EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli2. 7. 2015
COM(2015) 315 final
SPRÁVA KOMISIE
VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2014
O SUBSIDIARITE A PROPORCIONALITE
SPRÁVA KOMISIE
VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2014
O SUBSIDIARITE A PROPORCIONALITE
1.Úvod
Toto je 22. výročná správa o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pri tvorbe právnych predpisov EÚ. Táto správa sa predkladá v súlade s článkom 9 protokolu číslo 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (ďalej len „protokol číslo 2“) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
V správe sa uvádzajú spôsoby, akými inštitúcie a orgány EÚ tieto dve zásady uplatňujú a ako sa toto uplatňovanie v praxi zmenilo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Analyzuje sa v nej aj viacero návrhov Komisie, ktoré boli v roku 2014 predmetom odôvodnených stanovísk. Vzhľadom na úzke prepojenie medzi mechanizmom kontroly uplatňovania zásady subsidiarity a politickým dialógom medzi národnými parlamentmi a Komisiou by táto správa mala byť vnímaná ako doplnok k výročnej správe Komisie za rok 2014 o vzťahoch s národnými parlamentmi.
2.Uplatňovanie zásad inštitúciami
2.1.Komisia
Komisia v priebehu rokov zaviedla postupy na posúdenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality v jednotlivých fázach rozhodovacieho procesu v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie. Predseda Juncker zdôraznil, že dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality bude stredobodom činnosti novej Komisie.
Pred navrhnutím nových iniciatív Komisia overuje, či sú opatrenia na úrovni EÚ oprávnené a odôvodnené. Pre všetky významné nové iniciatívy sa uverejňujú plány realizácie, tzv. cestovné mapy. Obsahujú predbežný opis potenciálnej iniciatívy a potrebného hodnotenia v počiatočnom štádiu a načrtávajú sa v nich plány Komisie na uskutočnenie posúdenia vplyvu a konzultácie. Ich súčasťou je aj pôvodné odôvodnenie opatrení so zreteľom na subsidiaritu a proporcionalitu.
Keď je potrebné vykonať posúdenie vplyvu, t. j. kedykoľvek sa očakáva významný vplyv, zainteresované strany sú vyzvané, aby sa vyjadrili v rámci verejnej konzultácie k potrebe konať a k možným riešeniam zistených problémov. Na základe reakcií na túto konzultáciu a ďalších relevantných informácií sa v posúdení vplyvu analyzuje, okrem iného, subsidiarita a posudzuje proporcionalita skúmaných možností. Dňa 19. mája 2015 Komisia prijala v súlade s politickými prioritami predsedu Junckera balík opatrení na lepšiu reguláciu, ktoré obsahujú nové integrované usmernenia na lepšiu právnu reguláciu vrátane aktualizovaných usmernení na hodnotenie subsidiarity a proporcionality v kontexte posúdenia vplyvu nových iniciatív.
V roku 2014 sa uskutočnilo 25 posúdení vplyvu. Po preskúmaní nezávislým orgánom kontroly kvality, výborom pre posudzovanie vplyvu, sa zistilo, že osem týchto posúdení vplyvu si vyžaduje zlepšenie, pokiaľ ide o zásadu subsidiarity alebo proporcionality, alebo oboje. Táto miera vo výške 32 % je podobná ako miera z predchádzajúcich rokov.
Napríklad v prípade návrhu rozhodnutia o posilnení spolupráce EÚ v oblasti prevencie nelegálnej práce a odrádzania od nej výbor pre posudzovanie vplyvu usúdil, že posúdenie vplyvu by malo poskytnúť ďalšie dôkazy, ktorými sa podloží, prečo by pri riešení príslušných problémov nemusela medzi členskými štátmi fungovať spolupráca založená na dopyte. Okrem toho výbor odporučil, aby bol jasnejšie vysvetlený právny základ iniciatívy. Požadoval aj podrobnejšie informácie ohľadne proporcionality uprednostňovaného variantu, aby sa preukázalo, prečo by vo všetkých 28 členských štátoch mohli byť nevyhnutné užšie formy spolupráce, ak zamestnávatelia a členské štáty uprednostňujú iné možnosti. Záverečná správa bola upravená v súlade s odporúčaniami Rady. Napríklad právny základ bol jasnejšie prezentovaný a aspekty týkajúce sa proporcionality boli lepšie vysvetlené (s. 43).
V prípade posúdení vplyvu pre harmonizáciu rádiového frekvenčného spektra pre bezdrôtové zvukové zariadenia určené na výrobu programov a osobitné podujatia výbor pre posudzovanie vplyvu požiadal, aby sa lepšie odôvodnila primeranosť iniciatívy porovnaním odhadovaných nákladov a zistených prínosov, a rovnako žiadal objasniť pridanú hodnotu a nevyhnutnosť opatrení na úrovni EÚ oproti opatreniam na úrovni členských štátov. Na základe týchto pripomienok výboru sa v analytických častiach kládol väčší dôraz na vplyv na rozličné kategórie používateľov (menších v porovnaní s väčšími). Zo správy jasne vyplýva, že pôvodný scenár by si vyžiadal značnú časť nákladov, a preto bolo porovnanie nákladov a prínosov zasadené do jasnejšieho kontextu.
Prostredníctvom svojich odporúčaní výbor pre posudzovanie vplyvu prispel k zlepšeniu analýzy dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality a poskytol tak zásadné informácie potrebné pre politický rozhodovací proces Komisie. Aj v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu sa uvádza, akým spôsobom sa v návrhu dodržiava zásada subsidiarity a proporcionality.
Subsidiarita a proporcionalita sú rozhodujúce aj v kontexte spätného hodnotenia, v ktorom sa posudzuje, či opatrenia EÚ skutočne prinášajú očakávané výsledky, pokiaľ ide o účinnosť, efektívnosť, vzájomný súlad, relevantnosť a pridanú hodnotu EÚ. V takýchto hodnoteniach sa skúma, či opatrenia EÚ sú naďalej nevyhnutné, alebo či stanovené ciele možno výhodnejšie dosiahnuť iným spôsobom. Komisia dodržiava zásadu „najprv vyhodnotiť“ a pred zvažovaním možných legislatívnych zmien analyzuje minulé skúsenosti. Tým, že zbiera dôkazy a zisťuje ponaučenia, ktoré môžu byť nápomocné v procese rozhodovania, EÚ zabezpečuje, že hodnotenie je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou tvorby jej politiky spolu s posúdením subsidiarity a proporcionality.
2.2.Následné opatrenia nadväzujúce na odôvodnené stanoviská národných parlamentov
V roku 2014 dostala Komisia od národných parlamentov 21 odôvodnených stanovísk týkajúcich sa zásady subsidiarity, čo predstavuje pokles o 76 % v porovnaní s počtom odôvodnených stanovísk doručených v predchádzajúcom roku (88 v roku 2013). Odôvodnené stanoviská doručené v roku 2014 predstavovali oveľa nižší podiel (4 %) celkového počtu stanovísk, ktoré Komisia dostala v ten istý rok v rámci politického dialógu (506). Odôvodnené stanoviská predstavovali v roku 2013 14 % celkového počtu stanovísk, zatiaľ čo v rokoch 2012 a 2011 o niečo viac ako 10 % stanovísk tvorili odôvodnené stanoviská.
Hoci v roku 2014 nebol uplatnený žiadny nový postup žltej karty, postup žltej karty spustený v roku 2013 v súvislosti s návrhom na vytvorenie Európskej prokuratúry (COM(2013) 534 final) bol naďalej predmetom diskusií v rámci politického dialógu. Pre viac informácií pozri správu o vzťahoch s národnými parlamentmi.
Výrazne nižší počet odôvodnených stanovísk by sa mal vnímať v kontexte poklesu celkového počtu návrhov predložených Komisiou na konci jej funkčného obdobia. Treba poznamenať, že v roku 2013 sa znížil aj celkový počet stanovísk predložených národnými parlamentmi v rámci politického dialógu, ale v menšom rozsahu než počet odôvodnených stanovísk.
Odôvodnené stanoviská sa naďalej značne líšili formou aj argumentáciou, akú národné parlamenty používali na odôvodnenie svojich záverov, že bola údajne porušená zásada subsidiarity. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch národné parlamenty vydali odôvodnené stanoviská k návrhom prijatým v roku 2014. 21 vydaných odôvodnených stanovísk sa týkalo 15 návrhov Komisie. K návrhom, ktoré vyvolali najviac odôvodnených stanovísk, však vznikli iba tri odôvodnené stanoviská, konkrétne k návrhu smernice o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie a návrh na preskúmanie politiky a právnych predpisov v oblasti odpadu. Boli vydané dve odôvodnené stanoviská k návrhu nariadenia o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov, návrhu nariadenia o nových potravinách a návrhu smernice o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom. Podrobné informácie možno nájsť v prílohe k tejto správe.
Výrazný pokles celkového počtu odôvodnených stanovísk vydaných v roku 2014 sa premietol do výrazného poklesu počtu odôvodnených stanovísk vydaných na jednu komoru. Len 15 zo 41 komôr vydalo v roku 2014 odôvodnené stanoviská (v porovnaní s 34 komorami v roku 2013). Parlamentné komory Bundesrat (AT) a House of Commons (UK) vydali každá po troch odôvodnených stanoviskách (v porovnaní so šiestimi v prípade Bundesratu a piatimi v prípade House of Commons v roku 2013). Parlamentné komory Riksdag (SE) a Sénat (FR) vydali každá po dvoch odôvodnených stanoviskách (v porovnaní s deviatimi odôvodnenými stanoviskami Riksdagu a štyrmi francúzskeho Senátu vydanými v roku 2013). Väčšina komôr vydala jedno alebo nevydala žiadne odôvodnené stanovisko.
Napriek tomu, že národné parlamenty boli v roku 2014 menej aktívne, pokiaľ ide o vydávanie odôvodnených stanovísk, viaceré komory vyzvali na posilnenie postupu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity. Od januára do mája 2014 Folketing (DK), Tweede Kamer (NL) a House of Lords (UK) predložili správy obsahujúce podrobné návrhy týkajúce sa posilnenia úlohy národných parlamentov v európskom rozhodovacom procese. Tieto správy obsahovali okrem iného návrhy, ako rozšíriť rozsah pôsobnosti kontroly uplatňovania zásady subsidiarity. Navrhli, že odôvodnené stanoviská by sa nemali týkať len dodržiavania zásady subsidiarity, ale aj súladu so zásadou proporcionality alebo právnym základom návrhu. Správy tiež obhajujú predĺženie lehoty na predkladanie odôvodnených stanovísk a navrhujú, aby pri uplatnení žltej karty Komisia bola povinná stiahnuť alebo zmeniť svoj návrh. Na rôznych fórach pokračujú diskusie medzi národnými parlamentmi o týchto otázkach.
2.3.Európsky parlament a Rada
a) Európsky parlament
Od nadobudnutia platnosti ZFEÚ a v rámci protokolu číslo 2 Európsky parlament prijal súbor opatrení na splnenie svojich právnych záväzkov v tejto oblasti. S osobitným odkazom na odôvodnené stanoviská národných parlamentov je v súčasnosti zavedený ďalej opísaný postup.
Stanoviská národných parlamentov sú postúpené výboru EP, ktorý je za danú vec zodpovedný, a Výboru pre právne veci, zasielané všetkým členom výboru a zaradené do podkladov na schôdzu. Stanoviská národných parlamentov sú vždy preložené do všetkých úradných jazykov EÚ a sú uvedené v preambule legislatívneho uznesenia.
Parlamentný výbor zodpovedný za danú vec v zásade nesmie pristúpiť ku konečnému hlasovaniu pred uplynutím stanovenej lehoty ôsmich týždňov.
V roku 2014 Európsky parlament formálne prijal 287 podaní národných parlamentov. Z nich bolo 18 odôvodnených stanovísk a zvyšných 269 boli príspevky (t. j. podania, ktoré sa nevenujú otázkam týkajúcim sa dodržiavania zásady subsidiarity). V roku 2013 bolo oficiálne postúpených Európskemu parlamentu 86 odôvodnených stanovísk a 206 príspevkov.
Výbor pre právne veci je parlamentný výbor, ktorý nesie celkovú zodpovednosť za riešenie problematiky zásady subsidiarity. Člen tohto výboru sa určí ako „stály spravodajca“ pre subsidiaritu na obdobie šiestich mesiacov na základe rotácie medzi politickými skupinami. Spravodajca sleduje doručené odôvodnené stanoviská a môže predložiť otázky vznesené v odôvodnených stanoviskách na diskusiu vo výbore a na prípravu prípadných odporúčaní pre ďalšie relevantné výbory. Výbor pre právne veci takisto pravidelne vypracúva správu k výročnej správe Komisie o subsidiarite a proporcionalite. Na základe správy vypracovanej pánom Sajjadom Karimom (ECR – UK) bolo prijaté uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. februára 2014 o 19. správe Komisie o subsidiarite a proporcionalite.
Napriek prestávke v parlamentnej činnosti vo volebnom roku 2014, Európsky parlament v roku 2014 vypracoval 32 počiatočných hodnotení a dve podrobné hodnotenia posúdení vplyvu vypracovaných Komisiou, tri doplnkové posúdenia vplyvu, jedno posúdenie vplyvu podstatných pozmeňujúcich návrhov Parlamentu a jedno posúdenie vplyvu ex-post. Okrem toho bolo dokončených päť správ na tému nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ.
Európsky parlament inicioval aj nový všeobecnejší prístup k posudzovaniu pridanej hodnoty činnosti na úrovni EÚ, a to prostredníctvom vypracovania správy o nákladoch nekonania na úrovni EÚ mapujúcej prínosy, ktoré možno získať vďaka činnosti navrhovanej Európskym parlamentom, ako aj správy o potenciáli hospodárskeho rastu vyplývajúceho z 10 priorít uvedených v politických usmerneniach predsedu Junckera.
b) Rada
Povinnosti Rady vo vzťahu k právu národných parlamentov monitorovať subsidiaritu sú uvedené v protokoloch číslo 1 a 2. Povinnosti Rady spočívajú predovšetkým v postupovaní návrhov legislatívnych aktov, ktoré nevznikli v Komisii, národným parlamentom.
Podľa článku 4 protokolu č. 2 musí Rada postúpiť národným parlamentom všetky návrhy legislatívnych aktov, ktoré pochádzajú od skupiny členských štátov, Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky. V roku 2014 však žiadne takéto akty Rada neprijala, a preto žiadne neboli postúpené národným parlamentom.
V dôsledku uvedeného záväzku podľa článku 6 protokolu č. 2 Rada musí postúpiť každé stanovisko národného parlamentu k legislatívnemu návrhu pochádzajúcemu od skupiny členských štátov navrhujúcim členským štátom. Podobne Rada postupuje stanoviská národných parlamentov k návrhom legislatívnych aktov pochádzajúcich od Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky a Európskej investičnej banky príslušnej inštitúcii. V priebehu roka 2014 však žiadny takýto akt nebol Rade doručený.
Okrem požiadaviek podľa zmluvy Rada tiež zabezpečuje, aby boli členské štáty informované o stanoviskách národných parlamentov k legislatívnym návrhom Komisie. V roku 2014 teda sekretariát Rady zaslal delegáciám vyše 250 odôvodnených stanovísk a stanovísk vydaných v rámci politického dialógu, ktoré sa týkajú legislatívnych návrhov Komisie.
Okrem toho Rada v rámci svojej legislatívnej práce overuje dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality pri skúmaní posúdení vplyvu, ktoré sú sprievodnými dokumentmi k návrhom Komisie.
2.4.Výbor regiónov
V roku 2014 Výbor regiónov prijal a realizoval svoj druhý pracovný program v oblasti subsidiarity, ktorého súčasťou boli tieto tri iniciatívy vybrané z pracovného programu Komisie na základe osobitných kritérií: i) balík opatrení v oblasti politiky čistého ovzdušia; ii) návrh týkajúci sa ekologickej výroby; iii) právne predpisy o odpadoch v rámci balíka o obehovom hospodárstve. Osobitná pozornosť sa v monitorovaných legislatívnych návrhoch venovala používaniu delegovaných aktov.
Pri vykonávaní pracovného programu v oblasti subsidiarity Výbor regiónov analyzoval balík opatrení v oblasti politiky čistého ovzdušia. Po porade s expertnou skupinou pre subsidiaritu, Výbor regiónov vo svojom stanovisku dospel k záveru, že návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, a súhlasil, že znečistenie ovzdušia je cezhraničným javom, ktorý treba riešiť na európskej úrovni.
Pokiaľ ide o návrh nariadenia Rady o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov, počas osemtýždňovej lehoty určenej na kontrolu subsidiarity zo strany národných parlamentov sa uskutočnila konzultácia expertnej skupiny pre subsidiaritu a siete na monitorovanie subsidiarity. Väčšina respondentov odmietla zrušenie možnosti, aby členské štáty mohli udeľovať výnimky z pravidiel upravujúcich ekologickú výrobu, a vyjadrili obavy z hľadiska subsidiarity. Pokiaľ ide o proporcionalitu, usúdili, že tento návrh zachádza príliš ďaleko, keďže sledované ciele možno dosiahnuť inými, menej reštriktívnymi spôsobmi. Tieto obavy sa odzrkadlili v stanovisku Výboru regiónov.
Návrh smernice, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade, smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov, smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení bol predmetom mimoriadneho záujmu zo strany Výboru regiónov, keďže vo väčšine členských štátov sú za vykonávanie právnych predpisov o odpadoch zodpovedné miestne a regionálne orgány. Počas osemtýždňovej lehoty určenej na kontrolu subsidiarity zo strany národných parlamentov sa uskutočnila konzultácia expertnej skupiny pre subsidiaritu a siete na monitorovanie subsidiarity. Ukázalo sa, že pre väčšinu respondentov nevyplývajú z nových cieľov EÚ v oblasti odpadového hospodárstva žiadne problémy týkajúce sa subsidiarity. Niekoľko respondentov však vyjadrilo obavy týkajúce sa proporcionality a spochybnilo uskutočniteľnosť nových cieľov v oblasti odpadového hospodárstva, pričom poukazovali na rozdielne prístupy k súčasným cieľom v tejto oblasti v celej EÚ. Výbor regiónov zorganizoval seminár o posudzovaní územného vplyvu, na ktorom sa ukázalo, že niektoré regióny čelia obmedzeniam pri dosahovaní cieľov navrhovanej smernice. Hlavné výsledky konzultácií a posúdenia územného vplyvu sú zohľadnené v stanovisku Výboru regiónov. V niekoľkých ďalších stanoviskách prijatých Výborom regiónov v roku 2014 boli vyjadrené obavy o súlad návrhov Komisie so zásadami subsidiarity a proporcionality, ako napríklad v stanovisku k návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry, stanovisku k návrhu rozhodnutia o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce a v stanovisku k návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o program pomoci na poskytovanie ovocia, zeleniny, banánov a mlieka vo vzdelávacích zariadeniach.
Výbor regiónov zorganizoval v júli 2014 seminár o subsidiarite pre zainteresované strany z EÚ a z vnútroštátnych a regionálnych orgánov. Cieľom tohto seminára bolo zhodnotiť 6. konferenciu o subsidiarite 2013 a preskúmať nové prístupy a riešenia na účinné monitorovanie subsidiarity. Okrem toho Výbor regiónov a univerzita v Tübingene (Nemecko) spoločne zorganizovali konferenciu o „úlohe regionálnych parlamentov v záležitostiach EÚ“, ktorá bola zameraná na zvýšenie informovanosti o úlohe regionálnych parlamentov a výzvach, ktorým čelia v súvislosti s mechanizmom kontroly uplatňovania zásady subsidiarity. A napokon na stretnutí partnerov REGPEX a stretnutí ďalších internetových platforiem Výboru regiónov, ktoré sa obe uskutočnili v decembri, sa dospelo k záveru, že je potrebné zvýšiť povedomie regionálnych parlamentov o otázkach subsidiarity a podporiť ich prostredníctvom nástrojov na výmenu informácií. Výbor regiónov odkazuje aj na svoju výročnú správu o subsidiarite za rok 2014, ktorá bude vydaná v júni 2015.
2.5.Súdny dvor
V roku 2014 Súdny dvor nevydal žiadne významné rozhodnutie, pokiaľ ide o zásady subsidiarity a proporcionality.
3.Hlavné prípady, v ktorých boli vyjadrené obavy v súvislosti so zásadami subsidiarity a proporcionality
Návrh smernice o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie
Komisia uverejnila 13. decembra 2013 návrh, ktorým sa stanovujú činy považované za porušovanie colných predpisov Únie a vytvára rámec pre ukladanie sankcií v prípade, že k takýmto činom dôjde. Cieľom návrhu je harmonizovať dôsledky porušenia spoločných pravidiel, ktoré sa v rámci colnej únie rôznia, keďže závisia od 28 rôznych právnych poriadkov a administratívnych alebo justičných tradícií členských štátov. Jeho cieľom je teda zabezpečiť väčšiu jednotnosť v tom, ako sa s porušením colných predpisov EÚ zaobchádza v rôznych členských štátoch.
Národné parlamenty vydali k tomuto návrhu tri odôvodnené stanoviská, ktoré predstavujú šesť hlasov. Tri ďalšie komory národných parlamentov vydali k tomuto návrhu stanovisko v rámci politického dialógu.
Národné parlamenty vo svojich odôvodnených stanoviskách tvrdili, že je otázne, či je návrh Komisie v súlade so zásadou subsidiarity, a vyjadrili pochybnosti, či by boli navrhované opatrenia lepšie regulované na úrovni EÚ ako na úrovni členských štátov. Riksdag (SE) nebol presvedčený, že by sa mali v smernici stanoviť spoločné formulácie týkajúce sa sankcií a ich úrovní. Ďalej uviedol, že určité prvky návrhu, ktoré sa bežne vyskytujú v aktoch založených na článku 83 ZFEÚ (minimálne pravidlá týkajúce sa znakov skutkových podstát trestných činov a sankcií) by sa lepšie regulovali na úrovni členských štátov a že Komisia nepreukázala, že regulácia spoločnej škály sankcií je nevyhnutná na dosiahnutie posilnenej spolupráce v colnej oblasti. Folketing (DK) považoval harmonizáciu pravidiel týkajúcich sa porušení colných predpisov EÚ a súvisiacich sankcií, ktorá je obsahom návrhu, za širšiu ako je potrebné. Seimas (LT) tvrdil, že cieľ návrhu, ktorým je dosiahnutie účinného vykonávania a správneho a jednotného presadzovania colných predpisov Únie, sa nepodarí splniť, pretože navrhovaná smernica nestanovuje, či by mali členské štáty v súvislosti s týmito porušeniami colných predpisov uplatňovať sankcie podľa správneho alebo trestného práva. Vo svojich odpovediach na uvedené odôvodnené stanoviská Komisia zdôraznila, že harmonizované colné právne predpisy nie je možné účinne presadzovať vzhľadom na súčasnú rozmanitosť pravidiel týkajúcich sa porušenia colných predpisov a sankcií v členských štátoch. Podľa názoru Komisie sa tieto rozdiely dajú prekonať vytvorením spoločného zoznamu porušení colných predpisov a aproximáciou príslušných sankcií. Takéto opatrenia by nemohli prijať jednotlivé členské štáty a preto sú v tejto oblasti vhodnejšie opatrenia na úrovni EÚ. Komisia ďalej uviedla, že aproximácia porušení colných predpisov a sankcií by zabezpečila efektívnejšiu spoluprácu medzi colnými orgánmi a zdôraznila skutočnosť, že stanovenie spoločného zoznamu porušení colných predpisov a aproximácia colných sankcií by vytvorili porovnateľnejšie colné sankčné systémy. Návrh ešte skúmajú spoluzákonodarcovia.
Návrh smernice, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade, smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov, smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení.
Komisia uverejnila návrh 2. júla 2014 ako súčasť balíka na posilňovanie obehového hospodárstva s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť Európy a znížiť dopyt po drahých obmedzených zdrojoch. Navrhuje sa v ňom do roku 2030 recyklovať 70 % komunálneho odpadu a 80 % odpadov z obalov, ako aj zakázať od roku 2025 ukladanie recyklovateľného odpadu na skládky. V návrhu sa stanovujú ambiciózne ciele a dopĺňajú kľúčové ustanovenia týkajúce sa nástrojov potrebných na dosahovanie a monitorovanie týchto cieľov.
Národné parlamenty vydali k tomuto návrhu tri odôvodnené stanoviská, ktoré predstavujú štyri hlasy. Desať ďalších komôr národných parlamentov vydalo k tomuto návrhu stanoviská v rámci politického dialógu.
Vo svojich odôvodnených stanoviskách národné parlamenty predložili rôzne argumenty, prečo návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Bundesrat (AT) argumentoval, že neexistuje žiadny nadnárodný aspekt, ktorý by sa mal regulovať na úrovni EÚ, a že Komisia nedokázala riadne vysvetliť, prečo súčasné ciele nie sú dostatočné, alebo prečo ich nie všetky členské štáty dosahujú. Senát (CZ) uviedol, že v návrhu sa nepodarilo preukázať predpoklad, že je reálne dosiahnuť navrhnuté ciele pri vynaložení primeraných nákladov pre členské štáty a mestá, čím Komisia neodôvodnila skutočnú pridanú hodnotu navrhovaného opatrenia na úrovni EÚ. Napokon Hrvatski sabor (HR) tvrdil, že stanovovanie ďalších cieľov v oblasti nakladania s odpadom by malo byť v právomoci členských štátov v závislosti od hospodárskej situácie v týchto štátoch.
Dňa 16. decembra 2014 Komisia prijala svoj pracovný program na rok 2015, v rámci ktorého navrhla stiahnuť alebo zmeniť 80 návrhov zo 450, ktoré čakajú na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady. Komisia uviedla, že má v úmysle stiahnuť navrhovanú smernicu, ale zároveň oznámila, že by ju do konca roka 2015 nahradila novým ambicióznejším návrhom na podporu obehového hospodárstva. Komisia tiež znovu potvrdila svoj záväzok podporovať prechod na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo v EÚ, čo by malo veľmi významný pozitívny vplyv na zamestnanosť, rast, konkurencieschopnosť a inovácie. Po konzultáciách s Európskym parlamentom a Radou Komisia 25. februára 2015 potvrdila stiahnutie uvedeného návrhu.
Návrh nariadenia o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov, o zmene nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/XXX [nariadenie o úradných kontrolách] a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007
Komisia uverejnila 25. marca 2014 návrh, ktorého cieľom je zabezpečiť splnenie požiadaviek verejnosti v oblasti životného prostredia a kvality. Návrh má 3 ciele: udržať dôveru spotrebiteľov, udržať dôveru výrobcov a uľahčiť poľnohospodárom prechod na ekologickú výrobu. Komisia navrhla predovšetkým: i) posilniť a harmonizovať pravidlá tak pre EÚ, ako aj pre dovážané výrobky, zrušením viacerých zo súčasných výnimiek v oblasti výroby a kontrol; ii) zaviesť systém kontroly založený na riziku; iii) uľahčiť malým poľnohospodárom prechod na ekologické poľnohospodárstvo tak, že sa im ponúkne možnosť pristúpiť k systému skupinovej certifikácie; iv) lepšie riešiť medzinárodný rozmer obchodu s ekologickými výrobkami pridaním nových ustanovení o vývoze a v) zjednodušiť právne predpisy, aby klesli administratívne náklady pre poľnohospodárov a zvýšila sa transparentnosť.
Národné parlamenty vydali k tomuto návrhu dve odôvodnené stanoviská, ktoré predstavujú 3 hlasy. V rámci politického dialógu vydalo stanoviská deväť komôr. Vo svojich odôvodnených stanoviskách národné parlamenty tvrdili, že návrh nenecháva dostatočný priestor pre regionálne alebo vnútroštátne právne predpisy, ktoré by mohli riešiť regionálne alebo vnútroštátne špecifiká. Podľa rakúskej komory Bundesrat návrh neumožňoval posúdiť, či sú opatrenia navrhnuté Komisiou dostatočne účinné na dosiahnutie sledovaného cieľa, ani to, či je potrebné prijať také opatrenia na úrovni EÚ. Návrh bol kritizovaný za to, že nevyčísľoval hodnotu svojich účinkov a výslednú finančnú a administratívnu záťaž pre členské štáty.
Vo svojej odpovedi Komisia zdôraznila, že udeľovanie výnimiek z platných pravidiel v súčasnom rozsahu viedlo k nespravodlivej hospodárskej súťaži medzi ekologickými prevádzkovateľmi z EÚ a vo vzťahu k dovážaným ekologickým výrobkom. Medzi výsledné negatívne faktory patrili riziko straty dôvery spotrebiteľov, zložitosť právnych predpisov, obchodné problémy (ťažkosti pri presadzovaní dodržiavania predpisu) a vysoká administratívna záťaž. Komisia navyše zdôraznila, že návrh umožňuje v prípade potreby prispôsobenie výrobného procesu. Pokiaľ ide o delegované akty, Komisia zdôraznila, že na to, aby bolo nariadenie plne funkčné, sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ považuje za nevyhnutnú. Delegovanie právomoci uvedené v návrhu obsahuje jasné a stručné kritériá, pričom sa Komisii udeľuje len obmedzená právomoc. Komisia napokon zdôraznila, že do prípravy týchto aktov by boli zapojené členské štáty.
Vzhľadom na dlhý rokovací proces v Európskom parlamente a Rade Komisia v decembri 2014 oznámila vo svojom pracovnom programe svoj zámer stiahnuť navrhované nariadenie a nahradiť ho novou iniciatívou, pokiaľ do šiestich mesiacov nebude možné dosiahnuť dohodu.
4.Závery
V roku 2014 došlo k značnému zníženiu počtu odôvodnených stanovísk v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Odôvodnené stanoviská vydané v roku 2014 takisto predstavovali oveľa nižšie percento celkového počtu stanovísk vydaných v rámci politického dialógu. Nebol uplatnený žiaden postup žltej karty. Nižší počet odôvodnených stanovísk však treba vnímať v kontexte poklesu počtu legislatívnych návrhov Komisie ku koncu jej funkčného obdobia a nie ako známku zníženia záujmu národných parlamentov o otázky subsidiarity. Tento záver sa potvrdil v prebiehajúcej diskusii národných parlamentov o mechanizme kontroly uplatňovania zásady subsidiarity.
V roku 2014, podobne ako v minulých rokoch, všetky inštitúcie zapojené do legislatívneho procesu boli aktívne pri zabezpečovaní kontroly uplatňovania zásady subsidiarity. Komisia monitorovala súlad svojich návrhov so zásadami subsidiarity a proporcionality tak, že pred prijatím legislatívnych aktov poskytovala rôzne posúdenia (plány realizácie, posúdenia vplyvu), podrobne skúmala odôvodnené stanoviská doručené od národných parlamentov vyjadrujúce obavy týkajúce sa subsidiarity a podrobne na ne odpovedala.
Európsky parlament naďalej riešil otázky subsidiarity a proporcionality v kontexte svojej práce na legislatívnych návrhoch, pričom zohľadňoval odôvodnené stanoviská doručené od národných parlamentov. Inicioval aj nový, všeobecnejší prístup k posudzovaniu pridanej hodnoty EÚ prostredníctvom správy o nákladoch nekonania na úrovni EÚ a vypracoval početné hodnotenia posúdení vplyvu pripravených Komisiou. Napokon Výbor regiónov pokračoval vo svojej práci na otázkach subsidiarity, najmä prijatím a vykonávaním svojho druhého pracovného programu v oblasti subsidiarity a organizovaním seminárov a konferencií, ktoré sa venovali zásade subsidiarity a otázkam súvisiacim s vykonávaním mechanizmu kontroly uplatňovania subsidiarity.