Obsah

1..................... Úvod.. 2

2..................... Vysokoaktívne uzavreté žiariče v Európe.. 3

3..................... Vykonávanie smernice 2003/122/Euratom v štátoch EÚ-27  3

3.1.................. Úvod. 3

3.2.................. Prehľad vykonávania. 3

3.3.................. Oblasti, kde sa smernica vykonáva nejednotne. 4

3.4.................. Problematické oblasti vykonávania smernice. 5

3.5.................. Vykonávanie smernice Komisiou. 5

3.6.................. Odporúčania na zlepšenie vykonávania smernice. 5

3.7.................. Osvedčené postupy vykonávania smernice. 6

4..................... Požiadavky smernice 2003/122/Euratom ako súčasť nových základných bezpečnostných noriem EÚ.. 7

4.1.................. Úvod. 7

4.2.................. Regulačná harmonizácia s MAAE.. 7

4.3.................. Ostatné zmeny. 8

5..................... Závery.. 9

1. Úvod

Po teroristických útokoch v USA v roku 2001 vyjadrilo mnoho národných bezpečnostných orgánov obavu, že teroristické skupiny by mohli použiť rádioaktívne žiariče ako zbraň na vyvolanie strachu a narušenie verejného poriadku. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) i Európska únia podnikli kroky na zavedenie medzinárodného právneho rámca na zaistenie bezpečnosti a fyzickej ochrany takýchto žiaričov – najmä tých najaktívnejších.

Smernica 2003/122/Euratom (ďalej len „smernica o VURŽ“ – vysokoaktívnych uzavretých rádioaktívnych žiaričoch) [1] nadobudla účinnosť 31. decembra 2003 a jej transpozičné obdobie sa skončilo dva roky nato. Smernica zavádza právny rámec na zaistenie kontroly a bezpečnosti vysokoaktívnych uzavretých rádioaktívnych žiaričov (VURŽ) v Európe a zaväzuje členské štáty k vytvoreniu systémov na detekciu opustených rádioaktívnych žiaričov a spätné získanie rádioaktívnych žiaričov z minulých činností. Každý členský štát určil príslušný orgán na vykonávanie úloh podľa smernice [2,3].

Podľa článku 14 smernice o VURŽ má Komisia predložiť správu o skúsenostiach s jej vykonávaním. Vykonávanie sa preskúmalo v záujme prehľadu o situácii v EÚ, pokiaľ ide o: (1) kontrolu používaných vysokoaktívnych žiaričov, (2) nakladanie s nepoužívanými žiaričmi a (3) stratégie nakladania s opustenými žiaričmi[1]. Toto preskúmanie vychádza zo správ členských štátov o vykonávaní smernice o VURŽ, z dotazníkov, rozhovorov a vyšetrovacích misií u európskych zainteresovaných strán[2]. Výsledky naznačujú, že praktické uplatňovanie požiadaviek smernice sa v jednotlivých štátoch líši. Niektoré uplatňujú veľmi sofistikované kontrolné opatrenia a administratívnu podporu, zatiaľ čo v iných sú administratívne systémy na plnenie požiadaviek EÚ pomerne skromné. Neprekvapuje to, keďže počty vysokoaktívnych uzavretých žiaričov sa v členských štátoch EÚ líšia – niekde je ich len zopár, inde tisíce.

Smernicu o VURŽ vo všeobecnosti správne implementovali všetky členské štáty; jej ciele boli splnené a niet dôvodu domnievať sa, že by vysokoaktívne uzavreté žiariče v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ nepodliehali dostatočnej kontrole. Najťažšou oblasťou vykonávania je organizácia kampaní na pátranie po prípadných opustených žiaričoch z minulých činností[3]. Okrem toho existujú určité nezrovnalosti v implementácii z hľadiska vymedzenia pojmu VURŽ, finančného zabezpečenia zdrojov, školenia personálu, ktorý by mohol byť potenciálne vystavený ožiareniu, či postupov kontroly žiaričov.

Smernicu o VURŽ nahradila smernica 2013/59/Euratom (nová smernica o základných bezpečnostných normách – ZBN)[4], ktorá zahŕňa základné ustanovenia smernice a harmonizuje ich s usmernením MAAE o rádioaktívnych žiaričoch. Novú smernicu o ZBN majú členské štáty EÚ transponovať do vnútroštátnej legislatívy do 6. februára 2018. Komisia v tomto procese členské štáty osobitne upozorní na oblasti, kde bolo vykonávanie problematické, aby sa v novej transponujúcej legislatíve problémy riešili lepšie.

Keďže nová smernica o základných bezpečnostných normách už nevyžaduje informovanie o vykonávaní, táto správa je posledná.

Správa nezahŕňa Chorvátsko, ktoré v čase preskúmania vykonávania smernice o VURŽ nebolo členským štátom EÚ. Neskôr však smernicu o VURŽ do svojej vnútroštátnej legislatívy transponovalo, takže by bolo vhodné po určitom čase preskúmať aj jeho skúsenosti s jej vykonávaním. Komisia je preto pripravená vykonať preskúmanie v Chorvátsku, keď budú príslušné ustanovenia smernice v tomto členskom štáte v platnosti aspoň tri až štyri roky.

2. Vysokoaktívne uzavreté žiariče v Európe

Vysokoaktívne uzavreté rádioaktívne žiariče sú obaly s uzavretým rádioaktívnym materiálom, ktorého aktivita je nad limitom stanoveným v smernici 2003/122/Euratom. Využívajú sa najmä v medicíne, nedeštruktívnych testoch materiálu a pri sterilizácii. Vo VURŽ sa typicky využívajú nuklidy s dlhým polčasom rozpadu: Co-60, Ir-192, Sr-90 a Cs-137. Bežnými držiteľmi sú nemocnice, priemyselné testovacie spoločnosti či výskumné ústavy. V Európe vyrába VURŽ viacero firiem, no väčšina komerčných žiaričov pochádza z USA alebo Kanady.

Európa má v inventári zhruba 30 700 VURŽ – z toho 50 % v Nemecku a Francúzsku. Deväť členských štátov ich má do stovky. Väčšina žiaričov používaných na nedeštruktívne testy je mobilných, čím sa bezpečnostné riziko zvyšuje.

V členských štátoch sa eviduje zhruba 3 200 držiteľov VURŽ, z toho 63 % v Nemecku, Francúzsku, Poľsku a Spojenom kráľovstve. Na držiteľa pripadá zvyčajne 1 – 40 VURŽ (v niektorých prípadoch sa za jeden žiarič považuje viacero obalov).

Vzhľadom na vysokú aktivitu a často aj fyzickú mobilitu VURŽ je ich zabezpečenie pre vnútroštátne orgány obzvlášť náročné, najmä ak uvážime, že zlovoľné zneužitie rádioaktívneho materiálu by mohlo veľmi závažne ovplyvniť fungovanie spoločnosti. Okrem toho nad VURŽ možno stratiť kontrolu aj neúmyselne, čo môže viesť k nadmernému ožiareniu alebo obrovským ekonomickým nákladom, ak sa takýto žiarič roztaví pri recyklácii kovošrotu.

Európska únia zaznamenala viacero incidentov straty kontroly nad registrovaným VURŽ alebo nájdenia neregistrovaného. Len veľmi málo z nich (do desať) zahŕňalo škodlivé ožiarenie, a ešte menej zlý úmysel. Odhaduje sa, že spomedzi všetkých incidentov hlásených v súvislosti so žiaričmi v rokoch 2007 – 2009 bol podiel tých s trestným pozadím len malý – menej než 8 percent. Drvivú väčšinu tvoria incidenty, keď sa rádioaktívne žiariče alebo kontaminované predmety objavia v kovošrote – v zberniach alebo na štátnych hraniciach pri jeho vývoze. Druhým najčastejším prípadom je podľa informácií od štátov EÚ odhalenie opustených žiaričov na verejných priestranstvách, mestských skládkach či v priestoroch skrachovaných firiem.

3. Vykonávanie smernice 2003/122/Euratom v štátoch EÚ-27 3.1. Úvod

Podľa článku 14 smernice o VURŽ mali členské štáty do 31. decembra 2010 Komisii podať správy o skúsenostiach s vykonávaním smernice. Komisia po prijatí správ od všetkých členských štátov vykonávanie vyhodnotila formou štúdie. Tá skompletizovala informácie od členských štátov, poskytla prehľad vykonávania a identifikovala nedostatky i osvedčené postupy.

3.2. Prehľad vykonávania

Obrázok 1 znázorňuje stav vykonávania smernice o VURŽ v členských štátoch EÚ-27 Výsledky sú klasifikované ako implementované (OK), oblasť vyžaduje pozornosť (PoA) alebo problémy s vykonávaním (NOK). Z grafickej analýzy vyplýva, že vo všeobecnosti je súlad s požiadavkami smernice o VURŽ na dobrej úrovni. Ciele smernice boli splnené a niet dôvodu domnievať sa, že by vysokoaktívne žiariče v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ nepodliehali dostatočnej kontrole.

Obrázok 1. Prehľad vykonávania smernice o VURŽ v členských štátoch EÚ-27 (Legenda: OK – v poriadku, PoA – oblasť vyžaduje pozornosť, NOK – problémy s vykonávaním)

3.3. Oblasti, kde sa smernica vykonáva nejednotne

Hoci je všeobecná miera súladu s požiadavkami smernice o VURŽ vysoká, päť oblastí vykazuje vo vykonávaní časté rozpory:

1.         V dvanástich členských štátoch sa nejednotne implementuje legislatívny rámec. Zvyčajne sa na definíciu VURŽ používajú iné úrovne aktivity, než tie stanovené v smernici o VURŽ (napríklad úrovne MAAE[5]). Znamená to, že transpozícia vymedzenia pojmu VURŽ do vnútroštátnych predpisov nie je plne v súlade so smernicou. Okrem toho viacero členských štátov, hoci používajú definíciu pojmu VURŽ podľa smernice, pri uplatňovaní ustanovení vnútroštátneho práva v praxi zohľadňuje skutočnú aktivitu žiariča. To znamená, že na žiariče, ktorých aktivita klesla pod limit vysokej aktivity podľa prílohy I k smernici, sa požiadavky smernice nevzťahujú.

2.         Vo viacerých členských štátoch nie sú požiadavky na kontrolu VURŽ držiteľom plne v súlade s požiadavkami smernice. Chýba napríklad systematické testovanie netesnosti VURŽ ich držiteľmi, respektíve je testovanie držiteľmi žiaričov obmedzené (iba vizuálna kontrola bez merania dávky žiarenia).

3.         V desiatich členských štátoch nie je sprievodná dokumentácia k VURŽ plne v súlade s požiadavkami článku 7 smernice, podľa ktorého má výrobca zabezpečiť fotografie všetkých typov dizajnu vyrábaných žiaričov a typických obalov. Držiteľ má zabezpečiť sprievodnú písomnú informáciu ku každému žiariču vrátane fotografií žiariča, jeho obalu, prepravného balenia, zariadenia a príslušenstva (podľa potreby). V niektorých členských štátoch sa navyše vyskytujú aj žiariče z minulosti bez číselnej identifikácie.

4.         Z hľadiska dlhodobého nakladania s VURŽ treba pozornosť venovať najmä povolenej lehote skladovania nepoužívaných VURŽ v priestoroch držiteľa. Smernica o VURŽ hovorí o bezodkladnom presune každého nepoužívaného žiariča po ukončení jeho používania. Regulačný rámec viacerých členských štátov však nestanovuje maximálnu lehotu skladovania nepoužívaných žiaričov v priestoroch držiteľa, po ktorej by bol presun povinný. V niekoľkých členských štátoch môže byť za určitých okolností neistá finančná záruka na bezpečné dlhodobé nakladanie s nepoužívanými žiaričmi, alebo sa držitelia VURŽ v rámci udeľovania povolení nezaväzujú k primeraným opatreniam na dlhodobé nakladanie s nepoužívaných žiaričmi.

5.         Poslednou oblasťou, ktorá si vyžaduje pozornosť, je školenie a informovanie pracovníkov, ktorí môžu prísť do styku s opustenými žiaričmi. V štyroch členských štátoch sa takéto školenie neorganizuje a v ôsmich ďalších sa nevyžaduje zákonom, neposkytuje všetkým typom pracovníkov alebo sa nevykonáva vo všetkých rizikových prevádzkach, prípadne nie je zdokumentované ani opakované.

3.4. Problematické oblasti vykonávania smernice

Iba jedna požiadavka sa zhruba v polovici členských štátov neuplatňuje riadne: organizácia kampaní na spätné získanie opustených žiaričov. Podľa článku 9 ods. 4 smernice o VURŽ majú členské štáty podľa potreby zabezpečiť organizáciu kampaní na spätné získanie opustených žiaričov, ktoré zostali po minulých činnostiach. Organizácia týchto kampaní sa v 14 členských štátoch z viacerých dôvodov ukázala problematická.

V troch členských štátoch bolo ťažké implementovať požiadavku na vedenie záznamov (článok 5), lebo sa nie vždy zabezpečuje priame oznamovanie zmien statusu VURŽ príslušnému orgánu.

3.5. Vykonávanie smernice Komisiou

Smernica o VURŽ obmedzuje zodpovednosti Komisie takto: Komisia sprístupní štandardný záznamový formulár, môže aktualizovať požadované informácie podľa prílohy II (článok 5) a uverejňuje zoznam príslušných orgánov a kontaktných miest členských štátov (článok 13). Štandardný záznamový formulár s požadovanými informáciami o každom VURŽ je dostupný na webovej stránke Komisie[6] a informácie o orgánoch členských štátov sa uverejnili [2,3]. Komisia doposiaľ nevidela potrebu aktualizovať prílohu II, takže nezriadila poradný výbor podľa článku 17.

3.6. Odporúčania na zlepšenie vykonávania smernice

Z analýzy vykonávania smernice o VURŽ vzišlo pre členské štáty niekoľko odporúčaní na zlepšenie:

· V členských štátoch, ktoré doposiaľ neorganizovali systematické alebo cielené kampane na spätné získanie opustených žiaričov, by sa mala posúdiť potreba takýchto kampaní. Prvým krokom pri jej posudzovaní je analýza historických záznamov príslušného orgánu, výrobcov alebo dodávateľov. V rámci inšpekcií prevádzok s pravdepodobnejším výskytom nepoužívaných žiaričov (nemocnice, univerzity, výskumné strediská, vojenské objekty, atď.) možno pristúpiť k dôslednejšiemu pátraniu po žiaričoch, ktoré sú pozostatkami z minulosti a mohli by sa na mieste nachádzať.

· V záujme bezodkladného hlásenia všetkých zmien statusu VURŽ by vnútroštátny regulačný rámec mohol stanovovať maximálnu prípustnú lehotu (niekoľko dní) na hlásenie príslušnému orgánu.

· Pokým sa netransponuje nová smernica EÚ o základných bezpečnostných normách, kde sa definícia VURŽ reviduje, mali by členské štáty využívajúce definíciu VURŽ podľa aktuálnej smernice uplatňovať na žiariče vnútroštátne ustanovenia, až kým nedosiahnu úroveň rozpadu umožňujúcu oslobodenie alebo uvoľnenie, a nie kým ich aktivita neklesne pod limit vysokej rádioaktivity.

· V legislatíve alebo usmernení od regulačného orgánu by sa mal vymedziť typ a frekvencia testov, ktoré majú vykonávať držitelia VURŽ. Testovať by mali skúsení pracovníci s primeranou kvalifikáciou v oblasti ochrany pred žiarením. Ak držiteľ VURŽ nemá k dispozícii vlastného uznaného odborného zástupcu pre ochranu pred žiarením, mala by testy vykonať uznaná organizácia technickej podpory. V každom prípade musí príslušný orgán v rámci inšpekcie kontrolovať záznamy o výsledkoch testov VURŽ, aby sa uistil, že sa skutočne vykonali a že držiteľ ich výsledky zohľadnil.

· Pri inšpekcii by sa mala skontrolovať aj sprievodná dokumentácia k žiaričom s cieľom overiť jej úplnosť z hľadiska požiadaviek smernice o VURŽ.

· Na zabránenie riziku straty kontroly nad nepoužívanými VURŽ skladovanými v priestoroch držiteľa by sa vo vnútroštátnych predpisoch mohla stanoviť maximálna prípustná lehota skladovania pred povinným presunom. Pri inšpekcii by sa malo kontrolovať, či držiteľ tejto požiadavke vyhovel, a ak nie, mali by sa prijať potrebné kroky na presadenie práva. Aby sa predišlo problémom, malo by byť povoľovanie všetkých činností podmienené primeranými opatreniami na dlhodobé nakladanie s nepoužívanými VURŽ.

· V záujme riadneho školenia a informovania personálu v prevádzkach s pravdepodobnejším výskytom či spracovaním opustených žiaričov, ako aj vo veľkých tranzitných uzloch, by mala vnútroštátna legislatíva trvať na organizácii školení. Takéto ustanovenie by malo predpisovať školenia vo všetkých typoch rizikových prevádzok pre obe kategórie personálu (manažment i pracovníkov). Obsah a frekvenciu školení by mal stanoviť alebo schváliť príslušný orgán. Program školenia a informovania by mal zahŕňať praktické cvičenia ako vizuálne rozpoznávanie žiaričov a ich obalov či opatrenia na mieste pri objavení žiariča alebo podozrení, že bol objavený.

3.7. Osvedčené postupy vykonávania smernice

Z analýzy miery vykonávania požiadaviek smernice o VURŽ v 27 členských štátoch vyplýva viacero osvedčených postupov. Príklady sú uvedené nižšie.

· Kľúčovým krokom riadenia VURŽ je proces povoľovania. V povolení na akúkoľvek činnosť zahŕňajúcu VURŽ sa uvádza napríklad, že boli prijaté primerané opatrenia (vrátane finančných záruk) na dlhodobé nakladanie s VURŽ, a to aj v prípade insolventnosti či konkurzu držiteľa alebo dodávateľa. Úprava dlhodobého hľadiska vylučuje dlhodobé skladovanie nepoužívaných VURŽ v priestoroch držiteľa. V povolení sa uvádza aj druh a frekvencia testov, ktoré majú držitelia VURŽ vykonávať, a školení organizovaných pre pracovníkov vystavených riziku ožiarenia.

· V záujme včasného hlásenia všetkých zmien statusu VURŽ príslušnému orgánu stanovujú vnútroštátne predpisy transponujúce smernicu o VURŽ maximálnu prípustnú lehotu niekoľkých dní.

· Vnútroštátne príslušné orgány pravidelne vykonávajú ohlásené i neohlásené inšpekcie zamerané na kontrolu bezpečnosti a fyzickej ochrany. Kontrolujú sa pri nich všetky záznamy držiteľa o VURŽ s cieľom overiť správnosť informácií ohlásených príslušnému orgánu. Overuje sa aj sprievodná dokumentácia žiaričov a záznamy o testovaní VURŽ a školení personálu ich držiteľov. Okrem dokladových kontrol vykonávajú inšpektori aj vizuálnu obhliadku žiaričov a merania s cieľom vyhodnotiť, či žiarič nie je porušený a či sa používa správne.

· Príslušný orgán stanovuje alebo schvaľuje programy školení personálu držiteľov VURŽ, pričom školenia sa opakujú v primeraných intervaloch (napríklad raz ročne). Školenia sa dokumentujú a testuje sa, či im personál porozumel. Pri inšpekcii sa kontrolujú záznamy zo školení.

· Podľa smernice o VURŽ, ak príslušný orgán nerozhodne inak, musia držitelia žiaričov každý nepoužívaný žiarič po vyradení z prevádzky bez zbytočného odkladu vrátiť dodávateľovi, umiestniť do uznaného zariadenia alebo presunúť k inému schválenému držiteľovi. Keďže smernica presne nevymedzuje pojem „bez zbytočného odkladu“, táto lehota sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši – niekde je to menej než rok, inde niekoľko rokov a niekde nie je určená vôbec. Osvedčil sa postup vymedziť v predpise primeranú maximálnu lehotu na odstránenie nepoužívaných žiaričov z priestorov užívateľa – napr. najviac 2 roky. Samotné ustanovenia o spätnom prijímaní nepoužívaných žiaričov nezaručujú ich odstránenie z priestorov držiteľa – treba aj finančné opatrenia ako napríklad peňažné zálohy držiteľov alebo dodávateľov. Takéto opatrenia financované používateľmi žiaričov možno využiť aj na dlhodobé nakladanie s nepoužívanými VURŽ presunutými do uznaného skladu. Ak je presun nepoužívaných VURŽ do uznaného skladu jednou z možností, ako s nimi dlhodobo nakladať, členský štát sprístupní zariadenie s dostatočnou kapacitou.

· Ďalším osvedčeným postupom vo viacerých členských štátoch je vytvorenie a prijatie osobitných ustanovení upravujúcich bezpečnosť a fyzickú ochranu VURŽ. Bezpečnostné požiadavky sú odstupňované podľa rizika, ktoré žiariče predstavujú.

· Aby sa predišlo incidentom s opustenými žiaričmi, členský štát identifikuje strategické miesta ich možného výskytu alebo vstupu do krajiny. Regulačný orgán navyše v týchto miestach predpisuje zavedenie detekčného a monitorovacieho zariadenia. Organizujú sa kampane na spätné získanie opustených žiaričov – najmä v starých alebo bývalých prevádzkach, kde sa používali (alebo sa stále používajú) rádioaktívne látky. Finančné náklady na spätné získavanie opustených žiaričov a nakladanie s nimi neznáša spoločnosť cez štátny rozpočet, ale príslušné komunity používateľov žiaričov. Príslušný orgán schvaľuje pre prevádzky s pravdepodobnejším výskytom opustených žiaričov postupy reakcie a hlásenia, ktoré sa testujú na cvičeniach.

· Manažéri a pracovníci všetkých druhov rizikových prevádzok, ktorí by mohli prísť s opusteným žiaričom do styku, sa pravidelne školia v súlade s vnútroštátnymi predpismi. Príslušný orgán buď stanovuje alebo schvaľuje obsah týchto školení, čím sa zaručuje, že sa dokumentujú a skutočne poskytujú. Hodnotí sa miera pochopenia absolventmi. Na zvýšenie informovanosti osôb, ktoré môžu prísť do styku s opustenými žiaričmi, organizuje príslušný orgán neformálne stretnutia a pripravuje príručky, dokumentáciu, náučné filmy, plagáty atď.

4. Požiadavky smernice 2003/122/Euratom ako súčasť nových základných bezpečnostných noriem EÚ 4.1. Úvod

5. decembra 2013 bola prijatá nová smernica 2013/59/Euratom [4] o základných bezpečnostných normách (ZBN). Okrem aktualizácie súčasnej smernice o ZBN [5] integruje a aktualizuje požiadavky piatich ďalších platných smerníc, vrátane smernice o VURŽ. Nová smernica o ZBN zohľadňuje najnovšie usmernenie ICRP[7] a nové medzinárodné základné bezpečnostné normy, ktoré vypracovala MAAE. Členské štáty majú štyri roky (do 6. februára 2018) na transpozíciu tejto novej smernice do svojich právnych predpisov.

Nová smernica o ZBN zahŕňa osobitné kapitoly o kontrole uzavretých a opustených žiaričov, ktoré obsahujú ustanovenia súčasnej smernice o VURŽ iba s niekoľkými zásadnými zmenami uvedenými nižšie.

4.2. Regulačná harmonizácia s MAAE

Na vytvorenie regulačného systému kontroly vysokoaktívnych uzavretých žiaričov treba pre jednotlivé nuklidy definovať úrovne aktivity, nad ktorými by mal žiarič podliehať kontrole VURŽ. Pri tvorbe smernice o VURŽ sa na vymedzenie VURŽ použili hodnoty aktivity definované pre prepravné predpisy MAAE[8] (hodnoty A1 vydelené 100). Neskôr MAAE stanovila na vymedzenie „nebezpečných“ žiaričov hodnoty D[9], ktoré použila ako základ svojho systému kategorizácie žiaričov, čo viedlo k odlišnému vymedzeniu žiaričov v smernici o VURŽ a v Kódexe MAAE o bezpečnosti a fyzickej ochrane rádioaktívnych žiaričov[10]. Nové základné bezpečnostné normy EÚ tento rozpor riešia, keďže VURŽ definujú na základe hodnôt D podľa MAAE. Znamená to, že žiariče kategórie 1, 2 a 3 podľa MAAE podliehajú v EÚ kontrole ako VURŽ.

K revízii došlo z podnetu orgánov viacerých členských štátov, ktoré podotkli, že dve odlišné definície VURŽ na medzinárodnej úrovni sú problematické. Smernica o VURŽ a kódex MAAE majú podobné ciele, takže by sa mali uplatňovať na rovnakú skupinu žiaričov. MAAE a EÚ by sa okrem toho mali v zásade snažiť o harmonizáciu medzinárodných noriem.

Navyše prevládal názor, že úrovne aktivity podľa smernice o VURŽ boli pri mnohých nuklidoch pomerne nízke, takže nie všetky VURŽ skutočne predstavujú značné potenciálne riziko pre zdravie ľudí a pre životné prostredie, ako sa uvádza v jej odôvodneniach. Naproti tomu hodnoty D podľa MAAE sú vedecky dobre podložené a do určitej miery vychádzajú zo skutočných dávok pri nehodách skutočných žiaričov.

Z tejto harmonizácie vyplýva, že orgány členských štátov budú musieť náležite upraviť svoje vnútroštátne limity. Okrem toho, keďže hodnoty D sú zväčša vyššie, než hodnoty podľa smernice o VURŽ (A1/100), prináša táto zmena pre väčšinu nuklidov zmiernenie požiadaviek (dobrovoľný výmaz niektorých žiaričov z registrov VURŽ). V praxi sa nová definícia dotkne len veľmi malého počtu žiaričov, keďže väčšina registrovaných VURŽ vykazuje úrovne aktivity oveľa vyššie, než sú limity podľa novej smernice o ZBN. Pri štyroch nuklidoch[11] je nový limit aktivity nižší, než ten starý; v týchto prípadoch znamená nová smernica o ZBN prísnejšiu regulačnú kontrolu.

Ďalšou významnou zmenou vo vymedzení VURŽ je, že nová definícia sa týka aktuálnej aktivity žiariča a nie jeho aktivity v čase výroby alebo uvedenia na trh. To znamená, že keď aktivita žiariča poklesne pod hodnotu D, možno ho vymazať z registra a prestáva podliehať kontrole VURŽ.

Treba poznamenať, že smernica určuje len minimálnu normu. Členské štáty môžu vo svojich vnútroštátnych predpisoch uplatniť aj prísnejšie požiadavky.

4.3. Ostatné zmeny

Ostatné zmeny zavedené novými ZBN EÚ v súvislosti so žiaričmi odrážajú skúsenosti z uplatňovania smernice o VURŽ a spätnú väzbu z nedávnych incidentov zahŕňajúcich rádioaktívne žiariče a kontamináciu. Najvýznamnejšie sú tieto zmeny:

· Mierne sa upravilo vymedzenie uzavretých žiaričov a obalov žiaričov.

· Zaviedli sa nové požiadavky v prípade kontaminácie kovov. Zariadenia na recykláciu kovového šrotu musia príslušnému orgánu hlásiť podozrenie alebo vedomosť o roztavení alebo inom metalurgickom spracovaní opusteného žiariča. Členské štáty musia vyžadovať, aby sa kontaminované materiály nepoužívali, neuvádzali na trh ani neukladali bez účasti príslušného orgánu. Členské štáty musia nabádať na vytvorenie systémov detekcie prítomnosti rádioaktívnej kontaminácie v kovových výrobkoch dovážaných z tretích krajín na miestach, akými sú veľké zariadenia dovážajúce kovy alebo významné tranzitné uzly.

· Členské štáty majú zabezpečiť, aby boli riadiaci pracovníci zariadení, v ktorých sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzajú alebo spracúvajú opustené žiariče, vrátane veľkých skládok kovového šrotu a veľkých zariadení na recykláciu kovového šrotu a dôležitých tranzitných uzlov, informovaní o možnosti styku so žiaričom. Ak môžu pracovníci dôjsť do styku so žiaričom, musia byť poučení a vyškolení v oblasti vizuálnej detekcie žiaričov a ich obalov, oboznámení so základnými skutočnosťami o ionizujúcom žiarení a informovaní a vyškolení v súvislosti s opatreniami, ktoré treba prijať na mieste v prípade detekcie alebo podozrenia na detekciu žiariča.

· V záznamovom formulári o VURŽ (príloha XIV k smernici o ZBN) sa aktualizovala terminológia a odstránili sa nezrovnalosti, ktoré sa vyskytovali vo formulári smernice o VURŽ.

· Doplnili sa nové všeobecné požiadavky na neuzavreté žiariče. Členské štáty musia zabezpečiť prijatie opatrení na zachovanie kontroly neuzavretých žiaričov, pokiaľ ide o ich umiestnenie, používanie a recykláciu alebo ukladanie. Okrem toho musia členské štáty od prevádzkovateľa vyžadovať, aby viedol primerané záznamy v takom rozsahu, aký je možný, o neuzavretých žiaričoch, za ktoré zodpovedá. Členské štáty musia vyžadovať, aby každý prevádzkovateľ, ktorý má v držbe neuzavretý rádioaktívny žiarič, urýchlene informoval príslušný orgán o akejkoľvek strate, krádeži, významnom úniku alebo nepovolenom použití či uvoľnení.

5. Závery

Smernica o VURŽ bola v EÚ implementovaná správne, hoci vykonávacie praktiky sa medzi jednotlivými členskými štátmi stále výrazne líšia. Komisia dostala k smernici za tie roky len málo otázok, čo naznačuje, že jej požiadavky sa chápu správne a sú akceptované.

Smernica 2003/122/Euratom sa s účinnosťou od 6. februára 2018 zrušuje smernicou 2013/59/Euratom, ktorá zahŕňa jej hlavné ustanovenia a harmonizuje ich s usmernením MAAE o rádioaktívnych žiaričoch. Novú smernicu o ZBN majú členské štáty EÚ transponovať do vnútroštátnej legislatívy do 6. februára 2018. Nová smernica o základných bezpečnostných normách je významnou revíziou celého právneho rámca EÚ v oblasti ochrany pred žiarením. Kapitoly o VURŽ do tohto rámca dobre zapadajú, keďže smernicu o VURŽ členské štáty EÚ prijali dobre a neboli potrebné žiadne výrazné zmeny kontroly VURŽ, i keď nová smernica o ZBN napráva určité nedostatky smernice o VURŽ. Najmä vďaka úspešnej harmonizácii s predpismi MAAE majú členské štáty EÚ dobrý predpoklad súčasne splniť požiadavky EÚ i MAAE na kontrolu vysokoaktívnych uzavretých žiaričov a opustených žiaričov.

Komisia vyzýva všetky členské štáty, aby pri prepracovaní svojich vnútroštátnych predpisov a usmernení o bezpečnosti a fyzickej ochrane rádioaktívnych žiaričov v rámci povinnosti transponovať novú smernicu 2013/59/Euratom zohľadnili obsah tejto správy, a najmä identifikované osvedčené postupy. Dokument RP 179 v sérii publikácii Komisie o ochrane pred rádioaktívnym žiarením podrobnejšie opisuje situáciu VURŽ v Európe a uvádza aj zodpovedajúce opatrenia v Kanade a USA.

Odkazy

[1]        Smernica Rady 2003/122/EURATOM z 22. decembra 2003 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového žiarenia, Ú. v. EÚ L 346, 31.12.2003.

[2]        Oznámenie Komisie – príslušné orgány uvedené v smernici Rady 2003/122/EURATOM o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového žiarenia, Ú. v. EÚ C 122, 27.4.2013, s. 2.

[3]        Oznámenie Komisie – príslušné orgány uvedené v smernici Rady 2003/122/EURATOM o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového žiarenia, Ú. v. EÚ C 347, 28.11.2013, s. 2.

[4]        Smernica Rady 2013/59/EURATOM z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom, Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2014, s. 1.

[5]        Smernica Rady č. 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, Ú. v. ES L 159, 29.6.1996.

[1]       Opustený žiarič je rádioaktívny žiarič mimo regulačnej kontroly.

[2]       Podrobnejšie informácie o situácii VURŽ v štátoch EÚ, USA a Kanade sú k dispozícii v publikácii Komisie o radiačnej ochrane č. 179 – Štúdia súčasného stavu rádioaktívnych žiaričov v EÚ, pôvodu a následkov straty kontroly nad rádioaktívnymi žiaričmi a úspešných stratégií detekcie a spätného získavania opustených žiaričov, 2014.

[3]       Smernica od členských štátov vyžaduje organizovať „prípadné“ kampane na pátranie po opustených žiaričoch, takže majú priestor na vnútroštátne rozhodovanie o tom, či sú takéto kampane potrebné.

[4]       Článok 107 novej smernice o ZBN s účinnosťou od 6. februára 2018.

[5]       Bezpečnostné normy MAAE, Kategorizácia rádioaktívnych žiaričov v záujme ochrany ľudí a životného prostredia, č. RS-G-1.9, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, 2005.

[6]       http://ec.europa.eu/energy/en/topics/nuclear-energy/radiation-protection/control-other-radioactive-sources

[7] Medzinárodná komisia pre rádiologickú ochranu.

[8]       Predpisy o bezpečnej preprave rádioaktívneho materiálu, Séria bezpečnostných noriem, Požiadavky na bezpečnosť TS-R-1, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Viedeň, 2009.

[9]       Nebezpečné množstvá rádioaktívneho materiálu (hodnoty D) (EPR-D-VALUES 2006), Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, 2006.

[10]     Kódex o bezpečnosti a fyzickej ochrane rádioaktívnych žiaričov, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Viedeň, 2004.

[11]     Po-210, Pu-238, Cm-244 a Am-241.