15.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 13/57

Spravodajkyňa:

Dorthe ANDERSEN

1.1.

Mladí Európania boli v niektorých členských štátoch vážne zasiahnutí krízou, ktorá znamenala veľmi vysoké ľudské, sociálne a hospodárske náklady, avšak vyššia nezamestnanosť mladých ľudí nie je nič nové a poukazuje na niektoré štrukturálne problémy, ktoré komplikujú prechod zo školy do zamestnania.

1.2.

Dobre fungujúce systémy učňovskej prípravy a iné kvalitné formy vzdelávania založeného na praxi môžu pomôcť mladým ženám a mužom k bezproblémovejšiemu prechodu zo školy do zamestnania.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že neexistuje „jeden najlepší model“ duálneho odborného vzdelávania. Cieľom je podporovať kvalitné duálne odborné vzdelávanie, ktoré funguje.

1.4.1.

EHSV sa domnieva, že je potrebný európsky nástroj hodnotenia kvality, ktorý dokumentuje pokrok, ako aj účinky reforiem, ktoré vykonávajú členské štáty, s cieľom zlepšiť výkon OVP a systémy duálnej odbornej prípravy.

1.4.2.

EHSV odporúča, aby Komisia – s príslušnými partnermi – vypracovala nástroje na sledovanie a zber dát, vyhodnotila, čo funguje v členských štátoch, a identifikovala kľúčové prvky dobre fungujúcich systémov duálnej odbornej prípravy. Cieľom je zmerať a posúdiť, čo funguje, aby sa zabezpečila kvalita v systémoch odbornej prípravy, a zdôrazniť vzťah medzi duálnou odbornou prípravou a zamestnanosťou.

1.4.3.

Kvalitné zručnosti a kvalifikácie relevantné pre pracovný trh, ktoré sú potrebné na výkon povolania, budú aj v budúcnosti predstavovať kľúčový segment trhu práce a európskej konkurencieschopnosti. EHSV preto navrhuje stanovenie cieľa EÚ pre odborné vzdelávanie a prípravu (OVP) a duálnu odbornú prípravu, ktorý môže slúžiť ako cesta k lepším pracovným príležitostiam pre mládež. To by mohlo byť súčasťou obnovenej stratégie EÚ 2020 a EHSV preto žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti.

1.4.4.

EHSV sa domnieva, že cieľ EÚ týkajúci sa OVP a zber údajov by mohli pomôcť udržať členské štáty na ceste k zlepšeniu úrovne vzdelania a zabezpečiť, aby mladí ľudia mali pozitívne skúsenosti so systémom vzdelávania a odchádzali so zručnosťami potrebnými na trhu práce.

1.5.1.

EHSV odporúča, aby členské štáty, ktoré nemajú dobre fungujúce systémy duálnej odbornej prípravy, preskúmali náklady spojené s vývojom týchto systémov a porovnali náklady a prínosy, ktoré by to malo pre konkurencieschopnosť spoločností a pracovné príležitosti pre mladých ľudí.

1.5.2.

EHSV zdôrazňuje význam partnerstiev medzi školami, strediskami odbornej prípravy, odbormi a podnikateľskou sférou. Sociálni partneri zohrávajú rozhodujúcu úlohu vo všetkých etapách dobre fungujúcich systémov duálnej odbornej prípravy (navrhovanie, vykonávanie, monitorovanie, hodnotenie atď.). Posilnenie a lepšie využívanie sociálneho dialógu na všetkých úrovniach môže byť účinným nástrojom na zlepšenie kvality duálnej odbornej prípravy a zvýšenie atraktívnosti.

1.5.3.

EHSV žiada členské štáty, aby zaviedli alebo systematicky skúmali profesijný rozvoj učiteľov, lektorov a školiteľov odborného vzdelávania a prípravy – a najmä vnútropodnikových školiteľov, pretože sú kľúčom k zlepšeniu výkonnosti systémov odborného vzdelávania a prípravy.

1.5.4.

EHSV zdôrazňuje význam zamestnávateľov a je presvedčený, že zamestnávatelia – vrátane malých a stredných podnikov – sa viac zapoja do programov učňovskej prípravy, ak budú skutočne zodpovedať ich potrebám a keď bude fungovať dobré prepojenie so školami. Cieľom nadchádzajúcich rokov by malo byť zavedenie systémov duálnej odbornej prípravy, ktoré umožňujú nákladovo efektívnu účasť zamestnávateľov a dávajú im väčšiu zodpovednosť.

1.5.5.

EHSV odporúča, aby európski sociálni partneri pokračovali vo svojej práci v tejto oblasti v rámci svojho samostatného pracovného programu.

2.1.

Hospodárska kríza v Európe vážne postihla mladých ľudí. 4,5 milióna mladých ľudí mladších než 25 rokov je bez práce (1), aj keď pre niektoré krajiny EÚ nie je vysoká nezamestnanosť mladých ľudí nič nové; jednoducho ju ešte umocnila kríza. Miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ je viac ako dvojnásobkom miery nezamestnanosti dospelých – 20,9 % oproti 9,8 %. Zhruba 7 miliónov mladých Európanov sú nezamestnaní, a nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEETS) (2). V krátkodobom hospodárskom výhľade nezamestnanosť mladých ľudí v niektorých členských štátoch dosiahla mimoriadne úrovne pri veľmi vysokých ľudských, sociálnych a hospodárskych nákladoch.

2.2.

Nezamestnanosť bola vyššia u mladých ľudí než u dospelých aj pred krízou. To naznačuje štrukturálny problém vo vytvorení užšej previazanosti medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy a trhom práce. Ďalším argumentom v tejto súvislosti je to, že v mnohých krajinách je vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, pričom zamestnávatelia majú ťažkosti pri hľadaní zamestnancov so správnymi zručnosťami.

2.3.

Situácia si žiada nový prístup so zlepšením základov zamestnanosti a rastu s cieľom rozvíjať kvalitné a odborné zručnosti a kvalifikácie relevantné na trhu práce a dobre fungujúci trh práce.

2.4.

Medzi členskými štátmi EÚ sú však značné rozdiely, pokiaľ ide o ich skúsenosti pri začleňovaní mladých ľudí do trhu práce.

2.5.

V mnohých krajinách tvoria ľudia s odborným vzdelaním väčšinu zamestnancov v súkromnom sektore, ale tiež hrajú významnú úlohu v niektorých častiach verejného sektora. V súčasnosti je asi polovica študentov vyšších stredných škôl v celej Európe zapojená do programu OVP a asi štvrtina z nich sa vzdeláva kombinovane v škole a na pracovisku (3). Kľúčové úlohy však spočívajú vo zvyšovaní atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy zlepšením ich kvality a relevantnosti.

2.6.

EHSV v mnohých svojich stanoviskách (4) zdôraznil význam vytvorenia vhodných podmienok pre mladých ľudí s cieľom uľahčiť prechod zo školy do práce posilnením príležitosti zapojiť sa do rôznych foriem duálneho vzdelávania ako súčasť kvalitného odborného vzdelávania a prípravy (OVP).

2.7.

EHSV sa domnieva, že je dôležité zachovať dynamiku a zabezpečiť, aby jednotlivé členské štáty v spojení so sociálnymi partnermi prispôsobili svoje systémy OVP tým, že začlenia prvky duálneho vzdelávania.

3.1.

Toto stanovisko sa zameriava na systémy duálnej odbornej prípravy v rámci OVP. Duálna odborná príprava je zastrešujúci pojem zahŕňajúci rôzne vnútroštátne modely. Podľa Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania sa duálna odborná príprava týka kombinácie obdobia vzdelávania alebo odbornej prípravy v škole alebo v stredisku odbornej prípravy a na pracovisku. Dualita sa týka možností vzdelávania (školy/poskytovatelia OVP a spoločnosti zabezpečujúce odbornú prípravu, ktorí si rozdeľujú zodpovednosť za poskytovanie teoretickej a praktickej prípravy) a duality aktérov (verejných i súkromných).

3.2.

Všetky členské štáty majú systémy, ktoré zahŕňajú hľadisko týkajúce sa práce, ale ich kvalita, výsledok a rozsah sa líšia (5). Napríklad, koľko času sa trávi na pracovisku? Existuje zmluva medzi študentom a zamestnávateľom alebo sa platí študentovi, a aká je úloha sociálnych partnerov?

3.3.

Neexistuje jediný alebo „najlepší“ model a rozvíjanie duálneho systému závisí od mnohých hospodárskych a sociálnych okolností.

3.4.

V súčasnosti existujú tri rozsiahle možnosti odbornej prípravy v rámci OVP:

3.5.

Hlavnou zásadou je úzke prepojenie medzi pracoviskom a synergiami, ktoré sa majú vyvinúť medzi študentom, teoretickým základom a praktickým vzdelávaním a rozvojom na pracovisku.

4.1.

Európska rada na svojom zasadnutí 27. a 28. júna 2013 (6) odsúhlasila novú stratégiu na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí vrátane cieľa podporovať „vysoko kvalitnú učňovskú prípravu a učenie sa prácou“. 22 členských štátov dostalo odporúčania pre jednotlivé krajiny, aby prispôsobili svoje systémy odborného vzdelávania a odbornej prípravy tým, že zvýšia dôraz na pracovné zložky odbornej prípravy a kvalitnej učňovskej prípravy pre mladých ľudí.

4.2.

Na úrovni EÚ bolo prijatých niekoľko opatrení. Napríklad boli prijaté záruky pre mladých ľudí, finančné prostriedky ESF boli pridelené na rozvoj učňovského školstva na národnej úrovni vrátane systému duálnej odbornej prípravy a bolo vytvorené Európske združenie učňovskej prípravy.

4.3.

Európski sociálni partneri vo svojom rámci opatrení pre zamestnanosť mladých ľudí (7) z júna 2013 tiež upozornili na hodnotu práce založenej na vzdelávacích modeloch, ako sú napríklad systémy duálneho vzdelávania.

4.4.

Lotyšské predsedníctvo schválilo päť výsledkov v rámci preskúmania bruggského komuniké. Prvé z týchto výsledkov budú zamerané na podporu učenia sa prácou s osobitným zameraním na odbornú prípravu učňovského typu (8).

5.1.

Štúdie Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) a Európskej komisie napríklad uvádzajú kladné prepojenie medzi systémami OVP založenými na duálnom vzdelávaní a zamestnávaním mladých ľudí (9).

5.2.

Skúsenosti a čísla hovoria nahlas a zreteľne. Krajiny s relevantnými a atraktívnymi systémami odborného vzdelávania založenými na zásadách duálnej odbornej prípravy majú lepšie výsledky, pokiaľ ide o zapojenie mladých ľudí do trhu práce. Niektoré krajiny ako Rakúsko tiež poskytujú dobré príklady možností odbornej prípravy pre znevýhodnených mladých ľudí, ako je pracovná pomoc alebo záchranná sieť pre učňov.

5.3.

Dobre fungujúci systém duálnej odbornej prípravy poskytuje mladým ľuďom počiatočné pracovné skúsenosti, a tým zvyšuje ich atraktívnosť pre podniky a budúcich zamestnávateľov. V Nemecku viac ako dve tretiny učňov zostávajú u toho istého zamestnávateľa po ukončení svojej učňovskej prípravy (10). V Dánsku údaje ukazujú (11), že absolventi OVP patria medzi tých, ktorí si najrýchlejšie nájdu nové zamestnanie, ak sú prepustení, a že vysoký počet si zakladá vlastné spoločnosti.

5.4.

Mnoho mladých ľudí a rodičov však nepovažuje OVP a učňovskú prípravu za také atraktívne ako akademické vzdelanie, alebo sú vnímané len ako tradičné robotnícke zamestnanie. Na čo sa zabúda, sú „konkurencieschopné vedomosti“, ktoré sa môžu nadobudnúť prostredníctvom duálnej odbornej prípravy – tak, aby mladí ľudia nemali len jednu profesijnú príležitosť, ale získali konkurencieschopné vedomosti, ktoré možno ďalej rozvíjať.

5.5.

Cieľ EÚ týkajúci sa podielu študentov v OVP a duálnej odbornej príprave by sa mal považovať za súčasť revidovanej stratégie EÚ 2020. Tým by sa mohlo viac upozorniť na silnú zložku zamestnateľnosti a začlenenia duálnej odbornej prípravy a učňovskej prípravy. Tým by sa mohlo viac upozorniť na silnú zložku zamestnateľnosti a začlenenia duálnej odbornej prípravy a učňovskej prípravy.

5.6.

Tento cieľ musí byť nastavený vysoko, keďže dôkazy ukazujú kladné prepojenie so zamestnaním, a musí brať do úvahy budúce požiadavky trhu práce na kvalifikovaných pracovníkov so stredoškolskou kvalifikáciou.

5.7.

V záujme zlepšenia predstavy a atraktívnosti je potrebné kombinované úsilie škôl, vzdelávacích stredísk a spoločností, sociálnych partnerov a politikov. Školy a školiace strediská OVP sa musia lepšie prispôsobiť meniacim sa potrebám trhu práce a hospodárstva. Treba podporovať súťaže zamerané na zručnosti a profesijné vzory, aby prezentovali zručnosti alebo školy a inšpirovali mladých ľudí. Atraktívnosť týchto systémov by sa mohla zvýšiť otvorením ciest k vysokoškolskému vzdelávaniu, aby sa zabránilo vnímaniu učňovskej prípravy ako slepej uličky zo strany študentov a rodičov, alebo rozšírením programov mobility v rámci EÚ, ako je Erasmus +.

5.8.

Dobré a včasné pracovné poradenstvo a konzultačné služby majú zásadný význam pre zlepšenie porozumenia a imidžu systémov duálnej odbornej prípravy.

5.9.

Učitelia tiež zohrávajú dôležitú úlohu v zatraktívňovaní systémov duálnej odbornej prípravy a majú priamy vplyv na vnímanie mladých ľudí v súvislosti s odborným vzdelávaním a prípravou. Stať sa učiteľom v oblasti odborného vzdelávania a prípravy sa musí tiež vnímať ako atraktívna záležitosť. Jednou z možností je zabezpečiť, aby sa odborné a pedagogické zručnosti učiteľov OVP priebežne aktualizovali, zlepšila sa spolupráca medzi školami a podnikmi tak, aby boli učitelia informovaní o požiadavkách firiem, aktuálnych pracovných postupoch, nových technológiách atď.

5.10.

V duálnom systéme by mala byť prítomnosť kvalifikovaného a motivovaného zamestnanca, ktorý pôsobí v podniku ako lektor alebo školiteľ, základnou požiadavkou na zabezpečenie kvality. Väčší dôraz sa musí klásť na zodpovednosť vnútropodnikových školiteľov. Jasnejšie a podrobnejšie popisy kompetencií, ktoré sa majú dosiahnuť, môžu zvýšiť kvalitu učenia sa prácou.

6.1.

Bolo už vypracovaných niekoľko štúdií, ktoré dokázali, že nemecký, švajčiarsky a rakúsky systém duálnej odbornej prípravy funguje dobre napríklad v tom, že poskytuje mladým ľuďom primeranú odbornú prípravu a dobrý štart do pracovného života. Neexistuje však „jeden najlepší model“ – cieľom je identifikovať úspešné štruktúry a postupy.

6.2.

Ďalšie transparentné informácie o výsledkoch založených na príčine a obsahu by mohli pomôcť identifikovať kľúčové prvky, ktoré charakterizujú dobre fungujúce systémy duálnej odbornej prípravy. Kým väčšina členských štátov a Cedefop zhromažďovali údaje o zamestnateľnosti absolventov odborného vzdelávania a prípravy, tieto údaje by mohli mať väčšie využitie na zlepšenie systémov – vrátane duálnej odbornej prípravy.

6.3.

Podiel „učenia sa prácou“ by sa mohol napríklad použiť ako premenná v referenčnej hodnote v oblasti zamestnateľnosti EÚ. Európska referenčná hodnota pre duálnu odbornú prípravu by mohla upozorniť na vzájomný vzťah medzi systémami duálnej odbornej prípravy a zamestnanosťou mladých ľudí. Údaje pre túto referenčnú hodnotu by sa mohli zhromažďovať každoročne prostredníctvom prieskumu pracovných síl.

6.4.

Eurostat (Eurobarometer) by v spolupráci s Európskym strediskom pre rozvoj odborného vzdelávania mohol vypracovať systematickejšiu štúdiu o mladých ľuďoch, ktorí ukončia odborné vzdelávanie a prípravu a majú zručnosti, o ktoré je záujem, a tiež o tom, ako im duálna odborná príprava vo firmách pomohla získať tieto zručnosti.

6.5.

Mohlo by byť užitočné zhromaždiť porovnateľné údaje jednotlivých krajín, na základe ktorých bude možné hodnotiť výkonnosť krajín, pokiaľ ide o vykonávanie a výsledky rôznych systémov duálnej odbornej prípravy v Európe. Cedefop, Eurostat a Komisia už zhromažďujú údaje v rámci stratégie ET 2020 a kodanskej stratégie, EÚ však potrebuje súdržný nástroj, ktorý zachytáva priebeh, ako aj účinky reforiem, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú v mnohých členských štátoch s cieľom zlepšiť výkonnosť a kvalitu národných systémov OVP.

EHSV navrhuje, aby sa tento nástroj hodnotenia kvality zaoberal aspoň týmito politickými otázkami:

6.6.

Súbor relatívne jednoduchých parametrov na základe času by sa mohol použiť ako odrazový mostík pre ďalšie kvalitatívne analýzy a mohol by sa zároveň použiť na sledovanie vývoja v každej krajine s ohľadom na jeho proces prispôsobovania systémov OVP zásadám duálneho odborného vzdelávania a jeho výhody. Platforma údajov tohto charakteru by mohla tiež prispieť k práci Európskeho združenia učňovskej prípravy a k práci na referenčnom rámci EQAVET.

7.1.

Existuje veľa problémov, ktoré sa stále neberú vážne, napríklad v súvislosti s kvalitou odbornej prípravy a jej významom pre podnikanie.

7.2.

Učňovská príprava zohráva dôležitú úlohu pri plnení kvalifikačných potrieb spoločností a zároveň pomáha mladým ľuďom začleniť sa do trhu práce. Učňovská príprava ponúka zamestnávateľom množstvo výhod, medzi ktoré patrí lepšie zosúladenie zručností vyplývajúcich z vnútropodnikovej odbornej prípravy, nové poznatky a perspektívy. Plnohodnotná učňovská príprava znamená viacero práv a povinností pre všetkých zúčastnených.

7.3.

Spoločnosti to musia chápať ako investíciu do budúcich kvalifikovaných ľudských zdrojov a musia vziať na seba zodpovednosť skutočne odborne pripraviť mladého človeka. Ak však podniky – vrátane MSP – majú chápať učňovskú prípravu ako investíciu, musí pre ne existovať opatrenie týkajúce sa väčšej zodpovednosti za programy vrátane učebných osnov.

7.4.

Niektorí zamestnávatelia sa obávajú, že náklady na odbornú prípravu učňov prevážia prínosy, ale tento postoj treba spochybniť. Analýza nákladov a prínosov zo Švajčiarska ukazuje, že produktívny prínos učňov presahuje náklady na odbornú prípravu (vrátane miezd učňov) o viac ako 6 000 EUR na každé učňovské miesto (12) a BUSINESSEUROPE v súčasnosti vykonáva štúdiu nákladov a prínosov učňovskej prípravy.

7.5.

V niektorých krajinách boli vytvorené fondy na rozdelenie záťaže, prostredníctvom ktorých spoločnosti platia určitú sumu do fondu ako náhradu za hodiny strávené v škole alebo náklady na dopravu (v Dánsku, Arbejdsgivernes uddannelsesbidrag). V Rakúsku spoločnosti dostávajú odmenu za odbornú prípravu učňov, ktorí mali dobré hodnotenie. V Rakúsku existuje model spoločného znášania záťaže (Vorarlberg), podľa ktorého podniky platia 0,2 % z mzdy učňa do fondu odbornej prípravy. Po 18 mesiacoch sa odborná príprava posúdi a podniky poskytujúce dobrú učňovskú prípravu získajú náhradu vo forme bonusu.

7.6.

Výsledky nákladov a prínosov sa však môžu líšiť v rôznych odvetviach a v rámci rôznych systémov OVP. Je preto nevyhnutné, aby sa vnútroštátne systémy odbornej prípravy neustále hodnotili, a tam, kde je to vhodné, prispôsobili sa, aby zabezpečili prínos ku konkurencieschopnosti európskych podnikov. Členským štátom v tom tiež môžu pomôcť porovnateľnejšie nástroje na hodnotenie kvality.

7.7.

Rovnako dôležité je zabezpečenie kvality a posudzovanie učňovskej prípravy a programov duálnej odbornej prípravy vrátane pracovných podmienok, kde môžu sociálni partneri tiež zohrať významnú úlohu. Sociálni partneri musia byť predovšetkým zapojení do navrhovania vnútroštátnych ustanovení pre duálnu odbornú prípravu a prostredníctvom zodpovedajúcich tradícií v oblasti kolektívneho vyjednávania môžu tiež pomôcť zabezpečiť kvalitnú učňovskú prípravu a ďalšie systémy založené na práci. Odbory a zástupcovia odborov môžu tiež zohrávať dôležitejšiu úlohu vo vzdelávaní a zabezpečení dobrých podmienok pre mladých ľudí v spoločnosti.

—

Stanovisko EHSV Postsekundárne odborné vzdelávanie a príprava ako príťažlivá alternatíva k vysokoškolskému vzdelávaniu (Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 1).

—

Stanovisko EHSV Rámec kvality pre stáže (Ú. v. EÚ C 214, 8.7.2014, s. 36).

—

Stanovisko EHSV Zamestnateľnosť mladých ľudí – zosúladenie odbornej prípravy s požiadavkami priemyslu v kontexte úsporných opatrení (Ú. v. EÚ C 311, 12.9.2014, s. 7).

—

Stanovisko EHSV Opatrenia zamerané na zamestnanosť mládeže – osvedčené postupy (Ú. v. EÚ C 424, 26.11.2014, s. 1).