15.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 13/89


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Programy rozvoja vidieka – náplasti alebo prvé známky zotavenia?“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2016/C 013/14)

Spravodajca:

Tom JONES

Pomocná spravodajkyňa:

Joana AGUDO I BATALLER

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 22. januára 2015 v súlade s článkom 29 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Programy rozvoja vidieka – náplasti alebo prvé známky zotavenia?“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, ktorá bola poverená vypracovaním stanoviska výboru v danej veci, schválila svoje stanovisko 13. júla 2015.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 510. plenárnom zasadnutí 16. a 17. septembra 2015 (schôdza zo 17. septembra) prijal 192 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 10 členov sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko.

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta trvalý záväzok EÚ, členských štátov a regiónov riešiť niektoré výzvy, ktoré majú vidiecke oblasti, prostredníctvom rozsiahleho programu rozvoja vidieka. Uznáva úsilie Komisie a štátnych zamestnancov pri schvaľovaní a príprave nového programu. Vzhľadom na to, že skutočnej kríze čelia mnohé znevýhodnené vidiecke oblasti, je sklamaním oneskorené predloženie, schválenie a začatie programu v niektorých štátoch a regiónoch. Preto odporúčame, aby Komisia spoločne so štátnymi a regionálnymi orgánmi začala nezávislé preskúmanie procesu, aby sa v budúcnosti predišlo novým oneskoreniam programu.

1.2.

Úspech programu rozvoja vidieka závisí od účinnosti zásady partnerstva. Z povinností vyplývajúcich zo zmluvy a z iných záväzkov je nevyhnutné rozdeliť zodpovednosť za program medzi verejných a súkromných aktérov, mimovládne organizácie a sociálnych partnerov. EHSV konštatuje, že došlo k zlepšeniu v účasti na predchádzajúcich programoch, ale partnerstvo v rámci EÚ sa stále mení.

1.3.

Úloha monitorovacích výborov musí byť transparentná. Členovia by mali byť pri kontrole cieľov dôslední a mali by mať prístup k finančným usmerneniam. Členstvo by malo byť otvorenejšie a v prípade potreby schopné odrážať skupinové záujmy.

1.4.

V súlade s nariadením (EÚ) č. 1303/2013 a najmä jeho článkom 5 o partnerstve a viacúrovňovom riadení sa EHSV domnieva, že Komisia by mala monitorovať jeho uplatňovanie pri vypracovávaní partnerských dohôd a realizácii programov, a to tiež účasťou na činnosti monitorovacích výborov.

1.5.

Vítaný je rozsah programov vychádzajúci z miestnych potrieb a priorít, ako aj čoraz častejšie využívanie modelu miestneho rozvoja vedeného komunitou na priame zapojenie komunity. Pri využívaní modelu by sa mali podporovať najlepšie postupy efektívnej práce.

1.6.

Rozpočtové obmedzenia znamenajú doplnkovú, nezdvojenú úlohu pre zvyšok rozpočtu SPP. Odporúčame maximálne využívať štátne, súkromné a dobrovoľné zdroje spolufinancovania s efektívnym postupom pre žiadateľov. Riadiace orgány by mali uľahčiť prístup k politike súdržnosti a iným európskym investičným fondom, ak projekty spĺňajú širšie kritériá.

1.7.

Ako už EHSV konštatoval (1), pätnásť členských štátov previedlo finančné prostriedky z priamych platieb do programov rozvoja vidieka, zatiaľ čo v ďalších piatich členských štátoch sa prevody uskutočnili z druhého do prvého piliera. Obe možnosti sú legitímne, keďže spolutvorcovia právnych predpisov ich povolili, ale nie sú rovnocenné: cieľom programov rozvoja vidieka je vyrovnanejší územný rozvoj v každom regióne EÚ. Odporúča sa vypracovanie štúdie účinnosti tejto flexibility, vrátane jej vplyvu na hospodársku súťaž na jednotnom trhu.

1.8.

Prioritizácia výdavkov sa bude značne líšiť v rámci jednotlivých štátov a regiónov. V tomto stanovisku zdôrazňujeme význam udržateľného rozvoja hospodárskej činnosti, životného prostredia a sociálnej spravodlivosti so silným dôrazom na pridanie hodnoty vnútrozemským zdrojom. Odporúčame, aby Komisia uskutočnila v polovici trvania analýzu pokroku v dosahovaní cieľov uvedených priorít, pritom ale rešpektovala existujúce záväzky. Orgány by mali byť schopné urobiť úpravy, ktorými sa pri nových projektoch umožní úspešne zavŕšiť program a získať skúsenosti použiteľné pri ďalšej rámcovej politike určenej pre vidiek.

1.9.

Sú vážne obavy, že programy rozvoja vidieka nebudú schopné zabezpečiť väčšiu územnú súdržnosť. Odľahlejším a hospodársky okrajovým oblastiam v rámci štátov a regiónov aj medzi nimi chýba štrukturálna schopnosť využívať dostupné finančné prostriedky a podporu. Sú potrebné ďalšie cielené prostriedky na dlhšie obdobia, vrátane cezhraničného mentorstva, partnerstva, budovania kapacít poradenských štruktúr a inovatívnych úverov a investícií do súkromných a sociálnych podnikov.

1.10.

Uznáva sa zavedený model iniciatívy LEADER a podporujú sa siete pre rozvoj vidieka financované z prostriedkov EÚ s cieľom ďalšieho šírenia osvedčených postupov.

1.11.

Vo všetkých programoch je zreteľný silný dôraz na zachovávanie pracovných miest a vytváranie nových pracovných príležitostí na vidieku, ako aj na význam investícií, výmeny poznatkov, odbornej prípravy, mentorstva a užších väzieb s výskumnými pracoviskami. Dôležité sú opatrenia na motiváciu mladých ľudí, aby hľadali budúcnosť na vidieku, ako aj opatrenia, ktoré by uľahčili integráciu osôb s osobitnými potrebami alebo telesným či duševným postihnutím. Finančné stimuly na podporu generačnej obmeny majú zásadný význam. Vidiecke školy a vysoké školy okrem toho potrebujú užšie prepojenie s tradičnými aj meniacimi sa kvalifikačnými potrebami svojich oblastí.

1.12.

Je potrebné riešiť postupnosť plánovania so začlenením príležitostí programov rozvoja vidieka na testovanie obchodných modelov s celoštátnymi, regionálnymi pravidlami prevodu aktív. Mobilita pracovnej sily sa podporuje vtedy, ak sa opiera o kvalitnú odbornú prípravu a dodržiavanie zamestnaneckých práv.

1.13.

Bolo by vhodné osobitne sa zamerať na príspevok žien k úspechu programu a podporovať ho. Ženy zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní zotrvania obyvateľstva na vidieku, a to nielen vďaka diverzifikácii produkcie poľnohospodárskych výrobkov a ich spracovávaniu, ale aj spoluprácou na miestnom územnom rozvoji, a to ponukou činností v remeselnej výrobe a agroturistike, a tiež ako základný faktor inovácie.

1.14.

Sú vítané opatrenia na zlepšenie životného prostredia, jeho ekosystémov a kultúry regiónov. Podpora miestnych, presne označených výrobkov, vidieckeho cestovného ruchu a malých a komunálnych programov získavania energie z obnoviteľných zdrojov by mali priniesť udržateľný prínos pre hospodárstvo a komunitu. K obnove vidieka môže dôjsť len vtedy, ak sa bude opierať o efektívne ziskové poľnohospodárske, lesohospodárske a vidiecke podniky. Bude potrebné väčšie úsilie o zlepšenie porozumenia medzi poľnohospodármi a majiteľmi lesov produkujúcimi potraviny alebo obnoviteľné suroviny, environmentálny a rekreačný tovar a spotrebiteľmi s čoraz rozmanitejším európskym občianstvom.

1.15.

Riešenie vplyvov zmeny klímy na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a naopak je prioritou programov. Sú vítané projekty na zachytávanie oxidu uhličitého, zlepšenie kvality vody a pôdy, zníženie emisií, obohatenie ekosystémov a rozvoj obehového hospodárstva. Zlepšenia musia byť dlhodobé a musia sa vedecky merať počas uplatňovania niekoľkých agroenvironmentálnych a iných programov integrovaných s výrobou.

1.16.

Boj proti sociálnej nespravodlivosti závisí od širších štátnych a európskych fondov a politík vrátane poskytovania lepších internetových, dopravných a vzdelávacích služieb.

1.17.

Veľmi dôležitá je hospodárska obnova vidieka a komunity a programy rozvoja vidieka by sa mali testovať aj z hľadiska začlenenia všetkých vidieckych obyvateľov do týchto programov. Zapojenie občianskej spoločnosti a podnikateľská činnosť majú zásadný význam pre udržateľnosť vidieka.

2.   Úvod

2.1.

Európsky vidiek je životodarnou silou všetkých európskych občanov, a to nielen tých, ktorí tam žijú a pracujú. Poskytuje isté zásoby jedla, dreva, minerálov a vody. Poskytuje rozmanitosť prostredia, obnoviteľné zdroje energie, rekreačné možnosti, historické prostredie, remeslá a predovšetkým ľudí s mnohými odbornosťami a rozmanitou kultúrou. Približne 115 miliónov (23o%) občanov EÚ sa považuje za osoby žijúce vo vidieckych oblastiach.

2.2.

Medzi vidieckymi oblasťami sú však veľké rozdiely z hľadiska hospodárskej prosperity a sociálnej súdržnosti. Niektoré z nich sú bohaté a dynamické, iné krehké, vyľudňujú sa a sú roztrieštené. Mnohé z nich majú bohaté prírodné zdroje a nízke príjmy, vyznačujú sa riedkym osídlením s obmedzeným prístupom k verejným službám. To platí najmä pre odľahlejšie a horské oblasti a ostrovy. Príťažlivosť modernej hospodárskej a spoločenskej činnosti v mestách je neúprosná. To sťažuje vládam zabezpečiť udržateľnosť vidieckych komunít, najmä ak sa vykonávajú nevhodné mestské riešenia. Mobilita a voľný pohyb osôb sú dôležité zásady Európskej únie. Majú však nechcené dôsledky pre najchudobnejšie vidiecke regióny, keďže priveľa ľudí, a najmä mladých, odchádza za vidinou lepšieho života bez toho, aby sa v budúcnosti vrátili.

2.3.

Európa potrebuje víziu, aby mohla obnoviť dôveru v dobré životné podmienky na vidieku, založenú na ekologickom raste, podpore obehového hospodárstva, väčšom pochopení potrieb komunity a modernejších podporných službách. Toto stanovisko je zamerané na riešenie príčin rozdielov v miere úspešnosti a možnosti reálnych zlepšení počas nového programu financovania. Získalo sa poučenie pre tri piliere udržateľného rozvoja, hospodárskej, environmentálnej a sociálnej spravodlivosti? Majú všetky zainteresované strany skutočný zmysel pre zodpovednosť a partnerstvo?

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Existuje množstvo opatrení na obnovenie rovnováhy hospodárskych príležitostí medzi vidiekom a mestami a na stabilizáciu sociálnej súdržnosti členských štátov a regiónov a EÚ prostredníctvom prvého [nariadenie (EÚ) č. 1307/2013] a druhého piliera [nariadenie (EÚ) č. 1305/2013] SPP, ako aj svojich štrukturálnych fondov/Kohézneho fondu vyvíja trvalé úsilie s cieľom zvrátiť pokles, aj keď s obmedzeným a nestálym úspechom. Súčasná podpora EÚ v oblasti rozvoja vidieka financovaná z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) zriadeného nariadením (EÚ) č.o1306/2013 sa pred prevodom medzi piliermi odhaduje na 95,6 miliardy EUR, čo predstavuje 23o% rozpočtu SPP.

3.2.

Programy na roky 2014 – 2020 vychádzajú z dlhoročných skúseností s tým, čo funguje a čo nefunguje. Komisia podporuje Európsku sieť pre rozvoj vidieka a európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP-agri) s cieľom podporiť osvedčené postupy a inovatívne riešenia a EHSV odporúča, aby sa táto práca posilnila na všetkých úrovniach. Poučiť by sme sa mohli aj z osvedčených postupov iných poskytovateľov finančných prostriedkov.

3.3.

Hoci rozpočty sú nižšie ako niektoré iné rozpočty EÚ, dajú sa upraviť a zvýšiť zo štátnych a iných zdrojov spolufinancovania. Programy musia byť v súlade so zdrojmi prvého piliera a v prípade potreby spojené s ďalšími tokmi financovania v bezproblémovej byrokratickej infraštruktúre, ktorá umožňuje žiadateľom rýchlu reakciu a podporu mentorstva poradenských agentúr a miestnych orgánov zodpovedných za plánovanie.

3.4.

Zložky programov sú dostatočne pružné a lokálne, aby mohli vychádzať zo skutočných potrieb komunít. Model iniciatívy LEADER s miestnymi akčnými skupinami prináša spoločnú zodpovednosť a pozitívne výsledky, kde sú najefektívnejšie a najúspešnejšie. Technická podpora pre všetky zainteresované strany spolu s mentorstvom a odbornou prípravou je veľmi dôležitá pri všetkých projektoch a iniciatívach.

3.5.

Najviac znevýhodnené oblasti sa však snažia vykonať skutočné zlepšenia prostredníctvom krátkodobých programov vzhľadom na nedostatok podnikateľských zdrojov, zlú infraštruktúru, neskúsené vedenie komunity a sťažený prístup k ďalším investíciám. V záujme lepšej územnej súdržnosti by sa mala týmto oblastiam venovať väčšia pozornosť ako v rámci predchádzajúceho cieľa č. 1 programov financovania v rámci Kohézneho fondu/štrukturálnych fondov.

3.6.

Komisia vydala na roky 2014 – 2020 nové finančné pravidlá, ktoré by mali byť jasne zrozumiteľné a vykonávané riadiacimi orgánmi, ako aj monitorovacími výbormi bez zvýšenia administratívnej záťaže žiadateľov o projekt. V tejto súvislosti Európsky dvor audítorov vo svojich správach týkajúcich sa programového obdobia 2007 – 2013 a právneho rámca na obdobie 2014 – 2020 predložil návrhy na zabezpečenie efektívnejšieho využitia vynaložených prostriedkov (2).

3.7.

Došlo k vážnemu oneskoreniu v príprave a schvaľovaní viacerých nových programov, a to aj napriek sľubovanému zjednodušeniu. To je veľmi poľutovaniahodné vzhľadom na katastrofálny stav mnohých najchudobnejších vidieckych oblastí a na záujem, aby tieto programy urýchlene prispeli k riešeniu nízkych príjmov, nezamestnanosti mladých ľudí, zlých verejných služieb a vplyvu zmeny klímy. Do mája 2015 je potrebné ešte schváliť okolo 57 % (3) regionálnych a štátnych programov, aj keď sa predpokladá, že proces môže byť ukončený koncom roka.

4.   Konzultácie a zapojenie zainteresovaných strán

4.1.

EHSV zdôrazňuje význam vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 pre stanovenie všeobecných ustanovení Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho námorného a rybárskeho fondu. Poukazuje na osobitný význam článku 5 o partnerstve a viacúrovňovom riadení, v ktorom sa stanovuje, že je potrebné zahrnúť ďalšie orgány verejnej moci, hospodárskych a sociálnych partnerov a ďalšie organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť. Komisia by preto mala sledovať, ako sa uplatňuje nariadenie pri príprave dohôd o partnerstve a vykonávaní programov, a to aj prostredníctvom účasti v monitorovacích výboroch programov.

4.2.

V tomto stanovisku sa skúma miera zapojenia do prípravy programov rozvoja vidieka, aj keď jeho závery sú obmedzené nedostatkom a úzkym geografickým rozsahom schválených programov. Uskutočnili sa tri vypočutia (4) spolu s rozsiahlejšou distribúciou dotazníka. Včasné odpovede naznačili územne variabilný, ale lepší, vyspelejší proces zapojenia vlád a mimovládnych organizácií ako v predchádzajúcich programoch. Je však potrebné zvýšiť úsilie o šírenie najlepších postupov zapojenia vrátane väčšieho využívania komunikačných technológií na trvalý dialóg. Dialóg sa značne líši v rámci jednotlivých štátov a regiónov. Dohody o partnerstve môžu byť formálne, metodika miestneho rozvoja vedeného komunitou sa prijala iba v niektorých oblastiach a skutočná rozsiahla konzultácia končí skôr na začiatku ako na konci procesu (5). K dispozícii sú príklady osvedčených postupov a často sa zistili prípady, keď podobné zapojenie viedlo k lepším výsledkom pri iných politických iniciatívach (6).

4.3.

Samotné vlády nedokážu priniesť skutočnú zmenu potrebnú na oživenie vidieckych oblastí. Môžu poskytnúť legislatívny a plánovací rámec, demokratickú zodpovednosť, lepšie verejné služby a financovanie fungujúce ako katalyzátor. Ľuďom a životnému prostrediu však zmenu väčšinou prináša súkromné podnikanie, kvalifikovaní zamestnanci a sociálne a komunálne podniky. Aby boli ľudia ochotní investovať čas a prostriedky, musia byť presvedčení, že spoločná vízia lepšej budúcnosti vidieka sa môže splniť a že jej nebudú brániť zdĺhavé procesy uplatňovania.

4.4.

Hospodárski a sociálni partneri potrebujú na dosiahnutie úspechu zdroje, aby mohli trvalo spolupracovať so svojimi členmi a vládami. Keďže sa plány líšia a vyvíjajú, musí byť väčší zmysel pre spoločnú zodpovednosť za politiky a ich vykonávanie. Monitorovacie výbory musia mať širokú členskú základňu, ktorá je informovaná a schopná účinnej kontroly. EHSV je odhodlaný uľahčiť rozvoj lepších modelov partnerstva s občianskymi a sociálnymi partnermi (7).

5.   Náhradné riešenia alebo prvé znaky hospodárskeho oživenia?

5.1.

Naše vypočutia v Bruseli a v severnom Walese potvrdili, že programy zahŕňali ciele pre výsledky (8). Výsledky cieľov by mala pravidelne posudzovať Komisia, monitorovacie výbory a zainteresované strany v záujme dosiahnutia skutočného pokroku a zhodnotenia vynaložených prostriedkov. Tiež by sa mala vypracovať štúdia o tom, či prevod finančných prostriedkov medzi piliermi bol účinný alebo prispel k širšiemu geografickému narušeniu hospodárskej súťaže.

5.2.

Boli určené tri skúšobné témy pre udržateľný rozvoj: podnikanie a zamestnanosť, životné prostredie a sociálne začlenenie.

Podnikanie a zamestnanosť

5.3.

Hoci sa rozpočet SPP znižuje, ďalšie požiadavky Komisie na dodržiavanie pravidiel platieb v rámci prvého piliera sa zvyšujú. Preto je nutné, aby program rozvoja vidieka podporoval investície do konkurencieschopného poľného a lesného hospodárstva aj prostredníctvom výrobkov s väčšou pridanou hodnotou, lepšieho marketingu, posilnenia krátkych dodávateľských reťazcov, značiek a výmeny poznatkov. Univerzity a vysoké školy musia zohrávať významnú úlohu vo svojich regiónoch a pri podpore najviac znevýhodnených regiónov prostredníctvom partnerstva a mentorstva. Mali by spolupracovať s pracoviskami poľnohospodárskeho a vidieckeho poradenstva, aby sa výskumné fondy EÚ využívali na uspokojovanie špecifických miestnych potrieb. Program rozvoja vidieka by mal byť mostom medzi žiadateľmi a Európskym investičným fondom a rámcovým programom Horizont 2020 a pritom pomáhať uplatňovať vedecké poznatky v poľnohospodárskych podnikoch alebo na vidieku. Hoci školy nie sú priamo financované z programu rozvoja vidieka, majú jasnú úlohu, najmä vo vidieckych oblastiach, pri riešení príslušných podnikateľských potrieb budúcich generácií. Dni otvorených dverí v poľnohospodárskych podnikoch, pracovné skúsenosti a učňovské vzdelávanie financované z iných programov financovania sú nevyhnutné na podporu dobre odborne pripravených pracovníkov (9). Formálna a neformálna odborná príprava musí byť profesionálna, musí súvisieť s podnikaním a, ak je to možné, musí byť na miestnej úrovni (10).

5.4.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo pôsobia v dynamickom hospodárskom prostredí, vyznačujú sa globalizáciou, rýchlym technologickým pokrokom a zvyšujúcimi sa spoločenskými požiadavkami. Inovácie sú dôležitým kľúčom k udržaniu výkonnosti a konkurencieschopnosti poľnohospodárov a majiteľov lesov. Novovytvorené európske inovačné partnerstvá (EIP-agri) sú cenným nástrojom, ktorý sa musí uplatňovať rýchlo a v širšom meradle. Sú potrebné efektívnejšie podmienky financovania na mobilizáciu a uľahčenie inovácií.

5.5.

Vo vidieckych oblastiach je potrebné spájať program záruky pre mladých ľudí a podobné programy s iniciatívami v oblasti programu rozvoja vidieka, aby bola nádej na postup a ambície. Veľmi dôležité sú investície a podpora vzdelávania mladých poľnohospodárov a nových účastníkov. Projekty na podporu a udržanie mladých ľudí vo vidieckych oblastiach musí byť najvyššou prioritou. Mladí ľudia by mali byť podporovaní, aby prevzali zodpovednosť za opatrenia a sami si pomohli. Vidiecke oblasti potrebujú lepší rámec plánovania nástupníctva, ktorý je právne spravodlivý, prístupný a stimuluje medzigeneračné prevody, ktoré sú udržateľné pri vyrovnávaní mladosti so skúsenosťami (11).

5.6.

Úloha žien v poľnohospodárstve sa plne uznáva. Ich podiel na navrhovaní a zabezpečení vidieckych projektov je neoceniteľný a napríklad vo Fínsku cielená podpora poradenstva vedie k uvoľneniu podnikateľského potenciálu (12).

5.7.

Vidiecka turistika, výrobné remeslá a posilnenie iniciatív v oblasti rekreácie a upevňovania zdravia si zaslúžia podporu, rovnako ako propagačná práca festivalov a podujatí, ako sú Royal Welsh Show a Zelený týždeň v Berlíne. Nutnosťou pre vidiecke podniky a spotrebiteľov je opakované zapájanie miest a krajín do meniacej sa pluralitnej Európy, ako aj lepší prístup k širokopásmovým internetovým službám. Veľkú príležitosť pre remeselnú výrobu, poľnohospodárstvo, cestovný ruch, obchod a vidiecke oblasti predstavuje vytváranie regionálnych hodnotových reťazcov (13). EHSV podporuje navrhovaný Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a jeho záväzok podporovať vidiecke projekty.

Životné prostredie

5.8.

V stanovisku sa skúmal vplyv zmeny klímy na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo (14). Jedným z riešení ako zvýšiť výrobu pri použití menšieho množstva zdrojov a zvýšiť odolnosť voči zmene klímy je podporovať udržateľné zintenzívnenie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Podporuje sa moderné využívanie pôdy s cieľom rozvíjať činnosti na zmiernenie zmeny klímy a zvýšenie biodiverzity, najmä prostredníctvom agroenvironmentálnych programov (15). Mala by sa podporovať recyklácia a obehové hospodárstvo (16), pričom energia z obnoviteľných zdrojov (17) je cenným vidieckym aktívom, ktoré, ak sa múdro investuje, bude čoraz viac prispievať z hospodárskeho, sociálneho a ekologického hľadiska. Existuje skutočný priestor pre obecné vlastníctvo a investície, ak sa môžu vykonať technické zlepšenia skladovania, logistiky a infraštruktúry.

5.9.

EHSV zdôrazňuje význam agroenvironmentálnych a klimatických opatrení, ktoré dopĺňajú ekologizáciu v rámci prvého piliera. Prospešné je zamerať pomoc na určité kritériá, ako je pôda ohrozená eróziou, zoskupovanie biotopov, zachytávanie vody a podpora druhov, ktoré si vyžadujú osobitné spôsoby riadenia. Požiadavky na zhodu sa však nesmú stať dodatočnou prekážkou. Na meranie pokroku je potrebná vedecká základňa, zatiaľ čo na skutočné zlepšenie je potrebné pochopenie dlhodobejšieho časového meradla (18).

5.10.

Vidiecka krajina Európy je hlavne výsledkom ľudskej činnosti a vytvarovali ju generácie svojou prácou pri výrobe potravín, získavaní dreva a stavaní prístreší. Európski občania oceňujú jej rozmanitosť. Programy rozvoja vidieka zohrávajú úlohu pri zabezpečení udržateľnosti týchto kultúrnych regiónov zabezpečovaním prenosu zručností a transparentne financovaných vidieckych činností, ktoré prispievajú k tejto cennej mozaike.

Sociálne začlenenie

5.11.

Je ťažké vymedziť a zamerať sa na nespravodlivosť vo vidieckom kontexte. Ako už bolo uvedené, ide o roztrúsené osady, nízky počet obyvateľov, vekovú nerovnováhu, zlé služby verejnej dopravy, zdravotníctva a sociálnych služieb. Ide o nízke príjmy, izoláciu a nízku kvalitu bývania a technologických služieb. Osobitným problémom v niektorých oblastiach je zlé zaobchádzanie a vykorisťovanie pracovníkov (19), najmä migrantov, ktorí si vyžadujú väčšie úsilie na pomoc pri ich integrácii a umožnení prístupu k vhodnej odbornej príprave.

5.12.

V Zmluve o fungovaní EÚ sa v článku 39 stanovuje spravodlivá životná úroveň poľnohospodárov prostredníctvom zvýšenia produktivity, podpory technického pokroku a zabezpečenia udržateľného rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho využívania výrobných faktorov ako jeden z najdôležitejších cieľov SPP. V ZFEÚ sa stanovuje zváženie osobitných charakteristík poľnohospodárskej činnosti, ktoré vyplývajú zo sociálnej štruktúry poľnohospodárstva a zo štrukturálnych a prírodných rozdielov medzi rôznymi poľnohospodárskymi oblasťami pri tvorbe SPP.

5.13.

Programy rozvoja vidieka pomáhajú vytvárať a konsolidovať priame a nepriame pracovné miesta v poľnohospodárskom a poľnohospodársko-potravinárskom odvetví a tiež prispievajú k menšej miere hospodárskej diverzifikácie vidieckych oblastí. Programy regionálneho rozvoja však reálne môžu len obmedzene prispieť k riešeniu štrukturálnych problémov a nedostatkov v oblasti verejných služieb vo vidieckych oblastiach.

5.14.

Sú potrebné ďalšie vládne rozpočty a politiky, ktoré sú prispôsobené vidieku alebo, lepšie povedané, osobitne navrhnuté na riešenie problémov vidieka, vrátane dopravných systémov v rámci komunity, energetickej účinnosti v domácnostiach a nových vzdelávacích príležitostí na podporu inovácií. Programy rozvoja vidieka by sa však mali tiež posúdiť z hľadiska ich príspevku k sociálnej spravodlivosti s použitím ukazovateľov ustanovených v právnych predpisoch EÚ a ďalších ukazovateľov, ktoré by mali byť zahrnuté do účinnejšieho vyhodnocovania, ako sú ukazovatele na podporu sociálnych podnikov a projektov sociálneho poľnohospodárstva, ktoré sú zamerané na riešenie zdravotných postihnutí, vytváranie pracovných príležitostí a využívanie nadbytočných poľnohospodárskych pozemkov a budov. Je potrebné oveľa väčšie úsilie na podporu zapojenia zdravotne postihnutých ľudí na vidieku, aby zohrávali väčšiu úlohu vo svojich komunitách.

5.15.

Dediny sú dôležitými centrami solidarity komunity. Obnova dedín podporou malých podnikov a sociálnych podnikov dopĺňanou dobročinnosťou a dobrovoľníctvom by mala byť kľúčovou prioritou na posilnenie komunít (20), ako sa ukázalo vo Fínsku a uviedlo v prioritách napríklad v programe rozvoja vidieka vo Walese (21).

V Bruseli 17. septembra 2015

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Informačná správa o vykonávacích opatreniach SPP, EESC-2015-01409.

(2)  Osobitné správy 22/2014, 23/2014, 4/2015 a 5/2015.

(3)  Európska komisia – tlačová správa z 26. mája 2015, Prijatie ďalších 24 programov rozvoja vidieka na posilnenie poľnohospodárskeho sektora EÚ a nášho vidieka.

(4)  13. apríla v Bruseli, 21. mája v Bangore v severnom Walese a 9. júna 2015 v Helsinkách.

(5)  Stanovisko na tému „Posudzovanie konzultácií Európskej komisie so zainteresovanými stranami“ (Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 57).

(6)  Wales postupne dozrieva vo svojich konzultačných postupoch, ktoré vyplývajú z ústavného záväzku v jeho vládnom zákone, ktorý podporuje udržateľný rozvoj a na základe ktorého sa spolupracuje s neziskovým sektorom.

(7)  Lisabonská zmluva článok 11 a vyhlásenie z Rigy o sociálnej platforme z marca 2015.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

(9)  Waleská poľnohospodárska akadémia je dobrým príkladom odbornej prípravy v oblasti riadenia.

(10)  Stanovisko na tému „Kontinuálne vzdelávanie a odborná príprava vo vidieckych oblastiach“ – NAT/650 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(11)  Malcolm Thomas, Preskúmanie vo Walese.

(12)  Stanovisko na tému „Úloha žien ako hnacej sily modelu rozvoja a inovácií v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach“ (Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 29).

(13)  Stanovisko na tému „Poľnohospodárstvo a remeselná výroba“ (Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 35).

(14)  Stanovisko na tému Dôsledky klimatickej a energetickej politiky v poľnom a lesnom hospodárstve (Ú. v. EÚ C 291, 4.9.2015, s. 1).

(15)  Glastir (Wales), Stewardship (Anglicko), Glas (Írsko), Kulep (Bavorsko).

(16)  Stanovisko na tému „Ekologické hospodárstvo“, EESC-2014-05003 (Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 99) a stanovisko na tému „Podpora tvorivosti podnikania a mobility vo vzdelávaní a odbornej príprave“ (Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 20).

(17)  Štúdia EHSV o úlohe občianskej spoločnosti pri vykonávaní smernice EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov, záverečná správa, EESC-2014-04780.

(18)  Pozri dokumenty z Univerzity v Bangore – vypočutie v Bangore 21. 5. 2015.

(19)  Stanovisko na tému „Cezhraničná práca v poľnohospodárstve“ (Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 19).

(20)  Waleská rada pre dobrovoľnú činnosť (WCVA), Fond aktívneho začleňovania a SOS dedina – veľká lotéria, Wales.

(21)  Waleský program rozvoja vidieka (MO7).