EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 11. 2015
COM(2015) 692 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
o hospodárskej politike v eurozóne
{SWD(2015) 700 final}
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 11. 2015
COM(2015) 692 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
o hospodárskej politike v eurozóne
{SWD(2015) 700 final}
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
o hospodárskej politike v eurozóne
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 136 v spojení s článkom 121 ods. 2,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii 1 , a najmä na jeho článok 5 ods. 2,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh 2 , a najmä na jeho článok 6 ods. 1,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
so zreteľom na závery Európskej rady,
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,
keďže:
(1)Oživenie hospodárstva v eurozóne pokračuje miernym tempom 3 . Udržiavanie a posilňovanie rastu v eurozóne si vyžaduje nepretržité politické úsilie na podporu vyrovnanej úpravy v súkromnom a verejnom sektore, zlepšenie adaptačnej kapacity a zvýšenie konkurencieschopnosti a rastového potenciálu hospodárstva v strednodobom až dlhodobom horizonte. Tempo rastu brzdia pretrvávajúce dôsledky nedávnej hospodárskej a finančnej krízy vrátane prebiehajúcej obnovy vonkajšej rovnováhy, vysokých úrovní verejného a súkromného dlhu, vysokej nezamestnanosti, pretrvávajúcich štrukturálnych nepružností na národných trhoch práce a produktových trhoch. Investície zostávajú na nízkej úrovni na základe uvedených faktorov, ale aj kvôli iným prekážkam, ako nepriaznivé podnikateľské prostredie, neefektívnosť verejnej správy, ako aj prekážky brániace prístupu k financovaniu.
(2)Je potrebné posilniť vykonávanie ambicióznych štrukturálnych reforiem, ktoré by zvýšili produktivitu a posilnili potenciál rastu v súlade s politickými prioritami stanovenými v ročnom prieskume rastu pre všetky členské štáty EÚ 4 . Ak sa štrukturálne reformy uskutočňujú spoločne vo všetkých členských štátoch, sú prínosom pre eurozónu ako celok prostredníctvom pozitívnych účinkov presahovania predovšetkým cez obchodné a finančné kanály. Napriek určitému pokroku v reformách, ktorých cieľom je zlepšiť odolnosť trhu práce, v eurozóne pretrvávajú značné rozdiely, najmä pokiaľ ide o miery dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí. Tie členské štáty, ktoré presadzovali reformy trhu práce a programov sociálnej ochrany pred krízou, boli schopné lepšie podporovať zamestnanosť a zachovať spravodlivosť v čase hospodárskeho poklesu. Tieto reformy zahŕňajú flexibilné a spoľahlivé zmluvné dojednania, komplexné stratégie celoživotného vzdelávania, efektívne aktívne politiky trhu práce a moderné systémy sociálnej ochrany. Okrem toho môže byť kľúčom pre zlepšenie výsledkov aj zníženie daňového zaťaženia práce, najmä nízkopríjmových skupín a zaistenie spravodlivých daňových systémov.
(3)Vhodne navrhnuté a urýchlene vykonané reformy môžu pomôcť riešiť existujúce nerovnováhy v eurozóne a predísť vzniku nových. Tematické diskusie Euroskupiny so zvýšeným dôrazom na referenčné porovnávanie, presadzovanie osvedčených postupov a partnerského tlaku môžu prispieť k podpore konvergencie na ceste k najlepšej výkonnosti. Euroskupina by preto mala ďalej posilniť tematické diskusie o reformách v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre fungovanie hospodárskej a menovej únie, a pravidelne hodnotiť vykonávanie reforiem členskými štátmi eurozóny, ako aj pokrok dosiahnutý pri náprave nerovnováh v kontexte postupu pri makroekonomickej nerovnováhe.
(4)Fiškálne politiky sú vecou zásadného spoločného záujmu v rámci hospodárskej a menovej únie. Zodpovedné vnútroštátne fiškálne politiky, ktoré rešpektujú spoločné fiškálne pravidlá, sú nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnosti dlhu a umožnenie funkčnosti fiškálnych stabilizátorov s cieľom zmierniť otrasy špecifické pre jednotlivé krajiny. Okrem toho vzhľadom na presahovanie medzi členskými štátmi eurozóny, je tiež nevyhnutné dosiahnuť primerané zámery fiškálnej politiky na úrovni eurozóny ako celku a vyhnúť sa procyklickým fiškálnym politikám. To si vyžaduje posilnenie koordinácie fiškálnych politík v rámci menovej únie pri plnom rešpektovaní Paktu stability a rastu. V tejto súvislosti sa v eurozóne v roku 2016 vo všeobecnosti očakávajú neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, vzhľadom na celkové makroekonomické podmienky a riziká znižovania rastu. Pokiaľ ide o rok 2017, na základe predpovede predpokladajúcej postupné uzatvorenie produkčnej medzery by fiškálne politiky mali vyvážiť potrebu vyhnúť sa procyklickosti a znížiť verejný dlh na obnovenie fiškálne rezervy. Malo by sa to zohľadniť pri príprave aktualizovaných programov stability na jar 2016 so zreteľom na aktuálny hospodársky a fiškálny vývoj. Zloženie fiškálnych stratégií zatiaľ dostatočne nepodporuje rast. Ako je zdôraznené v odporúčaniach pre členské štáty eurozóny z leta 2015 5 , členské štáty by mali uskutočniť tematické diskusie o zlepšení kvality a udržateľnosti verejných financií.
(5)Banková únia sa musí zaviesť v plnom rozsahu. Po prvé, smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa musí v plnej miere transponovať do 30. novembra 2015 tak ako sa vyžaduje od všetkých 28 členských štátov. Po druhé, pokiaľ ide o riešenie krízových situácií bánk, musia sa bezodkladne zaviesť vhodné preklenovacie finančné opatrenia, aby jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk (SRF) bol od 1. januára 2016 schopný riešiť akékoľvek potenciálne potreby financovania. Okrem toho by počas prechodného obdobia mal byť čo najskôr dohodnutý fiškálne neutrálny zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk. Nakoniec, ako súčasť ďalšieho rozvoja bankovej únie, Európska komisia 24. novembra 2015 navrhla vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov pre členské štáty eurozóny 6 .
(6)Podmienky na finančných trhoch v eurozóne ostávajú aj naďalej celkovo priaznivé, na základe akomodačného prístupu menovej politiky. Avšak ešte stále slabé ekonomické fundamenty a vysoká finančná páka v súkromnom sektore naďalej zaťažujú dopyt po bankových úveroch a tým aj hospodársky rast. Súvahy bánk zostávajú pod tlakom v dôsledku vysokej úrovne nesplácaných úverov, ktoré bránia ďalšiemu poskytovaniu úverov. Rozdielne, a niekedy neprimerané systémy platobnej neschopnosti v EÚ prispievajú k odkladaniu znižovania zadlženia súkromného sektora, čo brzdí investície.
(7)Bez ohľadu na nedávne úspechy v posilňovaní štruktúry HMÚ je potrebné pokračovať v práci na jej dokončení. Správa piatich predsedov z júna 2015 vytyčuje cestu pre dobudovanie HMÚ najneskôr do roku 2025 7 . Európska komisia 21. októbra 2015 prijala prvý súbor návrhov nadväzujúcich na správu 8 . Členské štáty eurozóny by mali prevziať kolektívnu zodpovednosť za navrhované opatrenia a pokračovať vo vykonávaní krátkodobých a strednodobých iniciatív na dobudovanie hospodárskej a menovej únie v primeranom časovom horizonte. S cieľom ďalej uľahčiť konvergenciu v celej eurozóne návrhy obsahujú opatrenia na posilnenie rozmeru európskeho semestra, ktorý sa týka eurozóny, okrem iného prostredníctvom skoršieho zverejnenia odporúčaní pre eurozónu, s cieľom identifikovať spoločné výzvy čo najskôr v rámci tohto procesu a poskytnúť informácie na prípravu odporúčaní pre jednotlivé krajiny určených členským štátom eurozóny, ktoré budú prijaté neskôr v európskom semestri,
TÝMTO ODPORÚČA, aby členské štáty eurozóny v rokoch 2016 až 2017 jednotlivo aj spoločne v rámci Euroskupiny vykonali opatrenia s cieľom:
1.Uskutočňovať politiky, ktoré podporujú oživenie, podporujú konvergenciu, uľahčujú nápravu makroekonomických nerovnováh a zlepšujú adaptačnú kapacitu. Na tento účel by členské štáty, najmä tie, ktoré majú vysokú úroveň súkromného a zahraničného dlhu, mali uskutočniť reformy, ktoré zvyšujú produktivitu, zvyšujú konkurencieschopnosť a zlepšujú podnikateľské prostredie. Členské štáty s veľkými prebytkami bežného účtu by mali zaviesť prioritné opatrenia na nasmerovanie nadmerných úspor do domáceho hospodárstva, a tým podporiť domáce investície.
2.Zaviesť reformy, ktoré budú kombinovať: i) flexibilné a spoľahlivé pracovné zmluvy, ktoré podporujú zmenu postavenia na trhu práce a zabránia dvojakému trhu práce; ii) komplexné stratégie celoživotného vzdelávania; iii) účinné politiky na pomoc nezamestnaným, aby sa mohli vrátiť na trh práce; iv) moderné systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré podporujú tých, ktorí to potrebujú a poskytujú stimuly na integráciu na trhu práce a v) otvorené a konkurenčné trhy s výrobkami a službami. Znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce, najmä občanom s nízkym príjmom, rozpočtovo neutrálnym spôsobom s cieľom stimulovať vytváranie pracovných miest.
3.Zachovať v roku 2016 všeobecne neutrálne zámery fiškálnej politiky. Pokiaľ ide o rok 2017, znížiť verejný dlh, aby sa obnovili fiškálne rezervy a zároveň zabrániť procyklickosti, pri plnom rešpektovaní Paktu stability a rastu. Rozlišovať fiškálne úsilie jednotlivých členských štátov podľa ich pozície voči požiadavkám Paktu stability a rastu a potrebám stabilizácie, ako aj presahom medzi krajinami eurozóny. Na tento účel diskutovať o zámeroch fiškálnej politiky eurozóny včas pred začatím prípravy a predložením programov stability a návrhov rozpočtových plánov.
4.Uľahčiť postupné znižovanie nesplácaných úverov bánk a zlepšiť konania pri insolvencii podnikov a domácnosti. V členských štátoch, ktoré majú vysokú úroveň súkromného dlhu, podporovať disciplinované oddlžovanie vrátane uľahčenia riešenia nerentabilných súkromných dlhov.
V Bruseli
Za Radu
predseda