Európska rada sa na svojom zasadnutí v októbri 2014 zaviazala znížiť do roku 2030 celkové emisie skleníkových plynov Únie o minimálne 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Všetky odvetvia hospodárstva by mali prispieť svojím dielom k dosiahnutiu tohto zníženia emisií, pričom z hľadiska nákladov je najefektívnejší spôsobom, ako možno vytýčený cieľ dosiahnuť, systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), pretože zabezpečí do roku 2030 zníženie emisií o 43 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Únia a jej členské štáty potvrdili túto skutočnosť v záväzku plánovaného vnútroštátne určeného zníženia emisií, ktorý predložili sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy 6. marca 2015 16 .

(3)Európska rada potvrdila, že dobre fungujúci prepracovaný EU ETS s nástrojom na stabilizáciu trhu bude hlavným nástrojom EÚ na dosiahnutie vytýčeného cieľa, pričom sa zavedie ročný koeficient znižovania 2,2 % od roku 2021, bezodplatné prideľovanie kvót sa nezruší, ale existujúce opatrenia zostanú zachované aj na obdobie po roku 2020 s cieľom predísť riziku v podobe úniku uhlíka v dôsledku politiky v oblasti klímy, kým iné veľké ekonomiky nevyvinú porovnateľné úsilie, bez toho, aby sa znížil podiel emisií určených na obchodovanie formou aukcie. Podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie by sa mal v právnych predpisoch vyjadriť ako percentuálny údaj, aby sa zvýšila plánovacia istota pri investičných rozhodnutiach a transparentnosť a zjednodušil a sprehľadnil celý systém.

(4)Jednou z kľúčových priorít Únie je vytvoriť odolnú energetickú úniu s cieľom poskytovať občanom bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a finančne dostupnú energiu. Dosiahnutie tohto zámeru si vyžaduje pokračovanie ambicióznych opatrení v oblasti klímy, pričom základom politiky EÚ v oblasti klímy je EU ETS, ako aj pokrok pri iných aspektoch energetickej únie 17 . Dosahovanie cieľa vytýčeného v rámci do roku 2030 sa podpisuje na určovaní realistickej ceny uhlíka a zachovaní stimulov pre nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov.

(5)V článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby politika Únie bola založená na zásade, že platiť by mal znečisťovateľ, a na tomto základe sa v smernici 2003/87/ES stanovuje postupný prechod na obchodovanie s emisiami výlučne formou aukcie. Potreba zabrániť úniku uhlíka je opodstatneným dôvodom odkladu úplného prechodu a presne zamerané bezodplatné prideľovanie kvót priemyselným odvetviam je opodstatnené v záujme riešenia skutočného rizika zvyšovania objemu emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, kde sa na priemysel nevzťahujú porovnateľné obmedzenia v oblasti uhlíka, kým iné veľké ekonomiky nezavedú porovnateľné politiky v oblasti klímy.

(6)Všeobecným pravidlom zostáva obchodovanie s kvótami prostredníctvom aukcií, výnimku predstavuje bezodplatné prideľovanie kvót. Preto, a ako potvrdila Európska rada, by sa podiel kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, ktorý v období 2013 – 2020 zodpovedal 57 %, nemal znížiť. V posúdení vplyvu 18 , ktoré vypracovala Komisia, sa uvádzajú podrobnosti o podiele kvót určených na obchodovanie formou aukcie a špecifikuje sa, že 57 % podiel tvoria kvóty, ktoré sa prostredníctvom aukcie predávajú v mene členských štátov vrátane kvót vyčlenených pre nových účastníkov ale ešte nepridelených, ako aj kvót na účely modernizácie výroby elektrickej energie v niektorých členských štátoch a kvót, ktoré majú byť predmetom aukcie neskôr preto, lebo sa umiestnili do rezervy na stabilitu trhu zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... 19 .

(7)Bezodplatné prideľovanie kvót zariadeniam v odvetviach a pododvetviach, ktoré sú skutočne ohrozené únikom uhlíka, by malo pokračovať, aby sa zachovali environmentálne výhody znižovania emisií v Únii, kým opatrenia iných krajín nezahŕňajú porovnateľné stimuly pre priemyselné odvetvia, aby znižovali emisie. Zo skúseností získaných pri prevádzkovaní EU ETS vyplynulo, že jednotlivé odvetvia a pododvetvia sú vystavené riziku v podobe úniku uhlíka v rôznej miere, a že bezodplatné prideľovanie kvót zabraňovalo úniku uhlíka. Pri niektorých odvetviach a pododvetviach možno vychádzať z vyššieho rizika úniku uhlíka, iné dokážu premietnuť nezanedbateľný podiel nákladov kvót na pokrytie svojich emisií do cien produktov bez toho, aby stratili trhové podiely, a znášajú len zostávajúcu časť nákladov, a čelia teda len nízkemu riziku úniku uhlíka. Komisia by mala určiť relevantné odvetvia a rozčleniť ich podľa ich intenzity obchodu a intenzity emisií, aby sa ľahšie dali určiť odvetvia, ktoré sú skutočne ohrozené únikom uhlíka. Ak sa na základe týchto kritérií prekročí strop, ktorý sa určil podľa možnosti daných odvetví a pododvetví premietnuť náklady do cien produktov, dané odvetvie alebo pododvetvie by sa malo považovať za vystavené riziku úniku uhlíka. Pri ostatných odvetviach by sa malo vychádzať z predpokladu, že nie sú vystavené žiadnemu alebo sú vystavené len nízkemu riziku úniku uhlíka. Ak sa zohľadnia možnosti odvetví a pododvetví v inej oblasti než je výroba elektrickej energie, premietnuť náklady do cien produktov, malo by byť možné znížiť aj neočakávaný zisk.

(8)Na to, aby sa zohľadnil technologický pokrok v predmetných odvetviach a aby sa tieto odvetvia prispôsobili príslušnému obdobiu prideľovania kvót, by sa mali stanoviť referenčné hodnoty bezodplatného prideľovania kvót zariadeniam určené na základe údajov z rokov 2007 – 2008, ktoré je potrebné aktualizovať v súlade so zaznamenaným priemerným zlepšením. Z dôvodov predvídateľnosti by sa na tento účel mal uplatniť faktor zodpovedajúci najlepším posúdeniam pokroku vo všetkých odvetviach, do ktorého sa premietnu spoľahlivé, objektívne a overené údaje zo zariadení, aby odvetvia, ktorých miera zlepšenia sa výrazne odlišuje od tohto faktora, mali referenčnú hodnotu, ktorá by vernejšie odrážala ich skutočnú mieru zlepšenia. Ak z údajov za predmetné obdobie vyplýva ročný rozdiel v porovnaní s faktorom zníženia viac ako 0,5 % (smerom nahor alebo nadol) hodnoty v období 2007 – 2008, zodpovedajúca referenčná hodnota sa upraví o daný percentuálny podiel. V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok aj pre výrobu aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu v rafinériách a chemických závodoch, by sa referenčné hodnoty pre aromatické uhľovodíky, vodík a syntetický plyn naďalej mali orientovať podľa referenčných hodnôt rafinérií.

(9)Členské štáty by mali čiastočne a podľa pravidiel štátnej pomoci kompenzovať náklady určitých zariadení v odvetviach a pododvetviach, v ktorých sa zistilo výrazné riziko úniku uhlíka z dôvodu premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov, do cien elektrickej energie. Protokol a sprievodné rozhodnutia prijaté na konferencii zmluvných strán v Paríži musia zabezpečiť dynamickú mobilizáciu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, prenos technológií a budovanie kapacít oprávnených zmluvných strán – najmä tých, ktoré majú najmenšie kapacity. Verejné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri mobilizácii zdrojov po roku 2020. Preto by sa výnosy z aukcií mali využívať aj na financovanie opatrení v oblasti klímy v zraniteľných tretích krajinách vrátane opatrení na prispôsobenie sa vplyvom klímy. Množstvo finančných prostriedkov určených pre oblasť klímy, ktoré je potrebné zmobilizovať, bude závisieť aj od miery ambícií a kvality navrhovaných plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov (Intended Nationally Determined Contributions – INDC), následných investičných plánov a vnútroštátnych postupov plánovania prispôsobenia sa. Rovnako by členské štáty mali využívať príjmy z aukcií na podporu budovania zručností a prerozdelenie pracovnej sily, ktorej sa dotkne zmena pracovného miesta pri dekarbonizácii hospodárstva.

(10)Hlavným dlhodobým stimulom tejto smernice na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS), nové technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a prelomové inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií a postupov je z nej vychádzajúci signál v podobe ceny uhlíka, ako aj skutočnosť, že nebude potrebné odovzdať kvóty na emisie CO2, ktoré sú trvalo uložené alebo ktorým sa podarilo zabrániť. Navyše na doplnenie zdrojov, ktoré sa už využívajú na urýchlenie demonštrácie komerčných zariadení CCS a inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov, by sa kvóty EU ETS mali využívať na poskytovanie zaručených odmien za zavádzanie zariadení CCS, nových technológií energie z obnoviteľných zdrojov a priemyselnej inovácie v nízkouhlíkových technológiách a postupoch v Únii za dostatočné množstvo uloženého CO2 alebo emisie, ktorým sa zabránilo, za predpokladu, že existuje dohoda o výmene poznatkov. Prevažná časť tejto podpory by mala závisieť od overených prípadov, keď sa emisiám skleníkových plynov zabránilo, pričom určitú podporu možno poskytnúť aj pri dosiahnutí vytýčených čiastkových cieľov pomocou použitej technológie. Maximálny podiel podpory na projektové náklady sa môže líšiť v závislosti od kategórie projektu.

(11)Mal by sa vytvoriť fond na modernizáciu, v ktorom budú 2 % všetkých kvót EU ETS, s ktorými sa bude obchodovať formou aukcie podľa pravidiel a modalít aukcií prebiehajúcich na spoločnej aukčnej platforme vytvorenej nariadením č. 1031/2010. Členské štáty, ktoré v roku 2013 pri trhových výmenných kurzoch vykazovali HDP na obyvateľa nižší ako 60 % priemeru Únie, by mali byť oprávnené na financovanie z fondu na modernizáciu a na možnosť využívať bezodplatné prideľovanie kvót a tak do roku 2030 uplatňovať výnimku zo zásady úplného obchodovania s emisiami formou aukcie, aby mohli transparentným spôsobom podporovať skutočné investície do modernizácie svojho odvetvia energetiky a zároveň zabraňovať narušeniam vnútorného trhu s energiou. Pravidlá spravovania fondu na modernizáciu by mali predstavovať súvislý, komplexný a transparentný rámec, ktorý zabezpečí čo najefektívnejšie vykonávanie a v ktorom sa zohľadní potreba jednoduchého prístupu pre všetky zúčastnené strany. Riadiaca štruktúra fondu by mala plniť účel zabezpečiť primerané využívanie finančných prostriedkov. Mala by pozostávať z investičnej rady a riadiaceho výboru, ktoré by pri prijímaní rozhodnutí mali náležite zohľadňovať odborné znalosti EIB, výnimkou je prípad poskytovania podpory malým projektom prostredníctvom pôžičiek národných podporných bánk alebo prostredníctvom grantov z vnútroštátneho programu, ktorý sleduje rovnaké ciele ako fond na modernizáciu. Investície financované z fondu by mali navrhovať členské štáty. Pri prideľovaní finančných prostriedkov sa budú rovnakou mierou zohľadňovať overené emisie a kritériá HDP, aby sa zabezpečilo primerané pokrytie investičných potrieb členských štátov s nízkymi príjmami. Finančná pomoc z fondu na modernizáciu by sa mohla poskytovať v rôznych formách.

(12)Európska rada potvrdila, že je potrebné zlepšiť modality nepovinného bezodplatného prideľovania kvót vrátane transparentnosti v záujme modernizácie odvetvia energetiky v určitých členských štátoch. Investície s hodnotou 10 miliónov EUR alebo viac by daný členský štát mal vyberať prostredníctvom súťažného ponukového konania na základe jasných a transparentných pravidiel, aby sa zabezpečilo využitie bezodplatne pridelených kvót na podporu skutočných investícií do modernizácie odvetvia energetiky v súlade s cieľmi energetickej únie. Investície v hodnote nižšej než 10 miliónov EUR by takisto mali byť oprávnené na čerpanie bezodplatne prideľovaných kvót. Daný členský štát by mal takéto investície vyberať na základe jasných a transparentných kritérií. Výsledky tohto výberu by mali byť podmienené verejnou konzultáciou. Verejnosť by mala byť náležite informovaná vo fáze výberu investičných projektov, ako aj o ich vykonávaní.

(13)Financovanie z EU ETS by malo byť v súlade s inými programami financovania zo zdrojov Únie vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov, aby sa zabezpečila účinnosť verejných výdavkov.

(14)Podľa platných ustanovení o vylúčení malých zariadení z EU ETS môžu vylúčené zariadenia zostať vylúčené a členským štátom by sa malo umožniť aktualizovať ich zoznam vylúčených zariadení a členským štátom, ktoré v súčasnosti túto možnosť nevyužívajú, by sa malo umožniť ju začať využívať na začiatku každého obdobia obchodovania.

(15)Európska rada na svojom zasadnutí v roku 2014 rozhodla, že 10 % kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať v EU ETS formou aukcie, sa má rozdeliť medzi určité členské štáty na účely solidarity, rastu a budovania prepojení, zvyšok kvót sa rozdelí medzi všetky členské štáty, a to ako podiely, ktoré zodpovedajú podielom uplatniteľným v období 2013 – 2020, a to aj členským štátom, ktoré pristúpili k Európskej únii počas predmetného obdobia. Členské štáty s HDP na obyvateľa nižším ako 90 % priemeru Únie v roku 2013 by mali mať možnosť profitovať z tejto solidarity a predmetná príloha k tomuto nariadeniu by sa mala zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať. Platnosť výnimky z účasti na tomto rozdeľovaní kvót v období 2013 – 2020, ktorá sa vzťahuje na určité členské štáty s priemernou úrovňou príjmov na obyvateľa vyššou ako 20 % priemer Únie, by mala vypršať.

(16)Rozhodnutím (EÚ) 2015/... sa zriaďuje rezerva na stabilitu trhu v rámci EU ETS v záujme flexibilnejšej ponuky na aukciách a odolnejšieho systému. Ďalej sa v ňom stanovuje, že kvóty, ktoré sa do roku 2020 nepridelia novým účastníkom a kvóty nepridelené v dôsledku ukončenia a čiastočného ukončenia sa majú umiestniť do rezervy na stabilitu trhu.

(17)Na prijatie všeobecne uplatniteľných nelegislatívnych aktov na doplnenie alebo zmenu určitých nepodstatných prvkov legislatívneho aktu by sa právomoc na prijatie aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu vzhľadom na článok 3d ods. 3, článok 10 ods. 4, článok 10a ods. 1 a 8, článok 10b, článok 10d, článok 14 ods. 1, článok 15, článok 19 ods. 3, článok 22, článok 24, článok 24a a článok 25a smernice 2003/87/ES. V záujme zníženia delegovania na minimálnu mieru sa zrušujú existujúce právomoci pri fungovaní osobitnej rezervy, prideľovaní množstiev vymeniteľných medzinárodných kreditov a vytváraní nových pravidiel, čo možno vymeniť, a ďalších pravidiel dvojitého započítania v článku 3f ods. 9, článku 11a ods. 9 a článku 11b ods. 7 smernice 2003/87/ES. Akty prijaté podľa týchto ustanovení sa uplatňujú naďalej. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. Pokiaľ ide o delegovanie podľa článku 10 ods. 4 smernice 2003/87/ES, členské štáty, ktoré nevyužívajú spoločnú aukčnú platformu, ju nemusia začať využívať.

(18)V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok vykonávania článku 10a ods. 2 tretieho pododseku a článku 16 ods. 12 smernice 2003/87/ES by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Uvedené potrebné vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 20 . V záujme zníženia maximálneho obmedzenia vykonávacích aktov by sa mali zrušiť existujúce právomoci v článku 11a ods. 8 smernice 2003/87/ES pri určovaní množstiev medzinárodných kreditov na výmenu. Akty prijaté podľa uvedeného ustanovenia sa uplatňujú naďalej.

(19)Členské štáty sa v súlade so Spoločným politickým vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom 21 zaviazali v opodstatnených prípadoch priložiť k oznámeniu o opatreniach na transpozíciu jeden alebo viaceré dokumenty s objasnením vzťahu medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov na jej transpozíciu. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je v prípade potreby odôvodnené.

(20)Účelom tejto smernice je prispieť k dosiahnutiu vyššej úrovne ochrany životného prostredia v súlade so zásadou udržateľného rozvoja čo najefektívnejším spôsobom z hľadiska hospodárstva a zároveň poskytnúť zariadeniam primeraný čas na prispôsobenie sa a zaručiť osobitne dotknutým osobám priaznivejšie podmienky primeraným spôsobom v maximálnej miere zlučiteľnej s inými cieľmi tejto smernice.

(21)Táto smernica dodržiava základné práva a zachováva zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(22)Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jej rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1
Zmena smernice 2003/87/ES

Smernica 2003/87/ES sa mení takto:

1.V článku 3d ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23.“

2.V článku 3f sa vypúšťa odsek 9.

3.V článku 9 sa druhý a tretí odsek nahrádzajú takto:

„Počnúc rokom 2021 je lineárny koeficient 2,2%.“

4.Článok 10 sa mení takto:

a) v odseku 1 sa dopĺňajú tri nové pododseky:

„Od roku 2021 je podiel kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie, 57 %.

2 % celkového množstva kvót v období 2021 až 2030 sa predajú formou aukcie s cieľom vytvoriť fond na zlepšenie energetickej efektívnosti a modernizáciu energetických systémov určitých členských štátov, ako sa stanovuje v článku 10d tejto smernice („fond na modernizáciu“).

Zvyšné celkové množstvo kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie, sa rozdelí podľa odseku 2.“;

b) odsek 2 sa mení takto:

   i) v písmene a) sa údaj „88 %“ nahrádza údajom „90 %“;

ii) písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) 10 % celkového množstva kvót, s ktorými sa má obchodovať, rozdelených medzi určité členské štáty na účely solidarity a rastu v Spoločenstve, čím sa zvýši množstvo kvót, s ktorými tieto členské štáty obchodujú formou aukcie podľa písmena a) na základe percentuálnych podielov uvedených v prílohe IIa“ a

iii) písmeno c) sa vypúšťa;

iv) tretí pododsek sa nahrádza takto:

„V prípade potreby sa percentuálne podiely uvedené v písmene b) primerane upravia, aby rozdelenie predstavovalo 10 %.“

c) v odseku 3 sa dopĺňajú tieto písmená j), k) a l):

„j)financovanie finančných opatrení v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, za predpokladu, že tieto opatrenia spĺňajú podmienky stanovené v článku 10a ods. 6);

k)financovanie opatrení v oblasti klímy v zraniteľných tretích krajinách vrátane opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy;

l)podpora budovania zručností a prerozdelenie pracovnej sily, ktorej sa dotkne zmena pracovného miesta pri dekarbonizácii hospodárstva, v intenzívnej koordinácii so sociálnymi partnermi.“

d) v odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23.“

5.Článok 10a sa mení takto:

a) v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23. V takýchto delegovaných aktoch sa stanoví aj dodatočné pridelenie kvót z rezervy pre nových účastníkov v prípadoch výrazného nárastu produkcie, pričom sa uplatnia tie isté prahové hodnoty a prispôsobenia kvót, ktoré sa uplatňujú pri čiastočnom ukončení prevádzky.“

b) v odseku 2 sa dopĺňa tento nový tretí pododsek:

„Referenčné hodnoty pri bezodplatnom prideľovaní kvót sa prispôsobia, aby sa zabránilo neočakávaným ziskom a zohľadnil technologický pokrok v období 2007 – 2008 a v každom neskoršom období, na ktoré sa určí bezodplatné pridelenie kvót v súlade s článkom 11 ods. 1. V rámci tohto prispôsobenia sa znížia referenčné hodnoty stanovené aktom prijatým podľa článku 10a o 1 % hodnoty určenej na základe údajov z obdobia 2007 – 2008 na každý rok medzi rokom 2008 a stredom predmetného obdobia bezodplatného prideľovania kvót, výnimkou je prípad, ak:

i) Komisia na základe informácií predložených podľa článku 11 zistí, či sa jednotlivé referenčné hodnoty vypočítané podľa zásad článku 10a ročne líšia od ročného zníženia uvedeného v predchádzajúcej časti textu o viac než 0,5 % (smerom nahor alebo nadol) hodnoty v období 2007 – 2008. Ak áno, referenčná hodnota sa prispôsobí buď o 0,5 % alebo o 1,5 % na každý rok v medzi rokom 2008 a stredom predmetného obdobia, v ktorom sa kvóty majú bezodplatne prideliť;

ii) pokiaľ ide o hodnoty aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu, ich referenčné hodnoty sa v rámci odchýlky prispôsobia o rovnaké percento ako referenčné hodnoty rafinérií, aby sa zachovali rovnaké podmienky pre výrobcov týchto produktov.

Komisia na tento účel prijme vykonávací akt v súlade s článkom 22a.“

c) odsek 5 sa nahrádza takto:

„S cieľom dodržať podiel určený na aukcie v článku 10 sa každý rok, keď množstvo bezodplatne pridelených kvót nedosiahne maximálnu úroveň zodpovedajúcu podielu kvót na aukcie v danom členskom štáte, zostávajúce kvóty použijú na zabránenie zníženiu množstva bezodplatne pridelených kvót alebo obmedzenie jeho zníženia, aby sa zachoval podiel kvót členského štátu určený na aukcie v neskorších rokoch. Ak sa maximálna úroveň napriek tomu dosiahne, bezodplatne prideľované kvóty sa zodpovedajúcim spôsobom prispôsobia. Takéto prispôsobenia sa musia vykonávať jednotným spôsobom.“;

d) v odseku 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty by mali prijať finančné opatrenia v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, pričom je potrebné zohľadniť vplyvy na vnútorný trh. Takéto finančné opatrenia na kompenzáciu časti týchto nákladov sú v súlade s pravidlami štátnej podpory. “

e) odsek 7 sa mení takto:

i) v prvom pododseku sa prvá a druhá veta nahrádzajú takto:

„Kvóty z maximálneho množstva uvedeného v článku 10a ods. 5 tejto smernice, ktoré sa do roku 2020 nepridelili bezodplatne, sa vyčlenia pre nových účastníkov a prípady výrazného zvýšenia produkcie spolu s 250 miliónmi kvót umiestnenými do rezervy na stabilitu trhu podľa článku 1 ods. 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/...(*).

Od roku 2021 sa kvóty nepridelené zariadeniam z dôvodu uplatňovania odsekov 19 a 20 takisto musia umiestniť do rezervy.“

_____

(*) [vložiť úplný názov rozhodnutia a odkaz na úradný vestník].“

ii) Piaty pododsek sa vypúšťa.

f) v odseku 8 sa prvý, druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:

„400 miliónov kvót sa poskytne na podporu inovácie v nízkouhlíkových technológiách a postupoch v priemyselných odvetviach uvedených v prílohe I a s cieľom stimulovať vytváranie a prevádzku komerčných demonštračných projektov zameraných na environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie oxidu uhličitého (CCS), ako aj demonštračných projektov inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov na území Únie.

Kvóty sa poskytujú na inováciu v nízkouhlíkových technológiách a postupoch a na podporu demonštračných projektov na vývoj širokej škály CCS a inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré ešte nie sú komerčne životaschopné v geograficky vyvážených lokalitách. Na podporu inovačných projektov možno financovať do 60 % relevantných nákladov projektov, z čoho 40 % nesmie závisieť od overeného zamedzenia emisií skleníkových plynov, za predpokladu, že pomocou použitej technológie sa dosiahli vytýčené čiastkové ciele.

Navyše prípadné zostávajúce zdroje vyčlenené podľa tohto odseku na uvedené projekty vo všetkých členských štátoch vrátane malých projektov pred rokom 2021 doplní 50 miliónov nepridelených kvót z rezervy na stabilitu trhu zriadenej rozhodnutím (EÚ) 2015/... . Projekty sa vyberajú na základe objektívnych a transparentných kritérií.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23.“

g) vypúšťajú sa odseky 9 a 10;

h) v odseku 11 sa vypúšťa formulácia s „cieľom dosiahnuť ukončenie bezodplatného prideľovania v roku 2027“.

i) odseky 12 až 18 sa vypúšťajú.

6.Články 10b a 10c sa nahrádzajú takto:

„Článok 10b

Opatrenia na podporu niektorých energeticky náročných odvetví v prípade úniku uhlíka

1.Odvetvia a pododvetvia, v ktorých výsledok vynásobenia ich intenzity obchodu s tretími krajinami, vymedzenej ako pomer celkovej hodnoty vývozu do tretích krajín plus hodnoty dovozu z tretích krajín a celkovej veľkosti trhu Európskeho hospodárskeho priestoru (ročný obrat plus celkový dovoz z tretích krajín), ich intenzitou emisií meranou v kgCO2 vydelený ich hrubou pridanou hodnotou (v EUR) presahuje 0,2, sa považujú za vystavené riziku úniku uhlíka. Takýmto odvetviam a pododvetviam sa v období do roku 2030 prideľujú kvóty bezodplatne v rozsahu 100 % množstva určeného v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 10a.

2.Odvetvia a pododvetvia, v ktorých výsledok vynásobenia ich intenzity obchodu s tretími krajinami ich intenzitou emisií presahuje 0,18, možno začleniť do skupiny uvedenej v odseku 1 na základe kvalitatívneho posúdenia pomocou týchto kritérií:

a)    miera, do akej možno znížiť úrovne emisií alebo spotrebu elektrickej energie jednotlivých zariadení v predmetnom odvetví alebo pododvetví;

b)    aktuálne a predpokladané charakteristiky trhu;

c)    ziskové rozpätia ako potenciálny ukazovateľ rozhodnutí týkajúcich sa dlhodobých investícií a/alebo premiestňovania.

3.Pri iných odvetviach a pododvetviach sa vychádza z predpokladu, že sú schopné premietnuť väčšiu časť ceny kvót do cien produktov, a v období do roku 2030 sa im prideľujú kvóty bezodplatne v rozsahu 30 % množstva určeného v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 10a.

4.Komisia do 31. decembra 2019 prijme na účely predchádzajúcich odsekov v súlade s článkom 23 delegovaný akt týkajúci sa činností na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4) v prípade odseku 1, pričom východiskom sú údaje za tri posledné kalendárne roky, za ktoré sú údaje k dispozícii.

Článok 10c

Možnosť prechodného bezodplatného prideľovania kvót na účely modernizácie v odvetví energetiky

1.Odchylne od článku 10a ods. 1 až 5 členské štáty, ktoré v roku 2013 zaznamenali pri trhových cenách HDP na obyvateľa nižší ako 60 % priemeru Únie, môžu zariadeniam na výrobu elektrickej energie prechodne prideľovať kvóty bezodplatne v záujme modernizácie odvetvia energetiky.

2.Pri projektoch s celkovou sumou investícií presahujúcou 10 miliónov EUR predmetný členský štát zorganizuje súťažné ponukové konanie, prostredníctvom ktorého sa vyberú investície, ktoré sa budú financovať bezodplatne pridelenými kvótami. Pri tomto súťažnom ponukovom konaní musí:

a)    dodržať zásady transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a riadneho finančného hospodárenia;

b)    zaručiť, že oprávnené na účasť sú len projekty, ktoré predstavujú prínos pre diverzifikáciu energetického mixu a zdrojov dodávok, pre potrebnú reštrukturalizáciu, zmenšenie vplyvov na životné prostredie a renováciu infraštruktúry, čisté technológie a modernizáciu výroby, prenosu a distribúcie energie;

c)    vymedziť jasné, objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá výberu projektov, aby sa zaručil len výber projektov, ktoré:

i) na základe analýzy nákladov a prínosov zabezpečia čistý pozitívny zisk z hľadiska zníženia emisií a pomôžu dosiahnuť určenú vysokú mieru zníženia CO2;

ii) majú doplnkový charakter, jednoznačne napĺňajú potrebu obnovy a modernizácie a nemajú za následok trhovo podmienený nárast dopytu po energii;

iii) predstavujú najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou;

Členské štáty, ktoré plánujú využiť nepovinné bezodplatné prideľovania kvót, do 30. júna 2019 uverejnia podrobný vnútroštátny rámec súťažného ponukového konania a kritériá výberu na účely verejného pripomienkovania.

V prípadoch, keď sa investície v hodnote nižšej než 10 miliónov EUR podporujú bezodplatne pridelenými kvótami, členské štáty vyberú projekty na základe objektívnych a transparentných kritérií. Výsledky tohto výberu sa uverejnia na účely verejného pripomienkovania. Dotknuté členské štáty na tomto základe zostavia zoznam investícií, ktorý predložia Komisii do 30. júna 2019.

3.Hodnota plánovaných investícií sa musí minimálne vyrovnať trhovej hodnote bezodplatne pridelených kvót, zároveň sa však musí zohľadniť potreba obmedziť priamo súvisiaci nárast cien. Trhová hodnota musí zodpovedať priemeru cien kvót na spoločnej aukčnej platforme v prechádzajúcom kalendárnom roku.

4.Prechodne bezodplatne prideľované kvóty sa odpočítavajú od množstva kvót, s ktorými by členské štáty za bežných okolností obchodovali formou aukcie. Celkové množstvo bezodplatne prideľovaných kvót nesmie presiahnuť 40 % kvót pridelených danému členskému štátu v období 2021 – 2030 podľa článku 10 ods. 2 písm. a) v rovnakých ročných množstvách.

5.Podmienkou pridelenia kvót prevádzkovateľom je preukázanie, že investícia vybraná podľa pravidiel súťažného ponukového konania sa zrealizovala.

6.Členské štáty vyžadujú, aby prijímajúci výrobcovia elektrickej energie a prevádzkovatelia sietí do 28. februára každého roka predložili správu o realizácii svojich vybraných investícií. Členské štáty tieto správy predkladajú Komisii a Komisia ich zverejňuje.“

7.Vkladá sa tento článok 10d:

„Článok 10d

Fond na modernizáciu

1.Na podporu investícií do modernizácie energetických systémov a na zlepšenie energetickej účinnosti v členských štátoch s HDP na obyvateľa nižším ako 60 % priemeru Únie v roku 2013 sa na obdobie 2021 – 2030 zriaďuje fond financovaný podľa ustanovení v článku 10.

Podporované investície musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice a Európskym fondom pre strategické investície.

2.Z fondu sa budú financovať aj malé investičné projekty zamerané na modernizáciu energetických systémov a energetickú účinnosť. Investičná rada na tento účel vypracuje usmernenia a kritériá výberu takýchto investičných projektov.

3.Finančné prostriedky sa rozdeľujú z 50 % na základe overených emisií a z 50 % na základe kritérií týkajúcich sa HDP, z čoho vyplýva kľúč rozdelenia kvót stanovený v prílohe IIb.

4.Fond spravuje investičná rada a riadiaci výbor, ktoré tvoria zástupcovia prijímajúcich členských štátov, Komisie, EIB a traja členovia, ktorých zvolili ostatné členské štáty na obdobie 5 rokov. Investičná rada je zodpovedná za určovanie investičnej politiky na úrovni Únie, primerané nástroje financovania a kritériá výberu investičných projektov. Riadiaci výbor je zodpovedný za každodenné riadenie fondu.

Investičná rada do funkcie predsedu zvolí zástupcu Komisie. Investičná rada sa usiluje prijímať rozhodnutia na základe konsenzu. Ak investičná rada nedokáže dospieť k rozhodnutiu na základe konsenzu v lehote, ktorú určil predseda, prijme rozhodnutie jednoduchou väčšinou.

Riadiaci výbor tvoria zástupcovia, ktorých vymenovala investičná rada. Rozhodnutia riadiaceho výboru sa prijímajú na základe jednoduchej väčšiny.

Ak EIB odporučí určitú investíciu nefinancovať a poskytne dôvody svojho odporúčania, rozhodnutie sa prijme len vtedy, ak za investíciu hlasujú dve tretiny všetkých členov. Členský štát, v ktorom sa investícia má vykonať, a EIB nie sú v takom prípade oprávnení hlasovať. Dve predchádzajúce vety neplatia v prípade malých projektov financovaných prostredníctvom pôžičiek od národných podporných bánk alebo grantov ako príspevkov na vykonávanie vnútroštátneho programu na dosiahnutie konkrétnych cieľov v súlade s cieľmi fondu na modernizáciu, za predpokladu, že v rámci programu sa využíva maximálne 10 % podielu členského štátu stanoveného v prílohe IIb.

5.Prijímajúci členský štát každoročne podáva riadiacemu výboru správu o investíciách financovaných z fondu. Táto správa sa uverejňuje a musí obsahovať:

a)informácie o financovaných investíciách podľa členského štátu;

b)posúdenie pridanej hodnoty z hľadiska energetickej účinnosti alebo modernizácie energetického systému dosiahnutých pomocou investície.

6.Riadiaci výbor každoročne podáva Komisii správu o posudzovaní a výbere investičných projektov. Komisia do 31. decembra 2024 preskúma základ, na ktorom sa projekty vyberajú, a prípadne predloží riadiacemu výboru svoje návrhy.

7.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na účely vykonávania tohto článku.“

8.V článku 11ods. 1 sa dopĺňa tento druhý pododsek:

„Zoznam zariadení, na ktoré sa počas prvých piatich rokov počnúc 1. januárom 2021 vzťahuje táto smernica, predloží do 30. septembra 2018, a zoznam za nasledujúcich päť rokov predloží vždy o päť rokov. Každý zoznam obsahuje informácie o výrobnej činnosti, prenose tepla a plynov, výrobe elektrickej energie a emisiách na úrovni podzariadení za prvých päť kalendárnych rokov pred jeho predložením. Kvóty sa prideľujú bezodplatne len tým zariadeniam, za ktoré sa poskytnú predmetné informácie.“

9.V článku 11a sa vypúšťajú odseky 8 a 9.

10.V článku 11b sa vypúšťa odsek 7.

11.Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Platnosť kvót

Kvóty vydávané od 1. januára 2013 majú neobmedzenú platnosť. Na kvótach vydávaných od 1. januára 2021 sa musí vyznačiť, v ktorom desaťročnom období počnúc 1. januárom 2021 sa vydali, a sú platné pri emisiách od prvého roka daného obdobia.“

12.V článku 14 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23.“

13.V článku 15 sa piaty pododsek nahrádza takto:

„Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23.“

14.V článku 16 sa odsek 12 nahrádza takto:

„12.Ak je to vhodné, ustanovia sa podrobné pravidlá týkajúce sa postupov uvedených v tomto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 22a.“

15.V článku 19 ods. 3 sa tretia veta nahrádza takto:

„Zahŕňa takisto ustanovenia o nadobudnutí účinnosti pravidiel vzájomného uznávania kvót v rámci dohôd o prepojení systémov obchodovania s emisiami. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23.“

16.V článku 22 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23.“

17.Vkladá sa tento článok 22a:

„Článok 22a
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 8 rozhodnutia 93/389/EHS. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“

18.Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23
Vykonávanie delegovania právomocí

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3d ods. 3, článku 10 ods. 4, článku 10a ods. 1 a 8, článku 10b, článku 10d, článku 14 ods. 1, článku 15, článku 19 ods. 3, článku 22, článku 24, článku 24a and článku 25a sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od (*).

(*) dátum nadobudnutia účinnosti základného legislatívneho aktu.

3.Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomocí uvedené v odseku 2 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.Delegovaný akt prijatý podľa predchádzajúcich článkov nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

19.Článok 24 sa mení takto:

a) odsek 1 sa nahrádza takto:

Od roku 2008 môžu členské štáty uplatňovať obchodovanie s emisnými kvótami v súlade s touto smernicou na činnosti a skleníkové plyny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, pri zohľadnení všetkých relevantných kritérií, najmä účinkov na vnútorný trh, možného narušenia hospodárskej súťaže, environmentálnej integrity schémy Spoločenstva a spoľahlivosti plánovanej schémy monitorovania a podávania správ za predpokladu, že začlenenie takýchto činností a skleníkových plynov schváli Komisia.

V súlade s delegovanými aktmi, ktoré Komisia môže prijať na základe svojich právomocí v súlade s článkom 23, sa začlenenie vzťahuje na činnosti a skleníkové plyny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I.“

b) v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty vzhľadom na také nariadenie o monitorovaní emisií a podávaní správ o emisiách a údajoch z činností v súlade s článkom 23.“

20.Článok 24a sa mení takto:

a) v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Takéto opatrenia musia byť v súlade s aktmi prijatými podľa článku 11b ods. 7. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 23.“

b) odsek 2 sa vypúšťa.

21.Článok 25 ods. 2 sa vypúšťa.

22.V článku 25a sa odsek 1 nahrádza takto:

„V prípade, že tretia krajina prijme opatrenia na zníženie vplyvu letov s odletom z tejto krajiny a pristávajúcich v Spoločenstve na zmenu klímy, Komisia po konzultácii s touto treťou krajinou a členskými štátmi v rámci výboru uvedeného v článku 23 ods. 1 posúdi dostupné možnosti s cieľom zabezpečiť optimálnu interakciu medzi systémom Spoločenstva a opatreniami tejto krajiny.

V prípade potreby Komisia môže prijať zmeny a doplnenia, aby sa lety prichádzajúce z dotknutej tretej krajiny vyňali z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I alebo aby sa ustanovili všetky zmeny a doplnenia činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, ktoré sú podľa štvrtého pododseku nevyhnutné na základe dohody. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať takéto zmeny v súlade s článkom 23.“

23.Príloha IIa sa mení v súlade s prílohou I k tejto smernici.

24.Príloha IIb sa mení v súlade s prílohou II k tejto smernici.

25.Príloha IV sa mení v súlade s prílohou III k tejto smernici.

Článok 2
Transpozícia

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2018. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3
Prechodné ustanovenia:

Členské štáty pri plnení svojich povinností stanovených v článku 2 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice zabezpečia, aby sa ich vnútroštátne právne predpisy transponujúce článok 10, článok 10a ods. 5 až 7, článok 10a ods. 8 prvý a druhý pododsek, článok 10a ods. 12 až 18, článok 10c a článok 11a ods. 8 a 9 smernice 2003/87/ES, naposledy zmenenej rozhodnutím (EÚ) 2015/…, a prílohy IIa a IIb k nej uplatňovali do 31. decembra 2020.

Článok 4
Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5
Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 22

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

◻Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

◻Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 23

◻Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

✓Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

1.6.Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻ Návrh/iniciatíva je v platnosti od RRRR do RRRR

–◻ Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

✓ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 24  

◻ Priame hospodárenie na úrovni Komisie

–✓ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻ prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

✓ Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte)

–✓ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond

–◻ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách

–◻ verejnoprávne subjekty

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly.

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Číslo	DRP/NRP 25	krajín EZVO 26	kandidátskych krajín 27	tretích krajín	v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
2	34 01 04 01	NRP	NIE	NIE	NIE	NIE
2	34 02 01	DRP	NIE	NIE	NIE	NIE

Požadované nové rozpočtové riadky Neuplatňuje sa.

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Číslo[Názov………………………………………...……….]	DRP/NRP	krajín EZVO	kandidátskych krajín	tretích krajín	v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
	[XX YY YY YY]		ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

GR: CLIMA				2018 28	2019	2020	2021 a nasledujúce roky	SPOLU
Rozpočtový riadok 34 02 01	Záväzky		(1)	0,750	Neuplatňuje sa.	Neuplatňuje sa.	Neuplatňuje sa.	0,750
	Platby		(2)	0,250	0,500	Neuplatňuje sa.	Neuplatňuje sa.	0,750
Rozpočtový riadok 34 01 04 01	Záväzky		(1a)	0,27	0,27	0,27	0,27	2,7
	Platby		(2 a)	0,27	0,27	0,27	0,27	2,7
Rozpočtové prostriedky pre  GR CLIMA	Záväzky		=1+1a +3	0,27	0,27	0,27	0,27	2,7
	Platby		=2+2a +3	0,27	0,27	0,27	0,27	2,7
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky		(4)
	Platby		(5)
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU			(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 2 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky		=4+ 6	1,020	0,27	0,27	0,27	3,450
	Platby		=5+ 6	0,520	0,770	0,27	0,27	3,450

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Okruh viacročného finančného rámca

5

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

				2018 29		2019		2020		2021 a nasledujúce roky		SPOLU
• Ľudské zdroje				0,4		0,4		0,4		0,792		6,744
• Ostatné administratívne výdavky				0,539		0,539		0,539		0,404		4,445
GR CLIMA SPOLU	Rozpočtové prostriedky

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

0,939

0,939

0,939

1,196

11,189

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

			2018 30	2019	2020	2021		SPOLU
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky		1,959	1,209	1,209	1,466	14,639
	Platby		1,959	1,209	1,209	1,466		14,639

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

–◻        Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–✓    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov 31 , ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ⇩			2018		2019		2020		2021 a nasledujúce roky			SPOLU
	Druh 32	Priemerné náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady		Celkový počet	Náklady spolu
OSOBITNÝ CIEĽ č. 1 33
‒ Výstup	Počet štúdií	0,250	1	0,250	-	-	-	-	-	-		-	-
Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet			1	0,250	-	-			-	-		-	-
OSOBITNÝ CIEĽ č. 2…
‒ Výstup	Počet štúdií	0,250	1	0,250	-	-	-	-	-	-		-	-
Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet			1	0,250	-	-	-	-	-		-	-	-
OSOBITNÝ CIEĽ č. 3…
‒ Výstup	Počet štúdií	0,250	1	0,250	-	-	-	-	-		-	-	-
Osobitný cieľ č. 3 medzisúčet			1	0,250	-	-			-		-	-	-
NÁKLADY SPOLU			3	0,750	-	-	-	-	-	-		-	-

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–✓ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2018 34

2019

2020

2021 a nasledujúce roky

SPOLU

OKRUH 5  viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	0,4	0,4	0,4	0,792	6,744
Ostatné administratívne výdavky	0,539	0,539	0,539	0,404	5,195
OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet	0,939	0,939	0,939	1,196	11,939

Mimo OKRUHU 5 35  viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	-	-	-	-	-
Ostatné administratívne výdavky	0,270	0,270	0,270	0,270	2,7
Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet	0,270	0,270	0,270	0,270	2,7

SPOLU

1,209

1,209

1,209

1,466

14,639

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–✓    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

		2018 36	2019			2020	2021 a nasledujúce roky
34 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		3		3	3			6
XX 01 01 02 (delegácie)
XX 01 05 01 (nepriamy výskum)
10 01 05 01 (priamy výskum)
34 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)
34 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
34 01 04 01  37	‒ ústredie
	– delegácie
XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)
10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU		3		3	3			6

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci	Zber údajov, výpočet kvót pridelených priemyselným odvetviam a príprava príslušných rozhodnutí Komisie, monitorovanie a posudzovanie vnútroštátnych plánov, ktoré poskytli členské štáty, uverejňovanie správ, riadenie fondu na modernizáciu.
Externí zamestnanci

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–✓ Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

–Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok N	Rok N + 1	Rok N +2	Rok N +3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)			Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–✓    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 38
		Rok N	Rok N + 1	Rok N +2	Rok N +3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
Článok ………….

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/145397.pdf.

(2) Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011.

(3) Zhrnutie zistení a jednotlivé príspevky sú dostupné na webovom sídle GR pre oblasť klímy http://ec.europa.eu/clima/consultations/articles/0023_en.htm .

(4) Zápisnice zo stretnutí a prezentácia sú dostupné na webovom sídle GR pre oblasť klímy: http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/cap/leakage/documentation_en.htm .

(5) SEC(2015) XXX.

(6) ICF International, Umweltbundesamt, SQ Consult, Ecologic Institut, Vivid Economics a ZEW – práca prebieha.

(7) „Study on different pass-through factors to assess the impact of the EU ETS carbon cost“ (štúdia o rôznych faktoroch presúvania nákladov s cieľom posúdiť vplyv nákladov uhlíka v EU ETS) – práca prebieha.

(8) „Assessment of the first years of the functioning of the new allocation system based on benchmarks“ (posúdenie prvých rokov fungovania nového systému prideľovania kvót na základe referenčných hodnôt) – práca prebieha.

(9) Carbon Leakage and Competitiveness Assessment (posúdenie úniku uhlíka a konkurencieschopnosti), Ecorys, 2014 ( http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/cap/leakage/docs/cl_evidence_factsheets_en.pdf ).

(10) SWD(2014) 15 final.

(11) Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

(12) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(13) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(14) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(16) http://www4.unfccc.int/submissions/indc/Submission%20Pages/submissions.aspx.

(17) COM(2015) 80, ktorým sa stanovuje Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy.

(18) SEC(2015) XX.

(19) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o zriadení a prevádzke rezervy stability trhu pre systém Únie na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L […], […], s. […]).

(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(21) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(22) ABM: riadenie podľa činností; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(23) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(24) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html .

(25) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(26) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(27) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(28) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(29) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(30) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(31) Článok 22 nariadenia (ES) č. 1293/2013 o programe LIFE na roky 2014 – 2020 uverejneného v úradnom vestníku L 347/185 z 20. decembra 2013.

(32) Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(33) Ako je uvedené v oddiele 1.4.2. „Osobitné ciele...“

(34) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(35) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(36) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(37) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(38) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 7. 2015

COM(2015) 337 final

PRÍLOHY

k

SMERNICI EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií

{SWD(2015) 135 final}
{SWD(2015) 136 final}

PRÍLOHY

k

SMERNICI EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií

Príloha I

Príloha IIa k smernici 2003/87/ES sa nahrádza takto:

 „PRÍLOHA IIa

Zvýšenie percentuálneho podielu kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 písm. a) na účely solidarity a rastu s cieľom znižovať emisie a prispôsobiť sa účinkom zmeny klímy

	Podiel členského štátu
Bulharsko		53 %
Česká republika		31 %
Estónsko		42 %
Grécko		17 %
Španielsko		13 %
Cyprus		20 %
Lotyšsko		56 %
Litva		46 %
Maďarsko		28 %
Malta		23 %
Poľsko		39 %
Portugalsko		16 %
Rumunsko		53 %
Slovinsko		20 %
Slovensko		41 %“

Príloha II

Príloha IIb k smernici 2003/87/ES sa nahrádza takto:

 „PRÍLOHA IIb

Rozdelenie finančných prostriedkov z fondu na modernizáciu do 31. decembra 2030

	Podiel z fondu na modernizáciu
Bulharsko		5,84 %
Česká republika		15,59 %
Estónsko		2,78 %
Chorvátsko		3,14 %
Lotyšsko		1,44 %
Litva		2,57 %
Maďarsko		7,12 %
Poľsko		43,41 %
Rumunsko		11,98 %
Slovensko		6,13 %“

Príloha III

V časti A prílohy IV k smernici 2003/87/ES sa odsek pod štvrtým nadpisom „Monitorovanie emisií iných skleníkových plynov“ nahrádza takto:

„Použijú sa normatívne alebo schválené metódy, vytvorené Komisiou v spolupráci so všetkými relevantnými stranami a prijaté podľa článku 14 ods. 1.“