15.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 13/116


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Kyberaktivizmus a organizácie občianskej spoločnosti“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2016/C 013/18)

Spravodajca:

Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 19. februára 2015 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Kyberaktivizmus a organizácie občianskej spoločnosti“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 31. augusta 2015.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 510. plenárnom zasadnutí 16. a 17. septembra 2015 (schôdza zo 16. septembra) prijal 205 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 8 členov sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.

V dnešnej digitálnej spoločnosti je kyberaktivizmus užitočným nástrojom na posilnenie postavenia občanov, keďže uľahčuje a podporuje aktívne sociálne zapojenie a účasť prostredníctvom nových technológií a zároveň prispieva k odstraňovaniu digitálneho vylúčenia a zmenšovaniu digitálnej priepasti. Koncepčný prístup ku „kyberaktivizmu“ ho definuje ako aktivizmus, ktorý podporuje rozhodné presadzovanie požiadaviek politického, environmentálneho, sociálneho, občianskeho, kultúrneho atď. charakteru, pričom nepotrebuje vopred stanovené ideológie, hierarchie alebo programy, a ktorý sa rozvíja pomocou technologických nástrojov podporujúcich šírenie a účasť vírusovou formou. V tejto súvislosti je potrebné ho odlíšiť od iných iniciatív, ktoré nie sú založené na zásadách a hodnotách demokracie a solidarity a ktorých ústrednými prvkami nie sú verejný záujem a všeobecné blaho.

1.2.

Ak sa má kyberaktivizmus rozvíjať ako nástroj, Európska komisia a členské štáty potrebujú pracovné programy, ktoré zahŕňajú iniciatívy a opatrenia na podporu štruktúr, ktoré sa prispôsobia primeranému rozširovaniu internetovej spoločnosti, a to uľahčením bezplatného a všeobecného prístupu, zabezpečením transparentnosti a dôvernosti a ochranou práva na súkromie a bezpečnosť údajov, pričom budú venovať osobitnú pozornosť najznevýhodnenejším skupinám.

1.3.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné poskytnúť verejnosti potrebné vedomosti a zručnosti na inteligentné a bezpečné využívanie kyberaktivizmu. Preto naliehavo vyzýva európske inštitúcie, aby podporovali osvetové činnosti, odbornú prípravu a vzdelávanie s osobitným dôrazom na šírenie osvedčených postupov a odstránenie škodlivého využívania internetového aktivizmu. V tejto súvislosti by sa mali poskytnúť primerané prostriedky, ktoré sa považujú za potrebné na hodnotenie a šírenie používania kyberaktivizmu.

1.4.

Okrem toho v súvislosti s inštitucionálnou správou kyberaktivizmus podporuje oblasti spolurozhodovania a rozdelenie právomocí prostredníctvom aktívnych a reaktívnych interakcií medzi viacerými subjektmi (vlády, organizácie občianskej spoločnosti, sociálni aktéri, občania a podniky).

1.5.

Preto si podpora kyberaktivizmu vyžaduje plošnú sieťovú konfiguráciu, ktorá zahŕňa horizontálne vzťahy medzi občanmi aj vertikálne vzťahy medzi vládami a verejnosťou. Horizontálna interakcia podporuje solidaritu online prostredníctvom aktívneho a angažovaného kybernetického dobrovoľníctva, ako aj spoločných aktivít a iniciatív v oblasti spolupráce. Vertikálna interakcia zhora nadol sa zintenzívňuje vďaka elektronickej verejnej správe, kde prispieva k transparentnosti a uľahčuje prístup verejnosti a výmenu informácií o verejných záležitostiach. Vertikálna interakcia zhora nadol posilňuje zastúpenie občanov v inštitúciách v rámci otvorenej elektronickej demokracie, ktorá umožňuje účinnú účasť prostredníctvom konzultácií s občanmi alebo legislatívnych iniciatív.

1.6.

EHSV napokon poukazuje na potrebu vytvárať a uplatňovať špecifické metódy hodnotenia a ukazovatele na meranie hospodárskeho a sociálneho vplyvu kyberaktivizmu a vypracúvať štúdie a správy na dosiahnutie väčšej jednotnosti jeho činnosti s ohľadom na faktory, ako je účinné zastúpenie a vedenie, kontinuita a vznik nových štruktúr a sociálnych modelov správania atď.

2.   Úvod

2.1.

Vplyv, ktorý majú nové technológie na dnešnú spoločnosť, sa odráža vo virtuálnom priestore známom ako digitálny ekosystém, kde sa vyvíjajú nové spôsoby života, aby nahradili tradičné formy prejavu a interakcie v spoločnosti.

2.2.

Okrem hospodárskych, kultúrnych a inovačných aspektov tejto technologickej revolúcie by sa osobitná pozornosť mala venovať výzvam a príležitostiam v oblasti informácií, komunikácie a účasti v súvislosti s novým kontextom riadenia, v rámci ktorého môže vzájomne prepojená spoločná zodpovednosť do značnej miery určovať hlavné zmeny spôsobu, akým bude spoločnosť v budúcnosti štruktúrovaná a organizovaná.

2.3.

Vplyv sociálnych sietí online a internetu, v ich inkluzívnej podobe, otvoril nové obzory pre úlohu, ktorú môžu občania zohrávať pri budovaní spoločnosti, keďže im priznáva právomoci a prideľuje im vedúcu úlohu pri koncipovaní svojej spoločnej budúcnosti.

2.4.

Táto kolektívna tendencia sa postupom času posilnila na celosvetovej úrovni a pomohla posilniť iniciatívy, ktoré už boli prijaté, a ďalej konsolidovať schopnosť prepojenia, interakcie a poskytnutia spätnej väzby v oblastiach rozhodovania a právomocí, ktoré sú čoraz viac rozptýlené a majú vysokú úroveň bezprostrednosti a rozsahu. Následne sa vykonané kroky premietnu do nových krokov s pákovým efektom, ktorý vedie k stupňovaniu.

2.5.

V tejto súvislosti je dôležité, aby sa digitálne občianske hnutia nepovažovali jednoducho za skupinu používateľov internetu s typickými znakmi „davu“, ale skôr za „inteligentný dav“, teda skupinu, ktorá sa správa inteligentne a koná efektívne vďaka exponenciálnemu nárastu prepojení v sieti. Táto sieť prepojení umožňuje ľuďom navzájom sa spojiť s cieľom získať prístup k informáciám, komunikovať s inými ľuďmi, a tým vytvoriť skutočnú sociálnu koordináciu, ktorej cieľom je vybudovať spoločnosť, ktorá je informovaná, zodpovedná a v ktorej sa ľudia zapájajú do diania.

2.6.

V dôsledku toho je hlavnou pridanou hodnotou uvedeného scenára aktívne zapojenie ľudí, ktorí sa nechcú vzdať kontroly nad záležitosťami, ktoré sa ich týkajú, a ktorí sú nielen pripravení niesť túto zodpovednosť, ale v súlade s ňou aj konať, čoho dôkazom sú niektoré údaje (Tascón, Mario a Quintana, Yolanda: Kyberaktivizmus: Nové revolúcie prepojených más. La Catarata, 2012) o každodenných činnostiach online: 1,6 milióna príspevkov na blogoch či 140 miliónov správ v službe Twitter.

2.7.

To isté by sa dalo tvrdiť pri preskúmaní dokumentácie o kyberaktivizme, v ktorej sa zdôrazňujú udalosti a sociálne hnutia významného dosahu a rozsahu, ako sú Occupy Wall Street, park Gezi, arabská jar a španielsky 15M, ako aj kampane na získanie podpory na dobročinné a solidárne účely podporované uznávanými organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré dokonca zahŕňajú snahy o vyzbieranie finančných prostriedkov prostredníctvom mechanizmov kolektívneho financovania (tzv. crowdfunding), alebo jednoducho pridaním sa k platformám, ktoré majú transparentné financovanie.

3.   Digitálny aktivizmus – internetový aktivizmus

3.1.

V nadväznosti na rôzne vymedzenia použité na opis kyberaktivizmu je možné zhrnúť tento pojem ako stratégiu alebo činnosť, ktorá sa snaží ovplyvniť aktuálne dianie prostredníctvom elektronických médií, využíva nové technológie ako komunikačný kanál a ktorej cieľom je prenos informácií v oblasti občianskej účasti.

3.2.

Za médiá používané na účely kyberaktivizmu sa okrem toho považujú všetky informačné a komunikačné technológie, ktoré využívajú sociálne médiá a siete umožňujúce rýchlu a účinnú elektronickú komunikáciu medzi občanmi. To súvisí so spoločným záväzkom aktívne riešiť potreby, problémy alebo otázky, o ktoré sa ľudia zaujímajú, na základe ideologickej motivácie alebo hodnôt opierajúcich sa o etiku a solidaritu.

3.3.

Bežné a neškodné využívanie internetu na určitý účel alebo cieľ sa zreteľne líši od iných druhov činností (Denning, 2001), ako sú napríklad „hacktivism“ (nezákonný online aktivizmus) alebo elektronická občianska neposlušnosť, a to pokiaľ ide o metódy aj ciele, keď majú zločinný charakter. V prípade digitálneho aktivizmu alebo, ak chceme použiť správny výraz, kyberaktivizmu, sa činnosti musia zameriavať na všeobecné blaho alebo konkrétne na odolnosť a úsilie o prekonanie ťažkostí alebo nepriaznivých okolností, ktorým môžu niektoré skupiny obyvateľov opakovane alebo neočakávane čeliť.

3.4.

Medzi najčastejšie podoby kyberaktivizmu patrí vyhľadávanie informácií na webe; vytváranie internetových stránok, ktoré poskytujú informácie a dokumentáciu; elektronické zverejňovanie; zakladanie virtuálnych komunít; hromadné posielanie elektronickej pošty; vytváranie priestoru a fór na diskusiu na sieti; plánovanie, oznamovanie a koordinácia činností; nadväzovanie strategických spojenectiev a spolupráce; podpora združení; návrhy na podporu a/alebo registráciu do kolektívnych iniciatív, ktoré sa už uskutočňujú.

3.5.

Kyberaktivizmus by mohol zahŕňať aj medzinárodné politické výzvy prostredníctvom internetu alebo opatrenia v rámci novej koncepcie internetu „web squared“, kde ide o kolektívne činnosti, pri ktorých sa jednotlivci, ktorí sú fyzicky rozdelení (na globálnej alebo miestnej úrovni), prostredníctvom mobilných komunikačných nástrojov spojili a schádzajú sa na určitom fyzickom mieste.

3.6.

Online aktivizmus alebo kyberaktivizmus je vysoko účinným a výkonným nástrojom, ktorý umožňuje prenos informácií a znalostí týkajúcich sa dôležitých otázok, o ktorých verejnosť nemusí byť informovaná, a preto nie je schopná včas reagovať mobilizovaním podpory. Ich účinnosti však stále chýba legitímne postavenie alternatívy k tradičným kanálom používaným na podporu spoločnej veci.

4.   Kyberaktivizmus v rámci politík Európskej únie

4.1.

Prístup ku kyberaktivizmu v Európskej únii je založený na jednej strane na politikách na podporu digitálnej spoločnosti a na druhej strane na politikách na podporu účasti a sociálnych politikách, pričom treba zohľadniť aj dôraz na uplatňovanie zásad dobrej správy vecí verejných vo verejnej správe.

4.2.

V článku 11 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Sloboda a pluralita médií sa musia rešpektovať.

4.3.

Okrem toho je v článku 12 Charty základných práv Európskej únie zakotvená sloboda zhromažďovania a združovania sa a stanovuje sa v ňom, že každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovania sa na všetkých úrovniach, predovšetkým v súvislosti s politickými, odborovými a občianskymi záležitosťami.

4.4.

Do úvahy by sa mal brať aj článok 8 charty, v ktorom sa uvádza, že každý má právo na ochranu svojich osobných údajov, a ustanovuje sa v ňom povinnosť spravodlivo spracovávať tieto údaje na určené účely a na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom. Rovnako má každý právo na prístup k údajom, ktoré boli zhromaždené v súvislosti s ním, a právo na ich opravu. Rovnako dôležitým faktorom je zásada rovnakých príležitostí ako základného právo pri riešení digitálneho vylúčenia, najmä pokiaľ ide o zraniteľné skupiny.

4.5.

Digitálna agenda pre Európu sa okrem iného zameriava aj na tieto aspekty, ktoré majú členské štáty povinnosť chrániť:

sloboda prístupu k digitálnym službám a obsahu. To je kľúčový faktor výkonu občianstva v demokratickom kontexte elektronického aj skutočného života,

zapojenie občanov. Európa bude využívať výhody digitálnej revolúcie len vtedy, ak sa všetci občania EÚ zmobilizujú a budú mať možnosť plne sa zapojiť do novej digitálnej spoločnosti,

zabezpečenie univerzálneho a vysokorýchlostného prístupu, ktorý je nevyhnutným a dostatočným predpokladom účinného a výkonného kyberaktivizmu,

transparentnosť pri správe digitálnych zdrojov, nástrojov a štruktúr, ktoré bránia otvorenej účasti alebo znemožňujú ciele a procesy kyberaktivizmu a jeho rozvoj,

podpora digitálnych zručností pre inkluzívnu digitálnu spoločnosť. Potenciál Európy spočíva v zručnostiach jej občanov, jej pracovnej sily a organizácií. Bez všadeprítomnej infraštruktúry sa môžu informačné a komunikačné technológie používať len obmedzene a bez zručností môže z takéhoto používania vyplynúť len obmedzená hospodárska a sociálna hodnota. Takisto je veľmi dôležité zmenšiť digitálnu priepasť, ktorá spôsobuje nerovnováhu a nerovnosti,

účinná ochrana digitálnych práv. Kým sa ľudia necítia dostatočne isto, nebudú sa aktívne zapájať, komunikovať ani slobodne vyjadrovať svoje názory,

rozvoj toho, čo je známe ako „piata sloboda“: voľný pohyb obsahu a poznatkov.

4.6.

Aktívne občianstvo zahŕňa účasť občanov, skupín občanov a organizácií občianskej spoločnosti, najmä sociálnych partnerov na príprave politík (vertikálny dialóg medzi občianskou spoločnosťou a verejnou administratívou), ako aj vytváranie ich sietí a ich vzájomnú spoluprácu (horizontálny dialóg).

5.   Dobrovoľníctvo ako súčasť kyberaktivizmu

5.1.

V digitálnej spoločnosti, ako je tá dnešná, internet a sociálne siete zjavne poskytujú nesmierne príležitosti na sociálnu zmenu. Ľudia môžu bez časových či priestorových obmedzení jednoduchým a prístupným spôsobom prispieť k dosiahnutiu výraznej zmeny vo svojom okolí aj mimo svojej každodennej sféry a pomáhať tisícom ľudí bez toho, aby od toho očakávali akýkoľvek osobný prospech.

5.2.

Bez toho, aby povzbudzovali takzvaný „slacktivism“, čiže aktivizmus bez veľkej námahy a účinku, alebo polovičatý aktivizmus, nové informačné a komunikačné technológie umožňujú občanom zvládať obavy, zapájať sa do riadenia svojich záležitostí a brániť svoje práva a záujmy, aktívne a angažovane spolupracovať na iniciatívach, ktoré pomáhajú vyjadriť myšlienky, zásady a hodnoty, čo podporuje pocit úspechu a bráni sociálnemu odcudzeniu. Rovnako sa stávajú faktorom súdržnosti a integrácie komunity.

5.3.

Virtuálne dobrovoľníctvo alebo online dobrovoľníctvo znamená dobrovoľníctvo prostredníctvom nových technológií pri činnostiach, ktoré si nevyžadujú fyzickú prítomnosť, a to prostredníctvom podpory kampaní, šírenia a vytvárania informácií, práce v oblasti starostlivosti a všetkých ďalších úloh, ktoré sa môžu vykonávať online altruistickým spôsobom s oddanosťou určitému cieľu alebo veci.

5.4.

Keď sa toto digitálne dobrovoľníctvo obmedzuje na podporné a komunikačné kampane a kampane zamerané na šírenie informácií, patrí do rozsahu pojmu kyberaktivizmus; v tomto prípade v podobe účasti na protestných činnostiach a elektronickom podávaní správ (zber podpisov, osobné príspevky, aktivity exponenciálneho šírenia informácií atď.).

5.5.

Rôzne platformy a webové lokality v snahe o rozvoj a rozšírenie činnosti posilňujú postavenie miliónov ľudí, zvyšujú ich informovanosť a povzbudzujú ich, aby reagovali na naliehavé a dôležité otázky bez ohľadu na dejisko udalostí a na ich charakter (hospodársky, sociálny, environmentálny, politický, atď.).

5.6.

Tento model mobilizácie prostredníctvom internetu umožňuje spojenie vôle a individuálneho úsilia tisícov ľudí. Hoci títo ľudia môžu byť anonymní a záležitosti sa ich nemusia priamo týkať, je táto jednota významná tým, že sa môže rýchlo stať veľkou kolektívnej silou schopnou ovplyvniť príslušné sféry moci a rozhodovania.

V konečnom dôsledku tento typ diaľkového dobrovoľníctva zvyšuje schopnosť organizácií a poskytuje priestor viacerým ľuďom, aby sa zapojili, čím sa zvyšuje inkluzívnosť.

6.   Návrhy opatrení

6.1.

Napriek dokázanému potenciálu a prínosu kyberaktivizmu však stratégie používané v sociálnych médiách niekedy spájajú ľudí, ale nevytvárajú stabilné virtuálne komunity, čo do istej miery znižuje udržateľnosť uskutočňovaných sociálnych zmien. Objektívne posúdenie spojené s kvalitatívnymi kritériami a zásadami, ako aj prínosy v sociálnej oblasti, ktoré poskytuje iniciatíva, by preto mali pomôcť vytvoriť metodiku v tejto oblasti.

6.2.

Domnievame sa, že by bolo vhodné podporiť aktívny rozvoj kyberaktivizmu a digitálneho dobrovoľníctva, pretože prostredie, ktoré poskytujú sociálne siete a internetové portály, ponúka väčšiu dostupnosť, bezprostrednosť a relevantné množstvo pre sociálnu účasť a verejnú spoluzodpovednosť so značnými úsporami nákladov na riadenie, koordináciu a vykonávanie činností. Okrem toho podporujú podmienky na zapojenie: prístupnosť, zodpovednosť a dostupnosť.

6.3.

Európsky hospodársky a sociálny výbor preto vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich príslušných právomocí prijali potrebné opatrenia s cieľom účinne podporiť vykonávanie a rozvoj mechanizmov kyberaktivizmu a online účasť, aby sa tak podporila a posilnila sociálna angažovanosť a dobrovoľníctvo.

6.4.

Podpora by sa mala poskytovať aj pre zavádzanie príslušných noriem a hodnotiacich kritérií na podporu a povoľovanie týchto mechanizmov a malo by sa prispieť k transparentnosti a pridanej hodnote zvyšovania informovanosti a mobilizačných procesov.

6.5.

Ďalším dôvodom je, aby bolo možné určiť prínosy v sociálnej oblasti, ktoré boli vytvorené. Takisto je dôležité zabezpečiť účinnú ochranu a uplatňovanie práv priznaných v tejto oblasti európskym občanom, ako je uvedené vyššie, najmä pokiaľ ide o uľahčenie prístupu a slobodu informácií, zabezpečenie výmeny informácií a jej integrity, dôvernosti a kontinuity prostredníctvom siete bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom znížila rýchlosť prenosu ich komunikácie. Tieto záruky by sa podľa potreby mali v prípade zraniteľných skupín uplatňovať primeraným spôsobom.

6.6.

Na druhej strane treba vzhľadom na ich význam v súvislosti s kyberaktivizmom uviesť aktívnu elektronickú justíciu a hodnoty dôvery a dobrého mena s cieľom zlepšiť záruky kybernetického priestoru.

6.7.

Príslušné orgány by mali zabezpečiť sprístupnenie verejnej infraštruktúry a technologických nástrojov, ktoré ľuďom umožnia vykonávať digitálne činnosti, ako aj prispôsobiť sociálne štruktúry novým technológiám a podporovať činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú potrebné na to, aby sa ľuďom umožnilo používanie týchto nástrojov a aby sa zmenšila existujúca digitálna priepasť v záujme väčšej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti.

6.8.

Napokon by mali byť navrhnuté a prijaté programy s cieľom zvýšiť informovanosť občanov o sociálnej účasti a dobrovoľníctve prostredníctvom nových technológií, a tak pomáhať subjektom a iniciatívam, ktoré sa venujú týmto oblastiam prostredníctvom spolupráce v kontexte riadneho riadenia inštitúcií.

V Bruseli 16. septembra 2015

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE