EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli27. 11. 2015

COM(2015) 584 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o pokroku v rámci Protidrogovej stratégie EÚ na obdobie 2013 – 2020 a Akčného plánu EÚ na boj proti drogám na obdobie rokov 2013 – 2016

{SWD(2015) 257 final}

1.Úvod a kontext

Nelegálne drogy predstavujú zložitý spoločenský problém, ktorý ovplyvňuje životy miliónov ľudí. Hoci spotreba drog ako heroín alebo kokaín sa v uplynulých rokoch znížila, na otvorenom trhu a/alebo online sú čoraz dostupnejšie nové psychoaktívne látky, čo predstavuje vážne ohrozenie zdravia.

Ľudské a sociálne náklady drogovej závislosti sú veľmi vysoké. Drogy vytvárajú náklady v oblasti verejného zdravia (v súvislosti s protidrogovou prevenciou a liečbou či zdravotnou a nemocničnou starostlivosťou), verejnej bezpečnosti, životného prostredia a produktivity práce.

Najmenej 78,9 milióna Európanov uviedlo, že konzumovali kanabis aspoň raz v živote, pričom kokaín vyskúšalo 15,6 a amfetamíny 12 miliónov ľudí. Navyše, 1,3 milióna dospelých sú problémovými užívateľmi opioidov a 3,4 % všetkých úmrtí Európanov vo veku od 15 do 39 rokov je následkom predávkovania drogami. Podľa najnovších odhadov v EÚ v roku 2010 zomrelo na HIV/AIDS, ktoré možno pripísať užívaniu drog, 1 700 osôb. 1 V roku 2013 bolo v EÚ nahlásených 1 446 nových prípadov HIV spôsobených injekčným užívaním drog. 2 V roku 2014 sa zistilo 101 nových psychoaktívnych látok, čo je o 22 % viac ako v roku 2013.

Európsky program v oblasti bezpečnosti 3 potvrdzuje hodnotenie Europolu, podľa ktorého je trh s nelegálnymi drogami najdynamickejším kriminálnym trhom. Obchodovanie s drogami a výroba drog zostávajú pre organizované zločinecké skupiny pôsobiace v EÚ jedným z najvýnosnejších druhov trestnej činnosti. Hodnota európskeho trhu s opiátmi sa odhaduje na približne 12 miliárd EUR 4 , pričom odhadovaný objem užitého kanabisu, ktorý je najobľúbenejšou drogou v EÚ, predstavuje 2 000 ton. Kokaín je druhou najrozšírenejšou drogou v EÚ: v roku 2013 členské štáty EÚ zachytili viac než 61 ton. 5 Navyše, internet sa v priebehu posledných pár rokov stal online trhom pre drogy. 6

V roku 2013 Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) vylepšilo svoje správy o situácii v oblasti drog v Európe. V roku 2013 vydalo centrum EMCDDA a Europol prvú správu o drogových trhoch v EÚ na žiadosť Európskej komisie. Druhé vydanie zverejnia tieto dve agentúry EÚ začiatkom roka 2016.

Drogy predstavujú celosvetový problém. Odhaduje sa, že v roku 2013 užilo nelegálnu drogu celkom 264 miliónov ľudí vo veku 15 až 64 rokov. Približne 27 miliónov ľudí trpí poruchami spôsobenými užívaním drog alebo drogovou závislosťou. Takmer polovica z nich (12,19 milióna) užíva drogy injekčne, pričom sa odhaduje, že v roku 2013 žilo 1,65 milióna injekčných užívateľov drog s HIV. 7

V apríli 2016 sa bude konať mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o drogách, ktorého cieľom bude nájsť spôsoby zlepšenia globálnych protidrogových politík pri súčasnom posilnení aspektov verejného zdravia a ľudských práv v rámci dohovorov OSN o drogách. 8 Pre medzinárodné spoločenstvo bude toto zasadnutie medzníkom v nastavení budúcej protidrogovej politiky. Hlas EÚ v tejto súvislosti zaváži.

V Protidrogovej stratégii EÚ na obdobie 2013 – 2020 9 a v Akčnom pláne EÚ na boj proti drogám na obdobie rokov 2013 – 2016 10 sa stanovil politický rámec a priority protidrogovej politiky EÚ. Stratégia predstavuje jednotný a na dôkazoch založený rámec na riešenie drogovej problematiky v rámci aj mimo EÚ. Jej cieľom je prispieť k zníženiu dopytu po drogách a ich ponuky v rámci EÚ, ako aj k zníženiu zdravotných a sociálnych rizík a škôd spôsobených drogami. Stratégia pokrýva tri prierezové témy: a) koordinácia, b) medzinárodná spolupráca a c) výskum, informácie, monitorovanie a hodnotenie.

Táto správa informuje o hlavných pokrokoch, ktoré EÚ dosiahla v rokoch 2013 a 2014 vo vykonávaní stratégie na obdobie 2013 – 2020 a akčného plánu na boj proti drogám na obdobie rokov 2013 – 2016. Podrobné zistenia sú uvedené v priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

2.Metóda

V akčnom pláne EÚ na boj proti drogám sa určuje, kto je zodpovedný za vykonávanie jeho opatrení, a na vykonanie každého opatrenia sa stanovuje termín. Toto preskúmanie pokrýva roky 2013 a 2014 a vychádza z príspevkov, ktoré poskytli EMCDDA, Europol, Eurojust (Európska jednotka pre justičnú spoluprácu) a CEPOL (Európska policajná akadémia). Príspevky zaslala aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť a predsedníctvo Rady. 11 Komisia takisto uskutočnila prieskum medzi krajinami EÚ 12 a organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú protidrogovou politikou. 13 Táto správa sa zameriava na výsledky protidrogovej stratégie EÚ a akčného plánu.

3.Zníženie dopytu po drogách

Prevencia

Podľa prieskumu Eurobarometer 2014 o mládeži a drogách 14 sa experimentovanie s drogami často začína už počas školských rokov: odhaduje sa, že jeden zo štyroch mladých ľudí vo veku 15 a 16 rokov užil nelegálnu drogu. 15  Zvyšovanie informovanosti a poradenstvo sú aj naďalej najbežnejšími preventívnymi činnosťami, ktoré sa používajú na oslovenie mladých ľudí, o ktorých sa predpokladá, že môžu byť ohrození užívaním návykových látok, ako napr. žiaci so vzdelávacími a sociálnymi problémami. 16 V roku 2013 menej ako polovica všetkých krajín EÚ informovala EMCDDA, že v plnom rozsahu zaviedli protidrogové politiky na školách. Všeobecné informačné kampane o zneužívaní návykových látok sú však na školách v EÚ široko dostupné. 17 Väčšina krajín EÚ uviedla, že v období rokov 2013 až 2014 vykonávali osobitné programy a/alebo opatrenia zamerané na oddialenie prvého užitia nelegálnych drog.

Väčšina krajín EÚ a organizácií občianskej spoločnosti uviedla, že realizovali iniciatívy zamerané na zvyšovanie informovanosti o rizikách a dôsledkoch užívania nelegálnych drog a iných nových psychoaktívnych látok.

Všetky krajiny EÚ informovala, že zaviedla preventívne opatrenia. a niekoľko krajín informovalo aj a vykonávaní selektívnych 18 a indikovaných 19 prevenčných programov. Polovica členských štátov EÚ informovala o realizácii protidrogových kampaní v rekreačných prostrediach, ako sú hudobné festivaly, večierky, nočné podniky a hudobné kluby. Väčšina krajín EÚ uviedla, že dostupnosť preventívnych opatrení sa v rokoch 2013 a 2014 zlepšila, prípadne zostala stabilná. Niektorí zástupcovia občianskej spoločnosti však poukázali na pokles verejných výdavkov v tejto oblasti vzhľadom na rozpočtové obmedzenia.

Zneužívanie a závislosť od liekov na predpis

Problematika zneužívania a závislosti od liekov na predpis si v EÚ vyžaduje ďalšie úsilie a analýzu. Benzodiazepíny 20 sú často zneužívané vysokorizikovými užívateľmi opioidov a sú častou príčinou chorobnosti a úmrtnosti tejto skupiny. 21 Predpokladá sa, že k zneužívaniu môže dochádzať aj pri opioidových analgetikách a anestetikách 22 , teda liekoch, ktoré sa predpisujú pre svoje psychoaktívne účinky alebo ako súčasť substitučnej liečby závislosti. V krajinách EÚ však nie je dostatok informácií na to, aby bolo možné získať komplexný odhad rozsahu zneužívania, ku ktorému dochádza v rôznych kontextoch v celej EÚ. Z tohto dôvodu je potrebné ďalej spresniť rozsah problému a reakcie v rámci EÚ s cieľom nastaviť opatrenia, ktoré sa majú v budúcnosti prijať.

Liečba

V rokoch 2013 a 2014 sa vo všetkých členských štátoch EÚ poskytovali integrované liečebné služby 23 s dobrým pokrytím. Polovica krajín EÚ uviedla, že v rokoch 2013 až 2014 sa úroveň dostupnosti liečby v ich krajine nezmenila. Väčšina ostatných krajín informovala, že dostupnosť služieb sa zvýšila. Na druhej strane, niektorí zástupcovia občianskej spoločnosti tvrdia, že dostupnosť liečby klesla z dôvodu rozpočtových škrtov.

V období rokov 2013 až 2014 existovala v krajinách EÚ široká škála komplexných a integrovaných liečebných služieb. Polovica členských štátov EÚ uviedla, že liečebné služby sa v rokoch 2013 a 2014 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nediverzifikovali.

Liečba drogovej závislosti v Európe sa poskytuje prevažne ambulantne. 24 Jedna desatina protidrogovej liečby sa poskytuje pacientom hospitalizovaným v nemocniciach alebo v špecializovaných centrách. 25

Rehabilitačné služby/služby doliečenia sa v rokoch 2013 a 2014 vyvíjali, takmer polovica členských štátov však neuviedla žiadne rozšírenie takýchto služieb. Aj mnohí zástupcovia občianskej spoločnosti uviedli, že v rokoch 2013 a 2014 nedošlo v ich krajinách k rozšíreniu rehabilitačných služieb/služieb doliečenia.

Znižovanie rizík a škôd

Do roku 2013 všetky krajiny EÚ prijali ciele politiky verejného zdravia v oblasti prevencie a znižovania zdravotnej ujmy súvisiacej s drogovou závislosťou. 26 Väčšina krajín EÚ uviedla, že v rokoch 2013 a 2014 prijali osobitné opatrenia s cieľom zabezpečiť dostupnosť a prístup k opatreniam na znižovanie rizík a škôd založeným na dôkazoch.

Všetky krajiny EÚ majú zavedenú substitučnú liečbu závislosti od opioidov, ako aj programy výmeny injekčných ihiel a striekačiek. Ide o kľúčové opatrenia na prevenciu a kontrolu infekčných ochorení medzi ľuďmi, ktorí injekčne užívajú drogy, pričom pokrytie oboma druhmi programov sa značne zvýšilo. V roku 2013 však programy výmeny injekčných ihiel a striekačiek zďaleka nemali úplné pokrytie vo všetkých krajinách a chýbali predovšetkým vo väzniciach. 28 Viaceré krajiny oznámili, že došlo k obmedzeniu služieb znižovania škôd v ostatných rokoch, pričom niektoré krajiny majú pre tieto služby iba minimálne ustanovenia. 29

Niekoľko krajín prevádzkuje zariadenia kontrolovaného podávania drog 30 a v niektorých krajinách EÚ sa poskytujú aj programy, v rámci ktorých si pacienti môžu zobrať domov naloxón. 31

Hoci sa v uplynulých rokoch dosiahol pokrok, užívanie drog s následkom predávkovania spolu s chorobami, nehodami, násilím a samovraždami spojenými s užívaním drog zostávajú jednými z hlavných príčin odvrátiteľnej úmrtnosti u mladých ľudí v EÚ. Odhadovaný počet úmrtí v EÚ v dôsledku predávkovania dosiahol v roku 2013 minimálne 5 800. 32 Väčšine krajín sa od roku 2003 nepodarilo znížiť počet úmrtí v dôsledku predávkovania. Je však potrebné poznamenať, že pokrytie a dostupnosť opatrení na zníženie škôd sa vo všeobecnosti spája s poklesom počtov hlásených predávkovaní. V roku 2013 klesol medzi injekčnými užívateľmi drog počet nakazení HIV. Miera nákazy hepatitídou C je však v mnohých krajinách stále vysoká. 33

Užívanie drog vo väzniciach

Miera užívania drog medzi väzňami je vyššia než u ostatného obyvateľstva. V rokoch 2013 a 2014 mala väčšina krajín EÚ zdravotnú politiku zameranú na užívateľov drog vo väzení. Viac ako polovica z týchto krajín plánuje aj posilnenie existujúcich opatrení do konca roku 2016, pričom väčšina krajín, ktoré v súčasnosti takéto opatrenia nevykonávajú, plánuje ich vykonávanie k tomu istému dátumu.

V rokoch 2013 a 2014 sa v rámci väzenských a komunitných služieb poskytovala kontinuálna starostlivosť užívateľom drog vo viac ako polovici členských štátov EÚ, pričom osobitný dôraz sa kládol na predchádzanie predávkovaniu. 34

V roku 2013 bola substitučná liečba závislosti na opioidoch dostupná vo väzniciach veľkej väčšiny krajín EÚ. 35 V niektorých krajinách však bola liečba vo väzení umožnená len tým osobám, ktorým bola predpísaná už pred uväznením.

Len niektoré krajiny mali v rokoch 2013 a 2014 osobitné financovanie činností zameraných na znižovanie dopytu po drogách. Rozpočet na tieto činnosti je včlenený do súvisiacich oblastí, ako je napr. zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a sociálne zabezpečenie.

4.Znižovanie ponuky drog

Europol konštatuje, že obchodovanie s drogami bolo v rokoch 2013 a 2014 hlavnou oblasťou trestnej činnosti, pokiaľ ide o otvorené prípady a tok informácií. Odhaduje sa, že v roku 2013 bolo v súvislosti s ponukou drog nahlásených 230 000 trestných činov, pričom 57 % z nich súviselo s kanabisom 36 . V roku 2014 sa v EÚ otvorilo viac ako 1 600 nových prípadov zameraných na organizované zločinecké skupiny, ktoré obchodujú s kokaínom, heroínom, syntetickými drogami a kanabisom 37 .

V roku 2014 sa v EÚ prvýkrát nahlásilo 101 nových psychoaktívnych látok v porovnaní s počtom 41 v roku 2010. Centrum EMCDDA ich v súčasnosti monitoruje viac než 450. V roku 2013 sa zachytilo 33 000 nových psychoaktívnych látok v objeme viac ako 2,3 tony. Výroba týchto látok vrátane tabletovania, balenia a označovania sa čoraz častejšie uskutočňuje v EÚ 38 , do Európy sa však dovážajú aj z tretích krajín. Členské štáty uvádzajú, že hlavným zdrojom nových psychoaktívnych látok dodávaných do Európy bola v roku 2014 Čína.

V rokoch 2013 a 2014 centrum EMCDDA zverejnilo 182 formálnych oznámení o nových psychoaktívnych látkach a 32 verejných zdravotných výstrah a odporúčaní v sieti systému včasného varovania. Mnohé z nich sa týkali vážnych nežiaducich udalostí, najmä úmrtí a/alebo nebezpečenstva potenciálnej závažnej ujmy. V tomto období centrum EMCDDA a Europol vykonali sedem hodnotení rizika v súvislosti s novými psychoaktívnymi látkami, ktoré predstavujú zdravotné riziko. Na tomto základe 39 Komisia predložila Rade návrh na zavedenie celoeurópskych kontrol dvoch psychoaktívnych látok v roku 2013 a ďalších šiestich v roku 2014. 40 Všetky návrhy Komisie boli prijaté Radou na základe pozitívneho stanoviska Európskeho parlamentu. 41

Vzhľadom na rozsah hrozby, ktorú predstavujú nové psychoaktívne látky, sa Rada a Európsky parlament potrebovali dohodnúť na novom, rýchlejšom a efektívnejšom systéme riešenia takýchto hrozieb. V septembri 2013 Komisia prijala legislatívny  balík 42 na dosiahnutie uvedených cieľov. Odvtedy je tento balík predmetom diskusií spoluzákonodarcov.

V roku 2013 a 2014 centrum EMCDDA spolupracovalo s krajinami EÚ na získaní presných, vierohodných, porovnateľných a vysoko kvalitných údajov o ponuke drog v celej EÚ, čo umožní vyhodnotenie situácie a účinnosti politík zameraných na zníženie ponuky. Údaje sa budú zhromažďovať na základe pilotného projektu od roku 2015.

Počet prípadov obchodovania s drogami postúpených Eurojustu sa v roku 2014 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil len mierne. V projekte Eurojustu o obchodovaní s drogami sa v roku 2014 zistilo, že rozdiely v hmotnoprávnych a procesnoprávnych pravidlách medzi krajinami EÚ predstavujú závažnú prekážku vyšetrovania obchodovania s drogami, ako aj identifikácie, sledovania a vymáhania majetku získaného z cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti. V rámci projektu sa takisto zistilo, že príkazy na zmrazenie a konfiškáciu sa v prípadoch obchodovania s drogami používajú veľmi málo. 43 V rokoch 2013 a 2014 väčšina krajín EÚ zaviedla iniciatívy zamerané na boj proti cezhraničnému obchodovaniu a zlepšenie bezpečnosti v spolupráci s ostatnými členskými štátmi.

Európska policajná akadémia (CEPOL) v rokoch 2013 a 2014 zorganizovala podujatia zamerané na odbornú prípravu o drogách a drogovej problematike pre takmer 1 300 účastníkov z členských štátov EÚ, pridružených krajín, kandidátskych krajín a agentúr EÚ. Niečo viac ako polovica krajín EÚ vykazuje dobrú spoluprácu v drogovej problematike medzi jednotkami presadzovania práva a príslušnými subjektmi 44 , hoci nie všetky uzavreli memorandá o porozumení s cieľom formalizovať spoluprácu.

V roku 2013 bolo zaznamenaných 846 prípadov záchytu a pozastavenej prepravy drogových prekurzorov určených na nezákonné použitie. V roku 2012 išlo o 628 prípadov. 45

Viaceré krajiny EÚ spojili svoje schopnosti na presadzovanie práva v Námornom centre analýz a operácií – narkotiká (MAOC-N) v záujme zastavenia dodávok drog, najmä v Atlantickom oceáne. Od svojho zriadenia Centrum koordinovalo zákaz plavby v prípade viac ako 120 plavidiel a zhabanie vyše 100 ton kokaínu a 300 ton kanabisu, čo by v EÚ predstavovalo maloobchodnú hodnotu vo výške 8 miliárd EUR. Činnosť centra sa podporuje aj prostredníctvom financovania EÚ.

V rokoch 2013 a 2014 existovali v právnych systémoch väčšiny krajín EÚ alternatívy k donucovacím trestom pre páchateľov užívajúcich drogy. Takmer všetky krajiny EÚ poskytovali liečbu a rehabilitáciu, pričom polovica štátov zabezpečovala aj vzdelávanie, následnú starostlivosť a opätovné sociálne začlenenie.

Ďalšou výzvou je nástup internetu ako online trhu pre drogy. Viac ako polovica krajín EÚ sa osobitne zameriavala na drogovú trestnú činnosť na internete, pričom niektoré sa venujú aj webovým sídlam, prostredníctvom ktorých sa predávajú syntetické drogy. Eurojust a Europol takisto informovali o realizácii niekoľkých akcií zameraných na trestnú činnosť súvisiacu s predajom drog cez internet.

Len niektoré krajiny mali v rokoch 2013 a 2014 osobitné financovanie činností na zníženie ponuky drog. Rozpočet na tieto činnosti je zvyčajne včlenený do súvisiacich oblastí, ako napr. všeobecný rozpočet kriminálnej polície.

5.Koordinácia

Účinné reagovanie na medziodborovú povahu drogového problému si vyžaduje koordináciu medzi rôznymi oblasťami politík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni v členských štátoch EÚ.

Rada má osobitnú pracovnú skupinu na riešenie drogovej problematiky vo všetkých oblastiach. Prostredníctvom tejto skupiny jednotlivé predsedníctva Rady presadzovali program v dôslednom súlade s akčným plánom EÚ pre drogy. Podľa niektorých krajín EÚ sa však niektoré opatrenia neriešili systematickým spôsobom. Rotujúce predsedníctva Rady takisto vynaložili úsilie s cieľom vytvoriť užšie prepojenia a výmenu informácií s ostatnými pracovnými skupinami, ktoré sa zaoberajú presadzovaním práva.

Takmer všetky členské štáty EÚ uviedli, že svoje pozície v rámci pracovných skupín Rady EÚ o otázkach súvisiacich s drogami koordinujú so všetkými zainteresovanými stranami na vnútroštátnej úrovni.

V roku 2013 mali všetky členské štáty (s výnimkou jednej, ktorej prístup je regionálne zameraný) vnútroštátne protidrogové stratégie. Hoci väčšina stratégií sa zameriava osobitne na nezákonné drogy, v niektorých krajinách EÚ sú drogy zahrnuté do širšieho rámca politík v oblasti závislostí, ako je napr. závislosť na tabaku, alkohole alebo iné návykové správania. V uplynulých rokoch sa zvýšil počet krajín, ktoré vykonali záverečné hodnotenia svojej protidrogovej stratégie alebo akčného plánu. 46 Všetky členské štáty oznámili, že organizácie občianskej spoločnosti 47 sa v rokoch 2013 až 2014 zapájali do prípravy, monitorovania a/alebo hodnotenia národných protidrogových politík.

Väčšina zástupcov občianskej spoločnosti potvrdila, že sa v rokoch 2013 až 2014 zapojili do tvorby, monitorovania a hodnotenia protidrogovej politiky svojej krajiny, hoci niektoré zároveň uviedli, že v tejto oblasti neexistuje štruktúrovaný dialóg. Hoci mnohí zástupcovia občianskej spoločnosti sa domnievali, že by takýto spôsob spolupráce na vnútroštátnej úrovni pomohol, niekoľko z nich uviedlo, že občianska spoločnosť sa žiadnym spôsobom nezapája do tvorby protidrogových politík vo svojich krajinách. Na úrovni EÚ existuje štruktúrovaný dialóg medzi Komisiou a občianskou spoločnosťou prostredníctvom Fóra občianskej spoločnosti o drogách, ktoré poskytuje poradenstvo na podporu tvorby politiky a jej vykonávanie.

Zástupcovia občianskej spoločnosti sa domnievali, že na vnútroštátnej úrovni sa v rokoch 2013 a 2014 nevyčlenilo dostatok prostriedkov na plnenie priorít protidrogovej stratégie EÚ. Mnohé mimovládne organizácie informovali aj o zníženiach rozpočtu.

Dôkazy o verejných výdavkoch, ktoré sa na vnútroštátnej úrovni vynakladajú na problematiku boja proti drogám, sú slabé. Odhady výdavkov za posledných 10 rokov predložilo 19 krajín, pričom výdavky odhadovali na 0,01 % až 0,5 % HDP. Náklady na zdravotnú starostlivosť predstavovali 24 % až 73 % všetkých výdavkov súvisiacich s drogami. 48

6.Medzinárodná spolupráca

Na medzinárodnej úrovni je v protidrogovej stratégii EÚ zakotvený dôležitý cieľ, aby EÚ na medzinárodnej scéne a s partnerskými krajinami hovorila jedným hlasom. V rokoch 2013 a 2014 sa EÚ vo veľkej miere darilo vystupovať na medzinárodných stretnutiach s koordinovanou pozíciou. Hoci sa podnikli kroky s cieľom dosiahnuť väčšiu harmonizáciu postojov EÚ v inštitúciách OSN, je potrebné zlepšiť koordináciu medzi delegáciami v OSN vo Viedni a horizontálnou skupinou Rady pre drogy v Bruseli.

Na zasadnutia OSN alebo na iné medzinárodné fóra, ktoré sa zaoberajú drogovou problematikou, boli pripravené pozície EÚ. Spoločná pozícia EÚ sa pripravuje na mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v roku 2016.

EÚ má dlhoročnú spoluprácu s tretími krajinami. Ide napríklad o USA, krajiny Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti, Strednú Áziu a západný Balkán, Rusko a krajiny európskeho susedstva, s ktorými EÚ uskutočňuje pravidelné odborné stretnutia o drogách. EÚ uzavrela osobitné dohody o spolupráci týkajúcej sa kontroly drogových prekurzorov s 11 krajinami, ako napr. Čína, USA a Mexiko. V rámci týchto dohôd sa konajú pravidelné stretnutia odborníkov – zvyčajne raz za rok.

V rokoch 2013 a 2014 sa spolupráca s krajinami európskeho susedstva a Ruskom zameriavala na zníženie ponuky drog. Spolupráca však bola menej dynamická ako v minulosti, čo bolo o. i. pravdepodobne aj dôsledkom náročnej bezpečnostnej situácie na východných hraniciach Európy. Významný krok vpred predstavuje prijatie národných stratégií boja proti drogám v súlade s protidrogovou stratégiou EÚ a akčnými plánmi v krajinách zapojených do procesu rozširovania. 49 V rámci mechanizmu koordinácie 50 a spolupráce o drogách EÚ – CELAC a spoločnej kontrolnej skupiny o prekurzoroch 51 sa uskutočnili stretnutia o riešení svetového problému s drogami.

Politiku EÚ v oblasti drog v regióne Latinskej Ameriky podporujú aj mnohé regionálne a dvojstranné projekty spolupráce. 52 Dialógy medzi EÚ a USA sa zameriavali na tieto témy: obchodovanie s novými psychoaktívnymi látkami, zneužívanie liekov na predpis a príprava na mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa bude konať v roku 2016.

Programy vonkajšej spolupráce EÚ sa zameriavajú na riešenie ponuky drog a dopytu po nich vyváženým spôsobom pri súčasnej podpore a ochrane ľudských práv. Hlavné projekty v oblastiach súvisiacich s drogami, ktoré EÚ financovala v rokoch 2013 a 2014, zahŕňali:

COPOLAD – Regionálny program spolupráce s Latinskou Amerikou o protidrogových politikách, 53

Program pre kokaínovú trasu 54 aktívny v 38 krajinách západnej Afriky, Latinskej Ameriky a karibskej oblasti,

Program pre heroínovú trasu 55 ,

Akčný program na boj proti drogám v Strednej Ázii (CADAP) 56 ,

Program BOMCA 8 57 , ktorý takisto pôsobí Strednej Ázii.

EÚ rozvíja aj spoluprácu so západnou Afrikou, kde poskytuje podporu na vykonávanie regionálneho akčného plánu ECOWAS 58 na boj proti nezákonnému obchodovaniu s drogami, organizovanej trestnej činnosti a zneužívaniu drog.

EÚ je dlhodobým podporovateľom projektov a programov Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC). EÚ financuje niekoľko projektov a programov zameraných na celosvetový boj proti obchodovaniu s drogami, pričom poskytuje celkové prostriedky vo výške 73 miliónov EUR.

Alternatívny rozvoj sa zameriava na to, aby sa poľnohospodárom poskytla hospodársky životaschopná a zákonná alternatívu k pestovaniu drogových plodín. Len niektoré krajiny vykázali v rokoch 2013 a 2014 financovanie podobných programov v regiónoch, kde sa pestujú nedovolené plodiny alebo ktoré sú vystavené riziku nelegálneho pestovania plodín. 59

V rokoch 2013 a 2014 sa menej ako polovica krajín EÚ angažovala v pomoci tretím krajinám (vrátane občianskej spoločnosti) pri vypracúvaní a vykonávaní iniciatív na zníženie rizík a škôd. 60

Niekoľko krajín EÚ v rokoch 2013 a 2014 financovalo projekty a/alebo programy, ktoré riešia organizovanú trestnú činnosť súvisiacu s drogami v krajinách mimo EÚ. 61

V rokoch 2013 a 2014 polovica všetkých členských štátov EÚ uzatvorila dvojstranné dohody, stratégie spolupráce a/alebo akčné plány v oblasti drog, ktoré zahŕňali spoluprácu s nečlenskými krajinami EÚ (najmä s Ruskom, západným Balkánom, Blízkym východom a Latinskou Amerikou). Najbežnejšie typy dvojstranných dohôd o spolupráci sa týkali koordinácie, znižovania dopytu po drogách, znižovania ponuky drog, informácií, hodnotenia, výskumu, monitorovania. Takisto išlo o dohody pokrývajúce výhradne znižovanie ponuky drog.

7.Informácie, výskum, monitorovanie a hodnotenie

V rokoch 2013 a 2014 Komisia poskytla takmer 10 miliónov EUR na financovanie dvoch projektov súvisiacich s drogami v rámci programu sociálno-ekonomických a humanitných vied siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu (RP7). Išlo o: projekt Závislosť a životný štýl v súčasnej Európe (ALICE RAP) a projekt Sieť európskeho výskumného priestoru v oblasti nedovolených drog (ERANID). Celková podpora, ktorá sa v rámci RP7 poskytla na výskum v oblasti nedovolených drog, predstavuje približne 60 miliónov EUR, a to vrátane štúdií o: injekčných užívateľoch drog nakazených hepatitídou, tehotných ženách nakazených HIV, možnostiach inovačnej liečby, zlepšovaní technológií odhaľovania nelegálnych drog.

Napokon, Komisia poskytla na výskumné projekty v oblasti drog aj viac ako 1,5 milióna EUR z iných finančných programov. 62

V rokoch 2013 až 2014 sa v krajinách EÚ vykonal nový kľúčový výskum najmä v oblasti znižovania dopytu po drogách a v oblasti krvou prenášaných ochorení spojených s užívaním drog. Ďalšími obľúbenými témami výskumu bolo užívanie viacerých druhov drog, zneužívanie kontrolovaných liekov na predpis, problematika zneužívania drog medzi väzňami, dostupnosť a pokrytie opatreniami a službami na zníženie dopytu po drogách vo väzniciach. V niekoľkých krajinách sa uskutočnil výskum na zníženie ponuky drog a psychiatrickej a telesnej komorbidity.

V rokoch 2013 a 2014 takmer všetky krajiny EÚ začali a realizovali iniciatívy v oblasti odbornej prípravy pracovníkov 63 zameranej na znižovanie dopytu po drogách a znižovanie ich ponuky. Polovica krajín navyše začala alebo vykonávala iniciatívy s cieľom vzdelávať odborníkov v oblasti zberu údajov a podávania správ o znižovaní dopytu po drogách a znižovaní ich ponuky. Niektoré organizácie občianskej spoločnosti boli zapojené aj do odbornej prípravy na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ.

8.Záver

Nelegálne drogy predstavujú zložitý spoločenský problém s veľmi vysokými ľudskými a spoločenskými nákladmi. Obchodovanie s drogami je jednou z najvýnosnejších činností organizovaného zločinu. Už niekoľko rokov EÚ vykonáva politiku, v ktorej sa snaží nájsť rovnováhu medzi znižovaním dopytu po drogách a znižovaním ich ponuky. Mnohé zainteresované strany a tretie krajiny hodnotia tento model EÚ pozitívne.

EÚ by mala stavať na existujúcich vzťahoch a dialógoch s tretími krajinami s cieľom poskytnúť nový impulz pre spoluprácu v boji proti drogám. Ak EÚ chce, aby sa jej vyvážený prístup k problému drog prijal na celom svete, bude potrebné zlepšiť cielenú spoluprácu s tretími krajinami, ako aj regionálnymi a medzinárodnými organizáciami. Angažovanosť a podpora EÚ pomôže tretím krajinám riešiť ich problémy s drogami, pričom zároveň pomôže znížiť ponuku drog v EÚ.

Pravidelne sa objavujú nové riziká. Jedným z týchto rizík je vznik nových psychoaktívnych látok. Teraz je nevyhnutné, aby Európsky parlament a Rada dosiahli dohodu s cieľom zaviesť spoľahlivý a účinný systém na riešenie hrozieb, ktoré v celej EÚ prinášajú nové psychoaktívne látky. Zároveň je potrebné usilovať sa o zvýšenie kapacity pri práci na zozname nebezpečných látok na medzinárodnej úrovni v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Ďalšou novou výzvou je nástup internetu ako trhu pre drogy. EÚ a medzinárodné spoločenstvo musia tento aspekt drogovej problematiky aktívne riešiť v spolupráci s orgánmi presadzovania práva, priemyslom, občianskou spoločnosťou a ostatnými partnermi s cieľom nájsť účinné spôsoby, ako zabrániť obchodovaniu s drogami online.

Kanabis sa bežne používa a obchoduje v EÚ, pričom nedávny výskyt syntetických kanabinoidných výrobkov pridal tomuto trhu nový rozmer. Kanabis je aj predmetom intenzívnych diskusií na medzinárodnej úrovni a v Európe, keďže v tretích krajinách sa prijíma nová legislatíva, ktorá umožňuje jeho využitie na rekreačné účely. Je pravdepodobné, že táto diskusia bude pokračovať a aj v budúcnosti sa jej bude venovať zvýšená pozornosť.

Hoci informácie o verejných výdavkoch na protidrogové politiky v EÚ nie sú nedostatočné, je nepochybné, že hospodárska kríza má vplyv na to, ako krajiny riešia túto problematiku. Podľa centra EMCDDA viaceré členské štáty oznámili obmedzenie svojich služieb na znižovanie škôd a/alebo realizujú len opatrenia malého rozsahu. Organizácie občianskej spoločnosti upozorňujú na zníženie štátnych rozpočtov na protidrogovú prevenciu a liečbu.

Výskumné úsilie v oblasti drog bude na úrovni EÚ pokračovať. Horizont 2020, Rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a program Spravodlivosť (2014 – 2020) budú hlavnými nástrojmi EÚ na podporu výskumu v tejto oblasti.

V roku 2016 sa bude konať mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o drogách, ktoré bude míľnikom v ďalšom rozvoji politiky, ktorá ovplyvňuje životy miliónov ľudí na celom svete. Model, ktorý bude EÚ podporovať aj na tomto mimoriadnom zasadnutí, je založený na integrovanom a vyváženom prístupe, ktorý sa opiera o vedecké dôkazy. EÚ túto príležitosť využije aj na podporu humánnejšej medzinárodnej politiky v oblasti drog zameranej na verejné zdravie. Je mimoriadne dôležité, aby na mimoriadnom zasadnutí EÚ hovorila jedným hlasom.

Ako sa stanovuje v Protidrogovej stratégii EÚ, v roku 2016 Európska komisia vykoná komplexné hodnotenie svojej protidrogovej stratégie a akčného plánu. Hodnotenie sa bude týkať účinku vykonávania protidrogovej stratégie EÚ, a to v rámci EÚ aj mimo nej. Na základe jeho výsledkov Komisia rozhodne, či predloží návrh nového akčného plánu na obdobie rokov 2017 – 2020.

(1)

Európska správa o stave drogovej problematiky z roku 2015, EMCDDA.

(2)

Správy EMCDDA.

(3)

COM(2015) 185.

(4)

Všeobecná správa o činnosti Europolu za rok 2014.

(5)

Priebežné hodnotenie SOCTA 2015: Aktualizácia informácií o závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ, Europol, marec 2015.

(6)

Spoločná správa EMCDDA a Europolu: Správa o trhu s drogami v EÚ: strategická analýza, 2013.

(7)

Globálna správa o drogách za rok 2015, Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC).

(8)

Jednotný dohovor o omamných látkach z roku 1961, Dohovor o psychotropných látkach z roku 1971 a Dohovor proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami z roku 1988.

(9)

Ú. v. EÚ C 402, 29.12.2012, s. 1.

(10)

Ú. v. EÚ C 351, 30.11.2013, s. 1.

(11)

Príspevok zahŕňal výsledky prieskumu medzi členskými štátmi o otázkach zneužívania a závislosti na liekoch, ktorý v apríli 2015 vykonalo predsedníctvo Rady. Hoci prieskum nie je súčasťou časového rámca na obdobie 2013 – 2014, jeho výsledky sa v tejto správe používajú, pretože odrážajú súčasný stav v členských štátoch, pokiaľ ide o opatrenia 4 a 50 akčného plánu EÚ na boj proti drogám. Tento súčasný stav je relevantný aj pre obdobie 2013 – 2014.

(12)

Do prieskumu sa zapojili všetky členské štáty.

(13)

Na dotazník odpovedali organizácie z Francúzska, Grécka, Holandska, Litvy, Luxemburska, Maďarska, Portugalska, Slovinska, Španielska, Švédska a Talianska. Niektoré z týchto organizácií sú siete/zastrešujúce organizácie, ktoré zastupujú niekoľko ďalších organizácií pôsobiacich v tejto oblasti v tej istej alebo v iných krajinách.

(14)

Bleskový prieskum Eurobaromer 401 z roku 2014 „Mládež a drogy“.

(15)

http://www.emcdda.europa.eu/data/2014

(16)

Správy EMCDDA.

(17)

Zneužívanie návykových látok zahŕňa alkohol, tabak a drogy. Informácie poskytlo centrum EMCDDA.

(18)

Stratégie „selektívnej prevencie“ sa zameriavajú na cieľové podskupiny populácie, ktoré sa považujú za ohrozené rizikom zneužívania návykových látok na základe príslušnosti k istému segmentu obyvateľstva, ako napr. mladiství páchatelia, študenti, ktorí predčasne ukončili štúdium, alebo študenti, ktorí štúdium nezvládajú. Rizikové skupiny sa určujú na základe sociálnych, demografických alebo environmentálnych rizikových faktorov, ktoré sa spájajú so zneužívaním návykových látok, pričom cieľové podskupiny môžu byť vymedzené podľa veku, pohlavia, rodinného zázemia alebo miesta bydliska, ako napríklad zanedbané štvrte alebo štvrte s vysokým výskytom užívania drog alebo obchodovania s nimi.

(19)

„Indikovaná prevencia“ sa zameriava na zraniteľných jednotlivcov a pomáha im pri riešení a zvládaní individuálnych osobnostných čŕt, na základe ktorých sú viac zraniteľní eskaláciou užívania drog.

(20)

Benzodiazepíny predstavujú skupinu bežne predpisovaných liekov so širokou škálou klinického použitia vrátane liečenia úzkosti, nespavosti a zvládania odvykania od alkoholu. Príklady takýchto liekov sú: diazepam, klonazepam, alprazolam a oxazepam.

(21)

  Zneužívanie benzodiazepínov u vysokorizikových užívateľov opiátov v Európe. Správa EMCDDA, 2015 .

(22)

Predpísaných lekárom, prípadne voľne dostupných.

(23)

V zmysle opatrenia 5 akčného plánu EÚ na boj proti drogám. Podrobnejšie informácie sú uvedené v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

(24)

O ambulantného pacienta ide v prípade, ak nie je hospitalizovaný 24 a viac hodín, alebo ak s cieľom diagnostiky a liečby navštevuje nemocnicu, kliniku alebo pridružené zariadenie. Údaje oznámilo centrum EMCDDA.

(25)

Dôvodom je, že v mnohých krajinách môžu špecializované centrá predpísať substitučnú liečbu závislosti od opioidov. Informácie poskytlo centrum EMCDDA.

(26)

 Podľa správy o súčasnom stave a plnení odporúčania Rady z roku 2003 o prevencii a znižovaní zdravotnej ujmy súvisiacej s drogovou závislosťou v EÚ a kandidátskych krajinách, Gesundheit Österreich & Sogeti, 2013.

(27)

V rámci tzv. nízkoprahových programov sa kladú minimálne požiadavky na pacienta, pričom služby sa poskytujú bez toho, aby sa kontrolovalo užívanie drog a poradenstvo sa poskytuje len na základe požiadavky.

(28)

Pozri poznámku č. 26.

(29)

Správy EMCDDA.

(30)

 Odpovede na dotazníky doplnené údajmi zo správy EMCDDA „Pohľady na drogy. Priestory na používanie drog: prehľad poskytovania a dôkazy“ , 2015.

(31)

Naloxón je liek na vyváženie účinkov opioidov najmä pri predávkovaní. Centrum EMCDDA uvádza, že niektoré naloxónové programy sú obmedzené rozsahom aj časom. V jednej krajine existujú programy distribúcie naloxónu vysokorizikovým používateľom v spoločnosti a väzňom po prepustení z väzenia.

(32)

Správy EMCDDA.

(33)

Správa EMCDDA o drogách za rok 2015.

(34)

Hoci v niektorých krajinách ide len o niektoré väznice.

(35)

Podľa centra EMCDDA.

(36)

 Správy EMCDDA

(37)

 Správy Europol

(38)

Tamtiež, poznámka pod čiarou č. 4.

(39)

Ôsme hodnotenie rizika (v súvislosti s 4-metylamfetamínom) vykonalo centrum EMCDDA a Europol v roku 2012.

(40)

. Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1876 z 8. októbra 2015 o podrobení 5-(2-aminopropyl)indolu kontrolným opatreniam; Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1874 z 8. októbra 2015 o podrobení 4-metylamfetamínu kontrolným opatreniam; Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1875 z 8. októbra 2015 o podrobení 4-jód-2,5-dimetoxy-N-(2-metoxybenzyl)fenetylamínu (25I-NBOMe), 3,4-dichlór-N-[[1-(dimetylamino)cyklohexyl]metyl]benzamidu (AH-7921), 3,4-metyléndioxypyrovalerónu (MDPV) a 2-(3-metoxyfenyl)-2-(etylamino)cyklohexanónu (metoxetamínu) kontrolným opatreniam; Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1873 z 8. októbra 2015 o podrobení 4-metyl-5-(4-metylfenyl)-4,5-dihydrooxazol-2-amínu (4,4′-DMAR) a 1-cyklohexyl-4-(1,2-difenyletyl) piperazínu (MT-45) kontrolným opatreniam.

(41)

V rozsudku Súdneho dvora zo 16. apríla 2015 vo veci C-317/13 a veci C-679/13 sa vyžaduje, aby Rada s Európskym parlamentom konzultovala pred prijatím rozhodnutí o zákaze nových psychoaktívnych látok. Rada preto po konzultácii s Európskym parlamentom musela znovu prijať všetky rozhodnutia prijaté alebo pripravené na prijatie pred rozsudkom SD. Stalo sa tak v októbri 2015.

(42)

Balík tvoria tieto právne predpisy: návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nových psychoaktívnych látkach a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „droga“.

(43)

Na základe rámcového rozhodnutia Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 59) a rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov (Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 45).

(44)

Ako napríklad leteckými spoločnosťami, expresnými leteckými kuriérmi, spoločnosťami lodnej dopravy, prístavnými orgánmi a spoločnosťami chemického priemyslu.

(45)

Databáza EÚ o prekurzoroch drog.

(46)

 Správy EMCDDA.    

(47)

Napr. profesionálni poskytovatelia služieb v oblasti drog, mimovládne organizácie aktívne v oblasti protidrogovej politiky, mimovládne organizácie zastupujúce záujmy jednotlivých zainteresovaných strán v oblasti drog (užívateľov drog, príbuzných a pod.) a vedecká komunita.

(48)

Správy EMCDDA.

(49)

V rokoch 2013 až 2014 sa nové alebo aktualizované stratégie prijali v Turecku, Čiernej Hore a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a Srbsku.

(50)

Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku.

(51)

EÚ mala sedem osobitných dohôd o kontrole prekurzorov v Latinskej Amerike: s Bolíviou, Čile, Kolumbiou, Ekvádorom, Mexikom, Peru a Venezuelou.

(52)

V Bolívii, Peru, Brazílii, Ekvádore a Kolumbii.

(53)

 COPOLAD sa začal realizovať v roku 2010 a bol v plnej výške financovaný EÚ, pričom celkový rozpočet predstavoval 6,5 milióna EUR. V roku 2014 bol projekt predĺžený na roky 2016 – 2019. V druhej fáze bude príspevok EÚ predstavovať 10 miliónov EUR. Zmluva o grante na vykonávanie projektu COPOLAD bola podpísaná s konzorciom, ktoré vedie Španielsko, a zahŕňa partnerov z Európy, Latinskej Ameriky, pridružené subjekty z Kostariky, Poľska, Ekvádoru, Mexika a Rumunska, organizáciu CICAD (Medziamerickú komisiu na kontrolu zneužívania drog), IDPC (Medzinárodné konzorcium protidrogovej politiky), EMCDDA (Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť), PAHO (Panamerickú zdravotnícku organizáciu) a RIOD (Red Iberoamericana de ONGs que trabajan en Drogodependencias). https://ec.europa.eu/europeaid/regions/latin-america/copolad-cooperation-programme-between-latin-america-and-european-union-drugs_en

(54)

  http://www.cocaineroute.eu/  

(55)

  https://www.fight-trafficking.eu/

(56)

Konzorcium EÚ pod vedením Nemecka. Vzťahuje sa na tieto krajiny Strednej Ázie: Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan. EÚ na program vyčlenila 20,7 milióna EUR na obdobie rokov 2001 – 2013.

(57)

Program riadenia hraníc v Strednej Ázii. EÚ na program BOMCA vyčlenila 33,6 milióna EUR na roky 2003 – 2014. Jedna zložka sa zameriava na posilňovanie kapacít organizácií, ktoré pracujú na hraniciach, na boj s drogami.

(58)

Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov.

(59)

Hlavnými príjemcami boli Afganistan, Mjanmarsko/Barma, Laos, Bolívia, Kolumbia, Peru a Ekvádor

(60)

Hlavnými príjemcami boli Latinská Amerika, stredná a juhovýchodná Ázia, africké krajiny, krajiny západného Balkánu, južného Stredozemia a východnej Európy.

(61)

Hlavnými príjemcami boli krajiny Afriky, karibskej oblasti, Južnej Ameriky, západného Balkánu, Strednej Ázie a východnej Európy.

(62)

Išlo o osobitný program Predchádzanie a boj proti trestnej činnosti (ISEC), program Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP) a program Spravodlivosť, v rámci ktorých sa financovali tieto projekty: projekt LEADER na posilnenie ekonomických analýz nezákonných drog (Nadácia pre klinický biomedicínsky výskum v Barcelone), výskum prevencie a liečby hepatitídy C (Univerzita v Bristole), výskumný projekt CASSANDRA týkajúci sa dodávateľského reťazca a šírenia nových psychoaktívnych látok (King’s College London), projekt PREDICT – predvídanie rizík objavujúcich sa liekov v in silico a klinickej toxikológii (Univerzita v Maastrichte).

(63)

Vrátane zdravotníkov, mimovládnych organizácií, policajtov, diplomatov, učiteľov a vychovávateľov, sociálnych pracovníkov, výskumných pracovníkov a tvorcov politík, analytikov rizík, manažérov programov psychosociálnej rehabilitácie, príslušníkov colnej správy a colných psov, sudcov, advokátov a správcov väzníc.