V Bruseli8. 10. 2015

COM(2015) 505 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o opatreniach prijatých v nadväznosti na absolutórium za rozpočtový rok 2013 (zhrnutie)

{SWD(2015) 194 final}
{SWD(2015) 195 final}


Správa o opatreniach prijatých v nadväznosti na požiadavky Európskeho parlamentu uvedené v jeho uzneseniach o udelení absolutória a na požiadavky Rady uvedené v jej odporúčaní na udelenie absolutória za rozpočtový rok 2013

Predbežné pripomienky

Toto je správa Komisie Európskemu parlamentu (EP) a Rade o opatreniach prijatých v nadväznosti na uznesenia EP o udelení absolutória 1 a odporúčanie Rady 2 za rozpočtový rok 2013 podľa článku 319 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), článku 166 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článku 119 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách 9. Európskeho rozvojového fondu (ERF) a článku 144 nariadenia o rozpočtových pravidlách 10. ERF.

Je to prvá správa predložená Komisiou, ktorá nastúpila do úradu 1. 11. 2014. Nová Komisia presadzuje cielenejší program podľa politických priorít, ktoré stanovil predseda Juncker, a pripisuje osobitný význam zásade riadneho finančného hospodárenia.

Komisia dôkladne preskúmala obavy EP a Rady, ktoré vyjadrili v absolutóriu za rok 2013.

Vo všeobecnom uznesení EP o udelení absolutória je zdôraznených niekoľko otázok, ako napríklad potrebné zlepšenia v rámci zdieľaného hospodárenia, zjednodušenie, výkonnosť, ako aj iné osobitné body. Tieto požiadavky boli počas postupu udelenia absolutória v rozsiahlej miere prediskutované, a to najmä so spravodajcom a s členmi Výboru pre kontrolu rozpočtu (CONT). V liste podpredsedníčky Georgievovej 3 Komisia preukázala svoj formálny záväzok vykonávať v plnom rozsahu a včas súbor krokov a opatrení týkajúcich sa zistených problémov.

Odporúčanie Rady obsahuje aj dôležité otázky týkajúce sa potreby zlepšenia v rámci zdieľaného hospodárenia, zjednodušenia a výkonnosti.

V tomto oznámení sa berie do úvahy uvedený záväzok, pričom tam, kde je to potrebné a boli už vykonané ďalšie opatrenia, sa poskytuje aktualizácia situácie. Priložené sú k nemu dva pracovné dokumenty útvarov Komisie, ktoré obsahujú odpovede na 319 špecifických požiadaviek týkajúcich sa absolutória zo strany Európskeho parlamentu a 75 špecifických požiadaviek zo strany Rady.

Komisia súhlasí so začatím nových opatrení v nadväznosti na 139 požiadaviek (115 požiadaviek zo strany EP a 24 zo strany Rady). Domnieva sa, že v prípade 218 požiadaviek (168 zo strany EP a 50 zo strany Rady) sa už požadované opatrenia uskutočnili alebo sa uskutočňujú, hoci v niektorých prípadoch bude potrebné posúdiť výsledky opatrení. Napokon, z dôvodov súvisiacich s existujúcim právnym a rozpočtovým rámcom, inštitucionálnymi výsadami Komisie alebo jej úlohami, Komisia nemôže prijať 37 požiadaviek (36 zo strany EP 4 a 1 zo strany Rady 5 ). Podrobné odôvodnenie je uvedené v dvoch priložených pracovných dokumentoch útvarov Komisie.

1.    Zlepšenia v rámci zdieľaného hospodárenia

1.1.Vznesenie výhrad k „vyhláseniu o vierohodnosti“ generálnych riaditeľov v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, regionálnej politiky a zamestnanosti a sociálnych vecí (body 1 – 4)

Komisia sa domnieva, že výhrady potvrdzujú dobré fungovanie zavedených kontrolných postupov v Komisii a členských štátoch. Počet výhrad vo výročných správach o činnosti (21 v roku 2013) je výsledkom lepšieho a cielenejšieho prístupu Komisie, okrem iného v dôsledku pokračujúcej prísnej politiky prerušenia a pozastavenia platieb, a nie z dôvodu zhoršenia kontrolných systémov alebo nedostatočnej zodpovednosti. Výhrady sú vo všeobecnosti spojené s akčnými plánmi, ktoré Komisia dôsledne kontroluje.

Skutočnosť, že Komisia systematicky zisťuje nedostatky a riziká, prijíma opatrenia a predkladá správy o dosiahnutom pokroku, umožňuje EP neustále monitorovať situáciu a vývoj kvality finančného hospodárenia.

Preventívne, zisťovacie a nápravné opatrenia zavedené Komisiou na základe viacročných systémov dohľadu a kontroly poskytujú primerané uistenie, že rozpočet EÚ je primerane chránený pred nezákonnými výdavkami a rizikami vyplývajúcimi z nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly členských štátov.

1.2.Reťazec jednotného auditu a zodpovednosť Komisie a členských štátov (body 44, 47)

Komisia pracuje na vytvorení účinného „reťazca jednotného auditu“, ktorý je hlavným motívom veľkej časti uznesenia.

Hlavnými zdrojmi uistenia Komisie, že zdroje boli použité v súlade s právnym rámcom a so zásadami riadneho finančného hospodárenia, sú v tejto súvislosti výsledky jej vlastných auditov, auditov Európskeho dvora audítorov a správy, ktoré poskytol úrad OLAF, ako aj informácie predložené národnými orgánmi, najmä stanoviská audítorov a kontrolné štatistiky o mierach chybovosti, ktoré sa predkladajú ako súčasť každoročných kontrolných správ a auditov vnútroštátnych systémov predkladaných počas roka.

Dôležitým aspektom jednotného auditu je vyhlásenie hospodáriaceho subjektu, ktorým sa pre členské štáty zavádza zvýšená povinnosť podávania správ, podpísané riaditeľmi alebo vedúcimi agentúr alebo orgánov. Súčasťou tohto vyhlásenia bude správa obsahujúca zhrnutie všetkých výsledkov vykonaných kontrol a auditov, ako aj prijatých alebo plánovaných nápravných opatrení. Ďalším významným prvkom jednotného auditu by však mohlo byť vydanie národného vyhlásenia (článok 59 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách).

Na žiadosť predložiť odporúčanie na podporu používania takýchto národných vyhlásení by Komisia, ktorá potvrdzuje odporúčania medziinštitucionálnej pracovnej skupiny 6 , chcela zdôrazniť, že iné opatrenia predstavujú vhodnejší spôsob na podporu ich používania, ako napríklad zahrnutie informácií do verejných dokumentov, ako sú výročné správy o činnosti Komisie, zhromažďovanie najlepších postupov, informačné stretnutia na príslušných fórach alebo podpora národných vyhlásení pre ministrov financií, národné parlamenty a najvyššie kontrolné inštitúcie.

Pokiaľ ide o žiadosť EP o uverejnenie národných vyhlásení, ročných súhrnov a vyhlásení o hospodárení, Komisia zdôrazňuje, že nemá právo zverejňovať takéto dokumenty.

1.3.Spoľahlivosť informácií poskytnutých členskými štátmi (body 24 – 25, 49 – 50)

Komisia zastáva názor, že nespoľahlivosť niektorých prvostupňových kontrol vykonávaných členskými štátmi neznižuje dôveryhodnosť výročných správ o činnosti. V skutočnosti má dobrý prehľad a svoju istotu zakladá na obsiahlom a spoľahlivom procese zahŕňajúcom niekoľko stupňov kontrol:

– kontroly prvého stupňa, pri ktorých sa overujú všetky výdavky pred ich vykázaním Komisii,

– kontrola druhého stupňa vykonávaná certifikačným orgánom (audítorom) pred predložením účtov Komisii,

– tretí stupeň kontroly zahŕňajúci audity projektov a zavedených postupov,

– a vlastné kontroly Komisie zamerané na vnútroštátne vykonávacie a kontrolné orgány alebo priamo na projekty, ktoré sú založené na posúdení 15 kľúčových požiadaviek.

Aby mala Komisia väčšiu istotu, zohľadňuje výsledky práce na všetkých týchto stupňoch kontroly, ako aj výsledky auditu Európskeho dvora audítorov a vyšetrovaní úradu OLAF.

Kontroly sú navyše časovo rozložené, pričom niektoré kontroly sa uskutočňujú až po osvedčení výdavkov Komisii. V čase uzávierky sa vykonáva najmä záverečné posúdenie zvyškového rizika, a teda úspechu realizácie.

Domnieva sa, že informácie uvedené vo výročných správach o činnosti, v súhrnnej správe, v oznámení o ochrane rozpočtu EÚ a v ročnej účtovnej závierke poskytujú primeraný základ pre posúdenie nápravných schopností zavedených systémov.

Opatrný prístup prijatý v oznámení o ochrane rozpočtu EÚ 7 nemožno chápať v tom zmysle, že členské štáty uviedli nespoľahlivé informácie. Pripomienka Komisie sa týka postupov niektorých certifikačných orgánov, ktoré nahlasujú ako finančné opravy aj čísla, ktoré zahŕňajú finančné opravy zo strany členských štátov a Komisie. Komisia preto od čísel vykázaných členskými štátmi systematicky odpočítava sumu, ktorá sa rovná opravám Komisie, s cieľom vyhnúť sa dvojitému započítaniu.

GR REGIO a GR EMPL prijímajú opatrenia na zabezpečenie spoľahlivosti informácií o finančných opravách, ktoré predkladajú členské štáty. Opatrenia sa zakladajú na:

výsledkoch každoročného posúdenia rizika pre údaje zaslané členskými štátmi,

kontaktoch s certifikačnými orgánmi s cieľom objasniť predložené údaje v prípade zistenia nezrovnalostí,

vykonávaní auditov na mieste na overenie účtovného systému certifikačného orgánu a spoľahlivosti predložených údajov o finančných opravách na základe výsledkov posúdenia rizika. Rozsah týchto auditov sa v roku 2014 zvýšil s cieľom získať väčšiu istotu.

V súvislosti s požiadavkou na zavedenie postupov prepájajúcich nápravné opatrenia s pôvodným rokom platby Komisia poukazuje na to, že v programovom období rokov 2007 – 2013 je v prvom rade zodpovednosťou členských štátov, aby zaviedli riadne postupy na potvrdenie času, pôvodu a výšky nápravných opatrení.

Komisia vždy uvádzala, že prepojenie opráv s pôvodným rokom platby nie je možné.

V prípade, že Komisia na základe svojho posúdenia a analýzy usúdi, že údaje z členského štátu nie sú správne, bude to jasne zverejnené v príslušnej výročnej správe o činnosti jej útvarov.

V súvislosti s požiadavkou, aby generálni riaditelia vo svojich výročných správach o činnosti uvádzali miery chybovosti oznámené členskými štátmi a opravy vykonané Komisiou, pripomína, že tieto informácie v súčasnosti poskytujú generálni riaditelia pre všetky operačné programy, ktorých sa týkajú výhrady. Od roku 2014 sa tento postup rozšíril ad hoc na všetky operačné programy.

1.4. Súhrnná správa a výročná správa o činnosti (body 26 – 27, 217 – 218)

V reakcii na žiadosť EP Komisia objasnila výpočet sumy vystavenej riziku v súhrnnej správe za rok 2014 8 a uviedla aj odhadovaný vplyv nápravných opatrení.

V súvislosti s požiadavkou vydať v súhrnnej správe riadne „vyhlásenie o vierohodnosti“ Komisia zdôrazňuje, že v súlade s potrebou posilniť finančnú kontrolu ako jednou z kľúčových priorít jej administratívnej reformy a konsolidačných činností od roku 2000 rámec riadenia (najmä článok 66 ods. 9 nariadenia o rozpočtových pravidlách) dal generálnym riaditeľom plnú moc a preniesol na nich osobnú zodpovednosť za finančné riadenie. Z toho dôvodu manažérska zodpovednosť generálnych riaditeľov zabezpečuje potrebnú kontinuitu a udržateľnosť štruktúry predkladania účtov.

Komisia pripomína, že kolégium preberá politickú zodpovednosť na základe článku 317 ZFEÚ prijatím každoročnej súhrnnej správy, ktorá je zhrnutím výročných správ o činnosti za predchádzajúci rok (článok 66 ods. 9 nariadenia o rozpočtových pravidlách). Domnieva sa, že kombinácia výročných správ o činnosti a súhrnnej správy spĺňa ciele vnútornej a vonkajšej zodpovednosti.

V súvislosti so žiadosťou EP o objasnenie štandardných pokynov pre výročné správy o činnosti (možné nepriaznivé stanovisko, mechanizmus sankcií) Komisia zdôrazňuje, že súčasné pokyny už umožňujú povoľujúcim úradníkom vymenovaným delegovaním dospieť k záveru, že nemajú primeranú istotu, že zavedené kontrolné postupy poskytujú potrebné záruky o zákonnosti a správnosti príslušných transakcií.

Pokiaľ ide o mechanizmus sankcií, v nariadení o rozpočtových pravidlách aj v služobnom poriadku sa v súčasnosti už stanovuje, že povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním podlieha disciplinárnemu konaniu a má finančnú zodpovednosť v prípade akejkoľvek nezákonnej činnosti, podvodu alebo korupcie.

2.    Zjednodušenie

Právny rámec na roky 2014 – 2020 poskytuje základ pre ďalšie zjednodušenie prostredníctvom zavedenia opatrení, ako je menší počet programov, zosúladenie ustanovení medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a inými nástrojmi EÚ, posilnenie možností zjednodušeného vykazovania nákladov alebo zavedenie spoločných akčných plánov a zníženie záťaže spojenej s auditom v súlade so zásadou proporcionality.

V oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka nový právny rámec obsahuje zjednodušujúce prvky, ako je schéma pre malých poľnohospodárov alebo paušálne náklady a jednorazové platby na rozvoj vidieka. Keďže sú však mnohé z týchto prvkov pre členské štáty dobrovoľné, ich účinok v praxi závisí od vnútroštátnych vykonávacích rozhodnutí. Navyše niektoré prvky, ktoré zaviedli spoluzákonodarcovia v priebehu legislatívneho postupu, skomplikovali pôvodné návrhy Komisie. Komisia okrem toho začala proces preverovania zameraný na zjednodušenie, ktorého výsledky budú čoskoro oznámené príslušným zainteresovaným stranám.

Pokiaľ ide o politiku súdržnosti, členské štáty dostali možnosť využiť širokú škálu príležitostí na zjednodušenie, ktoré teraz musia prevziať a zároveň zabrániť tzv. „pozlacovaniu“. V rovnakom duchu bolo nedávno zjednodušené verejné obstarávanie a pravidlá štátnej pomoci, a to prostredníctvom zlepšených právnych predpisov, ktoré by po úplnom nadobudnutí účinnosti mali prispieť k zníženiu chybovosti. Komisia okrem toho prijala politickú iniciatívu na zriadenie skupiny expertov, ktorí majú vykonávať nezávislé posúdenie prijímania zjednodušení členskými štátmi a identifikovať ďalšie možnosti zjednodušenia pravidiel. Komisia 10. júla 2015 prijala rozhodnutie o zriadení skupiny na vysokej úrovni zloženej z nezávislých odborníkov na monitorovanie zjednodušenia pre príjemcov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, o ktorom informovala komisárka pre regionálnu politiku Corina Crețu 9. júna 2015. Účelom skupiny je posúdiť, ako členské štáty využívajú príležitosti na zjednodušenie prístupu k fondom a ich používania, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie príjemcov.

Od roku 2016 bude uvedená do prevádzky elektronická správa politiky súdržnosti. Regulačným rámcom na obdobie rokov 2014 – 2020 sa posilňuje možnosť použitia zjednodušeného vykazovania nákladov a stanovujú sa nové zjednodušené nástroje, napríklad spoločné akčné plány, ktoré sú úplne vymedzené v zmysle výstupov a výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť, a realizované prostredníctvom zjednodušeného vykazovania nákladov. Komisia má v úmysle predložiť Európskemu parlamentu a Rade do konca roka 2015 správu o prieskume aktuálneho stavu zjednodušenia.

Zjednodušeným vykazovaním nákladov a harmonizáciou pravidiel medzi fondmi sa znižuje administratívne zaťaženie príjemcov a riziko chyby. Zjednodušenie teda pomáha zamerať úsilie na dosiahnutie výsledkov projektov a programov.

Komisia bude monitorovať vykonávanie prvkov zjednodušenia v každej oblasti politiky a do konca roka 2015 zefektívni tieto samostatné iniciatívy prostredníctvom hodnotiacej tabuľky administratívneho zjednodušenia.

Komisia zohľadní výsledky tohto monitorovania a koordinačnej činnosti v hodnotení v polovici trvania viacročného finančného rámca (očakáva sa koncom roka 2016) a v nasledujúcej revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.    Výkonnosť (body 303 – 310)

Nová generácia výdavkových programov VFR na obdobie rokov 2014 – 2020 prispeje k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020, pretože je viac zameraná na výkon, ako je podrobne opísané v liste podpredsedníčky Georgievovej uvedenom vyššie.

Po uznesení EP z 3. 12. 2013 o „integrovanom rámci vnútornej kontroly“ (bod 40) 9 Komisia podnikla potrebné kroky, aby bola v priebehu roka 2015 vytvorená medziinštitucionálna pracovná skupina pre rozpočtovanie založené na výkonnosti.

EP požaduje, aby mal plán riadenia generálnych riaditeľov obmedzený počet cieľov, ktoré vykazujú vo výročnej správe o činnosti. Komisia zdôrazňuje, že výročné správy o činnosti za rok 2013 obsahovali pokrok v dosahovaní míľnikov a dlhodobých cieľov vymedzených v plánoch riadenia na rok 2013 a obsahovali aj zhrnutie vykonaných hodnotení a auditov výkonnosti.

V uznesení sa požaduje, aby súčasťou ďalšej hodnotiacej správy boli dve analýzy týkajúce sa efektívnosti, účinnosti a výsledkov dosiahnutých v oblasti rastu a pracovných miest prostredníctvom investičného plánu 10 a plánu pre rast a zamestnanosť.

V prvom prípade, a po dohode dosiahnutej medzi EP a Radou (5. 6. 2015), Komisia predloží: hodnotenie použitia a fungovania záruky EÚ spolu so stanoviskom Európskeho dvora audítorov a b) správu obsahujúcu nezávislé hodnotenie uplatňovania nariadenia.

V druhom prípade Komisia poukazuje na to, že hodnotiaca správa poskytuje údaje o pláne pre rast a zamestnanosť, ktorý Európska rada prijala v júni 2012, pokiaľ ide o opatrenia financované z rozpočtu EÚ.

Ďalšie dve žiadosti sa týkajú koordinácie vo vnútornej organizácii Komisie. Komisia vo svojich nových pracovných metódach stanovuje, ako zabezpečí, aby jej činnosť spadala do kľúčových oblastí politických usmernení v rámci útvarov Komisie a zamýšľa vybudovať silnejšiu kultúru založenú na výkonnosti vo vzťahu k rozpočtu EÚ. Okrem toho sú politiky EÚ riadené a koordinované so zreteľom na prierezovú povahu činností GR.

V tejto súvislosti bola vytvorená sieť komisárov zameraná na rozpočet EÚ v súvislosti s výsledkami.

4.    Špecifické otázky

4.1    Konflikt záujmov (bod 56)

Pokiaľ ide o žiadosť EP o preskúmanie súčasnej situácie právnych predpisov členských štátov v tejto oblasti, Komisia pripomína, že vo všeobecnosti patrí predchádzanie konfliktom záujmov na vnútroštátnej úrovni do právomoci členských štátov, a to aj vtedy, ak sa možný konflikt záujmov týka riadenia finančných prostriedkov z rozpočtu Únie.

Pokiaľ ide o výzvu na predloženie odporúčaní alebo právne záväzných riešení, Komisia pripomína, že už existujú právne predpisy 11 na prevenciu konfliktu záujmov pri vykonávaní rozpočtu EÚ v zdieľanom hospodárení.

Najmä pokiaľ ide o ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách, je na členských štátoch, aby urobili potrebné opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov v riadiacich a kontrolných činnostiach.

V nariadení o spoločných ustanoveniach sa navyše stanovuje, že operačný program zabezpečí primerané oddelenie funkcií v prípade, ak je riadiaci orgán zároveň prijímateľom.

V rovnakom duchu sa v pravidlách verejného obstarávania stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby verejní obstarávatelia prijali vhodné opatrenia na účinné predchádzanie konfliktom záujmov vznikajúcim pri vykonávaní postupov obstarávania, ich identifikáciu a nápravu, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a zaistilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými hospodárskymi subjektmi.

4.2.    Predvstupové predbežné financovanie (bod 215)

V súvislosti so zúčtovaním deviatich transakcií týkajúcich sa národných programov predvstupovej pomoci Komisia zdôrazňuje, že boli ovplyvnené len dočasnou chybou v účtovných postupoch. Komisia neustále tvrdí, že táto chyba nemá vplyv na spoľahlivosť účtov, ani na zákonnosť a správnosť príslušných transakcií.

Navyše sa v uvedenom odseku len čiastočne odzrkadľujú závery Európskeho dvora audítorov a príslušné odpovede Komisie vo výročnej správe Európskeho dvora audítorov za rok 2013.

Pokiaľ ide súlad postupov GR pre rozšírenie s článkom 88 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkom 100 pravidiel jeho uplatňovania, Komisia zdôrazňuje, že tieto ustanovenia sa týkajú konkrétne potvrdenia výdavkov, čo sa v žiadnej z týchto transakcií neudialo. Z toho dôvodu Komisia nesúhlasí s tvrdením, že článok nebol dodržaný: v žiadnej fáze sa s krajinou prijímajúcou pomoc neuskutočnila žiadna komunikácia o týchto transakciách, ktorá by naznačovala, že Komisia potvrdila príslušné výdavky.

Komisia konštatuje, že dočasné účtovné postupy boli platné iba dva roky a v treťom roku boli zrušené. Generálne riaditeľstvo teraz s príslušnými prijímajúcimi krajinami zaviedlo systém na zabezpečenie toho, aby uznávanie nákladov v účtovných záznamoch bolo úplne v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

4.3.    Medzinárodná riadiaca skupina (body 234 – 235)

V uznesení sa požadujú dôvody týkajúce sa úniku záverečnej správy úradu OLAF o medzinárodnej riadiacej skupine, ako aj prijatie rozhodnutia o právnom postavení tejto organizácie. V medziach dôvernosti bude Komisia informovať EP o výsledkoch svojich vyšetrovaní okolností údajného neoprávneného úniku.

Pokiaľ ide o právne postavenie medzinárodnej riadiacej skupiny, Komisia už jasne uviedla, že vzhľadom na nové skutočnosti uvedené v záverečnej správe úradu OLAF nebude podpisovať ďalšie dohody s touto skupinou v rámci osobitného postupu uplatniteľného na medzinárodné organizácie, kým medzinárodná riadiaca skupina neobjasní svoje postavenie.

Komisia by chcela pripomenúť, že v nariadení o rozpočtových pravidlách a pravidlách jeho uplatňovania sa poskytuje jasný právny rámec pre udeľovanie grantov bez výzvy na predloženie návrhov a zadávanie zmlúv o verejnom obstarávaní v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia (v priamom hospodárení). V právnych základoch sa uvádzajú konkrétne situácie, v ktorých možno použiť toto priame zadávanie, napríklad humanitárna pomoc, civilná ochrana alebo pomoc v rámci krízového riadenia, núdzové situácie, monopolné situácie, orgány uvedené zákonodarcom v základnom akte alebo konkrétne akcie, ktoré si vyžadujú určitý typ prijímateľa predovšetkým z hľadiska jeho technickej spôsobilosti, vysokého stupňa špecializácie alebo osobitnej administratívnej právomoci. V prípade verejného obstarávania sa vykazuje počet následných rokovacích konaní použitých počas jedného roka, a to podľa článku 53 pravidiel uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách vo výročných správach o činnosti (príloha 3, tabuľky 11 a 12).

Je dôležité poznamenať, že neexistuje spojenie medzi týmito špecifickými situáciami a právnym postavením príjemcu alebo dodávateľa. V týchto konkrétnych prípadoch je nepodstatné, či je subjekt medzinárodnou organizáciou alebo nie: údajná výsada, ktorú by takto subjekt mohol získať, nespočíva v priamom hospodárení, ale skôr v získaní prístupu k predchádzajúcemu spoločnému hospodáreniu, teraz nepriamemu hospodáreniu.

V uznesení sa tiež vyžaduje, aby Komisia informovala EP o vyšetrovaní úradu OLAF, ktoré začalo v roku 2011, a aby mu poskytla zoznam všetkých organizácií, spoločností, iných orgánov alebo osôb, ktoré prijali od Komisie zákazky bez výzvy na predkladanie návrhov, s podrobným opisom ich právneho postavenia.

Pokiaľ ide o prvú žiadosť, Komisia pravidelne informuje predsedu výboru CONT a jeho členov. Pripomína predovšetkým, že 17. 6. 2015 boli predseda a členovia výboru CONT počas schôdze za zatvorenými dverami v hrubých črtách informovaní o opatreniach, ktoré Komisia podnikla v nadväznosti na správu úradu OLAF o medzinárodnej riadiacej skupine. Komisia by rada odkázala na tieto informácie.

V súvislosti s druhou žiadosťou sa Komisia domnieva, že by predstavovalo neprimerané zaťaženie poskytnúť zoznam príjemcov zákaziek zadaných na základe rokovacieho konania alebo priamo udelených grantov a tieto zákazky prepojiť na ich právne postavenie, pretože tieto údaje nie sú ľahko dostupné z centrálnych databáz. Okrem toho, ako je uvedené vyššie, prípady priameho zadávania sú jasne uvedené vo výročných správach o činnosti.

4.4.    Úrad OLAF (body 280 – 287)

Žiadosti Parlamentu v tejto oblasti sa týkajú najmä vzťahov medzi úradom OLAF a jeho dozorným výborom. Komisia môže EP ubezpečiť, že boli riadne zvážené.

Najmä pokiaľ ide o nezávislosť dozorného výboru v súlade s nariadením č. 883/2013, prijal úrad OLAF v rámci svojich možností opatrenia na zabezpečenie nezávislého fungovania a finančnej autonómie dozorného výboru a jeho rozpočtu. Komisia skúma možnosti jeho ďalšieho posilnenia v rámci existujúceho právneho rámca, a to najmä v oblasti ľudských zdrojov a rozpočtového hospodárenia. Európsky parlament bude včas informovaný. Rovnako, pokiaľ ide o požiadavku konzultovať s dozorným výborom pred zmenou pokynov pre zamestnancov týkajúcich sa vyšetrovacích postupov a pred stanovením priorít pre politiky vyšetrovania, úrad OLAF už konzultoval s dozorným výborom svoje usmernenia pre zamestnancov týkajúce sa postupov vyšetrovania a priority pre politiky vyšetrovania v súlade s nariadením č. 883/2013 a pracovnými dojednaniami medzi úradom OLAF a dozorným výborom a zaväzuje sa tak konať aj v budúcnosti.

Pokiaľ ide o vykonávanie odporúčaní dozorného výboru, Komisia môže EP ubezpečiť, že úrad OLAF starostlivo zvážil všetky odporúčania dozorného výboru a do vykonávania mnohých z nich investoval značné zdroje. Rok 2014 bol prvým rokom, v ktorom dozorný výbor sledoval vykonávanie odporúčaní, ktoré vydal v predchádzajúcich rokoch. V súčasnosti sa stanovuje postup, akým sa bude táto kontrola vykonávať v budúcnosti. Úrad OLAF a dozorný výbor spolupracujú s cieľom dosiahnuť v tomto ohľade dobrú spoluprácu. Zákonnosť vyšetrovaní otvorených úradom OLAF v súvislosti s jeho reorganizáciou 1. 2. 2012 bola posúdená v správe dozorného výboru č. 3/2014 z 20. 1. 2015. Úrad OLAF predložil svoje pripomienky k správe dozorného výboru 9. 2. 2015 a tie boli pripojené k správe dozorného výboru odoslanej inštitúciám 12. 2. 2015. Štatistiky o trvaní vyšetrovaní úradu OLAF uvádza úrad OLAF vo svojich výročných správach. Generálny riaditeľ úradu OLAF okrem toho požiadal dozorný výbor, aby vydal komplexné stanovisko k štatistikám úradu OLAF. Dozorný výbor zaradil toho stanovisko do svojho pracovného programu na rok 2015.

* * *

(1) Absolutórium udelené pre všeobecný rozpočet za rok 2013, osobitné správy Európskeho dvora audítorov v súvislosti s absolutóriom udeleným Komisii, absolutóriom udeleným ERF a absolutóriom udeleným agentúram. Dokumenty s referenčnými číslami P8_TA-PROV(2015)0118, P8_TA-PROV(2015)0119, P8_TA-PROV(2015)0120 a P8_TA-PROV(2015)0130 sú dostupné na tejto internetovej adrese: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=20150429&secondRef=TOC&language=sk.
(2) Dokumenty s referenčnými číslami 5303/15 ADD 1, 5303//1/15 REV 1, 5304/15, 5305/15, 5305/15 ADD1, 5306/15, 5306/15 ADD 1, 5549/15 sú uverejnené na adrese: http://www.europarl.europa.eu/committees/sk/cont/discharge-2013.html
(3)

     Ares(2015)971353, 4.3.2015.

(4)

     Pozri body 2, 10, 12, 26 – 27, 34 – 35, 40, 44 – 45, 58, 91, 94, 103, 110, 137 – 138, 141, 143 – 144, 148, 152, 156,    169, 218, 222, 224, 268-269, 271, 282-283, 290, 294 – 295, 297 pracovného dokumentu útvarov Komisie o uzneseniach Európskeho parlamentu.

(5)

     Pozri bod 50 pracovného dokumentu útvarov Komisie o odporúčaní Rady.

(6)

     COM(2014)688 final.

(7)

     COM(2014)618 final.

(8)

     COM(2015)279 final.

(9)

     Dostupné na stránke: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P7-TA-2013-0319&language=SK&ring=A7-2013-0189.

(10)

     COM(2015)10 final.

(11)

     Článok 32 ods. 3 a článok 59 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, článok 125 ods. 7 NSU, článok 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní.