EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli8. 1. 2016
COM(2015) 686 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU
Ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu na rok 2016
{SWD(2015) 301 final}
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli8. 1. 2016
COM(2015) 686 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU
Ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu na rok 2016
{SWD(2015) 301 final}
1.Úvod
Európska normalizácia je kľúčovým prvkom fungovania vnútorného trhu. Pozitívne účinky normalizácie sú dobre známe a všeobecne uznávané. Ide o kľúčovú akciu stratégie v oblasti jednotného trhu 1 a tiež je súčasťou viacerých ďalších politických iniciatív vrátane priemyselnej politiky 2 , ako aj najnovšieho oznámenia o stratégii pre jednotný digitálny trh 3 .
Komisia stanovuje svoju strategickú víziu pre európsku normalizáciu v oznámení Komisie o normách 4 a v nariadení o európskej normalizácii 5 (ďalej len „nariadenie“), ktoré je v platnosti od 1. januára 2013 a ktoré vymedzuje jej právny rámec.
Jednou z noviniek nariadenia je povinnosť Komisie prijať ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu, v ktorom sa identifikujú strategické priority európskej normalizácie odrážajúce politické ciele, stanovené Komisiou v rámci jej vlastného plánovania.
Ročný pracovný program Únie je nástrojom na zlepšovanie spolupráce medzi Komisiou a systémom európskej normalizácie stanovením vízie Komisie a plánov na nasledujúci rok, pokiaľ ide o normalizáciu: aktérom systému európskej normalizácie sa v tejto súvislosti navrhujú opatrenia.
Ako sa zdôraznilo v stratégii v oblasti jednotného trhu, normalizácia je nevyhnutná je nevyhnutná z hľadiska účinnej podpory priorít Komisie, a to najmä podpory: vytvárania rastu nášho hospodárstva a pracovných miest pre našich občanov, posilnenia prepojeného digitálneho trhu, vytvorenia odolnej energetickej únie a ďalšieho zlepšovania vnútorného trhu s posilnenou priemyselnou základňou, postavenia EÚ ako silnejšieho globálneho aktéra a vyjednávača primeranej a vyváženej obchodnej dohody medzi EÚ a USA.
Aby sa v nadchádzajúcich rokoch mohli prostredníctvom normalizácie riadne podporovať uvedené priority, Komisia má v úmysle popri pravidelných žiadostiach o stanovenie noriem prehodnotiť svoje partnerstvo so systémom európskej normalizácie s cieľom zabezpečiť, aby primerane spĺňalo potreby zapojenia všetkých zainteresovaných strán (priemysel, MSP, spotrebitelia, životné prostredie, pracovníci...).
V roku 2015 Komisia uzavrela niekoľko dôležitých posúdení a hodnotení týkajúcich sa rámca pre normalizáciu. Ročný pracovný program Únie na rok 2016 sa preto začína zohľadnením výsledkov rôznych činností a opatrení na zlepšenie vykonávania nariadenia (oddiel 2). Ďalej sa v ňom podáva správa o plánovaných normalizačných žiadostiach na rok 2016 s uvedením ich prínosu k dosahovaniu politických priorít Komisie (bod 3): podrobné požiadavky sa uvádzajú v prílohe. Napokon zahŕňa a aktualizuje obsah viacerých dôležitých tém vyplývajúcich z nariadenia, ktoré už boli súčasťou predchádzajúcich ročných pracovných programov, ako sú inkluzívnosť, medzinárodná spolupráca, právo duševného vlastníctva a výskum, finančné a operačné otázky. V týchto oblastiach Komisia identifikuje určité body, ktoré si budú vyžadovať vyššiu mieru zapojenia ostatných členov komunity európskej normalizácie.
Orientácie uvedené v pracovnom programe nemajú taký vplyv na rozpočet, ktorý by prekročil rámec rozpočtu plánovaného na rok 2016.
2.Vykonávanie nariadenia
2.1.Článok 24 nariadenia
V článku 24 ods. 3 nariadenia sa stanovuje, že do 31. decembra 2015 a potom každých päť rokov Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia.
Komisia musí najmä zohľadniť skutočnosť, že v článku 24 nariadenia sa predpokladá niekoľko správ, ktoré majú predložiť európske normalizačné organizácie a európske organizácie zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť transparentnosť a väčšiu účasť širokej normalizačnej komunity.
|
Na základe správy podľa článku 24 ods. 3 Komisia vykoná posúdenie prípadných nových opatrení na zjednodušenie financovania európskej normalizácie a zníženie administratívnej záťaže pre európske normalizačné organizácie. |
2.1.1.Nezávislé preskúmanie európskeho systému normalizácie 6
Okrem toho, v opatrení č. 29 uvedenom v oznámení o normách4 sa od Komisie vyžaduje, aby uskutočnila „nezávislé preskúmanie európskeho systému normalizácie“, ktorého vykonaním bol poverený nezávislý externý konzultant (Ernst & Young, E&Y). Celkovým účelom nezávislého preskúmania je zmerať a posúdiť, či sa darí plniť päť strategických cieľov tohto oznámenia (rýchlosť procesu, nástroj na konkurencieschopnosť, podpora politík EÚ, začlenenie zainteresovaných spoločenských subjektov a globálny vplyv), vyhodnotiť výkonnosť európskeho systému normalizácie a navrhnúť odporúčania s cieľom zlepšiť súčasný systém.
|
Výsledky nezávislého preskúmania boli verejne prediskutované a zverejnené: výsledok diskusií sa zohľadní v správe podľa článku 24 nariadenia. |
2.2.Spoločná iniciatíva v oblasti normalizácie
Stratégia v oblasti jednotného trhu predpokladá modernizáciu systému normalizácie, ktorý Komisia spoločne s európskymi subjektmi činnými v oblasti normalizácie navrhne a odsúhlasí v rámci „spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie“. Verejní a súkromní partneri spoločnej iniciatívy prijmú spoločný záväzok, pokiaľ ide o to, kedy, ako a aké výsledky treba dosiahnuť na podporu priorít predsedu Komisie Junckera. Komisia bude riešiť otázky, ako napríklad prioritné oblasti vývoja noriem (IKT, služby, energia, mobilita atď.), nové spôsoby stanovovania noriem založené na spolupráci, transparentný a inkluzívny proces prijímania noriem, jednotná a silná podpora verejného sektora počas celého normalizačného procesu, zlepšenie riadenia znalostí počas celého normalizačného procesu, spoločná stratégia transformácie Európy na globálne normalizačné centrum a riešenie problémov vyplývajúcich z roztrieštenosti trhu v oblasti služieb a orientácie na služby. Okrem toho spoločná iniciatíva prepojí výskumné a inovačné priority procesu normalizácie s cieľom umožniť včasný začiatok činností v oblasti normalizácie. Spoločná iniciatíva by sa mala uzavrieť v prvej polovici roku 2016.
2.3.Príručka európskej normalizácie
Komisia v roku 2015 preskúmala príručku európskej normalizácie s cieľom zosúladiť ju s reformami stanovenými v nariadení a v oznámení o normách4.
V príručke sa stanovujú aj usmernenia pre európske normalizačné organizácie na zabezpečenie primeranej transparentnosti a inkluzívnosti počas plnenia požiadaviek Komisie.
|
Komisia vyzýva európske normalizačné organizácie, aby vyškolili svoje technické orgány v súvislosti s uplatňovaním týchto nových usmernení, aby sa zabezpečilo ich praktické vykonávanie, a to najmä pri vypracovávaní a revidovaní harmonizovaných noriem. |
3.Strategické priority európskej normalizácie
3.1.Normalizácia IKT
Oznámenie o stratégii pre jednotný digitálny trh zo 6. mája 2015 zahŕňa prijatie „plánu pre prioritné normy IKT“ na identifikovanie a vymedzenie kľúčových priorít pre normalizáciu v oblasti IKT so zameraním na technológie a oblasti, ktoré sa považujú za rozhodujúce pre jednotný digitálny trh vrátane základnej sektorovej interoperability a noriem. Tento plán sa prijme v prvej polovici roku 2016.
Ročný pracovný program Únie budú dopĺňať prednostné normy v oblasti IKT.
Od včasných opatrení normalizácie v oblasti IKT sa očakáva zníženie fragmentácie trhu zvýšením interoperability výrobkov, systémov a služieb a tým aj prispením ku konkurencieschopnosti európskych podnikov všetkých veľkostí vrátane MSP.
Využívanie jednotného trhu môže uľahčiť prístup na globálne trhy presadzovaním európskych noriem na celom svete, čo sa preukázalo aj v prípade GSM, digitálneho televízneho vysielania a v iných úspešných prípadoch.
Ako sa uvádza v oznámení o stratégii pre jednotný digitálny trh, na to, aby produkty v oblasti normalizácie držali krok s vývojom technológií, je potrebné zvýšené úsilie.
Ďalším krokom pre normalizáciu v oblasti IKT bude:
– nájsť efektívny a účinný spôsob identifikácie odvetví a technológií, ktoré sú podstatné pre oznámenie o stratégii pre jednotný digitálny trh a
– zvoliť kľúčovú prioritu opatrení normalizácie v oblasti IKT, ktoré sú potrebné pre tieto odvetvia a technológie.
Na tento účel už Komisia začala konzultácie so zainteresovanými stranami.
Existuje už niekoľko nástrojov na podporu tohto prístupu. Plán týkajúci sa zavádzania normalizácie v oblasti IKT je pracovný program usporiadaný podľa tém, v ktorom sa prepájajú politiky EÚ a normalizačné činnosti. Vznikol v spolupráci s Európskou multilaterálnou platformou pre normalizáciu v oblasti IKT, ktorá zahŕňa európske aj celosvetové normalizačné subjekty, a predstavuje komplexný a presný stav normalizácie IKT v oblasti IKT.
Plán týkajúci sa zavádzania normalizácie v oblasti IKT zodpovedá ročnému pracovnému programu Únie a každoročne sa uverejňuje na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP 7 .
3.2.Normalizácia služieb
Na rozdiel od tovarov a IKT bol rozvoj noriem v oblasti služieb obmedzený, a to najmä na úrovni EÚ. V dôsledku toho predstavujú normy v oblasti služieb len 2 % všetkých európskych noriem.
Existuje však potenciál na väčšie využívanie európskych noriem v oblasti služieb. Dobrovoľné normy v oblasti služieb by mohli prostredníctvom zlepšenia výkonnosti a kvality služieb, zabezpečenia interoperability a uľahčením spolupráce medzi hospodárskymi subjektmi pomôcť využiť nevyužitý potenciál sektoru služieb pre hospodárstvo EÚ.
Význam európskych noriem v oblasti služieb sa pravdepodobne v nastávajúcich rokoch zvýši, keďže sa hranica medzi tovarom a službami stiera (orientácia na služby). V takýchto prípadoch sa obmedzenie na poskytnutie tovaru alebo služby v praxi stáva prekážkou predaja ako takého. Na zabránenie tomuto obmedzeniu by na doplnenie normy tovaru mohli byť potrebné európske normy v oblasti služieb.
Okrem toho, keďže sa celkový nárast počtu vnútroštátnych noriem v oblasti služieb a zvýšenie požiadaviek povinnej certifikácie v jednotlivých krajinách líšia, európski poskytovatelia služieb čelia rastúcim prekážkam. Väčšie využívanie európskych noriem v oblasti služieb by spoločnostiam mohlo pomôcť pri pôsobení na zahraničnom trhu v prípadoch, keď sa vnútroštátne certifikáty požadujú v rámci postupov udeľovania licencií alebo povolení.
Existujú výzvy na vypracovanie európskych noriem v oblasti služieb, ako je zabezpečenie primeraného zastúpenia a podpory zainteresovaných strán, ako napríklad MSP, sociálnych a spoločenských aktérov.
Potreby odvetvia služieb sa značne líšia a meranie výkonnosti služieb a tovaru sa líši.
Právne predpisy EÚ týkajúce sa služieb sú na rozdiel od tých, ktoré sa týkajú tovaru, zriedka špecifické pre jednotlivé odvetvia a neodkazujú pravidelne na normy ako nástroje na zabezpečenie predpokladu zhody. Normy v oblasti služieb by mali zostať úplne dobrovoľné a založené na dopyte na trhu tak, ako sa uvádza v stratégii v oblasti jednotného trhu. Komisia poskytne usmernenia v prípade problémov týkajúcich sa noriem v oblasti služieb, a tým zvýši povedomie o osobitnostiach takýchto noriem a identifikuje spôsoby na podporu ich využitia. Prístup stanovený v usmerneniach sa tiež v budúcich rokoch použije v ročných pracovných programoch Únie.
3.3.Strategické prioritné oblasti na rok 2016
Komisia identifikovala strategické priority európskej normalizácie v nasledujúcich oblastiach, v ktorých plánuje požiadať európske normalizačné organizácie o vývoj noriem. Oblasti sú priamo naviazané na tieto priority Komisie: prepojený jednotný digitálny trh; odolná energetická únia uplatňujúca výhľadovú politiku v oblasti zmeny klímy; prehĺbenejší a spravodlivejší vnútorný trh s posilnenou priemyselnou základňou.
Na prepojenom jednotnom digitálnom trhu sa navrhované opatrenia zameriavajú na rozšírenie využívania digitálnych technológií a online služieb pokrývajúcich rôzne odvetvia hospodárstva a verejného sektora:
informačné systémy pre dopravu zamerané na uľahčenie toku informácií, prístupu k informáciám a ich použitia v doprave s cieľom zvýšiť efektívnosť a znížiť náklady na prepravné operácie
spoločné prostredie na výmenu informácií pre dohľad nad námornou oblasťou EÚ v snahe posilniť automatickú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi zapojenými do námorného dozoru vrátane obrany
schémy označovania a značenia vhodné pre elektronický obchod
nabíjačky mobilných telefónov a iných prenosných prístrojov
elektronické zdravotníctvo na podporu práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
služby Galileo Timing Service a Galileo Search and Rescue Return Link Service: umožňujúce používateľským prijímacím komponentom získavať produkty presného času.
overovanie polohy pomocou systému Galileo
dostupnosť webových lokalít orgánov verejného sektora
prístup k palubným údajom
Pokiaľ ide o odolnú energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy, navrhované opatrenia sa zameriavajú na spájanie našich infraštruktúr, diverzifikáciu energetických zdrojov, zníženie spotreby energie a podporu ekologických technológií:
umožnenie širšieho používania alternatívnych, ekologických technológií
zelená infraštruktúra zameraná na podporu verejného obstarávania a celkovú stimuláciu trhu
ekodizajn a označovanie energetickej účinnosti – vodovodné kohútiky, sprchy, televízory, inteligentné spotrebiče, obrábacie stroje, zváracie zariadenia
zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá a zjednodušenie informácií pre užívateľov o kompatibilite ich vozidiel s palivami alebo elektrickými nabíjacími miestami
monitorovanie obsahu ortuti a emisií formaldehydu
V rámci podpory prehĺbenejšieho a spravodlivejšieho vnútorného trhu s posilnenou priemyselnou základňou Komisia navrhuje niekoľko opatrení na zvýšenie požiadaviek na bezpečnosť a interoperabilitu, ktoré sú potrebné na dokončenie vnútorného trhu s výrobkami a na údržbu vysokovýkonnej priemyselnej základne v Európe:
doma kompostovateľné plastové obaly
technika modelovania použiteľná na hodnotenie kvality ovzdušia
metodika identifikácie a kvantifikácie zdrojov znečistenia ovzdušia
zlepšená bezpečnosť a súlad softvérovo definovaného rádia s normami
osobné ochranné prostriedky (ochranný odev)
lanovkové zariadenia
zariadenia na plynné palivá
spotrebné výrobky, na ktoré sa vzťahuje smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (napr. sviečky, grily, detská obuv, kočíky)
interoperabilita systémov správy prípadov určených na podporu mimosúdnych (alternatívnych) spôsobov riešenia sporov
opatrenia týkajúce sa materiálov a predmetov určených na styk s potravinami
stavebné výrobky a zavedenie prahových hodnôt/tried parametrov stavebných výrobkov
interoperabilita železničných technických špecifikácií
4.Inkluzívnosť
V uplynulých dvoch rokoch sa vyvinulo veľké úsilie s cieľom umožniť MSP, spoločenským a sociálnym zainteresovaným stranám účinnú účasť na normalizačných činnostiach. V súlade s ustanoveniami nariadenia o financovaní európskych normalizačných organizácií 8 , Komisia na základe otvorených výziev na predkladanie návrhov formalizovala partnerstvo s organizáciami uvedenými v prílohe III (SBS 9 , ANEC 10 , ECOS 11 a ETUC 12 , ktoré zastupujú MSP, spotrebiteľov, pracovníkov a environmentálne záujmy v normalizácii), čím sa jej podarilo dosiahnuť previazanosť a stabilitu v zmysle financovania a riadenia, ako aj kontinuitu reprezentácie záujmov zainteresovaných strán vo všetkých štyroch oblastiach identifikovaných v nariadení.
Ako vyplýva z nezávislého preskúmania, naďalej existujú výzvy, ktoré je potrebné riešiť s cieľom zabezpečiť primeranú účasť organizácií uvedených v prílohe III. Po prvé, stále pretrváva nedostatočná informovanosť a uznávanie organizácií uvedených v prílohe III a ich úlohy v európskom systéme normalizácie. Po druhé, organizácie zainteresovaných strán sa stále stretávajú s ťažkosťami pri získavaní príslušných dokladov potrebných na vykonávanie technickej práce. Po tretie, interakcia s vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi nie je vždy dostatočná na zaručenie užitočnej podpory. Po štvrté, organizácie uvedené v prílohe III majú naďalej ťažkosti pri riešení rôznych pracovných postupov rôznych pracovných skupín, ktoré často spôsobujú zbytočné administratívne zaťaženie technickej práce.
V roku 2016 bude Komisia pozorne monitorovať ďalší pokrok pri vykonávaní ustanovení nariadenia a zvýši inkluzívnosť európskeho systému normalizácie.
|
Komisia vyzýva európske normalizačné organizácie, vnútroštátne normalizačné orgány a zainteresované organizácie uvedené v prílohe III, aby podnikli kroky s cieľom riešiť uvedené zistené výzvy a ďalej zintenzívniť spoluprácu. Komisia navyše vyzýva európske normalizačné organizácie, aby pokračovali vo svojom úsilí a posilnili ho s cieľom uľahčiť prácu organizácií uvedených v prílohe III prispôsobením vnútorných pravidiel a postupov, ktoré boli odporučené v nezávislom preskúmaní s osobitným dôrazom na prácu vykonanú na medzinárodnej úrovni. |
5.Medzinárodná spolupráca
|
Komisia vyzýva európske normalizačné organizácie, aby pokračovali v spoločnom presadzovaní medzinárodných a európskych noriem v tých regiónoch sveta, v ktorých môže európsky priemysel profitovať z normalizácie vzťahov a ľahšieho prístupu na trh. |
Na dosiahnutie lepšej akceptácie európskych iniciatív na medzinárodnej úrovni by sa zainteresovaní aktéri v oblasti európskej normalizácie mali pokúsiť vystupovať v príslušných orgánoch jednotne.
Pokiaľ ide o tretie krajiny, Komisia bude naďalej pokračovať v rôznych existujúcich politických dialógoch a opatreniach určených na zviditeľnenie a informovanie (vyslaný európsky normalizačný expert v Indii, vyslaný európsky normalizačný expert v Číne, alebo európska normalizačná informačná platforma), v prípade ktorých je podpora zo strany európskych normalizačných organizácií nevyhnutná (pozri ročné granty na prevádzku).
Kritériom spoločnej práce je súčasná spolupráca a výmena informácií so Spojenými štátmi.
Komisia, ktorá už v súčasnosti technicky prispieva v určitých prípadoch medzinárodnej normalizačnej práce, očakáva, že sa bude viac zapájať do európskej a medzinárodnej normalizácie, aby sa plne využil potenciál existujúceho štatútu pozorovateľa s cieľom lepšie spĺňať svoj záväzok presadzovať nadradenosť medzinárodných noriem.
6.Právo duševného vlastníctva a výskumné témy
6.1.Právo duševného vlastníctva v oblasti normalizácie
Hoci sa svojou podstatou líšia, právo duševného vlastníctva a normalizácia sú úzko prepojené. Vlastníctvo, patenty, autorské právo a s nimi súvisiace politiky týkajúce sa práva duševného vlastníctva zohrávajú v oblasti normalizácie čoraz významnejšiu úlohu. Je to zrejmé v oblasti IKT, ale môže to mať vplyv na iné odvetvia, ktoré sú ovplyvnené podmienkami interoperability. Vo všetkých oblastiach, v ktorých patentovateľné riešenia zvýšia pridanú hodnotu noriem, budú v tejto súvislosti zohrávať čoraz významnejšiu úlohu patenty.
Vo veci C-170/13 13 špecifikuje Súdny dvor najmä proces, v rámci ktorého existujú pre obe strany (majiteľa a používateľa patentu) povinné kroky na získanie alebo zamedzenie súdneho príkazu.
Držiteľ patentu nevyhnutného pre normu musí (pred podaním žaloby o zdržanie sa konania):
– Po prvé, upozorniť údajného porušovateľa na porušenie, ktoré sa mu vytýka, určiť dotknutý patent a upresniť spôsob, akým bol porušený, a
– Po druhé, predložiť porušovateľovi – po tom, ako údajný porušovateľ vyjadril svoju ochotu uzavrieť licenčnú zmluvu o „spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienkach (ďalej len „podmienky FRAND“)“ – konkrétny písomný návrh na licenciu za takých podmienok, v ktorých sa uvádzajú predovšetkým licenčné poplatky a spôsob, akým sa majú vypočítať.
Údajný porušovateľ musí v reakcii na ponuku podmienok FRAND zo strany držiteľa patentu nevyhnutného pre normu v záujme úspešnej antitrustovej žaloby o zdržanie sa konania primerane reagovať v súlade s uznávanou obchodnou praxou v tejto oblasti a v dobrej viere, čo je potrebné určiť na základe objektívnych kritérií a znamená to predovšetkým zdržanie sa akýchkoľvek vyčkávacích taktík. Ak údajný porušovateľ predloženú ponuku neprijme, musí držiteľovi patentu nevyhnutného pre normu v krátkom čase písomne predložiť konkrétnu protiponuku zodpovedajúcu podmienkam FRAND.
Okrem toho v prípade, že údajný porušovateľ použije patent nevyhnutný pre normu pred uzavretím licenčnej zmluvy, má od okamihu zamietnutia jeho protiponuky zabezpečiť primeranú záruku v súlade s uznávanou obchodnou praxou v tejto oblasti, napríklad poskytnutím bankovej záruky alebo založením sumy potrebnej ako vklad. Výpočet tejto záruky musí okrem iného zohľadniť to, koľkokrát bol použitý patent nevyhnutný pre normu v súvislosti s ktorým má údajný porušovateľ predložiť vyúčtovanie.
Okrem toho, ak sa po podaní protinávrhu údajného porušovateľa nepodarí dosiahnuť dohoda o podrobnostiach podmienok FRAND, môžu sa účastníci dohodnúť, že požiadajú tretiu nezávislú osobu, aby v krátkom čase stanovila výšku poplatku.
Údajnému porušovateľovi napokon nemožno vyčítať, že v priebehu rokovaní súvisiacich s udelením licencií spochybňuje platnosť uvedených patentov a/alebo zásadný charakter týchto patentov v súvislosti s normou, do ktorej sú zahrnuté a/alebo ich skutočné využívanie prípadne ak si vyhradil možnosť učiniť tak v budúcnosti 14 .
Panuje však spoločná zhoda v tom, že zvýšením transparentnosti a kvality vyhlásení o patentoch sa zlepší súčasný rámec.
|
Európske normalizačné organizácie by mali naďalej zlepšovať svoje politiky v oblasti práva duševného vlastníctva a dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami vlastníkov technológií a záujmami ich používateľov. |
Možné zmeny rámca práv duševného vlastníctva sa budú musieť starostlivo preskúmať a podrobne testovať za účasti všetkých zainteresovaných strán.
6.2.Horizont 2020 – Výskum a inovácie
Vývoj a realizácia výskumných a inovačných programov aj prostredníctvom normalizácie majú zásadný význam pre zvyšovanie konkurencieschopnosti. V rámci iniciatívy Horizont 2020 sa väčšmi podporí prijatie inovácií na trhu a poskytne sa väčšia podpora najmä pre normalizáciu prostredníctvom výskumu a aplikáciu vedy v normách. Normalizačné činnosti sú dôležitým nástrojom na prijatie výsledkov výskumu na trhu a šírenie inovácií vrátane výsledkov výskumu z časti Euratom programu Horizont 2020.
|
Európske normalizačné organizácie by mali na technickej úrovni podporovať a uľahčovať vhodné zastúpenie právnych subjektov, ktoré sa zúčastňujú na projekte súvisiacom s touto oblasťou a ktorý je financovaný Úniou v rámci viacročného rámcového programu pre činnosti v oblasti výskumu, inovácie a technologického rozvoja, na normalizačných činnostiach. |
7.Operačný a finančný rámec
7.1.Nová metodika grantov na prevádzku
Komisia vypracovala metodiku rozdelenia rozpočtu medzi granty na prevádzku a granty na akciu. Rozdelenie celoročného rozpočtu na granty na prevádzku pre európsku normalizáciu pre každú európsku normalizačnú organizáciu je nasledovné:
Európsky výbor pre normalizáciu – najviac 53,64 % ročného rozpočtu na granty na prevádzku;
Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike – najviac 9,23 % ročného rozpočtu na granty na prevádzku a;
Európsky inštitút pre telekomunikačné normy – najviac 37,13 % ročného rozpočtu na granty na prevádzku.
7.2.Hodnotenie súladu noriem s právnymi predpismi a politikami Únie
Komisia sa snaží zosúladiť úlohy a posilniť nezávislosť odborníkov zamestnávaných na posudzovanie súladu požadovaných výsledkov so žiadosťami Komisie (napr. „konzultanti nového prístupu“, ktorých v súčasnosti riadi Európsky výbor pre normalizáciu a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike) s cieľom zabezpečiť nepretržitú a dlhodobú dostupnosť takejto služby posúdenia. Na základe skutočných potrieb vrátane neformálnej ad hoc mediácie sa budú testovať rôzne scenáre s cieľom nájsť optimálne riešenia pre riadenie tejto služby.
7.3.Mandáty spred nadobudnutia účinnosti nariadenia
Komisia preskúma, ktoré poverenia udelené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, sú naďalej platné.
|
Komisia vyzýva európske normalizačné organizácie, aby podali správu o prebiehajúcej práci na základe poverení vydaných pred uplatňovaním tohto nariadenia. Komisia rozhodne, ktoré z týchto poverení by sa mali zachovať. |