EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 12. 2015

COM(2015) 644 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o hodnotení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene

1.Úvod

V tejto správe sa uvádza hodnotenie uplatňovania smernice 2008/122/ES (smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení) v členských štátoch a hodnotenie jej účinkov.

V smernici o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení sa s odkazom na tieto zmluvy stanovuje celý rad práv spotrebiteľa. Medzi tieto práva patria prísne pravidlá o predzmluvných a zmluvných informáciách, ktoré musí obchodník poskytnúť spotrebiteľovi, právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy do 14 kalendárnych dní a zákaz vyberania predbežných platieb počas lehoty na odstúpenie.

Časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení a iné dlhodobé dovolenkové produkty môžu mať často cezhraničný charakter, keď k predaju a/alebo uzavretiu zmluvy dochádza v inej krajine, ako je domovská krajina spotrebiteľa, a keď sa príslušné nehnuteľnosti alebo kluby nachádzajú v iných krajinách.

Táto správa vychádza z niekoľkých zdrojov informácií:

od augusta 2013 útvary Komisie vykonávali podrobné kontroly transpozície týkajúce sa súladu vnútroštátnych právnych predpisov so smernicou 2008/122/ES.

v máji 2014 sa na úrovni EÚ uskutočnilo stretnutie s orgánmi všetkých členských štátov s cieľom preskúmať uplatňovanie smernice vo všetkých členských štátoch EÚ. Útvary Komisie tiež dostali sťažnosti priamo od spotrebiteľov a v súvislosti s otázkami, ktoré sa dostali do pozornosti Komisie, oslovili vnútroštátne orgány.

štúdia o praktickom uplatňovaní smernice 2008/122/ES o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení:

Pri príprave tejto správy sa čerpalo aj z externej štúdie vypracovanej v roku 2014 2 vrátane online prieskumu 3 , po ktorom nasledovali pohovory s jednotlivými zainteresovanými stranami 4 a päť regionálnych seminárov 5 . Ďalším dôležitým zdrojom informácií bola databáza sťažností, ktorú používa sieť európskych spotrebiteľských centier (sieť ESC) 6 .

2. Transpozícia smernice

Členské štáty mali transponovať smernicu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 23. februára 2011. Štrnásť členských štátov túto lehotu nedodržalo, a preto Komisia začala konanie o porušení povinnosti z dôvodu neoznámenia transpozičných opatrení 7 . Posledným členským štátom, ktorý plne transponoval smernicu, bolo Španielsko, ktoré tak urobilo v marci 2012 8 . Preto bola smernica plne transponovaná v celej EÚ o viac ako rok neskôr, ako sa plánovalo. To malo zjavne vplyv na dostupnosť údajov potrebných na posúdenie jej uplatňovania v praxi.

Kým 15 členských štátov uzákonilo smernicu v odvetvovom právnom predpise, zvyšných 13 členských štátov ju transponovalo do svojho občianskeho zákonníka, spotrebiteľského zákonníka alebo iných všeobecných rámcov týkajúcich sa pravidiel ochrany spotrebiteľa.

Po vykonaní podrobnej analýzy transpozičných opatrení Komisia od augusta 2013 začala viesť dialóg s 21 členskými štátmi 9 s cieľom objasniť určité problémy nesprávnej transpozície 10 .

Viaceré členské štáty v nadväznosti na túto celkovú kontrolu transpozície zmenili svoje právne predpisy; do dnešného dňa stále prebieha dialóg s dvoma členskými štátmi 11 .

3.Vplyv hlavných horizontálnych ustanovení smernice

Od začiatku uplatňovania smernice z roku 2008 sa počet sťažností zaznamenaných sieťou ESC v celej EÚ znížil z priemerného počtu 2 150 žiadostí ročne v rokoch 2008 – 2011 na priemerne 1 820 žiadostí v rokoch 2012 – 2013 12 . Združenie výborov držiteľov práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení (TATOC) 13 zaznamenalo významný pokles počtu sťažností držiteľov práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení zo Spojeného kráľovstva, ktoré podľa údajov siete ESC zodpovedajú vyše polovici všetkých sťažností.

Pokles počtu sťažností sa časovo zhoduje so začiatkom uplatňovania smernice. Z týchto údajov preto vyplýva, že smernica o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení mala – vo všeobecnosti – pozitívny vplyv 14 .

3.1. Právo na odstúpenie od zmluvy

Smernicou o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení z roku 2008 sa nahradila predchádzajúca minimálna desaťdňová lehota na odstúpenie plne harmonizovanou 14-dňovou lehotou na odstúpenie od zmluvy v celej EÚ pre všetky štyri príslušné zmluvy patriace do rozsahu uplatňovania smernice.

Uplatňovanie práva na odstúpenie od zmluvy

Z online prieskumu vyplýva, že obchodníci aj spotrebitelia považujú plnú harmonizáciu práva na odstúpenie od zmluvy za pozitívny vývoj. Vysoké percento (38,5 %) 15 spotrebiteľov, ktorí narazili na problémy, však napriek tomu uviedlo, že nemohli uplatniť svoje právo na odstúpenie od zmluvy 16 . Tento údaj naznačuje možné nedostatky pri presadzovaní tohto ustanovenia 17 .

3.2. Požiadavky na predzmluvné informácie a jazykové požiadavky

Smernicou sa zavádzajú jednotné pravidlá týkajúce sa jazykových požiadaviek a požiadaviek na predzmluvné a zmluvné informácie. V celej EÚ platia rovnaké pravidlá uvádzania na trh, vďaka čomu majú podniky nižšie náklady na právne poradenstvo a spotrebitelia môžu prijímať informovanejšie rozhodnutia. Prílohy k smernici obsahujú súbor formulárov pre poskytovanie plne harmonizovaných predzmluvných informácií a štandardný formulár na uľahčenie prípadného odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy do 14 dní. V smernici sa ukladá povinnosť bezplatne poskytovať nezmenené informácie na trvalom nosiči, ktorý možno uchovávať v archíve.

V súvislosti s jazykovými požiadavkami sa v smernici stanovuje, že spotrebitelia sa môžu rozhodnúť prijať predzmluvné informácie a samotnú zmluvu v jazyku členského štátu, v ktorom majú trvalé bydlisko alebo ktorého sú štátnymi príslušníkmi.

Uplatňovanie požiadaviek na predzmluvné informácie

Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že 70 % spotrebiteľov, ktorí uzavreli zmluvu po začiatku uplatňovania smernice a stretli sa s problémami, sa domnievalo, že neboli dostatočne informovaní o podmienkach zmluvy. V porovnaní so 76 % spotrebiteľov 18 , ktorí sa stretli s problémami so zmluvami uzatvorenými pred nadobudnutím účinnosti smernice z roku 2008 a domnievali sa, že boli nesprávne informovaní o podmienkach svojich zmlúv, sa situácia veľmi nezlepšila.

Napriek tomu sa podľa štúdie nové pravidlá týkajúce sa predzmluvných informácií vo všeobecnosti považujú za prospešné pre spotrebiteľov. Podniky sa na druhej strane domnievajú, že nové požiadavky vytvorili ďalšiu administratívnu záťaž a viedli k zvýšeniu prevádzkových nákladov 19 . Domnievajú sa, že formulár uvedený v prílohách k smernici by sa mohol zjednodušiť.

Uplatňovanie jazykových požiadaviek

Z výsledkov prieskumu 20 vyplýva, že od začiatku uplatňovania smernice len 7 % (na rozdiel od 9 % predtým) dopytovaných spotrebiteľov dostalo predzmluvné informácie v jazyku, ktorému nerozumie. Preto sa táto otázka nezdá byť z pohľadu spotrebiteľa dôvodom znepokojenia. Niektoré podniky pôsobiace v odvetví časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení však takéto jazykové požiadavky považujú za nákladné a nepohodlné 21 .

3.3. Zákaz predbežných platieb

Pravidlo vzťahujúce sa na zákaz predbežných platieb počas lehoty na odstúpenie bolo ponechané z bývalej smernice 94/47/ES. V smernici o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení sa objasňujú podmienky tohto zákazu, ktorým sa zabezpečuje, že všetky druhy odmien – nielen obchodníkom, ale aj akejkoľvek inej tretej strane – sú zakázané. Platí to aj počas predĺženej lehoty na odstúpenie, ak obchodník neposkytol všetky požadované informácie v zmluve. Z výskumu vyplýva, že spotrebitelia považujú toto ustanovenie za užitočné. Obchodníci však tento zákaz považujú za škodlivý pre svoje podnikanie a tvrdia, že mnohí spotrebitelia neberú svoje záväzky súvisiace so zmluvou o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení vážne 22 .

Napriek tomu, že toto ustanovenie existuje už takmer 20 rokov, z výskumu vyplýva, že 80,8 % 23 spotrebiteľov, ktorí si zakúpili produkt časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení alebo súvisiace produkty v roku 2012 alebo neskôr a stretli sa s problémami, bolo požiadaných, aby zaplatili pred koncom lehoty na odstúpenie.

To svedčí o tom, že podniky porušujú toto ustanovenie a že by sa malo zlepšiť jeho vykonávanie.

4.Produkty dovolenkových služieb, na ktoré sa vzťahuje smernica

4.1. Zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení

Na to, aby zmluva o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení patrila do rozsahu pôsobnosti smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení v súčasnosti stačí, aby trvala jeden rok namiesto predchádzajúcich troch rokov.

V smernici o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení boli odstránené aj nepružné odkazy na „nehnuteľný“ majetok uvedené v predchádzajúcej smernici; z tohto dôvodu sa smernica vzťahuje aj na zmluvy na ubytovanie na výletných lodiach, hausbótoch a v karavanoch.

Porovnávacie údaje (výsledky spotrebiteľského prieskumu, sťažnosti v rámci siete ESC)

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že percentuálny podiel problémov, s ktorými sa stretávajú tradiční držitelia práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení, od začiatku uplatňovania smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení výrazne klesol 24 . Tieto výsledky potvrdili údaje siete ESC, z ktorých vyplýva, že od začiatku uplatňovania smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení bolo proti tradičným poskytovateľom časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení podaných len 16 % sťažností súvisiacich s touto smernicou. To znamená, že smernica má – vo všeobecnosti – pozitívny vplyv na trh s tradičným časovo vymedzeným užívaním ubytovacích zariadení, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov.

Otázky, ktoré nie sú upravené smernicou 2008/122/ES o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení

V čase aktualizácie bývalej smernice 94/47/ES neboli k dispozícii dostatočné dôkazy týkajúce sa vnútorného trhu alebo problémov súvisiacich s ochranou spotrebiteľov v tejto oblasti. V novej smernici o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení sa preto nestanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa práva spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy alebo pravidlá účasti spotrebiteľov na rozhodovaní o nehnuteľnostiach využívaných v rámci časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení a súvisiacich poplatkoch za údržbu. Keďže takéto záležitosti nie sú regulované na úrovni EÚ, členské štáty môžu slobodne zaviesť vnútroštátne právne predpisy, ktorými zabezpečia primeranú úroveň ochrany spotrebiteľov.

1. Poplatky za údržbu

Z prieskumu vyplýva, že držitelia práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení často čelia zvyšovaniu poplatkov za údržbu alebo servis, ktoré nemá nijaký objektívny dôvod. Spomedzi účastníkov prieskumu, ktorí sa stretli s problémami, sa 71,7 % s týmto problémom stretlo pri zmluvách uzatvorených pred začiatkom uplatňovania smernice, t. j. v čase, keď obchodníci neboli viazaní harmonizovanými pravidlami EÚ týkajúcimi sa požiadaviek na predzmluvné informácie 25 . Tento podiel odvtedy klesol len na 15,4 % 26  Tieto údaje poukazujú na dobrý počiatočný vplyv požiadaviek na transparentnosť zavedených touto smernicou.

2. Ukončenie zmluvy

Z výskumu vyplynulo, že ukončenie zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení je jednou z vecí, pri ktorých majú spotrebitelia najväčšie problémy 27 . Postupy a podmienky týkajúce sa ukončenia zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení sú v jednotlivých členských štátoch odlišné. Konkrétne boli hlásené problémy týkajúce sa doložiek o trvalej alebo veľmi dlhej platnosti pripojených k zmluvám o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, ktoré majú vplyv najmä v prípade, keď chce po úmrtí držiteľa práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení oprávnený dedič ukončiť zmluvu. Takéto doložky by sa mohli dať a mali by sa napadnúť podľa smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 28 . Väčšina držiteľov práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení však o tejto právnej možnosti podľa všetkého nevie. To sa môže zmeniť prostredníctvom aktívnejšieho postoja vnútroštátnych orgánov presadzovania práva, pomocou zvyšovania informovanosti na vnútroštátnej úrovni a vo vhodných prípadoch cielených súdnych konaní združení držiteľov práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení alebo spotrebiteľských organizácií. Situácia je zložitejšia v niektorých krajinách (napríklad v Taliansku, Španielsku, Portugalsku a vo Francúzsku), kde sa právo na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení považuje za právo na nehnuteľnosť (a teda držitelia práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení musia byť registrovaní vo vnútroštátnych katastroch nehnuteľností). Keďže sa teda tieto zmluvy chápu ako neoddeliteľne spojené s nehnuteľným majetkom, automaticky sa dedia a oprávnený dedič nemá takmer žiadnu možnosť ich ukončiť, pokiaľ sa mu nepodarí predať túto zmluvu tretej osobe. Najnovší vývoj právnych predpisov v niektorých z týchto krajín (konkrétne vo Francúzsku) smeruje k vyriešeniu tejto situácie tým, že sa umožní, aby oprávnený dedič mohol odstúpiť od zmluvy v určitej časovej lehote.

Nemožnosť ukončenia existujúcich zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení zaujímavým spôsobom riešila krajina mimo EÚ, v ktorej držitelia práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení čelili týmto problémom 29 . Samoregulačné opatrenia na riešenie tohto problému prijalo aj samotné odvetvie; napríklad Organizácia pre rozvoj rekreačných stredísk požiadala všetkých svojich členov 30 , aby do konca roku 2012 zaviedli program umožňujúci držiteľom práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení, ktorí by chceli ukončiť svoje zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, aby tak urobili 31 .

Tieto trendy svedčia o tom, že táto otázka by sa mohla riešiť bez toho, aby bol potrebný akýkoľvek konkrétny legislatívny zásah na úrovni EÚ. Takýto zásah by mohol predstavovať niekoľko problémov vzhľadom na všeobecnú zásadu zákazu spätnej účinnosti nových právnych predpisov EÚ a zásadu proporcionality.

4.2. Dlhodobé dovolenkové produkty

V čase skúmania smernice 94/47/ES bolo zrejmé, že nedostatočná regulácia dlhodobých dovolenkových produktov spôsobuje spotrebiteľom a podnikom značné problémy, o čom svedčí veľký počet sťažností podaných sieti ESC, spotrebiteľským organizáciám, verejným orgánom a Európskej komisii. Preto sa smernica 2008/122/ES o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení vzťahuje aj na zmluvy súvisiace s týmito produktmi. Dlhodobým dovolenkovým produktom môže byť napríklad členstvo v dovolenkovom klube, ktoré spotrebiteľovi umožňuje rezervovať ubytovanie za zvýhodnené sadzby na celom svete. V novej smernici sa uvádza, že platby pri týchto zmluvách sa musia uskutočňovať v rovnako vysokých ročných splátkach 32 . Okrem toho sa v nej objasňuje, že takéto zmluvy môžu byť ukončené bez akýchkoľvek sankcií od okamihu, keď spotrebiteľ dostane výzvu na úhradu druhej splátky 33 .

Porovnávacie údaje (výsledky prieskumu, sťažnosti v rámci siete ESC)

Spotrebiteľský prieskum poukazuje na to, že došlo k prudkému nárastu počtu problémov, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú v súvislosti s dlhodobými dovolenkovými produktmi, a to z 11,9 % pred začiatkom uplatňovania smernice na 57,2 % po ňom 34 . Podobne z údajov siete ESC vyplýva, že 57,6 % všetkých sťažností súvisiacich so smernicou o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení bolo podaných proti spoločnostiam, ktoré prevádzkujú dovolenkové kluby 35 .

To svedčí o tom, že miera dodržiavania predpisov obchodníkmi s dlhodobými dovolenkovými produktmi sa musí zvýšiť a že problémy týkajúce sa tohto obchodu by mohli byť ťažiskom činností zameraných na prísnejšie presadzovanie predpisov.

4.3. Výmena

Pred začiatkom uplatňovania smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení boli zmluvy týkajúce sa výmeny práv na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení často predmetom sťažností, ktoré sa týkali okrem iného situácií, keď ponúkajúca osoba v spotrebiteľoch vyvolávali klamný dojem, že pri týchto výmenách dostávajú takmer neobmedzený výber nehnuteľností na časovo vymedzené užívanie. Predchádzajúca smernica 94/47/ES tieto zmluvy neupravovala V súčasnosti sa práva spotrebiteľov na podrobné predzmluvné informácie, na odstúpenie od zmluvy do 14 dní a zákaz, aby obchodníci vyberali predbežné platby, vzťahujú aj na zmluvy o výmene.

Porovnávacie údaje (výsledky prieskumu, sťažnosti v rámci siete ESC)

V prieskume sa zistilo, že percentuálny podiel problémov spojených s výmennými dovolenkovými programami od začiatku uplatňovania smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení výrazne klesol z 31 % na 5,7 %. Z údajov siete ESC vyplýva, že problémy so zmluvami o výmene predstavujú v súčasnosti veľmi malé množstvo (iba 0,6 %) všetkých sťažností týkajúcich sa zmlúv, na ktoré sa vzťahuje smernica o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení. Podobný výsledok vyplynul z údajov TATOC, Združenia výborov držiteľov práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení v Spojenom kráľovstve 36 .

Preto sa zdá, že smernica mala veľmi pozitívny vplyv, pokiaľ ide o výmenné dovolenkové programy.

4.4. Ďalší predaj

Zmluvy o ďalšom predaji boli osobitne začlenené do pôsobnosti smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení z roku 2008. Cieľom bolo zabezpečiť dodatočnú ochranu spotrebiteľov v prípade zmlúv, pri ktorých obchodník pomáha držiteľovi práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení pri ďalšom predaji jeho práv na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení alebo dlhodobého dovolenkového produktu. Spotrebitelia sa často môžu pri ďalšom predaji nachádzať v zraniteľnom postavení, a to z rôznych dôvodov (napr. zdravotný stav, vek, zložitá finančná situácia). Veľa sťažností sa týkalo tohto problému, a to najmä vtedy, keď sprostredkovatelia ďalšieho predaja zobrali zálohu, hoci neskôr sa ďalší predaj neuskutočnil. Preto sa teraz v smernici o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení popri všeobecných ustanoveniach stanovuje zákaz vyberania akýchkoľvek predbežných platieb až do vlastného predaja časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení alebo dlhodobého dovolenkového produktu.

Porovnávacie údaje (výsledky prieskumu, sťažnosti v rámci siete ESC)

Percentuálny podiel sťažností súvisiacich s problémami s ďalším predajom zostal podľa údajov siete ESC stabilný a pomerne nízky, a to tak pred začiatkom uplatňovania smernice, ako aj po ňom (približne 10 %).

Podľa prieskumu 93,5 % spotrebiteľov, ktorí sa pokúsili predať svoje práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení alebo dovolenkový produkt, neuspelo 37 . Orgány na ochranu spotrebiteľov a spotrebitelia informovali počas programu pohovorov a pri seminároch o rôznych príkladoch podvodov 38 . Medzi týmito príkladmi boli spoločnosti ponúkajúce ďalší predaj, ktoré zneužívali zraniteľných držiteľov a presviedčali ich, aby súhlasili s dohodami, ktorých súčasťou boli ďalšie platby namiesto sľubovaného predaja ich produktov.

Vnútroštátne orgány presadzovania práva musia zabezpečiť riadne vykonávanie smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení z roku 2008 v spojení so všetkými ostatnými príslušnými právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov (najmä smernicou o nekalých obchodných praktikách a smernicou o nekalých podmienkach v zmluvách). Správne uplatňovanie týchto nástrojov je mimoriadne dôležité pri riešení podvodov spoločností pôsobiacich na trhu ďalšieho predaja.

5.Produkty dovolenkových služieb, na ktoré sa nevzťahuje smernica, a podvodné praktiky

Výskum, ktorý tvorí základ tejto správy, poukazuje na ujmu, ktorá spotrebiteľom vzniká v súvislosti s novými produktmi, ako sú krátkodobé dovolenkové kluby poskytujúce zľavy (s členstvom na menej ako jeden rok) a rekreačné kreditné systémy 39 , ktoré sa často zdajú byť navrhnuté tak, aby bolo možné smernicu obchádzať 40 . Objavili sa ďalšie obchodné praktiky, ktoré môžu miasť spotrebiteľov a oslabujú ich schopnosť vykonávať ich práva (napr. druhá zmluva, ktorou sa ukladá záloha a ktorou sa tak obchádza zákaz vyberania predbežných platieb; ponuky klamne inzerované ako „produkty, pri ktorých nejde o časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení“). Zdá sa teda, že smernica sa stala cieľom opatrení, ktorých cieľom je obísť jej požiadavky. Teraz je potrebné zamerať sa na to, ako účinne bojovať proti týmto činnostiam a zastaviť ich. Komisia vo svojom posúdení vplyvu pripojenom k preskúmaniu smernice z roku 1994 jasne uviedla, že nová smernica sama osebe nemôže zastaviť činnosti spoločností, ktoré majú v úmysle vyhnúť sa plneniu jej požiadaviek alebo konať podvodným spôsobom. V online prieskume sa potvrdzuje, že odvetvie časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení s týmto názorom súhlasí. Na odstránenie takýchto podvodných spoločností a nepoctivých obchodníkov je nevyhnutné lepšie presadzovanie a lepšia spolupráca medzi príslušnými orgánmi vrátane orgánov činných v trestnom konaní 41 .

6.Interakcia s inými príslušnými právnymi nástrojmi EÚ

Smernica o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení je odvetvová smernica, ktorá dopĺňa iné horizontálne smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov, ako je najmä smernica o nekalých obchodných praktikách 42 , ktorá je dôležitá z hľadiska boja proti klamným a agresívnym praktikám predaja v tomto odvetví, a smernica o nekalých podmienkach v zmluvách 43 , ktorá je dôležitá z hľadiska posudzovania pravdepodobne protiprávnej povahy podmienok v zmluvách. Na zmluvy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2008/122/ES o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, sa však nevzťahuje smernica 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov 44 . Je dôležité zdôrazniť, že spomedzi všetkých sťažností týkajúcich sa časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení a podobných produktov zaznamenaných sieťou ESC bolo len 22,7 % zaznamenaných ako sťažnosti, ktoré priamo súvisia s problematikou regulovanou buď smernicou z roku 1994, alebo smernicou z roku 2008: väčšina sťažností sa namiesto toho týka problematiky súvisiacej so správnym uplatňovaním iných nástrojov ochrany spotrebiteľov.

6.1. Smernica o nekalých obchodných praktikách

Počas obdobia 2007 – 2013 súviselo 29,2 % všetkých sťažností týkajúcich sa časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení a podobných produktov zaznamenaných sieťou ESC s nekalými obchodnými praktikami. V online prieskume sa zistili ešte pozoruhodnejšie údaje: spomedzi respondentov, ktorí sa stretli s problémami, sa najmenej 75 % domnievalo, že boli oklamaní ponukou dlhodobého dovolenkového produktu a najmenej 68,6 % sa domnievalo, že boli oklamaní ponukou časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení. 40 % respondentov sa domnievalo, že boli donútení uzatvoriť transakciu súvisiacu s dlhodobými dovolenkovými produktmi a 54,3 % respondentov sa domnievalo, že boli donútení uzatvoriť transakciu súvisiacu s časovo vymedzeným užívaním ubytovacích zariadení. Smernica o nekalých obchodných praktikách sa vzťahuje na všetky obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom vrátane praktík, ktoré vedú k uzatvoreniu zmlúv, na ktoré sa vzťahuje smernica o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení. Smernica o nekalých obchodných praktikách vzhľadom na jej pravidlá založené na zásadách, ktorými sa zakazuje klamlivé konanie, klamlivé opomenutie konania a agresívne obchodné praktiky, umožňuje príslušným orgánom ochraňovať spotrebiteľov pred uzatvorením zmluvy, počas jej uzatvárania a po ňom. Nátlakový predaj a podvody pri ďalšom predaji sú v tomto rekreačnom odvetví stále častými javmi. Verejné orgány presadzovania práva preto musia v tomto odvetví prísne uplatňovať smernicu o nekalých obchodných praktikách.

6.2. Smernica o nekalých podmienkach v zmluvách

Zo všetkých sťažností týkajúcich sa časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení zaznamenaných sieťou ESC v rokoch 2012 – 2013 45 bolo 45 % spojených so zmluvnými podmienkami. Smernica o nekalých podmienkach v zmluvách sa vo všeobecnosti vzťahuje na zmluvy medzi podnikateľom a spotrebiteľom, a preto zahŕňa aj zmluvy týkajúce sa časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení a dovoleniek. Bráni vzniku veľkej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že napríklad ukladá, že zmluvné podmienky, ktoré neboli dohodnuté individuálne, musia byť vypracované jednoduchým a zrozumiteľným jazykom, že nejasnosti sa vykladajú v prospech spotrebiteľov a že nečestné štandardné zmluvné podmienky sa musia vyhlásiť za nezáväzné pre spotrebiteľa. Smernica o nekalých podmienkach v zmluvách preto dopĺňa smernicu o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov po uzatvorení zmluvy. Orgány presadzovania práva by ju mali viac využívať v prípade situácií po uzatvorení zmluvy (napr. v prípadoch, keď sa jednostranne neodôvodnene zvyšujú poplatky za údržbu alebo keď sú do zmlúv vložené doložky o trvalej platnosti). Keďže jednotliví spotrebitelia môžu mať problémy s podávaním žalôb, ak chcú napadnúť svoje zmluvy podľa smernice o nekalých podmienkach v zmluvách, spotrebiteľské združenia by mohli aktívnejšie pomáhať jednotlivcom pri obrane ich záujmov a mohli by zohrávať aktívnejšiu úlohu, a to aj počas súdnych konaní.

6.3. Smernica o právach spotrebiteľov

Smernica 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov, ktorá sa uplatňuje od 13. júna 2014, posilňuje práva spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o plne harmonizované požiadavky na predzmluvné informácie a právo odstúpiť od zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov. Je potrebné poznamenať, že smernica 2008/122/ES o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení bola predchodcom týchto práv spotrebiteľa.

Smernica o právach spotrebiteľov sa vzťahuje len na zmluvy, ktoré nie sú predmetom smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení. Preto všetky nové dovolenkové produkty, ktorých cieľom je obísť ustanovenia smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, v zásade patria do rozsahu pôsobnosti smernice o právach spotrebiteľov. Týka sa to napríklad zmlúv na obdobie kratšie ako jeden rok alebo zmlúv, ktoré nezahŕňajú ubytovanie. V týchto prípadoch sa uplatňuje právo na poskytnutie predzmluvných informácií podľa smernice o právach spotrebiteľov. Okrem toho sa právo na odstúpenie od zmluvy do 14 dní od uzavretia zmluvy vzťahuje na všetky zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov alebo uzatvorené prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pokiaľ spotrebiteľ nebol pred uzatvorením zmluvy správne informovaný o svojom práve na odstúpenie od zmluvy, lehota na odstúpenie sa predlžuje o jeden rok, čo znamená, že lehota na odstúpenie trvá jeden rok a 14 dní.

7.Zvyšovanie informovanosti

Z online prieskumu vyplynulo, že respondenti vo všeobecnosti nie sú dostatočne informovaní o možnom zneužívaní v odvetví časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení a dovolenkových klubov 46 .

Úsilie o zvýšenie informovanosti vyvinulo niekoľko členských štátov, dokonca ešte pred začiatkom uplatňovania smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení.

V Dánsku sa na jeseň roku 2013 na jednom z hlavných televíznych kanálov vysielal televízny program, v ktorom sa vyšetrovali dovolenkové podvody. Dánske európske spotrebiteľské centrum následne dostalo množstvo otázok od spotrebiteľov, ktorí hľadali pomoc.

V Spojenom kráľovstve bola zriadená osobitná pracovná skupina – „Action Fraud“ – s cieľom poskytovať spotrebiteľom informácie o podvodoch súvisiacich s dovolenkami a odhaľovať a vyšetrovať podvody. Úrad pre čestné obchodovanie (Office of Fair Trading) [teraz Úrad Spojeného kráľovstva pre hospodársku súťaž a trhy (Competition and Markets Authority – CMA)] zorganizoval kampane na letiskách s cieľom upozorniť spotrebiteľov na riziká spojené so zakúpením časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení v zahraničí a na možné podvody súvisiace s dovolenkami. Napriek týmto aktivitám spotrebitelia zo Spojeného kráľovstva ešte stále patria medzi najčastejšie obete podvodných obchodníkov 47 .

V roku 2014 sa začal realizovať spoločný projekt, do ktorého sa zapojilo niekoľko európskych spotrebiteľských centier, s cieľom prísť s nápadmi na účinné preventívne kampane. Jeho súčasťou je vypracovanie rád pre spotrebiteľov, pričom bude poskytovať materiály pre kampaň na zvýšenie informovanosti, ktorá sa bude vysielať na internete. Európske spotrebiteľské centrá tieto rady zverejnia na svojich webových sídlach a budú ich aktívne propagovať.

Ďalšie činnosti na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov by boli zjavne prínosom. Práca európskych spotrebiteľských centier je krokom správnym smerom.

8.Samoregulácia priemyslu a kódexy správania

Kódexy správania

Z výskumu vyplýva, že združenia podnikov aj spotrebiteľské združenia sú ochotné napomôcť lepšie presadzovanie smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení. Organizácia pre rozvoj rekreačných stredísk a TATOC 48 vyžadujú, aby ich členovia z radov podnikov dodržiavali ich kódexy správania. Zároveň prijali ďalšie opatrenia týkajúce sa alternatívneho riešenia sporov s cieľom zlepšiť obraz odvetvia ako celku. Tieto kódexy poskytujú rámec na samoreguláciu, ktorý by sa mohol posilniť prostredníctvom práce s verejnými orgánmi zameranej na podporu informovanosti spotrebiteľov o ich právach a rizikách, ktoré predstavujú nepoctiví obchodníci.

9.Alternatívne riešenie sporov a riešenie sporov online (platformy ARS a RSO)

V celej EÚ môžu európske spotrebiteľské centrá pomáhať spotrebiteľom pri vybavovaní sťažností na obchodníkov prostredníctvom svojho mechanizmu riešenia sporov. V článku 14 smernice o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení sa členským štátom ukladá, aby podnecovali vytváranie postupov alternatívneho riešenia sporov zo strany obchodníkov. Pokiaľ ide o časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení, alternatívne riešenie sporov je zatiaľ len v plienkach, no očakáva sa, že smernicou o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorá sa mala začať uplatňovať vo všetkých členských štátoch od 9. júla 2015, sa situácia zlepší. Touto smernicou sa zabezpečí, aby subjekty ponúkajúce alternatívne riešenie sporov a postupy alternatívneho riešenia sporov boli k dispozícii spotrebiteľom v celej EÚ a aby boli spotrebitelia informovaní o alternatívnom riešení sporov prostredníctvom stanovenia povinností informovania zo strany obchodníkov.

Očakáva sa, že nariadenie EÚ o riešení spotrebiteľských sporov online tiež uľahčí využívanie týchto mechanizmov na riešenie domácich a cezhraničných zmluvných sporov týkajúcich sa zmluvných záväzkov vyplývajúcich z online kúpnych zmlúv alebo zo zmlúv o službách. Od 9. januára 2016 umožní platforma na riešenie sporov online spotrebiteľom predkladať tieto spory online a postúpi ich prestížnym subjektom pre alternatívne riešenie sporov oznámeným Komisii podľa smernice o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Niektoré spoločnosti a združenia držiteľov práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení už poskytujú programy alternatívneho riešenia sporov. Napríklad Organizácia pre rozvoj rekreačných stredísk v roku 2005 vytvorila svoj program riešenia sporov pre odvetvie časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení. Hoci ide o pozitívny vývoj, tieto mechanizmy zostávajú v súvislosti s podvodnými podnikateľmi pomerne neúčinné.

10.Presadzovanie smernice

Problémy týkajúce sa presadzovania v krajine spotrebiteľa a obchodníka

Približne polovicu všetkých sťažností v rokoch 2007 – 2013 týkajúcich sa časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení a súvisiacich produktov zaznamenaných v databáze siete ESC podali spotrebitelia zo Spojeného kráľovstva 49 . Prevažná väčšina sťažností spotrebiteľov zaznamenaných sieťou ESC bola podaná proti obchodníkom so sídlom v Španielsku 50 .

Dostupné sankcie

Postupy presadzovania a sankcie sú v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišné. Členské štáty majú voľnosť v tom, ako dosiahnu súlad so smernicou o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení s ohľadom na zabezpečenie prostriedkov účinného presadzovania a ukladania účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií s cieľom zabezpečiť, aby obchodníci dodržiavali jej ustanovenia.

Sankcie, ktoré môžu orgány presadzovania práva udeliť v prípade porušovania smernice, sú v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišné – od správnych pokút vo výške 1 500 EUR po pokuty prevyšujúce 100 000 EUR alebo pokuty vychádzajúce z ročného obratu obchodníka, napr. až do výšky 10 % 51 .

Policajné vyšetrovanie a trestné stíhanie

So zreteľom na vysoký počet sťažností spotrebiteľov zaznamenaných rôznymi organizáciami sa sankcie stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľov nezdajú byť dostatočne účinné na to, aby odradili podvodných obchodníkov 52 . Na úrovni EÚ neexistuje žiadne vymedzenie pojmu „podvod“ ako trestného činu 53 . Zdá sa však, že to nepredstavuje problém, lebo všetky členské štáty za určitých okolností posudzujú vo svojom trestnom práve podvod ako trestný čin. Tento trestný čin zvyčajne zahŕňa praktiky, ktoré majú za cieľ zámerne oklamať spotrebiteľov a vymámiť z nich peniaze bez úmyslu poskytnúť príslušnú službu alebo poskytnúť produkt so sľúbenými vlastnosťami. Nezdá sa teda, že je potrebné vymedziť pojem podvod na úrovni EÚ, skôr je potrebné, aby sa v tejto oblasti ambicióznejšie uplatňovalo trestné právo. Členské štáty by sa preto mali povzbudzovať k tomu, aby zaujali aktívnejší prístup, pokiaľ ide o vyšetrovanie a trestné stíhanie podvodných praktík 54 .

V niektorých členských štátoch sa vyšetrovanie a stíhanie podvodných obchodníkov zapojených do podvodov týkajúcich sa spotrebiteľov nezdá byť prioritou. Pri posudzovaní závažnosti takéhoto konania by sa mal zohľadniť aj celý rozsah trestnej činnosti (vrátane prania špinavých peňazí) a možná účasť zločineckých organizácií.

Spotrebiteľské a obchodné združenia veľmi aktívne pomáhali orgánom presadzovania práva pri vyšetrovaní a stíhaní podvodného konania, ktoré páchali spoločnosti. V dôsledku tejto pomoci bolo možné úspešne otvoriť niektoré závažné prípady trestného stíhania podvodných obchodníkov 55 .

Cezhraničný rozmer takýchto podvodných praktík a účinnosť opatrení prijatých orgánmi presadzovania práva (políciou, prokuratúrou, súdmi) do značnej miery závisí od úspešného fungovania existujúcej spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov v oblasti trestného práva. Existujúce nástroje EÚ na spoluprácu v trestných veciach poskytujú komplexný právny rámec na tento účel. Smernica 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach uľahčí súdnym orgánom zhromažďovanie dôkazov z iného členského štátu EÚ počas vyšetrovania 56 . Medzi vyšetrovacie opatrenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, patrí napríklad vypočúvanie svedkov, získanie informácie alebo dôkazu, ktorými už disponuje vykonávajúci orgán, a (pri dodatočných ochranných opatreniach) odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky a informácie o bankových účtoch a ich monitorovanie. Pokiaľ ide o fázu trestného stíhania, európsky zatýkací rozkaz (zriadený rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV ) je veľmi účinným nástrojom na zatknutie a následné odovzdanie vyžiadanej osoby na účely trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo príkazu na zadržanie.

Spätná úhrada na kreditnú alebo debetnú kartu ako nápravný prostriedok

Možnosti spätnej úhrady, ktoré ponúkajú poskytovatelia platobných služieb, boli označené za jeden z najúčinnejších krátkodobých spôsobov na dosiahnutie nápravy pri porušení smernice 2008/122/ES o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení. Je to proces, ktorý spotrebiteľom umožňuje požiadať poskytovateľa ich kreditnej alebo debetnej karty, aby zvrátil transakciu kartou, ak vznikol problém so zakúpeným tovarom alebo službou, a to najmä v prípade, ak je nezákonnú činnosť možné dokázať. Zo štúdie vyplynulo, že tento proces sa úspešne použil na zabezpečenie nápravy pre spotrebiteľov, ktorí boli požiadaní, aby uhradili predbežnú platbu, a neskôr im nebolo umožnené uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy. Smernica 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu (PSD) 57 a smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (CDD) 58 tvoria hlavný právny základ pre požadovanie spätnej úhrady. So zreteľom na spätnú úhradu v prípade nesúladu tovaru alebo služieb sa uplatňuje článok 15 59 smernice 2008/48/ES, ktorý sa vzťahuje na spätnú úhradu na kreditnú kartu. Na nákupy s využitím debetných kariet sa však môžu vzťahovať vnútroštátne právne predpisy 60 alebo prevádzkové pravidlá spoločností, ktoré kartu vydali. Vnútroštátne orgány na ochranu spotrebiteľov a európske spotrebiteľské centrá by mali v náležitých prípadoch systematicky odporúčať spotrebiteľom, aby banky požiadali o spätnú úhradu, a to čo najskôr, lebo sa na ňu môžu vzťahovať lehoty 61 .

11.Závery

Na základe uvedených zistení Komisia dospela k týmto záverom týkajúcim sa uplatňovania smernice:

Pokiaľ ide o aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti, smernica o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení sa celkovo javí ako užitočný nástroj na ochranu spotrebiteľov v tomto osobitnom odvetví dovolenkových služieb.

Pokiaľ ide o aspekty, ktoré neparia do rozsahu jej pôsobnosti (napr. vypovedanie zmlúv), problémy stále pretrvávajú. Z analýzy však vyplýva, že tieto aspekty možno úspešne riešiť pomocou cielených zásahov na vnútroštátnej úrovni, efektívnych samoregulačných opatrení a lepšieho presadzovania ďalších relevantných právnych nástrojov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov.

Osobitnú pozornosť však treba venovať právnym konštrukciám a praktikám zameraným na obchádzanie smernice. Pri boji proti takémuto obchádzaniu pravidiel môže pomôcť smernica o právach spotrebiteľov, smernica o nekalých podmienkach v zmluvách a smernica o nekalých obchodných praktikách. Revidované usmernenia k smernici o nekalých obchodných praktikách sa budú okrem iného zaoberať interakciou medzi ňou a smernicou o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení 62 .

V tejto fáze sa zdá, že nie je potrebné meniť ani rozsah pôsobnosti, ani ustanovenia smernice.

S cieľom zabezpečiť vyššiu účinnosť smernice je potrebné podporovať vnútroštátne orgány presadzovania práva v tom, aby sa zamerali na určité obchodné praktiky a určitých obchodníkov. Platí to najmä v prípade Španielska, ktorého sa týka polovica všetkých sťažností ohlásených v európskych spotrebiteľských centrách po celej EÚ, na Islande a v Nórsku.

Ak je možné dospieť k záveru, že konanie porušuje trestnoprávne predpisy, je potrebné urýchlene informovať orgány presadzovania práva, aby mohli začať vyšetrovať trestnú činnosť. Cezhraničný rozmer podvodných praktík by sa mohol riešiť efektívnejšie prostredníctvom lepšieho využívania opatrení týkajúcich sa spolupráce v oblasti trestného práva, ktorá bola nadviazaná medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov. Existujúce nástroje EÚ na spoluprácu v trestných veciach už poskytujú komplexný právny rámec na tento účel.

Pozitívny vplyv by mohli mať aj prípadné alternatívne spôsoby riešenia existujúcich problémov, napr. kampane na zvyšovanie informovanosti, samoregulácia a mechanizmy alternatívneho riešenia sporov. Európske spotrebiteľské centrá v tejto súvislosti venovali časť stránok na svojich webových sídlach radám pre spotrebiteľov; tieto stránky začnú čoskoro fungovať 63 .

Komplexnejšie stratégie vnútroštátnych orgánov na ochranu spotrebiteľov by mohli zvýšiť informovanosť spotrebiteľov s cieľom zabezpečiť, aby ich občania boli lepšie informovaní o možných podvodoch. Prevencia je najúčinnejším spôsobom ochrany spotrebiteľov. Z výskumu vyplýva, že podniky dodržiavajúce predpisy aktívne pracujú na svojom dobrom mene a chcú, aby sa na ne hľadelo ako na podniky, ktoré dodržiavajú regulačný režim EÚ. Združenia zastupujúce tieto podniky a ich klientov vypracúvajú kódexy správania, zriaďujú mechanizmy alternatívneho riešenia sporov a spolupracujú s orgánmi presadzovania práva pri odhaľovaní podvodných obchodníkov v odvetví dovolenkových služieb.

V prípadoch, keď členský štát neplnil svoje povinnosti súvisiace s transpozíciou, Komisia prijala potrebné opatrenia podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia bude vykonávať svoje právomoci podľa tohto článku aj vtedy, keď členský štát nebude plniť svoje povinnosti týkajúce sa presadzovania právnych predpisov. Z tohto dôvodu útvary Komisie začali dialóg so Španielskom o správnom presadzovaní smernice.

Komisia bude podľa potreby ďalej povzbudzovať členské štáty, aby zintenzívnili svoje opatrenia na presadzovanie práva, a to aj prostredníctvom siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľov 64 , a zabezpečí, aby sa ustanovenia smernice dodržiavali vo všetkých členských štátoch. Zvážia sa ďalšie kroky, ako sú cielené semináre s hlavnými zainteresovanými stranami. Ak sa to bude považovať za potrebné vzhľadom na rozsah a vplyv činností, ktoré sa vykonávajú na vnútroštátnej úrovni v reakcii na túto správu, v priebehu troch rokov by sa mohlo vypracovať ďalšie hodnotenie celkového stavu uplatňovania smernice.

(1)

 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/47/ES z 26. októbra 1994, týkajúca sa ochrany kupujúcich v súvislosti s niektorými prvkami zmlúv o kúpe práva na časovo vymedzené užívanie nehnuteľností.

(2)

Hodnotiaca štúdia o uplatňovaní smernice 2008/122/ES o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, ktorú vypracovalo Stredisko pre stratégiu a hodnotiace služby (CSES), je k dispozícii na adrese:

http://ec.europa.eu/consumers/consumer_rights/travel/timeshare/index_en.htm

(3)

Pozri s. 3 záverečnej správy CSES a prílohu B na s. 102. Výsledky tohto online prieskumu sa musia vykladať s opatrnosťou, lebo prieskum prilákal pozornosť prevažne tých spotrebiteľov, ktorí mali ťažkosti v súvislosti so svojím dovolenkovým produktom. Preto sú výsledky online prieskumu zamerané na štruktúru problémov – zohľadňovali sa len odpovede spotrebiteľov, ktorí sa stretli s problémami. Okrem toho, prevažná väčšina respondentov (89,1 %) uzavrela svoju zmluvu pred rokom 2012, t. j. pred uplatňovaním tejto smernice. Takmer 60 % spotrebiteľov, ktorí odpovedali na otázky prieskumu, uzavrelo svoju zmluvu v Španielsku.

(4)

Uskutočnili sa pohovory s 88 vnútroštátnymi orgánmi, združeniami pre časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení a spotrebiteľskými združeniami, špecializovanými právnickými firmami, podnikmi zaoberajúcimi sa časovo vymedzeným užívaním ubytovacích zariadení a s jednotlivými spotrebiteľmi.

(5)

Semináre sa uskutočnili v tých členských štátoch EÚ, v ktorých je významný trh s časovo vymedzeným užívaním ubytovacích zariadení, t. j. vo Francúzsku, na Malte, v Španielsku, vo Švédsku a v Spojenom kráľovstve.

(6)

Analyzovali sa údaje o sťažnostiach podaných v rámci siete ESC, zaznamenané v rokoch 2007 – 2013. Medzi informáciami sa nachádzali informácie o krajine pôvodu sťažovateľa (spotrebiteľa), krajine pôvodu obchodníka, klasifikácii sťažnosti podľa nástroja EÚ vhodného pre danú situáciu a informácie o klasifikácii problému.

(7)

Začali sa konania o porušení povinnosti proti Belgicku, Cypru, Českej republike, Fínsku, Maďarsku, Taliansku, Litve, Luxembursku, Malte, Poľsku, Slovensku, Slovinsku, Španielsku a Švédsku.

(8)

Tieto prípady Komisia uzavrela 31. mája 2012. Pozri: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-528_en.htm .

(9)

Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Francúzsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Švédsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo.

(10)

Pozri kapitolu 2.3 (s. 13) záverečnej správy CSES. Nesprávna transpozícia vyplývala najmä z neporozumenia a nesprávneho výkladu príslušných ustanovení. Opakovaným problémom bola transpozícia článku 9 ods. 2 a článku 10 ods. 2. Všetky dotknuté členské štáty s výnimkou jedného upravili svoje právne predpisy.

(11)

Španielsko (nesprávne vykonávanie) a Česká republika (nesprávna transpozícia).

(12)

Záverečná správa CSES, bod 3.3.1 na s. 30.

(13)

Združenie výborov držiteľov práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení (The Association of Timeshare Owners Committees – TATOC) je spotrebiteľské združenie držiteľov práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení zo Spojeného kráľovstva ( www.tatoc.co.uk ). Podľa jeho štatistických údajov bolo v roku 2010 zaznamenaných 1 537 sťažností, kým v roku 2013 to bolo len 781 sťažností; pozri aj záverečnú správu CSES, tabuľku 3.11.

(14)

 Vzhľadom na nedostatok iných dostupných údajov a pomerne krátky čas uplatňovania smernice nie je možné z týchto údajov vyvodiť konečné závery.

(15)

Obrázok 3.6 záverečnej správy CSES.

(16)

Pokiaľ ide o respondentov, ktorí si zakúpili produkt časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení alebo súvisiace produkty predtým, než sa smernica z roku 2008 začala uplatňovať, rovnaký problém uviedlo len 27 % z nich.

(17)

K dispozícii však nie sú žiadne ďalšie informácie z iného zdroja, ktoré by potvrdili tento účinok smernice.

(18)

Tieto údaje predstavujú zhrnutie výsledkov prieskumu uvedených v tabuľke 4.3 (s. 39) záverečnej správy CSES.

(19)

Tabuľka 4.2 (s. 40) záverečnej správy CSES; skutočný nárast nákladov, ktoré podnikom vznikajú, nebol v štúdii kvantifikovaný.

(20)

 Tabuľka 4.3 (s. 41) záverečnej správy CSES.

(21)

Tieto informácie sú založené na pohovoroch s podnikateľmi a ich odpovediach v online dotazníkoch. Nie sú k dispozícii presné údaje, ktoré by umožnili tieto náklady vyčísliť.

(22)

Tieto informácie sú založené na pohovoroch s podnikateľmi a ich odpovediach v online dotazníkoch. Presné údaje ktoré by umožnili tieto náklady vyčísliť, nie sú k dispozícii.

(23)

Obrázok 3.6 záverečnej správy CSES.

(24)

46,3 % pred uplatňovaním smernice z roku 2008 na rozdiel od 17,1 % po začiatku jej uplatňovania.

(25)

Pozri najmä podrobný opis ceny vrátane ďalších povinných nákladov a iných opakujúcich sa poplatkov v štandardnom informačnom formulári uvedenom v prílohe I k smernici.

(26)

Obrázok 3.6 záverečnej správy CSES.

(27)

Výskumný projekt z júla 2014 vypracovaný Úradom Spojeného kráľovstva pre hospodársku súťaž a trhy (Competition and Markets Authority – CMA) s názvom „Ukončenie časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení a ďalších dlhodobých dovolenkových produktov – správa pre BIS a Európsku komisiu“. Táto správa sa osobitne zaoberá ťažkosťami držiteľov práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení a dlhodobých dovolenkových produktov zo Spojeného kráľovstva pri predaji ich práv alebo inom spôsobe ukončenia ich zmlúv.

(28)

Táto situácia sa ďalej analyzuje v oddiele 6. 2.

(29)

Spomínaný Úrad Spojeného kráľovstva pre hospodársku súťaž a trhy poskytol informácie, že nedávno prijatá zmena izraelského zákona o ochrane spotrebiteľov umožňuje spotrebiteľom vypovedať časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení dohodnuté pred 24. marcom 2014 len zaslaním písomného oznámenia. Výpoveď nadobudne účinnosť na konci nasledujúceho ročného obdobia a obchodník nemôže vyberať žiadne poplatky za zrušenie. Tento zákon nadobudol účinnosť 24. septembra 2014 a uplatňuje sa na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení nachádzajúcich sa v Izraeli. Preto sa bude vzťahovať aj na občanov EÚ, ktorí sú držiteľmi práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení v Izraeli.

(30)

Organizácia pre rozvoj rekreačných stredísk je obchodné združenie pre vlastníctvo dovolenkových nehnuteľnosti v celej Európe, ktoré pôsobí v celej EÚ. Spája obchodníkov s rôznymi druhmi dovolenkových produktov. Pozri tiež: http://www.rdo.org/ .

(31)

Takéto spôsoby odstúpenia od zmluvy ponúkajú držiteľom možnosť prejsť ku krátkodobému produktu, ktorý sa ukončí po určenom počte rokov, alebo smerujú držiteľov k tzv. výstupnému klubu, ktorý členom poskytuje možnosť bez pokuty odstúpiť od zmluvy po uplynutí minimálneho časového obdobia (zvyčajne od dvoch do piatich rokov).

(32)

Článok 10 ods. 1 smernice 2008/122/ES.

(33)

Článok 10 ods. 2 smernice 2008/122/ES o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení.

(34)

Najčastejším problémom súvisiacim s dlhodobými dovolenkovými produktmi je nedodržiavanie požiadaviek na predzmluvné informácie (klamlivé informácie o produkte, klamlivé informácie o možnosti ďalšieho predaja a o práve na odstúpenie od zmluvy), pozri obrázok 3.2 záverečnej správy CSES.

(35)

Tabuľka 3.10 záverečnej správy CSES.

(36)

Tabuľka 3.11 záverečnej správy CSES (iba 14 prípadov v roku 2013 v porovnaní s 277 prípadmi týkajúcimi sa zmlúv o ďalšom predaji v rovnakom období).

(37)

Tabuľky 4.6 a 4.7 záverečnej správy CSES – to však môže byť len náznak súčasnej situácie na trhu s časovo vymedzeným užívaním ubytovacích zariadení a dlhodobými dovolenkovými produktmi.

(38)

 Program pohovorov a semináre sa uskutočnili v rámci štúdie CSES.

(39)

Rekreačné kreditné systémy vo všeobecnosti trvajú menej ako 365 dní (zvyčajne 360 dní) s prísľubom bezplatných alebo zľavnených dovolenkových rezervácií v budúcnosti. Ponúkajú celé spektrum služieb, pričom ubytovanie je iba jednou z nich (hoci niekedy nie je v písomnej zmluve ani uvedené).

(40)

Európske spotrebiteľské centrum Spojeného kráľovstva informovalo, že množstvo sťažností spotrebiteľov týkajúcich sa rekreačných kreditných systémov stúplo za rok do konca marca 2013 o 140 % – išlo o 60 sťažností v porovnaní s 25 v roku 2012.

(41)

Pozri oddiel 10 tejto správy: Presadzovanie smernice, pododdiel „Policajné vyšetrovanie a trestné stíhanie“.

(42)

Smernica 2005/29/ES, Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.

(43)

Smernica 93/13/EHS, Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29.

(44)

 Smernica 2011/83/EÚ, Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.

(45)

Obrázok 3.8 záverečnej správy CSES.

(46)

33,2 % respondentov o týchto praktikách vôbec nevedelo a ďalších 35, 3 % respondentov o nich nebolo informovaných dostatočne. Iba 10 % respondentov si dobre uvedomovalo zneužívanie v odvetví časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení a dovolenkových klubov. Pozri tabuľku 4.8 záverečnej správy CSES.

(47)

Z údajov siete ESC vyplýva, že približne polovicu všetkých sťažností zaznamenaných v rokoch 2007 – 2013, ktoré sa týkali časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení a súvisiacich produktov, podali spotrebitelia zo Spojeného kráľovstva.

(48)

Združenie TATOC (pozri poznámku pod čiarou 12) poskytuje podnikom dodržiavajúcim predpisy možnosť, aby sa stali pridruženými spoločnosťami. TATOC má svoj vlastný kódex správania a mechanizmus alternatívneho riešenia sporov.

(49)

Takmer jedna pätina sťažností pochádza od spotrebiteľov s bydliskom v severských krajinách (najmä zo Švédska a Nórska). Ďalší dotknutí spotrebitelia pochádzajú z Nemecka, Belgicka a Holandska. Pozri kapitolu 3.3.2 záverečnej správy CSES.

(50)

Viac ako 75 % všetkých sťažností zaznamenaných v rokoch 2007 – 2013 sa týkalo španielskych obchodníkov, po ktorých nasleduje 10 % sťažností na obchodníkov so sídlom v Grécku a 5 % na obchodníkov so sídlom na Malte.

(51)

Estónsko – krajina s najnižšou úrovňou sankcií – nedávno zmenilo svoje právne predpisy. Súčasné sankcie sú teraz vo výške 9 600 EUR namiesto pôvodných 640 EUR. Pozri kapitolu 6.3 záverečnej správy CSES.

(52)

Pozri kapitolu 4.6 a tabuľku 4.9 záverečnej správy CSES: približne 60 % podnikov, ktoré sa zapojili do prieskumu, sa domnieva, že napriek tomu, že smernica poskytuje spotrebiteľom veľkú ochranu, nie je dostatočne účinná vzhľadom na nepoctivých obchodníkov, ktorí zámerne porušujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľov.

(53)

Na úrovni EÚ existuje vymedzenie pojmu podvod v prípade podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, ktoré je teraz zahrnuté v Dohovore o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995. Tento dohovor nahradí smernica o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, o ktorej sa v súčasnosti rokuje v Európskom parlamente a Rade [pozri COM(2012) 363 z 11. júla 2012].

(54)

Účinnosť tohto opatrenia možno preukázať na jednom príklade: v roku 2013 švédske spotrebiteľské centrum zaznamenalo významný pokles počtu zaregistrovaných sťažností. Tento pokles sa časovo zhodoval s dvomi významnými policajnými operáciami, ktoré sa uskutočnili v roku 2013 a boli zamerané proti nepoctivým obchodníkom v odvetví dovolenkových služieb v Španielsku, hlavnej dovolenkovej destinácii švédskych spotrebiteľov. V dôsledku toho bola v Španielsku ukončená činnosť 18 spoločností.

(55)

Združenie Mindtimeshare registrované v Španielsku, ktoré zastupuje záujmy európskych držiteľov práva na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení, ktorí sa stali obeťami podvodu, veľmi aktívne pomáhalo verejným orgánom pri zasahovaní proti bezohľadným spoločnostiam. Výsledkom je, že v roku 2013 bola ukončená činnosť 18 spoločností so sídlom v Španielsku. Vo Francúzsku je veľmi aktívne spotrebiteľské združenie APAF-VTP, ktoré prispelo k odsúdeniu podvodných obchodníkov, napr. prípad Hakima Bouriho z 9. januára 2014 a prípad Christine Dricotovej z 24. januára 2014 (záverečná správa CSES, kapitola 6.5, strana 83).

(56)

Túto smernicu majú členské štáty transponovať do 22. mája 2017.

(57)

V smernici 2007/64/ES sa stanovuje právny základ pre spätnú úhradu v prípade neoprávneného použitia kariet.

(58)

V smernici 2008/48/ES sa stanovuje právny základ pre spätnú úhradu v prípade nesúladu tovaru alebo služieb so zmluvou.

(59)

 Článok 15 – 1. Ak spotrebiteľ na základe práva Spoločenstva uplatní právo na odstúpenie od zmluvy o dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb, prestáva byť viazaný zmluvou o viazanom úvere.

2. Ak tovar alebo služby, na ktoré sa vzťahuje zmluva o viazanom úvere, neboli dodané či poskytnuté alebo boli dodané či poskytnuté len čiastočne, alebo nie sú v súlade so zmluvou o ich dodaní či poskytnutí, spotrebiteľ má právo uplatniť voči veriteľovi právne prostriedky, ak spotrebiteľ uplatnil právne prostriedky voči dodávateľovi, ale jeho nárok nebol uspokojený tak, ako vyplýva zo zákona alebo zmluvy o dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb. Členské štáty určia, v akej miere a za akých podmienok sa tieto právne prostriedky môžu uplatniť.

(60)

Napríklad v Dánsku alebo Portugalsku.

(61)

Pozri podrobnú správu siete ESC o spätnej úhrade v EÚ/EHP:

  http://ec.europa.eu/consumers/ecc/docs/chargeback_report_en.pdf .

(62)

Revidovaný usmerňovací dokument k smernici o nekalých obchodných praktikách bude uverejnený pred letom 2016 a bude k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/consumers/consumer_rights/unfair-trade/unfair-practices/index_en.htm.

(63)

Pozri kapitolu 7 tejto správy venovanú zvyšovaniu informovanosti.

(64)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1).