EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli10. 7. 2015
COM(2015) 327 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
O PRIJÍMANÍ A POSKYTOVANÍ ÚVEROV EURÓPSKEJ ÚNIE V ROKU 2014
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli10. 7. 2015
COM(2015) 327 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
O PRIJÍMANÍ A POSKYTOVANÍ ÚVEROV EURÓPSKEJ ÚNIE V ROKU 2014
Obsah
1.Úvod
2.Činnosti Európskej únie v oblasti poskytovania úverov
2.1.Nástroj na podporu platobnej bilancie (BOP)
2.2.Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM)
2.3.Nástroj makrofinančnej pomoci (MFP)
2.4.Nástroj Euratomu
3.Činnosti Európskej únie v oblasti prijímania úverov
3.1.Platobná bilancia
3.2.Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM)
3.3.Makrofinančná pomoc
3.4.Euratom
4.Európska investičná banka (EIB)
4.1.Činnosti EIB v oblasti poskytovania úverov
4.2.Činnosti EIB v oblasti prijímania úverov
5.Zaistenie finančnej stability v eurozóne
5.1.Úverový nástroj pre Grécko
5.2.Európsky nástroj finančnej stability (ENSF)
5.3.Európsky mechanizmus stability (EMS)
1.Úvod
Od Komisie sa vyžaduje, aby každý rok informovala Európsky parlament a Radu o využívaní rôznych úverových nástrojov Európskej únie.
V tejto správe sa opisujú činnosti v oblasti poskytovania úverov v rámci každého nástroja, ako aj príslušné činnosti súvisiace s prijímaním úverov.
Tabuľka 1: Vývoj operácií Európskej únie (nesplatené sumy kapitálu v miliónoch EUR)
|
ESUO v likvidácii (1) (2) |
Euratom (1) |
Platobná bilancia |
Makrofinančná pomoc |
EFSM |
Spolu |
||
|
2010 |
219 |
466 |
12 050 |
500 |
13 235 |
||
|
2011 2012 2013 2014 |
225 183 179 192 |
447 423 386 348 |
11 400 11 400 11 400 8 400 |
590 545 565 1 829 |
28 000 43 800 43 800 46 800 |
40 662 56 351 56 330 57 569 |
|
|
(1) Použili sa výmenné kurzy k 31. decembru každého roka. (2) Európske spoločenstvo uhlia a ocele je od roku 2002 v likvidácii. Posledný dlhopis, ktorý vydalo ESUO, má splatnosť v roku 2019. |
|||||||
2.Činnosti Európskej únie v oblasti poskytovania úverov
Finančnú podporu tretím krajinám a členským štátom v podobe bilaterálnych úverov financovaných z kapitálových trhov so zárukou z rozpočtu EÚ poskytuje Komisia na základe rôznych právnych aktov Rady alebo Rady a Európskeho parlamentu v závislosti od sledovaných cieľov 1 . Súlad medzi finančnou podporou pre tretie krajiny a celkovými cieľmi vonkajšej činnosti EÚ zaisťuje Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorej pomáha Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).
2.1.Nástroj na podporu platobnej bilancie (BOP)
Pomoc na podporu platobnej bilancie (BOP) podľa článku 143 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a nariadenia Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov 2 (nariadenie o platobnej bilancii), má formu strednodobých úverov poskytovaných Úniou. Vo všeobecnosti sa poskytuje v spojení s financovaním z Medzinárodného menového fondu (MMF) a od ďalších multilaterálnych veriteľov, ako je Európska investičná banka (EIB), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) alebo Svetová banka.
Pomoc na podporu platobnej bilancie poskytuje na individuálnom základe Rada, ktorá o poskytnutí rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Potenciálnymi príjemcami sú členské štáty mimo eurozóny, ktoré čelia vážnym ťažkostiam v oblasti platobnej bilancie. Jej cieľom je riešiť v prijímajúcich členských štátoch vonkajšie obmedzenia v oblasti financovania a obnoviť životaschopnosť platobnej bilancie danej krajiny. Uvoľňuje sa po splnení podmienok hospodárskej politiky, o ktorých rozhodla Rada po konzultácii s Hospodárskym a finančným výborom o návrhu programu úprav a po schválení Komisiou a prijímajúcim členským štátom v memorande o porozumení pred uzavretím dohody o úvere. Neustály súlad s opatreniami uvedenými v programe úprav sa pravidelne skúma a je podmienkou vyplatenia ďalších splátok. Požadované finančné prostriedky získa Komisia v mene Európskej únie na kapitálových trhoch.
Komisia pravidelne predkladá Hospodárskemu a finančnému výboru a Rade správy o vykonávaní nariadenia o platobnej bilancii.
Nástroj na podporu platobnej bilancie bol opätovne aktivovaný v roku 2008 v reakcii na medzinárodnú hospodársku a finančnú krízu a jeho strop bol zvýšený z 12 miliárd EUR na konečných 50 miliárd EUR v máji 2009 3 , aby sa EÚ umožnilo rýchlo reagovať na akýkoľvek ďalší dopyt po pomoci na podporu platobnej bilancie. Do 31. decembra 2014 bolo na pomoc určených celkovo 16,6 miliardy EUR pre Maďarsko 4 , Lotyšsko 5 a Rumunsko 6 , z ktorých bolo vyplatených 13,4 miliardy EUR.
V roku 2013 prijala Rada druhý program preventívnej finančnej pomoci (PFP) pre Rumunsko 7 v sume až do 2 miliárd EUR. O vyplatenie možno požiadať do 30. septembra 2015.
V roku 2014 sa v rámci nástroja na podporu platobnej bilancie neuskutočnili žiadne platby. Celková nesplatená suma kapitálu na konci roka 2014 predstavovala 8,4 miliardy EUR.
Tabuľka 2: Pomoc na podporu platobnej bilancie do 31. decembra 2014 (v miliardách EUR)
|
Krajina |
Pridelená suma na základe rozhodnutia |
Vyplatená suma |
Splatená suma |
Nesplatená suma |
Priemerná splatnosť úveru (v rokoch) |
|
Maďarsko |
6,5 |
5,5 |
4,0 |
1,5 |
5,0 |
|
Lotyšsko |
3,1 |
2,9 |
1,0 |
1,9 |
6,6 |
|
Rumunsko |
5,0 |
5,0 |
0 |
5,0 |
7,0 |
|
Rumunsko (PFP) |
2,0 |
0 |
0 |
0,0 |
0 |
|
Spolu |
16,6 |
13,4 |
5,0 |
8,4 |
Operácie od 31. decembra 2014
V januári 2015 Lotyšsko uhradilo 1 200 miliónov EUR a Rumunsko uhradilo 1 500 miliónov EUR, čím sa celková nesplatená suma kapitálu znížila na 5 700 miliónov EUR.
Podrobné informácie o operáciách na podporu platobnej bilancie možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/economy_finance/eu_borrower/balance_of_payments/index_en.htm
2.2.Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM)
Nariadením Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010 sa na základe článku 122 ods. 2 8 ZFEÚ zriadil Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (ďalej len EFSM). EFSM má plnú podporu rozpočtu EÚ a disponuje celkovou úverovou kapacitou až do výšky 60 miliárd EUR.
Potenciálnymi príjemcami pomoci z EFSM sú členské štáty, ktoré čelia ťažkostiam spôsobeným vážnym narušením medzinárodného hospodárskeho a finančného prostredia. Používanie EFSM je podmienené politickými podmienkami v kontexte programu hospodárskych a finančných úprav, ako sa dohodlo v memorande o porozumení uzavretom medzi Komisiou a prijímajúcim členským štátom, a uplatňuje sa pri ňom podobný proces rozhodovania ako v prípade pomoci na podporu platobnej bilancie. Posudzovanie finančných potrieb a pravidelný dohľad nad vykonávaním programu vykonáva Komisia po konzultácii s Európskou centrálnou bankou (ECB), a to najmenej každých šesť mesiacov, pokiaľ ide o všeobecné podmienky hospodárskej politiky programu úprav a každé tri mesiace na účely overenia, či členský štát spĺňa podmienky hospodárskej politiky spojené s pomocou. Všetky zmeny, ktoré môžu byť potrebné v programe úprav, sa prediskutujú s prijímajúcim členským štátom. Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou rozhodne o každej úprave, ktorá sa má vykonať v pôvodných všeobecných podmienkach hospodárskej politiky a schváli zrevidovaný program úprav, ktorý pripravil prijímajúci členský štát.
Nástroj EFSM bol aktivovaný v roku 2011 pre Írsko 9 a Portugalsko 10 , pričom pre Írsko sa viazali úverové prostriedky do výšky 22,5 miliardy EUR a pre Portugalsko do výšky 26 miliárd EUR. Celkové viazané prostriedky vrátane prostriedkov z Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), MMF a ostatných členských štátov dosahujú výšku do 85 miliárd EUR pre Írsko, resp. 78 miliárd EUR pre Portugalsko:
Tabuľka 3: Členenie viazaných prostriedkov (v miliardách EUR)
|
Krajina |
EFSM |
ENFS |
MMF |
Ostatné |
Spolu |
|
Írsko |
22,5 |
17,7 |
22,5 |
22,3* |
85,0 |
|
Portugalsko |
26,0 |
26,0 |
26,0 |
78,0 |
|
|
Spolu |
48,5 |
43,7 |
48,5 |
22,3 |
163,0 |
* 4,8 miliardy EUR od iných členských štátov (Spojené kráľovstvo, Švédsko, Dánsko) a 17,5 miliardy EUR od írskeho štátu (z írskeho ministerstva financií a z národného dôchodkového rezervného fondu).
Od začiatku vykonávania nástroja EFSM sa rozhodlo o znížení marže úrokovej sadzby a predĺžení splatnosti a tieto rozhodnutia sa uplatnili na všetky úvery.
V marci 2014 bolo Portugalsku vyplatených 1 800 miliónov EUR a Írsku 800 miliónov EUR (posledná tranža).
V novembri 2014 bolo Portugalsku vyplatených 400 miliónov EUR (posledná tranža).
Celková nesplatená suma nástroja EFSM na konci roka 2014 predstavovala 46 800 miliónov EUR (Írsko: 22 500 miliónov EUR, Portugalsko: 24 300 miliónov EUR).
Írsko program finančnej pomoci EÚ/MMF ukončilo vo februári 2014 11 a Portugalsko z programu vystúpilo v júni 2014 12 .
Podrobné informácie o operáciách EFSM možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/economy_finance/eu_borrower/efsm/index_en.htm.
2.3.Nástroj makrofinančnej pomoci (MFP)
Makrofinančná pomoc (MFP) sa poskytuje na podporu kandidátskych, potenciálnych kandidátskych a susedných krajín EÚ na vyriešenie krátkodobých problémov v oblasti platobnej bilancie, stabilizáciu verejných financií a podporu vykonávania štrukturálnych reforiem. Makrofinančná pomoc sa poskytuje výnimočne a dočasne a podlieha prísnym podmienkam hospodárskej politiky. Operácie makrofinančnej pomoci obvykle dopĺňajú programy úprav MMF. Makrofinančná pomoc sa môže poskytnúť vo forme úverov a/alebo nenávratných grantov.
Pokiaľ by krajina, ktorá je príjemcom pomoci, nebola schopná splniť si svoje záväzky v súvislosti so splácaním poskytnutej pomoci, Komisia môže využiť Garančný fond pre vonkajšie opatrenia 13 , aby vypožičaná suma prijatá Komisiou bola splatená zo zdrojov tohto fondu 14 .
Pokiaľ ide o vykonávanie makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu schválenej v roku 2010 15 , ktorá spolu s finančnými prostriedkami, ktoré sú k dispozícii z predošlej operácie schválenej v roku 2002 16 , dosahuje výšku 610 miliónov EUR v úveroch (MFP I), memorandum o porozumení bolo podpísané v rámci samitu Ukrajiny a EÚ vo februári 2013. Prvá tranža vo výške 100 miliónov EUR bola vyplatená v máji 2014 a druhá tranža vo výške 260 miliónov EUR bola vyplatená v novembri 2014.
Rada 14. apríla 2014 rozhodla o sprístupnení makrofinančnej pomoci Ukrajine 17 vo forme úverov v maximálnej sume 1 miliardy EUR s maximálnou splatnosťou 15 rokov (MFP II) s cieľom uspokojiť naliehavé potreby Ukrajiny v oblasti platobnej bilancie uvedené v hospodárskom programe vlády podporenom MMF. Prvá tranža vo výške 500 miliónov EUR bola vyplatená v júni 2014 a druhá tranža, takisto vo výške 500 miliónov EUR bola vyplatená v decembri 2014.
Európsky parlament a Rada 15. mája 2014 rozhodli o sprístupnení makrofinančnej pomoci Tunisku v maximálnej sume 300 miliónov EUR výlučne vo forme úverov a s maximálnou splatnosťou 15 rokov 18 .
V roku 2014 neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky v rámci rozhodnutí o makrofinančnej pomoci prijatých Európskym parlamentom a Radou v roku 2013 pre Gruzínsko (46 miliónov EUR, z toho 23 miliónov EUR v úveroch 19 ), Kirgizskú republiku (30 miliónov EUR, z toho 15 miliónov EUR v úveroch 20 ) a Jordánsko (180 miliónov EUR v úveroch 21 ).
Operácie od 31. decembra 2014
Dňa 10. februára 2015 bola Jordánsku vyplatená prvá tranža vo výške 100 miliónov EUR.
Dňa 15. apríla 2015 Európsky parlament a Rada rozhodli o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine formou tretieho úveru v rámci makrofinančnej pomoci (MFP III) v maximálnej výške 1 800 miliónov EUR 22 .
Dňa 21. apríla 2015 bola Ukrajine vyplatená tretia tranža vo výške 250 miliónov EUR (MFP I).
Dňa 21. apríla 2015 bola Gruzínsku vyplatená prvá tranža vo výške 10 miliónov EUR.
Dňa 7. mája 2015 bola Tunisku vyplatená prvá tranža vo výške 100 miliónov EUR.
Podrobné informácie o operáciách makrofinančnej pomoci sú dostupné vo výročnej správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám 23 a na adrese: http://ec.europa.eu/economy_finance/eu_borrower/macro-financial_assistance/index_en.htm.
2.4.Nástroj Euratomu
Úverový nástroj Euratomu možno použiť na financovanie projektov v rámci členských štátov (rozhodnutie Rady 77/270/Euratom) alebo v určitých tretích krajinách (Ukrajina, Rusko alebo Arménsko) (rozhodnutie Rady 94/179/Euratom).
V roku 1990 Rada stanovila limit na prijímanie úverov vo výške 4 miliardy EUR, z ktorých sa rozhodlo o sume približne 3,7 miliardy EUR a z ktorých sa už vyplatila suma 3,4 miliardy EUR. Podľa rozhodnutia Rady o úverovom strope (77/271/Euratom v znení zmien) Komisia informuje Radu, keď podpísaná suma dosiahne výšku 3.8 miliardy EUR a v prípade potreby navrhne nový úverový strop.
V roku 2013 Komisia prijala rozhodnutie C(2013) 3496 o poskytnutí úveru Euratomu do výšky 300 miliónov EUR na podporu programu Ukrajiny na zvýšenie bezpečnosti jadrových energetických blokov. Úver nadobudne platnosť po uspokojivom splnení všetkých podmienok platnosti.
3.Činnosti Európskej únie v oblasti prijímania úverov
Na účely financovania činností v oblasti poskytovania úverov, o ktorých rozhodla Rada, je Komisia splnomocnená požičiavať si v mene Európskej únie a Euratomu finančné prostriedky na kapitálových trhoch. Prijímanie a poskytovanie úverov sa uskutočňujú ako vzájomne prepojené operácie (back-to-back), čím sa zabezpečuje, aby sa na rozpočet EÚ neprenášalo žiadne riziko úrokovej sadzby či výmenného kurzu 24 . Výška nesplatených prijatých úverov zodpovedá výške nesplatených poskytnutých úverov.
3.1.Platobná bilancia
V roku 2014 sa v rámci nástroja na podporu platobnej bilancie na trhu nezískali žiadne úvery.
Celková nesplatená suma získaná na podporu platobnej bilancie na konci roka 2014 predstavovala 8,4 miliardy EUR.
3.2.Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM)
V roku 2014 boli v dvoch transakciách získané 3 miliardy EUR, v marci 2014 bol vydaný referenčný dlhopis v objeme 2,6 miliardy EUR (splatnosť 4. apríla 2024 a kupón vo výške 1,875 %) s cieľom podporiť Írsko a Portugalsko ako súčasť balíkov finančnej pomoci v rámci mechanizmu EFSM.
V novembri 2014 bol vydaný dlhopis v objeme 660 miliónov EUR (splatnosť 4. októbra 2029 a kupón vo výške 1,375 %). Z tejto sumy sa 400 miliónov EUR použilo na financovanie poslednej platby Portugalsku v rámci EFSM.
Tieto dlhopisy EÚ zaznamenali vysoký dopyt na trhu, čo viedlo k omnoho vyššiemu počtu objednávok na emisiu, než bolo možné uspokojiť. Tieto dlhopisy EÚ nakúpili všetky dôležité skupiny investorov, a najmä dlhodobí investori (investičné fondy, správcovia aktív, poistné a penzijné fondy), ako aj verejné inštitúcie.
Výsledky týchto dlhopisov EÚ na sekundárnom trhu boli pozitívne a potvrdili pozíciu EÚ ako emitenta prvotriednych referenčných dlhopisov. Podľa výpočtov s využitím údajov z 22 bánk dosiahol obrat referenčných dlhopisov EÚ na sekundárnom trhu v roku 2014 výšku 26,3 miliardy EUR (v porovnaní s 31 miliardami EUR v roku 2013).
Celková nesplatená suma získaná pre EFSM na konci roka 2014 predstavovala 46,8 miliardy EUR.
Tabuľka 4: Operácie prijímania úverov EÚ v rámci EFSM v roku 2014 (v miliónoch EUR)
|
Krajina |
Dátum emisie |
Dátum splatnosti |
Objem |
|
Írsko (800), Portugalsko (1 800) |
25. 3. 2014 |
4. 4. 2024 |
2 600 |
|
Portugalsko (400) 25 |
12. 11. 2014 |
4. 10. 2029 |
400 |
|
Spolu |
3 000 |
3.3.Makrofinančná pomoc
V roku 2014 boli v rámci makrofinančnej pomoci Ukrajine úspešne vykonané štyri operácie prijímania úverov: 100 miliónov EUR dňa 20. mája, 500 miliónov EUR dňa 17. júna, 260 miliónov EUR dňa 12. novembra a 500 miliónov EUR dňa 3. decembra.
Prvá tranža makrofinančnej pomoci MFP I vo výške 100 miliónov EUR bola vyplatená v máji 2014. Na jej financovanie bola navýšená emisia dlhopisu EÚ v objeme 2,6 miliardy EUR s desaťročnou splatnosťou, ktorý bol vydaný v marci (pozri bod 3.2 vyššie), a tým sa objem dlhopisu zvýšil na 2,7 miliardy EUR.
Prvá tranža makrofinančnej pomoci MFP II vo výške 500 miliónov EUR bola vyplatená v júni 2014. Na jej financovanie bola znovu navýšená emisia 10-ročného dlhopisu v objeme 2,6 miliardy EUR po tom, ako sa v máji objem uvedeného dlhopisu zvýšil o 100 miliónov EUR, čím sa ďalej zvýšila jeho likvidita, takže celková nesplatená suma predstavovala 3,2 miliardy EUR.
Druhá tranža makrofinančnej pomoci MFP I vo výške 260 miliónov EUR bola vyplatená v novembri 2014. Táto suma bola krytá dlhopisom v objeme 660 miliónov EUR, ktorý bol vydaný v novembri 2014 (pozri bod 3.2 vyššie). Táto dlhopisová emisia bola navýšená v decembri, aby bolo možné financovať II druhú tranžu makrofinančnej pomoci MFP II vo výške 500 miliónov EUR, a tým objem emisie vzrástol na 1,16 miliardy EUR. Toto navýšenie znamenalo pre emisie EÚ novú historicky rekordnú úroveň výnosov vo výške 1,363 %.
Celková nesplatená suma pre makrofinančnú pomoc na konci roka 2014 predstavovala 1 828,6 milióna EUR.
Tabuľka 5: Operácie prijímania úverov EÚ v rámci makrofinančnej pomoci v roku 2014 (v miliónoch EUR)
|
Krajina |
Opis |
Dátum emisie |
Dátum splatnosti |
Objem |
|
Ukrajina |
Ukrajina (MFP I) 1. tranža |
20. 5. 2014 |
4. 4. 2024 |
100 |
|
Ukrajina |
Ukrajina (MFP II) 1. tranža |
17. 6. 2014 |
4. 4. 2024 |
500 |
|
Ukrajina |
Ukrajina (MFP I) 2. tranža |
12. 11. 2014 |
4. 10. 2029 |
260 |
|
Ukrajina |
Ukrajina (MFP II) 2. tranža |
3. 12. 2014 |
4. 10. 2029 |
500 |
|
Spolu |
1 360 |
3.4.Euratom
V roku 2014 sa v rámci nástroja Euratomu nevykonala žiadna operácia prijímania úverov.
4.Európska investičná banka (EIB)
4.1.Činnosti EIB v oblasti poskytovania úverov
Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) poskytuje financovanie buď priamo na jednotlivé investičné projekty alebo prostredníctvom finančných sprostredkovateľov na projekty menšieho rozsahu, ktoré uskutočňujú malé a stredné podniky alebo miestne samosprávy a obce. EIB takisto poskytuje úverové záruky, technickú pomoc a rizikový kapitál.
V roku 2014 EIB podpísala financovanie v celkovom objeme 77 miliárd EUR (v porovnaní s 71,7 miliardy EUR v roku 2013).
Finančné aktivity EIB majú vplyv na rozpočet EÚ, ak sú sprevádzané poskytovaním záruk EÚ alebo vyplácaním prostriedkov z rozpočtu EÚ. Ide o tieto prípady:
-Finančné operácie EIB uskutočňované v rámci externého mandátu poskytovania úverov (zahŕňajúceho krajiny rokujúce o pristúpení, krajiny susedstva a partnerstva, krajiny Ázie, Latinskej Ameriky, južnej Afriky). Pri takomto financovaní sa využíva rozpočtová záruka EÚ, ktorá sa vzťahuje na riziká štátneho alebo politického charakteru. V druhom polroku 2015 Komisia vydá samostatnú správu o externom poskytovaní úverov EIB v roku 2014.
-Nástroje financovania na rozdelenie rizika zahŕňajúce používanie rozpočtu EÚ na podporu politík EÚ (napr. finančný nástroj s rozdelením rizika pre projekty výskumu a vývoja a iniciatíva dlhopisov na projekty).
V roku 2014 financovala EIB v členských štátoch EÚ projekty vo výške 69 miliárd EUR. čo predstavovalo 90 % celkového objemu úverov EIB. V roku 2014 bolo v krajinách mimo EÚ schválené financovanie projektov vo výške 7,8 miliardy EUR, z ktorých sa na 4,1 miliardy EUR vzťahuje záruka EÚ, ktorá bola Európskej investičnej banke poskytnutá na pokrytie strát z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (ďalej len „záruka EÚ“).
Záruka EÚ poskytnutá na základe rozhodnutia č. 1080/2011/EÚ na obdobie do 31. decembra 2013 sa automaticky predĺžila o 6 mesiacov, pretože nové rozhodnutie o poskytnutí záruky EÚ na operácie EIB mimo EÚ ešte nebolo prijaté.
Nové rozhodnutie o poskytnutí záruky EÚ na operácie EIB mimo EÚ 26 prijal Európsky parlament a Rada 16. apríla 2014. Rozsah celkového mandátu predstavuje 27 miliárd EUR a k tomu voliteľnú doplnkovú sumu vo výške 3 miliardy EUR. O aktivácii celej voliteľnej sumy alebo jej časti rozhodne Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a na základe výsledkov strednodobého preskúmania.
4.2.Činnosti EIB v oblasti prijímania úverov
V kontexte nestabilného trhu zostalo riziko plnenia počas roka vysoké, najmä v prípade veľkých referenčných transakcií. Silný dopyt po dlhopisoch EIB najskôr spôsobil podstatné zníženie rozpätia pri dlhopisoch s kratšou splatnosťou, najmä v EUR. Ratingové agentúry ponechali banke EIB rating AAA, ktorý podporilo zvýšenie kapitálu v roku 2012.
V roku 2014 predstavovala činnosť EIB v oblasti prijímania úverov sumu 61,6 miliardy EUR s priemernou splatnosťou 7,2 roka.
5.Zaistenie finančnej stability v eurozóne
V reakcii na celosvetovú hospodársku a finančnú krízu sa členské štáty eurozóny rozhodli prijať opatrenia na ochranu finančnej stability v eurozóne i celej Európe. Tieto opatrenia sú načrtnuté v ďalšom texte a nie sú zaručené rozpočtom EÚ. Doplňujúce informácie o existujúcich troch nástrojoch je možné nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/economy_finance/assistance_eu_ms/index_en.htm.
5.1.Úverový nástroj pre Grécko
Po jednomyseľnej dohode ministrov financií členských štátov eurozóny z 2. mája 2010 27 podporiť Grécko bol vytvorený trojročný spoločný program s MMF, ktorý zahŕňa finančný balík vo výške do 110 miliárd EUR na pomoc Grécku, podmienený prísnymi politickými podmienkami 28 , ktoré Komisia a MMF v spolupráci s ECB dohodli s gréckymi orgánmi. Úvery poskytnuté členskými štátmi eurozóny v rámci prvého programu predstavujú 52,9 miliardy EUR a v rámci MMF 20,1 miliardy EUR. Finančné podmienky nástroja boli opäť upravené v decembri 2012 (predĺženie konečnej splatnosti, zníženie marže).
Ministri financií členských štátov eurozóny a MMF 14. marca 2012 schválili druhý program makroekonomických úprav a k nevyplateným sumám prvého programu sa pridalo ďalších 130 miliárd EUR. V tomto druhom programe sa teda plánuje celková finančná pomoc vo výške 164,5 miliardy EUR, pričom príspevok MMF predstavuje 19,8 miliardy EUR. Zatiaľ čo prvý program bol zriadený ako dohoda medzi veriteľmi združených bilaterálnych úverov z podporujúcich členských štátov eurozóny koordinovaná a riadená Komisiou, druhý program je financovaný prostredníctvom ENFS.
5.2.Európsky nástroj finančnej stability (ENSF)
Európsky nástroj finančnej stability (ďalej len ENSF) zriadili členské štáty eurozóny ako spoločnosť registrovanú v Luxembursku v ich vlastníctve navrhnutú ako dočasný záchranný mechanizmus na poskytovanie úverov členským štátom eurozóny v ťažkostiach prostredníctvom vydávania dlhopisov zaručených členskými štátmi eurozóny. V októbri 2010 bolo prijaté rozhodnutie o vytvorení trvalého záchranného mechanizmu – Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), ktoré nadobudlo účinnosť 27. septembra 2012. Od 1. júla 2013 sa už ENFS nezapája do financovania nových programov financovania alebo nových dohôd o úveroch. Je však naďalej aktívny v prebiehajúcich programoch týkajúcich sa Grécka, Portugalska a Írska, v ktorých je veriteľom (spolu s MMF a niektorými členskými štátmi).
5.3.Európsky mechanizmus stability (EMS)
Ako stály krízový mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa riešia nové žiadosti členských štátov eurozóny o finančnú pomoc, začal Európsky mechanizmus stability (ďalej len „EMS“) fungovať od 1. júla 2013.
Jeho efektívna úverová kapacita je 500 miliárd EUR. Celková výška upísaného základného imania predstavuje 704,8 miliardy EUR, z ktorých kapitál splatený členskými štátmi eurozóny predstavuje 80,5 miliardy EUR a viazaný kapitál splatný na požiadanie predstavuje 624,3 miliardy EUR.
EMS (spolu s MMF) poskytuje finančnú pomoc na riešenie nerovnováh cyperského finančného sektora. Zároveň poskytol finančnú pomoc španielskej vláde na rekapitalizáciu bankového sektora krajiny.