1. Úvod

V prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011 o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES[1] sa stanovuje, že členské štáty musia Komisii sprístupniť výročnú správu o činnosti v záujme zvýšenia transparentnosti na úrovni Únie. Komisia vypracuje pre Európsky parlament výročnú správu na základe týchto informácií.

Aktuálna výročná správa sa týka kalendárneho roka 2013. Rozsah tohto postupu zahŕňa činnosti v oblasti vývozných úverov v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1233/2011, t. j. „strednodobé a dlhodobé“ transakcie s dobou splácania 2 roky alebo viac. Táto správa nezahŕňa krátkodobé transakcie v oblasti vývozných úverov[2], ani činnosti realizované určitými agentúrami pre vývozné úvery mimo oblasti vývozných úverov (ako je poistenie investícií). Rovnako je potrebné poznamenať, že v prípade niektorých členských štátov vykonáva funkciu agentúry pre vývozné úvery poisťovacia spoločnosť fungujúca na základe verejného mandátu. Riadenie verejného programu v oblasti vývozných úverov je v takýchto prípadoch prísne oddelené od činností súkromného sektora (tieto nie sú, samozrejme, predmetom aktuálnej správy).

Komisia vzala na vedomie uznesenie prijaté Európskym parlamentom 2. júla 2013 týkajúce sa prvého podávania správ na základe nariadenia (EÚ) č. 1233/2011[3].

So zreteľom na odporúčania uvedené v tomto uznesení –  ako je odporúčanie, aby pracovná skupina Rady pre vývozné úvery a Komisia viedli konzultácie s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť o ďalšom rozvoji metodiky podávania správ – Komisia zároveň upozornila členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť tomuto uzneseniu so zreteľom na podávanie správ v budúcnosti.

2. Výročné správy o činnosti doručené za kalendárny rok 2013

Výročné správy o činnosti doručili tieto členské štáty: Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

Cyprus, Estónsko, Grécko, Írsko, Litva, Lotyšsko a Malta nemali počas vykazovaného roka aktívne programy v oblasti vývozných úverov v zmysle nariadenia 1233/2011.

Členské štáty, rovnako ako pri predchádzajúcom podávaní správ, použili pre svoje podávanie správ podobný vzor (formát „kontrolný zoznam“). Kým niektoré členské štáty sa rozhodli spojiť svoju výročnú správu o činnosti s výročnými správami na vnútroštátnej úrovni uverejnenými za rovnaké obdobie, iné si vybrali možnosť rozsiahle opísať svoje činnosti priamo vo vzore pre podávanie správ.

3. Analýza výročných správ o činnosti

a) Všeobecné a finančné informácie

Platný regulačný rámec [nariadenie (EÚ) č. 1233/2011] sa zameriava na pravidlá pre transakcie a programy v oblasti vývozných úverov, avšak rozhodovanie o tom, či sa program v oblasti vývozných úverov bude realizovať alebo nie, a v kladnom prípade rozhodovanie o spôsobe organizovania príslušnej agentúry pre vývozné úvery, ponecháva na jednotlivých členských štátoch.

V niektorých členských štátoch je agentúrou pre vývozné úvery vládny úrad alebo agentúra. V iných členských štátoch túto funkciu vykonáva poisťovacia spoločnosť v rámci verejného mandátu a pod štátnym dohľadom. Nie je nezvyčajné, že členské štáty ponúkajúce rôzne kategórie podpory vývozných úverov majú viac ako jednu agentúru pre vývozné úvery (napr. jedna agentúra poskytujúca štátnu podporu vo forme záruky alebo poistenia typu „čisté krytie“ a druhá poskytujúca podporu úrokovej sadzby). V roku 2013 realizovalo 21 členských štátov EÚ programy v oblasti vývozných úverov v zmysle nariadenia 1233/2011. Tieto programy riadilo spolu 29 rôznych agentúr a útvarov štátnej správy.

Pokiaľ ide o druhy podpory vývozných úverov, ktoré ponúkajú európske agentúry pre vývozné úvery, najbežnejšou formou je aj naďalej „čisté krytie“ (t. j. predmetná vývozná transakcia sa v skutočnosti financuje úverom z komerčnej banky, ktorej poskytuje agentúra pre vývozné úvery záruku alebo krytie typu poistenie). Všetkých 21 členských štátov, ktoré počas vykazovaného obdobia poskytli vývozné úvery v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1233/2011, ponúkalo tento druh podpory. Štrnásť členských štátov ponúka aj ďalšie formy podpory, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1233/2011 a dohoda OECD o štátom podporovaných vývozných úveroch[4], ako je priame úverovanie alebo financovanie (pri ktorom financovanie poskytuje priamo agentúra pre vývozné úvery, a nie komerčná banka)[5] , refinancovanie[6] alebo systémy podpory úrokovej sadzby[7]. V niekoľkých výročných správach o činnosti je výslovne uvedené aj projektové financovanie[8] alebo viazaná pomoc[9].

Vždy je náročné navzájom porovnávať vnútroštátne programy v oblasti vývozných úverov: po prvé, členské štáty vytvorili v rámci všeobecných typov vývozných úverov uvedených v predchádzajúcom odseku veľmi rôznorodé finančné produkty, a po druhé, vplyv programu v oblasti vývozných úverov samozrejme závisí aj od charakteristík národného hospodárstva a od kapacít súkromného finančného sektora. S touto výhradou poskytuje porovnanie celkovej nominálnej expozície voči riziku z 31. decembra 2013 aspoň základné informácie o rozsahu najväčších systémov vývozných úverov typu „čisté krytie“:

Najväčšie európske systémy vývozných úverov typu „čisté krytie“ v roku 2013 (v mld. EUR)

Nemecko || 87,7

Francúzsko || 61,2

Švédsko || 34,9

Taliansko || 21,6

Spojené kráľovstvo[10] || 20,6

Fínsko || 11,0

Holandsko || 9,4

Španielsko || 8,5

Vzhľadom na to, že v určitých priemyselných odvetviach  (napr. leteckom priemysle a v odvetví stavby lodí) prevládajú špecifické finančné podmienky, niektoré členské štáty vytvorili aj špecifické produkty vývozných úverov pre jednotlivé odvetvia. Ako už bolo uvedené, európske agentúry pre vývozné úvery pôsobia v širokom okruhu oblastí, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť podávať správy podľa nariadenia (EÚ) č. 1233/2011. Uvedené nariadenie sa vzťahuje v zásade na strednodobé a dlhodobé činnosti v oblasti vývozných úverov (podľa vymedzení v Dohode OECD o štátom podporovaných vývozných úveroch). Mnoho európskych agentúr pre vývozné úvery však ponúka aj také produkty, ako sú krátkodobé vývozné úvery a akreditívy, záruky týkajúce sa výrobného rizika alebo investičné poistné produkty. Je užitočné mať pri posudzovaní širšej ekonomickej úlohy agentúr pre vývozné úvery túto skutočnosť na pamäti.

Podrobné informácie možno nájsť v oddieloch II a IV vzoru pre podávanie správ použitého na výročné správy o činnosti, ako aj vo všeobecných výročných správach, na ktoré niekoľko členských štátov výslovne odkazuje.

Celkove možno skonštatovať, že výročné správy o činnosti poskytujú príslušné finančné informácie týkajúce sa programov v oblasti vývozných úverov v roku 2013. Je však potrebné zdôrazniť, že podľa nariadenia (EÚ) č. 1233/2011 sa toto podávanie správ vykonáva v súlade s vnútroštátnym legislatívnym rámcom príslušného členského štátu. Výsledkom sú určité rozdiely v prezentácii údajov. Z uvedeného vyplýva, že Komisia nemá žiadne konkrétne pripomienky k finančným aspektom výročných správ o činnosti[11].

Vo výročných správach o činnosti Českej republiky, Slovenskej republiky a Spojeného kráľovstva sa uvádzajú podmienené záväzky podľa poslednej vety ods. 1 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 1233/2011..

b) Zohľadnenie „rizík v oblasti životného prostredia, s ktorými môžu byť spojené ďalšie významné riziká“

Podľa odseku 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1233/2011 členské štáty vo výročnej správe o činnosti „uvedú, ako sa riziká v oblasti životného prostredia, s ktorými môžu byť spojené ďalšie významné riziká, zohľadňujú v činnosti exportno-úverových agentúr (t. j. agentúr pre vývozné úvery) v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov.“

Na toto ustanovenie výslovne odkazuje 19 výročných správ o činnosti. Hoci v odseku 2 prílohy I je iba zmienka o rizikách v oblasti životného prostredia, niektoré členské štáty[12] výslovne odkazujú aj na ich sociálne dôsledky. Jednotlivé členské štáty sa pri odkazovaní na odsek 2 prílohy I zmieňujú aj o otázke ľudských práv[13], o základných pracovných normách[14], boji proti úplatkárstvu[15] alebo o celkovom vplyve na rozvoj[16]. Cieľom príslušných postupov na hodnotenie predmetných rizík zvyčajne je jasné rozhodnutie, či je daný projekt oprávnený na získanie podpory vývozných úverov alebo nie (t. j. ak sú s tým súvisiace riziká neprimerané, krytie sa neposkytne). V prípade rizík, ktoré sa považujú za prijateľné, sa podpora vývozných úverov spravidla spája s osobitnými podmienkami zvyčajne zameranými na presadzovanie zmierňovacích opatrení a dodržiavanie noriem. Takéto podmienené krytie sa výslovne uvádza v správach Belgicka, Dánska, Luxemburska, Maďarska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Španielska a Talianska.

Mnoho členských štátov odkazuje na postupy zahrnuté v odporúčaní OECD o spoločných prístupoch týkajúcich sa štátom podporovaných vývozných úverov a o náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia a sociálnej politiky („spoločné prístupy“)[17].

Pokiaľ ide o členské štáty s viacerými agentúrami pre vývozné úvery, v niektorých je zavedená komplementárnosť postupov hodnotenia príslušných agentúr (napríklad v Taliansku[18] a Českej republike[19]).

c) Ďalšie informácie uvedené vo výročných správach o činnosti

Okrem informácií už uvedených v oddieloch 3a) a b), z výročných správ o činnosti vyplýva aj to, že členské štáty vo všeobecnosti uplatňujú politiky týkajúce sa vývozných úverov a životného prostredia, boja proti úplatkárstvu a udržateľných postupov úverovania týkajúcich sa krajín s nízkymi príjmami. Tri príslušné odporúčania OECD[20] zohrávajú v tejto súvislosti významnú, avšak nie výlučnú úlohu. Tieto nástroje uplatňujú alebo ich v zásade hodlajú uplatňovať dokonca aj členské štáty, ktoré nie sú členmi OECD[21].

Viaceré členské štáty vo svojich správach uvádzajú, že najmä „spoločné prístupy“ uplatňujú nad rámec ich rozsahu pôsobnosti vymedzenej zo strany OECD[22]. Okrem toho v mnohých prípadoch boli príslušné nástroje a postupy vypracované pre príslušné oblasti politiky, ktorých ciele presahujú rámec obsahu odporúčaní OECD[23]. Predmetné agentúry pre vývozné úvery si v niekoľkých prípadoch samy vytvorili príslušné nástroje (napr. politiku sociálnej zodpovednosti podnikov alebo etický kódex)[24].

Podobne ako pri predchádzajúcom podávaní správ, mnohé členské štáty zdôrazňujú osobitný význam ľudských práv. Prakticky do všetkých správ o činnosti sa naďalej premieta podpora na rozvoj dimenzie ľudských práv podľa nových spoločných prístupov. V prípade viacerých členských štátov majú otázky ľudských práv v rámci ich hodnotenia projektu osobitné postavenie.[25] V niektorých prípadoch je táto téma priamo prepojená s otázkou pracovných práv/práv zamestnancov[26].

Viacero členských štátov zároveň prisudzuje osobitný význam boju proti úplatkárstvu a protikorupčným politikám[27]. Používa sa pritom široká škála nástrojov (napr. vnútroštátne právne predpisy, miestne osvedčené postupy, medzinárodnú nástroje).

ďalšie politiky členských štátov spojené s činnosťami v oblasti vývozných úverov zahŕňajú aj transparentnosť (politika otvorenosti a ochrany dôverných údajov), dialóg so zúčastnenými stranami občianskej spoločnosti, prispievanie k udržateľnému rozvoju, sociálnu zodpovednosť podnikov (buď vo forme politiky v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov pre samotnú agentúru pre vývozné úvery alebo prostredníctvom podpory snáh vývozcov v tejto oblasti) a podporu dodržiavania usmernení OECD pre nadnárodné podniky.

Počas vykazovaného obdobia sa Nemecko rozhodlo zastaviť poskytovanie vývozných úverov pre dodávky a služby určené pre jadrové zariadenia (nové aj existujúce). Iba v niektorých výnimočných prípadoch (napr. dodávky a služby na zlepšenie bezpečnosti existujúcich zariadení, vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, dodávky a služby pre výskum a zdravotnícke zariadenia) bude krytie vývozných úverov k dispozícii aj v budúcnosti.

d) Plnenie cieľov a záväzkov Únie zo strany agentúr pre vývozné úvery

Podľa odseku 3 prílohy I „Na základe týchto informácií vypracuje Komisia pre Európsky parlament výročnú správu, v ktorej zhodnotí plnenie cieľov a záväzkov Únie exportno-úverovými agentúrami“.

Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) uvádza všeobecné ciele Únie v článku 3 a zásady a ciele vonkajšej činnosti Únie v článku 21.

Čo sa týka spoločnej obchodnej politiky EÚ, zásady a ciele vonkajšej činnosti Únie sú uvedené v článku 206 a v prvom odseku článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; majú takéto znenie:

Článok 206:

Vytvorením colnej únie v súlade s článkami 28 až 32 Únia v spoločnom záujme prispieva k harmonickému rozvoju svetového obchodu, postupnému zrušovaniu obmedzení medzinárodného obchodu a k priamym zahraničným investíciám, ako aj k znižovaniu colných a iných prekážok.

Článok 207:

Spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, najmä vo vzťahu k úpravám colných sadzieb, uzavieraniu colných a obchodných zmlúv týkajúcich sa obchodu s tovarom a službami, k obchodným aspektom duševného vlastníctva, priamym zahraničným investíciám, zjednocovaniu liberalizačných opatrení, vývoznej politike, ako aj k opatreniam na ochranu obchodu, napríklad v prípade dumpingu a subvencií. Spoločná obchodná politika sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie.

Európska komisia berie na vedomie, že členské štáty s činnosťami v oblasti vývozných úverov v zmysle nariadenia EÚ č. 1233/2011 majú zavedené politiky umožňujúce správu ich programov v oblasti vývozných úverov, ktoré sú v súlade s cieľmi EÚ. Konkrétne politické odporúčania pre oblasť vývozných úverov vypracované v OECD – jedinej medzinárodnej organizácii, ktorá doposiaľ vypracovala špecializované pravidlá pre túto oblasť politiky – sa bežne využívajú, avšak príslušné činnosti členských štátov zjavne presahujú ich rámec.

Okrem osobitného prípadu Nemecka, ktoré zastavilo poskytovanie vývozných úverov pre jadrový sektor, v období od predchádzajúceho podávania správ nedošlo celkovo k žiadnym radikálnym zmenám politík sprevádzajúcich programy členských štátov v oblasti vývozných úverov. To však neznamená, že nedošlo k žiadnemu pokroku.

Majúc na pamäti odporúčanie obsiahnuté vo vyššie uvedenom uznesení Európskeho parlamentu z júla 2013 o usmerneniach pre budúce podávanie správ, Komisia už v predchádzajúcej výročnej správe vydala odporúčanie využívať najmä prácu medzinárodných monitorovacích inštitúcií (vrátane OSN) ako usmernenie pri rozvoji ďalších politík. V správach členských štátov sa už takéto medzinárodné nástroje v rôznej miere využívajú ako odkazy a Komisia podnecuje k vyvíjaniu ďalšieho úsilia v tomto smere. Zásadný význam bude mať aj ďalší dialóg s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, pokiaľ ide o politiky v oblasti ľudských práv.

Európsky parlament vyzval Komisiu, aby vypracovala stanovisko k tomu, či členské štáty plnia ciele a záväzky Únie; Európska komisia zastáva názor, že členské štáty, ktoré poskytli príslušné informácie o tejto problematike, vo všeobecnosti splnili ustanovenia článkov 3 a 21 ZEÚ. Samozrejme, európske inštitúcie si môžu spoločne stanoviť ambicióznejšie politické ciele. Komisia je pripravená uľahčovať a podporovať príslušný medziinštitucionálny dialóg v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o dodržiavanie medzinárodných záväzkov a záväzkov podľa práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže,  počas vykazovaného obdobia nedošlo k sporom na úrovni WTO, ktoré by sa týkali európskych programov v oblasti vývozných úverov. Európskej komisii neboli v roku 2013 doručené žiadne sťažnosti týkajúce sa potenciálnych porušení práva EÚ v súvislosti s agentúrami pre vývozné úvery.

[1]       Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 45.

[2]       Na tieto transakcie sa vzťahuje oznámenie Komisie podľa článku 93 ods. 1 Zmluvy o ES, ktorým sa uplatňujú články 92 a 93 Zmluvy na poistenie krátkodobých vývozných úverov.

[3]       Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. júla 2013 o prvej výročnej správe Komisie Európskemu parlamentu o činnostiach agentúr členských štátov pre vývozné úvery [2012/2320(INI)]

[4]       Dohoda OECD o štátom podporovaných vývozných úveroch tvorí prílohu k uvedenému nariadeniu.

[5]       Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Španielsko a Spojené kráľovstvo.

[6]       Slovensko a Švédsko.

[7]       Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Slovensko a Taliansko a Španielsko.

[8]       Dánsko, Nemecko, Holandsko a Slovinsko.

[9]       Rakúsko, Dánsko, Maďarsko, Poľsko a Španielsko.

[10]     Merané 31. marca 2014

[11]     Podľa prílohy I ods. 1 nemá súčasný postup podávania správ žiadny dosah na právomoci inštitúcií členských štátov, ktoré vykonávajú dohľad nad vnútroštátnymi programami pre vývozné úvery.

[12]     Napr. Belgicko, Česká republika, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Slovenská republika, Slovinsko a Švédsko.

[13]     Fínsko, Nemecko a Švédsko.

[14]     Fínsko a Holandsko.

[15]     Holandsko.

[16]     Belgicko, Fínsko a Nemecko.

[17]     Belgicko, Nemecko, Holandsko, Luxembursko, Poľsko, Portugalsko, Slovenská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko.

[18]     V prípade Talianska sú vývozné transakcie často kryté agentúrou SACE (záruka na vývozný úver), ale môžu získať aj podporu úrokovej sadzby z agentúry SIMEST. Agentúra SIMEST si v takýchto prípadoch overí, či základná transakcia spĺňa požiadavky odporúčaní OECD o náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia a sociálnej politiky, a ak sa požaduje hlbšia analýza, musí byť príslušné hodnotenie zo strany agentúry SACE uspokojivé.

[19]     V českom systéme vývozných úverov bežne dochádza k tomu, že transakcie Českej exportnej banky („CEB“) sú zároveň poistené aj Exportnou garančnou a poisťovacou spoločnosťou („EGAP“). Posúdenie rizík v oblasti životného prostredia a sociálnych rizík projektu obvykle vykonáva EGAP. Vo výnimočných prípadoch, keď EGAP transakcie CEB nepoistí, preberá CEB zodpovednosť za zohľadnenie všetkých rizík v oblasti životného prostredia a sociálnych rizík podporovaného projektu.

[20]     1. Odporúčanie OECD o spoločných prístupoch týkajúcich sa štátom podporovaných vývozných úverov a o náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia a sociálnej politiky (tzv. „spoločné prístupy“) 2. Odporúčania OECD o úplatkárstve a štátom podporovaných vývozných úveroch. 3. Zásady a usmernenia na podporu udržateľných postupov úverovania pri poskytovaní štátnych vývozných úverov pre krajiny s nízkymi príjmami.

[21]     Je však zrejmé, že zásady a usmernenia OECD na podporu udržateľných postupov úverovania nemôžu uplatňovať poskytovatelia vývozných úverov, ktorí neposkytujú žiadne úvery pre krajiny s nízkymi príjmami (tak je tomu v prípade Rumunska).

[22]     Dánsko, Francúzsko, Taliansko a Holandsko.

[23]     Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko. Holandsko a Švédsko.

[24]     Dánsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Švédsko.

[25]     Nemecko a Švédsko.

[26]     Dánsko, Holandsko a Švédsko.

[27]     Bulharsko, Chorvátsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Správy Nemecka a Švédska rozvíjajú túto tému podrobne.