20.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/51

—

so zreteľom na právny rámec stanovený Zmluvou o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä jej článkami 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10 a 21, Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej článkami 1, 3, 6, 7, 8, 10, 11, 20, 21, 42, 47, 48 a 52, Európskym dohovorom o ľudských právach, najmä jeho článkami 6, 8, 9, 10 a 13 a judikatúrou európskych súdov týkajúcou sa bezpečnosti, súkromia a slobody prejavu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (1) (ďalej len „uznesenie“),

—

so zreteľom na pracovný dokument z 19. januára 2015 o činnosti v nadväznosti na vyšetrovanie výboru LIBE týkajúce sa hromadného elektronického sledovania občanov EÚ (2),

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 21. apríla 2015 o hromadnom sledovaní,

—

so zreteľom na otázky Rade a Komisii o opatreniach v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hromadnom elektronickom sledovaní občanov EÚ (O-000114/2015 – B8-0769/2015 a O-000115/2015 – B8-0770/2015),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v uznesení Európsky parlament vyzval orgány USA a členské štáty, aby zakázali plošné hromadné sledovanie a hromadné spracúvanie osobných údajov občanov, a odsúdil zaznamenanú činnosť spravodajských služieb, ktorá vážne poškodila dôveru európskych občanov a ich základné práva; keďže v uznesení sa vzhľadom na rozsah zaznamenaných programov hromadného sledovania poukazuje na možnú existenciu ďalších motívov, ako sú politická a hospodárska špionáž;

B.

keďže uznesením sa spustil plán „Európsky habeas corpus v digitálnej oblasti – ochrana základných práv v digitálnom veku“, s ôsmimi konkrétnymi opatreniami a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci bol poverený, aby do jedného roka Európskemu parlamentu predložil správu o tom, do akej miery boli odporúčania dodržiavané;

C.

keďže v pracovnom dokumente z 19. januára 2015 sa informuje o vývoji po prijatí uznesenia spolu s odhaleniami údajného pokračujúceho hromadného elektronického sledovania a o stave vykonávania navrhovaného „Európskeho habeas corpus v digitálnej oblasti“, naznačujúc obmedzenú reakciu inštitúcií, členských štátov a zainteresovaných strán, ktoré boli vyzvané, aby konali;

D.

keďže v uznesení Európsky parlament vyzval Komisiu a ostatné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby konali na základe odporúčaní v súlade s článkom 265 ZFEÚ („nečinnosť“);

E.

keďže portál Wikileaks nedávno zverejnil cielené sledovanie komunikácie posledných troch francúzskych prezidentov, ako aj ministrov francúzskej vlády a francúzskeho veľvyslanca v USA; keďže táto strategická a hospodárska špionáž zo strany NSA sa počas posledných desiatich rokov vykonávala vo veľkom rozsahu a bola zameraná na všetky francúzske štátne štruktúry, ako aj najväčšie francúzske spoločnosti;

F.

keďže v správe osobitného spravodajcu o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu sa uvádza, že šifrovanie a anonymita zabezpečujú súkromie a bezpečnosť, ktoré sú nevyhnutné na výkon práva na slobodu presvedčenia a prejavu v digitálnom veku; keďže v uvedenej správe sa tiež uvádza, že akékoľvek zákazy šifrovania a anonymity sa musia prísne obmedziť v súlade so zásadami zákonnosti, potrebnosti, proporcionality a legitímnosti cieľa;

1.

víta vyšetrovania zo strany nemeckého Spolkového snemu, Rady Európy, OSN a brazílskeho senátu, diskusie vo viacerých ďalších národných parlamentoch a prácu mnohých aktérov občianskej spoločnosti, ktoré prispeli k zvyšovaniu všeobecného povedomia o hromadnom elektronickom sledovaní;

2.

vyzýva členské štáty EÚ, aby upustili od akýchkoľvek obvinení Edwarda Snowdena z trestného činu, poskytli mu ochranu, a tým zabránili jeho vyhosteniu alebo vydaniu tretími stranami, čím uznajú jeho status oznamovateľa a medzinárodného obhajcu ľudských práv;

3.

je však mimoriadne sklamaný z celkového nedostatočného pocitu naliehavosti a ochoty, ktorý je možné vidieť u väčšiny členských štátov a inštitúcií EÚ z hľadiska skutočného riešenia problémov, na ktoré sa v uznesení poukazuje, a vykonávania konkrétnych odporúčaní v ňom uvedených, ako aj nedostatku transparentnosti voči Európskemu parlamentu a dialógu s ním;

4.

je znepokojený niektorými nedávno prijatými zákonmi v niektorých členských štátoch, ktoré rozširujú možnosti sledovania zo strany spravodajských orgánov vrátane nového francúzskeho zákona o spravodajskej činnosti, ktorý prijalo Národné zhromaždenie 24. júna 2015 a ktorého niekoľko ustanovení podľa Komisie vyvoláva vážne právne otázky, v Spojenom kráľovstve je to prijatie zákona o uchovávaní údajov a vyšetrovacích právomociach z roku 2014 a následné súdne rozhodnutie o protiprávnosti a neuplatňovaní niektorých článkov a v Holandsku návrhy nových právnych predpisov, ktorými sa novelizuje zákon o spravodajských a bezpečnostných službách z roku 2002; opakovane vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, že ich súčasné a budúce právne rámce a mechanizmy dohľadu, ktorými sa riadia činnosti spravodajských agentúr, budú v súlade s normami Európskeho dohovoru o ľudských právach a všetkými relevantnými právnymi predpismi Únie;

5.

víta skutočnosť, že sa v nemeckom Spolkovom sneme začalo vyšetrovanie hromadného sledovania; vyjadruje vážne znepokojenie nad odhaleniami hromadného sledovania telekomunikačnej a internetovej prevádzky v rámci Únie zo strany nemeckej zahraničnej spravodajskej agentúry BND v spolupráci s NSA; považuje to za porušenie zásady lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

6.

žiada svojho predsedu, aby vyzval generálneho tajomníka Rady Európy, aby začal postup podľa článku 52, podľa ktorého na žiadosť generálneho tajomníka Rady Európy „každá Vysoká zmluvná strana poskytne vysvetlenie o spôsobe, akým jej vnútroštátne právo zabezpečuje účinné vykonávanie všetkých ustanovení tohto dohovoru“;

7.

domnieva sa, že doterajšia reakcia Komisie na uznesenie nie je vzhľadom na rozsah odhalení zďaleka adekvátna; vyzýva Komisiu, aby konala na základe výziev vyjadrených v uznesení najneskôr do decembra 2015; vyhradzuje si právo podať žalobu za nečinnosť alebo uložiť určité rozpočtové prostriedky pre Komisiu do rezervy, kým sa Komisia nebude náležite zaoberať všetkými odporúčaniami;

8.

zdôrazňuje význam rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) z 8. apríla 2014 o vyhlásení neplatnosti smernice 2006/24/ES o uchovávaní údajov; pripomína, že Súdny dvor uviedol, že zásah tohto nástroja do základného práva na súkromie musí byť obmedzený len na nevyhnutnú mieru; zdôrazňuje skutočnosť, že tento rozsudok obsahuje nový prvok v tom, že Súdny dvor výslovne odkazuje na konkrétnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa otázky „všeobecných programov sledovania“ a teraz účinne začleňuje rovnaké zásady, vyplývajúce z tejto konkrétnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, do práva EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje, že preto treba očakávať, že aj Súdny dvor bude v budúcnosti uplatňovať tie isté odôvodnenia pri posudzovaní platnosti iných legislatívnych aktov EÚ a členských štátov podľa charty v rovnakej oblasti „všeobecných programov sledovania“;

9.

víta začatie neformálnych medziinštitucionálnych rokovaní o návrhu všeobecného nariadenia o ochrane údajov a prijatie všeobecného smerovania k návrhu smernice o ochrane údajov Radou; pripomína svoj úmysel uzavrieť v roku 2015 rokovania o balíku opatrení na ochranu údajov;

10.

pripomína Rade jej záväzok dodržiavať Chartu základných práv Európskej únie vo svojich pozmeňujúcich návrhoch k návrhom Komisie; pripomína najmä, že úroveň poskytovanej ochrany by nemala byť nižšia, ako je už stanovená v smernici 95/46/ES;

11.

zdôrazňuje, že nariadenie o ochrane údajov a smernica o ochrane údajov sú nevyhnutné na ochranu základných práv jednotlivcov, a preto ich treba vnímať ako balík opatrení, ktoré treba prijať súčasne, s cieľom zabezpečiť, aby všetky činnosti v súvislosti so spracúvaním údajov v EÚ poskytovali vysokú úroveň ochrany za každých okolností; zdôrazňuje, že pri prijímaní balíka opatrení musí byť splnený cieľ posilniť práva a ochranu jednotlivcov v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov;

12.

konštatuje, že od prijatia uznesenia sa rokovania so Spojenými štátmi o rámcovej dohode medzi EÚ a USA o ochrane osobných údajov pri ich prenose a spracovaní na účely presadzovania práva (ďalej len „zastrešujúca dohoda“) ukončili a návrh dohody bol parafovaný;

13.

víta snahy vlády USA obnoviť dôveru prostredníctvom zastrešujúcej dohody, a najmä víta skutočnosť, že zákon o súdnej náprave z roku 2015 bol úspešne prijatý Snemovňou reprezentantov 20. októbra 2015, čím sa zdôraznili významné a pozitívne kroky, ktoré USA prijali v reakcii na obavy EÚ; nazdáva sa, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť pre občanov EÚ/osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú v EÚ a sú prenášané do USA, rovnaké práva vo všetkých rovnakých okolnostiach v rámci účinnej súdnej nápravy bez akejkoľvek diskriminácie medzi občanmi EÚ a USA; vyzýva Senát USA, aby prijal právne predpisy, ktoré to zaručia; zdôrazňuje, že jednou z podmienok podpísania a uzavretia zastrešujúcej dohody je prijatie zákona o súdnej náprave v Kongrese USA;

14.

pripomína, že v uznesení sa žiada okamžité pozastavenie rozhodnutia o bezpečnom prístave, pretože neposkytuje primeranú ochranu osobných údajov občanov EÚ;

15.

pripomína, že akákoľvek medzinárodná dohoda, ktorú uzavrela EÚ, má prednosť pred sekundárnym právom EÚ, a preto zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby zastrešujúca dohoda neobmedzovala práva a záruky dotknutej osoby vzťahujúce sa na prenos údajov v súlade s právom EÚ; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby podrobne posúdila, ako presne by sa zastrešujúca dohoda vzájomne ovplyvňovala s právnym rámcom EÚ na ochranu údajov a aký dosah by mala na tento právny rámec, a to vrátane súčasného rámcového rozhodnutia Rady, smernice o ochrane údajov (95/46/ES) a budúcej smernice a nariadenia o ochrane údajov; vyzýva Komisiu, aby pred začatím ratifikačného postupu predložila Európskemu parlamentu správu o právnom posúdení tejto záležitosti;

16.

pripomína, že Komisia vo svojich oznámeniach z 27. novembra 2013 o fungovaní bezpečného prístavu adresovala Spojeným štátom 13 odporúčaní, ktorých cieľom je zabezpečiť primeranú úroveň ochrany;

17.

víta skutočnosť, že Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 vyhlásil rozhodnutie Komisie o primeranosti 2000/520/ES o bezpečnom prístave USA za neplatné; zdôrazňuje, že toto rozhodnutie potvrdilo dlhodobú pozíciu Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o nedostatok primeranej úrovne ochrany tohto nástroja; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetky osobné údaje prenášané do USA podliehali účinnej úrovni ochrany, ktorá je v zásadne ekvivalentná tej, ktorá sa zaručuje v EÚ;

18.

namieta proti skutočnosti, že Európsky parlament nedostal žiadne formálne oznámenie Komisie o stave vykonávania 13 odporúčaní, a to napriek jej vyhláseniu, že tak urobí do leta 2014; zdôrazňuje, že v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o zrušení rozhodnutia 2000/520/ES je teraz nevyhnutné, aby Komisia poskytla podrobné aktuálne informácie o už uskutočnených rokovaniach a dôsledkoch rozsudku na ďalšie rokovania, ktoré boli oznámené; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne reagovala na alternatívy k bezpečnému prístavu a na dôsledky rozsudku na akékoľvek iné nástroje na prenos osobných údajov do USA, a podala o tom správu do konca roka 2015;

19.

nalieha na Komisiu, aby zhodnotila právny dosah a dôsledky rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2015 vo veci Schrems (C-362/14) vo vzťahu k akýmkoľvek dohodám s tretími krajinami umožňujúcim prenos osobných údajov, ako sú napríklad dohoda medzi EÚ a USA o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP), dohody o osobnom zázname o cestujúcom (PNR), zastrešujúca dohoda medzi EÚ a USA a iné nástroje v rámci práva EÚ, ktoré zahŕňajú zber a spracovanie osobných údajov;

20.

plne rešpektujúc skutočnosť, že národné parlamenty majú plnú právomoc v oblasti dohľadu nad národnými spravodajskými službami, vyzýva všetky národné parlamenty, ktoré tak ešte neurobili, aby dôkladne prehodnotili a zaviedli účinný dohľad nad činnosťami spravodajských služieb a zabezpečili, aby výbory/orgány vykonávajúce tento dohľad mali dostatočné zdroje, technické odborné znalosti, právne prostriedky a prístup ku všetkým príslušným dokumentom, aby mohli účinne a nezávisle vykonávať dohľad nad spravodajskými službami a výmenou informácií s inými zahraničnými spravodajskými službami; opätovne vyjadruje svoj záväzok úzko spolupracovať s národnými parlamentmi na zavedení účinných mechanizmov dohľadu vrátane výmeny najlepších postupov a spoločných noriem;

21.

má v úmysle nadviazať na konferenciu o demokratickom dohľade nad spravodajskými službami v Európskej únii, ktorá sa konala 28. a 29. mája 2015, a pokračovať v úsilí zameranom na zabezpečenie výmeny najlepších postupov v oblasti dohľadu nad spravodajskými službami v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi; víta spoločné závery spolupredsedov tejto konferencie, ktorí ohlásili svoj zámer zorganizovať o dva roky nadväzujúcu konferenciu;

22.

domnieva sa, že existujúce nástroje spolupráce medzi orgánmi dohľadu, napríklad Európska sieť vnútroštátnych orgánov dohľadu nad spravodajskými službami (ENNIR), by sa mali podporovať a ich využívanie by sa malo zintenzívniť, napríklad využitím potenciálu platformy IPEX na výmenu informácií medzi národnými parlamentmi, v súlade s jej rozsahom pôsobnosti a technickými možnosťami;

23.

pripomína svoju výzvu na pozastavenie dohody o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP);

24.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť spoločné vymedzenie „národnej bezpečnosti“, aby EÚ a jej členské štáty mohli zabezpečiť právnu istotu; konštatuje, že chýbajúce jasné vymedzenie poskytuje priestor na svojvôľu a porušovanie základných práv a zásady právneho štátu zo strany vedúcich predstaviteľov a spravodajských služieb v EÚ;

25.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby do právnych predpisov, ktoré umožňujú zhromažďovanie osobných údajov alebo sledovanie európskych občanov, zaviedli ustanovenia o obmedzení a predĺžení platnosti; zdôrazňuje, že takéto ustanovenia sú nevyhnutnou zárukou zabezpečenia toho, že nástroj, ktorý zasahuje do súkromia, bude pravidelne preskúmavaný, pokiaľ ide o jeho potrebnosť a primeranosť v demokratickej spoločnosti;

26.

zdôrazňuje, že zdravé vzťahy medzi EÚ a USA sú absolútne nevyhnutné pre oboch partnerov; konštatuje, že odhalenia týkajúce sa sledovania narušili podporu verejnosti tomuto vzťahu, a zdôrazňuje, že sú potrebné opatrenia na zabezpečenie obnovy dôvery, najmä pokiaľ ide o naliehavú potrebu spolupráce v mnohých geopolitických otázkach spoločného záujmu; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné dohodnúť celkové riešenie medzi USA a EÚ, ktoré bude dodržiavať základné práva;

27.

víta nedávne legislatívne a súdne rozhodnutia v USA s cieľom obmedziť hromadné sledovanie NSA vrátane prijatia zákona USA o slobode v Kongrese bez akýchkoľvek zmien ako výsledok kompromisu medzi oboma komorami a oboma stranami a rozhodnutie odvolacieho súdu pre druhý obvod o programe zberu telefónnych záznamov NSA, ľutuje však, že tieto rozhodnutia sa týkajú najmä občanov USA, pričom situácia občanov EÚ sa nemení;

28.

domnieva sa, že každé rozhodnutie o použití technológie sledovania by malo byť založené na podrobnom posúdení potrebnosti a primeranosti; víta výsledky výskumného projektu SURVEILLE, ktorý ponúka metodiku posudzovania technológií sledovania pri zohľadnení zákonných, etických a technických otázok;

29.

zdôrazňuje, že EÚ by mala prispieť k vypracovaniu medzinárodných noriem/zásad na úrovni OSN v súlade s Medzinárodným paktom OSN o občianskych a politických právach s cieľom vytvoriť globálny rámec na ochranu údajov vrátane osobitných obmedzení so zreteľom na zber údajov na účely národnej bezpečnosti;

30.

je presvedčený, že len v prípade vytvorenia dôveryhodných noriem na globálnej úrovni je možné predísť pretekom v „zbrojení“ v oblasti sledovania;

31.

víta iniciatívy súkromného sektora IKT, pokiaľ ide o vývoj kryptografických bezpečnostných riešení a internetových služieb zlepšujúcich súkromie; podnecuje pokračujúci vývoj užívateľsky jednoduchých nastavení aplikácií, ktoré zákazníkom umožňujú spravovať, ako a s kým si vymieňajú informácie; berie na vedomie, že viaceré spoločnosti tiež oznámili plány, že umožnia end-to-end šifrovanie v reakcii na odhalenia týkajúce sa hromadného sledovania;

32.

pripomína, že v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2000/31/ES členské štáty nesmú poskytovateľom služieb prenosu, ukladania a hostingu uložiť žiadnu všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ukladajú, ani všeobecnú povinnosť aktívne vyhľadávať fakty alebo okolnosti poukazujúce na nelegálne aktivity; pripomína najmä, že Súdny dvor Európskej únie rozsudkami C-360/10 a C-70/10 zamietol opatrenia „aktívneho monitorovania“ takmer všetkých používateľov dotknutých služieb (poskytovateľov prístupu k internetu v jednom prípade a sociálnej sieti v druhom prípade), a spresnil, že akýkoľvek súdny príkaz, ktorým by sa poskytovateľovi hostingových služieb ukladala povinnosť všeobecného monitorovania, sa zakazuje;

33.

víta uverejnenie správ informačných a telekomunikačných spoločností o transparentnosti týkajúcich sa žiadostí vlád o prístup k údajom používateľov; vyzýva členské štáty, aby zverejnili štatistiky o ich žiadostiach smerovaných súkromným spoločnostiam o informácie týkajúce sa súkromných používateľov;

34.

vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia ignorovala jasnú žiadosť Európskeho parlamentu o pozastavenie dohody o TFTP, keďže neboli poskytnuté žiadne jasné informácie na objasnenie toho, či k údajom SWIFT majú prístup akékoľvek ďalšie orgány vlády USA mimo TFTP; má v úmysle zohľadniť túto skutočnosť pri udeľovaní súhlasu s medzinárodnými dohodami v budúcnosti;

35.

zdôrazňuje svoju pozíciu, že všetky dohody, mechanizmy a rozhodnutia o primeranosti týkajúce sa výmen s tretími krajinami zahŕňajúcimi osobné údaje si vyžadujú prísne monitorovanie a okamžité následné opatrenia zo strany Komisie ako strážkyne zmlúv;

36.

víta vyhlásenie EÚ a USA z Rigy z 3. júna 2015 o posilnení transatlantickej spolupráce v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom sa signatári zaviazali zlepšiť vykonávanie dohody o vzájomnej právnej pomoci medzi EÚ a USA (MLAT), uzavrieť jej preskúmanie podľa dohody a usporiadať semináre na prediskutovanie týchto otázok s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi; zdôrazňuje, že dohody o vzájomnej právnej pomoci (MLAT) sú nástrojom, na základe ktorého by mali orgány presadzovania práva členských štátov spolupracovať s orgánmi tretích krajín; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty EÚ a vládu USA, aby dodržali uvedené záväzky s cieľom čo najskôr uzatvoriť posúdenie MLAT medzi EÚ a USA;

37.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu do konca roku 2015 podala správu o zistených nedostatkoch v jednotlivých nástrojoch používaných na medzinárodné prenosy dát, pokiaľ ide o prístup orgánov presadzovania práva a spravodajských služieb tretích krajín, a o prostriedkoch na riešenie týchto nedostatkov, aby sa zabezpečila kontinuita požadovanej zodpovedajúcej ochrany osobných údajov z EÚ prenášaných do tretích krajín;

38.

domnieva sa, že základné práva občanov EÚ sú naďalej ohrozené, a že sa urobilo príliš málo na zabezpečenie ich úplnej ochrany v prípade elektronického hromadného sledovania; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri zabezpečovaní ochrany oznamovateľov korupcie a novinárov;

39.

odsudzuje skutočnosť, že mnohé programy hromadného a rozsiahleho sledovania sa javia ako motivované hospodárskymi záujmami spoločností, ktoré vyvíjajú a prevádzkujú tieto programy, ako to bolo v prípade ukončenia programu cieleného sledovania NSA s názvom Thinthread a jeho nahradenia programom rozsiahleho sledovania Trailblazer, ktorý bol outsourcovaný na SAIC v roku 2001;

40.

opakuje svoje vážne znepokojenie v súvislosti s prácou výboru Rady Európy pre Dohovor o počítačovej kriminalite pri výklade článku 32 Dohovoru o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 (Budapeštiansky dohovor), ktorý sa týka cezhraničného prístupu k uloženým počítačovým údajom na základe súhlasu, alebo ak sú verejne dostupné, a nesúhlasí so záverom dodatkového protokolu alebo pokynov, ktorých zámerom je rozšíriť rozsah tohto ustanovenia nad súčasný režim zriadený týmto dohovorom, ktorý už predstavuje veľkú výnimku zo zásady teritoriality, lebo by mohol viesť k neobmedzenému diaľkovému prístupu orgánov presadzovania práva k serverom a počítačom, ktoré sa nachádzajú v iných jurisdikciách bez toho, aby sa odvolával na dohody o vzájomnej právnej pomoci a iné nástroje súdnej spolupráce, ktoré majú zaručiť základné práva pre jednotlivcov vrátane ochrany údajov a ich riadneho spracovania; zdôrazňuje, že EÚ uplatnila svoje právomoci v oblasti počítačovej kriminality a že by sa preto mali rešpektovať výsady Komisie i Európskeho parlamentu;

41.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neodpovedala na žiadosť Európskeho parlamentu o vykonanie posúdenia komplexného európskeho programu ochrany oznamovateľov korupcie, a vyzýva ju, aby najneskôr do konca roku 2016 predložila oznámenie na túto tému;

42.

víta uznesenie o zlepšení ochrany informátorov, ktoré prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 23. júna 2015, a najmä jeho bod 9 o význame oznamovania pre zabezpečenie dodržiavania zákonných limitov stanovených pre sledovanie, a jeho bod 10, v ktorom vyzýva EÚ, aby prijala zákony na ochranu oznamovateľov korupcie zahŕňajúce aj zamestnancov národných bezpečnostných a spravodajských služieb a súkromných firiem pôsobiacich v tejto oblasti, a na udelenie azylu, podľa možností v rámci vnútroštátneho práva, oznamovateľom korupcie ohrozeným odvetnými opatreniami v ich vlastných krajinách za predpokladu, že ich odhalenia sú oprávnené na ochranu podľa zásad obhajovaných zhromaždením;

43.

zdôrazňuje, že hromadné sledovanie je vážnym narušením dôvernosti informácií v prípade regulovaných povolaní vrátane lekárov, novinárov a právnikov; zdôrazňuje najmä práva občanov EÚ na ochranu pred akýmkoľvek sledovaním súkromnej komunikácie s právnikmi, ktorá by bola porušením Charty základných práv Európskej únie, najmä jej článkov 6, 47 a 48, a smernice 2013/48/EÚ o práve na prístup k obhajcovi; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do konca roku 2016 predložila oznámenie o ochrane dôvernej komunikácie v povolaniach so zákonnou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť;

44.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre členské štáty týkajúce sa zosúladenia všetkých nástrojov na zber osobných údajov na účely ochrany, zisťovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov vrátane terorizmu v súlade s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 o uchovávaní údajov (veci C-293/12 a C-594/12) a zo 6. októbra 2015 o bezpečnom prístave (vec C-362/14); upozorňuje najmä na odseky 58 a 59 rozsudku o uchovávaní údajov a na odseky 93 a 94 rozsudku o bezpečnom prístave, v ktorých sa jasne požaduje cielený prístup k zberu údajov namiesto celoplošného zberu;

45.

zdôrazňuje skutočnosť, že najnovšia judikatúra, a najmä rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 o uchovávaní údajov, jasne stanovujú ako právnu požiadavku preukázanie nevyhnutnosti a primeranosti akýchkoľvek opatrení zahŕňajúcich zber a používanie osobných údajov, ktoré potenciálne porušujú právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu údajov; považuje za poľutovaniahodné, že politické úvahy často narúšajú dodržiavanie týchto právnych zásad v rámci rozhodovacieho procesu; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho programu lepšej právnej regulácie zabezpečila, aby všetky právne predpisy EÚ mali vysokú kvalitu, spĺňali všetky právne normy a judikatúru a boli v súlade s Chartou základných práv Európskej únie; odporúča, aby posúdenie vplyvu všetkých opatrení na presadzovanie práva a bezpečnostných opatrení zahŕňajúcich používanie a zber osobných údajov vždy obsahovalo posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti;

46.

je sklamaný nedostatočnou činnosťou Komisie, pokiaľ ide o preskúmanie podrobných odporúčaní z uznesenia týkajúcich sa zlepšení bezpečnosti IT a súkromia na internete v EÚ;

47.

víta doterajšie kroky na posilnenie bezpečnosti informačných technológií (IT) Európskeho parlamentu uvedené v akčnom pláne o bezpečnosti IKT v EP vypracovanom GR ITEC; žiada, aby toto úsilie pokračovalo a aby sa v plnom rozsahu a čo najskôr vykonali odporúčania uvedené v uznesení; žiada o nový prístup a v prípade potreby o legislatívne zmeny v oblasti verejného obstarávania na posilnenie bezpečnosti IT inštitúcií EÚ; žiada o systematické nahradenie proprietárneho softvéru auditovateľným a overiteľným slobodným softvérom vo všetkých inštitúciách EÚ a na zavedenie povinného výberového kritéria pre slobodný softvér do všetkých budúcich výberových konaní v oblasti IKT a skutočnú dostupnosť šifrovacích nástrojov;

48.

dôrazne opakuje svoju výzvu, aby sa v rámci nových iniciatív, ako je digitálny jednotný trh, vypracovala európska stratégia pre väčšiu nezávislosť IT a súkromia na internete, ktorá posilní priemysel IT v EÚ;

49.

plánuje predložiť ďalšie odporúčania v tejto oblasti v nadväznosti na svoju konferenciu o ochrane súkromia na internete posilnením bezpečnosti IT a autonómie EÚ v oblasti IT, ktorá sa uskutoční koncom roka 2015, pričom bude vychádzať z nálezov nedávnej štúdie STOA o hromadnom sledovaní používateľov IT;

50.

víta cieľ Komisie, aby sa z EÚ stal referenčný subjekt v oblasti správy internetu, a jej víziu modelu správy internetu za účasti mnohých zainteresovaných strán, ako bolo zdôraznené na celosvetovom stretnutí mnohých zainteresovaných strán o budúcnosti riadenia internetu (NETMundial) v apríli 2014 v Brazílii; očakáva výsledok prebiehajúcej medzinárodnej práce v tejto oblasti, a to aj v rámci Fóra pre správu internetu;

51.

varuje pred jasným zhoršovaním sa situácie základného práva na súkromie a ochranu údajov v situácii, keď sa každá informácia o ľudskom správaní považuje za potenciálne užitočnú v boji proti budúcim trestným činom, čo má nutne za následok kultúru hromadného sledovania, v ktorej sa každý občan považuje za potenciálne podozrivého, čo vedie k zhoršovaniu súdržnosti spoločnosti a dôvery;

52.

má v úmysle zohľadniť zistenia Agentúry pre základné práva z hĺbkového výskumu ochrany základných práv v súvislosti so sledovaním, a najmä súčasnej právnej situácie fyzických osôb, čo sa týka nápravných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s týmito praktikami;

53.

poveruje svoj Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby naďalej monitoroval vývoj v tejto oblasti a činnosť v nadväznosti na odporúčania uvedené v uznesení;

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.