EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli10. 11. 2015
COM(2015) 611 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Stratégia rozširovania EÚ
{SWD(2015) 210 final}
{SWD(2015) 211 final}
{SWD(2015) 212 final}
{SWD(2015) 213 final}
{SWD(2015) 214 final}
{SWD(2015) 215 final}
{SWD(2015) 216 final}
I.Program rozširovania – výsledky a výzvy
Týmto oznámením sa stanovuje strednodobá stratégia politiky rozširovania EÚ, ktorá sa vzťahuje na obdobie mandátu Komisie. Oznámenie poskytuje jasné usmernenia a vytyčuje rámec a nástroje na podporu príslušných krajín, aby mohli riešiť hlavné problémy a plniť požiadavky vyplývajúce z prístupového procesu. Pre krajiny, ktoré sa chcú stať členmi EÚ, toto oznámenie predstavuje jasnú príležitosť v ďalšom období výrazne napredovať na ich ceste smerom k EÚ, ako aj šancu využívať prínosy užšej integrácie už v období pred pristúpením.
Politika rozširovania EÚ je investíciou v záujme mieru, bezpečnosti a stability v Európe. Poskytuje zintenzívnené ekonomické a obchodné príležitosti ku vzájomnému prospechu členských štátov EÚ a štátov, ktoré sa o členstvo usilujú. Perspektíva členstva v EÚ má na dotknuté krajiny silný transformačný účinok, ktorý zanecháva pozitívne demokratické, politické, ekonomické a spoločenské zmeny.
Posledné rozšírenia o krajiny strednej a východnej Európy otvorili občanom, spoločnostiam, investorom, spotrebiteľom a študentom z nových aj zo starších štátov EÚ mnohé nové príležitosti. Obchod a investície sa zvýšili. Jednotný trh EÚ je najväčší trh na svete. Zahŕňa 500 miliónov občanov a vytvára 23 % svetového HDP.
Rozširovanie je prísny, ale spravodlivý proces založený na stanovených kritériách a získaných poznatkoch z minulosti. Dobrá pripravenosť budúcich členských štátov je rozhodujúca pre dôveryhodnosť politiky rozširovania, ako aj pre podporu verejnosti v súčasných aj v budúcich členských štátoch. Každá krajina sa posudzuje na základe jej vlastných zásluh tak, aby dostávala stimuly na vykonávanie rozsiahlych reforiem.
Súčasná stratégia rozširovania zahŕňa krajiny západného Balkánu a Turecko 1 . Prístupové rokovania s Tureckom sa začali v roku 2005, avšak napredujú len pomaly. Od roku 2012 prebiehajú prístupové rokovania s Čiernou Horou a od roku 2014 aj so Srbskom. V prípade bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko – kandidátskej krajiny od roku 2005 – je proces pristúpenia k EÚ naďalej v slepej uličke. Albánsko získalo status kandidátskej krajiny v roku 2014 a v súčasnosti rieši viacero kľúčových priorít pred tým, ako bude Komisia môcť odporučiť začatie prístupových rokovaní. Dohoda o stabilizácii a pridružení s Bosnou a Hercegovinou nadobudla platnosť v júni. Dohoda o stabilizácii a pridružení s Kosovom* bola podpísaná v októbri.
2Mnohé krajiny dosiahli v uplynulom roku vo viacerých oblastiach značný pokrok. Výzvy, ktorým tieto krajiny čelia, sú však také veľké, že žiadna z nich nebude pripravená na pristúpenie k EÚ počas mandátu súčasnej Komisie, ktorý uplynie koncom roka 2019. Všetky krajiny majú pred sebou veľké výzvy, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu. Súdne systémy nie sú dostatočne nezávislé, efektívne alebo im chýba demokratická zodpovednosť. Stále je potrebné vynaložiť značné úsilie na boj proti trestnej činnosti a korupcii.
Základné práva sú často do veľkej miery zakotvené v právnych predpisoch, avšak v praxi nedostatky pretrvávajú. Osobitnou výzvou je zabezpečenie slobody prejavu, pričom v tejto oblasti došlo k negatívnemu vývoju vo viacerých krajinách. Reforma verejnej správy musí rázne napredovať, aby sa zabezpečili potrebné administratívne kapacity a aby sa zároveň bojovalo proti vysokým úrovniam politizácie a chýbajúcej transparentnosti. Pozornosť si vyžaduje aj fungovanie demokratických inštitúcií. Pokiaľ ide o demokratickú transformáciu, národné parlamenty v každej z krajín zapojených do procesu rozširovania musia stáť v centre reformného procesu, aby tak zabezpečili demokratickú zodpovednosť a inkluzívnosť, čo je základný predpoklad nielen pre úspešný reformný proces. V záujme upevnenia reforiem v celej spoločnosti je potrebné ešte užšie spolupracovať s miestnymi aktérmi občianskej spoločnosti.
Západný Balkán a Turecko vážne zasiahla utečenecká kríza. Konflikty, ako sú občianske vojny v Sýrii a Iraku, mali za následok výrazné zvýšenie tokov utečencov cez Turecko a západný Balkán. Turecko na svojom území poskytuje značnú podporu viac ako dvom miliónom sýrskych utečencov. Krajiny západného Balkánu, najmä bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Srbsko, od začiatku roka čelili prílevu viac ako 200 000 štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzali cez ich územia.
Na riešenie tohto fenoménu je naliehavo potrebné zintenzívniť spoluprácu s týmto širším regiónom s cieľom určiť ľudí, ktorí potrebujú ochranu, poskytovať pomoc, zabezpečiť vonkajšie hranice EÚ a rozložiť zločinecké siete, ktoré sa podieľajú na prevádzačstve. EÚ na tento účel poskytuje značnú podporu. Komisia okrem toho navrhla, aby zoznam EÚ obsahujúci bezpečné krajiny pôvodu zahŕňal všetky krajiny zapojené do procesu rozširovania. V októbri Európska rada uvítala spoločný akčný plán EÚ a Turecka pre otázku utečencov a riadenie migrácie, ktorý je súčasťou komplexného programu spolupráce založeného na spoločnej zodpovednosti, obojstranných záväzkoch a dosahovaní výsledkov. Reakcia na súčasnú utečeneckú krízu bola témou rokovaní na konferencii na vysokej úrovni 8. októbra v Luxemburgu, ktorá bola zameraná na trasu cez východné Stredozemie a západný Balkán, ako aj na stretnutí 25. októbra k západobalkánskej migračnej trase, na ktorom sa vedúci predstavitelia Albánska, Rakúska, Bulharska, Chorvátska, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Nemecka, Grécka, Maďarska, Rumunska, Srbska a Slovinska dohodli na 17-bodovom akčnom pláne.
Väčšina krajín čelí aj značným výzvam v oblasti správy hospodárskych záležitostí a konkurencieschopnosti, pričom majú nízke úrovne investícií a vysoké úrovne nezamestnanosti. Úrovne príjmov sú v porovnaní s úrovňami v EÚ naďalej veľmi nízke a konvergencia s EÚ napreduje takisto pomaly. S výnimkou Turecka ide pri väčšine týchto krajín o malé ekonomiky s nízkym objemom vývozu. Hospodárske reformy majú zásadný význam pre vytváranie pracovných miest a rast, ako aj pre zvýšenie záujmu investorov. V tomto oznámení sa osobitný dôraz kladie na regionálnu spoluprácu a posilnenie regionálneho hospodárskeho rozvoja a prepojenosti. V tejto oblasti došlo k významnému pokroku, a to najmä prostredníctvom „berlínskeho procesu“ a formátu „západobalkánskej šestky“, ktorý spája hlavy štátov a vlád z tohto regiónu a posilňuje zodpovednosť krajín za regionálnu spoluprácu.
Dlhodobejší charakter výziev, ktorým čelia krajiny zapojené do procesu rozširovania, zvýrazňuje potrebu trvať v rámci prístupového procesu na silnom dôraze na zásadu „najskôr základné otázky“ (fundamentals first). K pokroku dochádza najmä v súvislosti so zavádzaním právnych predpisov a zriaďovaní potrebných administratívnych štruktúr. Napriek tomu však vo všetkých oblastiach veľmi často chýba účinné vykonávanie. Komisia bude naďalej sústreďovať svoje úsilie na zabezpečenie toho, aby krajiny prioritne vykonávali reformy v kľúčových oblastiach právneho štátu vrátane reforiem súdnictva a boja proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii, v oblasti základných práv a boja proti diskriminácii – najmä diskriminácii LGBTI komunity a Rómov – a v oblasti fungovania demokratických inštitúcií vrátane reformy verejnej správy. Okrem toho bude pracovať na podpore hospodárskeho rozvoja a posilňovaní konkurencieschopnosti. Tento dôraz na základné otázky spojené s hlavnými hodnotami EÚ bude oporou politiky rozširovania počas mandátu tejto Komisie.
Rozširovanie sa musí chápať ako proces, ktorý podporuje reformy a zásadné zmeny potrebné na splnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ. Takéto zmeny si nevyhnutne vyžadujú čas. O to dôležitejšie je opätovne jednoznačne potvrdiť európsku perspektívu krajín zapojených do procesu rozširovania. Ak sú vyhliadky na pokrok na ceste do EÚ vnímané ako reálne a dôveryhodné, zmierňuje sa tým riziko, že sa krajiny od EÚ odvrátia, ako aj riziko rozčarovania z tohto procesu či dokonca riziko zlyhania alebo regresu v reformnom úsilí. Rozširovanie môže by pre EÚ a partnerské krajiny prospešné iba vtedy, ak prináša skutočné a trvalo udržateľné reformy. Prostredníctvom tohto procesu sa krajiny v plnej miere pripravia na pristúpenie k EÚ a budú schopné využívať prínosy a prevziať povinnosti, ktoré z členstva vyplývajú.
V tomto roku Komisia posilnila svoj prístup k hodnoteniam vo výročných správach. Popri podávaní správ o pokroku sa teraz kladie omnoho väčší dôraz aj na aktuálny stav v jednotlivých krajinách a na to, ako sú ďaleko s ohľadom na pripravenosť prevziať záväzky, ktoré vyplývajú z členstva. Správy zároveň obsahujú ešte jasnejšie usmernenia v súvislosti s opatreniami, ktoré sa od krajín očakávajú v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Na hodnotenie súčasného stavu a úrovne pokroku sa používajú harmonizované hodnotiace stupnice, čím sa zvyšuje porovnateľnosť medzi krajinami. Nový systém podávania správ poskytuje väčšiu transparentnosť v prístupovom procese. Všetkým zainteresovaným stranám by sa tak mala umožniť väčšia kontrola reforiem. Tento nový prístup sa použil najmä vo viacerých pilotných oblastiach, ktoré sú priamo spojené so základnými reformami potrebnými na ceste do EÚ. Podrobnejšie informácie možno nájsť v prílohe 2.
V krajinách zapojených do procesu rozširovania je potrebná silnejšia úloha organizácií občianskej spoločnosti a prajnejšie a priaznivejšie prostredie na podporu ich rozvoja. Ide o nevyhnutnosť v záujme posilnenia politickej zodpovednosti a hlbšieho pochopenia reforiem súvisiacich s pristúpením. Chápanie výhod, ktoré EÚ danému regiónu priniesla a ešte priniesť môže, zo strany verejnosti je nevyhnutné pre podporenie vedúcich politických predstaviteľov, aby rázne pokračovali v potrebných reformách. Na zaistenie podpory verejnosti je aj naďalej mimoriadne dôležité, aby sa účinne komunikovalo o tom, ako proces rozširovania funguje a aký je jeho dosah na životy občanov. To si vyžaduje spoločné úsilie EÚ a jej členských štátov, ako aj vlád a občianskej spoločnosti v krajinách zapojených do procesu rozširovania.
Pre krajiny západného Balkánu predstavuje jasná perspektíva členstva v EÚ kľúčový stabilizačný faktor. Podporuje pokrok smerom k splneniu nevyhnutných podmienok vrátane podmienok procesu stabilizácie a pridruženia. Dôležité sú dobré susedské vzťahy a inkluzívna regionálna spolupráca. Spolupráca – bilaterálna aj regionálna – nebola doposiaľ nikdy taká intenzívna. Zároveň sú však potrebné nepretržité snahy o vyriešenie dvojstranných sporov medzi krajinami zapojenými do procesu rozširovania a sporov s členskými štátmi, prípadne aj pod záštitou OSN. To by malo pomôcť prekonať dedičstvo minulosti, najmä na západnom Balkáne, kde si rany spôsobené nedávnymi konfliktmi vyžadujú napriek značnému dosiahnutému pokroku ešte viac času na to, aby sa zacelili. Podpora stability a prosperity na západnom Balkáne predstavuje investíciu, ktorá je nie len v záujme budúcnosti daného regióna, ale aj v záujme samotnej EÚ.
Pokiaľ ide o Turecko, sľubné pozitívne kroky v rámci rozhovorov o urovnaní konfliktu na Cypre predstavujú významnú príležitosť na zintenzívnenie spolupráce vo všetkých oblastiach vrátane prístupových rokovaní.
V záujme podpory reformného úsilia vo všetkých krajinách zapojených do procesu rozširovania Komisia plánuje maximálnym spôsobom využiť existujúce mechanizmy a fóra, či už prostredníctvom štruktúr dohody o pridružení/dohôd o stabilizácii a pridružení, prístupových rokovaní alebo pomocou iniciatív so zameraním na jednotlivé krajiny vedených Komisiou, ako sú dialógy na vysokej úrovni. Komisia bude takisto naďalej zabezpečovať vhodne zacielenú finančnú podporu v rámci nástroja predvstupovej pomoci (Instrument for Pre-Accession Assistance, ďalej len „IPA II“). Prostredníctvom IPA II EÚ počas obdobia 2014 – 2020 poskytuje 11,7 miliardy EUR na podporu krajín zapojených do procesu rozširovania počas ich prípravy na pristúpenie, ako aj na regionálnu a cezhraničnú spoluprácu. Prostredníctvom podpory IPA sa budú financovať aj opatrenia na podporu hospodárskeho rozvoja a rastu a poskytne sa pomoc krajinám pri vyrovnávaní sa s vplyvom súčasnej utečeneckej krízy. Prehľad finančných prostriedkov EÚ poskytnutých západnému Balkánu a Turecku v období rokov 2007 – 2014 na podporu stratégie rozširovania, vrátane ich výsledkov a účinku, je k dispozícii na webovej lokalite Európskej komisie.
II.Opätovné potvrdenie dôrazu na základné otázky
Politika rozširovania kladie naďalej dôraz na zásadu „najskôr základné otázky“ (fundamentals first). Hlavné otázky týkajúce sa právneho štátu, základných práv, posilnenia demokratických inštitúcií vrátane reformy verejnej správy, ako aj hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť zostávajú v procese rozširovania kľúčovými prioritami. Tieto otázky odzrkadľujú dôležitosť, ktorú EÚ pripisuje svojim základným hodnotám a všeobecným politickým prioritám.
Politické, hospodárske a inštitucionálne základné otázky sú neoddeliteľné a navzájom sa posilňujú. Právny štát a hospodársky rozvoj je možné chápať ako dve strany tej istej mince. Posilnenie právneho štátu zvyšuje právnu istotu, podnecuje a chráni investície a významne prispieva k podpore hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti. Hospodárske reformy a integrácia majú zas schopnosť krajiny v dlhodobom horizonte stabilizovať. Proces rozširovania musí tieto synergie podporovať, aby tak poskytoval silnejšie stimuly pre hospodárske reformy a aby štáty, ktoré sa o členstvo usilujú, mohli ešte pred vstupom využívať výhody plne fungujúcich trhových hospodárstiev so silným právnym štátom, čo prispeje k dobrému fungovaniu Únie ako celku.
Dôkladné riešenie základných otázok je kľúčom k splneniu kodanských a madridských 3 kritérií členstva. Pomôže tiež zabezpečiť, aby budúce aj súčasné členské štáty mohli plnohodnotne využívať prínosy budúceho rozšírenia EÚ.
Dôraz na základné otázky sa odzrkadľuje v tom, že tieto osobitné oblasti sú predmetom posilneného podávania správ v rámci správ o jednotlivých krajinách. Ďalšie podrobnosti o týchto oblastiach (súdnictvo, boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, sloboda prejavu, hospodárske kritériá, reforma verejnej správy, verejné obstarávanie, štatistika a finančná kontrola) sú uvedené v prílohe.
a) Právny štát
Právny štát predstavuje základnú hodnotu, na ktorej je postavená EÚ a ktorá je v centre prístupového procesu. Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v Únii musia zaviesť a od prvotnej fázy podporovať riadne fungovanie hlavných inštitúcií nevyhnutných na zabezpečenie právneho štátu. Zásada právneho štátu je nielen základnou demokratickou zásadou, ale je rozhodujúca aj pre stabilné podnikateľské prostredie, keďže poskytuje právnu istotu pre hospodárske subjekty, podporuje spotrebiteľov a je stimulom pre investície, zamestnanosť a rast.
Posilnenie právneho štátu naďalej predstavuje kľúčovú výzvu pre väčšinu krajín zapojených do procesu rozširovania, najmä pokiaľ ide o zlepšenie fungovania a nezávislosti súdnictva, ktoré je naďalej oslabované prípadmi selektívnej spravodlivosti a politického zasahovania do práce súdnych orgánov. V boji proti organizovanej trestnej činnosti sa dosiahol istý pokrok v stíhaní osôb, ktorý sa však zodpovedajúco nepremietol do rozkladania zločineckých sietí a konfiškácií majetku. Korupcia zostáva vo všetkých krajinách rozšíreným javom, pričom pretrváva beztrestnosť, najmä pri korupcii na vysokej úrovni. Na dosiahnutie výraznejšieho pokroku v týchto oblastiach bude potrebná politická vôľa, ktorá by viedla k hmatateľným výsledkom.
V uplynulom roku došlo k určitému pozitívnemu vývoju v oblasti právneho štátu. To platí predovšetkým z hľadiska zavádzania právnych rámcov a inštitucionálnych štruktúr. Napríklad v Čiernej Hore sa v tomto smere od začatia rokovaní dosiahol pokrok. Teraz je potrebné v plnej miere zaistiť vykonávanie.
Za posledných dvanásť mesiacov došlo k viacerým závažným ohrozeniam právneho štátu. V Turecku bola nezávislosť súdneho systému narušená nielen politickým zasahovaním v jednotlivých prípadoch a preraďovaním úradníkov justičných orgánov a orgánov presadzovania práva, ale aj zadržaním sudcov alebo ich presunutím pre ich rozsudky. Prípad odpočúvania v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko takisto poukázal na rozsiahle útoky na právny štát, na porušovanie ľudských práv a na nedostatky v demokratickom fungovaní štátu. Tieto otázky by sa mali bezodkladne riešiť. K týmto problémom došlo aj napriek mnohým reformám právneho štátu a ďalším reformám, ktoré sa vykonali tak z hľadiska právnych predpisov, ako aj z hľadiska zriaďovania príslušných inštitucionálnych štruktúr. Tieto príklady zvýrazňujú dôležitosť toho, aby krajiny zapojené do procesu rozširovania uskutočňovali reformy aj v praxi, a nielen na papieri.
Súčasne sa tým zdôrazňuje dôležitosť sústavnej pozornosti, ktorá sa venuje otázkam právneho štátu v rámci prístupového procesu, a najmä význam uplatňovania nového prístupu v prístupových rokovaniach ku kapitole 23 – Súdnictvo a základné práva a kapitole 24 – Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť. Tento prístup zavedený Komisiou v roku 2012 sa prioritne zameriava na reformy v oblasti právneho štátu s cieľom, aby sa tieto reformy riešili čo najskôr v prístupovom procese. Krajinám sa tak pred pristúpením poskytne čo najväčší časový priestor na to, aby dosiahli bilanciu konkrétnych výsledkov a zabezpečili udržateľnosť reforiem. Je napríklad potrebné, aby krajiny dosiahli dôveryhodnú bilanciu výsledkov týkajúcich sa vyšetrovaní, stíhaní a právoplatných odsúdení v prípadoch organizovanej trestnej činnosti a korupcie, vrátane primeraných trestov a konfiškácie majetku, a to aj na vysokej úrovni.
Aj tento región, podobne ako viaceré členské štáty EÚ, postihol fenomén zahraničných teroristických bojovníkov a zvýšenej radikalizácie. Niekoľko stoviek osôb región opustilo s cieľom bojovať v oblastiach konfliktov, ako je Sýria a Irak. V záujme účinnej prevencie a boja proti radikalizácii je potrebná komplexná stratégia spolu s nevyhnutnou politickou podporou, v úzkej spolupráci s náboženskými vodcami a komunitami, so sociálnymi pracovníkmi a s pracovníkmi prvého kontaktu, so zapojením vzdelávacieho systému a mládežníckych organizácií. Prípady nenávistných prejavov treba riešiť ráznejšie. Je potrebný cielený prístup zo strany spravodajských služieb a komunity, ktorá má na starosti presadzovanie práva, aby sa teroristická činnosť marila a aby sa zabránilo cestovaniu teroristov a toku nelegálnych zbraní. Takisto je potrebná koherentná súdna politika voči páchateľom.
b) Základné práva
Základné práva sú jadrom hodnôt EÚ a predstavujú dôležitý prvok prístupového procesu. Základné práva sú vo veľkej miere zakotvené v právnych predpisoch krajín zapojených do procesu rozširovania, ale je potrebné urobiť viac, aby sa zabezpečilo ich plnohodnotné uplatňovanie v praxi.
Sloboda prejavu a médií zostáva naďalej osobitným problémom. Už v roku 2014 došlo v tejto oblasti k opätovnému zhoršeniu situácie. Tento trend pokračoval aj v roku 2015. Na západnom Balkáne dochádzalo k nenáležitému politickému zasahovaniu do práce verejnoprávnych vysielateľov, ako aj k zastrašovaniu novinárov. Pokrok v oblasti samoregulácie médií bol len mierny. Sloboda prejavu bola ešte viac obmedzovaná v Turecku, a to tak legislatívnymi zmenami, ako aj v praxi stíhaním údajného urážania vysokopostavených politikov vrátane prezidenta a vysokými pokutami, ktoré mali na slobodné mediálne spravodajstvo odrádzajúci účinok. V rámci procesu pristúpenia k EÚ považuje Komisia prácu týkajúcu sa slobody prejavu a slobody médií aj naďalej za prioritu. Dňa 4. novembra 2015 Komisia usporiadala tretiu konferenciu Speak-up!, na ktorej sa stretli kľúčové zainteresované strany z oblasti médií, občianskej spoločnosti a vnútroštátnych orgánov, aby spoločne riešili hlavné výzvy a posilnili úsilie o podporu slobody prejavu v regióne.
Takisto existuje potreba lepšej ochrany menšín, predovšetkým Rómov. Rómovia na západnom Balkáne a v Turecku sú naďalej často obeťami rasizmu, diskriminácie a sociálneho vylúčenia a väčšina Rómov žije vo veľkej chudobe, pričom im chýba dostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a odbornej príprave, bývaniu a zamestnaniu.
Diskriminácia a neznášanlivosť voči iným zraniteľným skupinám, okrem iného na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, zostáva aj naďalej vážnym problémom. Potrebný je prístup nulovej tolerancie k násiliu, zastrašovaniu a nenávistným prejavom voči týmto a ďalším zraniteľným osobám. Ďalšie úsilie je potrebné na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi vrátane boja proti domácemu násiliu, na zlepšenie situácie v oblasti práv dieťaťa a podporu osôb so zdravotným postihnutím, ako aj na zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Treba silnejší inštitucionálny rámec na ochranu základných práv, a to najmä na podporu práce ombudsmanov, ako aj práce mimovládnych organizácií (MVO) a obhajcov ľudských práv.
c) Hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť
Stať sa členom EÚ neznamená len dodržiavať pravidlá a normy EÚ. Znamená to takisto hospodárske ozdravenie krajiny tak, aby bola pripravená na členstvo a mohla plnohodnotne využívať prínosy pristúpenia k EÚ a zároveň prispievať k rastu a prosperite hospodárstva EÚ.
Vo všetkých krajinách zapojených do procesu rozširovania pretrvávajú značné výzvy, pokiaľ ide o hospodárske reformy, konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest, fiškálnu konsolidáciu a inkluzívny rast. Hoci si všetky krajiny zapojené do procesu rozširovania do veľkej miery zachovali celkovú makroekonomickú stabilitu a prebieha v nich mierne oživenie, všetky krajiny západného Balkánu čelia zásadným štrukturálnym ekonomickým a sociálnym výzvam, pričom majú vysoké miery nezamestnanosti a nízke úrovne príjmov. Infraštruktúra a vzdelávacie systémy si takisto vyžadujú zlepšenia. Nedostatok atraktívnych pracovných príležitostí na domácom trhu sa v mnohých krajinách odzrkadľuje v značných prílevoch remitencií zo zahraničia. Tie predstavujú až 11 % HDP v Kosove a 12,6 % HDP v Bosne a Hercegovine. Tieto remitencie na jednej strane čiastočne vyvažujú pretrvávajúce obchodné deficity a spotrebu paliva, na druhej strane však znižujú stimuly pre prácu.
Ďalšími nevyhnutnými predpokladmi na prilákanie investorov a stimulovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti sú právna istota, fungujúci nezávislý súdny systém na presadzovanie základných práv vrátane majetkových práv, fungujúca verejná správa a jednotné uplatňovanie predpisov. Nedostatky týkajúce sa právneho štátu, presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže, riadenia verejných financií a časté zmeny týkajúce sa povolení a daní zvyšujú riziko korupcie, čo negatívne vplýva na investičné prostredie. Západný Balkán trpí nízkymi úrovňami industrializácie, ako aj nízkou produktivitou existujúcich priemyselných podnikov a má nedostatky v oblasti riadenia priemyselného sektora. Tieto faktory sú dôvodom, pre ktorý sú zahraničné investície na západnom Balkáne naďalej obmedzené, a to bráni potrebnému transferu najlepších postupov a know-how, a tým aj rýchlejšiemu rastu produktivity.
Najnovší ekonomický vývoj a prognózy:
V krajinách zapojených do procesu rozširovania sa makroekonomická stabilita zväčša udržiavala, avšak fiškálna konsolidácia je aj naďalej výzvou a vysoký verejný dlh je problémom vo viacerých krajinách.
Očakáva sa, že priemerný rast za rok 2015 v kandidátskych krajinách na západnom Balkáne dosiahne 2,5 %.
Táto zvýšená miera rastu sa však nepremietla do nových pracovných miest. Nezamestnanosť ostáva vysoká, najmä medzi mladými ľuďmi a ženami, a v krajinách západného Balkánu dosahuje v súčasnosti priemernú úroveň asi 22 %. V Bosne a Hercegovine, Kosove a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko je však oveľa vyššia. Vysoké miery chudoby sú aj naďalej vážnym problémom.
EÚ je hlavným obchodným parterom krajín západného Balkánu, pričom do nej smeruje približne 60 % vývozu z tohto regiónu. EÚ je takisto zďaleka najväčším poskytovateľom priamych zahraničných investícií.
Rast v Turecku sa v roku 2014 stabilizoval na úrovni 2,9 %, na ktorú poklesol z úrovne 4,2 % zaznamenanej v predchádzajúcom roku. Na rok 2015 sa predpovedá o niečo výraznejší rast. Turecká líra sa oslabila a deficit bežného účtu sa znížil z takmer 8 % HDP v roku 2014 na menej ako 6 % v roku 2015, čo bolo odrazom nižšieho domáceho dopytu a nižších cien energie. Súčasná ekonomická výkonnosť Turecka poukazuje tak na vysoký potenciál, ako aj na pokračujúce nerovnováhy jeho hospodárstva.
EÚ ostáva hlavným obchodným partnerom Turecka, pričom do EÚ smeruje vyše 40 % vývozu Turecka. Vďaka rastúcemu začleňovaniu sa do dodávateľského a výrobného reťazca EÚ sa Turecko stalo investičnou základňou pre európsky obchod. Približne 60 % priamych zahraničných investícií v Turecku pochádza z EÚ.
Na základe skúseností členských štátov EÚ v rámci európskeho semestra Komisia posilňuje svoju podporu zameranú na zlepšenie správy hospodárskych záležitostí a konkurencieschopnosti v krajinách zapojených do procesu rozširovania. Týmto krajinám by sa tak malo pomôcť využiť ich potenciál na udržateľný rast a vytváranie pracovných miest, lepšie plánovať a určiť postupnosť štrukturálnych reforiem a – v konečnom dôsledku – splniť hospodárske kritériá. Táto podpora je mimoriadne dôležitá vo vzťahu ku krajinám západného Balkánu, keďže ani jedna z nich zatiaľ nie je považovaná za fungujúce trhové hospodárstvo.
Začiatkom roka 2015 všetky krajiny zapojené do procesu rozširovania predložili programy hospodárskych reforiem, v ktorých sa zaoberali tak strednodobým rámcom pre makroekonomickú a fiškálnu politiku, ako aj – v prípade krajín západného Balkánu –štrukturálnymi reformami. Ministri financií z EÚ a z dotknutých krajín sa stretli v máji 2015 a na základe analýzy Komisie týkajúcej sa uvedených programov a odporúčaní k nim prijali spoločné odporúčania k reformám, ktoré sú potrebné na podporenie dlhodobého rastu a konkurencieschopnosti. Tieto odporúčania sa v plnej miere odzrkadľujú v podkladových výročných správach Komisie, v ktorých sa poskytujú ďalšie usmernenia vo vzťahu k reformným prioritám. Financovanie z nástroja predvstupovej pomoci (IPA) sa takisto v súčasnosti lepšie zacieľuje.
Počnúc budúcim rokom sa programy hospodárskych reforiem budú predkladať ako jediný integrovaný dokument so silnejším dôrazom na zamestnanosť a sociálne výzvy. Predkladanie programov hospodárskych reforiem bude pokračovať na ročnej báze.
Pokiaľ ide o Turecko, táto krajina a EÚ majú spoločný záujem na presadzovaní hospodárskych reforiem, výmene skúseností, zosúladení pozícií v G20 a na prehĺbení hospodárskej integrácie. Komisia zaviedla komplexné posúdenie vplyvu, z ktorého bude vychádzať mandát na rokovanie o modernizácii a rozšírení colnej únie medzi EÚ a Tureckom. Cieľom je posilniť obchodné vzťahy na úroveň zodpovedajúcu strategickej dôležitosti vzťahov medzi EÚ a Tureckom a významu ich hospodárskych výmen. Medzi EÚ a Tureckom sa nadviaže dialóg na vysokej úrovni, ktorý bude doplnený podnikateľským fórom EÚ a Turecka, a pokračovať bude aj dialóg o energetike na vysokej úrovni.
Zvyšovanie konkurencieschopnosti a zavádzanie opatrení na vytváranie pracovných miest v regióne by malo zmierniť migračné tlaky na EÚ z krajín zapojených do procesu rozširovania. Možná potreba a charakter dočasných opatrení a/alebo ochranného mechanizmu týkajúceho sa voľného pohybu pracovníkov sa bude – podobne ako to bolo v minulosti – riešiť v priebehu prístupových rokovaní o budúcom rozširovaní, pričom sa bude brať do úvahy v budúcnosti vypracované posúdenie vplyvu.
d) Fungovanie demokratických inštitúcií a reforma verejnej správy
Stále je potrebné dôsledne pracovať na riadnom fungovaní a stabilite základných inštitúcií, ktoré sú garanciou demokracie. Vo viacerých krajinách sú demokratické inštitúcie aj naďalej nestabilné. Chýba kultúra hľadania kompromisov a úloha národných parlamentov nie je dostatočne rozvinutá. K bojkotovaniu parlamentu došlo počas sledovaného roka v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, Albánsku a Čiernej Hore. V Kosove a Čiernej Hore boli členovia opozície zapojení do násilných incidentov proti vláde. Parlamentná kontrola je často oslabovaná nadmerným používaním zrýchlených legislatívnych postupov, slabým systémom a postupmi parlamentných výborov a nedostatočnými konzultáciami so zainteresovanými stranami, s minimálnym zapojením expertov.
Hoci dochádza k menšiemu počtu problémov vo vzťahu k slobodným a spravodlivým voľbám ako takým, voľby sa často považujú za príležitosť na získanie politickej kontroly nad štátnymi inštitúciami. V tomto kontexte je veľmi dôležité, aby sa vykonala reforma verejnej správy vrátane profesionalizácie a odpolitizovania štátnej služby.
Reforma verejnej správy je spoločne s právnym štátom a správou hospodárskych záležitostí prierezovou otázkou zásadnej dôležitosti pre úspech politických a hospodárskych reforiem a budovanie základov pre vykonávanie právnych predpisov a noriem EÚ.
Dobre fungujúca verejná správa je nevyhnutná pre demokratickú správu vecí verejných a demokratickú zodpovednosť. Kvalita verejnej správy má takisto priamy dosah na schopnosť vlád poskytovať verejné služby, predchádzať korupcii a bojovať proti nej a podporovať konkurencieschopnosť a rast. Je nevyhnutné upevniť zásady meritokracie v riadení štátnej služby a zabezpečiť primerané administratívne postupy. V niektorých krajinách sa v uplynulom roku dosiahol pokrok, avšak stále je potrebné vykonať omnoho viac.
Krajiny musia taktiež nájsť primeranú rovnováhu medzi centrálnou vládou, regionálnou správou a miestnou samosprávou, ktorá najlepšie podporuje vykonávanie reforiem a poskytovanie služieb občanom. V procese prispôsobenia sa EÚ a prípadného uplatňovania pravidiel EÚ je kľúčová aj úloha regionálnych a miestnych orgánov.
Občania majú nielen právo na dobrú správu vecí verejných, ale aj právo aktívne sa zapájať do tvorby politík. Treba sa viac snažiť o posilnenie participatívnej demokracie a rozvíjať dialóg medzi subjektmi prijímajúcimi rozhodnutia a zainteresovanými stranami. Rozhodujúcou zložkou každého demokratického systému je silná občianska spoločnosť. Tá zvyšuje politickú zodpovednosť a sociálnu súdržnosť, pričom prehlbuje pochopenie a inkluzívnosť reforiem súvisiacich s pristúpením a zároveň podporuje zmierenie v spoločnostiach rozdelených konfliktom.
V niektorých prípadoch je potrebné vybudovať prostredie, ktoré poskytuje viac podpory a možností, čím zlepšuje podmienky pre politický dialóg a nestranné vstupy do rozhodovacieho procesu, podporované kvalitnou štatistikou, ktorú poskytujú nezávislé vnútroštátne štatistické orgány. Treba zabezpečiť nezávislosť a účinnosť kľúčových orgánov, ako je napríklad ombudsman a štátne kontrolné inštitúcie, a náležite sa zaoberať ich odporúčaniami.
III.Regionálna spolupráca
a) Program Prepojenosť
Prepojenosť je ústredným prvkom úsilia Komisie zameraného na podporu integrácie jednotlivých krajín a integrácie týchto krajín a EÚ. Toto úsilie slúži aj ako hnacia sila európskej perspektívy týchto krajín. Zlepšenie prepojenosti si vyžaduje tak investície do lepšej dopravnej a energetickej infraštruktúry, ako aj realizáciu tzv. mäkkých opatrení zameraných na otvorenie trhov, odstránenie prekážok integrácie a vytvorenie transparentného regulačného prostredia.
Zlepšená prepojenosť v rámci západného Balkánu a prepojenosť s EÚ predstavuje kľúčový faktor pre rast a zamestnanosť, pretože v týchto krajinách posilňuje nosný aspekt konkurencieschopnosti. Prinesie jasné výhody pre občanov v štátoch, ktoré sa usilujú o členstvo, už v období pred pristúpením a otvorí nové možnosti pre investorov z EÚ. Program Prepojenosť je úzko spojený so správou hospodárskych záležitostí a s programami hospodárskych reforiem, ktoré vypracovali krajiny zapojené do procesu rozširovania. Tento program okrem toho prispieva k budovaniu mostov v regióne, rozvíjaniu dobrých susedských vzťahov a podpore mieru a zmierenia.
K významnému pokroku dochádza v kontexte „berlínskeho procesu“ a formátu „západobalkánskej šestky“, ktorý podporuje regionálny prístup ku stanovovaniu realistických priorít, pokiaľ ide o hlavné infraštruktúrne projekty a investície, a podnecuje potrebné reformy. Hlavy štátov a vlád z regiónu aj z viacerých členských štátov v auguste vo Viedni zhodnotili pokrok a dohodli sa na prioritách pre ďalší rozvoj infraštruktúry.
V oblasti dopravy viedenský samit nadviazal na dohodu krajín západného Balkánu o základnej sieti z apríla 2015 a na dohodu z júna 2015 o rozšírení troch základných koridorov transeurópskej dopravnej siete na západný Balkán. Krajiny identifikovali prioritné projekty na úsekoch týchto koridorov, ktoré sa majú realizovať do roku 2020. S cieľom zabezpečiť trvalú udržateľnosť a dosiahnuť takisto krátkodobé výsledky sa krajiny dohodli, že do ďalšieho samitu v Paríži v lete roku 2016 zavedú viaceré tzv. mäkké opatrenia, ako napríklad zosúladenie a zjednodušenie postupov pri prekračovaní hraníc, programy bezpečnosti cestnej premávky a údržby ciest. Toto úsilie bude posilnené aj dokončením zmluvy o dopravnom spoločenstve, v ktorej sa bude presadzovať integrácia trhov a infraštruktúry pozemnej dopravy a ktorá zároveň pomôže krajinám západného Balkánu uplatňovať normy EÚ v oblasti pozemnej dopravy.
Spomedzi už dohodnutých 35 projektov relevantných pre Energetické spoločenstvo (PECI) bol už identifikovaný aj výber prioritných projektov, pričom ide najmä o prepojovacie vedenia na prenos energie. Krajiny sa okrem toho dohodli, že podniknú kroky na vytvorenie regionálneho trhu s elektrickou energiou. Opatrenia, ktoré umožnia dosahovať výsledky aj v krátkodobom horizonte, zahŕňajú zaistenie plného súladu s existujúcimi právnymi požiadavkami Zmluvy o Energetickom spoločenstve okrem iného v oblastiach, ako je oddelenie, prístup tretích strán a posilnenie regulačnej nezávislosti.
Pokiaľ ide o zmenu klímy, štáty usilujúce sa o členstvo budú musieť vykonať významné reformy, ktoré budú v súlade s rámcom EÚ pre klímu a energetické politiky do roku 2030, a realizovať svoje medzinárodné záväzky v oblasti klímy.
Identifikované investičné projekty si budú vyžadovať značné finančné prostriedky a spolufinancovanie, okrem iného prostredníctvom Investičného rámca pre západný Balkán, na podporenie investícií, ktoré naštartujú tvorbu pracovných miest a rast, a na presadzovanie prepojenosti v regióne. Koordinácia s medzinárodnými finančnými inštitúciami sa zintenzívňuje. Krajiny západného Balkánu zriadili vnútroštátne investičné výbory, ktoré vypracovali návrhy jednotných zoznamov projektov, z ktorých sa budú musieť stať dôveryhodné mechanizmy plánovania a určovania priorít s cieľom zabezpečiť, aby tieto krajiny mali rozpočtové prostriedky a fiškálny priestor na potrebné úverové financovanie a aby tak dokázali realizovať všetky projekty podľa časového plánu.
Mládež a vzdelávanie je ďalšia kľúčová priorita. Komisia víta dohodu o „Pozitívnom programe pre mládež na západnom Balkáne“ a dohodu v rámci platformy pre vzdelávanie a odbornú prípravu na západnom Balkáne týkajúcu sa jedenástich regionálnych projektov zameraných na podporu reforiem a zvyšovanie kapacity. Ďalej sa budú podporovať iniciatívy v rámci programov Erasmus+ vrátane osobitného Priestoru pre mládež, ako aj podnikanie. Komisia takisto podporuje prácu Rady pre regionálnu spoluprácu s predmetnými krajinami s cieľom dosiahnuť vzájomné uznávanie diplomov, čo by zlepšilo regionálnu mobilitu a zefektívnilo trhy práce.
Ďalšou prioritou regiónu je pokračovať v integrácii trhov. Prostredníctvom Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) boli zrušené clá a kvóty na poľnohospodárske a priemyselné výrobky. Obmedzené obchodné toky v rámci regiónu sú do veľkej miery spôsobené chýbajúcou konkurencieschopnosťou podnikov. V programoch hospodárskych reforiem, ktoré jednotlivé krajiny predložili Komisii v januári 2015, identifikovali osobitné opatrenia na zlepšenie konkurencieschopnosti. Dôležité bude takisto nájsť správnu kombináciu stimulov pre podniky a pritom sa vyvarovať škodlivej daňovej súťaži. Komisia uskutoční porovnávaciu štúdiu zameranú na podnikateľské stimuly.
V oblasti IKT a elektronických komunikácií sa pre krajiny zapojené do procesu rozširovania považuje jednotný digitálny trh EÚ za model, vďaka ktorému sa spotrebiteľom a podnikom zabezpečí lepší prístup k digitálnemu tovaru a službám, vytvorí sa vhodné prostredie a rovnaké podmienky na to, aby mohli digitálne siete a inovatívne služby prosperovať, a maximalizuje sa rastový potenciál digitálnej ekonomiky. Rada pre regionálnu spoluprácu už spolu s jednotlivými krajinami začala prostredníctvom iniciatívy „Elektronická juhovýchodná Európa“ (Electronic South Eastern Europe, e-SEE) pracovať na konkrétnej spolupráci v tejto oblasti, akou je napríklad zóna bez roamingu na západnom Balkáne.
Komisia plne podporuje činnosť procesu spolupráce v juhovýchodnej Európe a Rady pre regionálnu spoluprácu (RRS) vrátane regionálnej stratégie 2020 a jej dôrazu na podporovanie hospodárskej spolupráce a rozvoja v regióne. Komisia víta zintenzívnenie činnosti iniciatívy západobalkánskej šestky, vďaka ktorej sa podporil aj dôraz na prepojenosť v rámci berlínskeho procesu.
Komisia bude naďalej podporovať prácu v týchto oblastiach a s krajinami západného Balkánu preskúma nové oblasti spolupráce. To bude okrem iného zahŕňať aj najlepšie postupy EÚ pre stanovovanie regionálnych priorít. Príkladom je stratégia pre inteligentnú špecializáciu, ktorá môže podnietiť ďalšie investície do výskumu a inovácie, ako aj do odborného vzdelávania a prípravy.
b) Dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca
Dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca sú v procese stabilizácie a pridruženia a procese rozširovania kľúčovými prvkami, ktoré sú aj naďalej motorom transformácie a upevňujú stabilitu v krajinách juhovýchodnej Európy, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ. Na bilaterálnej aj na regionálnej úrovni došlo k zintenzívneniu kontaktov a spolupráce, a to aj v citlivých oblastiach, ako sú vojnové zločiny, návrat utečencov, organizovaná trestná činnosť a policajná spolupráca. Dobré susedské vzťahy sa aj naďalej posilňujú prostredníctvom rôznych iniciatív regionálnej spolupráce. Čoraz častejšie sú aj regionálne kontakty na úrovni predsedov vlád a ministrov. Je dôležité, aby sa tieto iniciatívy dopĺňali, boli inkluzívne a aby za ne regióny prevzali zodpovednosť a viedli ich. V auguste boli podpísané dohody o hraniciach medzi Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou a medzi Čiernou Horou a Kosovom. Pokračovať by mala regionálna spolupráca v environmentálnych otázkach, s osobitným dôrazom na predchádzanie záplavám a vodu (cezhraničné povodia), znečisťovanie vzduchu a ochranu prírody (cezhraničné chránené územia).
Zároveň je potrebné ďalej sa usilovať o prekonanie dvojstranných sporov medzi krajinami zapojenými do procesu rozširovania a sporov s členskými štátmi. Dvojstranné vzťahy v regióne naďalej zaťažuje množstvo nevyriešených otázok, najmä tých, ktoré vznikli po rozpade bývalej Juhoslávie, ako napríklad spory medzi rôznymi etnikami a spory týkajúce sa statusu, situácia menšín, zodpovednosť za vojnové zločiny, vysídlené osoby, nezvestné osoby a vymedzenie hraníc. Zmierenie a zodpovedné politické vedenie majú zásadný význam pre stabilitu a vytváranie atmosféry v juhovýchodnej Európe, ktorá povedie k prekonaniu dedičstva minulosti, a tým k minimalizácii rizika politického zneužitia otvorených dvojstranných otázok alebo vzniku nových sporov. V regióne by sa mali výraznejšie podporovať snahy o zmierenie, ako je iniciatíva pre pravdu a zmierenie koalície komisie pre zmierenie (RECOM).
Dvojstranné spory by mali dotknuté strany riešiť čo najskôr a nemali by brzdiť prístupový proces, ktorý by mal byť založený na stanovených podmienkach. Komisia naliehavo vyzýva strany, aby vyvinuli maximálne úsilie na vyriešenie otvorených sporov v súlade so zavedenými zásadami a prostriedkami vrátane prípadného postúpenia otázok Medzinárodnému súdnemu dvoru alebo iným existujúcim či ad hoc vytvoreným orgánom na urovnávanie sporov. Pozitívna atmosféra, v ktorej sa uskutočnil viedenský samit v auguste – vedúci predstavitelia krajín západného Balkánu vtedy podpísali dohodu, v ktorej sa zaviazali, že si nebudú navzájom brániť v napredovaní na ceste do EÚ a že budú využívať medzinárodné arbitráže vždy, keď dané dvojstranné spory nemožno vyriešiť na úrovni dotknutých strán –, je vítaná a a mala by sa naďalej upevňovať.
Významný pokrok sa dosiahol v procese normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom, v rámci ktorého sa v auguste dospelo k ďalším prelomovým dohodám. Na tento vývoj v rámci procesu treba nadviazať a všetky dohody (vrátane tzv. bruselskej dohody 4 ) je potrebné vykonávať. EÚ začlenila požiadavku na normalizáciu vzťahov do rámca pre prístupové rokovania so Srbskom a do Dohody o stabilizácii a pridružení s Kosovom. Pokiaľ ide o bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, udržiavanie dobrých susedských vzťahov má aj naďalej zásadný význam a zahŕňa aj pod záštitou OSN dojednané a vzájomne prijateľné riešenie otázky názvu krajiny, ktoré treba nájsť bez ďalšieho odkladu.
Komisia bude naďalej poskytovať politickú podporu všetkým dotknutým krajinám, aby bolo možné čo najskôr nájsť riešenia dvojstranných otázok, a bude aj naďalej aktívne podporovať úsilie o nájdenie riešenia v rámci iných fór.
Komisia víta podporu Turecka v otázke obnovenia rozhovorov pod vedením OSN o urovnaní konfliktu na Cypre. Teraz je dôležité, aby sa v týchto rozhovoroch dosiahol pokrok čo najskôr. V súlade s opakovanými stanoviskami Rady a Komisie z predchádzajúcich rokov je teraz nevyhnutné, aby Turecko bezodkladne splnilo svoju povinnosť v plnej miere vykonávať dodatkový protokol a aby dosiahlo pokrok v normalizácii vzťahov s Cyperskou republikou. To by mohlo predstavovať nový impulz pre prístupový proces. Komisia tiež vyzýva, aby sa predišlo akýmkoľvek hrozbám, zdrojom nezhôd alebo konaniu, ktoré poškodzuje dobré susedské vzťahy a mierové urovnávanie sporov. Komisia zdôrazňuje všetky zvrchované práva členských štátov EÚ. Medzi ne okrem iného patrí právo uzatvárať dvojstranné dohody a právo uskutočňovať prieskum prírodných zdrojov a využívať ich v súlade s acquis Únie a medzinárodným právom vrátane Dohovoru OSN o morskom práve.
IV.Závery a odporúčania
Na základe uvedenej analýzy a hodnotení v zhrnutiach pre jednotlivé krajiny v prílohe predkladá Komisia tieto závery a odporúčania:
I
1.Politika rozširovania EÚ je investíciou v záujme mieru, bezpečnosti a stability v Európe. Poskytuje zintenzívnené ekonomické a obchodné príležitosti ku vzájomnému prospechu členských štátov EÚ a štátov, ktoré sa o členstvo usilujú.
2.Na pristúpenie k EÚ musia krajiny zahrnuté do procesu rozširovania spĺňať presne stanovené kritériá. Prísny prístupový proces založený na striktnej, ale spravodlivej podmienenosti a zásade vlastných zásluh má rozhodujúci význam, pokiaľ ide o dôveryhodnosť politiky rozširovania, podnietenie krajín zapojených do procesu rozširovania k tomu, aby vykonávali rozsiahle reformy, a o zaistenie podpory občanov EÚ.
3.Charakter výziev, ktorým čelia krajiny zapojené do procesu rozširovania, znamená, že žiadna z týchto krajín nebude pripravená na vstup do EÚ počas mandátu súčasnej Komisie. To zdôrazňuje potrebu opätovne potvrdiť veľký dôraz, ktorý sa v prístupovom procese kladie na zásadu „najskôr základné otázky“, ktorá bude oporou politiky rozširovania tejto Komisie.
4.Komisia bude teda naďalej sústreďovať svoje úsilie na zabezpečenie toho, aby krajiny prioritne vykonávali reformy v oblastiach právneho štátu vrátane reforiem súdnictva a boja proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii, v oblasti základných práv a boja proti diskriminácii – najmä diskriminácii LGBTI komunity a Rómov – a v oblasti fungovania demokratických inštitúcií vrátane reformy verejnej správy. Okrem toho bude pracovať na podpore hospodárskeho rozvoja a posilňovaní konkurencieschopnosti.
5.Základné otázky sú neoddeliteľné a zároveň sa navzájom posilňujú. Posilnenie právneho štátu zvyšuje právnu istotu, podnecuje a chráni investície a významne prispieva k podpore hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti. Proces rozširovania musí tieto synergie podporovať, aby tak poskytoval silnejšie stimuly pre hospodárske reformy a aby štáty, ktoré sa o členstvo usilujú, mohli ešte pred vstupom využívať výhody plne fungujúcich trhových hospodárstiev so silným právnym štátom a prispeli tak k dobrému fungovaniu Únie ako celku.
6.Krajiny západného Balkánu a Turecko boli vážne zasiahnuté utečeneckou krízou, pričom predovšetkým Turecko zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní humanitárnej pomoci utečencom. Na riešenie tohto fenoménu je naliehavo potrebné zintenzívniť spoluprácu s týmto širším regiónom s cieľom určiť ľudí, ktorí potrebujú ochranu, poskytovať pomoc, zabezpečiť vonkajšie hranice EÚ a rozložiť zločinecké siete, ktoré sa podieľajú na prevádzačstve. EÚ na tento účel poskytuje značnú podporu. Komisia okrem toho navrhla, aby zoznam EÚ obsahujúci bezpečné tretie krajiny zahŕňal všetky krajiny zapojené do procesu rozširovania.
7.V regióne, kde je potrebné neustále sa usilovať o prekonanie dedičstva minulosti a podporovať zmierenie, predstavuje jasná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán kľúčový stabilizačný faktor. Dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca sú v procese stabilizácie a pridruženia zásadnými prvkami, pričom v uplynulom roku sa dosiahol pokrok.
8.Komisia plne podporuje program Prepojenosť, v prípade ktorého sa zaznamenal významný pokrok na viedenskom samite v auguste. Dosiahla sa dohoda o základnej dopravnej sieti a teraz sa budú realizovať kľúčové projekty dopravnej a energetickej infraštruktúry. Komisia bude naďalej podporovať tento proces, a to aj značnými finančnými prostriedkami z nástroja predvstupovej pomoci.
9.V tomto oznámení sa stanovuje všeobecná strednodobá stratégia politiky rozširovania EÚ. Komisia bude naďalej prijímať každoročné oznámenia, v ktorých zhodnotí dosiahnutý pokrok, vyvodí závery, uvedie odporúčania v otázkach týkajúcich sa jednotlivých tém alebo krajín a podľa potreby navrhne úpravy celkovej stratégie.
10.Komisia zaviedla nový, posilnený prístup k hodnoteniam vo svojich správach o jednotlivých krajinách, a to na pilotnej báze vo viacerých kľúčových oblastiach reforiem. Popri podávaní správ o pokroku sa teraz kladie omnoho väčší dôraz aj na aktuálnu úroveň pripravenosti prevziať záväzky, ktoré vyplývajú z členstva, a na to, aby sa jednotlivým krajinám poskytli jasné usmernenia týkajúce sa vykonávania reforiem. Tým sa zvýši transparentnosť, keďže sa umožní, aby väčšiu kontrolu reformného procesu mohli vykonávať zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti, pre ktorú treba vytvoriť priaznivejšie prostredie. Harmonizovanejšie hodnotenia zároveň zvyšujú porovnateľnosť medzi jednotlivými krajinami.
II
11.Čierna Hora: Prístupové rokovania EÚ s Čiernou Horou pokročili. Legislatívny rámec právneho štátu sa zlepšil a zriaďujú sa nové inštitúcie. Pre celkový proces rokovaní je teraz rozhodujúce, aby celý systém právneho štátu Čiernej Hory prinášal výsledky, a to najmä dosiahnutím dobrej bilancie v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Pokrok pri plnení predbežných kritérií, pokiaľ ide o kapitoly týkajúce sa právneho štátu a príslušné zistené nedostatky, preukázaný hmatateľnými výsledkami určí celkové tempo prístupových rokovaní. Všetky politické strany by mali ukázať zodpovednosť a obnoviť konštruktívny dialóg, pričom kľúčovým fórom pre politické rokovania má byť parlament. Čierna Hora musí takisto zabezpečiť plné vykonávanie nových volebných právnych predpisov. Krajina by mala znížiť svoj verejný dlh a zlepšiť konkurencieschopnosť svojich priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov.
12.Srbsko: Srbsko podniklo dôležité kroky, ktoré by mali viesť k otvoreniu prvých kapitol rokovaní o pristúpení k EÚ. Dokončilo komplexné akčné plány v oblasti právneho štátu. Krajina takisto dosiahla viacero kľúčových dohôd s Kosovom, ktoré predstavujú dôležitý míľnik v procese normalizácie vzťahov. Celkové tempo rokovaní bude závisieť najmä od dosahovania udržateľného pokroku v týchto dvoch oblastiach. Komisia očakáva otvorenie prvých rokovacích kapitol na medzivládnej konferencii v tomto roku. V oblasti právneho štátu bude rozhodujúca reforma súdnictva a boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Proces hospodárskych reforiem musí pokračovať, pričom sa musí klásť osobitný dôraz na reštrukturalizáciu štátnych podnikov a verejných služieb. V záujme lepších väzieb a stability v regióne je mimoriadne dôležité, aby Srbsko naďalej zohrávalo čoraz viac konštruktívnu a vedúcu úlohu. Krajina bola vážne zasiahnutá utečeneckou krízou. Od začiatku roka čelila prílevu viac ako 200 000 štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzali cez jej územie.
13.Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko: V prípade bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko je proces pristúpenia k EÚ naďalej v slepej uličke. Odhalenia v kontexte prípadu odpočúvania potvrdili predchádzajúce vážne obavy Komisie a iných aktérov, pokiaľ ide o politické zasahovanie do súdnictva a médií, rastúcu politizáciu štátnych inštitúcií a priebeh volieb. Krajina si zároveň naďalej udržiava vysokú úroveň zosúladenia s acquis s ohľadom na to, v akej fáze prístupového procesu sa nachádza. Politickí aktéri sa teraz musia plne sústrediť na vykonávanie „naliehavých reformných priorít“ Komisie a na prekonanie politickej krízy. Rozpočet by mal byť viac zameraný na rast a zamestnanosť a jeho celková podoba, transparentnosť a plnenie by sa mali zlepšiť. Je naďalej nevyhnutné, aby sa podnikli rozhodné kroky, pokiaľ ide o vyriešenie „otázky názvu“. Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko bola vážne zasiahnutá utečeneckou krízou. Od začiatku roka čelila prílevu viac ako 200 000 štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzali cez jej územie.
Vzhľadom na pokrok, ktorý krajina doposiaľ dosiahla pri vykonávaní politickej dohody z júna/júla, je Komisia pripravená obnoviť svoje odporúčanie otvoriť prístupové rokovania s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko.
To je však podmienené sústavným vykonávaním politickej dohody z júna/júla a dosahovaním výrazného pokroku pri vykonávaní naliehavých reformných priorít. Táto otázka sa po voľbách znovu preskúma.
14.Albánsko: Albánsko dosahuje vyrovnaný pokrok pri plnení kľúčových priorít pre začatie prístupových rokovaní, a to najmä v oblasti reformy verejnej správy a v prípravách na dôkladnú reformu súdneho systému. Teraz je potrebné prijať balík reformy súdnictva a takisto ďalej napredovať v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti s cieľom dosiahnuť dobrú bilanciu výsledkov, pokiaľ ide o proaktívne vyšetrovania, stíhania a právoplatné odsúdenia na všetkých úrovniach. Prijatím právnych predpisov o vylúčení páchateľov trestných činov z parlamentu by sa zvýšila dôvera občanov v ich politických predstaviteľov a verejné inštitúcie. V záujme udržateľnosti reformného procesu EÚ je potrebné zaistiť konštruktívny politický dialóg medzi stranami. Ďalšie úsilie sa musí vyvinúť na udržanie fiškálnej konsolidácie, zlepšenie podnikateľského prostredia a boj proti neformálnej ekonomike.
15.Bosna a Hercegovina: Bosna a Hercegovina sa vrátila na cestu reforiem, ktoré sú nevyhnutné na napredovanie v procese integrácie do EÚ. Na to, aby EÚ mohla zvážiť žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo, musí krajina dosiahnuť hmatateľný pokrok pri vykonávaní programu reforiem, ktorý bol prijatý na základe politického konsenzu v júli. Záväzky na papieri sa teraz musia premietnuť do prijatia a vykonávania potrebných reforiem, a to najmä v oblasti právneho štátu vrátane boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ako aj sociálno-ekonomických reforiem. S cieľom bojovať proti vysokej nezamestnanosti a nízkej miere ekonomickej aktivity by krajina mala znížiť nepružnosť trhu práce vrátane zníženia daňovo-odvodového zaťaženia. Štruktúrovaný dialóg o spravodlivosti by mal byť nástrojom, prostredníctvom ktorého sa budú riešiť zostávajúce nedostatky v súdnictve Bosny a Hercegoviny. Aby krajina mohla čeliť výzvam na ceste do EÚ, bude musieť takisto posilniť verejnú správu, zlepšiť spoluprácu na všetkých úrovniach a zriadiť účinný koordinačný mechanizmus pre záležitosti EÚ. Úprava dohody o stabilizácii a pridružení tak, aby zohľadňovala pristúpenie Chorvátska k EÚ, sa musí dokončiť čo najskôr.
16.Kosovo: Komisia víta podpísanie dohody o stabilizácii a pridružení, ktorá poskytuje komplexný rámec pre rozvíjanie užších politických a hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Kosovom. Významný krok vpred predstavuje rozhodnutie Kosova zriadiť špecializované súdy pre zločiny spáchané v súvislosti s konfliktom v Kosove. Krajina takisto dosiahla kľúčové dohody so Srbskom, ktoré predstavujú dôležitý míľnik v procese normalizácie vzťahov. Kosovo by si malo udržať pozitívnu dynamiku reforiem a okrem iného riešiť početné reformné výzvy, s ktorými sa musí vysporiadať, najmä v oblasti právneho štátu v súvislosti s bojom proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii. Je nevyhnutné, aby vláda a parlamentné zhromaždenie zaistili vymenovanie členov správnych rád v mnohých nezávislých inštitúciách a regulačných orgánoch, a to bez ďalšieho odkladu a na základe zásluhovosti. Komisia víta pokrok dosiahnutý pri plnení požiadaviek procesu liberalizácie vízového režimu. Kosovo prijalo účinné krátkodobé opatrenia na potláčanie neregulárnej migrácie do EÚ. Parlamentnému zhromaždeniu by sa v súlade s demokratickými postupmi malo umožniť viesť slobodnú a otvorenú diskusiu o všetkých otázkach, ktoré ovplyvňujú Kosovo. Parlamentné obštrukcie a politicky motivované násilie nemožno akceptovať.
17.Turecko: Turecko je pre Európsku úniu kľúčovým partnerom. V priebehu uplynulého roka EÚ a Turecko naďalej prehlbovali spoluprácu v hlavných oblastiach spoločného záujmu. Turecko čelí vážnym problémom v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, medzi ktoré patrí aj rastúca hrozba terorizmu. Krajina je okrem toho v prvej línii obrovskej utečeneckej krízy a na svojom území poskytuje výraznú podporu viac ako dvom miliónom sýrskych utečencov. Posilnenie politického dialógu, spolupráce a partnerstva medzi EÚ a Tureckom má zásadný význam. Európska rada uvítala spoločný akčný plán pre otázku utečencov a riadenie migrácie, ktorý je súčasťou komplexného programu spolupráce založeného na spoločnej zodpovednosti, obojstranných záväzkoch a dosahovaní výsledkov. EÚ a jej členské štáty vyjadrili ochotu zintenzívniť spoluprácu s Tureckom a v kontexte zavedeného rámca výrazne zvýšiť svoju politickú aj finančnú angažovanosť. Úspešné vykonávanie spoločného akčného plánu prispeje k urýchleniu plnenia plánu liberalizácie vízového režimu vo vzťahu ku všetkým zúčastneným členským štátom a k úplnému vykonávaniu readmisnej dohody. Pokrok sa zhodnotí na jar 2016, pričom Komisia dovtedy vydá aj druhú správu o vykonávaní vízovej politiky.
Napredovanie reforiem v Turecku bolo spomalené vzhľadom na kontext opakovaných volieb a politických konfrontácií. Súdnictvo poznačili výrazné nedostatky. Situácia v oblasti slobody prejavu a slobody zhromažďovania sa naďalej zhoršovala. Proces urovnávania sporov zameraný na riešenie kurdskej otázky sa zastavil. Pokiaľ ide o zosúlaďovanie s acquis Únie vo všeobecnosti, Turecko dosahuje dobrú pripravenosť v mnohých oblastiach. Turecko je krajina s fungujúcim trhovým hospodárstvom s miernym rastom, ktorá sa však stále musí zameriavať na riešenie makroekonomických nerovnováh a vykonávať ďalšie štrukturálne reformy. EÚ a Turecko zintenzívnili svoje úsilie o vyššiu úroveň spoločných hospodárskych a obchodných vzťahov, okrem iného aj podporením zásad modernizácie a rozšírenia colnej únie a zlepšením politického dialógu v energetickom sektore.
EÚ je pripravená obnoviť spoluprácu s Tureckom v celom spektre spoločnej agendy. Turecko musí oživiť reformy v oblasti právneho štátu a základných práv. Je nevyhnutné, aby sa bezodkladne obnovili mierové rozhovory. Komisia sa teší na spoluprácu v otázkach týchto kľúčových priorít s novou vládou, ktoré vzíde z volieb uskutočnených 1. novembra.
Európska rada rovnako dospela k záveru, že prístupový proces sa musí oživiť s cieľom dosiahnuť pokrok v rokovaniach v súlade s rokovacím rámcom a príslušnými závermi Rady. Komisia navrhla otvoriť kapitolu 17 a vyzýva Radu, aby usporiadala medzivládnu konferenciu do konca roku 2015. Aktualizovaná správa o preverovaní týkajúca sa kapitoly 31 bola predložená v decembri 2013. Komisia preskúma pokrok dosiahnutý v ďalších kapitolách a do jari 2016 má v pláne predložiť prípravné dokumenty týkajúce sa kapitol 15, 23, 24 a 26. Následne sa môžu začať v Rade rokovania o všetkých uvedených kapitolách bez toho, aby bola dotknutá pozícia členských štátov. Predovšetkým treba uviesť, že opätovné spustenie príprav na otvorenie kapitol 23 a 24 by Turecku poskytlo komplexný plán reforiem v kľúčových oblastiach právneho štátu a základných práv.
V súlade s opakovanými stanoviskami Rady a Komisie z predchádzajúcich rokov je teraz nevyhnutné, aby Turecko bezodkladne splnilo svoju povinnosť v plnej miere vykonávať dodatkový protokol a aby dosiahlo pokrok v normalizácii vzťahov s Cyperskou republikou. Komisia víta obnovenie rozhovorov pod vedením OSN o urovnaní konfliktu na Cypre. Teraz je dôležité, aby sa v týchto rozhovoroch dosiahol pokrok čo najskôr. Rozhodujúci je záväzok a konkrétny príspevok Turecka ku komplexnému urovnaniu konfliktu. EÚ vyhlásila, že je pripravená vziať do úvahy podmienky urovnania, ktoré budú v súlade so zásadami, na ktorých je Únia založená.
V.PRÍLOHY
1. Zhrnutia zistení zo správ o jednotlivých krajinách
2. Zmeny vo výročných správach o jednotlivých krajinách
3. Kľúčové štatistické údaje
PRÍLOHA 1 –
Zhrnutia zistení zo správ o jednotlivých krajinách
Čierna Hora
Pokiaľ ide o politické kritériá, nová volebná legislatíva prijatá v roku 2014 sa musí v plnej miere vykonávať, a to vrátane otázky elektronickej identifikácie voličov. V prípade údajného zneužívania verejných prostriedkov v prospech politickej strany (kauza „zvukové nahrávky“) sa nevyvodili žiadne politické dôsledky.
Niektoré opozičné strany začali v septembri bojkotovať parlament. Usporiadali aj sériu protestov mimo parlamentu. Tieto protesty nakoniec vyústili do konfrontácie medzi políciou a demonštrantami, ktoré viedli k zraneniam a škodám na majetku. Očakáva sa, že všetky prípady násilia a obvinenia z nadmerného použitia sily počas týchto podujatí sa riadne vyšetria. Všetky politické strany by sa mali zároveň opäť zapojiť do konštruktívneho politického dialógu v parlamente.
Určitý pokrok sa dosiahol v zlepšovaní spolupráce medzi vládou a organizáciami občianskej spoločnosti, najmä vo vzťahu k účasti týchto organizácií na prístupovom procese, pri ktorom občianska spoločnosť zohrávala aj naďalej aktívnu úlohu. Je potrebné vytvoriť priaznivé podmienky pre dobrovoľnícku prácu, občiansky aktivizmus a sociálne podnikanie.
Pokiaľ ide o reformu verejnej správy, Čierna Hora je mierne pripravená. Jej výsledky, pokiaľ ide o zabezpečenie prijímania pracovníkov na základe zásluh a o boj proti politizácii, sú nerovnomerné. Tieto ciele by sa mali dosiahnuť na všetkých úrovniach vrátane vyšších funkcií. V otázke riadenia verejných financií musí Čierna Hora zosúladiť svoje účtovné štandardy s medzinárodnými štandardmi, zaviesť silný rámec pre vnútornú kontrolu a zlepšiť dodržiavanie právnych predpisov.
Súdny systém je mierne pripravený. Podnikli sa dôležité kroky na zosúladenie právneho rámca s európskymi normami vrátane profesionalizácie a nezávislosti. Dôraz by sa mal teraz klásť na vykonávanie. Počet nevybavených prípadov sa v roku 2014 výrazne neznížil. Etické kódexy pre sudcov a prokurátorov sú v súlade s príslušnými európskymi a medzinárodnými normami. Prijatá je stratégia reformy súdnictva (2014 – 2018) a súvisiaci akčný plán. Teraz sa nový systém prijímania, odborného hodnotenia a povyšovania musí v plnej miere vykonávať.
Pokiaľ ide o boj proti korupcii, Čierna Hora dosiahla určitú pripravenosť. Avšak bilancia výsledkov účinného vyšetrovania, stíhania a právoplatných odsúdení v prípadoch korupcie, najmä korupcie na vysokej úrovni, je aj naďalej slabá. V otázke boja proti organizovanej trestnej činnosti krajina dosahuje určitú pripravenosť. Potrebné je ďalšie úsilie, a to najmä pri vyšetrovaní širších zločineckých sietí a v boji proti praniu špinavých peňazí.
Ďalšie napredovanie prístupových rokovaní ako takých bude závisieť aj od dosiahnutého pokroku v oblasti právneho štátu: ten bude musieť byť aj preukázaný a posúdený, a to na základe dôveryhodnej bilancie výsledkov boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti.
Právny rámec pre ochranu ľudských práv je zhruba v súlade s európskymi normami. Problémy s jeho vykonávaním však pretrvávajú. Čierna Hora dosiahla určitú pripravenosť v oblasti slobody prejavu. Pretrvávajú však obavy: V sledovanom období sa vyskytli prípady útokov zameraných na pracovníkov médií a majetok, aj keď v menšej miere než v predchádzajúcich rokoch. Niektoré prípady násilia voči médiám ešte treba vyriešiť vrátane najzávažnejšieho prípadu vraždy šéfredaktora v roku 2004. Skutočnosť, že chýbajú spoľahlivé profesijné a etické normy a zároveň neexistuje efektívna samoregulácia, neprospieva slobode médií.
Čierna Hora naďalej zohrávala konštruktívnu úlohu v regionálnej spolupráci a podnikla dôležité kroky pri hľadaní vzájomne prijateľných riešení dvojstranných sporov so susedmi, a to vrátane podpisu dohôd o hraniciach s Bosnou a Hercegovinou a Kosovom v auguste.
Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, v otázke budovania funkčného trhového hospodárstva je Čierna Hora mierne pripravená. K určitému pokroku došlo vo vykonávaní fiškálnej konsolidácie a zlepšovaní podnikateľského prostredia. V roku 2013 sa ekonomika zotavila z recesie s dvojitým dnom v rokoch 2009 a 2012. Po miernom spomalení v roku 2014 získava hospodársky rast opäť nový impulz podporovaný investíciami. Výstavba diaľnice Bar – Boljare spoločne s ďalšími investíciami v energetike, doprave a cestovnom ruchu síce podporí hospodársky rast, avšak existuje riziko, že náklady na túto diaľnicu ohrozia udržateľnosť verejných financií. Čierna Hora by sa mala snažiť znížiť verejný dlh. Vzhľadom na malú veľkosť trhu sa banky pasujú s pretrvávajúcou vysokou mierou nesplácaných úverov, s problémami s vymáhaním pohľadávok a s nízkou ziskovosťou, čo vedie k nedostatkovým a drahým úverom. Napriek malému zlepšeniu je výkonnosť trhu práce naďalej neuspokojivá, s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti predstavuje 18 %.
Čierna Hora je mierne pripravená, pokiaľ ide o jej schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci Únie. V prípade priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov je Čierna Hora naďalej poznačená nízkou konkurencieschopnosťou, ktorú by bolo potrebné zlepšiť. Je naďalej potrebné uskutočňovať významné reformy, ktoré by posilnili fyzickú infraštruktúru a ľudský kapitál krajiny a zabezpečili predvídateľné a priaznivé regulačné prostredie.
Pokiaľ ide o schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, Čierna Hora je mierne pripravená vo väčšine kapitol acquis, hoci úroveň zosúladenia je rozličná. Pokiaľ ide o verejné obstarávanie, Čierna Hora je mierne pripravená. Ďalšie úsilie treba vynaložiť na predchádzanie korupcii, ku ktorej dochádza počas cyklu obstarávania. V oblasti finančnej kontroly je Čierna Hora mierne pripravená. Výrazné úsilie treba však vyvinúť na zavedenie verejnej vnútornej finančnej kontroly na všetkých úrovniach verejnej správy a štátnych podnikov. V oblasti štatistiky dosiahla Čierna Hora určitú pripravenosť: značné úsilie je potrebné najmä na zaistenie súladu makroekonomických a podnikových štatistík s normami EÚ.
Čierna Hora sa nachádza v počiatočnom štádiu pripravenosti okrem iného v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Zosúladenie s acquis a posilnenie administratívnych kapacít predstavujú pre Čiernu Horu aj naďalej závažný problém.
Srbsko
Pokiaľ ide o politické kritériá, zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti boli čoraz viac zapájané do prístupového procesu. Aj keď sa spolupráca medzi orgánmi a nezávislými regulačnými subjektmi a ombudsmanom v poslednom období zintenzívnila, mala by sa ďalej zlepšovať. Využívanie zrýchlených postupov v parlamente by sa malo obmedziť. V niektorých oblastiach si zosúladenie s normami EÚ bude vyžadovať ústavné reformy.
V oblasti reformy verejnej správy je Srbsko mierne pripravené. Pokrok sa dosiahol v súvislosti s prijatím komplexného akčného plánu. Srbsko musí byť odhodlané pokračovať a vykonávať svoje reformné ciele. Silná politická vôľa je naďalej nevyhnutná na profesionalizáciu a odpolitizovanie verejnej správy a na zabezpečenie väčšej transparentnosti postupov prijímania a prepúšťania zamestnancov, a to najmä na vyšších riadiacich pozíciách.
Súdny systém dosiahol určitú pripravenosť. V máji sa prijali nové pravidlá hodnotenia sudcov a prokurátorov. Väčšina predsedov súdov už bola vymenovaná natrvalo. Ďalšie kroky sú potrebné v boji proti politickému ovplyvňovaniu. Kvalita a efektívnosť súdnictva a prístup k spravodlivosti sú brzdené nerovnomerným rozdelením práce, zaťažujúcim množstvom nevyriešených prípadov a absenciou systému bezplatnej právnej pomoci.
Srbsko dosahuje určitú pripravenosť v oblasti prevencie a boja proti korupcii, ktorá je aj naďalej rozšírená. Protikorupčné úsilie zatiaľ ešte neprinieslo výrazné výsledky. Inštitucionálna štruktúra ešte nezačala pôsobiť ako dôveryhodný odrádzajúci faktor. Je potrebné dosiahnuť bilanciu účinných vyšetrovaní, stíhaní a odsúdení v prípadoch korupcie, a to aj na vysokej úrovni.
Srbsko dosahuje určitú pripravenosť, pokiaľ ide o boj proti organizovanej trestnej činnosti. Do prevádzky boli uvedené nové laboratóriá na analýzu DNA a laboratóriá na výrobu liekov. Krajina aktívne prispieva k medzinárodnej a regionálnej spolupráci. Srbsko prijalo stratégie na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj stratégiu finančného vyšetrovania. Stále mu však chýba celkový strategický obraz o stave organizovanej trestnej činnosti na jeho území. Je potrebné dosiahnuť dôveryhodnú bilanciu výsledkov boja proti organizovanej trestnej činnosti.
Právny a inštitucionálny rámec na dodržiavanie základných práv je zavedený. Treba zabezpečiť jeho konzistentné vykonávanie v celej krajine, okrem iného aj v oblasti ochrany menšín. Viac úsilia treba venovať tomu, aby sa zabezpečili podmienky pre plnohodnotné uplatňovanie slobody médií a slobody prejavu, čo je oblasť, v ktorej Srbsko dosiahlo určitú pripravenosť. Ďalšie nepretržité úsilie je potrebné na zlepšenie situácie Rómov, utečencov a vysídlených osôb. Orgány prijali opatrenia na posilnenie ochrany práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) a opäť umožnili konanie dúhového pochodu v Belehrade. Stále je však potrebné vytvoriť kultúru väčšieho rešpektu voči LGBTI osobám.
Srbsko sa konštruktívne zapájalo do regionálnych iniciatív a pracovalo na zlepšovaní svojich dvojstranných vzťahov v duchu zmierenia a dobrých susedských vzťahov. Predseda vlády svojou účasťou na spomienkovom pripomenutí si genocídy v Srebrenici v júli vyslal pozitívny signál.
Pokiaľ ide o normalizáciu vzťahov s Kosovom, Srbsko je naďalej odhodlané vykonávať Prvú dohodu o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov z apríla 2013 a ďalšie dohody dosiahnuté v rámci dialógu sprostredkovanom Európskou úniou. V auguste boli dokončené kľúčové dohody o energetike, telekomunikáciách, o zriadení združenia/spoločenstva obcí so srbskou väčšinou, ako aj dohoda o moste v Mitrovici. V rámci dialógu sa dosiahli ďalšie konkrétne výsledky v oblasti spravodlivosti, integrácie civilnej ochrany, poistenia vozidiel, výberu ciel a v oblasti IBM. Okrem toho prebehli aj konštruktívne rokovania zamerané na zlepšenie spolupráce pri riešení migračných tokov z Kosova. Prijaté opatrenia priniesli nový impulz pre normalizáciu vzťahov a mali by mať pozitívny a konkrétny vplyv na každodenný život občanov Kosova aj Srbska.
Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, v otázke budovania funkčného trhového hospodárstva je Srbsko mierne pripravené. Pri riešení niektorých nedostatkov politík sa dosiahol pokrok a tento pozitívny impulz je potrebné udržať, aby mohli štrukturálne reformy napredovať. Srbské hospodárstvo sa zotavuje z recesie. Vďaka výrazným konsolidačným opatreniam a lepšiemu výberu daní deficit rozpočtu prudko poklesol. Fiškálna konsolidácia by mala pokračovať a mala by byť sprevádzaná vykonávaním reforiem tak, ako boli plánované. Inflácia je naďalej veľmi nízka, čo umožňuje centrálnej banke znižovať úrokové sadzby. Miera nezamestnanosti je síce stále veľmi vysoká, avšak klesla pod 20 %. K pokroku došlo pri reštrukturalizácii verejných podnikov a hlavných verejnoprospešných služieb, avšak treba napredovať ďalej. Súkromný sektor je nedostatočne rozvinutý a brzdia ho nedostatky v oblasti právneho štátu a zložitý prístup k financovaniu. Proces hospodárskych reforiem musí pokračovať s osobitným dôrazom na reštrukturalizáciu štátnych podnikov a verejných služieb.
Srbsko je mierne pripravené, pokiaľ ide o schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci Únie. Aj naďalej vykazuje neefektívny vzdelávací systém, slabo rozvinutú fyzickú infraštruktúru, rozbujnený neformálny sektora a rozsiahlu štátnu pomoc. Srbsko musí zlepšiť kvalitu vzdelávacieho systému, zamerať ho na potreby trhu práce, stimulovať súkromné investície a urýchliť realizáciu projektov verejnej infraštruktúry. Krajina musí lepšie regulovať parafiškálne poplatky a súkromnému sektoru musí poskytnúť transparentný rámec štátnej podpory, ktorú preorientuje tak, aby sledovala efektívne a horizontálne ciele, akými sú podpora pre MSP a podpora výskumu a vývoja.
Pokiaľ ide o schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, Srbsko pokračovalo v zosúlaďovaní svojich právnych predpisov s acquis Únie vo všetkých oblastiach. Na udržanie nastoleného tempa reforiem bude rozhodujúce, aby boli k dispozícii primerané finančné a ľudské zdroje a solídne strategické rámce. Srbské právne predpisy v oblastiach, ako je duševné vlastníctvo, antitrustová politika a fúzie a menová politika, sú už do veľkej miery zosúladené. Srbsko vytvorilo národný výbor pre investície, ktorý spája vnútroštátne orgány, darcov a medzinárodné finančné inštitúcie a ktorý má koordinovať srbskú investičnú politiku v kľúčových odvetviach jednotného zoznamu projektov (energetika, doprava, životné prostredie a infraštruktúra súvisiaca s podnikaním), pričom ide o modelový príklad pre tento región. V oblasti verejného obstarávania, štatistiky a finančnej kontroly je Srbsko mierne pripravené. Počas obdobia pred pristúpením bude musieť postupne zosúlaďovať svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou Európskej únie.
Zmiešané migračné toky sa výrazne zintenzívnili a pre srbský azylový a migračný rámec predstavujú značnú záťaž. S podporou EÚ a ďalších aktérov Srbsko vyvinulo výrazné úsilie na zabezpečenie toho, aby sa štátnym príslušníkom tretích krajín prechádzajúcim cez jeho územie poskytlo prístrešie a humanitárna pomoc. V záujme zachovania bezvízového režimu by však Srbsko malo zároveň pokračovať v úsilí riešiť zvýšený počet neopodstatnených žiadostí o azyl, ktoré podávajú štátni príslušníci Srbska v EÚ a krajinách schengenského priestoru.
Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko
Pokiaľ ide o politické kritériá, vážne problémy, na ktoré sa poukazovalo v predošlých rokoch, ustúpili do úzadia vo svetle najzávažnejšej politickej krízy v krajine od roku 2001, keď dochádza k odpočúvaniu komunikácie, do ktorého sú podľa všetkého zapojení vyšší vládni úradníci a ktoré naznačuje porušovanie základných práv, zasahovanie do nezávislosti súdnictva, slobody médií a volieb, ako aj politizáciu a korupciu. Obavy súvisiace so všetkými týmito otázkami boli spomenuté v predchádzajúcich správach o pokroku. Stroskotanie politického dialógu a ťažkosti pri dosahovaní konsenzu v uvedených otázkach opäť poukázali na konfliktnú politickú kultúru v krajine.
Na základe dohody, ktorú v júni/júli sprostredkoval člen Komisie s pomocou troch poslancov Európskeho parlamentu, sa poslanci hlavnej opozičnej strany po viac ako ročnom parlamentnom bojkote vrátili 1. septembra do parlamentu. Bojkot vážne narušil funkciu dohľadu tejto inštitúcie nad výkonnou mocou. Ani iné kľúčové subjekty nevykonávali účinný dohľad. Začalo sa pracovať na vykonávaní politickej dohody. Vykonávanie musí pokračovať a viac úsilia sa musí vynaložiť v otázke „naliehavých reformných priorít“ 5 , aby sa pri týchto a pri predchádzajúcich dohodnutých reformných cieľoch dosahovali výsledky.
Pokiaľ ide o vzťahy medzi jednotlivými etnikami, situácia je naďalej nestabilná. Je potrebné dokončiť revíziu Ochridskej rámcovej dohody, ktorou sa skončil konflikt z roku 2001 a ktorá predstavuje rámec pre vzťahy medzi etnikami.
Po rozsiahlej policajnej operácii v štvrti obývanej etnickými Albáncami v meste Kumanovo, ktorá si vyžiadala 18 ľudských životov, všetci politickí lídri v krajine volali po obnovení pokoja a zdôrazňovali, že tento incident by sa nemal vnímať ako incident medzi etnikami. Udalosti, ku ktorým došlo v Kumanove, je ešte potrebné dôkladne prešetriť.
Konštruktívnu úlohu v tejto kríze zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti, ktoré vyzývajú politických aktérov zo všetkých etnických skupín na vyvodenie zodpovednosti. Tieto organizácie zároveň naďalej vyjadrujú svoje obavy v súvislosti s náročným prostredím, v ktorom pôsobia, a so slabým odhodlaním vlády viesť dialóg, ako aj v súvislosti s verejnými útokmi zo strany politikov a provládnych médií.
V oblasti reformy verejnej správy je krajina mierne pripravená. V niektorých otázkach sa dosiahol pokrok. Obavy z politizácie však vzhľadom na obsah nahrávok z odpočúvania zosilneli, pričom transparentný nábor pracovníkov je naďalej ohrozený. Dôvera verejnosti vo fungovanie inštitúcií sa ešte viac oslabila. Podnikli sa niektoré kroky zamerané na reformu riadenia verejných financií. Stále je však ešte potrebné zaviesť a zlepšiť strednodobý rozpočtový rámec a fiškálnu transparentnosť.
Súdny systém krajiny dosahuje určitú pripravenosť. Od roku 2014 dochádza k opätovnému zhoršeniu situácie, pretože výsledky reformného procesu posledného desaťročia boli vážne oslabené skutočným a potenciálnym politickým zasahovaním do práce justície. Podozrenia z protiprávneho konania a trestných činov, ktoré vyplývajú z odpočúvanej komunikácie, sa ešte musia plne prešetriť. Teraz je potrebné, aby príslušné orgány preukázali skutočnú politickú vôľu a zabezpečili úplnú nezávislosť súdneho systému, a to aj tým, že novovymenovanému špeciálnemu prokurátorovi umožnia slobodne pracovať na vyšetrovaní nahrávok z odpočúvania a ich obsahu.
Pokiaľ ide o boj proti korupcii, dosiahla sa určitá pripravenosť. Dosiahnuté výsledky v legislatívnej a inštitucionálnej oblasti však boli poznačené nedostatkom politickej vôle a politickým zasahovaním do práce príslušných orgánov, a to najmä v prípadoch vysokopostavených osôb. Je naďalej potrebné dosiahnuť dobrú bilanciu účinného stíhania, najmä pokiaľ ide o korupciu na vysokej úrovni.
V otázke boja proti organizovanej trestnej činnosti krajina dosiahla určitú pripravenosť. Treba ešte vytvoriť dostatočnú kapacitu a zaistiť odborné znalosti na systematické vedenie finančných vyšetrovaní a konfiškovanie majetku.
Právny rámec pre ochranu ľudských práv je zhruba v súlade s európskymi normami. Jeho vykonávanie je však nedostatočné, a to najmä v oblastiach väzenskej reformy, integrácie Rómov, práv dieťaťa a osôb so zdravotným postihnutím. Lesby, gejovia, bisexuálne, transrodové a intersexuálne osoby (LGBTI) sú aj naďalej vystavení diskriminácii a homofóbnemu mediálnemu obsahu. Krajina vykazuje určitú pripravenosť v oblasti slobody prejavu. Využívanie tejto slobody v súčasnej mediálnej kultúre a politickej atmosfére je však veľmi problematické, pričom situácia v krajine sa v tejto oblasti ďalej opätovne zhoršovala. Znepokojenie vyvolávajú pokusy obmedziť mediálne spravodajstvo týkajúce sa otázok verejného záujmu.
Krajina udržiava vo všeobecnosti dobré vzťahy s ostatnými krajinami zapojenými do procesu rozširovania a zohráva aktívnu úlohu v oblasti regionálnej spolupráce. Prijali sa kroky na zlepšenie dobrých susedských vzťahov. Bezodkladne je potrebné vyriešiť „otázku názvu“ s Gréckom.
Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko dosahuje dobrú pripravenosť pri rozvíjaní fungujúceho trhového hospodárstva. Krajina ťaží zo stabilného makroekonomického prostredia podporovaného zdravou menovou politikou, z priaznivých podmienok vstupu na trh a zo spoľahlivého právneho systému. V otázke riadenia verejných financií došlo do istej miery k opätovnému zhoršeniu. Strednodobé fiškálne ciele boli uvoľnené a zloženie verejných výdavkov je aj naďalej ťažiskovo zamerané na transfery a dotácie, pričom vývoj celkového verejného dlhu, ako aj jeho transparentnosť naďalej vyvolávajú znepokojenie. Rozpočet by mal byť viac zameraný na rast a zamestnanosť a jeho celková podoba, transparentnosť a plnenie by sa mali zlepšiť. Vysoká úroveň nesplácaných úverov viedla k obmedzeniu ponuky úverov a vyžaduje si politické riešenia. Miera nezamestnanosti ostáva vysoká (28 %).
Ekonomika je mierne pripravená, pokiaľ ide o jej schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Únie. Určitý pokrok sa dosiahol pri diverzifikácii vývoznej štruktúry, a to vďaka ďalšiemu posilneniu priamych investícií, obchodovania a investičných väzieb s EÚ. Krajina však musí zlepšiť zamestnateľnosť ľudí – a najmä mládeže – tak, že lepšie zosúladí vzdelávanie s potrebami trhu práce, posilní prepojenia medzi zahraničnými priamymi investormi a domácim hospodárstvom a lepšie stanoví investičné priority.
Pokiaľ ide o schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, krajina dosahuje pomerne dobrú úroveň súladu s acquis. Väčší dôraz sa musí klásť na administratívne kapacity a účinné vykonávanie. Vo väčšine oblastí vrátane verejného obstarávania, štatistiky a finančnej kontroly je krajina mierne pripravená. Ďalšie úsilie sa musí vyvinúť vo všetkých oblastiach vrátane tých niekoľkých oblastí, v ktorých sa krajina nachádza v počiatočnom štádiu pripravenosti.
Zmiešané migračné toky sa výrazne zintenzívnili a pre srbský azylový a migračný rámec predstavujú značnú záťaž. Príslušné orgány s podporou EÚ a iných aktérov prijali opatrenia na zaistenie bezpečnejšieho prechodu štátnych príslušníkov tretích krajín cez svoje územie a poskytovali prístrešie a humanitárnu pomoc.
Albánsko
Pokiaľ ide o politické kritériá, miestne voľby v júni 2015 prebehli bez výraznejších incidentov. Je však potrebné zaoberať sa obavami, ktoré sa týkajú nestrannosti a profesionality volebných orgánov a celkovej politizácie volebného procesu. V decembri 2014 parlament prijal uznesenie, v ktorom načrtol základ, na ktorom môže vládnúca väčšina a hlavná opozičná strana nadviazať trvalý konštruktívny politický dialóg. Tým sa skončil šesťmesačný parlamentný bojkot hlavnej opozičnej strany. Je však potrebné ďalej pracovať na riešení konfliktnej politickej kultúry a zabezpečiť konštruktívnejší dialóg medzi stranami.
Pokiaľ ide o reformu verejnej správy, Albánsko je mierne pripravené. Boli prijaté komplexné stratégie reforiem a nový kódex administratívnych postupov. Je však potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na dosiahnutie cieľa profesionálnej a odpolitizovanej verejnej správy, na zvýšenie finančnej a administratívnej kapacity miestnych samospráv a na účinné vykonávanie zákona o verejnej službe na miestnej úrovni.
Albánsky súdny systém sa nachádza v počiatočnom štádiu pripravenosti. Výrazné nedostatky v súdnom systéme pretrvávajú v oblasti nezávislosti a zodpovednosti sudcov a prokurátorov, výkonu rozhodnutí, medziinštitucionálnej spolupráce a v správnej činnosti v súdnictve, ktorá je stále pomalá. Bol ustanovený ad hoc parlamentný výbor, aby vykonal komplexnú a inkluzívnu reformu súdnictva. Ďalšími dôležitými krokmi sú prijatie stratégie reformy súdnictva a akčného plánu, po ktorých má nasledovať prijatie potrebných inštitucionálnych, legislatívnych a procedurálnych opatrení.
Albánsko dosiahlo určitú pripravenosť, pokiaľ ide o boj proti korupcii. Prijala sa nová protikorupčná stratégia a akčný plán. Korupcia je však rozšírená a v záujme pokroku je potrebné väčšie úsilie zamerané na dosiahnutie dobrej bilancie výsledkov, pokiaľ ide o vyšetrovania, stíhania a odsúdenia na všetkých úrovniach. Je potrebné posilniť proaktívne vyšetrovania, systematické posudzovania rizika a medziinštitucionálnu spoluprácu. Zlepšiť sa musí nezávislosť inštitúcií, ktoré sa zaoberajú bojom proti korupcii, keďže sú naďalej vystavené politickému tlaku a inému neprípustnému ovplyvňovaniu.
Krajina dosiahla určitú pripravenosť, pokiaľ ide o boj proti organizovanej trestnej činnosti. Albánsko vykonalo viacero operácií na presadzovanie práva, ktoré viedli k zničeniu obrovských plantáží marihuany. Počet právoplatných odsúdení, ktoré by skutočne viedli k rozloženiu zločineckých skupín, je však naďalej zanedbateľný v porovnaní s odhadovanou hodnotou regionálneho a vnútroštátneho kriminálneho trhu. Finančné vyšetrovania, opatrenia proti praniu špinavých peňazí a konfiškácia majetku sa stále využívajú príliš málo. Albánsko musí dosiahnuť dobrú bilanciu, pokiaľ ide o proaktívne vyšetrovania, stíhania a právoplatné odsúdenia v prípadoch organizovanej trestnej činnosti vrátane prania špinavých peňazí, a účinne rozkladať zločinecké siete.
Právny rámec pre ochranu ľudských práv je zhruba v súlade s európskymi normami. Účinné vykonávanie príslušných právnych predpisov a stratégií je však obmedzené a presadzovanie mechanizmov na ochranu ľudských práv je naďalej nedostatočné. Pokiaľ ide o slobodu prejavu, Albánsko dosiahlo určitú pripravenosť. Celkové prostredie je vo všeobecnosti priaznivé pre slobodu prejavu, avšak je potrebné zlepšiť vykonávanie právnych predpisov. Nezávislosť regulačného orgánu a verejnoprávneho vysielateľa sa musí ďalej posilniť. Stále je potrebné zabezpečiť presadzovanie vlastníckych práv, pričom nedokončené zostávajú procesy týkajúce sa registrácie, reštitúcie a kompenzácie majetkov. Rómovia a Egypťania žijú vo veľmi ťažkých životných podmienkach a často sa stretávajú so sociálnym vylúčením a diskrimináciou. V oblasti boja proti diskriminácii je potrebné ďalej rozvíjať judikatúru. Inštitucionálne mechanizmy na ochranu práva dieťaťa nepostačujú. Súdny systém pre mladistvých nespĺňa medzinárodné normy.
Albánsko sa aj naďalej aktívne zapájalo do regionálnej spolupráce a v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z dohody o stabilizácii a pridružení udržiavalo dobré susedské vzťahy.
Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, v otázke budovania funkčného trhového hospodárstva je Albánsko mierne pripravené. Určitý pokrok sa dosiahol pri posilňovaní makroekonomickej stability a vyhliadky rastu sa zlepšili. Inflácia je naďalej nízka. Veľké výzvy však stále pretrvávajú. Ďalšie úsilie sa musí vyvinúť na udržanie fiškálnej konsolidácie, zlepšenie podnikateľského prostredia a boj proti neformálnej ekonomike. Albánsko by malo zlepšiť aj svoj rámec pre rozpočtové hospodárenie a riešiť vysokú úroveň nesplácaných úverov. Miera nezamestnanosti (17,5 %), ako aj miera neformálnej zamestnanosti zostávajú vysoké.
Albánsko dosahuje určitú pripravenosť, pokiaľ ide o schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Únie. Určitý pokrok sa dosiahol v oblasti vzdelávania, dopravy a energetickej infraštruktúry. Na to, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť Albánska, sú však potrebné značné investície do ľudského a fyzického kapitálu. Albánsko by malo zlepšiť kvalitu vyššieho vzdelávania a pokračovať v reštrukturalizácii odborného vzdelávania a prípravy, prijať a vykonávať národné stratégie v oblasti dopravy a energetiky a znížiť necolné prekážky obchodu, ako sú napríklad nedostatky v oblasti bezpečnosti potravín.
Albánsko vo viacerých oblastiach pokračovalo v zosúlaďovaní svojich právnych predpisov s požiadavkami EÚ, čím zvýšilo svoju schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva. V mnohých oblastiach je krajina mierne pripravená (napríklad v oblasti finančnej kontroly) alebo dosahuje určitú pripravenosť (okrem iného v oblastiach verejného obstarávania a štatistiky). Albánsko však bude musieť vyvinúť značné úsilie, aby zvýšilo svoju pripravenosť na vykonávanie acquis. Krajina by mala ďalej pracovať na rozvíjaní dopravnej a energetickej siete. Treba takisto posilniť administratívnu kapacitu a profesionálne normy subjektov poverených vykonávaním acquis a zaručiť nezávislosť regulačných orgánov. Naďalej je nevyhnutné posilňovať transparentnosť a zodpovednosť, a to najmä s cieľom zabezpečiť účinné, efektívne a transparentné fungovanie systému verejného obstarávania a riadenie verejných financií.
Od albánskych orgánov sa očakáva, že budú pokračovať vo svojom úsilí o riešenie rastúceho počtu zjavne neopodstatnených žiadostí o azyl, ktoré podávajú albánski občania v členských štátoch EÚ a krajinách pridružených k Schengenskému dohovoru. Všetky činnosti zamerané na zvrátenie tohto negatívneho javu sa musia zintenzívniť prostredníctvom mechanizmu monitorovania po liberalizácii vízového režimu, a to najmä vzhľadom na nedávny nárast počtu žiadostí počas leta.
Bosna a Hercegovina
Pokiaľ ide o politické kritériá, všeobecné voľby v októbri 2014 boli usporiadané efektívne a prebehli riadnym spôsobom v konkurenčnom prostredí. Parlamentné zhromaždenie Bosny a Hercegoviny začalo fungovať a plniť legislatívny program. Po prijatí programu reforiem, v ktorom sa stanovujú hlavné sociálno-ekonomické reformy, ktoré sa majú vykonať, nasledoval prvotný pokrok pri jeho vykonávaní. Spoluprácu medzi jednotlivými parlamentmi na úrovni štátu, entít a dištriktu Brčko je ešte potrebné zlepšiť. Treba nadviazať užšiu spoluprácu a koordináciu medzi všetkými úrovňami správy – v neposlednom rade na to, aby bolo možné riešiť hlavné sociálno-ekonomické výzvy.
Na základe ústavy tejto krajiny sa vytvorila zložitá inštitucionálna štruktúra, ktorá je aj naďalej neefektívna a je predmetom rôznych výkladov. Ako sa uvádza v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Sejdić-Finci, ústava je aj naďalej v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach a je potrebné ju zmeniť.
Krajina sa nachádza v počiatočnom štádiu reformy verejnej správy, pričom vykazuje vysokú úroveň politizácie a neuspokojivé poskytovanie služieb. Je potrebné stanoviť nový strategický rámec, ktorý zabezpečí vhodné politické usmernenia k reforme verejnej správy v krajine.
Súdny systém Bosny a Hercegoviny dosiahol určitú pripravenosť. Stratégia reformy súdnictva bola prijatá a teraz ju treba vykonávať. Na ministerskom zasadnutí v rámci štruktúrovaného dialógu v septembri orgány zopakovali svoj záväzok spoločne pracovať na kľúčových prvkoch reformy súdnictva.
Bosna a Hercegovina dosahuje určitú pripravenosť, pokiaľ ide o boj proti korupcii. Bola prijatá nová stratégia a akčný plán na boj proti korupcii na roky 2015 – 2019. Rozsah konfiškácií majetku sa podstatným spôsobom zvýšil. Korupcia je naďalej rozšírená a politické odhodlanie v tejto otázke sa nepremietlo do konkrétnych výsledkov. Právny a inštitucionálny rámec je naďalej nedostatočný a neprimeraný. Nedostatočné presadzovanie právnych predpisov negatívne ovplyvňuje občanov a inštitúcie. Platné sankcie nepôsobia dostatočne odstrašujúco na to, aby zamedzili korupcii.
V otázke boja proti organizovanej trestnej činnosti krajina takisto dosiahla určitú pripravenosť. Hoci v uplynulom roku prebehlo viacero úspešných rozsiahlych spoločných operácií, z ktorých niektoré zahŕňali aj susedné krajiny, je potrebné výrazne zlepšiť koordináciu a spoluprácu medzi všetkými inštitúciami v krajine. Počet právoplatných odsúdení je naďalej nízky. Finančné vyšetrovania sa stále využívajú nedostatočne. Chýbajúca strategická koordinácia bráni účinnému výkonu úloh polície.
Bosna a Hercegovina čelí mnohým výzvam týkajúcim sa ľudských práv a ochrany menšín. Právny a inštitucionálny rámec pre dodržiavanie ľudských práv si vyžaduje výrazné zlepšenia a prijaté právne predpisy sa musia účinne vykonávať, najmä pokiaľ ide o antidiskriminačné aspekty. Podmienky pre uplatňovanie slobody prejavu sa počas sledovaného obdobia zhoršili. Hoci sa v tejto oblasti dosiahla určitá pripravenosť a právne nástroje sú vo všeobecnosti zavedené, inštitucionálne a politické prostredie nevedie k vytváraniu priaznivých podmienok pre plnohodnotnú slobodu prejavu. Komunita LGBTI (lesby, gejovia, bisexuálne, transrodové a intersexuálne osoby) bola aj naďalej vystavená hrozbám a útokom. Isté kroky sa podnikli v otázke registrácie a bývania rómskej menšiny, avšak len málo sa urobilo v oblasti zdravia, vzdelávania a zamestnania.
Krajina sa ďalej aktívne zapájala do regionálnych iniciatív a pokročila v budovaní dobrých susedských vzťahov, a to vrátane podpisu dohody o hraniciach s Čiernou Horou v auguste. V máji Bosna a Hercegovina prevzala predsedníctvo vo Výbore ministrov v Rade Európy.
Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Bosna a Hercegovina je v počiatočnom štádiu rozvíjania fungujúceho trhového hospodárstva. Určitý pokrok sa dosiahol v zlepšovaní podnikateľského prostredia, najmä v otázke zjednodušenia vstupu na trh a udeľovania stavebného povolenia. Napriek zhoršeniu spôsobenému záplavami v roku 2014 hospodársky rast ďalej pokračoval. Zložité podmienky na trhu práce však zostali do veľkej miery nezmenené, s nezamestnanosťou 27,6 %, ktorá v prípade mladých ľudí dosahovala až 62,7 %. S cieľom bojovať proti vysokej nezamestnanosti a nízkej miere ekonomickej aktivity by krajina mala znížiť nepružnosť trhu práce vrátane zníženia daňovo-odvodového zaťaženia. Kvalita a udržateľnosť verejných financií sa zhoršovala. Podnikateľské prostredie bolo naďalej slabé, čo bránilo silnejšiemu oživeniu hospodárstva. Vláda musí zlepšiť kvalitu správy verejného sektora, a to najmä zväčšením fiškálneho priestoru na kapitálové investície podporujúce rast. Okrem toho musí podniknúť konkrétne kroky na zlepšenie svojho rámca pre rozpočtové hospodárenie, napredovať v privatizácii a zlepšiť podnikateľské prostredie.
Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu, pokiaľ ide o získavanie schopnosti čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Únie. Určitý pokrok sa dosiahol v otázke liberalizácie energetických trhov. Na posilnenie konkurencieschopnosti krajiny by však orgány mali venovať mimoriadnu pozornosť rozvíjaniu strategickejšieho prístupu, pokiaľ ide o riešenie nedostatkov v systéme odbornej prípravy a vzdelávania, zjednodušenie komplexného vývozného režimu a rozvoj dopravnej a energetickej stratégie.
Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu, pokiaľ ide o jej aproximáciu s európskymi normami. Dosiahla sa určitá pripravenosť, pokiaľ ide o verejné obstarávanie a vnútorný trh. V oblasti dopravy sa krajina sa nachádza v počiatočnom štádiu, avšak prijatie dopravnej politiky v júni je pozitívnym krokom k tomu, aby krajina využívala výhody plynúce z programu Prepojenosť. Vo väčšine oblastí však krajina musí vyvinúť značné úsilie pri ďalšom zosúlaďovaní svojich predpisov s acquis Únie. To zahŕňa oblasti finančnej kontroly a štatistiky, v ktorých sa krajina nachádza v počiatočnom štádiu a musí prijať podstatné kroky na riešenie zostávajúcich priorít. V tejto súvislosti je potrebné dokončiť spracovanie údajov zo sčítania ľudu z roku 2013 a uverejniť výsledky. Ďalšie nepretržité úsilie je takisto potrebné, predovšetkým pokiaľ ide o záležitosti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, oblasť hospodárskej súťaže, priemysel a malé a stredné podniky, poľnohospodárstvo, životné prostredie a politiky v oblasti zmeny klímy, energetiku, ako aj informačnú spoločnosť a médiá.
Kosovo
Pokiaľ ide o politické kritériá, šesťmesačný politický pat, ktorý nasledoval po voľbách v júni 2014, pozdržal kľúčové reformy. Skončil sa v decembri, keď Demokratická strana Kosova (PDK) vytvorila koaličnú vládu s Demokratickou ligou Kosova (LDK) a menšinovými stranami. V auguste kosovský parlament odhlasoval ústavné zmeny, ktorými sa zriaďujú špecializované súdy a špecializovaný úrad prokurátora, ktorých úlohou je stíhať prípady závažných cezhraničných a medzinárodných trestných činov spáchaných počas konfliktu v Kosove a po jeho ukončení. Vláda okrem toho v auguste uzavrela kľúčové dohody v Belehrade. Obe rozhodnutia si vyžadovali silné politické odhodlanie vlády.
Medzi vládou a opozíciou došlo k zvýšenej polarizácii. Členovia opozície boli zapojení do násilných incidentov proti vláde, ktorú kritizovali za jej nedávne rozhodnutie zriadiť špecializované súdy, za dohodu o dialógu s Belehradom a za dohodu o vymedzení hraníc s Čiernou Horou.
Mnohé nezávislé inštitúcie a regulačné orgány v súčasnosti nefungujú alebo sú negatívne ovplyvnené meškajúcim vymenovaním členov správnych rád. Vláda aj parlament musia bezodkladne vybrať členov správnych rád týchto inštitúcií a stanoviť mechanizmy na zaistenie ich povinnosti zodpovedať sa. Členovia musia byť vymenovaní na základe odbornej kvalifikácie a zásluh, a nie na základe politického klientelizmu. Pozitívny vývoj v tomto smere predstavuje nedávne zvolenie ombudsmana.
Vláda zvýšila dôraz na reformu verejnej správy, pri ktorej krajina dosiahla určitú pripravenosť. K pokroku došlo pri zlepšovaní právneho a strategického rámca. Vážnym problémom je však pretrvávajúca politizácia verejnej správy. V celej verejnej správe je potrebné zlepšiť zodpovednosť prostredníctvom riadneho dohľadu. Malo by sa zabrániť prekrývaniu kompetencií jednotlivých vládnych agentúr. Parlamentný dohľad nad plnením rozpočtu by mal byť spoľahlivejší a transparentnejší. Zaistiť by sa malo riadne finančné hospodárenie vo všetkých verejných inštitúciách.
Kosovský súdny systém sa nachádza v počiatočnom štádiu pripravenosti. Bol prijatý balík zmien štyroch základných zákonov, čo predstavuje krok na ceste k modernizácii súdneho systému. V súdnictve však naďalej existuje riziko politického zasahovania. Ďalšie úsilie sa musí vyvinúť na zabezpečenie nezávislosti v legislatíve aj v praxi, na zabránenie korupcii v súdnictve a na boj proti nej, na nábor a odbornú prípravu kvalifikovaných pracovníkov a vyčlenenie primeraných zdrojov.
Pokiaľ ide o boj proti korupcii, Kosovo sa nachádza počiatočnom štádiu príprav. Na dosahovanie reálnych výsledkov v boji proti endemickej korupcii v Kosove je potrebný komplexný a strategický prístup. Zatiaľ sa ešte nedosiahla bilancia úspešných stíhaní a odsúdení. Zriedkavé vyšetrovania korupcie na vysokej úrovni zatiaľ neviedli k právoplatným odsúdeniam.
Pokiaľ ide o boj proti organizovanej trestnej činnosti, Kosovo sa nachádza počiatočnom štádiu príprav. Určitý pokrok sa dosiahol v medziinštitucionálnej spolupráci a výmene informácií týkajúcich sa vyšetrovaní medzi agentúrami na presadzovanie práva. Počet vyšetrovaní a právoplatných odsúdení je však naďalej nízky. Ku konfiškácii majetku dochádza zriedka. Dôraz na stratégie a akčné plány by nemal zastrieť nevyhnutnosť dosahovania reálnych výsledkov v boji proti endemickej organizovanej trestnej činnosti. Kosovo posilnilo svoje úsilie v boji proti terorizmu, avšak naďalej čelí výzvam spojeným s radikalizáciou.
Prijatím legislatívneho balíka pre ľudské práva sa posilnila inštitucionálna štruktúra a objasnili sa úlohy rozličných inštitúcií. Na to, aby sa zaistilo riadne vykonávanie a chýbajúce zdroje, je však potrebný väčší politický dôraz. V oblasti slobody prejavu Kosovo dosahuje určitú pripravenosť. Legislatívny a inštitucionálny rámec je aj naďalej roztrieštený a čiastočne neúčinný. Verejnoprávny vysielateľ je vystavený politickému tlaku a chýba mu udržateľné financovanie. Násilie na ženách a ich obmedzený prístup k vlastneniu majetku znemožňujú plné uplatňovanie ich práv. Je potrebné výrazne posilniť ochranu osôb so zdravotným postihnutím a ochranu príslušníkov menšín, najmä s ohľadom na rómsku, aškalskú a egyptskú komunitu.
Pokiaľ ide o normalizáciu vzťahov so Srbskom, Kosovo je naďalej odhodlané vykonávať Prvú dohodu o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov z apríla 2013 a ďalšie dohody dosiahnuté v rámci dialógu sprostredkovanom zo strany EÚ. V auguste boli dokončené kľúčové dohody o energetike, telekomunikáciách, o zriadení združenia/spoločenstva obcí so srbskou väčšinou, ako aj dohoda o moste v meste Mitrovicë/Mitrovica. V rámci dialógu sa dosiahli ďalšie konkrétne výsledky v oblasti spravodlivosti, integrácie civilnej ochrany, poistenia vozidiel, výberu ciel a v oblasti IBM. Okrem toho prebehli aj konštruktívne rokovania zamerané na zlepšenie spolupráce pri riešení migračných tokov z Kosova. Prijaté opatrenia priniesli nový impulz pre normalizáciu vzťahov a mali by mať pozitívny a konkrétny vplyv na každodenný život občanov Srbska aj Kosova.
Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Kosovo sa nachádza v počiatočnom štádiu rozvíjania fungujúceho trhového hospodárstva. Pretrvávajúci obchodný deficit odzrkadľuje slabú výrobnú základňu a nedostatočnú medzinárodnú konkurencieschopnosť. Závislosť od remitencií a rozsiahla neformálna ekonomika znižujú stimuly pre zamestnanosť a prispievajú k beztak nízkej účasti na trhu práce a k vysokej nezamestnanosti, ktorá predstavuje 35,3 % a medzi mládežou dosahuje až 61 %. Neefektívna verejná správa a ad hoc prístup k fiškálnej politike predstavujú značné fiškálne riziká. Kosovo by malo posilniť strednodobý fiškálny rámec, zlepšiť transparentnosť verejných financií a nasmerovať rozpočtové výdavky tak, aby boli priaznivé pre rast. Kosovo by malo takisto urýchliť privatizáciu a reštrukturalizáciu štátnych podnikov a zlepšiť konkurzné konania a konania pri platobnej neschopnosti, ako aj znížiť závislosť na clách prostredníctvom rozšírenia domácej daňovej základne a modernizáciou výberu príjmov.
Kosovo sa nachádza v počiatočnom štádiu, pokiaľ ide o získavanie schopnosti čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Únie. Je naďalej potrebné uskutočňovať významné reformy s cieľom zaistiť stabilné zásobovanie energiou a znížiť straty pri prenose, vyriešiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na trhu práce a nasmerovať priame zahraničné investície a remitencie do výrobných odvetví.
Kosovo sa nachádza v počiatočnom štádiu zosúlaďovania s európskymi normami, a to okrem iného v oblasti verejného obstarávania, štatistiky a finančnej kontroly. Miera zosúladenia právnych predpisov je v niektorých oblastiach vysoká, ale vykonávanie je slabé. K určitému pokroku došlo v oblasti verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o presadzovanie centralizovaného systému verejného obstarávania, avšak obavy týkajúce sa korupcie pretrvávajú. Určitý pokrok sa dosiahol v otázke finančnej kontroly, najmä v oblasti externého auditu. Výrazné úsilie však treba vyvinúť na zavedenie verejnej vnútornej finančnej kontroly v celej verejnej správe a v štátnych podnikoch.
Turecko
Pokiaľ ide o politické kritériá, tempo reforiem sa spomalilo aj z dôvodu zdĺhavých volieb. Odchádzajúca vláda sa usilovala o oživenie procesu pristúpenia k EÚ. Tento jej opakovane deklarovaný záväzok bol však sprevádzaný prijímaním kľúčových právnych predpisov v oblasti právneho štátu, slobody prejavu a slobody zhromažďovania, ktoré sa značne odchyľovali od európskych noriem. Politická scéna je naďalej rozdelená.
Vo všeobecných voľbách 7. júna sa zaznamenala rekordná účasť 84 % voličov, čo je jasným znakom silnej tureckej demokracie, pričom v novom parlamente sú zastúpené všetky hlavné politické strany. Vládu sa však v rámci ústavnej lehoty nepodarilo zostaviť a 1. novembra sa konali opakované voľby. Spomedzi nedostatkov právneho rámca upravujúceho voľby je potrebné prioritne riešiť 10 %-né kvórum, ktoré musia dosiahnuť strany na to, aby boli zastúpené v parlamente.
Bezpečnostná situácia v Turecku sa počas sledovaného obdobia neustále zhoršovala. Orgány spustili rozsiahlu protiteroristickú vojenskú a bezpečnostnú kampaň zameranú proti Strane kurdských pracujúcich (PKK) v Turecku a v Iraku. PKK je aj naďalej na zozname teroristických organizácií, ktorý vypracovala EÚ. Proces urovnávania sporov týkajúci sa kurdskej otázky sa napriek predchádzajúcemu pozitívnemu vývoju v tejto veci zastavil.
Turecko utrpelo najkrvavejší teroristický útok vo svojej modernej histórii. Došlo k nemu 10. októbra v Ankare a vyžiadal si množstvo životov demonštrantov na mierovom zhromaždení, ktoré usporiadali odbory a mládežnícke organizácie opozičných strán. Tieto hanebné činy, ktoré mali za cieľ destabilizovať a poškodiť demokraciu v Turecku, sa nutne musia rýchlo a transparentne vyšetriť.
V oblasti reformy verejnej správy je Turecko mierne pripravené. Má silnú verejnú službu a je odhodlané rozvíjať ústretovú verejnú správu. Avšak impulz na vykonanie komplexnejšej reformy je slabý. Obavy vzbudili nedávne prepúšťania a degradácie v kontexte boja proti tzv. paralelným štruktúram.
Občianska spoločnosť je aj naďalej aktívna, jej počty narastajú a naďalej sa zapája do mnohých oblastí verejného života. Vážne obavy však pretrvávajú v súvislosti s obmedzeniami slobody zhromažďovania.
Súdny systém Turecka dosahuje určitú pripravenosť. Nezávislosť súdnictva a zásada oddelenia právomocí boli narušené a sudcovia a prokurátori sú pod silným politickým tlakom. Vláda aktívne pokračovala v kampani proti údajným „paralelným štruktúram“ vo vnútri štátu, pričom občas zasahovala do nezávislosti súdnictva. Na obnovenie a zaistenie jeho nezávislosti sa musí vynaložiť značné úsilie.
V oblasti boja proti korupcii Turecko dosahuje určitú pripravenosť, pokiaľ ide o účinné predchádzanie korupcii a boj proti nej. Bilancia výsledkov Turecka v oblasti boja proti korupcii je aj naďalej nedostatočná. Korupcia je stále rozšírená. Veľký problém aj naďalej predstavuje neprípustný vplyv výkonnej moci pri vyšetrovaniach a stíhaniach v prípadoch korupcie vysokopostavených osôb.
V boji proti organizovanej trestnej činnosti Turecko dosiahlo určitú pripravenosť. Finančné vyšetrovania sa stále využívajú nedostatočne. Preventívne zmrazenie aktív sa uplatňuje zriedka a miera konfiškovaného majetku je nízka. Neexistencia právnych predpisov na ochranu údajov je prekážkou širšej spolupráce s agentúrami a členskými štátmi EÚ.
Turecká ústava zaručuje ochranu ľudských práv a základných slobôd. Jej vykonávanie sa v priebehu posledných niekoľkých rokov podstatne zlepšilo. Závažné nedostatky však naďalej pretrvávajú. Presadzovanie práv, ktoré sú ukotvené v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP) a v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, nie je plne zaistené. Existuje naliehavá potreba prijať komplexný právny rámec pre boj proti diskriminácii, ktorý by bol v súlade s európskymi normami. Turecko musí tiež účinne garantovať dodržiavanie práv žien a detí, ako aj lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) a venovať dostatočnú pozornosť sociálnemu začleneniu zraniteľných skupín, ako sú Rómovia.
V oblasti slobody prejavu a slobody zhromažďovania došlo k značnému opätovnému zhoršeniu. Právne predpisy v oblasti vnútornej bezpečnosti sú v rozpore s opatreniami uvedenými v akčnom pláne z marca 2014 zameranom na predchádzanie porušovaniu Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže sa agentúram na presadzovanie práva udelili rozsiahle diskrečné právomoci bez primeraného dohľadu. Po niekoľkých rokoch napredovania v otázke slobody prejavu došlo v uplynulých dvoch rokoch k vážnemu opätovnému zhoršeniu, pričom krajina v tejto oblasti dosahuje určitú pripravenosť. Zatiaľ čo v minulosti bolo možné diskutovať o niektorých citlivých a kontroverzných témach v slobodnej atmosfére, dnes vzbudzujú značné obavy prebiehajúce a nové trestné stíhania novinárov, spisovateľov alebo používateľov sociálnych médií. Zmeny zákona o internete, ktoré s ohľadom na európske normy znamenajú výrazné zhoršenie, posilnili právomoc vlády bez súdneho príkazu zablokovať obsah, a to na základe neprimerane širokej škály dôvodov.
Turecko v máji podporilo obnovenie rozhovorov o urovnaní konfliktu na Cypre a vyjadrilo svoju podporu, pokiaľ ide o úsilie osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN. Konštantný záväzok a konkrétny príspevok Turecka ku komplexnému urovnaniu konfliktu je aj naďalej rozhodujúci. Turecko však doteraz nesplnilo svoj záväzok zabezpečiť úplné a nediskriminačné vykonávanie dodatkového protokolu k dohode o pridružení a neodstránilo všetky prekážky voľného pohybu tovaru vrátane obmedzení týkajúcich sa priamych dopravných spojení s Cyprom. V normalizácii dvojstranných vzťahov s Cyperskou republikou sa nedosiahol žiadny pokrok. Závery týkajúce sa Turecka, ktoré prijala Rada (pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy) na zasadnutí 11. decembra 2006 a ktoré schválila Európska rada 14. a 15. decembra 2006, zostávajú v platnosti. V týchto záveroch sa stanovuje, že sa nezačnú rokovania o ôsmich kapitolách 6 súvisiacich s obmedzeniami Turecka, pokiaľ ide o Cyperskú republiku, a že sa predbežne neuzatvorí žiadna kapitola, až kým Komisia nepotvrdí, že Turecko plne vykonalo dodatkový protokol k dohode o pridružení.
Turecko sa musí jednoznačne zaviazať k dobrým susedským vzťahom, ako aj k mierovému urovnávaniu sporov v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov, pričom sa v prípade potreby môže obrátiť na Medzinárodný súdny dvor. V tejto súvislosti EÚ znovu vyjadrila vážne obavy a naliehavo vyzvala Turecko, aby sa vyvarovalo akejkoľvek hrozby alebo činnosti zameranej proti niektorému členskému štátu, ako i zdrojov napätia alebo činností, ktoré poškodzujú dobré susedské vzťahy a mierové urovnávanie sporov.
Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, turecké hospodárstvo je v pokročilom štádiu a možno ho považovať za fungujúce trhové hospodárstvo. Hospodársky rast bol mierny. Turecko naďalej čelilo vonkajším aj vnútorným nerovnováham, ktoré si vyžadujú úpravy menovej a fiškálnej politiky, ako aj zrýchlenie komplexných štrukturálnych reforiem. Veľký deficit bežného účtu aj naďalej prispieval k citlivosti hospodárstva na zmeny globálnych menových podmienok a globálneho vnímania rizík. Pokiaľ ide o vnútorný vývoj, inflácia naďalej dosahovala pomerne vysokú mieru, čo je problematické z hľadiska makroekonomickej stability, prideľovania zdrojov a redistributívnych účinkov. Napriek tomu, že inflácia opäť presiahla oficiálny cieľ, centrálna banka znížila úrokové sadzby. Verejný dlh dosiahol udržateľnú úroveň, avšak štrukturálne saldo verejných financií bolo výrazne negatívne. Nezamestnanosť sa mierne zvýšila a dosiahla ročný priemer 9,9 %. K určitému pokroku došlo v oblasti štrukturálnych reforiem, akou je napríklad zlepšenie miery školskej dochádzky a ďalšia liberalizácia energetického sektora. Vykonávanie takýchto reforiem musí napredovať rýchlejšie, aby sa zlepšilo fungovanie spoločných trhov s tovarom, službami a prácou.
Turecko dosahuje dobrú pripravenosť, pokiaľ ide o získavanie schopnosti čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci EÚ. Osobitnú pozornosť treba venovať kvalite vzdelávania a rodovej rovnosti vo vzdelávaní. Úsilie sa musí vynaložiť na zabezpečenie transparentnej štátnej pomoci a na odstránenie obmedzení a výnimiek v oblasti verejného obstarávania.
Pokiaľ ide o schopnosť preberať záväzky vyplývajúce z členstva, Turecko pokračovalo v zosúlaďovaní s acquis, aj keď v pomalšom tempe, a v mnohých oblastiach dosiahlo dobrú pripravenosť. Turecko je v pokročilom štádiu v oblasti práva obchodných spoločností, finančných služieb, transeurópskych sietí a v oblasti vedy a výskumu. Krajina dosiahla takisto dobrú pripravenosť v týchto oblastiach: voľný pohyb tovaru, právo duševného vlastníctva, politika v oblasti podnikania a priemyslu, colná únia a vonkajšie vzťahy. Turecko je aj naďalej vysoko mobilizované pri riešení mimoriadnych výziev týkajúcich sa migrácie a azylu. Turecko dosiahlo dobrú pripravenosť v oblasti finančnej kontroly. Ďalšie úsilie je však potrebné na zavedenie verejnej vnútornej finančnej kontroly na všetkých úrovniach. V oblasti verejného obstarávania je Turecko len mierne pripravené, keďže má ešte vážne nedostatky v jeho zosúlaďovaní. Turecko je takisto mierne pripravené v oblasti štatistiky, kde je naďalej potrebné vyvinúť značné celoplošné úsilie. Vo všetkých oblastiach je potrebné venovať viac pozornosti presadzovaniu právnych predpisov, zatiaľ čo mnohé oblasti si ešte vyžadujú značný pokrok pri zosúlaďovaní právnych predpisov s acquis Únie.
Udalosti v Sýrii a Iraku znamenali, že Turecko muselo v uplynulom roku čeliť ďalšiemu nárastu počtu utečencov a vysídlených osôb. Turecko prichýlilo v súčasnosti najpočetnejšiu utečeneckú populáciu na svete, z ktorej takmer 2 milióny osôb tvoria Sýrčania. Riadenie tak obrovského prílevu utečencov a vysídlených osôb je pre Turecko veľkou výzvou. Krajina na tento účel už vynaložila viac než 6,7 miliardy EUR.
PRÍLOHA 2 – Zmeny vo výročných správach o jednotlivých krajinách
I Hlavné zmeny
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi Komisia v tohtoročných správach o jednotlivých krajinách urobila celý rad zmien. Cieľom je ďalšie zvýšenie kvality hodnotenia v týchto správach, ako aj spoľahlivosť tohto balíka ako zdroja informácií pre všetky zainteresované strany. Nový systém podávania správ poskytuje väčšiu transparentnosť v procese rozširovania. Všetkým zainteresovaným stranám by sa tak mala umožniť väčšia kontrola reforiem. Tento balík by mal takisto slúžiť na lepšie meranie výsledkov našej politiky a finančnej pomoci, pričom by mal byť zároveň podkladom pre monitorovanie výkonnosti v rámci IPA II. A preto platí, že správy:
kladú zvýšený dôraz na aktuálny stav s cieľom ukázať, ako ďaleko sú krajiny vo svojich prípravách na splnenie podmienok členstva. Čitateľovi by to zároveň malo umožniť vnímať dosiahnutý pokrok v jasnejšom kontexte,
poskytujú viac usmernení k tomu, na čo by sa krajiny mali v nasledujúcom roku zamerať. To zase umožní, aby bolo budúce podávanie správ o pokroku relevantnejšie a lepšie zacielené na kľúčové otázky a očakávania každej krajiny,
obsahujú harmonizovanejšie stupnice na hodnotenie a podávanie správ, čo umožňuje priame porovnávanie krajín v kľúčových oblastiach. Očakáva sa, že priama porovnateľnosť by mohla predstavovať stimul na zintenzívnenie reforiem.
Dôraz na základné otázky
Zmeny vo výročných správach zohľadňujú potrebu primeranej postupnosti reforiem. Toto nové predkladanie správ sa v roku 2015 uplatňuje ako pilotný prístup, ktorý sa zameriava na súčasné politické priority a nedostatky v krajinách zapojených do procesu rozširovania. Nové predkladanie správ sa preto uplatňuje v týchto oblastiach:
oprávny štát a základné práva (fungovanie súdnictva, korupcia, organizovaná trestná činnosť, sloboda prejavu),
ohospodárske kritériá,
oreforma verejnej správy,
otri kapitoly úzko späté s uvedenými oblasťami (verejné obstarávanie, štatistika, finančná kontrola).
Tieto „základné otázky“ sú zároveň hlavnými oblasťami, v ktorých sa už pokročilo, pokiaľ ide o lepšie referenčné porovnávanie reforiem. Platí to najmä v súvislosti s tým, ako sa pristupuje k právnemu štátu v rámci prístupových rokovaní, a pri uplatňovaní nového prístupu ku kapitole 23 – Súdnictvo a základné práva a kapitole 24 – Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť. V rámci tohto prístupu sa za prioritu považujú reformy v týchto oblastiach, čím sa zabezpečí, aby sa uskutočnili už v počiatočnom štádiu prístupového procesu. Krajinám sa tak pred pristúpením poskytne čo najväčší časový priestor na to, aby dosiahli bilanciu konkrétnych výsledkov a zabezpečili udržateľnosť reforiem.
Platí to aj v oblasti správy hospodárskych záležitostí, v ktorej sa vykonávajú návrhy Komisie z roku 2014. Všetky krajiny prijali programy hospodárskych reforiem, ktoré boli predmetom rokovania ministrov a v máji 2015 sa premietli do prijatia spoločných odporúčaní. Nový prístup je mimoriadne relevantný aj pre prácu na reforme verejnej správy. Práca v tejto oblasti sa zintenzívnila vzhľadom na dokončenie zásad pre reformu verejnej správy zo strany EÚ a OECD (SIGMA), na základe ktorých by sa malo vykonávanie reforiem verejnej správy posilniť.
Komisia vyhodnotí pilotný prístup uplatnený v tomto roku a zváži ďalšie úpravy, ktoré môžu byť potrebné. Preskúma aj možnosť ďalšieho rozšírenia tohto prepracovaného prístupu na iné oblasti v budúcich správach. Mala by sa pri tom zohľadniť potreba zaistiť primeranú postupnosť reforiem/zosúlaďovania so zreteľom na obmedzené administratívne kapacity krajín zapojených do procesu rozširovania a neustálu potrebu zameriavať sa na základné otázky. Pokiaľ ide o hospodárstvo, Komisia zváži spresnenie čiastkových kritérií a parametrov na posúdenie dvoch kodanských hospodárskych kritérií 7 , pričom vezme do úvahy rôzne výzvy a špecifiká súčasných krajín zapojených do procesu rozširovania v porovnaní s krajinami z piateho rozšírenia, počas ktorého boli hospodárske čiastkové kritériá navrhnuté.
Hodnotiace stupnice
V každej z pilotných oblastí sa hodnotí tak súčasný stav, ako aj úroveň pokroku, a to na základe päťstupňovej štandardizovanej hodnotiacej stupnice.
Vo vzťahu k súčasnému stavu sa v správe používa týchto päť pojmov:
Počiatočné štádium (pripravenosti) – Určitá pripravenosť – Mierna pripravenosť – Dobrá pripravenosť – Pokročilé štádium
Na hodnotenie pokroku za posledných 12 mesiacov sa v správe používa týchto päť pojmov:
Opätovné zhoršenie – Žiadny pokrok – Určitý pokrok – Pokrok – Výrazný pokrok
Správy obsahujú jedno hodnotenie súčasného stavu a jedno hodnotenie dosiahnutého pokroku v každej z pilotných oblastí. Tieto hodnotenia sú založené na dôkladnej analýze situácie v každom z podokruhov každej pilotnej oblasti. Tieto podokruhy sú vysvetlené ďalej. Osobitný dôraz sa kladie na dôležitosť vykonávania a bilancie konkrétnych výsledkov v každej oblasti. Týmto oblastiam sa preto v celkovom hodnotení pripisuje väčšia váha než zosúladeniu právnych predpisov a inštitucionálnemu rámcu.
Lepšie zhromažďovanie informácií
Úroveň informácií o základných otázkach, ktoré sú v týchto krajinách dostupné v skorších fázach procesu, je vo všeobecnosti nižšia než v pokročilejších fázach. V záujme lepšieho chápania reformných výziev vo všetkých krajinách v nich Komisia plánuje zvýšiť úroveň angažovanosti a zhromažďovania informácií. To sa dosiahne systematickejším používaním existujúcich mechanizmov, ako je nástroj technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX), a to napríklad prostredníctvom častejších a lepšie cielených misií zameraných na partnerské preskúmanie s účasťou expertov z členských štátov. Na účely lepšieho zhromažďovania informácií sa budú využívať aj príslušné fóra vrátane zasadnutí v rámci dohôd o stabilizácii a pridružení, dialógov na vysokej úrovni a technických konzultácií.
II Pilotné oblasti
FUNGOVANIE SÚDNICTVA
Krajiny musia uskutočniť rozsiahle reformy súdnictva s cieľom zabezpečiť nezávislé a efektívne súdne systémy schopné zaistiť spravodlivý súdny proces, v ktorých sú sudcovia a prokurátori menovaní a povyšovaní podľa zásluh, pričom sú nestranní a zodpovední a nepodliehajú politickým ani iným tlakom. Stratégie reformy súdnictva musia byť dôveryhodné, spoľahlivé a účinne vykonávané. Na zaistenie úplnej nezávislosti má kľúčový význam existencia ústavných a právnych záruk. Rady sudcov a prokurátorov musia byť vybavené tak, aby si mohli plnohodnotne plniť svoju úlohu riadiacich orgánov, pričom musí byť zaručená ich nezávislosť a povinnosť zodpovedať sa. Opatrenia na zaistenie kvality a efektívnosti súdnictva zahŕňajú riešenie príliš veľkého počtu nevybavených prípadov, zdĺhavých konaní a nekonzistentnej judikatúry, ako aj zaistenie riadneho presadzovania všetkých súdnych rozhodnutí. Potrebná je zmena justičnej kultúry zameraná na zvýšenie dôrazu na poskytovanie služieb občanom.
Pri hodnotení celkovej situácie v jednotlivých krajinách v oblasti súdnictva sa posudzujú tieto podokruhy:
Strategický rámec a rozpočet
Zahŕňa mieru, do akej je krajina schopná účinne identifikovať nedostatky a vyvinúť ucelenú víziu toho, ako ich riešiť, vrátane toho, ako sa pristupuje k postupnosti reforiem, či sú jasne určené zodpovedné subjekty a ich kompetencie, či je zavedené realistické zostavovanie rozpočtu a monitorovacie mechanizmy.
Riadenie súdnictva
Zahŕňa fungovanie rád sudcov a prokurátorov a otázky súvisiace s ich zložením a výberom (zmiešané alebo nezmiešané, volené osobami rovnakého pracovného zaradenia atď.), nezávislosť, mandát, procesné pravidlá, zodpovednosť, transparentnosť a to, či majú dostatočné rozpočtové a ľudské zdroje.
Nezávislosť
Zahŕňa právne záruky a zábezpeky, ako aj mieru, do akej sa dodržiavajú v praxi, spôsob, akým sa prípady prideľujú sudcom, otázky týkajúce sa zásady nepresúvania sudcov.
Zodpovednosť
Zahŕňa otázky, ako sú etické kódexy, školenia v oblasti integrity, systémy pre majetkové priznania a spôsoby ich kontroly, práca nezávislých inšpekčných orgánov a to, v akom rozsahu sa v prípade potreby pristupuje k účinným disciplinárnym konaniam.
Profesionalita a spôsobilosti
Zahŕňa preverenie systémov prijímania, výberu, menovania, povyšovania a hodnotenia súdnych úradníkov, ako aj profesijný rozvoj a odbornú prípravu.
Kvalita súdnictva
Zahŕňa podporovanie odbornej prípravy, monitorovanie a hodnotenie súdnych činností, rozpočet a zdroje, dostupnosť a používanie informačných a komunikačných technológií, metódy alternatívneho riešenia sporov a to, do akej miery je judikatúra konzistentná a či sa sprístupňuje verejnosti.
Efektívnosť
Zahŕňa riešenie dĺžky konaní, mieru vyriešenia prípadov, nahromadenie nevybavených prípadov, revízie/zmeny procesných právnych predpisov, racionalizáciu sústavy súdov/súdnych štruktúr, existenciu stratégií v oblasti ľudských zdrojov, dostupnosť podporného personálu atď.
BOJ PROTI KORUPCII
Vo všetkých krajinách zapojených do procesu rozširovania existuje potreba zaviesť silnejšie rámce na účinné predchádzanie korupcii a na boj proti nej. V citlivých oblastiach, ako je napríklad verejné obstarávanie a privatizácia, odvádzajú korupčné praktiky aj naďalej obmedzené zdroje z vnútroštátnych rozpočtov, čo negatívne ovplyvňuje podnikateľské a investičné prostredie, ktoré potrebuje právnu istotu, aby mohlo prosperovať. Korupcia sa priamo dotýka občanov, keď prichádzajú do styku s niektorými verejnými službami, ako sú napríklad školstvo a zdravotníctvo. Potrebná je účinná kontrola financovania politických strán a predvolebných kampaní, ako aj riadenia konfliktu záujmov. Transparentnosť pri využívaní verejných fondov a spoľahlivý systém prístupu verejnosti k informáciám sú preventívne nástroje, ktoré sa musia v plnej miere uplatňovať.
Existuje potreba proaktívnejšieho, dobre koordinovaného a efektívneho presadzovania práva, aby sa zaistilo náležité vyšetrenie, stíhanie a trestanie korupčných prípadov, aj na vysokej úrovni, vrátane zhabania a konfiškácie majetku. V tejto oblasti sa bude vyžadovať dlhodobá bilancia konkrétnych výsledkov. Je potrebné zaistiť zlepšenie zberu údajov a prístupu k nim, aby sa zvýšila transparentnosť a bolo možné lepšie monitorovať vykonávanie protikorupčných politík.
Pri hodnotení celkovej situácie v jednotlivých krajinách v oblasti boja proti korupcii sa posudzujú tieto podokruhy:
Strategický rámec
Zahŕňa posúdenie toho, či sú zavedené primerané komplexné stratégie a dôveryhodné akčné plány na riešenie hlavných nedostatkov a či sú tieto stratégie a plány náležite zahrnuté v rozpočte, posúdenie existencie primeraných monitorovacích mechanizmov, ako aj osobitných odvetvových akčných plánov v citlivých odvetviach.
Právny rámec
Zahŕňa potrebu jasných a komplexných právnych vymedzení okrem iného v súlade s Dohovorom OSN proti korupcii, zosúladenie s odporúčaniami Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy, jasné pravidlá a odrádzajúce sankcie v oblasti financovania politických strán, konfliktu záujmov, majetkových priznaní a prístupu k informáciám, ako aj riadnu politiku ľudských zdrojov týkajúcu sa štátnych zamestnancov a úradníkov a ochranu oznamovateľov korupcie.
Inštitucionálny rámec – predchádzanie korupcii
Zahŕňa existenciu nezávislých protikorupčných subjektov a orgánov na monitorovanie dodržiavania právnych predpisov v oblasti predchádzania, ako aj otázky personálneho obsadenia, odbornej prípravy, rozpočtu a nezávislosti týchto orgánov, existenciu etických kódexov, úlohu orgánov vnútornej kontroly a auditu, ako aj činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti.
Inštitucionálny rámec – potláčanie korupcie
Zahŕňa posúdenie mandátu a nezávislosti orgánov na presadzovanie práva, ich mieru špecializácie, spoluprácu medzi políciou a prokuratúrou, ukladanie alebo neukladanie odrádzajúcich sankcií, bezpečnú komunikáciu a databázy, využívanie ustanovení o imunite.
Výsledky (bilancia)
Zahŕňa počet a charakter vyšetrovaní, stíhaní a právoplatných odsúdení v prípadoch korupcie, a to aj na vysokej úrovni, rozsah, v akom dochádza ku konfiškácii majetku, riešenie prípadov konfliktu záujmov, overovanie majetkových priznaní, porušovanie pravidiel o financovaní politických strán, prípady týkajúce sa prístupu k informáciám atď.
BOJ PROTI ORGANIZOVANEJ TRESTNEJ ČINNOSTI
Boj proti organizovanej trestnej činnosti (a korupcii) má aj naďalej zásadný význam pre boj proti prenikaniu trestnej činnosti do politických, právnych a hospodárskych systémov. Orgány presadzovania práva a prokuratúry musia byť vybavené účinnými právnymi a vyšetrovacími nástrojmi potrebnými na náležitý boj proti organizovanej trestnej činnosti a na jej postih, ako aj na zaistenie proaktívneho vyšetrovania. Výrazne sa musí zlepšiť kapacita na spoluprácu, napríklad pri vedení zložitých finančných vyšetrovaní, ako aj pri boji proti praniu špinavých peňazí. Rastúce hrozby ako počítačová kriminalita alebo terorizmus si vyžadujú vyšší stupeň špecializácie. Konfiškácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti má kľúčový význam pre účinné rozkladanie zločineckých sietí. Zvážiť by sa malo postihovanie nezákonného obohacovania sa s cieľom riešiť problém nevysvetleného majetku. Takisto je potrebná spoľahlivá ochrana svedkov.
Cezhraničný charakter mnohých druhov trestnej činnosti a skupín organizovanej trestnej činnosti si vyžaduje posilnenú regionálnu a medzinárodnú spoluprácu a zlepšenie reakcie na žiadosti členských štátov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce. Takisto je potrebná ďalšia operačná spolupráca s príslušnými európskymi agentúrami, a najmä s Europolom, Eurojustom a Frontexom.
Pri hodnotení celkovej situácie v jednotlivých krajinách v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti sa posudzujú tieto podokruhy:
Strategický rámec
Zahŕňa existenciu komplexnej a dôveryhodnej stratégie založenej na analýze rizík a odrážajúcej strategický obraz situácie v oblasti organizovanej trestnej činnosti, ako aj existenciu akejkoľvek inej stratégie týkajúcej sa osobitných druhov trestnej činnosti alebo finančných vyšetrovaní.
Právny rámec
Zahŕňa zaistenie toho, aby bol zavedený primeraný trestný poriadok a aby bol trestný zákonník v súlade s acquis (nezákonné obchodovanie, drogy, počítačová kriminalita, detská pornografia).
Inštitucionálny rámec
Zahŕňa počet príslušníkov polície, ich výcvik a profesionalitu, špecializáciu v oblasti presadzovania práva vrátane špecializácie prokuratúr, medzinárodnú spoluprácu, prácu úradu na vymáhanie a správu majetku, systémy na ochranu svedkov, ako aj mechanizmy dohľadu nad políciou.
Operačné kapacity (bilancia)
Zahŕňa počet a charakter vyšetrovaní, stíhaní a právoplatných odsúdení v prípadoch organizovanej trestnej činnosti vrátane miery zameriavania sa na zločinecké organizácie (teda nielen na jednotlivcov), ako aj rozsah, v akom dochádza ku konfiškácii majetku, komunikačné systémy, databázy, personál a vybavenie, zachovanie dôvernosti vyšetrovaní a činnosti na boja proti praniu špinavých peňazí.
SLOBODA PREJAVU
V krajinách zapojených do procesu rozširovania sa už väčšinou zaviedol právny rámec pre slobodu prejavu a médií, pričom pluralita médií je tu do značnej miery viditeľná. Situácia týkajúca sa slobody prejavu a médií v praxi však naďalej vzbudzuje vážne obavy a v niektorých krajinách sa ďalej zhoršovala. Neustále násilie voči novinárom a ich zastrašovanie v niektorých krajinách rozdúchava atmosféru strachu a cenzúry, pričom orgánom sa iba v malej miere darí identifikovať páchateľov a náležite ich trestať, resp. im na to chýba politická vôľa. Samotné vlády niekedy prispievajú k atmosfére, v ktorej sú novinári kritizujúci vládnu politiku démonizovaní, čo vedie k autocenzúre. Hoci už došlo k dekriminalizácii ohovárania, stíhanie novinárov pokračuje. Je nutné rozvíjať súdnictvo a školiť sudcov, aby sa zaoberali zneužívaním štátnej moci.
Naďalej je potrebné riešiť zasahovanie vlády do slobody médií. Treba vyvinúť viac úsilia na zabezpečenie politickej a finančnej nezávislosti verejnoprávnych vysielateľov, na posilnenie regulačných agentúr a na podporu funkčnej samoregulácie médií. Je rovnako nutné predchádzať neformálnemu tlaku hospodárstva na médiá, a to okrem iného zvýšením transparentnosti vlastníctva médií, zabránením nadmernej koncentrácii tohto vlastníctva a zavedením transparentných pravidiel zadávania zákaziek týkajúcich sa štátnej reklamy.
Pri hodnotení celkovej situácie v jednotlivých krajinách v oblasti slobody prejavu 8 sa posudzujú tieto podokruhy:
Zastrašovanie novinárov
Zahŕňa posúdenie toho, ako policajné a súdne orgány riešia fyzické útoky a vyhrážky zamerané proti novinárom, problém svojvoľného zadržiavania novinárov, ako aj vyjadrenia politikov, ktoré môžu mať na novinárov odstrašujúci účinok a prispieť k atmosfére vedúcej k autocenzúre.
Legislatívne prostredie
Zahŕňa hodnotenie proporcionality právnych noriem v oblasti ohovárania, rúhania, nenávistných prejavov, verejnej morálky a ochrany štátnej bezpečnosti v tlačených a internetových médiách, reguláciu novinárskej profesie, ako aj prekážky prístupu k informáciám.
Vykonávanie/inštitúcie
Zahŕňa posúdenie toho, do akej miery sa predpisy konzistentne uplatňujú, a posúdenie práce nezávislých regulačných orgánov v oblasti médií. Zahŕňa aj prekážky týkajúce sa internetu a prevádzkovateľov, prístup k duševnému vlastníctvu, právo na súkromie a pravidlá na ochranu osobných údajov.
Ekonomické faktory
Zahŕňajú aj to, do akej miery existuje pluralita médií, transparentnosť vlastníctva médií, transparentnosť používania verejného financovania v médiách, financovanie verejnoprávnych vysielateľov, ako aj otázku štátnej reklamy a jej vplyv na médiá.
Profesijné združenia a podmienky zamestnávania
Zahŕňa profesijné organizácie, zastupovanie novinárov, ako aj ich zamestnanecké postavenie a pracovné podmienky.
REFORMA VEREJNEJ SPRÁVY
Reforma verejnej správy sa zameriava na zvyšovanie transparentnosti, zodpovednosti a efektívnosti a kladie väčší dôraz na potreby občanov a podnikov. Adekvátne riadenie ľudských zdrojov, lepšie plánovanie, koordinácia a tvorba politík, dobré administratívne postupy a lepšie riadenie verejných financií vrátane správy a výberu príjmov majú zásadný význam pre fungovanie štátu a vykonávanie reforiem potrebných pre integráciu do EÚ. Štáty musia zintenzívniť svoje úsilie o zlepšenie verejnej správy na všetkých úrovniach na základe národných stratégií. Komisia uznáva problémy, ktorým čelia krajiny zapojené do procesu rozširovania, a preto v rámci prístupového procesu posilňuje svoju podporu zameranú na potrebné administratívne štruktúry a kapacity. Komisia v rámci prístupového procesu venuje naďalej mimoriadnu pozornosť reforme verejnej správy, a to aj zriaďovaním „osobitných skupín“ s krajinami západného Balkánu, ktoré majú byť kľúčovými platformami pre napredovanie v reformách verejnej správy. Toto úsilie vo forme štruktúrovanejšej politickej diskusie o rozhodujúcich otázkach reformy verejnej správy slúži ako podklad pre radu/výbor Dohody o stabilizácii a pridružení.
Pri hodnotení celkovej situácie v jednotlivých krajinách v oblasti reformy verejnej správy sa posudzujú tieto podokruhy:
Strategický rámec
Strategický rámec zahŕňa politický záväzok týkajúci sa reformného procesu vrátane politického vedenia, technickej koordinácie a monitorovania vykonávania.
Tvorba a koordinácia politík
Tvorba a koordinácia politík zahŕňa koordináciu na úrovni ústredia vlády, medzirezortnú koordináciu, tvorbu politiky a finančnú analýzu.
Verejná služba a riadenie ľudských zdrojov
Verejná služba a riadenie ľudských zdrojov zahŕňa organizáciu a fungovanie verejnej služby vrátane odpolitizovania, prijímania a povyšovania pracovníkov na základe zásluh, odbornej prípravy a profesionalizácie.
Zodpovednosť
Zodpovednosť zahŕňa transparentnosť správy vrátane prístupu k informáciám a možnosti správnych a súdnych opravných prostriedkov.
Poskytovanie služieb
Poskytovanie služieb zahŕňa zlepšovanie služieb občanom a podnikom vrátane lepších administratívnych postupov a služieb elektronickej verejnej správy.
Riadenie verejných financií
Tento bod zahŕňa riadenie verejných financií a všeobecného rozpočtového procesu prostredníctvom prípravy a vykonávania viacročných programov riadenia verejných financií a zapájania sa do politických diskusií o riadení verejných financií s Komisiou a medzinárodnými finančnými inštitúciami.
HOSPODÁRSKE KRITÉRIÁ
Kodanské hospodárske kritériá pre členstvo v EÚ si vyžadujú 1. existenciu fungujúceho trhového hospodárstva a 2. schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Únie. V prípade každého z týchto dvoch hospodárskych kritérií Komisia sleduje celý rad čiastkových kritérií, ktoré boli stanovené ako súčasť balíka Agenda 2000 uverejneného v roku 1997 v súvislosti s prípravami na pristúpenie členských štátov, ktoré následne do EÚ vstúpili v rokoch 2004 a 2007.
Predpokladmi fungujúceho trhového hospodárstva sú:
existencia širokého konsenzu v základných otázkach hospodárskej politiky,
makroekonomická stabilita (vrátane cenovej stability, udržateľných verejných financií a zahraničnej platobnej bilancie),
slobodné vzájomné pôsobenie trhových síl (vrátane liberalizovaných cien a obchodu),
voľný vstup na trh a odchod z neho (vrátane otázky usadzovania sa alebo konkurzov podnikov) a
primeraný právny systém (vrátane systému vlastníckych práv, vymáhateľnosti zákonov/zmlúv) a dostatočne rozvinutý finančný sektor.
Druhým hospodárskym kritériom je schopnosť odolávať konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Únie. To si bude vyžadovať, aby krajina, ktorá požiadala o členstvo v EÚ, mala určitú minimálnu úroveň konkurencieschopnosti hospodárstva, keď do Únie vstúpi. Toto kritérium je teda svojím charakterom viac orientované na budúcnosť.
Predpokladmi konkurencieschopnosti v EÚ sú:
existencia fungujúceho trhového hospodárstva,
dostatočný ľudský a fyzický kapitál (vrátane otázok vzdelávania, výskumu a infraštruktúry),
zodpovedajúce odvetvové a podnikové štruktúry (vrátane otázok podnikovej reštrukturalizácie, sektorového posunu, úlohy malých a stredných podnikov),
obmedzený vplyv štátu na konkurencieschopnosť (vrátane otázok týkajúcich sa obchodnej politiky, politiky hospodárskej súťaže, štátnej pomoci pre malé a stredné podniky atď.) a
dostatočná obchodná a investičná integrácia s EÚ.
Čiastkové kritériá nemožno použiť ako jednoduchý kontrolný zoznam na posúdenie súladu. Plnenie hospodárskych kritérií si vyžaduje hlboké a trvalé štrukturálne reformy, ktorých dokončenie je časovo náročné. To zdôrazňuje význam dlhodobej bilancie výsledkov vykonávania reforiem, aby tak došlo k stálym a nezvratným zmenám v očakávaniach a správaní hospodárskych subjektov.
Kapitola 5: VEREJNÉ OBSTARÁVANIE
Acquis v oblasti verejného obstarávania vychádza zo všeobecných zásad Zmluvy o EÚ, ktorými sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, proporcionalita a transparentnosť. Postupy verejného obstarávania, ktoré majú uplatňovať verejní obstarávatelia v klasickom sektore a subjekty v sektore verejných služieb a koncesií, sú obsiahnuté v troch smerniciach EÚ. Osobitná smernica EÚ sa navyše uplatňuje v oblasti obrany a bezpečnosti. Takisto sa uplatňuje smernica o postupoch preskúmavania, ktorú dopĺňajú ďalšie technické právne predpisy.
Pri hodnotení celkovej situácie v jednotlivých krajinách v oblasti verejného obstarávania sa posudzujú tieto podokruhy:
Právne zosúladenie
Zahŕňa zabezpečenie toho, aby právne predpisy v oblasti obstarávania (vrátane koncesií) boli zosúladené s acquis – na základe všeobecných zásad rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, proporcionality a transparentnosti – a aby sa riadne presadzovali.
Inštitucionálny rámec
Zahŕňa zaistenie centrálnych inštitucionálnych a administratívnych kapacít na účinné a efektívne rozvíjanie, vykonávanie a monitorovanie politiky obstarávania a osobitnej inštitúcie zodpovednej za právne preskúmavanie postupov verejného obstarávania.
Kapacity na presadzovanie
Zahŕňa zabezpečenie toho, aby verejní obstarávatelia a subjekty mali primerané kapacity a praktické usmernenia a nástroje na zaistenie profesionálneho riadenia celého cyklu obstarávania.
Kapacity na vykonávanie a presadzovanie
Zahŕňa zabezpečenie toho, aby činnosti verejného obstarávania boli v súlade s platnými právnymi predpismi a základnými zásadami, pričom sa zaistí čo najefektívnejšie využívanie verejných zdrojov a čo najlepšie využitie moderných techník a metód obstarávania. Odporúča sa, aby krajiny zriadili systémy na monitorovanie postupov verejného obstarávania od úvodného predkladania ponúk až po konečnú zmluvu. Tým by sa mala umožniť kontrola vo všetkých fázach postupu vrátane zistenia prípadov, kde došlo k podstatným odchýlkam, pokiaľ ide o konečnú vyplatenú sumu v porovnaní s pôvodne prijatou ponukou.
Efektívny systém nápravy
Zahŕňa zabezpečenie toho, aby bol systém nápravy zosúladený s normami acquis, pokiaľ ide o nezávislosť, bezúhonnosť a transparentnosť, a aby umožňoval rýchle a účinné vybavovanie sťažností a sankcií.
Kapitola 18: ŠTATISTIKA
Acquis v oblasti štatistiky vyžaduje zaviesť štatistický systém založený na zásadách, ako sú odborná nezávislosť, nestrannosť, spoľahlivosť, kvalita, transparentnosť, dôvernosť jednotlivých údajov a šírenie oficiálnych štatistických údajov. Tieto zásady sú stanovené v Kódexe postupov pre európsku štatistiku. Národné štatistické úrady pôsobia ako referenčné a ústredné miesta pre metodológiu, tvorbu a šírenie štatistických informácií. Acquis zahŕňa metodológiu, klasifikácie a postupy na zber údajov v rozličných oblastiach, ako je napríklad makroekonomická štatistika, sociálna štatistika, podniková štatistika, poľnohospodárska štatistika, ako aj environmentálna a energetická štatistika. Transpozícia do vnútroštátnych právnych predpisov nie je potrebná, keďže väčšina tohto acquis má podobu nariadení.
Pri hodnotení celkovej situácie v jednotlivých krajinách v oblasti štatistiky sa posudzujú tieto podokruhy:
Štatistická infraštruktúra
Zahŕňa právo v oblasti štatistiky, zdroje národných štatistických úradov, koordináciu národného štatistického systému, vykonávanie Kódexu postupov pre európsku štatistiku, klasifikáciu a registre.
Makroekonomická štatistika
Zahŕňa ročné a štvrťročné národné účty vrátane štatistiky verejných financií a sektorových účtov, cenovú štatistiku, obchodnú štatistiku, štatistiku o zahraničných afiliáciách, priame zahraničné investície, verejno-súkromné partnerstvá, regionálne účty, platobné bilancie.
Podniková štatistika
Zahŕňa štrukturálne a krátkodobé podnikové štatistiky, cestovný ruch, dopravu, energetiku, štatistiku v oblasti výskumu a vývoja, inováciu, informačnú spoločnosť.
Sociálna štatistika
Zahŕňa trh práce vrátane zamestnanosti/ nezamestnanosti, zdravie, vzdelávanie, demografiu, kvalitu života, sociálnu ochranu, sčítanie obyvateľov.
Poľnohospodárska štatistika
Zahŕňa živočíšnu a rastlinnú produkciu, poľnohospodárske ceny, poľnohospodárske účty, štruktúru poľnohospodárskych podnikov, poľnohospodársky cenzus.
Environmentálna štatistika
Zahŕňa odpad, vodu, ochranu životného prostredia, environmentálne účty, emisie do ovzdušia atď.
Kapitola 32: FINANČNÁ KONTROLA
Táto kapitola hovorí predovšetkým o zabezpečení riadneho finančného hospodárenia s vnútroštátnymi príjmami a výdavkami v súlade s medzinárodnými rámcami, normami a dobrou európskou praxou. Táto kapitola sa týka celého verejného sektora, tiež na úrovni miestnej správy, a preto je úzko prepojená s reformou verejnej správy.
Acquis v rámci tejto kapitoly súvisí s prijatím a vykonávaním právnych a inštitucionálnych opatrení založených na zásadách, normách a metódach, ktoré sú v súlade s medzinárodnými a úniovými zásadami, normami a metódami a ktoré by sa mali uplatňovať na systémy vnútornej kontroly v celom verejnom sektore, ako aj so štandardmi externej kontroly podľa vymedzenia Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií (INTOSAI). Acquis si konkrétnejšie vyžaduje existenciu efektívnych, účinných a transparentných systémov finančného riadenia a kontroly a funkčne nezávislý vnútorný audit, centralizovanú harmonizáciu metodológií a noriem, nevyhnutné vnútroštátne štruktúry a funkčne, inštitucionálne a finančne nezávislú štátnu inštitúciu auditu, aby kontrolovala verejné zdroje. Táto kapitola takisto zahŕňa acquis v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ a boja proti podvodom, ktoré sa týkajú finančných prostriedkov EÚ, ako aj netrestné aspekty ochrany eura pred falšovaním.
Pri hodnotení celkovej situácie v jednotlivých krajinách sa v oblasti finančnej kontroly posudzujú tieto podokruhy:
Verejná vnútorná finančná kontrola
Zahŕňa záväzok vykonávať verejnú vnútornú finančnú kontrolu v celom verejnom sektore, existenciu jasného prepojenia viacročnej stratégie verejnej vnútornej finančnej kontroly s celkovou stratégiou reformy verejnej správy a riadenia verejných financií, ako aj jej vykonávanie, monitorovanie, podávanie správ a súvisiaci politický záväzok. Mal by sa zriadiť centrálny harmonizačný útvar, ktorý by mal komplexný právny základ, dostatok pracovníkov a administratívnych kapacít a ktorého úlohou by bolo poskytovať metodologické usmernenia a koordinovať vývoj. Medzi ďalšie otázky patrí bilancia a ročný prehľad kvality finančného riadenia a kontroly, ako aj vnútornej činnosti auditu.
Tento právny rámec by mal umožniť rozvíjanie manažérskej zodpovednosti v súlade s právnym rámcom upravujúcim mechanizmy a organizačné štruktúry štátnej a verejnej služby. Treba zabezpečiť kľúčové aspekty finančného riadenia a kontroly. V celom verejnom sektore sa musí zriadiť vnútorná funkcia auditu, ktorá bude mať dostatočné personálne kapacity.
Externý audit
Zahŕňa zakotvenie nezávislosti štátneho kontrolného úradu v ústave a príslušných právnych predpisoch v súlade so štandardmi INTOSAI, zaistenie inštitucionálnej kapacity na vykonávanie audítorského mandátu, záväzok zabezpečovať kvalitu finančných auditov a auditov výkonnosti, záväzok prijímať opatrenia na zaistenie účinku externých auditov vrátane systematických parlamentných krokov v nadväznosti na zistenia auditu.
Ochrana finančných záujmov Európskej únie
Zahŕňa zaistenie toho, aby právne predpisy boli zosúladené s dohovorom o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a s ďalším príslušným acquis, zriadenie koordinačného útvaru pre boj proti podvodom (AFCOS), ktorý má dostatočnú administratívnu kapacitu a spolupracuje s Komisiou, a to aj počas kontrol na mieste vykonávaných Komisiou, vytvorenie štruktúry na podávanie správ o nezrovnalostiach a podozreniach z podvodu.
Ochrana eura pred falšovaním (netrestné aspekty)
Zahŕňa ratifikáciu Medzinárodného dohovoru o potieraní peňazokazectva z roku 1929, zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov s acquis, administratívne štruktúry a kapacity na technickú analýzu a klasifikáciu falšovaných peňazí, ako aj medzinárodnú spoluprácu.
|
ŠTATISTICKÉ ÚDAJE (k 18. 9. 2015 v prípade kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín a k 1. 9. 2015 v prípade EÚ-28) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Počet obyvateľov |
Pozn. |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Celkový počet obyvateľov (v tisícoch) |
1) |
620,9 |
621,5 |
2 062,3 |
2 065,8 |
2 898,8o |
2 895,9o |
7 183,9o |
7 149,2o |
75 627 |
76 668 |
3 831,6o |
3 827,3o |
1 820,6o |
1 804,9o |
505 115p |
506 881op |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Podiel obyvateľov vo veku 15 – 64 rokov z celkového počtu obyvateľov (v %) |
68,1 |
68,1 |
71,0 |
70,8 |
68,5 |
68,8 |
68,1 |
67,6 |
67,6 |
67,7 |
67,8o |
67,8o |
0,1 |
0,1 |
66,2p |
65,9zop |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Hrubá miera prirodzeného pohybu obyvateľstva (na 1 000 obyvateľov) |
2,5 |
2,4 |
1,9 |
: |
5,3 |
5,2 |
–4,8 |
–4,9 |
12,1 |
12,2 |
–1,3 |
–1,5p |
11,9 |
13,3 |
0,2op |
0,3op |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Stredná dĺžka života pri narodení, muži (v rokoch) |
74,1 |
73,9 |
73,2 |
: |
76 |
76,4 |
72,5 |
72,6 |
74,7o |
74,8o |
73,7o |
73,7o |
74,2 |
74,2 |
77,8 |
: |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Stredná dĺžka života pri narodení, ženy (v rokoch) |
79,0 |
78,9 |
77,2 |
: |
80,3 |
80,3 |
77,7 |
77,7 |
79,2o |
79,3o |
78,8o |
78,8o |
79,4 |
79,5 |
83,3 |
: |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Hrubý domáci produkt |
Pozn. |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Hrubý domáci produkt |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
V súčasných cenách (v miliardách EUR) |
7), 8) |
3,3 |
3,4p |
8,1p |
8,5o |
9,6p |
10,0p |
34,3 |
33,1o |
620,7 |
601,3 |
13,7 |
13,9 |
5,3 |
: |
13 521 |
13 920 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Na obyvateľa (v EUR) |
7), 8) |
5 356 |
5 436p |
3 930p |
4 127s |
3 323p |
3 440p |
4 781 |
4 635o |
8 161 |
7 819 |
3 569 |
3 641 |
2 935 |
: |
26 600 |
27 300 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
V štandardoch kúpnej sily (PPS) na obyvateľa |
7), 9) |
10 700 |
10 600p |
9 500o |
10 000 |
: |
: |
9 800 |
9 500 |
14 100 |
14 400 |
7 700 |
7 800 |
: |
: |
26 600 |
27 300 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
PPS na obyvateľa, v porovnaní s priemerom EÚ (EÚ-28 = 100) |
7), 9) |
40 |
39p |
36 |
36 |
28 |
29 |
37 |
35 |
53 |
53 |
29 |
28 |
: |
: |
– |
– |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Reálna miera zmeny, v porovnaní s predchádzajúcim rokom (v %) |
7) |
3,3 |
: |
2,7p |
3,8o |
1,1p |
2,1p |
2,6 |
–1,8o |
4,2 |
2,9 |
2,5 |
1,1 |
3,4 |
: |
0,1 |
1,3 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Verejné financie |
Pozn. |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Štatistika verejných financií, vo vzťahu k HDP |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
** Prebytok (+) / deficit (–) verejných financií (v %) |
12) |
–2,3 |
–3,1 |
–3,9 |
–4,2 |
–4,9 |
–5,1 |
–5,5 |
–6,7 |
0,2 |
: |
–2,2 |
: |
: |
: |
–3,2 |
–2,9 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
** Dlh verejnej správy (v %) |
12), 13) |
58,0 |
56,7 |
34,2 |
38,2 |
70,1 |
71,8 |
59,0 |
68,9 |
36,0 |
: |
: |
: |
9,0o |
: |
85,5 |
86,8 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Ekonomická aktivita a zamestnanosť |
Pozn. |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Miera ekonomickej aktivity osôb vo veku 20 – 64 rokov: podiel populácie vo veku 20 – 64 rokov, ktorý je ekonomicky činný (v %), spolu |
65,1 |
67,6 |
70,4 |
70,8 |
67,6o |
68,6o |
66,0 |
66,2 |
58,4 |
58,9z |
58,7 |
59,2 |
46,4 |
47,7 |
76,5 |
76,9 |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
– Muži |
71,9 |
74,5 |
83,4 |
84,5 |
79,2o |
80,5o |
75,3 |
75,1 |
81,6 |
: |
72,1 |
72,4 |
69,5 |
71,4 |
83,0 |
83,2 |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
– Ženy |
58,3 |
60,7 |
57,1 |
56,8 |
57,6o |
57,3o |
56,8 |
57,5 |
35,6 |
: |
45,1 |
46,0 |
23,7 |
24,2 |
70,0 |
70,6 |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Miery zamestnanosti, vo veku 20 – 64 rokov (v % obyvateľstva), spolu |
52,6 |
55,6 |
50,3 |
51,3 |
56,7o |
56,6o |
51,2 |
53,5 |
53,4 |
53,2z |
42,8 |
43,2 |
33,0 |
31,3 |
68,4 |
69,2 |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
– Muži |
57,8 |
61,4 |
59,7 |
61,6 |
64,8o |
65,2o |
59,5 |
61,2 |
75,3 |
75,0z |
53,3 |
54,6 |
51,5 |
48,4 |
74,3 |
75,0 |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
– Ženy |
47,5 |
49,4 |
40,7 |
40,8 |
49,3o |
48,5o |
43,1 |
46,0 |
31,8 |
31,6z |
32,2 |
31,9 |
14,9 |
14,5 |
62,6 |
63,4 |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Osoby vo veku 15 – 24 rokov, ktoré nie sú zamestnané ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, v % obyvateľstva rovnakej vekovej skupiny |
17,8 |
17,7 |
: |
: |
30,8o |
30,9o |
22,9 |
23,5 |
: |
: |
25,8 |
26,1 |
: |
: |
13,0 |
12,4 |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zamestnanosť podľa hlavných odvetví |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
– Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo (v %) |
2) |
4,5 |
5,7 |
18,7 |
18,0 |
44,0o |
42,7o |
21,3 |
21,1 |
23,6 |
21,1z |
18,9 |
17,1 |
5,9 |
2,6 |
4,8 |
4,7 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
– Priemysel (v %) |
2) |
11,9 |
11,1 |
23,5 |
23,5 |
9,7o |
11,0o |
21,1 |
20,0 |
19,4 |
20,5z |
22,2 |
22,1 |
16,8 |
17,7 |
17,3 |
17,3 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
– Výstavba (v %) |
2) |
5,9 |
6,5 |
6,9 |
7,0 |
7,1o |
6,4o |
4,8 |
4,4 |
7,0 |
7,4z |
7,7 |
7,9 |
11,4 |
10,9 |
6,9 |
6,8 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
– Služby (v %) |
2) |
77,7 |
76,7 |
50,6 |
51,4 |
38,8o |
39,4o |
52,9 |
54,5 |
50,0 |
51,0z |
51,0 |
52,7 |
64,1 |
67,2 |
70,3 |
70,5 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Osoby zamestnané vo verejnom sektore ako podiel na celkovom počte obyvateľov, osoby vo veku 20 – 64 rokov (v %) |
3) |
: |
32,8 |
: |
: |
17,8o |
17,5o |
32,6 |
31,6 |
13,5 |
13,1z |
32,7 |
31,9 |
: |
31,4s |
: |
: |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Osoby zamestnané vo verejnom sektore ako podiel na celkovom počte zamestnaných osôb vo veku 20 – 64 rokov (v %) |
3) |
: |
48,2 |
: |
: |
82,2o |
82,5o |
65,2 |
66,4 |
86,5 |
86,9z |
62,5 |
63,1 |
: |
68,6s |
: |
: |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Miery nezamestnanosti (v % pracovných síl), spolu |
4) |
19,5 |
18,0 |
29,0 |
28,0 |
15,9o |
17,5o |
22,1 |
18,9 |
8,8 |
9,9z |
27,6 |
27,6 |
30,0 |
35,3 |
10,8 |
10,2 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
– Muži |
4) |
20,1 |
17,8 |
29,0 |
27,7 |
17,8o |
19,2o |
20,8 |
18,3 |
8,0 |
9,1z |
26,7 |
25,3 |
26,9 |
33,1 |
10,8 |
10,1 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
– Ženy |
4) |
18,8 |
18,2 |
29,0 |
28,6 |
13,5o |
15,2o |
23,8 |
19,6 |
10,6 |
11,9z |
29,1 |
31,2 |
38,8 |
41,6 |
10,9 |
10,3 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
– Mládež, vo veku 15 – 24 rokov |
4) |
41,6 |
35,8 |
51,9 |
53,1 |
31,4o |
39,0o |
49,4 |
47,1 |
16,9 |
17,8z |
59,1 |
62,7 |
55,9 |
61,0 |
23,6 |
22,2 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
– Dlhodobo nezamestnaní (>12 mesiacov) |
4) |
16,0 |
14,0 |
23,9 |
: |
11,5o |
11,2o |
16,8 |
12,8 |
2,1 |
2,4z |
22,9 |
23,4 |
20,7 |
26,1 |
5,1 |
5,1 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Priemerné nominálne mesačné mzdy a platy (v EUR) |
5) |
487 |
479 |
343,5 |
: |
371,8 |
378,8 |
536,6 |
523,6 |
: |
: |
422,8 |
424,4 |
: |
: |
: |
: |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Vzdelávanie |
Pozn. |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou: percentuálny podiel obyvateľstva vo veku 18 – 24 rokov s nanajvýš nižším sekundárnym vzdelaním, ktoré sa ďalej nevzdeláva ani odborne nepripravuje (v %) |
6) |
5,1 |
5,1 |
11,4 |
12,5 |
30,6o |
26,0o |
8,7 |
8,3 |
37,6p |
38,3z |
25,9 |
25,2 |
: |
: |
11,9 |
11,1z |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Percentuálny podiel obyvateľstva vo veku 20 – 24 rokov so sekundárnym vzdelaním, spolu |
: |
86,3 |
: |
: |
44,2o |
49,7o |
83,2 |
82,5 |
: |
: |
85,8 |
85,6 |
69,5 |
68,2 |
: |
: |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
– Muži |
: |
87,8 |
: |
: |
48,0o |
55,9o |
85,7 |
84,7 |
: |
: |
87,7 |
89,6 |
73,4 |
71,8 |
: |
: |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
– Ženy |
: |
84,7 |
: |
: |
40,3o |
43,5o |
80,3 |
80,1 |
: |
: |
83,5 |
81,2 |
65,1 |
64,0 |
: |
: |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Percentuálny podiel obyvateľstva vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním, spolu |
28,0 |
28,3 |
: |
: |
15,7o |
16,7o |
25,3 |
27,2 |
: |
: |
15,7 |
18,9 |
12,0 |
16,6 |
37,0 |
37,8z |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
– Muži |
24,7 |
25,3 |
: |
: |
12,7o |
14,0o |
20,2 |
21,8 |
: |
: |
14,6 |
15,2 |
9,9 |
13,0 |
32,7 |
33,4z |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
– Ženy |
31,5 |
31,3 |
: |
: |
18,3o |
19,2o |
30,5 |
32,6 |
: |
: |
16,8 |
23,2 |
14,2 |
14,8 |
41,3 |
42,2z |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Hrubá pridaná hodnota |
Pozn. |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Hrubá pridaná hodnota podľa hlavných odvetví |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
– Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo (v %) |
7), 10) |
9,8 |
: |
11,0p |
10,2o |
22,5p |
22,6p |
9,4 |
9,7o |
7,4 |
7,1 |
8,0 |
7,1 |
14,4 |
: |
1,7 |
1,6 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
– Priemysel (v %) |
7), 10) |
13,8 |
: |
17,9p |
18,0o |
14,4p |
14,2p |
26,6 |
24,6o |
19,1 |
19,5 |
21,6 |
21,3 |
20,3 |
: |
19,1 |
18,9 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
– Výstavba (v %) |
7), 10) |
5,0 |
: |
6,6p |
6,8o |
11,9p |
11,0p |
5,1 |
5,2o |
4,4 |
4,6 |
4,5 |
4,7 |
7,9 |
: |
5,4 |
5,4 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
– Služby (v %) |
7), 10) |
71,4 |
: |
64,4p |
65,0o |
51,1p |
52,2p |
59,0 |
60,5o |
57,6 |
57,7 |
65,9 |
66,9 |
57,4 |
: |
73,8 |
74,1 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Medzinárodný obchod: |
Pozn. |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Medzinárodný obchod s tovarom a službami vo vzťahu k HDP |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
– Dovoz (v % HDP) |
7), 11) |
62,1 |
: |
61,9p |
65,1o |
53,5p |
49,0p |
51,9 |
54,3o |
32,2 |
32,1 |
49,8 |
: |
49,0 |
: |
40,3 |
40,2 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
– Vývoz (v % HDP) |
7), 11) |
41,8 |
: |
43,8p |
47,9o |
35,4p |
29,9p |
41,2 |
44,3o |
25,6 |
27,7 |
30,0 |
: |
17,4 |
: |
42,9 |
43,0 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Podiel vývozu do krajín EÚ-28 na hodnote celkového vývozu (v %) |
41,5 |
35,8 |
72,6 |
76,6 |
76,7 |
77,4 |
63,8 |
65,7 |
41,5 |
43,5 |
73,5 |
72,1 |
43,5 |
30,2 |
– |
– |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Podiel dovozu z krajín EÚ-28 na hodnote celkového dovozu (v %) |
44,2 |
45,8 |
62,7 |
63,5 |
64,3 |
61,1 |
55,7 |
57,1 |
36,7 |
36,7 |
60,0 |
58,9 |
44,7 |
42,6 |
– |
– |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Obchodná bilancia (v miliónoch EUR) |
–1 398 |
–1 451 |
–1 748 |
–1 762 |
–1 938 |
–2 114 |
–2 933 |
–2 950 |
–75 250 |
–63 628 |
–3 472 |
–3 843 |
–2 148 |
–2 214 |
51 565 |
22 383 |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Inflácia a úrokové sadzby |
Pozn. |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Ročná zmena spotrebiteľských cien (v %) |
2,2 |
–0,7 |
2,8 |
–0,3 |
1,9 |
0,7 |
7,8 |
2,9 |
7,5 |
8,9 |
–0,2s |
: |
1,8 |
0,4 |
1,5 |
0,6 |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Celkový zahraničný dlh v pomere k HDP (v %) |
14) |
: |
: |
64,3 |
69,8p |
61,1 |
65,2 |
75,1 |
78,1 |
: |
: |
: |
: |
30,2 |
32,3 |
: |
: |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Úroková sadzba pri pôžičkách (jeden rok), za rok (v %) |
15) |
9,36 |
9,22 |
3,75 |
3,75 |
9,52 |
7,66 |
12,00 |
10,50 |
: |
: |
6,99 |
6,64 |
12,36 |
10,70 |
: |
: |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Úroková sadzba vkladov (jeden rok), za rok (v %) |
16) |
2,54 |
1,86 |
0,75 |
0,50 |
4,17 |
1,92 |
7,00 |
5,50 |
: |
: |
0,13 |
0,10 |
3,39 |
1,07 |
: |
: |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Hodnota rezervných aktív (vrátane zlata) (v miliónoch EUR) |
17) |
424 |
545 |
1 993 |
2 436 |
2 015 |
2 192 |
11 189 |
9 907 |
: |
: |
3 614 |
4 001 |
724 |
746 |
: |
: |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Medzinárodné rezervy – ekvivalent mesiacov dovozu |
17) |
2,5 |
3,2 |
4,8 |
5,3 |
5,2 |
5,5 |
7,5 |
6,6 |
: |
: |
5,8 |
6,0 |
3,3 |
3,2 |
: |
: |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Remitencie ako % HDP |
18) |
1,2 |
1,3 |
2,2 |
2,2 |
: |
: |
8,3 |
7,9 |
: |
: |
8,2 |
8,4 |
: |
: |
: |
: |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Investície |
Pozn. |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Čisté (prílev – odlev) priame zahraničné investície (PZI) (v miliónoch EUR) |
18) |
323,9 |
353,9 |
263,8 |
278,0 |
923,2 |
801,3p |
768,5 |
1 236,3 |
: |
: |
224,7 |
422,4 |
250,2 |
123,8 |
–19 340 |
–19 350 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Čisté (prílev – odlev) priame zahraničné investície (PZI) (v % HDP) |
18) |
9,7 |
: |
3,3 |
3,3 |
9,6 |
8,0p |
2,2 |
3,7 |
: |
: |
1,6 |
3,0 |
4,7 |
: |
–0,14 |
–0,14 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Priemyselná výroba |
Pozn. |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Index priemyselnej výroby (2010 = 100) |
19) |
92,3 |
81,8 |
107,4 |
112,5 |
135,1 |
138,9 |
105,6 |
98,8 |
116,3 |
120,5 |
103,4 |
103,6 |
: |
: |
100,4 |
101,5 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Prepojenosť: |
Pozn. |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Hustota železničnej siete (prevádzkované trate na 1 000 km²) |
18,1 |
18,1 |
27 |
27 |
12,0 |
12,0 |
49,3 |
49,3 |
12,4 |
12,8 |
20,1 |
: |
31,0 |
31,0 |
: |
: |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Dĺžka diaľnic (v kilometroch) |
0 |
0 |
259 |
259 |
: |
: |
607 |
607 |
2 127 |
2 155 |
50 |
: |
80 |
80 |
: |
: |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Dovoz energie |
Pozn. |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
2013 |
2014 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
Čistý dovoz energie vo vzťahu k HDP |
20) |
–0,1 |
: |
3,6 |
3,1 |
0,8 |
: |
5,3 |
5,4o |
6,8 |
6,9 |
7,5p |
: |
1,5 |
: |
2,8 |
2,4 |
|||||||||||||||||||||||||||||
|
: = nie je k dispozícii |
||||||||||||||||||
|
z = zlom v radoch (t. j. neúplný údaj) |
||||||||||||||||||
|
o= odhadovaná hodnota |
||||||||||||||||||
|
p = predbežný údaj |
||||||||||||||||||
|
s = odhad Eurostatu |
||||||||||||||||||
|
– = neuplatňuje sa |
||||||||||||||||||
|
* = Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova. |
||||||||||||||||||
|
** = Údaje o deficite a dlhu verejných financií krajín zahrnutých do procesu rozširovania sú zverejnené bez kontroly a bez akýchkoľvek záruk, pokiaľ ide o ich kvalitu a dodržiavanie pravidiel ESA. |
||||||||||||||||||
|
Poznámky: |
||||||||||||||||||
|
1) |
Bosna a Hercegovina: obyvateľstvo v polovici roka. |
|||||||||||||||||
|
2) |
Albánsko: súčet podielov nepredstavuje 100 % kvôli prípadom, v ktorých osoby neboli alebo nemohli byť priradené ku konkrétnej činnosti. |
|||||||||||||||||
|
3) |
Bosna a Hercegovina: súčet podielov netvorí 100 %, pretože iné typy vlastníctva sú vylúčené. Čierna Hora: nezahŕňa mimovládne organizácie. |
|||||||||||||||||
|
4) |
Turecko: nezamestnanosť na základe kritéria štyroch týždňov, pri používaní výlučne aktívnych metód hľadania práce. |
|||||||||||||||||
|
5) |
Srbsko, 2013: mzdy a platy vyplácané zamestnancom právnych subjektov a podnikov nezapísaných v obchodnom registri. Bosna a Hercegovina: čistý plat. |
|||||||||||||||||
|
6) |
Turecko: každoročné výsledky VZPS. |
|||||||||||||||||
|
7) |
Albánsko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Srbsko a EÚ-28: na základe ESA 2010. |
|||||||||||||||||
|
8) |
Čierna Hora, 2014: zdroj: Eurostat. |
|||||||||||||||||
|
9) |
Čierna Hora, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Albánsko, Srbsko, Turecko a Bosna a Hercegovina (len 2013): výpočty Eurostatu. |
|||||||||||||||||
|
10) |
Turecko: vypočítané ako podiel pridanej hodnoty po pripočítaní daní a dotácií a odpočítaní FISIM, súčet podielov preto netvorí 100 %. |
|||||||||||||||||
|
11) |
Bosna a Hercegovina: podiely sa vzťahujú na HDP vypočítané na základe výdavkového prístupu. Albánsko: podiely výdavkových zložiek HDP nezahŕňajú
|
|||||||||||||||||
|
12) |
EÚ-28: na základe ESA 2010. |
|||||||||||||||||
|
13) |
Kosovo, 2013: hodnota HDP získaná z rámca strednodobých výdavkov na obdobie 2016 – 2018 (apríl 2015). |
|||||||||||||||||
|
14) |
Albánsko: údaje o hrubom zahraničnom dlhu šíri Albánska centrálna banka. Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko: na základe 6. vydania Príručky platobnej bilancie. |
|||||||||||||||||
|
15) |
Albánsko: vážená priemerná sadzba pre 12-mesačné pôžičky za príslušný mesiac, pri 12-mesačnej splatnosti. Bosna a Hercegovina: krátkodobé úverové sadzby
|
|||||||||||||||||
|
16) |
Albánsko: úroková sadzba vkladov predstavuje vážený priemer sadzby pre novoprijaté vklady za príslušný mesiac, pri 12-mesačnej splatnosti.
|
|||||||||||||||||
|
17) |
Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko: koniec roka (31. december). |
|||||||||||||||||
|
18) |
Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko (len 2014), Bosna a Hercegovina, Kosovo a EÚ-28: na základe 6. vydania Príručky platobnej bilancie. |
|||||||||||||||||
|
19) |
Bosna a Hercegovina a Turecko: hrubý index. |
|||||||||||||||||
|
20) |
Čierna Hora, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Kosovo: výpočty Eurostatu. |
|||||||||||||||||
Island sa už na prístupových rokovaniach nezúčastňuje po tom, ako tak rozhodla islandská vláda.
* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/1999 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.
Týkajú sa najmä vybudovania nevyhnutnej administratívnej kapacity na účinné vykonávanie acquis.
„Prvá dohoda o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov“ z apríla 2013.
„Naliehavé reformné priority“: http://ec.europa.eu/enlargement/news_corner/news/news-files/20150619_urgent_reform_priorities.pdf . Odporúčania skupiny skúsených odborníkov: http://ec.europa.eu/enlargement/news_corner/news/news-files/20150619_recommendations_of_the_senior_experts_group.pdf
Voľný pohyb tovaru, právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby, finančné služby, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, rybárstvo, dopravná politika, colná únia a vonkajšie vzťahy.
Tieto čiastkové kritériá si vyžadujú existenciu fungujúceho trhového hospodárstva, ako aj schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Únie.
Kľúčové problémy sú uvedené aj v usmerneniach týkajúcich sa podpory mediálnej slobody a integrity v krajinách zapojených do procesu rozširovania, 2014-2020 ( http://ec.europa.eu/enlargement/pdf/press_corner/elarg-guidelines-for-media-freedom-and-integrity_210214.pdf ).