27.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 366/2

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 (1) o vytvorení Spoločného európskeho vzdušného priestoru,

—

so zreteľom na smernicu 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o vonkajšej politike EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh (3),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o implementácii jednotného európskeho neba (prepracované znenie) (4),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o rádiovom frekvenčnom pásme potrebnom na podporu budúceho rozvoja satelitnej technológie umožňujúcej vytvorenie celosvetových systémov sledovania letov, ktoré by sa malo prideliť na Svetovej rádiokomunikačnej konferencii organizovanej od 2. do 27. novembra 2015 v Ženeve (WRC-15) (6),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 90, článok 100 ods. 2 a článok 218,

—

so zreteľom na nadchádzajúci legislatívny balík Komisie o leteckej doprave,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v roku 2012 odvetvie leteckej dopravy v Európe priamo podporovalo 2,6 milióna pracovných miest a vytvorilo viac ako 2,4 % HDP EÚ;

B.

keďže v roku 2014 cestovalo v EÚ leteckou dopravou 849,4 milióna cestujúcich, čo je 4,4 % nárast v porovnaní s rokom 2013 a 16,9 % v porovnaní s rokom 2009;

C.

keďže európske letecké spoločnosti od roku 2012 zrušili a plánujú zrušiť viac ako 20 000 pracovných miest;

D.

keďže letecké spoločnosti EÚ fungujú v rýchlo sa meniacom a čoraz konkurenčnejšom prostredí na vnútornom aj vonkajšom trhu;

E.

keďže Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), EÚ a jej členské štáty musia zlepšiť rôzne právne a finančné nariadenia, ako napríklad systém obchodovania s emisiami vnútri EÚ, rozšírené práva cestujúcich, poplatky a vnútroštátne dane, znižovanie hluku na letiskách a obmedzenie prevádzkových hodín;

F.

keďže letecká doprava zohráva úlohu v zmene klímy a predstavuje približne 13 % emisií CO2 z dopravy EÚ a podieľa sa aj na ďalších emisiách ako napr. NOx;

G.

keďže Komisia zamýšľa do konca roku 2015 predstaviť balík opatrení v oblasti leteckej dopravy, ktorého cieľom je určiť problémy, s ktorými sa stretáva odvetvie letectva EÚ, a riešiť ich;

1.

domnieva sa, že balík opatrení v oblasti leteckej dopravy by mal poskytnúť veľmi potrebné impulzy pre udržateľnejší a konkurencieschopnejší európsky letecký priemysel, posilniť európske letecké spoločnosti, letiská a letecký priemysel, zaistiť rovnaké podmienky na globálnom trhu a stanoviť dlhodobú stratégiu pre európske odvetvie leteckej dopravy;

2.

vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní balíka o leteckej doprave zohľadnila dôležité body pozície Európskeho parlamentu v prvom čítaní o jednotnom európskom nebi 2+ (SES2 +) a Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva a z jeho uznesenia z 2. júla 2013 o vonkajšej politike EÚ v oblasti letectva;

3.

zdôrazňuje, že letecký priemysel je významným prispievateľom k rastu a zamestnanosti EÚ a úzko súvisí s konkurencieschopnosťou odvetvia letectva EÚ (napr. pozitívna obchodná bilancia, čistejšie technológie pre európske lietadlá, zavedenie SESAR, SES, reťazec údržby) a vytvára obrat vo výške približne 100 miliárd EUR ročne a približne 500 000 priamych pracovných miest; požaduje preto proaktívne politiky s cieľom podporovať a rozvíjať letecký priemysel;

4.

zdôrazňuje, že pre konkurencieschopný európsky letecký priemysel sú nevyhnutné inovácie; odporúča preto Komisii, aby zohľadnila a podporovala inováciu v oblastiach manažmentu letovej prevádzky (automatické riadenie letovej prevádzky (ATC), voľné smerovanie), diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS), riešení využívajúcich alternatívne palivá, konštrukcie lietadla a motora (väčšia efektivita, menší hluk), bezpečnostnej ochrany letiska (bezdotykové riešenia, jednorazová bezpečnostná kontrola), digitalizácie a multimodálnych riešení (počítačová pozemná obsluha); ďalej odporúča, aby podporovala globálne riešenia v oblasti životného prostredia, ako napríklad globálne trhové opatrenie na zníženie emisií CO2 z medzinárodnej leteckej dopravy, a zosúladila regionálne programy, ako je napríklad letecký ETS, s cieľom ich zlúčenia do globálneho systému, ekologizáciu letísk a nové obchodné modely (ako napr. nová distribučná spôsobilosť (NDC) Medzinárodného združenia leteckých prepravcov (IATA), samopripojenie a integrovaný predaj cestovných lístkov);

5.

vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich právomocí začala odstraňovať prekážky na úrovni EÚ a členských štátov pre európske letecké spoločnosti s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskeho sektora leteckej dopravy;

6.

zdôrazňuje stratu konkurencieschopnosti leteckých spoločností a letísk EÚ voči dotovaným leteckým dopravcom a letiskám tretích krajín; žiada v tejto súvislosti proaktívnu politiku s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky vlastníctva a dôrazne nabáda členské štáty, aby zlepšili svoju národnú infraštruktúru, aby ich letecké spoločnosti mohli súťažiť za priaznivejších podmienok;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nariadenie (ES) č. 868/2004 o ochrane pred nekalými cenovými praktikami v odvetví leteckej dopravy sa ukázalo ako nedostatočné a neúčinné z hľadiska rozsahu pôsobnosti; žiada Komisiu, aby najneskôr do novembra 2015 vydala analýzu príčin jeho neplnenia; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala nariadenie (ES) č. 868/2004 v záujme spravodlivej hospodárskej súťaže vo vonkajších leteckých vzťahoch EÚ a posilnenia konkurenčnej pozície leteckého priemyslu v EÚ, účinnejšieho bránenia nekalej súťaži, zaistenia reciprocity a odstránenia nekalých praktík vrátane dotácií a štátnej pomoci poskytovanej leteckým spoločnostiam z niektorých tretích krajín, ktoré narúšajú trh; zdôrazňuje, že cieľom by malo byť zlepšovanie politickej stratégie na európskej úrovni na rýchle vyriešenie tohto konfliktu, založené najmä na uplatňovaní transparentného ustanovenia o spravodlivej hospodárskej súťaži; vyzýva tiež Komisiu, aby sa zaoberala koncepciou účinnej kontroly leteckých spoločností;

8.

konštatuje, že európske letiská čelia výrazným konkurenčným tlakom – zo strany leteckých spoločností aj konkurenčných letísk; preto vyzýva Komisiu, aby tento vývoj zohľadnila pri vykonávaní smernice o letiskových poplatkoch a zabezpečila prínosy pre všetky zúčastnené strany a cestujúcich;

9.

vyzýva na väčšie úsilie v rámci Rady o schválenie návrhu nariadenia o slotoch, aby sa zlepšila výkonnosť letísk a umožnilo hladké fungovanie leteckej dopravy v Európe v kontexte očakávaného zdvojnásobenia leteckej dopravy do roku 2030;

10.

zdôrazňuje význam malých a regionálnych letísk v Únii pre regionálne prepojenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi predložila dlhodobý strategický plán EÚ na riešenie výziev a príležitostí pre regionálne letiská v rámci EÚ vrátane pravidiel štátnej pomoci pre dopravnú infraštruktúru, keďže ich úloha v zabezpečovaní súdržnosti medzi regiónmi EÚ by sa mala podporovať a mala by sa stať jedným z pilierov EÚ pre rast a zamestnanosť;

11.

zdôrazňuje, že rokovania o komplexných dohodách v oblasti letectva s hlavnými obchodnými partnermi EÚ by mali byť strategickým cieľom, a že takéto rokovania by sa mali začať alebo urýchliť; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o čo najskoršie získanie komplexných mandátov od členských štátov, pričom by sa mali uprednostniť krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre európske letecké spoločnosti aj letiská, zaistiť reciprocitu a zahrnúť ustanovenie o účinnej spravodlivej hospodárskej súťaži; trvá na tom, že ak majú byť tieto komplexné dohody o leteckej doprave účinné v praxi, musia zahŕňať ustanovenie o zárukách, ktoré by vymedzilo porušenie a jeho právne dôsledky;

12.

poznamenáva, že odvetvie leteckej dopravy nie je regulované na celosvetovej úrovni, pretože nespadá pod WTO; zdôrazňuje význam globálne dohodnutých pravidiel v ICAO s cieľom znížiť emisie leteckej dopravy a vplyv na klímu; uznáva, že ICAO sa zaviazala vytvoriť globálny trhový mechanizmus;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrýchlili realizáciu jednotného európskeho neba prijatím balíka predpisov SES2+ keďže súčasná fragmentácia európskeho vzdušného priestoru je veľkou záťažou pre európskych leteckých dopravcov;

14.

očakáva, že balík o leteckej doprave sa bude zaoberať otázkou plnej integrácie letísk do európskej dopravnej siete a zabezpečí ju; pripomína, že je potrebné, aby bol balík o leteckej doprave v súlade so súčasnými a budúcimi právnymi predpismi o právach cestujúcich, a zároveň vyzýva Radu, aby predložila svoje stanovisko, keďže cestujúci aj leteckí dopravcovia požadujú objasnenie pravidiel;

15.

zdôrazňuje skutočnosť, že niektoré pracovné podmienky v odvetví letectva môžu mať vplyv na bezpečnosť letov; odporúča, aby GR MOVE a GR EMPL spolupracovali a aby balík o leteckej doprave obsahoval sociálne ustanovenia a poskytoval potrebné záruky, o ktorých sa diskutovalo počas konferencie na vysokej úrovni s názvom Sociálna agenda pre dopravu organizovanej Komisiou 4. júna 2015;

16.

požaduje posilnenie a harmonizáciu reťazca bezpečnosti prilákaním a udržaním si kvalifikovanej a dobre vyškolenej pracovnej sily;

17.

zdôrazňuje, že letecký priemysel sa považuje za rastúce odvetvie, ktoré priťahuje a poskytuje vysoko zručných a motivovaných odborníkov, a že aby tento trend pokračoval, treba zachovať regulačné ustanovenia EÚ týkajúce sa podmienok zamestnávania a pracovných podmienok, noriem a postupov vrátane postupov kolektívneho vyjednávania;

18.

odporúča presne vymedziť pojem hlavné miesto podnikania, aby štát udelil prevádzkovú licenciu v prípade, že sa v ňom uskutočňuje podstatná časť objemu leteckej dopravy, a to aj v súvislosti s koordináciou systémov sociálneho zabezpečenia a pracovného práva, čím sa zjednotia vymedzenia pojmu domovská základňa v nariadení Komisie (EÚ) č. 83/2014 a v nariadení (EÚ) č. 465/2012; poukazuje na potrebu skrátiť prechodné obdobie a objasniť situáciu posádok, ktoré majú viacero domovských základní;

19.

poukazuje na výzvy vo vykonávaní smernice o dočasnej agentúrnej práci (2008/104/ES) a odporúča, aby Komisia preskúmala jej aktuálne uplatňovanie v sektore a na základe toho sa rozhodla, ako tieto výzvy riešiť;

20.

je znepokojený nárastom sociálne problematických obchodných praktík, ako je využívanie tzv. výhodných vlajok a používanie atypických foriem zamestnania, ako je fingovaná samostatne zárobková činnosť, systémy pay-to-fly a zmluvy s nula hodinami, ktoré môžu mať potenciálne dôsledky pre bezpečnosť, domnieva sa, že sociálne normy treba dodržiavať vo všetkých činnostiach v letectve;

21.

žiada úplné vykonávanie programu SESAR, čo si vyžaduje úzku spoluprácu a finančný záväzok zo strany Komisie, poskytovateľov leteckých navigačných služieb, leteckých dopravcov a letísk; požaduje preto celkový systémový prístup vo všetkých oblastiach letectva pokrývajúci všetky fázy letu začínajúc na zemi, so silnejšou úlohou EASA v prostredí SES-SESAR systému EÚ-EASA, ktorým sa riadi bezpečnosť, ochrana, životné prostredie a výkonnosť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plnenie pôvodného rozpočtu pre nástroj na prepájanie Európy (NPE), ktorý bol ovplyvnený zriadením Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

22.

víta zámer rozšíriť povinnosti EASA, a očakáva preto, že zmenené základné nariadenie (ES) č. 216/2008 zabezpečí vytvorenie komplexného systému riadenia bezpečnosti a poverí EASA bezpečnostnými hľadiskami opatrení bezpečnostnej ochrany EÚ a bezpečnostnými hľadiskami komerčnej vesmírnej dopravy a diaľkovo pilotovaných lietadiel; vyzýva Komisiu, aby udelila EASA štatút jediného orgánu leteckej dopravy v Európe vzhľadom na široký rozsah zodpovedností, ktoré jej udelí zákonodarca;

23.

vyzýva Komisiu, aby udržala silné zastúpenie vo všetkých ôsmich miestach reprezentujúcich členské štáty EÚ v rade ICAO, posilnila čo najskôr úlohu EASA na medzinárodnej scéne a zabezpečila jej oficiálne uznanie v rámci ICAO s cieľom zaistiť jednotný hlas EÚ na zabezpečenie vyššej úrovne bezpečnosti na celom svete pre občanov EÚ, spoločne s konkurencieschopnosťou a vývozom leteckého priemyslu v EÚ;

24.

vyzýva Komisiu, aby zrušila regulačné bariéry brániace satelitnému sledovaniu letovej prevádzky s cieľom umožniť služby záchrany života pre občanov EÚ, a žiada Medzinárodnú telekomunikačnú úniu (ITU), aby vyčlenila potrebnú časť spektra, keďže ICAO identifikovala satelitný ADS-B ako jedinú technológiu, ktorá môže napomôcť sledovanie letov aj na účely riadenia letovej prevádzky (ATM) mimo najhustejšie osídlených oblastí, v ktorých sú obmedzené iné formy technológií pozemného riadenia letovej prevádzky; zdôrazňuje, že pri implementácii ADS-B treba zohľadniť potreby všetkých používateľov vzdušného priestoru a treba zabezpečiť interoperabilitu medzi rôznymi alternatívnymi technológiami, aby sa predišlo narušeniam bezpečnosti; zdôrazňuje, že by to mohlo pomôcť vládam, poskytovateľom leteckých navigačných služieb a leteckým spoločnostiam v Európe a na celom svete zvýšiť účinnosť a kapacitu riadenia letovej prevádzky, znížiť emisie leteckej dopravy a výrazne zvýšiť bezpečnosť letectva, a to všetko pri súčasnom vybavení európskeho vzdušného priestoru ďalšou vrstvou dohľadu, ktorá by mohla rozšíriť tie súčasné;

25.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zlepšiť zdravotné prehliadky pilotov, ako aj zvýšiť bezpečnosť a zdokonaliť postupy upravujúce vstup a výstup z kabíny pilotov, a to na základe hodnotenia rizika uvedeného v správe pracovnej skupiny EASA;

26.

požaduje prístup „bezpečnostnej ochrany založenej na riziku“ v prípade osobnej a nákladnej dopravy namiesto uplatňovania opatrení založených na reakcii, a spravodlivý a vyvážený prístup k citlivej otázke bezpečnosti letectva, ktorý na jednej strane uspokojí potreby a očakávania členských štátov a na druhej strane obmedzí zbytočnú nespokojnosť cestujúcich na letiskách, a ktorý posilní systém bezpečnostnej ochrany letectva (AVSEC) a poradnú skupinu zúčastnených strán pre bezpečnostnú ochranu letectva (SAGAS); nalieha preto na Komisiu, aby so zreteľom na úspešné skúsenosti z iných regiónov vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti týkajúcu sa zavedenia systému predbežných kontrol (tzv. pre-check) a systému „globálneho vstupu“ v Európe;

27.

vyzýva rozpočtové orgány, aby zachovali rozpočet EASA na konkurencieschopnej úrovni, ktorá zohľadňuje tieto nové povinnosti, aby výrobcovia a leteckí dopravcovia v EÚ mali k dispozícii pružné a účinné nástroje, ktoré im umožnia súťažiť v celosvetovom meradle, pričom poznamenáva, že priemysel zabezpečuje 70 % rozpočtu EASA;

28.

konštatuje, že niekoľko prejednávaných legislatívnych spisov týkajúcich sa letectva sa nachádza v Rade, a preto žiada Komisiu, aby sa snažila nájsť riešenie na odblokovanie súčasnej situácie;

29.

vyzýva Komisiu, aby uvedené otázky riešila v legislatívnom balíku o leteckej doprave, ktorý má byť predložený do konca roka 2015;

30.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.