17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/44

Spravodajkyňa:

An LE NOUAIL MARLIÈRE

1.1.

EHSV odporúča členským štátom Únie pre Stredozemie a EÚ, aby ratifikáciou príslušných medzinárodných dohovorov potvrdili dohodnuté ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

1.2.

EHSV odporúča členským štátom Únie pre Stredozemie a EÚ, aby rozhodne chránili verejné investície potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.

1.3.

EHSV odporúča členským štátom Únie pre Stredozemie a EÚ, aby do realizácie zapojili občiansku spoločnosť a samosprávy na miestnej úrovni, čo najbližšie k obyvateľom.

1.4.

Výbor berie na vedomie závery Rady pre zahraničné veci a medzinárodné vzťahy z 26. mája 2015 a výročnú správu Európskej komisie za rok 2015 o záväzkoch EÚ a členských štátov a poskytovaní oficiálnej rozvojovej pomoci.

1.5.

Ľutuje však, že EÚ si na dosiahnutie cieľa 0,7 % HDP stanovila až rok 2030 (1).

1.6.

Výbor podporuje zámer EÚ posilniť iné ako finančné aspekty (ratifikácia medzinárodných právnych nástrojov, boj proti finančnej trestnej činnosti).

1.7.

Nabáda, aby sa presadzoval koherentný postoj medzi dvojstrannými, viacstrannými a mnohostrannými obchodnými záujmami a cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja, v záujme zachovania dôveryhodnosti cieľov, ako aj európskej pomoci.

1.8.

Výbor odporúča pokračovať v dialógu medzi sociálnymi partnermi a európskymi inštitúciami v oblasti odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ku ktorému bol prizvaný a ktorý pomohol nadviazať (2), ako aj v akčných programoch v tejto oblasti.

1.9.

Výbor sa zasadzuje za to, aby sa v agende EÚ a jej susedskej politike prihliadalo na tieto odporúčania: zosúladenie obchodnej, vonkajšej, rozvojovej a finančnej politiky a politiky v oblasti ochrany demokracie a ľudských práv, v súlade so záväzkami, ktoré vyslovila podpredsedníčka Federica MOGHERINI pred zástupcami občianskej spoločnosti 28. mája 2015 (3).

2.1.

V nasledujúcich rokoch bude európsku a celosvetovú agendu ovplyvňovať diskusia o cieľoch v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015. Európsko-stredomorský región sa ako celok vyznačuje osobitnými vlastnosťami, v dôsledku ktorých je nevyhnutné zamyslieť sa nad tým, akým spôsobom by sa mali ciele v oblasti udržateľného rozvoja začleniť do európskej susedskej politiky a do politík krajín južného Stredozemia. Potravinová bezpečnosť, chudoba a sociálne vylúčenie, nedostatočný prístup k vode, špecifická situácia krajín tohto regiónu prechádzajúcich hospodárskou a demokratickou transformáciou, nevyhnutnosť obnoviť mier a bezpečnosť, to všetko sú dôvody, prečo je užitočné, aby EHSV vypracoval stanovisko, ktorého cieľom bude vymedziť niekoľko usmernení na vykonávanie a monitorovanie agendy na obdobie po roku 2015 v Stredozemí.

2.2.

EHSV môže pomôcť identifikovať konkrétne výzvy a vypracovať návrhy pre európsko-stredomorský región spolu s občianskou spoločnosťou, a tým poskytnúť užitočné rady vládam tohto ťažko skúšaného regiónu a európskym inštitúciám.

2.3.

Týmto stanoviskom chce EHSV tiež nadviazať na práce, ktoré už uskutočnil, pokiaľ ide o ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja všeobecne, ako aj v súvislosti s týmto konkrétnym zemepisným regiónom, t. j. pobrežím Stredozemného mora.

2.4.

Generálny tajomník OSN predložil súhrnnú správu o príspevkoch otvorenej pracovnej skupiny, ktorá bola poverená preskúmaním univerzálnych cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015, ktorá nadväzovala na prijatie deklarácie vlád pod názvom „Akú chceme budúcnosť?“ po konferencii Rio+20 a ktorou sa prijalo rozhodnutie premeniť miléniové rozvojové ciele, určené pre rozvojové krajiny, na síce diferencované, ale univerzálne ciele, ktoré sa budú týkať celého ľudstva, a to tak priemyselne vyspelých, ako aj rýchlo sa rozvíjajúcich, rozvojových a menej rozvinutých krajín. Na rôznych regionálnych a nižších ako regionálnych úrovniach sa uskutočnili rozsiahle konzultácie a hlavné skupiny občianskej spoločnosti zastúpené v Organizácii Spojených národov mali možnosť zúčastniť sa na nich a vyjadriť v nich svoj záujem. V súvislosti „s prostriedkami na realizáciu a celosvetovým partnerstvom pre udržateľný rozvoj“ bolo stanovených sedemnásť cieľov a 169 úloh.

2.5.

V roku 2015 sa majú uskutočniť dve dôležité udalosti, ktoré sú neodlučiteľné od cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015: medzinárodná konferencia o financovaní rozvoja, v júli 2015 v Addis Abebe, a 21. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, na konci roka 2015 v Paríži.

2.6.

Tento program v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015 má za cieľ vytvoriť rámec pre budúce aktivity Organizácie Spojených národov v teréne a nové zameranie na rovnosť, sociálnu integráciu a dôstojnú prácu, pričom treba zachovať stabilné zdroje príjmov pre pracujúce osoby, životné prostredie a tempo obnovy biologických a prírodných zdrojov. Tento program však vychádza z konštatovania, že hospodársky model, ktorým sa riadi naša spoločnosť, nie je udržateľný. Znamená to, že svetoví lídri budú mať za úlohu neupustiť od ambiciózneho cieľa. V mnohých častiach sveta, a predovšetkým v prípade európsko-stredomorského regiónu, nie je v žiadnom prípade možné ďalej znášať situáciu, aká v súčasnosti existuje na hospodárskej, sociálnej, environmentálnej a napokon aj politickej úrovni. Mnohí zastávajú názor, že na to, aby sa dosiahli ciele trvalo udržateľného rozvoja a zmenila súčasná situácia, by bolo potrebné upraviť hospodárske a finančné zásady, ktorými sa dnes hospodárstvo riadi.

2.7.

Severne od pobrežia Stredozemného mora sa krajiny južnej Európy nachádzajú v sociálnej a hospodárskej situácii, ktorú už občania neakceptujú a ktorá neumožňuje zaoberať sa environmentálnymi a klimatickými požiadavkami, ktoré by európskym občanom ponúkli perspektívu vytvoriť iný environmentálny, hospodársky a sociálny priestor. Mladí ľudia aj navzdory investíciám do ich vzdelávania zo strany vnútroštátneho alebo európskeho systému nemajú príležitosti na to, aby sa mohli rozvíjať a prispievať k posilneniu hospodárskej, sociálnej a environmentálnej konkurencieschopnosti EÚ.

2.8.

Od roku 2008 sa vytvorilo málo pracovných miest a práve naopak mnoho pracovných miest bolo zrušených a tempo ich vytvárania nezodpovedá demografickému vývoju ani príchodu absolventov na trh, preto sa úsporné opatrenia bez perspektívy stretávajú s odmietavým postojom. Verejné politiky a služby v oblasti vzdelávania, zdravia, dopravy a bývania trpia v dôsledku úsporných opatrení, a pritom realizácia cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje, aby sa tieto služby posilnili. Počet ľudí bez strechy nad hlavou a ľudí žijúcich v nevyhovujúcich podmienkach neprestáva v EÚ 28 rásť. Väčšina pracovných miest je obsadených nadmerne flexibilným spôsobom, sú neisté a bez perspektívy do budúcnosti. Počet málo alebo zle odmeňovaných stážistov narastá, sme svedkami radikalizácie európskej spoločnosti, intolerancie, odmietania ostatných, nepochopenia, prehlbuje sa priepasť medzi generáciami, individualizmus a boj o prežitie vedú ku konfliktu medzi profesionalizovanými politickými triedami a zmätenými občanmi.

2.9.

Južne od Stredozemného mora vidíme odmietanie diktatúr, ktoré zabavili hospodársky zisk, slobodu prejavu a rovnosť občanov. Vo viacerých krajinách prešla transformácia rôznymi fázami, počnúc očakávaným príkladom národného konsenzu v prospech demokracie až po upevnenie autoritatívnej vlády v rukách všemocnej armády. Ťažili z toho radikalizované skupiny, ktoré využili situáciu buď na ozbrojenú okupáciu alebo na opätovné zavedenie svojich zločineckých režimov. Časť Afriky je teraz pod vplyvom tejto trvalej hrozby, Blízky a Stredný východ zažívajú súčasne najväčšie presuny obyvateľstva a zmeny politického a vojenského vplyvu. Civilné obyvateľstvo skrátka nemá viac pokoj.

2.10.

Pravdepodobne nijaký cieľ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja nebude za týchto podmienok vierohodným spôsobom, ako obnoviť mier, zabezpečiť materiálny blahobyt a hospodársky rozvoj v regióne. V regiónoch, ktoré sa vyznačujú demokratickou, sociálnou a environmentálnou nestabilitou, nie je možné dlhodobo prilákať, udržať a rozvíjať žiadne investície. Okrem toho v podmienkach hospodárskeho rozvoja, z ktorého malo počas mnohých desiatok rokov prospech len niekoľko rodín, osôb alebo diktátorov, dochádza k oslabeniu inštitúcií schopných fungovať spravodlivo, transparentne a demokraticky.

3.1.

Fakty ukazujú, že európsko-stredomorský región je náchylný na environmentálne katastrofy, či už na súši alebo na mori. Podľa správy z roku 2013 stredomorské pobrežné oblasti poskytujú živobytie najmenej 150 miliónom ľudí. V tej iste správe sa uvádza, že Program OSN pre životné prostredie (UNEP) registruje 13 plynových elektrární, 55 rafinérií, 180 elektrární, 750 rekreačných prístavov, 286 obchodných prístavov, 112 letísk a 238 odsoľovacích zariadení pozdĺž stredomorského pobrežia, pričom väčšina z nich predstavuje potenciálne zdroje environmentálnych núdzových situácií. V správe sa tiež uvádza, že najvyššou prioritou pre celý tento región je zaviesť primerané opatrenia na zmiernenie vplyvu v prípade prírodných alebo človekom spôsobených katastrof (4).

4.1.

Člen Komisie Johannes HAHN vo svojom príhovore 28. mája zdôraznil, že je nevyhnutné každoročne vytvoriť 5 miliónov nových pracovných miest, aby sa zabezpečila práca pre čoraz vyšší počet pracovníkov a zaručilo sociálne začlenenie. Takisto pripomenul, že na to, aby sa tento cieľ dosiahol, bude musieť región dosahovať hospodársky rast vyšší ako 6 %.

4.2.

Kľúčom k úspechu musí byť presadzovanie dôstojných pracovných miest (cieľ 8), pretože pracovné miesta nízkej kvality (neisté, zle platené, bez dlhodobej a univerzálnej sociálnej ochrany) sú prvým krokom k chudobe. Preto sa treba znovu zamerať na kvalitu rastu, bezpečné a zdravie neohrozujúce podmienky zamestnávania a pracovné podmienky, sociálnu ochranu pre pracovníkov a ich rodiny, ako hlavné nástroje boja proti chudobe a vylúčeniu.

5.1.

Na zabezpečenie produktívneho a účinného prínosu súkromného sektora do obchodných partnerstiev pre priemyselný rozvoj je potrebné zostaviť program z hľadiska dôstojnej práce, ktorý bude taký nekompromisný ako doteraz ešte nikdy, pokiaľ ide o uspokojivé pracovné podmienky. Nové pracovné miesta sa musia viac ako kedykoľvek predtým vyznačovať kvalitou, primeranou odmenou, rešpektovať životné prostredie a zdravie ľudí a musí byť zabezpečená účinná sociálna ochrana (5). Je to obzvlášť dôležité pre región Blízkeho východu a severnej Afriky, kde miera nezamestnanosti mladých ľudí patrí medzi najvyššie na svete a neustále rastie, preto je tam značný počet mladých ľudí v aktívnom veku, ktorí nemajú zamestnanie, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET). Na to, aby sa zabezpečila sociálna a politická stabilita a predišlo konfliktom, je nevyhnutné zaručiť minimálny príjem pre ľudí v neformálnom sektore, čím sa zníži radikalizmus a extrémizmus, a tak prispeje k politickej stabilite a bezpečnosti (6). Formálne a ďalšie vzdelávanie, rovnosť, účasť mladých ľudí a žien na trhu práce, túžba občanov po rešpekte, sloboda prejavu, slušná mzda, bezpečnosť, ochrana životného prostredia a verejného zdravia, výchova detí a solidarita medzi generáciami patria medzi snahy, ktoré sú pre obidva brehy spoločné. Je potrebné, aby tieto snahy garantovali vlády bez hrozby nadnárodnej arbitráže, za ktorou bude jednostranná ochrana konkrétnych záujmov, a to so všetkou dôležitosťou, ktorú by sme si priali prikladať medzinárodnému obchodu na účely financovania univerzálnych cieľov (7).

6.1.

Mnohostranné rokovania WTO sa zameriavajú na obchod ako hlavný prostriedok na dosiahnutie produktívneho trvalo udržateľného rozvoja. Viaceré rokovania prebiehajúce v súčasnosti sú však dôkazom nedostatočného súladu medzi niektorými cieľmi v oblasti voľného obchodu a uskutočňovaním cieľov trvalo udržateľného rozvoja: dohody o službách, ktorých cieľom je liberalizácia alebo privatizácia mnohých verejných služieb, ktoré sú dostupné občanom v čo najväčšom rozsahu a potrebné na uskutočnenie cieľov, dohoda o environmentálnych statkoch, transfer technológií, práva priemyselného vlastníctva, dohoda o nových informačných technológiách, o odvetviach ťažobného priemyslu a využívaní pôdneho podložia, spôsoby urovnávania sporov medzi nadnárodnými spoločnosťami a štátmi. Početné sú aj oblasti, v ktorých sa produktívne ciele stávajú málo vierohodnými z dôvodu dlhého dohadovania sa medzi obchodnými a štátnymi mocnosťami.

6.2.

Obchodná politika by mala poskytovať rozvojovým krajinám politický priestor – vrátane schopnosti sústrediť sa na vplyv na nezamestnanosť, zraniteľných ľudí, rovnosť medzi pohlaviami a trvalo udržateľný rozvoj – a nie podporovať liberalizáciu ako samoúčelný cieľ. Odporúčame preto komplexnú revíziu všetkých obchodných dohôd a investičných zmlúv s cieľom identifikovať všetky oblasti, v ktorých môžu obmedzovať schopnosť rozvojových krajín predchádzať krízam a zvládať ich, riadiť kapitálové toky, chrániť právo na živobytie a dôstojné pracovné miesto, presadzovať spravodlivé zdaňovanie, poskytovať základné verejné služby a zabezpečiť udržateľný rozvoj.

6.3.

Vlády by mali uskutočniť povinné posúdenia vplyvu mnohostranných, viacstranných a dvojstranných obchodných a investičných dohôd na ľudské práva, pričom by sa mali zamerať najmä na právo na rozvoj a konkrétne na právo na stravu, zdravie a živobytie, so zreteľom na dôsledky pre marginalizované skupiny. Súčasťou tohto úsilia by bola realizácia navrhovaného uznesenia, ktoré bolo predložené na zasadnutí Rady pre ľudské práva v Ženeve v júni 2014, že by sa mala vytvoriť pracovná skupina, ktorá by navrhla nástroj na presadenie medzinárodných zákonných povinností z hľadiska ľudských práv v nadnárodných spoločnostiach.

6.4.

Počas určitého obdobia, ktoré treba ešte stanoviť a počas ktorého by bolo možné sa domnievať, že svet prechádza obdobím obnovy po finančnej kríze v roku 2008 a kríze demokracie v roku 2011, by sa mali investície, ktoré sú potrebné pre rast a zamestnanosť a ktoré sa týkajú rozvoja po roku 2015, vynechať z kalkulácie deficitu verejných financií, považovať za univerzálne, dlhodobé a udržateľné investície v spoločnom záujme, financovať bezúročne a vylúčiť zo špekulatívnych fondov.

6.5.

Boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa platenia daní, proti nezákonným finančným tokom určeným na pranie špinavých peňazí pochádzajúcich z nelegálnych aktivít, a to aj z nelegálnej práce, z pašovania migrantov a vývozu nezhodnoteného odpadu, musí umožniť získať dodatočné prostriedky potrebné na realizáciu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (8).

6.6.

Napokon by sme mali vziať do úvahy, že existujúce medzinárodné právne nástroje môžu takisto pomôcť pri realizácii, a keby boli niektoré dohovory – základné dohovory MOP, ktoré sa týkajú práce, Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, Dohovor o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti (dohovor č. 189), dohovor č. 184 o bezpečnosti a zdraví v poľnohospodárstve, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a jeho opčný protokol, ak máme uviesť len niekoľko príkladov – ratifikované a transponované do platného práva všetkých členských štátov Únie pre Stredozemie, predstavovali by prvoradé nefinančné prostriedky na realizáciu, ktoré by samotné zabezpečili právnu ochranu osôb (de jure) nevyhnutnú a potrebnú na skutočnú realizáciu (de facto) mnohých cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja:

Ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (9)

6.7.

Výbor Regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Európska komisia zorganizovali spoločne 28. mája 2015 fórum občianskej spoločnosti krajín Euromed, na ktorom predniesli svoje príspevky člen komisie Johannes HAHN, podpredsedníčka Federica MOGHERINI a predseda Európskeho parlamentu.

6.8.

Na tomto fóre, kde sa malo diskutovať o novom smerovaní susedskej politiky EÚ, člen Komisie Johannes HAHN pripomenul rôzne finančné prostriedky, ktoré boli priamo vyčlenené na humanitárnu krízu v Sýrii a v susediacich krajinách – 52 miliónov eur z nástroja na podporu občianskej spoločnosti v susedstve – a opísal, aké opatrenia boli podniknuté, k čomu treba pripočítať 40 miliónov z fondu EU Regional Trust Fund.

6.9.

Napokon treba poukázať na európsku agendu v oblasti migrácie, ktorú Európska komisia zverejnila dva týždne po summite hláv štátov a v ktorej sa navrhuje konkrétne rozdelenie opatrení v oblasti presídľovania a prijímania utečencov v súlade s článkom 78 ods. 3 ZFEÚ (11).