EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 11. 2015

COM(2015) 591 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o uplatňovaní a vplyve nariadenia (EÚ) č. 1029/2012, ktorým sa zavádzajú núdzové autonómne obchodné preferencie pre Pakistan

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o uplatňovaní a vplyve nariadenia (EÚ) č. 1029/2012, ktorým sa zavádzajú núdzové autonómne obchodné preferencie pre Pakistan

1. Úvod

Ako súčasť reakcie EÚ na ničivé povodne od júla do septembra 2010, ktoré zasiahli rozsiahle časti Pakistanu, Európska rada vo Vyhlásení o Pakistane, ktoré je priložené k jej záverom zo 16. septembra 2010, poverila ministrov, aby urýchlene schválili komplexný balík krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatrení, ktoré pomôžu podporiť obnovu a budúci rozvoj Pakistanu, ktorého súčasťou sú okrem iného aj ambiciózne obchodné opatrenia nevyhnutné pre oživenie hospodárstva a rastu.

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1029/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa zavádzajú núdzové autonómne obchodné preferencie pre Pakistan (ďalej len „nariadenie“), sa Pakistanu poskytli obchodné preferencie na 75 výrobkov. Tieto obchodné preferencie majú formu 49 výrobkov, ktoré môžu byť dovezené do EÚ bez ciel alebo množstevných obmedzení (výrobky uvedené v prílohe I k nariadeniu) a 26 výrobkov, ktoré môžu byť dovozené pri nulovom cle a ktoré podliehajú množstevným obmedzeniam, t. j. colným kvótam (výrobky uvedené v prílohe II k nariadeniu).

2. Metodika

Analýza týkajúca sa vplyvu na obchod je založená predovšetkým na skúmaní vývoja dovozu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú autonómne obchodné preferencie, z Pakistanu do EÚ. Zatiaľ čo preferencie boli priznané od 15. novembra 2012 do 31. decembra 2013, analýza sa zameriava na kalendárny rok 2013, ktorý sa porovnáva s priemerným dovozom za tri predchádzajúce roky (2010, 2011 a 2012). Vzhľadom na dostupnosť údajov a z dôvodu uľahčenia ich porovnania vychádzajú údaje z 27 členských štátov EÚ (EÚ-27), keďže Chorvátsko pristúpilo k EÚ 1. júla 2013. Takisto z dôvodu dostupnosti, spoľahlivosti a porovnateľnosti údajov je táto analýza založená na údajoch o peňažnej hodnote a nie o množstve. Hlavným zdrojom údajov pre dovoz z Pakistanu do EÚ je Eurostat (databáza COMEXT). Pri analýze vplyvov na hospodárstvo a zamestnanosť EÚ sa vychádzalo najmä z preskúmania údajov o výrobe a zamestnanosti, založených okrem iného na údajoch zo štatistiky Eurostatu Prodcom (NACE Rev. 2.0). Analýza sa takisto zameriava najmä na textilné a odevné odvetvia, keďže do týchto odvetví spadá väčšina výrobkov, na ktoré sa vzťahujú autonómne obchodné preferencie.

V ďalej uvedenom texte sa autonómne obchodné preferencie uvádzajú ako „AOP“, výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, buď ako „položky AOP“ alebo „výrobky AOP“, alebo prípadne ako „výrobky prílohy I“ a „výrobky prílohy II“. V tabuľkách, ale aj v texte ďalej, sa odkazuje najmä na číselný znak výrobku podľa kombinovanej nomenklatúry (KN). Opis výrobku pridružený k číselným znakom KN možno nájsť v príslušných prílohách k nariadeniu.

3. Uplatňovanie nariadenia – správa colných kvót

Na výrobky prílohy II sa vzťahovali colné kvóty, ktoré sa podľa článku 3 nariadenia spravujú v súlade s článkami 308a, 308b a 308c nariadenia (EHS) č. 2454/93. V tabuľke 10 v prílohe sa uvádza miera využitia colných kvót. V roku 2013 naplnilo alebo takmer naplnilo pridelené kvóty sedem colných položiek: 2207 10 00, 4107 92 10, 6103 32 00, 6109 90 20, 6115 95 00, 6204 62 31 a 6403 99 93. Pri týchto siedmich colných položkách, okrem položky 2207 10 00, celkový objem dovozu prekročil colné kvóty, ale prekračujúci dovoz (t. j. dovoz mimo kvót) vstúpil do EÚ buď v rámci ciel DNV (doložka najvyšších výhod) alebo ciel VSP (všeobecný systém preferencií). Bezcolný dovoz v rámci jednej colnej položky, 6403 99 93, pravdepodobne veľmi mierne prekročil pridelenú colnú kvótu o 1,5 tony alebo 0,06 % colnej kvóty 1 . Vážená priemerná miera využitia colných kvót v roku 2012 (od 15. novembra do 31. decembra) bola 11,3 % a v roku 2013 76,8 %.

4. Vplyv nariadenia

4.1. Účinky na obchod

Pakistan je vo všeobecnosti 47. obchodným partnerom EÚ z hľadiska celkového obchodu, 44. z hľadiska dovozu a 51. ako vývozný partner. Obrázok 1 znázorňuje vývoj dvojstranného obchodu za uplynulé desaťročie, pričom sa preukazuje, že celkový dvojstranný obchod sa celkovo vyvíjal pozitívne. Počas tohto obdobia mala EÚ medzi rokmi 2005 a 2009 mierny obchodný prebytok, ktorý sa od roku 2010 zmenil na deficit.

V tabuľke 1 je znázornený celkový dovoz z Pakistanu do EÚ-27, dovoz súvisiaci s výrobkami AOP a všetkými ostatnými výrobkami (t. j. celkový dovoz mínus dovoz AOP). V roku 2013 predstavoval dovoz výrobkov AOP z Pakistanu do EÚ 1,5 miliardy EUR a v porovnaní s priemerom v rokoch 2010 – 2012 sa v roku 2013 zvýšil o 348 miliónov EUR alebo o 31,5 %. Keďže dovoz výrobkov AOP do EÚ predstavoval približne 33 % celkového dovozu z Pakistanu, možno povedať, že v roku 2013 dovoz AOP výrazne prispel k zvýšeniu celkového dovozu z Pakistanu o 9,4 % (dovoz všetkých ostatných výrobkov, okrem výrobkov v rámci AOP, sa zvýšil len o 1,1 %).

Celkový dovoz výrobkov AOP z Pakistanu do EÚ bol takmer rovnomerne rozdelený medzi výrobky prílohy I a výrobky prílohy II. Dovoz výrobkov prílohy II sa v priemere zvýšil o niečo viac (34 %) než dovoz výrobkov prílohy I (29 %), k čomu došlo predovšetkým v dôsledku výrazného nárastu dovozu jedného výrobku prílohy II (2207 10 00 etylalkohol nedenaturovaný ). Ak sa tento výrobok nezohľadní, dovoz výrobkov prílohy II sa v priemere zvýšil o 25 %.

Tabuľka 1: Dovoz z Pakistanu do EÚ-27 (v tisícoch EUR)
	Priemer 2010 – 2012	2013	Zmena v EUR	Zmena v %	Položky AOP % z celkového objemu 2010 – 2012	Položky AOP % z celkového objemu 2013
Celkový dovoz všetkých výrobkov	4 052 937	4 433 584	380 647	9,4 %
Dovoz výrobkov AOP	1 107 696	1 456 242	348 546	31,5 %	27,3 %	32,8 %
Príloha I	561 415	723 787	162 373	28,9 %	13,9 %	16,3 %
Príloha II	546 282	732 455	186 173	34,1 %	13,5 %	16,5 %
Všetky ostatné výrobky	2 945 241	2 977 342	32 101	1,1 %
Zdroj: výpočty na základe údajov Eurostatu z databázy Comext.

V tabuľke 2 je zhrnuté využitie preferencií AOP, t. j. dovoz, pri ktorom sa skutočne využili preferencie AOP a iné používané colné režimy. To znamená, že v priemere približne 65 % dovozu v rámci položiek AOP využilo preferencie AOP. Dovoz prostredníctvom AOP vo výške 942 miliónov EUR predstavoval 21 % celkového dovozu z Pakistanu do EÚ v roku 2013.

Tabuľka 2: Dovoz výrobkov AOP z Pakistanu do EÚ-27 v rámci rôznych colných režimov (v tisícoch EUR)
	Priemer 2010 – 2012	2013	Podiel dovozu AOP 2013	Podiel na celkovom dovoze 2013
Celkový dovoz položiek AOP	1 107 696	1 456 242
V rámci preferencií AOP	21 0321	942 374	64,7 %	21,3 %
V rámci VSP	1 024 628	353 499	24,3 %	8,0 %
V rámci DNV	76 058	160 369	11,0 %	3,6 %
1 Týka sa len AOP vzhľadom na obdobie od 15. novembra do 31. decembra 2012. Zdroj: výpočty na základe údajov Eurostatu z databázy Comext.

Dovoz z celého sveta (z krajín mimo EÚ-27) a krajín s podobnými obchodnými preferenciami [tých, ktoré využívajú nulové colné sadzby v rámci všeobecného systému preferencií EÚ (VSP)] do EÚ je uvedený v tabuľke 3. To znamená, že dovozu z Pakistanu v rámci položiek AOP sa v priemere darilo lepšie ako celkovému dovozu z celého sveta do EÚ, ale darilo sa mu horšie než dovozu z krajín s podobnými obchodnými preferenciami. Jedným z pravdepodobných vysvetlení prudkého nárastu dovozu z krajín zvýhodnených nulovou sadzbou v rámci VSP (66,2 %) je reforma pravidiel EÚ o pôvode VSP (platná od 1. januára 2011), ktoré ho v prípade najmenej rozvinutých krajín podstatne zmiernili, a to aj v prípade textílií a odevov. Hlavným zdrojom nárastu je Bangladéš, ktorý predstavoval približne 65 % dovozu z krajín zvýhodnených nulovou sadzbou v rámci VSP.

Tabuľka 3: Dovoz z celého sveta do EÚ-27 a krajiny zvýhodnené nulovou sadzbou v rámci VSP (v tisícoch EUR)
	Priemer 2010 – 2012	2013	Zmena	Podiel Pakistanu 2010 – 2012	Podiel Pakistanu 2013
Svet
Celkový dovoz	1 530 617 750	1 520 363 786	-0,7 %	0,3 %	0,3 %
Dovoz všetkých položiek AOP	17 431 666	18 238 834	4,6 %	6,4 %	8,0 %
Príloha I	11 164 767	11 718 469	5,0 %	5,0 %	6,2 %
Príloha II	6 266 899	6 520 365	4,0 %	8,7 %	11,2 %
Krajiny zvýhodnené nulovou sadzbou v rámci VSP
Dovoz všetkých položiek AOP	994 127	1 652 269	66,2 %
Príloha I	188 428	333 394	76,9 %
Príloha II	805 699	1 318 875	63,7 %
Zdroj: výpočty na základe údajov Eurostatu z databázy Comext.

V tabuľkách 11 až 13 v prílohe sa uvádza podrobnejšie členenie (podľa kapitol a po položkách) dovozu v rámci AOP. Preskúmanie týchto tabuliek a vyššie uvedených tabuliek naznačuje, že

podiel Pakistanu na celkovom dovoze zo sveta do EÚ zostal nezmenený vo výške 0,3 %. Podiel Pakistanu na dovoze výrobkov AOP do EÚ sa pri spoločnom zohľadnení zvýšil zo 6,4 % na 8 % (pozri tabuľku 3). Už pred zavedením AOP bol v prípade niektorých výrobkov podiel na dovoze z Pakistanu významný – šesť výrobkov, na ktoré sa vzťahujú AOP, malo podiel na dovoze viac ako 50 % 2 (pozri tabuľku 6). V roku 2013 sa desať výrobkov, na ktoré sa vzťahujú AOP, podieľalo na dovoze viac než 50 % 3 .

Etylalkohol nedenaturovaný (2207 10 00) je výrobok, pri ktorom bol doposiaľ zaznamenaný najväčší nárast dovozu (441 %), čo sa vysvetľuje najmä skutočnosťou, že na tento výrobok sa zvyčajne nevzťahuje VSP a má clo podľa doložky najvyšších výhod (DNV) vo výške 19 EUR/hektoliter (pozri tabuľky 11 a 12 v prílohe). Dovoz etylalkoholu nedenaturovaného z Pakistanu v rámci AOP bol obmedzený colnou kvótou. Značný nárast o 85 % sa zaznamenal aj v kapitole chemických vlákien (kapitola 54), táto kapitola však predstavovala len 1,7 % hodnoty dovozu v rámci preferencií AOP (pozri tabuľku 13 v prílohe).

Z tabuľky 13 vyplýva, že v najväčšej kapitole z hľadiska hodnoty celkového dovozu v rámci AOP, ktorou je bavlna (kapitola 52), bol zaznamenaný nárast dovozu o 28,8 %. Je potrebné poznamenať, že v prípade bavlny a výrobkov z nej je Pakistan po Turecku druhým najväčším dodávateľom EÚ. V kapitolách odevov – kapitolách 61 a 62 – predstavujúcich spolu približne 34 % dovozu z Pakistanu v rámci AOP, došlo k nárastu o 37,4 % v prípade kapitoly 61 a o 49,8 % v prípade kapitoly 62. Dovoz výrobkov AOP uvedených v kapitole 63, ostatné textilné výrobky, sa zvýšil o 6,8 %.

Zo skúmania jednotlivých colných položiek v rámci AOP (pozri najmä tabuľku 12 v prílohe) vyplýva, že tieto položky vo všeobecnosti sledovali trend v dovoze zo sveta do EÚ a vo väčšine prípadov sa dovozu z Pakistanu darilo lepšie alebo horšie v závislosti od toho, či sa dovoz zvýšil alebo znížil. Pri dvadsiatich siedmich colných položkách sa dovoz zvýšil o viac než 40 %, pričom v prípade 10 položiek o viac než 80 %, zatiaľ čo dovoz v rámci 18 položiek klesol, pričom v prípade 12 položiek o viac než 20 %.

Podľa tabuľky 12 sa hlavný nárast dovozu zaznamenal najmä pri výrobkoch v kapitole 52 (bavlna) 4 a 61 (pletené odevy) 5 . Zároveň pri určitých bavlnených položkách dovoz klesol najviac 6 . Dovoz sa znížil aj v prípade väčšiny výrobkov v kapitole 63 (ostatné textilné výrobky) 7 .

Celkový ušlý príjem EÚ z ciel z AOP sa odhaduje na 84,6 milióna EUR 8 . Dovoz 10 najvyššie umiestnených položiek v rámci AOP z hľadiska dovoznej hodnoty predstavovalo ušlé príjmy z ciel vo výške 62 %.

4.2 Účinky na výrobu v EÚ a zamestnanosť

V tejto kapitole sa skúma možný účinok AOP na hospodárstvo EÚ, meraný najmä z hľadiska výroby v EÚ. Analýza je založená na údajoch Eurostatu zo štatistiky Prodcom týkajúcich sa výroby v EÚ, ktorá podľa odhadu zodpovedá výrobkom AOP. Avšak vzhľadom na určité nedostatky v údajoch zo štatistiky Prodcom (napr. podrobné údaje sú v prípade niektorých členských štátov dôverné) a pretože osemmiestne číselné znaky KN nie vždy zodpovedajú jednotlivým kódom NACE, možno nasledujúce údaje považovať iba za orientačné a museli byť predložené v súhrnnej forme.

V tabuľke 4 sa uvádza výroba (hodnota predanej výroby) a zamestnanosť (celkový počet) v EÚ-27 v spracovateľskom priemysle spolu v roku 2013 (sekcie NACE C.10 až C. 32), v odvetví výroby textílií (sekcia NACE C. 13 a C.20.60), odevov (sekcia NACE C.14) a usní a súvisiacich výrobkov vrátane obuvi (sekcia NACE C. 15). Podiel výroby v týchto troch pododvetviach v pomere k celkovému objemu výroby v spracovateľskom priemysle možno považovať za obmedzenejší, zatiaľ čo podiely zamestnanosti sú významnejšie.

Tabuľka 4: Výroba a zamestnanosť v spracovateľskom priemysle v EÚ-27 v roku 2013 (v tisícoch)
	Výroba v spracovateľskom priemysle		Zamestnanosť v spracovateľskom priemysle
	Hodnota (v EUR)	Podiel na celkovej výrobe	Počet	Podiel na celkovej zamestnanosti
Spolu	4 807 491 596		31 537
Textílie	67 574 110	1,4 %	688	2,2 %
Odevy	33 111 472	0,7 %	1 176	3,7 %
Useň	33 338 444	0,7 %	451	1,4 %
Zdroj: výpočty založené na štatistike Prodcom Eurostatu a údajoch o zamestnanosti

V tabuľke 5 sú znázornené zmeny výroby a zamestnanosti v spracovateľskom priemysle v EÚ-27 v porovnaní s predchádzajúcim rokom za roky 2010 až 2013. Zatiaľ čo výroba v EÚ-27 v troch pododvetviach sa v roku 2013 zvýšila, zamestnanosť – s výnimkou „odvetvia usní“ – klesla. Podrobnejšie členenie výroby v EÚ, ktorá podľa odhadu zodpovedá výrobkom AOP, sa uvádza v tabuľke 14 v prílohe. V prípade zamestnanosti nie je možné predložiť podobné členenie, pretože údaje o zamestnanosti sú k dispozícii len na 2-miestnej úrovni sekcií NACE.

Tabuľka 5: Zmena výroby a zamestnanosti v spracovateľskom priemysle v EÚ-27 v rokoch 2010 – 2013
	Výroba			Zamestnanosť
	2011 – 2010	2012 – 2011	2013 – 2012	2011 – 2010	2012 – 2011	2013 – 2012
Spolu	8,6 %	1,2 %	1,2 %	-0,1 %	-1,4 %	-1,4 %
Textílie	6,8 %	-1,3 %	1,5 %	-0,9 %	-2,2 %	-2,6 %
Odevy	-2,1 %	1,2 %	6,0 %	-4,4 %	-2,9 %	-4,5 %
Useň	17,2 %	-3,3 %	8,6 %	2,2 %	1,2 %	0,2 %
Zdroj: štatistika Eurostatu Prodcom a údaje o zamestnanosti.

V tabuľke 6 je znázornený trh EÚ (výroba v EÚ-27 plus celkový dovoz z krajín mimo EÚ-27 mínus celkový vývoz do krajín mimo EÚ-27), ktorý podľa odhadu zodpovedá výrobkom AOP pre rôzne kapitoly KN, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, a podiel dovozu AOP z Pakistanu.

Tabuľka 6: Trh EÚ-27 súvisiaci s výrobkami AOP a podiel dovozu z Pakistanu podľa kapitol KN
Kapitola KN	Trh EÚ-27 súvisiaci s výrobkami AOP (v miliardách EUR)				Dovoz AOP z Pakistanu ako podiel na trhu EÚ
	2010	2011	2012	2013	2010	2011	2012	2013
07 Jedlá zelenina	157	148	159	169	2,7 %	3,2 %	6,9 %	3,6 %
22 Nealkoholické a alkoholické nápoje a ocot	2 255	2 639	3 124	3 178	0,1 %	0,7 %	0,3 %	1,7 %
41 Surové kože a kožky a usne	1 214	1 547	1 186	1 400	1,3 %	1,4 %	1,7 %	1,6 %
42 Výrobky z usne	486	523	466	473	15,4 %	16,8 %	19,3 %	20,2 %
52 Bavlna	2 796	3 260	2 801	3 142	10,5 %	11,5 %	9,7 %	12,8 %
54 Chemické vlákna	1 456	1 851	1 906	1 599	1,0 %	0,7 %	0,6 %	1,6 %
55 Chemické strižné vlákna	578	706	613	616	8,1 %	7,7 %	7,4 %	11,2 %
61 Odevy a odevné doplnky, pletené alebo háčkované	14 471	14 917	14 407	14 566	1,1 %	1,3 %	1,3 %	1,7 %
62 Odevy a odevné doplnky, nepletené alebo neháčkované	4 327	4 434	3 790	3 906	3,4 %	3,9 %	4,6 %	6,3 %
63 Ostatné celkom dohotovené textilné výrobky	6 826	7 120	5 108	5 134	3,3 %	3,5 %	4,6 %	4,9 %
64 Obuv	9 317	9 871	9 630	9 889	0,3 %	0,3 %	0,3 %	0,3 %
Zdroj: Výpočty vychádzajúce z údajov z databázy Comext a štatistiky Prodcom Eurostatu.

Je ťažké oddeliť možné účinky dovozu z Pakistanu v rámci AOP od viacerých iných faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výrobu, zamestnanosť a trhy v EÚ, ako napríklad slabý hospodársky rozvoj vo viacerých členských štátoch EÚ, výmenné kurzy, obchodné cykly, dôvera spotrebiteľov, úrokové sadzby atď. Je preto ťažké vyvodiť jednoznačné závery o tom, či dovoz z Pakistanu v rámci AOP do EÚ ovplyvnil výrobu a zamestnanosť v EÚ, najmä v prípade špecifickejších odvetví alebo výrobkov. Napriek tomu by sa mohlo uvažovať o tom, že dovoz z Pakistanu v rámci AOP mohol nepriaznivo ovplyvniť výrobu v EÚ, keby boli splnené tieto kritériá:

došlo k veľkému zvýšeniu dovozu výrobkov AOP z Pakistanu do EÚ,

podiel dovozu AOP z Pakistanu na trhu EÚ sa prudko zvýšil a tento dovoz má veľký podiel na trhu EÚ,

došlo k negatívnemu rastu výroby v EÚ a

podiel výroby v EÚ, ktorá priamo súvisí s dovozom AOP, bol vysoký.

V tabuľke 7 sú uvedené tieto faktory spoločne na 2-miestnej úrovni klasifikácie KN („Výroba AOP v EÚ“ zodpovedá výrobe v EÚ súvisiacej s výrobkami AOP). Preskúmanie údajov v tabuľke 7 zrejme nevedie k jednoznačným záverom, keďže žiadna z kapitol nespĺňa všetky kritériá.

Pri kapitolách ako napr. chemické vlákna (kapitola 54), chemické strižné vlákna (kapitola 55) a tkané odevy (kapitola 62) bolo zaznamenané to, čo možno chápať ako vysoký nárast dovozu výrobkov AOP z Pakistanu a pokles výroby v EÚ. V prípade kapitoly 54 je však trhový podiel dovozu AOP obmedzený. V prípade kapitol 55 a 62 je podiel ovplyvnenej výroby v EÚ obmedzený a hoci v porovnaní s rokom 2012 došlo v roku 2013 k určitému zvýšeniu podielu dovozu AOP na trhu EÚ, možno ho považovať za skromný.

V prípade kapitoly 42, výrobky z usne, bol zaznamenaný pokles výroby v EÚ spolu s relatívne vysokým podielom dovozu AOP na trhu EÚ. Zvýšenie dovozu výrobkov AOP v kapitole 42 by sa však mohlo vnímať ako menej významné (dovoz v rámci AOP obmedzovala colná kvóta).

Celkovým záverom by pravdepodobne mohlo byť, že vplyv dovozu AOP z Pakistanu na výrobu v EÚ bol obmedzený. Dovoz AOP pravdepodobne prispel k zvýšeniu hospodárskej súťaže v oblasti dovozu na trhu EÚ, najmä v kapitolách výrobkov, v ktorých Pakistan už patril medzi najdôležitejších dodávateľov do EÚ. Tento možný prínos pre hospodársku súťaž v oblasti dovozu však treba vnímať vo vzťahu k prínosu, ktorý sa týka oveľa podstatnejšieho zvýšenia dovozu z krajín s nulovou sadzbou v rámci VSP.

Tabuľka 7: Zmena a podiely v dovoze, na trhu a vo výrobe súvisiace s výrobkami AOP
Kapitola KN	Zmena dovozu AOP z Pakistanu 2013 – 2012	Podiel dovozu AOP z Pakistanu na trhu EÚ 2012	Podiel dovozu AOP z Pakistanu na trhu EÚ 2013	Zmena vo výrobe v EÚ 2013 – 2012	Podiel výroby AOP v EÚ v sekcii NACE 2013
07 Jedlá zelenina	-10,0 %	6,9 %	3,6 %	8,3 %
22 Nealkoholické a alkoholické nápoje a ocot	441,3 %	0,3 %	1,7 %	-2,6 %
41 Surové kože a kožky a usne	12,7 %	1,7 %	1,6 %	10,9 %	9,2 %
42 Výrobky z usne	13,2 %	19,3 %	20,2 %	-8,3 %	0,8 %
52 Bavlna	28,8 %	9,7 %	12,8 %	2,7 %	3,3 %
54 Chemické vlákna	85,0 %	0,6 %	1,6 %	-20,8 %	1,8 %
55 Chemické strižné vlákna	40,9 %	7,4 %	11,2 %	-3,2 %	0,7 %
61 Odevy a odevné doplnky, pletené alebo háčkované	37,4 %	1,3 %	1,7 %	7,2 %	12,5 %
62 Odevy a odevné doplnky, nepletené alebo neháčkované	49,8 %	4,6 %	6,3 %	-22,9 %	3,8 %
63 Ostatné celkom dohotovené textilné výrobky	6,8 %	4,6 %	4,9 %	-0,2 %	11,0 %
64 Obuv	14,0 %	0,3 %	0,3 %	7,0 %	60,7 %
Zdroj: Výpočty vychádzajúce z údajov z databázy Comext a štatistiky Prodcom Eurostatu.

4.3 Účinky na zamestnanosť, chudobu a udržateľný rozvoj v Pakistane

Záplavy vyvolané monzúnmi, ktoré zasiahli Pakistan v júli až septembri 2010, by sa dali považovať za najhoršiu prírodnú katastrofu v histórii krajiny. Podľa zdrojov Organizácie Spojených národov záplavy postihli približne 20 miliónov ľudí a 20 % územia Pakistanu, čo zodpovedá minimálne 160 000 štvorcových kilometrov (veľkosť Bulharska a Slovenska spolu), a v dôsledku toho sa 12 miliónov ľudí stalo závislými od akútnej humanitárnej pomoci.

V predbežnom posúdení potrieb v dôsledku škôd, ktoré vypracovala Svetová banka, Ázijská rozvojová banka a pakistanská vláda, sa odhaduje, že záplavy spôsobili priame a nepriame škody v hodnote 10 miliárd USD a celkové náklady na zmiernenie následkov a na obnovu si vyžiadajú 8,7 až 10,8 miliardy EUR (čo predstavuje 5,8 % HDP, resp. 4,5 – 5,3 % HDP) 9 . Náklady na obnovu v prípade, že by sa rozložili na obdobie troch rokov a hradila by ich len pakistanská vláda, by vo vzťahu k federálnemu rozpočtu na roky 2010 – 2011 predstavovali približne 8 – 11 % celkových výdavkov.

Najviac postihnutým odvetví bolo poľnohospodárstvo, na ktoré pripadá celých 50 % odhadovaných nákladov na likvidáciu škôd. Poškodená bola najmä produkcia ryže a bavlny (najviac postihnuté provincie Sindh a Pandžáb predstavujú takmer 100 % pakistanskej produkcie bavlny). V predbežnom posúdení potrieb v dôsledku škôd sa vyhodnotilo, že priemyselné odvetvie nebolo priamo veľmi postihnuté. Napriek tomu sa očakávalo, že priemyselné odvetvie bude veľmi výrazne postihnuté stratami v odvetví bavlny, cukrovej trstiny a iných poľnohospodárskych plodín. Predpokladalo sa, že textilné odvetvie, ktoré poskytovalo asi tretinu pridanej hodnoty priemyselnej výroby, bude čeliť akútnemu nedostatku vstupov z dôvodu straty 2 miliónov balov bavlny.

Z hľadiska celkového hospodárstva Pakistanu sa v predbežnom posúdení potrieb v dôsledku škôd dospelo k záveru, že povodne v roku 2010 budú mať pravdepodobne významný nepriaznivý vplyv na tempo rastu reálneho HDP, infláciu, veľkosť fiškálneho deficitu a platobnú bilanciu 10 . Dokonca už pred záplavami vzrastali obavy o zdravie hospodárstva Pakistanu, ktorý sa od pretrvávajúcich vonkajších a vnútorných otrasov v rokoch 2007/2008 snaží obnoviť stabilitu (pozri tabuľku 8).

Tabuľka 8: Miera rastu hospodárstva Pakistanu, (v percentách, júl – jún)
	Podiel HDP	2009 – 2010	2010 – 2011	2011 – 2012	2012 – 2013	2013 – 2014
HDP		2,6	3,6	3,8	3,7	4,0
Poľnohospodárstvo	21,2	0,2	2,0	3,6	2,7	2,7
Odzrňovanie bavlny	0,6	7,3	-8,5	13,8	-2,9	-1,3
Priemysel	20,4	3,4	4,5	2,6	4,5	3,6
Spracovateľský priemysel	13,4	1,4	2,5	2,1	4,6	4,5
Služby	58,4	3,2	3,9	4,4	5,1	4,4
Zdroj: Štatistický úrad Pakistanu, Pakistan Economic Survey (Ekonomický prieskum Pakistanu 2014 – 2015)

Hlavným nástrojom, ktorým EÚ reagovala na povodne, bola humanitárna pomoc. V tejto súvislosti bola EÚ počas tejto krízy najväčším darcom humanitárnej pomoci, so záväzkami vo výške viac ako 423 miliónov EUR (150 miliónov EUR z rozpočtu EÚ a 273 miliónov EUR od členských štátov EÚ). V súlade so závermi Európskej rady zo 16. septembra 2010 EÚ takisto navrhla balík skorej obnovy s cieľom pokračovať vo veľmi významnej poskytnutej humanitárnej pomoci. Pakistanská vláda však informovala medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ, že sa rozhodla prebrať plnú zodpovednosť za obnovu a rekonštrukciu po záplavách. Európska komisia okrem humanitárnej pomoci EÚ vyčlenila sumu 225 miliónov EUR na rozvojovú spoluprácu ako súčasť viacročného indikatívneho programu pre Pakistan na obdobie rokov 2011 – 2013. Pozornosť sa zamerala na rozvoj vidieka a vzdelávania. V rámci týchto programov sa po dohode s vládou Pakistanu zohľadnili následky záplav vždy, keď to bolo možné a opodstatnené. V tejto súvislosti boli AOP zamerané na podporu oživenia hospodárstva Pakistanu v strednodobom až dlhodobom horizonte prostredníctvom vytvárania dodatočného vývozu z Pakistanu do EÚ. Ako možné náklady, ktoré tento dodatočný vývoz predstavuje pre rozpočet EÚ, by sa mohli vnímať ušlé príjmy z ciel vo výške 84,6 milióna EUR.

V tabuľke 9 sú uvedené určité ukazovatele hospodárskeho a ľudského rozvoja pre Pakistan v porovnaní s krajinami južnej Ázie a krajinami s nižšími strednými príjmami (LMIC). Možno konštatovať, že hoci väčšina ukazovateľov pre Pakistan poukazuje na správne smerovanie, krajina zaostáva za svojimi susedmi z južnej Ázie a ďalšími krajinami LMIC. Toto je aj prípad indexu ľudského rozvoja (HDI) Pakistanu, ktorý v roku 2013 dosiahol hodnotu 0,537, čím sa krajina ocitla v skupine s nízkym ľudským rozvojom a pod priemerom 0,588 pre krajiny v južnej Ázii. Celkovo sa Pakistan, pokiaľ ide o index ľudského rozvoja, nachádzal na 146. mieste spomedzi 183 krajín.

Tabuľka 9: Vývoj ukazovateľov pre Pakistan, Južnú Áziu a krajiny s nižšími strednými príjmami (LMIC)
	Pakistan		Južná Ázia		LMIC
	2010	2013	2010	2013	2010	2013
Rast HDP (v % za rok)	1,6	4,4	9,1	6,6	7,6	5,8
HDP na obyvateľa (v stálych USD 2005)	748	790	940	1,077	1,139	1,273
Rast HDP na obyvateľa (% za rok)	-0,2	2,7	7,7	5,2	6,0	4,3
HND na obyvateľa, PKS (v stálych medzinárodných USD 2011)	4 380,2	4 679,9	4 259,1	4 866,0	5 239,6	5 859,0
Obchod (% HDP)	32,9	33,1	46,3	50,7	56,9	58,4
Priame zahraničné investície, čistý prílev (% HDP)	1,1	0,6	1,5	1,4	2,2	2,1
Nárast počtu obyvateľov (v % za rok)	1,8	1,7	1,3	1,3	1,5	1,5
Stredná dĺžka života pri narodení, celkom (v rokoch)	66,1	66,6	66,1	66,9	65,7	66,4
Miera gramotnosti dospelých, celkom (% ľudí vo veku 15 rokov a viac)	55,4		61,4		70,6
Podiel osôb žijúcich pod hranicou chudoby 1,25 dolára na deň (PKS) (% obyvateľov)	12,7		29,0		25,2
Podiel osôb žijúcich pod hranicou chudoby 2 doláre na deň (PKS) (% obyvateľov)	50,7		64,7		54,5
Miera ukončenia základného vzdelávania, celkom (% príslušnej vekovej skupiny)	66,9	73,1	90,5		91,2
Zápis do základnej školy (%, hrubá miera)	94,8	92,1	110,4		105,7
Zdroj: Svetová banka, ukazovatele svetového rozvoja

Pokiaľ ide o zamestnanosť konkrétnejšie, nedávny profil krajiny z hľadiska dôstojnej práce, ktorý pre Pakistan vypracovala Medzinárodná organizácia práce, poskytuje komplexný prehľad (v rozsahu, v akom boli k dispozícii údaje) o situácii a vývoji v Pakistane v súvislosti s 10 skúmanými ukazovateľmi dôstojnej práce 11 . Pri väčšine ukazovateľov, v prípade ktorých bolo možné vykonať posúdenie, dosiahol Pakistan počas obdobia rokov 2001 – 2013 určitý pokrok, pokiaľ ide o situáciu mužov aj žien. Pretrvávali však rodové rozdiely, niekedy značné, ktoré znevýhodňujú ženy. V tabuľke 15 v prílohe je zobrazený vývoj počtu zamestnaných osôb a pomer zamestnaných osôb k počtu obyvateľov (podiel obyvateľov v produktívnom veku, ktorí sú zamestnaní) v Pakistane a jeho provinciách a poukazuje na určitý pokles miery zamestnanosti. V tabuľke 16 v prílohe sa uvádzajú priemerné mesačné reálne príjmy v Pakistane a jeho provinciách.

Hoci sa týmito informáciami znázorňuje vývoj v súvislosti so zamestnanosťou a sociálnymi podmienkami v Pakistane, konkrétnejšie údaje, napr. údaje súvisiace so zamestnanosťou a mzdami, napríklad v textilnom priemysle, a to buď na národnej úrovni alebo na úrovni provincií, neboli k dispozícii. Textilný priemysel však zohráva dôležitú úlohu v hospodárstve Pakistanu. Podľa ministerstva financií Pakistanu textilný priemysel predstavuje približne 8 % HDP, na celkových príjmoch z vývozu krajiny sa podieľa 50 – 60 %, predstavuje 46 % celkovej výroby a poskytuje zamestnanie pre 38 % výrobnej pracovnej sily.

Hospodárstvo Pakistanu preukázalo odolnosť a nedávno aj náznaky oživenia (pozri tabuľku 8), hoci naďalej čelí značným výzvam, okrem iného v dôsledku stáleho nedostatku rozsiahlych právomocí a nestabilnej bezpečnostnej situácie 12 . Je však ťažké vyvodiť jednoznačné závery o možnom vplyve AOP na rast, zamestnanosť a chudobu v Pakistane. Na podrobnejšiu analýzu chýbajú aktuálne a relevantné údaje. Čo je ešte dôležitejšie, bolo by ťažké izolovať možný vplyv AOP od iných vonkajších a vnútorných faktorov ovplyvňujúcich rast, zamestnanosť a trvalo udržateľný rozvoj v Pakistane. Na druhej strane, pri zohľadnení podielu EÚ na vývoze Pakistanu do celého sveta, najmä pokiaľ ide o textil a odevy, a relatívny význam textilného priemyslu na hospodárstvo Pakistanu vrátane zamestnanosti mohli AOP potenciálne prispieť k oživeniu hospodárstva. Zdá sa, že to do určitej miery podporuje skutočnosť, že dovoz z Pakistanu do EÚ celkovo aj v hlavných vývozných odvetviach, po náznakoch oživenia z finančnej krízy z rokov 2007/2008, klesol alebo stagnoval v roku 2012, ale v roku 2013 sa opäť zotavil (pozri obrázok 4).

5. Závery

AOP udelené Pakistanu boli súčasťou balíka opatrení EÚ s cieľom pomôcť Pakistanu pri jeho krátkodobom, strednodobom a dlhodobom zotavovaní sa z ničivého účinku záplav, ktoré možno považovať za najhoršie záplavy v histórii krajiny. V tejto bezprecedentnej súvislosti bolo účelom AOP podporiť vývoz Pakistanu s cieľom prispieť k jeho budúcemu hospodárskemu rozvoju, a to prostredníctvom časovo obmedzeného zníženia ciel na dovoz hlavných výrobkov dovážaných z Pakistanu, ktoré malo mať iba obmedzený nepriaznivý vplyv na domáci trh EÚ.

Existujú určité náznaky, že AOP splnili svoj účel podporiť oživenie hospodárstva v Pakistane. Dostupné údaje tiež naznačujú, že vplyv na výrobu v EÚ sa zdá byť obmedzený. Napriek tomu mohol dovoz výrobkov AOP z Pakistanu prispieť ku konkurencieschopnejšej situácii na trhu EÚ, predovšetkým v niektorých odvetviach, v ktorých už bol Pakistan jedným z hlavných dodávateľov na trh EÚ. K tejto väčšej konkurencii v oblasti dovozu však pravdepodobne prispelo výraznejšie zvýšenie dovozu výrobkov AOP z krajín zvýhodnených nulovou sadzbou v rámci VSP. Vyvodiť jednoznačné závery o tom, aký vplyv mohli mať AOP na hospodárstvo alebo zamestnanosť v EÚ alebo na vytváranie pracovných miest, odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj v Pakistane, však nie je možné. Je to spôsobené najmä tým, že je náročné oddeliť možné vplyvy AOP od ďalších významných faktorov, ako je celková hospodárska situácia v EÚ a Pakistane, obchodné cykly, výmenné kurzy, politiky a programy v oblasti priemyslu a zamestnanosti atď. Obmedzujúcim faktorom sú aj chýbajúce špecifické a relevantné údaje, týkajúce sa najmä zamestnanosti a miezd v Pakistane.

* * *

(1)

     Odhadom to predstavuje hodnotu 16 000 EUR a clo vo výške 1 300 EUR, ktoré sa malo vybrať.

(2)

     5208 22 19, 5209 12 00, 5209 19 00, 5211 12 00, 5407 81 00 a 5513 41 00.

(3)

     5208 12 19, 5208 13 00, 5208 22 19, 5208 22 96, 5209 12 00, 5209 19 00, 5211 12 00, 5407 81 00, 5513 21 00 a 5513 41 00.

(4)

     Napríklad: 5208 12 19, 5208 22 96, 5209 22 00, 5209 29 00 a 5209 32 00.

(5)

     Napríklad: 6101 20 90, 6103 42 00, 6109 90 20 a 6111 20 90.

(6)

     Napríklad: 5205 23 00, 5205 24 00, 5208 11 90, 5208 12 16, 5208 21 90, 5208 51 00 a 5209 39 00.

(7)

     Napríklad: 6303 91 00, 6303 99 90 a 6304 92 00.

(8)

     K ušlému príjmu z ciel je potrebné pristupovať opatrne, pretože je založený na dovoze výrobkov AOP, ktorý sa možno nemusel uskutočniť, keby neboli udelené AOP.

(9)

      http://www.adb.org/sites/default/files/linked-documents/44372-01-pak-oth-02.pdf  

(10)

     Pakistan uzavrel v septembri 2013 s MMF rozšírený program vo výške 6,64 miliardy USD s cieľom pomôcť pri oživení hospodárstva, zabrániť kríze platobnej bilancie a obnoviť zásoby, znížiť fiškálny deficit a uskutočniť rozsiahle štrukturálne reformy na podporu investícií a rastu.

(11)

      http://www.ilo.org/islamabad/whatwedo/publications/WCMS_316668/lang--en/index.htm  

(12)

     Na základe údajov z hospodárskeho prieskumu Pakistanu na roky 2014 – 2015 teroristické útoky vyústili v účtovnom období 2010 – 2011 až 2013 – 2014 podľa odhadov do straty pre hospodárstvo priemerne vo výške 13 miliárd EUR ročne.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 11. 2015

COM(2015) 591 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o uplatňovaní a vplyve nariadenia (EÚ) č. 1029/2012, ktorým sa zavádzajú núdzové autonómne obchodné preferencie pre Pakistan

PRÍLOHA

Tabuľka 10: Dovoz výrobkov AOP z Pakistanu do EÚ-27 v rámci colných kvót (v tonách)
Výrobok	2012				2013
	Celkový dovoz	Dovoz AOP	Colná kvóta	Využitie colnej kvóty	Celkový dovoz	Dovoz AOP	Colná kvóta	Využitie colnej kvóty
22071000	3 032,02	2 952,01	18 750,00	16 %	74 716,98	74 695,66	75 000,00	100 %
41079210	479,17	9,96	89,00	11 %	729,88	353,10	356,00	99 %
41079910	400,13	0,00	90,25	0 %	220,34	144,34	361,00	40 %
42032100	993,95	7,99	361,75	2 %	1 068,89	259,53	1 447,00	18 %
42032910	4 269,71	48,60	1 566,50	3 %	4 682,10	3 216,85	6 266,00	51 %
42032990	654,53	9,89	198,25	5 %	623,19	323,43	793,00	41 %
52052300	1 101,29	0,34	1 790,00	0 %	1 509,93	1 401,53	7 160,00	20 %
52052400	674,68	14,40	1 276,25	1 %	401,97	298,87	5 105,00	6 %
52083900	998,59	7,33	421,25	2 %	1 366,25	1 086,63	1 685,00	64 %
52093900	1 820,27	0,00	689,25	0 %	328,90	250,38	2 757,00	9 %
55095300	5 733,63	203,92	3 061,00	7 %	6 234,29	5 989,51	12 244,00	49 %
61033200	1 142,18	104,19	249,75	42 %	1 333,16	940,00	999,00	94 %
61034200	1 798,83	96,12	568,75	17 %	3 119,10	1 783,72	2 275,00	78 %
61072100	375,57	20,57	167,50	12 %	643,35	410,07	670,00	61 %
61083100	724,38	29,52	374,50	8 %	989,07	679,88	1 498,00	45 %
61099020	700,30	11,70	297,50	4 %	1 554,96	1 172,83	1 190,00	99 %
61112090	746,15	49,07	153,50	32 %	840,70	576,99	614,00	94 %
61159500	8 902,61	340,16	2 263,00	15 %	12 574,46	8 846,62	9 052,00	98 %
62046231	9 913,46	464,74	1 892,75	25 %	13 189,98	7 474,00	7 571,00	99 %
62114290	312,07	0,47	96,50	0 %	287,89	77,86	386,00	20 %
63026000	29 814,76	713,74	9 602,00	7 %	35 074,24	27 826,68	38 408,00	72 %
63029100	6 447,74	159,68	2 499,25	6 %	6 371,77	5 063,23	9 997,00	51 %
64039993	245,61	12,51	60,50	21 %	434,36	243,48	242,00	101 %
64039996	962,47	29,85	363,25	8 %	1 124,29	839,02	1 453,00	58 %
64039998	765,21	27,00	172,75	16 %	724,87	593,98	691,00	86 %
Zdroj: databáza Eurostatu Comext.

Tabuľka 11: Dovoz z Pakistanu do EÚ-27 v rámci AOP (tis. EUR)
Príloha	Výrobok	Clá			Dovoz
		DNV	VSP	AOP1	Celkový priemer 2010 – 2012	AOP 20122	Spolu 2013	AOP 2013	Ušlý colný príjem
Príloha I	07123900	12,8 %	9,3 %	0 %	6 684	0	6 014	29	4
	52051200	4,0 %	3,2 %	0 %	13 657	216	20 676	16 417	529
	52052200	4,0 %	3,2 %	0 %	18 864	395	17 346	14 972	490
	52053200	4,0 %	3,2 %	0 %	15 294	218	17 110	13 615	443
	52054200	4,0 %	3,2 %	0 %	3 679	50	3 892	3 423	112
	52081190	8,0 %	6,4 %	0 %	9 104	96	6 193	4 900	320
	52081216	8,0 %	6,4 %	0 %	5 593	11	3 603	2 416	155
	52081219	8,0 %	6,4 %	0 %	30 548	753	64 630	52 321	3 402
	52081300	8,0 %	6,4 %	0 %	16 392	283	21 074	15 648	1 035
	52081900	8,0 %	6,4 %	0 %	26 659	591	40 510	34 632	2 264
	52082190	8,0 %	`6,4 %	0 %	5 683	35	2 958	2 127	138
	52082219	8,0 %	6,4 %	0 %	7 255	143	11 485	9 746	634
	52082296	8,0 %	6,4 %	0 %	3 936	9	8 284	5 166	333
	52082900	8,0 %	6,4 %	0 %	8 795	74	12 553	10 665	688
	52085100	8,0 %	6,4 %	0 %	3 400	49	2 355	930	63
	52085200	8,0 %	6,4 %	0 %	15 533	330	22 823	17 654	1 166
	52085990	8,0 %	6,4 %	0 %	4 823	48	5 165	3 217	212
	52091100	8,0 %	6,4 %	0 %	15 294	105	17 711	9 081	608
	52091200	8,0 %	6,4 %	0 %	31 693	309	35 515	28 963	1 873
	52091900	8,0 %	6,4 %	0 %	22 379	629	26 028	21 527	1 430
	52092200	8,0 %	6,4 %	0 %	6 000	255	12 791	8 235	551
	52092900	8,0 %	6,4 %	0 %	5 063	210	12 587	9 364	633
	52093200	8,0 %	6,4 %	0 %	5 773	233	15 656	12 673	829
	52111200	8,0 %	6,4 %	0 %	6 070	3	6 662	5 856	375
	54078100	8,0 %	6,4 %	0 %	9 941	171	20 356	17 804	1 152
	54078200	8,0 %	6,4 %	0 %	3 526	0	4 560	2 010	130
	55131120	8,0 %	6,4 %	0 %	8 379	103	13 977	9 534	623
	55132100	8,0 %	6,4 %	0 %	12 838	52	18 322	11 992	779
	55134100	8,0 %	6,4 %	0 %	11 893	255	20 085	14 816	969
	61012090	12,0 %	9,6 %	0 %	7 171	110	16 424	7 253	671
	61121200	12,0 %	9,6 %	0 %	3 825	66	5 428	2 406	240
	61161020	8,0 %	6,4 %	0 %	16 727	209	19 297	12 385	811
	61161080	8,9 %	7,1 %	0 %	21 629	154	21 682	14 032	1 016
	61169200	8,9 %	7,1 %	0 %	23 049	368	23 077	17 103	1 248
	61169300	8,9 %	7,1 %	0 %	8 478	100	10 772	5 138	376
	62019300	12,0 %	9,6 %	0 %	6 052	132	13 437	5 912	591
	62034319	12,0 %	9,6 %	0 %	5 778	27	9 066	3 369	332
	62042280	12,0 %	9,6 %	0 %	6 517	35	6 444	2 972	291
	62046290	12,0 %	9,6 %	0 %	9 165	52	12 810	7 474	727
	62079100	12,0 %	9,6 %	0 %	11 317	137	13 662	8 748	858
Príloha I	62089100	12,0 %	9,6 %	0 %	6 764	45	10 333	5 873	572
	62114310	12,0 %	9,6 %	0 %	3 985	93	5 077	2 687	270
	62160000	7,6 %	6,0 %	0 %	10 010	239	10 915	4 921	326
	63039100	12,0 %	9,6 %	0 %	23 112	2	17 015	3 561	343
	63039290	12,0 %	9,6 %	0 %	18 081	0	21 943	2 670	258
	63039990	12,0 %	9,6 %	0 %	4 489	0	3 090	542	52
	63049200	12,0 %	9,6 %	0 %	6 712	9	5 548	1 990	192
	63071090	7,7 %	6,1 %	0 %	11 813	38	15 822	6 472	400
	63079099	6,3 %	5,0 %	0 %	21 995	21	19 688	5 298	269
Spolu príloha I				0 %	561 415	7 462	732 455	480 538	31 780
Príloha II	22071000	19,2 EUR/hl	19,2 EUR/hl	0 %	9 890	1 808	53 537	52 582	17 912
	41079210	5,5 %	2,0 %	0 %	11 169	68	17 073	8 619	191
	41079910	6,5 %	3,0 %	0 %	8 391	0	4 976	3 415	103
	42032100	9,0 %	5,5 %	0 %	15 373	109	15 388	4 378	260
	42032910	9,0 %	5,5 %	0 %	51 811	644	63 429	38 295	2 186
	42032990	7,0 %	3,5 %	0 %	17 014	0	16 532	7 340	274
	52052300	4,0 %	3,2 %	0 %	10 341	2	5 650	5 059	164
	52052400	4,0 %	3,2 %	0 %	6 749	71	1 717	1 250	43
	52083900	8,0 %	4,5 %	0 %	5 019	12	5 933	3 728	171
	52093900	8,0 %	4,5 %	0 %	9 363	0	2 190	1 340	61
	55095300	4,0 %	3,2 %	0 %	15 665	265	16 320	15 306	501
	61033200	12,0 %	9,6 %	0 %	8 466	309	11 038	3 859	401
	61034200	12,0 %	9,6 %	0 %	18 474	449	30 253	14 668	1 467
	61072100	12,0 %	9,6 %	0 %	3 565	37	4 879	2 934	301
	61083100	12,0 %	9,6 %	0 %	7 669	83	8 772	4 909	484
	61099020	12,0 %	9,6 %	0 %	6 634	45	12 238	6 631	650
	61112090	12,0 %	9,6 %	0 %	6 518	467	10 721	7 098	780
	61159500	12,0 %	9,6 %	0 %	51 619	2 236	78 070	57 213	5 744
	62046231	12,0 %	9,6 %	0 %	101 010	4 249	161 377	86 081	8 731
	62114290	12,0 %	9,6 %	0 %	3 544	3	2 823	469	46
	63026000	12,0 %	9,6 %	0 %	124 402	1 504	145 489	98 899	9 722
	63029100	12,0 %	9,6 %	0 %	27 171	322	25 268	17 174	1 733
	64039993	8,0 %	4,5 %	0 %	2 827	114	4 630	2 599	124
	64039996	8,0 %	4,5 %	0 %	11 339	317	12 102	7 540	361
	64039998	7,0 %	3,5 %	0 %	12 259	455	13 384	10 452	387
Spolu príloha II					546 282	13 569	723 787	461 836	52 796
Spolu všetky položky					1 107 696	21 032	1 456 242	942 374	84 576
1. V prípade výrobkov prílohy II sa použijú len v rámci bezcolných kvót stanovených v nariadení. 2. Týka sa obdobia od 15. novembra do 31. decembra 2012. Zdroj: databáza Eurostatu Comext

Tabuľka 12: Relatívne ukazovatele súvisiace s dovozom v rámci AOP z Pakistanu
Príloha	Výrobok	Podiel celkového dovozu v rámci AOP	Využívanie AOP 2013	Využívanie VSP 2013	Zmena dovoz z Pakistanu 2013/2010 – 2012	Zmena dovoz zo sveta 2013/2010 – 2012	Podiel Pakistanu na dovoze zo sveta do EÚ 2010 – 2012	Podiel Pakistanu na dovoze zo sveta do EÚ 2013
Príloha I	07123900	0,0 %	0,5 %	0,9 %	-10,0 %	14,2 %	10,4 %	8,2 %
	52051200	1,7 %	79,4 %	15,5 %	51,4 %	4,8 %	10,7 %	15,4 %
	52052200	1,6 %	86,3 %	11,5 %	-8,0 %	8,0 %	15,8 %	13,5 %
	52053200	1,4 %	79,6 %	14,7 %	11,9 %	14,5 %	28,4 %	27,8 %
	52054200	0,4 %	88,0 %	11,4 %	5,8 %	-6,2 %	21,1 %	23,8 %
	52081190	0,5 %	79,1 %	14,2 %	-32,0 %	-28,3 %	16,5 %	15,6 %
	52081216	0,3 %	67,0 %	18,4 %	-35,6 %	-14,0 %	15,1 %	11,3 %
	52081219	5,6 %	81,0 %	10,3 %	111,6 %	64,7 %	39,6 %	50,9 %
	52081300	1,7 %	74,3 %	21,6 %	28,6 %	5,2 %	49,4 %	60,3 %
	52081900	3,7 %	85,5 %	11,1 %	52,0 %	26,6 %	37,2 %	44,7 %
	52082190	0,2 %	71,9 %	23,1 %	-47,9 %	-38,7 %	27,4 %	23,3 %
	52082219	1,0 %	84,9 %	13,7 %	58,3 %	52,0 %	79,2 %	82,5 %
	52082296	0,5 %	62,4 %	19,7 %	110,5 %	12,0 %	36,1 %	67,7 %
	52082900	1,1 %	85,0 %	11,3 %	42,7 %	6,9 %	26,6 %	35,6 %
	52085100	0,1 %	39,5 %	58,2 %	-30,7 %	-6,7 %	27,1 %	20,1 %
	52085200	1,9 %	77,4 %	21,1 %	46,9 %	40,1 %	27,2 %	28,6 %
	52085990	0,3 %	62,3 %	33,7 %	7,1 %	-6,5 %	15,7 %	18,0 %
	52091100	1,0 %	51,3 %	15,4 %	15,8 %	-0,1 %	42,0 %	48,7 %
	52091200	3,1 %	81,6 %	13,7 %	12,1 %	8,8 %	70,1 %	72,2 %
	52091900	2,3 %	82,7 %	16,3 %	16,3 %	17,7 %	51,0 %	50,4 %
	52092200	0,9 %	64,4 %	31,7 %	113,2 %	55,7 %	27,9 %	38,2 %
	52092900	1,0 %	74,4 %	22,2 %	148,6 %	33,4 %	22,8 %	42,5 %
	52093200	1,3 %	80,9 %	16,1 %	171,2 %	36,1 %	19,5 %	38,9 %
	52111200	0,6 %	87,9 %	8,4 %	9,8 %	9,3 %	89,7 %	90,1 %
	54078100	1,9 %	87,5 %	7,4 %	104,8 %	59,2 %	67,2 %	86,5 %
	54078200	0,2 %	44,1 %	24,3 %	29,3 %	9,8 %	13,3 %	15,6 %
	55131120	1,0 %	68,2 %	23,9 %	66,8 %	11,3 %	25,4 %	38,1 %
	55132100	1,3 %	65,5 %	20,7 %	42,7 %	8,9 %	42,0 %	55,0 %
	55134100	1,6 %	73,8 %	23,8 %	68,9 %	55,2 %	80,6 %	87,7 %
	61012090	0,8 %	44,2 %	24,9 %	129,1 %	2,9 %	6,7 %	14,9 %
	61121200	0,3 %	44,3 %	24,8 %	41,9 %	-13,6 %	2,4 %	3,9 %
	61161020	1,3 %	64,2 %	25,7 %	15,4 %	12,1 %	7,8 %	8,0 %
	61161080	1,5 %	64,7 %	24,0 %	0,2 %	0,1 %	10,4 %	10,5 %
	61169200	1,8 %	74,1 %	18,3 %	0,1 %	-5,8 %	42,2 %	44,8 %
	61169300	0,5 %	47,7 %	39,7 %	27,0 %	1,9 %	4,6 %	5,7 %
	62019300	0,6 %	44,0 %	34,8 %	122,0 %	7,1 %	0,5 %	1,1 %
	62034319	0,4 %	37,2 %	39,4 %	56,9 %	6,1 %	1,3 %	1,9 %
	62042280	0,3 %	46,1 %	41,3 %	-1,1 %	-9,3 %	28,6 %	31,2 %
	62046290	0,8 %	58,3 %	34,1 %	39,8 %	4,0 %	2,9 %	3,9 %
	62079100	0,9 %	64,0 %	29,0 %	20,7 %	-13,1 %	23,6 %	32,8 %
Príloha I	62089100	0,6 %	56,8 %	28,5 %	52,8 %	-1,2 %	7,6 %	11,7 %
	62114310	0,3 %	52,9 %	40,4 %	27,4 %	-8,5 %	4,7 %	6,6 %
	62160000	0,5 %	45,1 %	37,5 %	9,0 %	-1,1 %	5,5 %	6,0 %
	63039100	0,4 %	20,9 %	44,0 %	-26,4 %	-21,0 %	17,5 %	16,3 %
	63039290	0,3 %	12,2 %	43,6 %	21,4 %	1,4 %	4,1 %	4,9 %
	63039990	0,1 %	17,5 %	19,7 %	-31,2 %	-25,6 %	6,4 %	6,0 %
	63049200	0,2 %	35,9 %	59,5 %	-17,3 %	-2,5 %	6,8 %	5,8 %
	63071090	0,7 %	40,9 %	28,0 %	33,9 %	2,6 %	10,7 %	14,0 %
	63079099	0,6 %	26,9 %	53,1 %	-10,5 %	1,4 %	2,1 %	1,9 %
Spolu príloha I		51,0 %	65,6 %	22,3 %	30,5 %	4,0 %	9,0 %	11,2 %
Príloha II	22071000	5,6 %	98,2 %	0,0 %	441,3 %	70,5 %	3,8 %	11,9 %
	41079210	0,9 %	50,5 %	46,1 %	52,9 %	15,3 %	6,5 %	8,6 %
	41079910	0,4 %	68,6 %	29,9 %	-40,7 %	-38,9 %	10,8 %	10,5 %
	42032100	0,5 %	28,4 %	62,5 %	0,1 %	-1,5 %	36,9 %	37,5 %
	42032910	4,1 %	60,4 %	31,6 %	22,4 %	12,2 %	18,9 %	20,6 %
	42032990	0,8 %	44,4 %	43,7 %	-2,8 %	-12,7 %	13,1 %	14,6 %
	52052300	0,5 %	89,5 %	9,6 %	-45,4 %	12,1 %	7,8 %	3,8 %
	52052400	0,1 %	72,8 %	21,7 %	-74,6 %	-5,3 %	8,2 %	2,2 %
	52083900	0,4 %	62,8 %	26,9 %	18,2 %	-21,1 %	6,6 %	9,9 %
	52093900	0,1 %	61,2 %	22,9 %	-76,6 %	-13,2 %	12,2 %	3,3 %
	55095300	1,6 %	93,8 %	4,4 %	4,2 %	1,9 %	18,3 %	18,7 %
	61033200	0,4 %	35,0 %	32,7 %	30,4 %	16,6 %	18,6 %	20,8 %
	61034200	1,6 %	48,5 %	39,6 %	63,8 %	18,6 %	7,3 %	10,1 %
	61072100	0,3 %	60,1 %	23,9 %	36,9 %	-5,4 %	1,6 %	2,3 %
	61083100	0,5 %	56,0 %	26,2 %	14,4 %	-11,4 %	1,7 %	2,2 %
	61099020	0,7 %	54,2 %	30,8 %	84,5 %	28,5 %	0,4 %	0,6 %
	61112090	0,8 %	66,2 %	23,3 %	64,5 %	-1,8 %	0,5 %	0,8 %
	61159500	6,1 %	73,3 %	21,5 %	51,2 %	6,2 %	5,6 %	8,0 %
	62046231	9,1 %	53,3 %	38,9 %	59,8 %	2,8 %	6,9 %	10,8 %
	62114290	0,0 %	16,6 %	67,0 %	-20,4 %	-21,6 %	2,4 %	2,5 %
	63026000	10,5 %	68,0 %	14,9 %	17,0 %	1,2 %	16,2 %	18,7 %
	63029100	1,8 %	68,0 %	20,1 %	-7,0 %	-4,6 %	16,2 %	15,8 %
	64039993	0,3 %	56,1 %	37,6 %	63,8 %	-15,9 %	0,6 %	1,1 %
	64039996	0,8 %	62,3 %	23,9 %	6,7 %	-1,0 %	1,1 %	1,2 %
	64039998	1,1 %	78,1 %	15,4 %	9,2 %	-1,2 %	1,2 %	1,4 %
Spolu príloha II		49,0 %	63,8 %	26,3 %	32,5 %	5,0 %	4,9 %	6,2 %
Spolu všetky položky		100,0 %	64,7 %	24,3 %	31,5 %	4,6 %	6,4 %	8,0 %
Zdroj: výpočty na základe údajov z databázy Eurostatu Comext.

Tabuľka 13: Dovoz výrobkov AOP z Pakistanu na 2-miestnej úrovni klasifikácie KN (v tis. EUR)
	Celkový dovoz z Pakistanu v kapitole		Dovoz z Pakistanu v rámci položiek AOP v kapitole		Podiel AOP na celkovom dovoze v kapitole		Podiel na celkovom dovoze AOP	Podiel na celkovom dovoze z Pakistanu	Podiel Pakistanu na dovoze z celého sveta do EÚ (položky AOP v kapitole)	Zmena 2013/2010 – 2012
Kapitola	Priemer 2010 – 2012	2013	Priemer 2010 – 2012	2013	Priemer 2010 – 2012	2013	2013	2013	2013	Spolu1	AOP
07 Jedlá zelenina	9 738	10 456	6 684	6 014	68,6 %	57,5 %	0,4 %	0,1 %	8,2 %	45,4 %	-10,0 %
22 Nealkoholické a alkoholické nápoje a ocot	16 649	61 237	9 890	53 537	59,4 %	87,4 %	3,7 %	1,2 %	11,9 %	13,9 %	441,3 %
41 Surové kože a kožky a usne	80 664	97 989	19 560	22 048	24,2 %	22,5 %	1,5 %	0,5 %	8,9 %	24,3 %	12,7 %
42 Výrobky z usne	283 531	313 620	84 197	95 348	29,7 %	30,4 %	6,5 %	2,2 %	20,6 %	9,5 %	13,2 %
52 Bavlna	520 764	528 745	312 958	403 099	60,1 %	76,2 %	27,7 %	9,1 %	27,6 %	-39,5 %	28,8 %
54 Chemické vlákna	18 779	27 502	13 467	24 916	71,7 %	90,6 %	1,7 %	0,6 %	47,3 %	-51,3 %	85,0 %
55 Chemické strižné vlákna	146 262	141 701	48 774	68 704	33,3 %	48,5 %	4,7 %	1,5 %	38,2 %	-25,1 %	40,9 %
61 Odevy a odevné doplnky, pletené alebo háčkované	480 773	584 756	183 825	252 652	38,2 %	43,2 %	17,3 %	5,7 %	4,1 %	11,8 %	37,4 %
62 Odevy a odevné doplnky, nepletené alebo neháčkované	684 861	797 656	164 142	245 945	24,0 %	30,8 %	16,9 %	5,5 %	6,1 %	6,0 %	49,8 %
63 Ostatné celkom dohotovené textilné výrobky	956 563	972 561	237 773	253 863	24,9 %	26,1 %	17,4 %	5,7 %	9,1 %	0,0 %	6,8 %
64 Obuv	50 910	55 952	26 425	30 116	51,9 %	53,8 %	2,1 %	0,7 %	1,2 %	5,5 %	14,0 %
Spolu	3 249 493	3 592 175	1 107 696	1 456 242	34,1 %	40,5 %	100,0 %	32,8 %	8,0 %	-0,3 %	31,5 %
1. Odvetvie spolu okrem dovozu v rámci AOP Zdroj: výpočty na základe údajov z databázy Eurostatu Comext.

Tabuľka 14: Výroba v EÚ-27 súvisiaca s výrobkami AOP podľa kapitoly KN (tis. EUR)
Kapitola KN	Výroba v EÚ-27 súvisiaca s výrobkami AOP				Zmena vo výrobe v EÚ-27
	2010	2011	2012	2013	2011 – 2010	2012 – 2011	2013 – 2012
07 Jedlá zelenina	97 500	85 312	92 394	100 025	-12,5 %	8,3 %	8,3 %
22 Nealkoholické a alkoholické nápoje a ocot	2 076 767	2 378 775	2 858 900	2 783 886	14,5 %	20,2 %	-2,6 %
41 Surové kože a kožky a usne	1 406 613	1 707 546	1 433 865	1 590 286	21,4 %	-16,0 %	10,9 %
42 Výrobky z usne	110 873	87 433	80 375	73 723	-21,1 %	-8,1 %	-8,3 %
52 Bavlna	2 013 171	2 218 134	2 173 155	2 231 336	10,2 %	-2,0 %	2,7 %
54 Chemické vlákna	1 235 002	1 500 000	1 500 000	1 187 280	21,5 %	0,0 %	-20,8 %
55 Chemické strižné vlákna	410 266	482 881	467 576	452 638	17,7 %	-3,2 %	-3,2 %
61 Odevy a odevné doplnky, pletené alebo háčkované	3 572 623	3 361 686	3 556 891	3 811 751	-5,9 %	5,8 %	7,2 %
62 Odevy a odevné doplnky, nepletené alebo neháčkované	1 686 308	1 583 057	1 503 175	1 159 567	-6,1 %	-5,0 %	-22,9 %
63 Ostatné celkom dohotovené textilné výrobky	4 086 897	4 225 649	3 367 569	3 360 456	3,4 %	-20,3 %	-0,2 %
64 Obuv	7 821 121	9 029 324	9 136 496	9 774 446	15,4 %	1,2 %	7,0 %
Zdroj: Výpočty založené na údajoch štatistiky Prodcom Eurostatu

Tabuľka 15: Zamestnanosť v Pakistane
	Zamestnaní (v miliónoch)						Pomer zamestnaných k počtu obyvateľov (%)
	2010 – 2011			2012 – 2013			2010 – 2011			2012 – 2013
	Spolu	Muž	Žena	Spolu	Muž	Žena	Spolu	Muž	Žena	Spolu	Muž	Žena
Pakistan	53,84	41,73	12,11	56,01	43,49	12,52	51,89	80,64	23,01	51,34	79,54	22,8
Pandžáb	32,26	23,59	8,67	33,43	24,48	8,95	54,38	81,06	28,53	53,65	80,03	28,07
Sindh	13,36	11,22	2,14	13,96	11,75	2,21	52,2	81,65	16,78	51,41	81,2	17,15
Khyber Pakhtunkhwa	6,05	4,97	1,08	6,14	5,04	1,10	43,23	75,14	14,68	41,78	72,31	14,24
Balúčistan	2,17	1,95	0,22	2,48	2,22	0,26	50,12	84,89	9,11	50,48	83,9	10,66
Zdroj: Pakistan Labour Force Survey (Prieskum pracovnej sily v Pakistane), roky 2012 – 2013 a profil krajiny v oblasti dôstojnej práce - Pakistan, 2014