10.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 51/28


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Miestny a regionálny rozmer hospodárstva spoločného využívania zdrojov

(2016/C 051/06)

Spravodajkyňa:

Benedetta BRIGHENTI (IT/SES), zástupkyňa starostu obce Castelnuovo Rangone, okres Modena

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

je presvedčený, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov (HSVZ) vychádza z nových alebo obnovených sociálnych vzorcov, ktoré majú zásadný dosah na podnikateľské, právne a inštitucionálne prostredie, t. j. zo sociálnych postupov spoločného využívania, podieľania sa a vzájomnej spolupráce. Vzhľadom na svoju inovatívnu a dynamickú povahu sa táto koncepcia nedá definitívne vymedziť. Zahŕňa však javy, ktoré sa vyznačujú týmito znakmi:

i.

jej hlavní činitelia sa nesprávajú tak, ako sa podľa klasických národohospodárskych modelov predpokladá (t. j. tzv. homo economicus). To však neznamená, že sa nesprávajú rozumne a predvídavo tak, aby dosiahli svoje ciele;

ii.

v hospodárstve spoločného využívania zdrojov sa uplatňuje prístup prostredníctvom platformy, pričom vzťahy, dobrá povesť, sociálna dôvera a ďalšie motívy neekonomického charakteru v rámci spoločenstva sa stávajú jednou z hlavných hnacích síl;

iii.

v hospodárstve spoločného využívania zdrojov sa rozsiahlym a intenzívnym spôsobom využívajú digitálne technológie a získavanie údajov. Údaje sa stávajú prvotnou surovinou. Fixné náklady sú väčšinou externalizované;

iv.

v menšom, miestnom meradle môžu byť niektoré iniciatívy hospodárstva spoločného využívania zdrojov obmedzené na spoločné používanie alebo spravovanie hmotného majetku (napr. spoločných pracovných priestorov, mestských verejných priestorov atď.) alebo na nové formy partnerských systémov sociálnej pomoci, niekedy v rámci jednej ulice či budovy;

v.

hospodárstvo spoločného využívania zdrojov sa môže organizovať podľa modelov založených tak na trhovom, ako aj sociálnom prístupe;

2.

konštatuje v tejto súvislosti, že Európska komisia používa pojem „kolaboratívna ekonomika“, a nie „hospodárstvo spoločného využívania zdrojov“ vo svojom nedávnom oznámení s názvom „Zlepšenie jednotného trhu“ (1) vymedzila pojem takto: „kolaboratívna ekonomika, ktorá je zložitým ekosystémom služieb poskytovaných na požiadanie a dočasného využívania aktív na základe výmen prostredníctvom online platforiem, sa rozvíja rýchlym tempom. Kolaboratívna ekonomika prináša spotrebiteľom väčší výber a nižšie ceny a poskytuje inovačným začínajúcim podnikom a tiež existujúcim európskym spoločnostiam príležitosti na rast, a to tak v ich domovskej krajine, ako aj v zahraničí. Zároveň zvyšuje zamestnanosť a prináša zamestnancom výhody v podobe možností flexibilnejšieho rozvrhnutia pracovného času, od nekvalifikovaných mikroprác až po príležitostné podnikanie. Zdroje možno využívať efektívnejšie, a tým zvýšiť produktivitu a udržateľnosť.“ Podľa názoru VR sa však táto definícia sa zameriava na komerčné a spotrebiteľské aspekty hospodárstva spoločného využívania zdrojov (alebo kolaboratívnej ekonomiky) a opomína nekomerčné prístupy a prístupy založené na spoločnom využívaní zdrojov. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby ďalej analyzovala a následne definovala rozličné formy kolaboratívnej ekonomiky (ktorej istá časť patrí do sociálnej ekonomiky);

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov ako pôvodca zmeny modelu

3.

zdôrazňuje, že podľa mnohých názorov hlavným aktérom hospodárstva spoločného využívania zdrojov už nie je spotrebiteľ, ktorý chce niečo vlastniť alebo zabezpečiť si poskytnutie služby, ale skôr občan, bežný človek, používateľ, domáci majster, výrobca, autor, dizajnér, spolupracovník, remeselník využívajúci digitálne technológie, mestský poľnohospodár, ktorý sa snaží získať prístup k službe alebo majetku, ktoré potrebuje na uspokojenie niektorých svojich potrieb;

4.

upozorňuje na tvrdenie iných strán, že aktérom hospodárstva spoločného využívania zdrojov je v mnohých prípadoch aj osoba, ktorá je ochotná konať a spravovať, riadiť, vytvárať alebo obnovovať spoločný a všeobecne prístupný zdroj, či už hmotný alebo nehmotný, a to bez sprostredkovania verejného alebo súkromného poskytovateľa, na základe partnerského, osobného prístupu a v malom rozsahu. Aktér pôsobiaci v hospodárstve spoločného využívania zdrojov teda nie je iba „hospodársky subjekt“. Môže to byť skôr sociálny alebo personálny či občiansky činiteľ, pre ktorého sú klasické hospodárske motívy druhoradé alebo vôbec neexistujú. Niektoré oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov nie sú nevyhnutne „hospodárstvami“ v pravom zmysle slova, ale sociálne spoločenstvá a siete spolupráce, ktoré vytvárajú nové hospodárske podniky alebo vykonávajú istú funkciu s ohľadom na existujúcu hospodársku činnosť;

5.

zdôrazňuje, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov takisto zjavne spochybňuje tradičné národohospodárske modely s ich jasným rozlišovaním medzi spotrebiteľmi a výrobcami;

6.

sa domnieva, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov by mohlo podnietiť vznik novej hospodárskej identity. V rámci nej by jednotlivec, ktorý nie je ochotný fungovať ako samostatná jednotka, namiesto snahy maximalizovať svoje vlastné zištné záujmy spojil svoje hospodárske správanie so záväzkom voči komunite, pôsobením vo verejnej oblasti (sociálnej, hospodárskej, politickej) a nadväzovaním vzťahov s inými osobami s cieľom sledovať všeobecný, spoločný záujem (t. j. tzv. „mulier activa“) (2);

7.

zdôrazňuje, že treba rozlišovať medzi rôznymi formami hospodárstva spoločného využívania zdrojov. Všetky využívajú rovnaký sociálny model, t. j. spoločné využívanie, podieľanie sa a vzájomnú spoluprácu, no výrazne sa medzi sebou líšia. Na tomto mieste si môžeme priblížiť tie formy hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktoré istým spôsobom zachovávajú rovnakú sociálnu a hospodársku dynamiku ako predchádzajúci hospodársky model, pričom na každú z nich sa vzťahuje iný právny režim. Rozlišovanie medzi ziskovou a neziskovou povahu a typom podniku alebo organizácie uskutočňujúcej projekty hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ako aj vplyv na cezhraničný obchod z hľadiska práva EÚ môžu byť dôležitými parametrami pre diferenciáciu jednotlivých foriem hospodárstva tohto typu a navrhnutie diferencovaných regulačných prístupov;

8.

poukazuje na to, že najprv by sa mohlo rozlišovať medzi hospodárstvom spoločného využívania zdrojov v pravom zmysle slova a jeho príbuznými formami, v rámci ktorých sa spolupráca a podieľanie sa považuje za ďalšiu úroveň spoločného využívania. V podstate by sa mohlo rozlišovať medzi iniciatívami hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktoré vytvárajú a upevňujú rozdiel medzi rôznymi typológiami používateľov (spotrebitelia – používatelia verzus poskytovatelia – používatelia), a iniciatívami hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktoré podporujú partnerský prístup (tzv. peer-to-peer), pri ktorom môže byť každý používateľ zároveň poskytovateľom aj spotrebiteľom, alebo by dokonca mohol byť zapojený do riadenia platformy. Do úvahy by sa mohol vziať aj model riadenia a monitorovania ekonomickej transakcie a odlíšiť prípady, kde platforma funguje ako komunikačný nástroj na sprostredkovanie kontaktov súkromných subjektov (ktorí uzatvárajú dohodu samostatne) od prípadov, v ktorých si sprostredkovateľ zachováva kontrolu nad transakciou (3). Ďalšia spolupráca by mohla nasvedčovať tomu, že ide o prístup k hospodárstvu spoločného využívania zdrojov spočívajúci v spoločnom prospechu bežných občanov (4). Ak zúčastnení aktéri nielen spoločne využívajú zdroje, ale aj spoločne pracujú na vytváraní, výrobe či obnove spoločného zdroja pre širšiu verejnosť, komunitu, ide o spoluprácu a zhromažďovanie v záujme bežných občanov;

9.

domnieva sa, že sa vytvárajú dve hlavné kategórie a štyri formy hospodárstva spoločného využívania zdrojov:

hospodárstvo spoločného využívania zdrojov v užšom zmysle alebo on-demand economy (hospodárstvo založené na poskytovaní služieb, resp. tovarov na požiadanie):

access economy (hospodárstvo založené na prístupe) – ide o tie iniciatívy hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktorých podnikateľský model predpokladá, že s tovarom a službami sa obchoduje na základe prístupu, a nie vlastníctva. V rámci tohto prístupu sa uprednostňuje dočasný prenájom vecí namiesto ich predaja natrvalo;

gig economy (hospodárstvo založené na príležitostných pracovných výkonoch na dohodu) – ide o iniciatívy založené na príležitostnej práci so zmluvami o dielo, ktorá je predmetom transakcií na digitálnom trhu;

Pooling economy (hospodárstvo založené na zoskupovaní):

collaborative economy (kolaboratívna ekonomika) – ide o iniciatívy, v ktorých sa uplatňuje partnerský prístup a/alebo sa užívatelia zapájajú do koncipovania výrobného procesu, prípadne sa klienti transformujú na komunitu;

commoning economy (hospodárstvo založené na spoločnom využívaní) – ide o iniciatívy, ktoré sa vyznačujú kolektívnym vlastníctvom alebo kolektívnou správou;

10.

upozorňuje, že Európska komisia cituje nedávnu štúdiu (5) na zhodnotenie potenciálu hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktoré by zvýšilo celosvetové príjmy zo súčasných 13 miliárd EUR na 300 miliárd EUR do roku 2025. Podľa VR by sa však rast hospodárstva spoločného využívania zdrojov mal považovať za revolúciu a/alebo dôsledok krízy len do istej miery. V prípade niektorých aspektov to môže znamenať aj zvrátenie transformácie (6) alebo prechodu (7) niektorých sektorov súčasného hospodárskeho modelu smerom k dlhodobým hospodárskym tradíciám a ekonomickým modelom (napr. družstevné hospodárstvo, sociálne hospodárstvo, solidárne hospodárstvo, remeselná výroba, hospodárstvo bežných občanov a spoločného majetku atď.) či dokonca k dávnym formám hospodárskej výmeny (napr. výmenné hospodárstvo), ktoré sú alternatívou ku kapitálovo náročným formám trhového hospodárstva;

11.

zdôrazňuje, že pri rozvoji HSVZ zohrávajú kľúčovú úlohu technologické inovácie, kde väčšina iniciatív vychádza z platforiem pre spoluprácu, prostredníctvom ktorých sa uskutočňujú transakcie/výmeny tovarov alebo služieb. Z tohto dôvodu je potrebné posilniť iniciatívy zamerané na boj proti digitálnej priepasti, a to tým viac, ak sa má zriadiť jednotný digitálny trh;

12.

zdôrazňuje, že v situáciách, keď nové služby hospodárstva spoločného využívania zdrojov agresívne vytláčajú tradičné služby, verejné orgány na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni nesú takmer vždy veľkú zodpovednosť, pokiaľ:

požiadavky na prístup na trh stanovené verejnými orgánmi z hľadiska fiškálnej politiky alebo profesionálne požiadavky vytvorili monopoly alebo oligopoly bez toho, aby vznikli podmienky zlyhania trhu;

neboli zavedené systémy monitorovania kvality poskytovaných služieb;

Zásady návrhov na iniciatívu EÚ o hospodárstve spoločného využívania zdrojov

13.

hospodárstvo spoločného využívania zdrojov môže zlepšiť kvalitu života, podporovať rast (najmä miestneho hospodárstva) a znížiť vplyv na životné prostredie. Môže takisto vytvárať nové, kvalitné pracovné miesta, znížiť náklady a taktiež zvýšiť dostupnosť a účinnosť niektorých tovarov a služieb či infraštruktúry. Je však dôležité, aby služby ponúkané prostredníctvom hospodárstva spoločného využívania zdrojov neviedli k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, narúšaniu hospodárskej súťaže a neboli v rozpore s právnymi predpismi platnými na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej a európskej úrovni. Kľúčovou hybnou silou akejkoľvek regulačnej iniciatívy v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov by malo byť aj vyhodnotenie všetkých potenciálnych pozitívnych a negatívnych vplyvov a stanovenie cieľov verejnej politiky;

14.

domnieva sa, že je potrebné zaručiť voľný prístup na trh pre nových pracovníkov. Získavanie údajov zo strany platforiem či iniciatív hospodárstva spoločného využívania zdrojov môže spôsobiť „nevyváženosť v hospodárskej sile“. Údaje sú surovinou hospodárstva spoločného využívania zdrojov a v niektorých prípadoch musia byť v čo najväčšej miere otvoreným zdrojom. Občas je to potrebné na to, aby sa zredukovali prekážky pri zapojení sa do hospodárstva spoločného využívania zdrojov, umožnilo sa hodnotenie dosahu príslušných iniciatív či podnikov a podporili sa predpisy založené na údajoch na všetkých úrovniach verejnej správy. Mala by sa stanoviť požiadavka, aby boli do platforiem hospodárstva spoločného využívania zdrojov zakomponované technické mechanizmy, pomocou ktorých by miestnym a regionálnym orgánom poskytovali verejné, relevantné, no nie však citlivé alebo strategické údaje. V každom prípade by EÚ a národné vlády mali podporovať miestne a regionálne orgány pri vypracovávaní operácií na získavanie údajov. Ochrana údajov by mala byť jedným z kľúčových hnacích motorov, pričom osoba mulier activa by mala mať možnosť vlastniť svoje údaje;

15.

podotýka, že dôležitým predpokladom v hospodárstve spoločného využívania zdrojov je spôsob, akým sa pristupuje k otázke dôvery a dobrej povesti (8). K otázke dôvery a dobrej povesti sa preto musí pristupovať dôsledne a nezávisle (napr. prostredníctvom regulácie, certifikácie, rozhodcovského konania tretích strán). Malo by sa dôkladnejšie preskúmať, či subjekty hospodárstva spoločného využívania zdrojov dokážu účinne uplatňovať samoreguláciu (9). Dôvera by mohla zabezpečovať prostredníctvom partnerského preskúmania. Možným opatrením, ktorému by sa mala venovať väčšia pozornosť, je zriadenie nezávislých orgánov (pokiaľ možno v partnerskom spoluvlastníctve), ktoré by vypracovávali ratingy. Vyhodnotiť sa musí aj poistné krytie. V každom prípade by mala byť „prenosnosť“ údajov a dobrej povesti jedným z hlavných politických cieľov;

16.

upozorňuje, že výsledky hodnotenia dosahu hospodárstva spoločného využívania zdrojov nie sú vždy pozitívne z hľadiska ochrany životného prostredia, sociálnej súdržnosti, rovnosti a sociálnej spravodlivosti, primeraného využívania pôdy či správy miest (10). Treba tiež zohľadniť, že podniky zamerané na zisk zneužívajú aj platformy hospodárstva spoločného využívania zdrojov, zároveň zamestnancom neposkytujú žiadne sociálne poistenie a tak negatívne ovplyvňujú nielen blahobyt občanov, ale aj regionálne a komunálne rozpočty. EÚ a miestne a regionálne orgány by mali podporovať a podnecovať rozvoj len tých iniciatív alebo platforiem hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktoré majú pozitívny sociálny, hospodársky a environmentálny dosah. Budovanie komunít, spoločné využívanie mestských verejných priestorov, začleňovanie, nediskriminácia, miestny hospodársky rozvoj, podnikanie mladých ľudí, environmentálne povedomie a solidarita medzi ľuďmi – to všetko sú ciele verejnej politiky, ktoré by sa mali presadzovať prostredníctvom hospodárstva spoločného využívania zdrojov;

17.

domnieva sa, že ak by boli pracovné podmienky osôb činných v hospodárstve spoločného využívania zdrojov vymedzené v rámci EÚ rovnako ako podmienky zamestnancov, mali by mať zabezpečené primerané zaobchádzanie. V čoraz flexibilnejšom kontexte hospodárskej výmeny môže hospodárstvo spoločného využívania zdrojov narúšať pracovnoprávne vzťahy. Takisto treba dôkladne preskúmať jeho dosah na osobnú hospodársku bezpečnosť a sociálnu starostlivosť. Komisia musí v spolupráci s členskými štátmi, sociálnymi partnermi a prípadne miestnymi a regionálnymi orgánmi podrobne preskúmať podmienky zamestnávania a pracovné podmienky pracovníkov v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov, aby sa ubezpečila, či sú v tejto oblasti potrebné regulačné opatrenia. Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov by mohlo spôsobiť vznik novej spoločenskej triedy, a to spolupracujúcej triedy, ktorá potrebuje sociálne a hospodárske záruky;

18.

zdôrazňuje, že všetky pravidlá týkajúce sa protimonopolných opatrení, vnútorného trhu, daňových predpisov a ochrany spotrebiteľov by sa mali v zásade vzťahovať na hospodárstvo spoločného využívania zdrojov rovnakým spôsobom ako na všetky ostatné hospodárske odvetvia. Iniciatívam hospodárstva spoločného využívania zdrojov by nemalo byť umožnené využívať systém spoločného využívania len na to, aby narušili doterajšie trhy zameraním sa na stratégiu zníženia nákladov založenú na vyhýbaní sa regulačným nákladom uplatniteľným na podobné výrobky a služby, ktoré nie sú poskytované prostredníctvom platforiem. Domnieva sa však, že regulácia doterajších trhov by mala podliehať pravidelnému preskúmaniu s cieľom overiť jej schopnosť umožniť nepretržité inovačné procesy. Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov by sa malo vziať do úvahy napríklad v rámci diskusie o obehovom hospodárstve a jednotnom digitálnom trhu. Európska komisia a členské štáty by mali zároveň zabezpečiť koordinovaný prístup k regulácii hospodárstva spoločného využívania zdrojov na európskej úrovni, a to v prípadoch, keď je prístup na úrovni EÚ nevyhnutný, s cieľom posilniť jednotný trh a umožniť úspešným iniciatívam v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov ľahko sa šíriť cez hranice. Vo všetkých ostatných prípadoch by mala byť regulácia v súlade so zásadou subsidiarity výsadou národných vlád alebo regionálnych či miestnych samospráv;

19.

je prekvapený, že Európska komisia venovala vo svojej „Stratégii pre jednotný digitálny trh v Európe“ [COM(2015)192] len okrajovo pozornosť otázke hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ale víta záväzok Komisie v oznámení na tému „Zlepšenie jednotného trhu“ vytvoriť európsky program pre kolaboratívnu ekonomiku alebo hospodárstvo spoločného využívania zdrojov s cieľom poskytnúť usmernenie ako sa existujúce právne predpisy – vrátane smernice o službách, smernice o elektronickom obchode a predpisy o právach spotrebiteľov, napríklad smernica o nekalých obchodných praktikách, smernica o nekalých zmluvných podmienkach a smernica o právach spotrebiteľov – vzťahujú na kolaboratívnu ekonomiku a posúdiť prípadné medzery v právnej úprave. Zdôrazňuje, že VR je pripravený zohrávať aktívnu úlohu pri vypracúvaní tohto programu a navrhuje užšiu spoluprácu s európskymi inštitúciami v tejto oblasti;

20.

konštatuje, že problematikou hospodárstva spoločného využívania zdrojov sa zaoberá viacero generálnych riaditeľstiev (GR) Európskej komisie (CNECT, GROW, COMP, JUST, MOVE, REGIO, EMPL, TAXUD a TRADE) a že je potrebné zabezpečiť koordináciu medzi jednotlivými útvarmi v rámci Európskej komisie; navrhuje preto Európskej komisii, aby vytvorila pracovnú skupinu pre koordináciu medzi príslušnými generálnymi riaditeľstvami zaoberajúcimi sa otázkami hospodárstva spoločného využívania zdrojov;

21.

víta však zámer Európskej komisie začať koncom septembra 2015 verejnú konzultáciu o možných európskych regulačných prístupoch v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov;

22.

domnieva sa, že v obchodnej oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov sú na európskej úrovni potrebné sektorové regulačné prístupy, ktoré by zabezpečili právnu istotu príslušných subjektov, ako aj rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, najmä v oblasti zdaňovania;

23.

nabáda Európsku komisiu a členské štáty vytvoriť stimuly pre kolaboratívnu ekonomiku, aby podporovala a uplatňovala zásady sociálneho hospodárstva (najmä so zreteľom na zásady solidarity, demokracie a účasti, a na spoluprácu s miestnym spoločenstvom);

24.

Okrem podpory rozvoja miestnych hospodárstiev v miestnom a regionálnom rozmere sa môžu iniciatívy HSVZ stať nástrojom, prostredníctvom ktorého sa bude napomáhať podpora, starostlivosť a regenerácia tzv. spoločných hodnôt, ako sú mobilita, blahobyt, mestské prostredie a životné prostredie. Z tohto pohľadu by úlohou orgánov verejnej správy mala byť podpora konsolidácie „ekosystému inštitucionálnej spolupráce“ (11). V tejto súvislosti by miestne orgány mali uľahčovať a koordinovať rôzne iniciatívy HSVZ v nadväznosti na tie iniciatívy, ktoré posilňujú spôsoby účasti a spolupráce v rámci „mulier activa“, sú inkluzívne tak vo fáze plánovania ako aj riadenia a poskytovania služieb, a dodržiavajú zásady transparentnosti, otvorenosti a zodpovednosti;

25.

považuje súčasne za dôležité sledovať, v ktorých oblastiach sa hospodárstvo spoločného využívania zdrojov rozvíja a ako ovplyvňuje makroekonomické ukazovatele, aby sa z neho nestal systém na optimalizáciu daní;

Agenda hospodárstva spoločného využívania zdrojov

26.

sa nazdáva, že prísne regulačné iniciatívy by mali zachovať sektorový prístup a mali by zohľadňovať rozsah príslušnej iniciatívy hospodárstva spoločného využívania zdrojov ako kritérium na stanovenie regulačných hraníc. Inštitúcie a právne predpisy EÚ by mali poskytnúť stabilný rámec, inštitucionálne a právne poradenstvo, trvalý prístup k odborným znalostiam a inú vhodnú pomoc pri realizácii;

27.

vyzýva však všetky inštitúcie EÚ, ktoré sa zaoberajú otázkou hospodárstva spoločného využívania zdrojov, aby k tejto koncepcii pristupovali holisticky ako k hospodárskemu, politickému a spoločenskému fenoménu a aby vzhľadom na to, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov by mohlo výrazne zmeniť súčasné hospodárske systémy, koordinovali svoje úsilie prostredníctvom komplexnej verejnej politiky, a to spoločným vypracovaním programu verejnej politiky pre túto oblasť;

28.

odporúča, aby sa program EÚ v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov zakladal na týchto pilieroch:

definícii metodického protokolu, ktorá vychádza tiež z ex-ante hodnotenia vplyvu na mestá a územie a je vypracovaná v úzkom partnerstve so všetkými úrovňami riadenia, v spolupráci so spoločenstvom politických činiteľov, vedcov, odborníkov z praxe, expertov, ako aj podnikov, iniciatív a platforiem v oblasti HSVZ, s cieľom podporiť prechod na mestá s hospodárstvom spoločného využívania zdrojov a kolaboratívnou ekonomikou,

presadzovaní rovnakých podmienok na európskej úrovni, s dodržaním zásad subsidiarity a proporcionality, a zároveň sa umožní dostatočná pružnosť pre miestne riešenia, ako aj podnietia pilotné projekty a vytváranie sietí miest a regiónov s najlepšími postupmi v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ako napríklad iniciatíva Sharing economy Start Up  (12),

podpore rozvoja vzdelávacích programov na školách a univerzitách a realizácii komunikačných kampaní (napr. Sharitaly) s cieľom zvyšovať informovanosť o možnostiach a rizikách hospodárstva spoločného využívania zdrojov,

vypracovaní definície jasných a spoločných kritérií pre komunitný kvalifikačný systém a vytvorení súboru ukazovateľov na sledovanie a meranie vplyvu iniciatív a postupov v hospodárstve spoločného využívania zdrojov,

efektívnom presadzovaní tohto programu s cieľom bojovať proti daňovým únikom a zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, udeľovanie licencií a dodržiavanie zdravotných a bezpečnostných predpisov,

pravidelnom aktualizovaní a monitorovaní programu, aby sa zabránilo zbytočnej záťaži a zabezpečila neustála udržateľnosť a efektívnosť v rýchlo sa meniacom prostredí;

29.

sa domnieva, že mnohé odvetvia, do ktorých zasahuje hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, majú občas rušivý vplyv na miestnu a regionálnu úroveň, a preto by malo byť možné, aby boli podľa potreby riadené alebo regulované miestnymi a regionálnymi orgánmi v súlade so zásadou miestnej autonómie tak, aby miestne a regionálne orgány mohli prispôsobiť iniciatívy a podniky v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov miestnym podmienkam;

30.

zdôrazňuje, že regulačná iniciatíva v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov by nemala byť oddelená od vízie mestskej a miestnej správy (13) a od vízie vidieckych oblastí. Zdá sa, že kooperačná a polycentrická správa, s ktorou experimentujú rôzne európske mestá, sa postupne stáva najvhodnejším prístupom, ako sa podieľať na riadnom a spravodlivom rozvoji iniciatív v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov a podporovať ho. Kooperačný/polycentrický prístup riadenia k hospodárstvu spoločného využívania zdrojov by pre skupiny občanov, združenia, organizácie tretieho sektora, odbory, vzdelávacie inštitúcie, sociálne podniky a začínajúce podniky umožnil využívať otvorené, voľné a opustené verejné priestory a majetok, ktorý majú k dispozícii, pričom je možné inšpirovať sa niektorými iniciatívami miestnych a regionálnych orgánov (napr. právny predpis mesta Bologna o spolupráci v prospech mestských verejných priestorov (14)).

V Bruseli 4. decembra 2015

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


(1)  COM(2015) 550, s. 3.

(2)  Pozri: C. Iaione, Economics and law of the commons, 2011 a Poolism, www.labgov.it, 28.08.2015.

(3)  G. Smorto, I contratti della sharing economy, Il Foro Italiano, 2015, č. 4, s. 222 – 228.

(4)  D. Bollier, Think like a commoner: a short introduction to the life of the commons, 2014. S. Foster, Collective action and the Urban Commons, 2011; C. Iaione, The Tragedy of Urban Roads, 2009.

(5)  Consumer Intelligence Series: The Sharing Economy. PwC 2015, https://www.pwc.com/us/en/technology/publications/assets/pwc-consumer-intelligence-series-the-sharing-economy.pdf

(6)  K. Polanyi, The great transformation: The political and economic origins of our time, 1944.

(7)  M. Bauwens, A commons transition plan, dostupné na http://commonstransition.org/

(8)  T. Wagner, M. Kuhndt, J. Lagomarsino, H. Mattar, Listening to Sharing Economy Initiatives, 2015, Nesta & Collaborative Lab, Making Sense of the UK Collaborative Economy, 2014.

(9)  M. Cohen, A. Sundararajan, Self regulation and innovation in the peer to peer sharing economy, 2015.

(10)  P. Parigi P“ State B., Dakhlallah D., Corten R., Cook K., A Community of Strangers: The Dis-Embedding of Social Ties, 2013; S. Shaheen, Greenhouse Gas Emission Impacts of Carsharing in North America Final Report, 2010.

(11)  Pozri „Regolamento sulla collaborazione tra cittadini e amministrazione per la cura e la rigenerazione dei beni comuni urbani“, (pravidlá spolupráce občanov a mestskej správy pri starostlivosti o verejný komunálny majetok a jeho obnove) mesta Bologna, a nedávno zverejnený dokument „SharExpo, linee guida per la sharing economy e per i servizi collaborativi a Milano“ (SharExpo, usmernenia pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a služby založené na spolupráci v Miláne);

(12)  S podporou 2 500 000 EUR, ktorú schválil Európsky parlament v rámci schvaľovania všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2016 28. októbra 2015.

(13)  S. Foster, C. Iaione, The City as a Commons, 2015.

(14)  Viac príkladov je uvedených v rámci siete Sharing cities – ide o projekt, za ktorým stojí Neal Gorenflo zo spoločnosti Shareable, a nástroja Sharitories, ktorý vypracovala komunita Ouishare.