17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/41

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti, najmä uznesenie zo 7. októbra 2010 (1),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federici Mogheriniovej a generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjørna Jaglanda k Európskemu a Svetovému dňu proti trestu smrti z 10. októbra 2014,

—

so zreteľom na protokoly 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

—

so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o treste smrti,

—

so zreteľom na režim kontroly vývozu tovaru v EÚ, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, ktorý sa v súčasnosti aktualizuje,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a jeho dva opčné protokoly,

—

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

—

so zreteľom na štúdiu o vplyve celosvetového problému s drogami na uplatňovanie ľudských práv, ktorú vydal vysoký komisár OSN pre ľudské práva v septembri 2015,

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, najmä na rezolúciu z 18. decembra 2014 o moratóriu na použitie trestu smrti (A/RES/69/186),

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie prijaté na 5. svetovom kongrese proti trestu smrti, ktorý sa konal 12. – 15. júna 2013 v Madride,

—

so zreteľom na Svetový deň a Európsky deň proti trestu smrti, ktorý sa každoročne koná 10. októbra,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže zrušenie trestu smrti na celom svete je jedným z hlavných cieľov politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

B.

keďže Svetový deň proti trestu smrti, ktorý sa koná 10. októbra 2015, sa zameriava na zvýšenie informovanosti o používaní trestu smrti pri trestných činoch súvisiacich s drogami;

C.

keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva viac ako 160 členských štátov OSN, ktoré majú rôzne právne systémy, tradície, kultúry a náboženské pozadie, trest smrti buď zrušilo, alebo ho nevykonáva;

D.

keďže podľa najnovších údajov sa vie o najmenej 2 466 osobách v 55 krajinách, ktoré boli v roku 2014 odsúdené na trest smrti, čo predstavuje nárast o takmer 23 % v porovnaní s rokom 2013; keďže v roku 2014 sa na celom svete vykonalo najmenej 607 popráv; keďže tieto údaje neobsahujú počet osôb, ktoré boli pravdepodobne popravené v Číne, ktorá aj naďalej popravuje viac ľudí než zvyšok sveta spolu, pričom tisíce ďalších odsudzuje na smrť; keďže počet trestov smrti a popráv v roku 2015 naďalej alarmujúco rastie; keďže nárast v počte trestov smrti úzko súvisí so súdnymi rozhodnutiami v hromadných súdnych procesoch týkajúcich sa trestných činov, ktoré súvisia s terorizmom v krajinách ako Egypt a Nigéria; keďže možné znovuzavedenie trestu smrti sa zvažuje v Čade a v Tunisku; keďže tresty smrti sa naďalej ukladajú a vykonávajú v niektorých štátoch USA;

E.

keďže je známe, že v Afganistane, Iráne, Iraku, Nigérii, Pakistane, Saudskej Arábii, Somálsku a v Sudáne sú ľudia odsudzovaní na trest smrti ukameňovaním, a keďže v posledných rokoch boli ukameňované stovky žien za cudzoložstvo; keďže ukameňovanie ako najvyšší trest sa považuje za spôsob mučenia;

F.

keďže osem krajín (Afganistan, Irán, Jemen, Katar, Mauritánia, Pakistan, Saudská Arábia a Sudán) má v právnych predpisoch ustanovenie o treste smrti za homosexualitu a keďže v provinciách v Nigérii a Somálsku sa sexuálny styk s osobami rovnakého pohlavia oficiálne trestá trestom smrti;

G.

keďže trest smrti sa často využíva proti neplnoprávnym, mentálne postihnutým osobám a príslušníkom národnostných a kultúrnych menšín;

H.

keďže trest smrti v prípade trestných činov súvisiacich s drogami uplatňuje 33 štátov, čo znamená približne 1 000 popráv ročne; keďže je známe, že v roku 2015 sa vykonali popravy za takéto trestné činy v Číne, Iráne, Indonézii a Saudskej Arábii; keďže v roku 2015 sa za trestné činy súvisiace s drogami naďalej udeľovali tresty smrti v Číne, Indonézii, Iráne, Kuvajte, Malajzii, Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch, na Srí Lanke a vo Vietname; keďže tieto trestné činy môžu zahŕňať rôzne obvinenia súvisiace s obchodovaním s drogami alebo ich prechovávaním;

I.

keďže počas posledných 12 mesiacov došlo k celosvetovej obnove používania trestu smrti v prípade trestných činov súvisiacich s drogami, pričom v niekoľkých krajinách sa popravujú osoby za trestné činy súvisiace s drogami čoraz častejšie, krajiny sa snažia opätovne zaviesť trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami alebo ukončiť dlhotrvajúce moratória na trest smrti;

J.

keďže Irán v prvej polovici roku 2015 údajne popravil 394 páchateľov trestných činov súvisiacich s drogami, pričom za celý rok 2014 ich bolo 367; keďže polovica všetkých popráv vykonaných v Saudskej Arábii tento rok sa týkala trestných činov súvisiacich s drogami v porovnaní s iba 4 % z celkového počtu v roku 2010; keďže najmenej 112 páchateľov trestných činov súvisiacich s drogami čaká na popravu v celách smrti v Pakistane;

K.

keďže niekoľko občanov členských štátov EÚ buď bolo popravených alebo čaká na popravu za trestné činy súvisiace s drogami v tretích krajinách;

L.

keďže v článku 6 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach sa uvádza, že trest smrti sa môže udeliť iba za „najzávažnejšie trestné činy“; keďže Rada OSN pre ľudské práva a osobitní spravodajcovia OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania alebo svojvoľné popravy a mučenie konštatovali, že trest smrti by sa nemal udeľovať za trestné činy súvisiace s drogami; keďže povinné tresty smrti a ich udeľovanie za trestné činy súvisiace s drogami sú v rozpore s medzinárodným právom a normami;

M.

keďže Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok nabáda krajiny, v ktorých sa udeľuje trest smrti, aby ho zrušili v prípade trestných činov súvisiacich s drogami;

N.

keďže Komisia a členské štáty prispeli aspoň 60 miliónmi EUR na protidrogové programy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) zamerané na posilnenie protidrogových opatrení v krajinách, v ktorých sa aktívne udeľuje trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami; keďže MVO v nedávnych správach vyslovili znepokojenie nad skutočnosťou, že protidrogové programy financované z európskych zdrojov v krajinách, v ktorých sa naďalej uplatňuje trest smrti, môžu podnecovať odsudzovanie na trest smrti a popravy, a keďže tieto správy treba posúdiť;

O.

keďže v rámci nástroja EÚ na podporu stability a mieru a jeho predchodcu, nástroja stability, Komisia začala dve rozsiahle regionálne protidrogové opatrenia, konkrétne programy pre „kokaínovú“ a „heroínovú trasu“, ktorých pôsobnosť zahŕňa krajiny, v ktorých sa udeľuje trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami; keďže podľa článku 10 nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru je Komisia povinná využívať operačné usmernenia na dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v prípade opatrení proti organizovanému zločinu;

1.

opätovne odsudzuje uplatňovanie trestu smrti a dôrazne podporuje zavedenie moratória na trest smrti ako krok k jeho zrušeniu; opätovne zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti, pričom konečným cieľom EÚ je jeho všeobecné zrušenie;

2.

odsudzuje všetky popravy bez ohľadu na to, kde k nim dochádza; je naďalej hlboko znepokojený ukladaním trestu smrti maloletým a osobám s mentálnym alebo duševným postihnutím a žiada okamžité a definitívne ukončenie týchto praktík, ktoré porušujú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi hromadnými súdnymi procesmi, ktoré viedli k veľkému počtu trestov smrti;

3.

vyjadruje veľké znepokojenie nad trestom ukameňovania, ktorý sa stále používa v niekoľkých krajinách, a nalieha na vlády týchto krajín, aby okamžite prijali právny predpis zakazujúci túto formu trestu;

4.

naliehavo vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby pokračovali v boji proti uplatňovaniu trestu smrti a rozhodne podporovali moratórium ako krok smerujúci k jeho zrušeniu, naďalej sa usilovali o jeho celosvetové zrušenie a dôrazne nabádali krajiny, ktoré stále vykonávajú trest smrti, aby dodržiavali minimálne medzinárodné normy, obmedzovali rozsah a uplatňovanie trestu smrti a zverejnili jasné a presné údaje o počte odsúdení a popráv; naliehavo vyzýva ESVČ, aby nepoľavovala v pozornosti, pokiaľ ide o vývoj vo všetkých krajinách na svete, najmä v Bielorusku, ako jedinej európskej krajine, ktorá stále uplatňuje trest smrti, a aby využila všetky dostupné prostriedky vplyvu;

5.

víta zrušenie trestu smrti v niektorých štátoch USA a nabáda EÚ, aby pokračovala v dialógu s USA so zreteľom na jeho úplné zrušenie, aby obe krajiny mohli spoločne riešiť otázku najvyššieho trestu na celom svete;

6.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s pomocou a politickou podporou venovala osobitnú pozornosť krajinám, ktoré robia pokrok v rušení trestu smrti alebo ktoré povzbudzujú k zavedeniu všeobecného moratória na trest smrti; podporuje dvojstranné a viacstranné iniciatívy medzi členskými štátmi, EÚ, OSN, tretími krajinami a inými regionálnymi organizáciami v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa trestu smrti;

7.

pripomína, že trest smrti je nezlučiteľný s hodnotami, ako sú rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv, na ktorých je Únia založená, a že každý členský štát, ktorý by opätovne zaviedol trest smrti, by tak porušil zmluvy a Chartu základných práv EÚ;

8.

je mimoriadne znepokojený čoraz častejším uplatňovaním trestu smrti v súvislosti s bojom proti terorizmu v niekoľkých krajinách a možnosťou jeho znovuzavedenia v ďalších krajinách;

9.

odsudzuje najmä používanie trestu smrti v potláčaní opozície a v prípadoch náboženského presvedčenia, homosexuality alebo cudzoložstva alebo iných dôvodov, ktoré by sa mali považovať za zanedbateľné, alebo ktoré by sa vôbec nemali považovať za trestné činy; vyzýva preto krajiny, v ktorých sa homosexualita považuje za trestný čin, aby v tomto prípade neuplatňovali trest smrti;

10.

je naďalej pevne presvedčený, že tresty smrti neriešia problém pašovania drog, ani nebránia jednotlivcom, aby sa stali obeťami zneužívania drog; vyzýva krajiny, v ktorých sa trest smrti stále uplatňuje, aby zaviedli alternatívy k trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami, ktoré sa zamerajú predovšetkým na programy drogovej prevencie a zmiernenie poškodenia;

11.

opätovne pripomína svoje odporúčanie adresované Komisii a členským štátom, že zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami by sa malo stať predpokladom pre udelenie finančnej a technickej pomoci, budovanie kapacít a ďalšie protidrogové politiky EÚ;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znovu potvrdili kategorickú zásadu, že európska pomoc a podpora, vrátane podpory protidrogových programov UNODC, sa nesmú používať na uľahčovanie operácií presadzovania práva, ktoré vedú k odsúdeniam na trest smrti a popravám zadržaných osôb;

13.

naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila kontroly vývozu výrobkov, ktoré sa môžu použiť na vykonávanie trestu smrti;

14.

je hlboko znepokojený nedostatkom transparentnosti v oblasti protidrogovej pomoci a podpory, ktoré Komisia a členské štáty poskytujú pri presadzovaní protidrogových operácií v krajinách, v ktorých sa aktívne udeľuje trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami; žiada Komisiu, aby zverejnila výročnú správu o jej financovaní protidrogových programov v krajinách, ktoré uplatňujú trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami, v ktorej uvedie, aké záruky v oblasti ľudských práv uplatňuje s cieľom zabezpečiť, aby takéto financovanie neumožňovalo tresty smrti;

15.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vykonala operačné usmernenia uvedené v článku 10 nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru a prísne ich uplatňovala v programoch pre kokaínovú a pre heroínovú trasu;

16.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby plnila odporúčania uvedené v akčnom pláne EÚ na boj proti drogám na obdobie rokov 2013 – 2016, podľa ktorých by sa mal vypracovať a uplatňovať „nástroj na usmerňovanie a posudzovanie vplyvu v oblasti ľudských práv“, aby sa zaručilo, že ľudské práva sú „skutočne začlenené do vonkajších protidrogových opatrení EÚ“;

17.

naliehavo vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby poskytli usmernenia pre komplexnú a efektívnu európsku politiku v súvislosti s trestom smrti, ktorá by mala obsahovať pevné a posilnené mechanizmy týkajúce sa identifikácie, poskytovania právnej pomoci a diplomatického zastúpenia, pokiaľ ide o desiatky Európanov, ktorým hrozí poprava v tretích krajinách;

18.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, aby sa osobitné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN venované celosvetovému problému drog, ktoré sa má konať v apríli 2016, zaoberalo uplatňovaním trestu smrti v prípade trestných činov súvisiacich s drogami a odsúdilo jeho uplatňovanie;

19.

vyjadruje podporu všetkým agentúram OSN, medzivládnym regionálnym orgánom a MVO v ich neprestajnom úsilí, ktoré vynakladajú pri nabádaní krajín k tomu, aby zrušili trest smrti; vyzýva Komisiu, aby naďalej financovala projekty v tejto oblasti prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

20.

víta nedávnu ratifikáciu Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach zameraného na zrušenie trestu smrti, čím sa počet zmluvných štátov zvýšil na 81; žiada všetky štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami protokolu, aby ho čo najskôr ratifikovali;

21.

vyzýva členské štáty Rady Európy, ktoré ešte majú ratifikovať protokoly 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach, aby tak urobili s cieľom zabezpečiť účinné zrušenie trestu smrti v celom regióne Rady Európy;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.