Úvod

Stratégia Európa 2020 bola zavedená v roku 2010 ako integrovaná dlhodobá stratégia EÚ pre zamestnanosť a rast. Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v Európe sa zameriava na päť hlavných cieľov: zamestnanosť, výskum a vývoj, klíma a energetika, vzdelávanie a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Tieto ciele každý členský štát premietol do svojich vnútroštátnych cieľov. Vykonávanie a monitorovanie stratégie prebieha v rámci európskeho semestra. Okrem toho slúži ako rámec zastrešujúci celú škálu politík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Stratégia zároveň slúži predovšetkým ako návod pre navrhovanie a tvorbu programov európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie 2014 – 2020.

Po prvých rokoch vykonávania stratégie – v polovici programového obdobia – začala Komisia verejnú konzultáciu s cieľom zhodnotiť, ako boli ciele stratégie doposiaľ plnené. Skutočnosť, že prvé roky existencie stratégie Európa 2020 sa časovo prelínali s vážnou finančnou a hospodárskou krízou, mala výrazný vplyv na pokrok v plnení cieľov stratégie. Znamenala takisto aj to, že krátkodobé politické úvahy často nevyhnutne prevážili nad dlhodobejšími zámermi. Zo zistení posledného prieskumu Eurobarometra o stratégii Európa 2020[1] vyplýva, že celkové smerovanie EÚ v reakcii na krízu má u občanov EÚ podporu – respondentov, ktorí sa domnievajú, že EÚ sa uberá správnym smerom, aby sa dostala z krízy a čelila výzvam, bolo takmer dvakrát viac ako tých, ktorí s týmto tvrdením nesúhlasia.

V tomto oznámení sa uvádzajú hlavné zistenia verejnej konzultácie organizovanej od mája do októbra 2014, ktorej cieľom bolo zhromaždiť názory zainteresovaných strán na štruktúru a výsledky stratégie Európa 2020. Jeho súčasťou je aktualizovaná správa o súčasnom stave stratégie Európa 2020 z hľadiska plnenia jej cieľov[2].

Zhrnutie

Verejná konzultácia o stratégii Európa 2020 sa uskutočnila medzi 5. májom a 31. októbrom 2014. Jej cieľom bolo zhromaždiť skúsenosti zainteresovaných strán, vyvodiť ponaučenia z prvých rokov vykonávania stratégie a zohľadniť tieto skúsenosti pri preskúmaní stratégie.

Celkovo bolo doručených 755 príspevkov z 29 krajín. Najviac zastúpenou kategóriou respondentov sú sociálni partneri, zainteresované skupiny a mimovládne organizácie, za nimi nasledujú vlády členských štátov a orgány verejnej moci, jednotliví občania a skupiny expertov (tzv. „think tanky“), akademická obec, nadácie a podniky.

Hlavné výsledky verejnej konzultácie možno zhrnúť takto:

– Stratégia Európa 2020 sa považuje za dôležitý zastrešujúci rámec na podporu zamestnanosti a rastu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Jej ciele a priority majú vzhľadom na súčasné a budúce výzvy zmysel.

– Päť hlavných cieľov funguje ako kľúčový katalyzátor pre zamestnanosť a rast a pomáha udržiavať správne zameranie stratégie.

– Väčšina hlavných iniciatív plní svoj účel, hoci nie sú veľmi viditeľné.

– Existuje potreba i priestor pre zlepšenie plnenia cieľov stratégie prostredníctvom posilnenej zodpovednosti a zapájania sa v praxi.

1. Kontext verejnej konzultácie o stratégii Európa 2020

V marci 2014 Európska komisia uverejnila oznámenie „Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“[3], ktorého cieľom bolo posúdiť, kde sa EÚ a jej členské štáty nachádzajú štyri roky po zavedení stratégie, pokiaľ ide o jej vykonávanie, a pripraviť pôdu na jej preskúmanie.

V polovici programového obdobia do roku 2020 je plnenie cieľov v oblasti zamestnanosti a rastu zmiešané, najmä v dôsledku krízy. Dôsledky krízy sú stále veľmi výrazné najmä na trhoch práce, ktoré zaznamenávajú veľmi vysokú mieru nezamestnanosti na úrovni EÚ, pričom situácia v jednotlivých členských štátoch sa značne líši. Jedným z najväčších zdrojov obáv zostáva vysoká nezamestnanosť mládeže vo viacerých členských štátoch, zatiaľ čo dlhodobá nezamestnanosť stúpa. V sociálnej oblasti viedla kríza k zvýšenému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a prehĺbeniu nerovnosti. Situácia je mimoriadne ťažká v niektorých členských štátoch, kde narástol počet osôb trpiacich závažnou materiálnou depriváciou a osôb, ktoré žijú v domácnostiach nezamestnaných osôb. V čase vrcholenia krízy potreba dostať verejné výdavky pod kontrolu obmedzila vo viacerých členských štátoch výdavky na výskum a vývoj. Teraz, keď sa pozornosť postupne presúva od najnaliehavejších dôsledkov krízy k budovaniu pevných základov pre zamestnanosť a rast, je dôležité, aby členské štáty začali uprednostňovať výdavky podporujúce rast, ako sú investície do výskumu a vývoja. Rast naďalej ovplyvňujú aj viaceré dlhodobé trendy, napríklad demografický vývoj, globalizácia a konkurencia zo strany medzinárodných partnerov, výzvy v oblasti produktivity a digitalizácie, ako aj tlaky na efektívne využívanie zdrojov a obavy týkajúce sa životného prostredia.

Kríza zasiahla aj pokrok pri dosahovaní hlavných cieľov stratégie Európa 2020. Kríza mala jasný negatívny vplyv na zamestnanosť a mieru chudoby a obmedzila pokrok pri dosahovaní niektorých ďalších cieľov s výnimkou jej vedľajších účinkov na zníženie emisií skleníkových plynov. Aj napriek kríze sa objavili pozitívnejšie štrukturálne trendy, napríklad v úrovniach dosiahnutého vzdelania, budovaní udržateľnejšieho energetického mixu a znižovaní uhlíkovej náročnosti hospodárstva. Celkovo je EÚ v dôsledku toho na dobrej ceste splniť si ciele v oblasti vzdelávania, klímy a energetiky, alebo sa im priblížiť. Neplatí to však pre zamestnanosť, výskum a vývoj či znižovanie miery chudoby, teda oblasti, ktoré boli krízou najakútnejšie zasiahnuté. Úsilie je potrebné udržať vo všetkých oblastiach s cieľom konsolidovať pokrok a ďalej napredovať.

Ciele stratégie Európa 2020 sú politickými záväzkami[4]. Politický charakter cieľov je stratégii vlastný a odráža primárnu úlohu, ktorú by vlády členských štátov mali v rámci stratégie zohrávať v súlade so zásadou subsidiarity. Vnútroštátne ciele však vo väčšine oblastí nie sú dostatočne ambiciózne na to, aby sa nimi spoločne dosiahli ambície na úrovni EÚ. Napríklad, ak by všetky členské štáty dosiahli svoje individuálne vnútroštátne ciele, súhrn investícií do výskumu a vývoja na úrovni EÚ by do roku 2020 predstavoval 2,6 % HDP, čo je menej ako 3 % cieľ stanovený pre EÚ. Tieto rôzne stupne odhodlania sa takisto odrážajú v rôznej miere politickej reakcie a ambícií v celej EÚ.

Zmiešaný pokrok pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 možno takisto pripísať časovému odstupu, s ktorým sa vplyv štrukturálnych reforiem na ekonomiku v plnej miere prejavuje. Hoci tempo a kvalita štrukturálnych reforiem sa medzi jednotlivými členskými štátmi líšia, väčšina členských štátov začala uskutočňovať dôležité štrukturálne reformy svojich trhov práce, aby boli v budúcnosti odolnejšie, trhov s výrobkami a službami, aby lepšie fungovali a podporovali efektívne rozdeľovanie zdrojov, a vo verejnej správe, aby bola efektívnejšia. Tieto reformy si však vyžadujú čas, aby priniesli viditeľné výsledky, a preto je ich rýchla a dôkladná implementácia kľúčová.

Rastúce rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a často aj v samotných členských štátoch brzdia pokrok pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020. Kríza viedla k rastúcim rozdielom medzi najvýkonnejšími a najmenej výkonnými členskými štátmi, namiesto požadovanej konvergencie našich ekonomík. Došlo tiež k prehlbovaniu rozdielov medzi regiónmi v jednotlivých členských štátoch i regiónmi presahujúcimi hranice členských štátov. V roku 2013 napríklad predstavoval rozdiel medzi najvyššou a najnižšou mierou zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov až 26,9 percentuálneho bodu, pričom miera zamestnanosti sa pohybovala v rozmedzí od 52,9 % v Grécku do 79,8 % vo Švédsku. Podobná situácia, keď rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou miery zamestnanosti dosahoval úroveň 22,7 percentuálneho bodu, panovala v roku 2000, keď sa miera zamestnanosti pohybovala v rozmedzí od 55,3 % v Bulharsku do 78,0 % v Dánsku.

CIELE STRATÉGIE EURÓPA 2020 NA ÚROVNI EÚ || NAJNOVŠIE ÚDAJE

Zvýšiť mieru zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov aspoň na 75 % || 68,4 % (2013)

Zvýšiť investície do výskumu a vývoja na 3 % HDP || 2,02 % (2013)

Znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 || Zníženie o 17,9 % (2012)

Zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie na 20 % || 14,1 % (2012)

Smerom k zvýšeniu energetickej účinnosti o 20 % (vyjadrené ako primárna energetická spotreba a konečná spotreba energie) || Primárna energetická spotreba: zvýšenie energetickej účinnosti o 11,9 % (2013) Konečná spotreba energie: zvýšenie energetickej účinnosti o 12,8 % (2013)

Znížiť podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu na menej než 10 % || 12,0 % (2013)

Zvýšiť podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené terciárne vzdelanie, minimálne na 40 % || 36,9 % (2013)

Vymaniť aspoň 20 miliónov ľudí spod rizika chudoby a sociálneho vylúčenia (čo zodpovedá cieľu vo výške 96,6 milióna ľudí) || 121,6 milióna ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (2013)[5]

Zdroj: Európska komisia

Na základe uvedených skutočností bolo jedným z cieľov verejnej konzultácie o stratégii Európa 2020 získať hlbšie znalosti o plnení stratégie v praxi. Úspech stratégie ako partnerstva medzi EÚ a jej členskými štátmi závisí od odhodlania a zapojenia národných vlád, parlamentov, miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov, iných zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti. Bolo preto dôležité získať názory všetkých tých, ktorí sú zapojení do vykonávania stratégie, a poučiť sa z ich skúseností a najlepších postupov.

2. Kľúčové údaje o verejnej konzultácii o stratégii Európa 2020

Verejná konzultácia o stratégii Európa 2020 sa konala od 5. mája 2014 do 31. októbra 2014. Na optimalizáciu jej viditeľnosti a podporu účasti bolo použitých niekoľko nástrojov. Okrem oznámenia o verejnej konzultácii na webovej lokalite Váš hlas v Európe bola zriadená špecializovaná webová lokalita[6], na ktorej bolo možné vyplniť dotazník alebo predložiť pozičný dokument a na ktorej boli odkazy na hlavné dokumenty týkajúce sa stratégie Európa 2020. Komisia vypracovala uvedený dotazník s cieľom zozbierať názory na prvé roky fungovania stratégie a zhromaždiť nápady pre jej ďalší rozvoj. Táto webová lokalita obsahuje aj sekciu, kde sa zverejňujú doručené príspevky[7].

Na verejnej konzultácii sa zúčastnilo 755 respondentov. Ich zastúpenie podľa krajiny poukazuje na prevahu odpovedí z Belgicka, kde sídlia záujmové skupiny na európskej úrovni. Miera účasti bola veľmi nízka v krajinách strednej a východnej Európy. Účastníci tretích krajín pochádzali z Nórska, Švajčiarska, Kanady a Spojených štátov. Účastníci odrážajú širokú škálu strán zainteresovaných na stratégii Európa 2020. Najviac zastúpenou kategóriou respondentov sú sociálni partneri, zainteresované skupiny a mimovládne organizácie (41 %), za nimi nasledujú vlády členských štátov a orgány verejnej moci vrátane miestnych a regionálnych orgánov (20 %), jednotliví občania (19 %) a skupiny expertov (tzv. „think tanky“), akademická obec a nadácie (14 %). Na podniky pripadalo 6 % respondentov, čo je pomerne málo, vyvažuje to však vyšší počet záujmových skupín, ktoré ich zastupujú.

Zastúpenie respondentov podľa kategórie zainteresovaných strán

Zdroj: Európska komisia

Zastúpenie oblastí, ku ktorým sa respondenti vyjadrili, odráža inkluzívny charakter stratégie Európa 2020. Väčšina účastníkov sa vo svojich odpovediach vyjadrila ku všetkým oblastiam stratégie vrátane hospodárskych a finančných záležitostí, konkurencieschopnosti, priemyslu, jednotného trhu, zamestnanosti, výskumu, vývoja a inovácie, digitálneho hospodárstva, klímy, efektívneho využívania zdrojov a energie, vzdelávania a odbornej prípravy a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Podiel príspevkov zameraných na jednotlivé oblasti bol celkovo vyvážený.

Okrem oficiálnych odpovedí v rámci verejnej konzultácie prispeli do diskusie o preskúmaní stratégie aj inštitúcie EÚ a národné inštitúcie. Na podnet talianskeho predsedníctva Rady sa o preskúmaní diskutovalo vo väčšine odvetvových zložení Rady. Na základe výsledku týchto rokovaní predsedníctvo predložilo zhrnutie na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti v decembri 2014[8]. Od zavedenia stratégie zohráva dôležitú úlohu Európsky parlament, ktorý okrem iného mobilizoval národné parlamenty, aby sa do stratégie zapojili. V posledných mesiacoch prebehlo s národnými parlamentmi ohľadom stratégie Európa 2020 a jej ďalšom rozvoji niekoľko výmen názorov.

Úvahy o preskúmaní stratégie Európa 2020 vyvolali značný záujem a mobilizovali zainteresované strany zapojené do vykonávania stratégie. Výbor regiónov – prostredníctvom svojej monitorovacej platformy – a Európsky hospodársky a sociálny výbor boli obzvlášť aktívne a zorganizovali výmeny názorov a diskusie o otázkach stratégie Európa 2020. Podobne bola s podporou úradníkov Európskej komisie v oblasti európskeho semestra v členských štátoch zorganizovaná aj celá škála udalostí na tému stratégie ako celku alebo niektorých z jej prvkov. Tieto činnosti obohatili dialóg so všetkými zainteresovanými aktérmi, prepojili rôzne siete zainteresovaných subjektov a zhromaždili skúsenosti a najlepšie postupy z praxe, ktoré sa potom použili na preskúmanie stratégie.

3. Hlavné výsledky verejnej konzultácie o stratégii Európa 2020

3.1. Rozsah a ciele stratégie Európa 2020 sú stále relevantné

Stratégia EÚ pre zamestnanosť a rast má obrovskú podporu. Veľká väčšina respondentov (86 %) sa domnieva, že Európa potrebuje komplexnú a zastrešujúcu strednodobú stratégiu pre zamestnanosť a rast na nadchádzajúce roky, pričom iba nízky počet z nich (14 %) má zmiešané alebo negatívne názory. Najmä jednotliví občania sa domnievajú, že EÚ by sa mala zamerať buď na vykonávanie existujúcich nástrojov, alebo že sociálny, hospodársky a environmentálny rozvoj je dôležitejší než rast ako taký, alebo že subjekty zodpovedné za rozhodovanie by mali upustiť od myšlienky nekonečného rastu. Veľká väčšina účastníkov spája stratégiu so svojou oblasťou pôsobnosti a oceňuje jej zastrešujúci charakter. Význam spojenia „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“ je vnímaný kladne.

Stratégia Európa 2020 sa zaoberá súčasnými i budúcimi výzvami. Príspevky do verejnej konzultácie poukazujú na silný vzájomný vzťah medzi oblasťami, ktoré účastníci uviedli ako priority a oblasťami, ktoré zastrešuje stratégia Európa 2020.

3.2. Súčasných päť hlavných cieľov sa vzájomne podporuje a sú relevantné

Respondenti vo veľkej miere uvítali ciele ako užitočný nástroj na plnenie stratégie. Väčšina (87 %) považuje ciele za užitočný nástroj pri vykonávaní a monitorovaní stratégie Európa 2020, pretože pôsobia ako referenčné hodnoty, ktoré pomáhajú upriamiť pozornosť na niekoľko kľúčových oblastí. Niektoré príspevky (10 %) uvádzajú možnosti na zlepšenie, pričom uznávajú, že ciele sú cenným nástrojom. Viaceré príspevky zdôraznili, že je dôležité vyhnúť sa príliš mnohým cieľom, a udržať si tým cielený prístup. Iba niekoľko respondentov (3 %) považuje tieto ciele za neužitočné. Okrem toho niektorí respondenti zdôrazňujú, že by bolo významné doplniť akékoľvek kvantitatívne hodnotenie pokroku pri plnení cieľov kvalitatívnou analýzou. Tento názor ohľadom významu kvalitatívnej analýzy a hodnotenia zdieľa aj Komisia a uplatňuje ho najmä v kontexte európskeho semestra.

Existuje silná podpora na zachovanie súčasných piatich hlavných cieľov. Veľká väčšina respondentov (78 %) zastáva názor, že súčasné ciele sú dostatočné. Niektorí respondenti navrhujú doplniť nové ciele, zatiaľ čo iní spochybňujú relevantnosť cieľov v súvislosti s terciárnym vzdelávaním a zdôrazňujú význam prispôsobenia zručností potrebám trhu práce s cieľom vyhnúť sa nesúladu. Je dôležité pripomenúť, že ciele nemajú odrážať všetky ambície alebo politiky EÚ – iba charakterizujú druh zmien, ktoré presadzuje stratégia Európa 2020. Niektoré z cieľov, ktoré navrhli prispievatelia, ako napr. indikatívne ciele pre efektívne využívanie zdrojov a podiel priemyslu na HDP, sú už začlenené do iných politík EÚ. Z verejnej konzultácie napokon nevyplýva nijaká jasná hierarchia cieľov. Približne polovica respondentov zastáva názor, že tieto ciele sú rovnako dôležité a vzájomne prepojené, navzájom sa posilňujú a všetky spolu prispievajú k zamestnanosti a rastu.

3.3. Hlavné iniciatívy plnia účel

Hlavné iniciatívy vo všeobecnosti plnia účel a v jednotlivých oblastiach ich pôsobnosti je potrebné prijímať opatrenia prostredníctvom ďalších foriem. Celkovo vidia účastníci účel hlavných iniciatív v zlepšovaní výkonnosti EÚ v záujme dosahovania cieľov stratégie Európa 2020. Napriek tomu značný počet účastníkov (32 %) vrátane vlád a zastupujúcich organizácií poskytli zmiešané hodnotenie: hlavné iniciatívy podľa nich síce splnili svoj účel tým, že poskytli impulz celej škále prioritných opatrení, ich pridanú hodnotu však zatienila nedostatočná informovanosť o nich a skutočnosť, že mnoho politických opatrení sa prekrývalo, v dôsledku čoho boli nakoniec zbytočné. Niektorí respondenti uviedli, že hlavné iniciatívy sa netýkajú širších oblastí ich politík, zatiaľ čo iní ich vnímajú nejasne, pretože sa buď prekrývajú, alebo nemajú stanovené priority. Respondenti preto tvrdia, že iniciatívy by sa teraz mali nahradiť súdržnejšími a zastrešujúcimi programami politík.

3.4. Bolo by vhodné a žiaduce zlepšiť plnenie a vykonávanie stratégie

Existuje priestor na zlepšenie plnenia stratégie Európa 2020. Na otázku, či bola stratégia Európa 2020 efektívna, väčšina (60 %) respondentov odpovedala kladne, ale mnohí (40 %) odpovedali záporne, pričom zdôraznili niektoré nedostatky v jej vykonávaní, ako aj spôsoby ich riešenia.

Úspešné vykonávanie stratégie ovplyvnili nedostatky týkajúce sa informovanosti, účasti a presadzovania. Po prvé, príspevky do verejnej konzultácie poukazujú na nedostatočnú informovanosť o stratégii, či už výslovne v momentoch, keď respondenti uvádzajú, že na niektoré otázky nevedia odpovedať, alebo implicitne, keď je v ich odpovediach nesprávne vyložený obsah alebo cieľ stratégie. Po druhé, menej ako polovica respondentov (46 %) uviedla, že sú do stratégie zapojení a tri štvrtiny (77 %) vyjadrili ochotu väčšmi sa do stratégie zapájať. V príspevkoch sa takisto objavujú niektoré užitočné najlepšie postupy, napríklad výbor zainteresovaných strán zriadený dánskou vládou, ktorý združuje okolo 30 organizácií, od záujmových združení a odborových organizácií po obce a mimovládne organizácie. Respondenti sa vyslovili za posilnený rámec, ktorý by prostredníctvom primerane ambicióznych nástrojov na presadzovanie právnych predpisov zabezpečil, že stratégia prinesie výsledky. Hoci sa viac ako polovica respondentov (58 %) domnieva, že mať vnútroštátne ciele je dôležité a primerané, takmer tretina z nich (28 %) zdôrazňuje, že ich činnosti by mali byť dostatočne ambiciózne a že EÚ by mala posilniť záväzok členských štátov sprísnením procesu jeho monitorovania.

Respondenti zdôrazňujú možnosti na zlepšenie plnenia stratégie Európa 2020. Respondenti uprednostňovali najmä lepšie cielenú komunikáciu a informovanosť, intenzívnejšiu výmenu skúseností a najlepších postupov medzi členskými štátmi, zapojenie zainteresovaných strán na všetkých príslušných úrovniach, podrobné monitorovanie pokroku a zavedenie stimulov na podporu záväzku týkajúceho sa plnenia cieľov stratégie.

3.5. Zhrnutie hlavných poznatkov

Na základe doručených príspevkov Komisia určila tieto silné a slabé stránky, príležitosti a hrozby stratégie Európa 2020.

SILNÉ STRÁNKY • Jasná podpora stratégie pre zamestnanosť a rast v celej EÚ • Konzistentnosť oblastí, na ktoré sa vzťahuje stratégia Európa 2020 a výziev, ktoré je potrebné riešiť • Relevantné a vzájomne sa posilňujúce ciele • Niektoré doterajšie hmatateľné výsledky: EÚ je na dobrej ceste splniť ciele v oblasti vzdelávania, klímy a energetiky, alebo sa im priblížiť || SLABÉ STRÁNKY • Nedostatočná viditeľnosť hlavných iniciatív • Potreba zlepšiť plnenie a vykonávanie stratégie • Nedostatočné zapojenie príslušných zainteresovaných strán • Ciele v oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja či znižovania chudoby sa ani zďaleka nedosahujú

PRÍLEŽITOSTI • Subjekty ochotné zohrávať aktívnu úlohu v stratégii • Podrobné monitorovanie stratégie prostredníctvom európskeho semestra • Zosúladenie stratégie Európa 2020 s prioritami Komisie (zamestnanosť, rast a investície) || HROZBY •  Kríza znásobila rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a v samotných členských štátoch •  Politický charakter cieľov a nedostatočné ambície členských štátov

Záver

Komisia zohľadní výsledky verejnej konzultácie pri zvažovaní ďalšieho smerovania stratégie Európa 2020. Okrem výsledkov verejnej konzultácie zohľadní Komisia aj príspevky, ktoré boli doručené od Európskeho parlamentu, Rady, národných parlamentov, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov. Zároveň sa tým zabezpečí, aby boli akékoľvek návrhy plne v súlade s prebiehajúcou prácou na prehlbovaní hospodárskej a menovej únie.

V súlade s pracovným programom Komisie na rok 2015 Komisia predloží návrhy na preskúmanie stratégie Európa 2020 najneskôr do konca tohto roka.

[1] Štandardný Eurobarometer 81 z jari 2014 – správa o stratégii Európa 2020.

[2] „Inteligentnejší, ekologickejší, inkluzívnejší? Ukazovatele na podporu stratégie Európa 2020“, vydanie z roku 2015, Eurostat.

[3] COM(2014) 130 final.

[4] Pozoruhodnou výnimkou sú ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré majú oporu v právne záväznom rámci na úrovni EÚ vrátane hodnôt, ktoré sa majú dosiahnuť na vnútroštátnej úrovni.

[5] Cieľ je vyjadrený za EÚ-27, keďže za Chorvátsko nie sú dostupné údaje za rok 2008, t. j. východiskový rok pre výpočet cieľa.

[6] http://ec.europa.eu/europe2020/public-consultation/index_sk.htm, na všeobecnej webovej lokalite stratégie Európa 2020.

[7] http://ec.europa.eu/europe2020/public-consultation/contributions/index_sk.htm

[8] http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-16559-2014-INIT/sk/pdf