Prepojenia ako dôležité súčasti energetickej únie

Počas posledných desaťročí sa Európska únia intenzívne usilovala o vybudovanie najintegrovanejšieho, najkonkurencieschopnejšieho a najudržateľnejšieho spoločného trhu s energiou na svete.

Integrované trhy s energiou v EÚ prinášajú hmatateľné výsledky: veľkoobchodné ceny elektriny klesli o tretinu[1], spotrebitelia majú väčšiu možnosť výberu, keďže dodávatelia energie súťažia, kto ponúkne nižšie ceny a lepšie služby a právny rámec zlepšil hospodársku súťaž v tomto odvetví.

Napriek tomu je potrebné vykonať ešte veľa práce. Závislosť od dovozu, zastaraná infraštruktúra a nedostatočné investície, maloobchodný trh, ktorý nie je plne funkčný, vysoké konečné ceny energie pre občanov a pre podnikateľov poškodzujúce konkurencieschopnosť našich podnikov, potreba prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v rámci boja proti zmene klímy, ako aj naše ohrozené vedúce postavenie v oblasti technológií; to všetko vedie k jednému záveru: EÚ musí odstrániť roztrieštenosť vnútroštátnych trhov s energiou. Európska únia musí zmeniť spôsob výroby, prenosu a prepravy, ako i spotreby energie. Európskej energetickej politike musíme dať správne smerovanie: k energetickej únii.

Práve z týchto dôvodov Európska komisia prijala rámcovú stratégiu pre odolnú energetickú úniu s politikou v oblasti zmeny klímy orientovanou na budúcnosť. Toto oznámenie o dosiahnutí cieľa 10 % elektrických prepojení predstavuje jeden konkrétny krok týmto smerom.

Prepojená európska energetická sieť má zásadný význam pre energetickú bezpečnosť Európy, pre väčšiu hospodársku súťaž na vnútornom trhu prinášajúcu konkurencieschopnejšie ceny a rovnako pre ľahšie dosiahnutie cieľov v oblasti dekarbonizácie a klímy, ku ktorým sa Európska únia zaviazala. Prepojená sieť prispeje k dosiahnutiu konečného cieľa energetickej únie, ktorým je zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnej, bezpečnej a udržateľnej energii, ako aj rastu a zamestnanosti v celej EÚ.

Chýbajú prepojenia medzi viacerými krajinami. Na vybudovanie týchto prepojení bude potrebné vynaložiť všetko úsilie na všetkých úrovniach, aby sa čo najskôr dosiahol spoločný cieľ, ktorým je plne fungujúci a prepojený vnútorný trh s energiou.

Energetická infraštruktúra má popredné miesto v európskej agende v oblasti energetiky. Európska rada v októbri 2014 vyzvala na „urýchlené vykonávanie všetkých opatrení zameraných na dosiahnutie prepojenia minimálne 10 % inštalovanej kapacity na výrobu elektriny pre všetky členské štáty.“ Toto oznámenie[2] je reakciou na túto výzvu a predstavuje stratégiu na zabezpečenie úplnej integrácie vnútorného trhu s elektrinou prostredníctvom primeranej úrovne prepojenia, ktoré bude zároveň slúžiť ako neoddeliteľná súčasť energetickej únie.

Výhody prepojeného energetického systému

Prepojenie izolovaných vnútroštátnych elektrizačných sústav a vybudovanie skutočne európskej elektrickej sústavy prinesie Európskej únii a jej členským štátom významné výhody.

Elektrické prepojenia zvýšia bezpečnosť zásobovania Európy. Zlepší sa nimi spoľahlivosť elektrizačnej sústavy, čím sa zvýši kvalita poskytovaných služieb a zníži počet prerušení dodávky elektriny a straty produktivity v odvetví obchodu a priemyslu. Ambiciózne úrovne elektrického prepojenia pomôžu znížiť závislosť Európy vďaka optimalizácii systému, výsledkom čoho bude zníženie dovozu palív, ako aj viac príležitostí pre Európu z hľadiska investícií, rastu a zamestnanosti. Okrem toho sa prepojeniami uľahčí okamžitá výpomoc medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav (PPS), čo pomôže užšej spolupráci a solidarite medzi nimi.

Prepojená sieť umožňuje dosiahnuť priaznivejšie ceny na vnútornom trhu prostredníctvom väčšej konkurencie a vyššej účinnosti, ako aj lepšieho a hospodárnejšieho využitia dostupných zdrojov. Prepojenia znamenajú väčšiu integráciu európskeho trhu, zabezpečujú zväčšenie trhu a vyššiu mieru hospodárskej súťaže a zároveň aj vyššiu efektívnosť trhu. Z ďalej uvedeného obrázku vyplýva výrazný nárast cezhraničných výmen od konca 90. rokov, teda od začiatku procesu otvárania trhu.

Legenda: Vývoj celkových cezhraničných výmen medzi PPS v členských

krajinách ENTSO-E od roku 1975

Externé výmeny

Integrovanejší trh prostredníctvom prepojení takisto znižuje potrebu investícií do kapacít na výrobu v čase špičky a do uskladnenia, keďže zariadenia, ktoré má každá krajina k dispozícii, nie sú potrebné súčasne. Výsledkom by boli výrazné hospodárske a politické prínosy pre členské štáty vďaka nižším kapitálovým investíciám, ako aj zníženiu vplyvu na životné prostredie vzhľadom na zariadenia, ktoré by nebolo nutné postaviť. Zintenzívnením výmen systémových vyvažovacích služieb sa znižujú aj náklady na krátkodobú prevádzku systému. Nižšie výrobné náklady a/alebo nižšie investície do výroby a ušetrené náklady na palivá v dôsledku prepojenia elektrických sietí znamenajú konkurencieschopnejšie ceny elektrickej energie pre podniky a domácnosti. Vhodne prepojená európska energetická sieť približuje výhody trhu európskym občanom, keďže spotrebitelia by mohli do roku 2030 ušetriť ročne 12 až 40 miliárd EUR[3].

Správne prepojená sieť má kľúčový význam pre udržateľný rozvoj a dekarbonizáciu energetického mixu, pretože umožňuje, aby systém zvládol rastúci objem variabilných obnoviteľných zdrojov energie bezpečnejšie a nákladovo efektívnejšie. Väčší podiel obnoviteľných zdrojov vo výrobnom mixe prispeje k plneniu cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy, a to znižovaním emisií CO2, a navyše zvýšením bezpečnosti zásobovania. Vyššia miera prepojenia je takisto nevyhnutná na dosiahnutie cieľa EÚ stať sa svetovým lídrom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktorý je nielen záležitosťou zodpovednej politiky v oblasti zmeny klímy, ale aj nevyhnutnosťou pre priemyselnú politiku. Rozvíjajúce sa európske podniky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacich technológií predstavujú významné priemyselné subjekty, ktoré v roku 2012 zamestnávali približne 1,2 milióna ľudí, a vytvárajú stabilné pracovné miesta na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj udržateľný rast.

Stručne povedané, viac prepojení prispeje k dostupnejším cenám elektriny v dlhodobom horizonte vďaka vyššej efektívnosti trhu, ďalej k vyššej bezpečnosti, spoľahlivosti a kvalite dodávok elektriny, ktoré sú nevyhnutné pre sociálne a hospodárske činnosti, a to pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany životného prostredia.  Tento vývoj takisto pomôže znížiť našu energetickú závislosť vďaka menšej spotrebe dovážaných palív a uľahčí nové investície v Európe v dôsledku konkurencieschopnejších cien elektriny a zvýšenia konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví. Viac elektrických prepojení tiež zníži vplyv na životné prostredie v dôsledku nepostavených elektrární a zníženia emisií CO2. Zároveň sa zvýšia kapacity na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, čím sa uvoľní vyšší potenciál rastu pre európske odvetvie obnoviteľných zdrojov energie a zabezpečí vedúce svetové postavenie európskeho odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov. Takto sa zvýši aj schopnosť tohto odvetvia vytvárať pracovné miesta v Európe.

Z týchto dôvodov musí byť politickou prioritou Európskej únie na všetkých úrovniach v nasledujúcich rokoch prepojenie trhov s elektrickou energiou.

Dôkladná modernizácia politiky EÚ v oblasti energetickej infraštruktúry

Členské štáty si uvedomujú výhody energetických prepojení, preto v priebehu posledných desaťročí zvýšili svoje prepojovacie kapacity. Dvanásť členských štátov, najmä z okrajových častí EÚ, však stále nedosiahlo 10 % cieľ elektrických prepojení, a preto sú izolované od vnútorného trhu s elektrinou.

Úroveň prepojenia v odvetví elektriny v roku 2014

Členský štát || ||

Členské štáty s viac ako 10 % prepojení

AT || || 29 %

BE || || 17 %

BG || || 11 %

CZ || || 17 %

DE || || 10 %

DK || || 44 %

FI || || 30 %

FR || || 10 %

GR || || 11 %

HR || || 69 %

HU || || 29 %

LU || || 245 %

NL || || 17 %

SI || || 65 %

SE || || 26 %

SK || || 61 %

Členské štáty s menej ako 10 % prepojení

IE || || 9 %

IT || || 7 %

RO || || 7 %

PT || || 7 %

EE[4] || || 4 %

LT4 || || 4 %

LV4 || || 4 %

UK || || 6 %

ES || || 3 %

PL || || 2 %

CY || || 0 %

MT || || 0 %

|| Zdroj: ENTSO-E, Scenario Outlook and Adequacy Forecast 2014 (Výhľadové scenáre a prognóza adekvátnosti, rok 2014). ||

V tejto súvislosti si Európska únia postupne pripravuje správne politické nástroje na umožnenie potrebných investícií do infraštruktúry elektrizačnej sústavy, pričom mimoriadne dôležité sú investície do prepojení.

V dôsledku hospodárskej krízy Európska komisia predložila Európsky energetický program pre oživenie (ďalej len „EEPR“), ktorý okrem iného spočíval v identifikácii projektov prepojení v celej EÚ a mobilizácii finančných zdrojov EÚ. Tento program pomohol realizovať niekoľko projektov prepojení medzi členskými štátmi, ktoré predtým neboli vybudované pre nedostatok vhodných prostriedkov. Z programu EEPR sa vynaložilo približne 650 miliónov EUR na elektrické prepojenia (príloha 1).

Mapa prepojení s podporou programu EEPR

Nariadením o TEN-E[5] prijatým v roku 2013 spolu s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE)[6] vznikol stabilný európsky nástroj určený na identifikáciu projektov, ktoré sú v Európe potrebné v rámci 12 prioritných koridorov a oblastí, a na zabezpečenie ich včasného vykonávania. Tieto nástroje okrem iného spolu so zavedením projektov spoločného záujmu (PCI), zlepšením regulačného prostredia a urýchlením procesu vydávania povolení predstavujú dôležitý krok vpred.

Ako zdôraznila Európska rada, cieľ prepojenia by sa mal dosiahnuť hlavne realizáciou projektov spoločného záujmu. Prvý zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu bol prijatý v roku 2013 a obsahuje 248 projektov. Z nich 137 sa týka odvetvia elektriny vrátane 52 elektrických prepojení a jedného projektu s anticipačnými investíciami umožňujúcimi budúce prepojenia, z čoho 37 projektov sa týka členských štátov, ktorých úroveň prepojenia v súčasnosti nedosahuje 10 %.

Mapa prvého zoznamu PCI pre elektrické prepojovacie vedenia v členských štátoch, ktoré nespĺňajú cieľ 10 %

Zoznam PCI je flexibilný a aktualizuje sa každé dva roky. V súčasnosti sa pracuje na príprave druhého zoznamu na regionálnej úrovni stanovenej v nariadení TEN-E, aby ho Komisia mohla prijať na jeseň 2015. Osobitnú prioritu budú mať tie projekty, ktoré výrazne zvýšia súčasnú kapacitu prepojenia, ak je výrazne nižšia ako stanovený cieľ 10 %, najmä ak je obzvlášť ťažké tento cieľ dosiahnuť.

Projekty spoločného záujmu navrhujú a realizujú prevádzkovatelia prenosových sústav (TSO) a súkromní realizátori. Súčasné projekty sa nachádzajú v rôznych štádiách vývoja; niektoré sú vo výstavbe, ale veľa z nich je stále v počiatočnej fáze prípravy. Asi 75 % všetkých projektov spoločného záujmu z prvého zoznamu Únie sa má podľa plánu ukončiť do roku 2020.

Ďalej v texte sú uvedené niektoré príklady projektov EEPR a projektov spoločného záujmu, ktoré, ak a keď sa dokončia, pomôžu členským štátom dosiahnuť cieľ 10 %, niektoré už v nasledujúcich mesiacoch, ostatné v strednodobom horizonte:

· projekt prepojenia Baixas (Francúzsko) a Santa-Llogaia (Španielsko) získal podporu z EEPR. Po jeho slávnostnom otvorení vo februári 2015 sa kapacita prepojenia medzi Francúzskom a Pyrenejským polostrovom zdvojnásobí. Projekt spoločného záujmu medzi Akvitánskom (Francúzsko) a Baskickom (Španielsko) je v súčasnosti predmetom podrobných štúdií financovaných z grantov ES. Aj tento projekt by zdvojnásobil kapacity prepojenia.  Treba vynaložiť všetko úsilie na jeho dokončenie do roku 2020, aby sa miera prepojenia priblížila k cieľovej hodnote 10 %.

· Do prvého zoznamu projektov spoločného záujmu bolo zaradené nové prepojenie medzi Portugalskom (Vila Fria – Vila do Conde – Recarei) a Španielskom (Beariz – Fontefría), ktoré do roku 2016 zvýši kapacitu prepojenia medzi Portugalskom a Španielskom zo súčasných 7 %, čím Portugalsko prekoná cieľ 10 %.

· Napriek tomu, že Estónsko, Lotyšsko a Litva sú dobre vzájomne prepojené, prepojenie s trhom s elektrinou EÚ v roku 2011 predstavovalo iba 4 % pre všetky tri členské štáty. Situácia sa však rýchlo zlepšuje. Pobaltské štáty dosiahli do roku 2015 cez Fínsko 10 % prepojenie s trhom s elektrinou EÚ, a to prostredníctvom projektu Estlink2 v rámci EEPR. Prepojenie medzi Švédskom (Nybro) a Litvou (Klajpeda), známe ako projekt NordBalt 1 a financované v rámci EEPR, ďalej zlepší integráciu budúceho trhu s elektrinou medzi pobaltskými členskými štátmi a trhom Nord Pool Spot od polovice roku 2016.

· Dokončenie výstavby prepojenia v rámci projektu spoločného záujmu medzi Litvou a Poľskom známeho ako LitPol Link zdvojnásobí do konca roku 2015 mieru prepojenia Poľska na 4 %. Tento projekt takisto podporí synchrónne prepojenie pobaltských sietí s európskou kontinentálnou sieťou. Ďalší identifikovaný projekt spoločného záujmu, prepojenie medzi Vierradenom (Nemecko) a Krajnikom (Poľsko), by do roku 2020 zvýšil mieru prepojenia Poľska na viac ako 10 %.

· Vďaka projektom spoločného záujmu v Spojenom kráľovstve, ku ktorým patria vnútroštátne vedenia a prepojenia s Belgickom, Francúzskom, Írskom a Nórskom, by Spojené kráľovstvo dosiahlo cieľ 10 % a jeho prepojenia by boli menej preťažené.

· Výsledkom niekoľkých talianskych projektov spoločného záujmu v odvetví elektriny, najmä prepojení medzi Talianskom a Francúzskom, Švajčiarskom a Rakúskom, a potrebného zvýšenia kapacity vnútroštátnych vedení by po ich dokončení do roku 2020 bolo zvýšenie kapacity elektrických prepojení so susednými krajinami na približne 12 %. Takto by bola lepšie zaručená spoľahlivosť dodávok elektrickej energie v Taliansku a riziko preťaženia by bolo oveľa nižšie.

· Aj Írsko by mohlo výrazne zvýšiť kapacitu svojich prepojení vďaka niekoľkým projektom spoločného záujmu zaradených do prvého zoznamu.  Miera prepojenia Írska v roku 2011 dosiahla 3 %. V roku 2013 sa táto hodnota zvýšila na 7 % vďaka projektu financovaného v rámci EEPR, ktorým sa prepojilo Írsko so Spojeným kráľovstvom, pričom miera prepojenia Írska by dokonca mohla presiahnuť 15 % do roku 2020, keď by sa dokončili plánované projekty spoločného záujmu zahŕňajúce ďalšie prepojenia so Spojeným kráľovstvom (Severné Írsko a Veľká Británia) a prípadne Francúzskom.

· Realizáciou prepojenia so Srbskom do roku 2017 by sa miera prepojenia Rumunska zvýšila zo súčasnej úrovne 7 % až na vyše 9 %, čím by sa priblížilo k cieľovej hodnote.

· Cyprus je energetický ostrov s vysokými cenami elektrickej energie, ktorý je vo veľkej miere závislý od ropy. Do prvého zoznamu projektov spoločného záujmu Únie bolo zaradené budúce prepojenie s názvom Euroasia Interconnector, ktoré sa v súčasnosti nachádza vo fáze pred štúdiou uskutočniteľnosti. Projekt bude mať kapacitu 2 000 MW a po jeho dokončení v roku 2023 by sa miera prepojenia Cypru zvýšila na viac ako 100 %.

· Vďaka podpore z EEPR sa miera prepojenia Malty zvýši zo súčasných 0 % na približne 35 % v nadväznosti na uvedenie vysokonapäťového prepojenia s Talianskom (Sicília) do prevádzky v roku 2015.

Po realizácii projektov spoločného záujmu sa Európa veľkou mierou priblíži k dosiahnutiu 10 % cieľa elektrických prepojení medzi členskými štátmi, ak sa plánované projekty dokončia[7] do roku 2020 (pozri ďalej uvedenú mapu). Je potrebné, aby krajiny s mierou prepojenia nižšou ako je cieľová hodnota, hlavne Španielsko a Cyprus, zvýšili úsilie o dosiahnutie 10 % do roku 2020, a to koordinovanejším prístupom a s využitím všetkých dostupných nástrojov.

Mapa mier prepojenia v roku 2020 po realizácii súčasných projektov spoločného záujmu

                                                                                                                                                                               

                                                                                                                                                                                       

Európsky regulačný rámec sa musí v plnej miere vykonávať a uplatňovať 

Solídny regulačný rámec je predpokladom pre realizáciu nevyhnutných investícií do infraštruktúry. Európska únia od roku 2013 zaujíma celostný prístup k plánovaniu a realizácii infraštruktúry. Nariadenie o transeurópskych energetických sieťach (TEN-E) sa ako prvé zaoberá konkrétnym problémom cezhraničných projektov alebo projektov, ktoré majú vplyv na cezhraničné toky.

V nariadení o TEN-E sa uznáva, že tieto projekty si vyžadujú osobitný regulačný prístup, a navrhuje sa, aby analýza nákladov a prínosov jasne preukázala tieto nadnárodné prínosy a poskytla možnosť cezhraničného rozdelenia nákladov na základe výhod, ktoré prinášajú tieto projekty v dotknutých členských štátoch. V nariadení o TEN-E sa takisto vyžaduje, aby národné regulačné orgány poskytovali regulačné stimuly úmerne k rizikám, ktoré takéto projekty predstavujú. To znamená, že pri stanovovaní poplatkov za používanie infraštruktúry sa berie do úvahy napríklad primerané časové obdobie návratnosti investícií pri zohľadnení primeraného času odpisovania, potreby predpokladaných investícií atď.

Realizátormi veľkej väčšiny projektov sú prevádzkovatelia prenosových sústav, pričom regulačné orgány ich schvaľujú alebo určujú tarify/poplatky. Existujú tiež projekty, ku ktorým patria aj niektoré projekty spoločného záujmu, ktorých realizátormi sú súkromné subjekty. Sú to takzvané obchodné/komerčné vedenia (merchant line). Tieto subjekty majú tendenciu kompenzovať svoje náklady z cenových rozdielov medzi dvoma koncami vedenia. Ich riziká sú preto veľmi odlišné. Preto, hoci platia ustanovenia nariadenia o TEN-E týkajúcich sa vydávania povolení, sa týmto vedeniam často udeľujú výnimky z časti regulačného rámca, napríklad pokiaľ ide o prístup tretích strán a využívanie poplatkov za preťaženie. 

V nariadení o TEN-E sa po prvýkrát takisto rieši otázka zdĺhavých postupov vydávania povolení a akceptácie zo strany verejnosti, čo sú hlavné prekážky rozvoja infraštruktúry, najmä v prípade nadzemných elektrických vedení. V nariadení sa zavádza záväzná celková lehota 3,5 roka pre vydanie povolenia, čo by malo výrazne znížiť súčasné priemerné lehoty v trvaní 10 až 13 rokov. Právomoci na vydávanie povolení musia byť sústredené do jedného príslušného orgánu („jednotné kontaktné miesto“). V nadväznosti na dôrazné presadzovanie predpisov zo strany Komisie budú tieto orgány nakoniec zavedené vo všetkých členských štátoch na jar 2015[8]. Na lepšie začlenenie občanov do procesu plánovania slúži zavedenie nových pravidiel týkajúcich sa väčšej transparentnosti a konzultácií. Cieľom je zefektívniť tento proces a zachovať vysoké štandardy EÚ v oblasti ochrany životného prostredia[9].

Je mimoriadne dôležité, aby členské štáty implementovali a v plnej miere uplatňovali ustanovenia nariadenia o TEN-E, aby sa predišlo oneskoreniam v realizácii potrebných projektov. Komisia zabezpečí úplnú implementáciu a dôsledné presadzovanie predpisov.

Dôsledné využívanie všetkých dostupných finančných nástrojov, NPE, EŠIF a EFSI

Komisia odhaduje, že do roku 2020 je potrebných približne 200 miliárd EUR na vybudovanie potrebnej infraštruktúry s cieľom primerane prepojiť všetky členské štáty EÚ, zaistiť bezpečnosť zásobovania a zvýšiť udržateľnosť. V prípade projektov v odvetví elektriny je potrebných asi 105 miliárd EUR, z toho približne 35 miliárd EUR na prepojenia, ktoré získali status projektov spoločného záujmu a sú potrebné na dosiahnutie cieľa 10 % v celej EÚ.

Význam prepojenej siete sa primerane odráža aj vo viacročnom rozpočte EÚ na roky 2014 – 2020. V rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktorý zahŕňa tri odvetvia – dopravu, energetiku, telekomunikácie – na energetiku pripadá 5,35 miliardy EUR z celkovej sumy približne 30 miliárd EUR[10]. Finančné prostriedky v rámci nástroja NPE síce predstavujú len približne 3 % investícií potrebných do roku 2020, pákový efekt však môže priniesť ďalšie finančné zdroje prostredníctvom finančných nástrojov, ako sú projektové dlhopisy, ktoré už boli odskúšané v pilotnej fáze v období 2012 – 2013. Značná časť prostriedkov v rámci NPE bude preto realizovaná takýmito nástrojmi.

Aby mali granty v rámci NPE význam, musia byť zamerané na niekoľko dôležitých projektov a spojené s úsilím regulačných orgánov financovať projekty prostredníctvom sieťových poplatkov/taríf a iných zdrojov financovania. Členské štáty môžu za určitých podmienok využiť aj Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF). Z predbežných odhadov vyplýva, že z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) sa na veľké projekty elektrickej a plynárenskej infraštruktúry majú vyčleniť približne 2 miliardy EUR. Napríklad Česká republika (orientačne asi 200 miliónov EUR) a Litva (orientačne 69,5 milióna EUR) majú v pláne využiť túto možnosť a počítajú s financovaním inteligentných vysokonapäťových elektrických sietí z EFRR.

Komisia 13. januára 2015 navrhla vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) s cieľom výrazne zlepšiť prístup investičných projektov EÚ k dlhodobému financovaniu. Tento nástroj by mohol zahŕňať projekty spoločného záujmu alebo iné predložené projekty prepojení, a tak urýchliť a doplniť súčasnú štruktúru podpory v rámci aj mimo rámca projektov spoločného záujmu. Nové možnosti komerčného financovania ponúka EFSI, ktorý bude zriadený v úzkom partnerstve s Európskou investičnou bankou (EIB). Fond je základným prvkom balíka Komisie na podporu rastu, pracovných miest a investícií. EFSI mobilizuje najmenej 315 miliárd EUR súkromných a verejných investícií v celej EÚ, pričom príspevok z rozpočtu EÚ dosiahne 16 miliárd EUR a príspevok EIB bude 5 miliárd EUR. Odhaduje sa teda minimálne 15-násobný multiplikačný účinok EFSI.

Odvetvie energetiky zaujíma popredné miesto medzi prioritami fondu. Investičné operácie fondu musia byť v súlade s politikami Únie a musia podporovať všeobecné ciele, ako je napríklad rozvoj infraštruktúry, a to aj v oblasti energetiky, najmä pokiaľ ide o energetické prepojenia.

Popri Nástroji na prepájanie Európy sa teraz EFSI pravdepodobne stane dôležitým nástrojom na podporu projektov spoločného záujmu a realizátorov projektov. Prebieha zriaďovanie investičného portálu, ktorý je určený na zvýšenie transparentnosti zásobníka investičných projektov EÚ, aby sa informácie sprístupnili potenciálnym investorom. EFSI spája realizátorov projektu a investorov a zabezpečí väčšiu podporu pre zvládnutie finančných rizík. Keďže prevažná väčšina projektov infraštruktúry predstavuje solídny podnikateľský zámer, EFSI môže spolu s ostatnými investíciami a komerčnými bankami zohrávať kľúčovú úlohu pri získavaní potrebných investícií. V súvislosti s prístupom k financovaniu z EFSI bude mimoriadne dôležitá rýchla a včasná príprava projektu. Dôležitú úlohu preto budú zohrávať regionálne skupiny zapojené do procesu projektov spoločného záujmu.

Na základe existujúcich poradenských služieb zo strany EIB a Komisie má Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) poskytovať konzultačnú podporu pri identifikácii, príprave a vypracúvaní investičných projektov a má pôsobiť ako jednotné centrum technického poradenstva (aj pre právne záležitosti) pre financovanie projektov v EÚ. To zahŕňa podporu v oblastiach technickej pomoci pri štruktúrovaní projektov, využívania inovačných finančných nástrojov a verejno-súkromných partnerstiev. Poradenstvo EIAH sa nebude zaoberať iba EFSI, ale bude zamerané aj na využívanie iných možností financovania, ktoré sú už k dispozícii pri projektoch infraštruktúry, vrátane Nástroja na prepájanie Európy a európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Rovnako dôležité je zdôrazniť príspevok súkromných investorov buď prostredníctvom EFSI alebo iných trhových nástrojov, ako napríklad európsky dlhodobý investičný fond, ktorý môže usmerniť súkromné financovanie na dlhodobé investície, akou je napríklad energetická infraštruktúra.

Politika TEN-E prináša prvé výsledky, je však potrebné urobiť viac. S cieľom urýchliť dosiahnutie cieľa prepojenia má Komisia v úmysle zintenzívniť prácu regionálnych skupín zriadených podľa nariadenia o TEN-E, aby podrobne monitorovali pokrok každého projektu spoločného záujmu a v prípade potreby včas navrhovali nápravné a cielené opatrenia, najmä v tých členských štátoch, ktoré sú najviac vzdialené od cieľa 10 %. Komisia rovnako zintenzívni svoju podporu kľúčových projektov prostredníctvom cielených opatrení. Komisia posúdi jednotlivé projekty, aby preskúmala všetky prekážky a riziká, ktoré by mohli oddialiť výstavbu, a v prípade potreby prijme napríklad takéto opatrenia:

- pozve realizátorov projektov, aby sa spoločne hľadali riešenia technických, plánovacích, projektových a realizačných otázok, a sprostredkuje kontakty s EIB a ďalšími bankami;

- poskytne prístup k technickej pomoci s cieľom zlepšenia koncepcie projektu a zvýšenia jeho atraktivity pre banky;

- bude spolupracovať s agentúrou ACER a národnými regulačnými orgánmi pri hľadaní najvhodnejších stimulov;

- zabezpečí súlad s nariadením o TEN-E a začne príslušné postupy, ak zistí, že ešte nie sú vykonané ustanovenia – napríklad tie o vydávaní povolení;

- sprostredkuje dohodu medzi členskými štátmi s cieľom vyriešiť politické otázky.

Musí sa posilniť regionálna spolupráca

V prípade kľúčových projektov spoločného záujmu a najmä prepojení ide prevažne o projekty veľkého rozsahu, ktoré sú vo svojej podstate zložité a náchylné na zdržania. Za hlavné rizikové faktory ohrozujúce rýchle vykonanie projektov považujú ich realizátori postupy vydávania povolení a akceptáciu zo strany verejnosti. Možnosti zrýchlenia ich realizácie si preto vyžadujú koordinovanú činnosť všetkých zúčastnených strán vrátane členských štátov, prevádzkovateľov prenosových sústav, realizátorov projektov, regulačných orgánov a orgánov územného plánovania.

Pri všetkých projektoch spoločného záujmu je potrebný prístup, ktorý stojí nad úrovňou jednotlivých projektov. Kľúčový význam pre vykonávanie projektov má úzka regionálna spolupráca na úrovni regionálnych skupín v zmysle nariadenia o TEN-E.

V rámci vypracovania zoznamu pre celú EÚ prijmú štyri regionálne skupiny v odvetví elektriny [Morská prenosová a rozvodná sústava v oblasti Severného mora, plán prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe a Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe] regionálny zoznam projektov spoločného záujmu. Monitorujú realizáciu projektov spoločného záujmu vo svojom regióne, informujú o možných ťažkostiach a môžu navrhovať nápravné opatrenia.

Takéto usporiadanie regionálnych skupín však nemusí vždy postačovať. Najmä regionálna spolupráca sa musí ďalej zintenzívniť a posunúť na vyššiu úroveň, aby sa venovala širším politickým prioritám, ktoré presahujú otázky  plánovania a realizácie konkrétnych projektov.  Tieto otázky sa týkajú napríklad potreby hľadania inovačných technologických riešení, užšieho spojenia aspektu plánovania sietí s aspektom plánovania výrobných zariadení, ďalej potreby urýchleného riešenia rizík súvisiacich s bezpečnosťou dodávok prostredníctvom synchronizovaných regulačných a infraštrukturálnych opatrení alebo intenzívnejšieho zapojenia sa do hľadania udržateľných a prijateľných riešení v environmentálne citlivých regiónoch.

Komisia sa domnieva, že činnosti regionálnych skupín TEN-E treba posilniť v týchto oblastiach:

- v prípade Pobaltia súčasná forma posilnenej regionálnej spolupráce v rámci BEMIP prináša svoje ovocie a región dosiahne do roku 2020 dobrú úroveň prepojenia v odvetví elektriny, ako aj plynu. Komisia momentálne skúma štruktúry BEMIP v úzkej spolupráci s príslušnými členskými štátmi s cieľom zjednodušiť a zamerať opatrenia na zostávajúce úlohy, ku ktorým patrí najmä synchrónne prepojenie pobaltských štátov s európskou kontinentálnou sieťou, integrácia obnoviteľných zdrojov energie a opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti. Výsledkom tohto procesu preskúmania by malo byť plánované podpísanie nového memoranda o porozumení pod záštitou lotyšského predsedníctva EÚ.

- Ďalším regiónom výslovne uvedeným v záveroch Európskej rady z októbra 2014 je Pyrenejský polostrov. Spolupráca na zvyšovaní miery jeho prepojenia sa nedávno zintenzívnila podpísaním spoločného strategického dokumentu prevádzkovateľmi prenosových sústav Španielska, Francúzska a Portugalska v januári 2015. V tomto dokumente sa uvádza zoznam spoločných cieľov a možné projekty. Komisia aktívne prispieva k tejto spolupráci a dáva jej konkrétnu formu vytvorením novej skupiny na vysokej úrovni. V záujme podpory tohto úsilia Komisia začala pracovať na štúdii o prínosoch, nákladoch a technických možnostiach ďalšieho prepájania Pyrenejského polostrova so zvyškom EÚ. V marci 2015 sa uskutoční samit hláv štátov a predsedov vlád týchto troch štátov. Komisia je presvedčená, že tento samit bude novým impulzom pre tento proces, a zodpovedajúcim spôsobom bude podporovať každý nový záväzok. 

- Krajiny v oblasti Severného mora nemajú v súčasnosti dostatočné prepojenia na to, aby mohli optimálne využiť existujúce a plánované kapacity na výrobu elektriny na pobreží alebo na mori. Oblasť Severného mora poskytuje jedinečnú príležitosť na dodávku značného objemu nízkouhlíkovej energie z domácich zdrojov, navyše produkovanej blízko niekoľkých regiónov s najvyššou spotrebou energie v Európe. Výrobný potenciál tejto oblasti môže pokryť 4 až 12 % spotreby elektriny v EÚ do roku 2030. Cieľom v tomto regióne je dosiahnuť lepšiu úroveň prepojenia, aby sa uľahčila integrácia trhu a obchodné toky, a tiež integrácia veľkých objemov produkcie energie z obnoviteľných zdrojov na mori – najmä veternej. Táto oblasť takisto ponúka dobré možnosti na rozvoj inovačných technológií, ako sú napríklad stratégia zachytávania a ukladania CO2, uskladňovanie energie alebo power-to-gas. Komisia aktívne podporuje a bude ďalej presadzovať prácu tejto regionálnej skupiny, ako aj prípravu akčného plánu.

- Komisia iniciovala posilnenie spolupráce na rozvoji prioritnej infraštruktúry v strednej a juhovýchodnej Európe. Trh s elektrinou v tomto regióne musí byť lepšie prepojený a modernizovaný, aby takisto bolo možné využiť dôležitý potenciál obnoviteľných zdrojov energie. Tento cieľ je o to dôležitejší práve v čase, keď tento región čelí obzvlášť náročnej situácii v odvetví plynu po zastavení projektu South Stream. Preto vznikla v januári 2015 skupina na vysokej úrovni a jej prvé zasadnutie sa uskutočnilo 9. februára v Sofii.

Komisia bude pri všetkých týchto formách posilnenej regionálnej spolupráce úzko spolupracovať s dotknutými členskými štátmi na príprave stratégie pre každý región s cieľom riešiť najnaliehavejšie otázky a prijať opatrenia. Tieto štyri regióny vytvoria akčný plán obsahujúci konkrétne míľniky realizácie vrátane konkrétnych návrhov prepojení, aby sa dosiahol 10 % cieľ dohodnutý na úrovni EÚ. V osobitnom prípade, keď je náročnejšie dosiahnuť 10 % cieľ, má Komisia informácie o niektorých predložených návrhoch (napr. v pobaltských štátoch nová etapa prepojenia LitPol alebo na Pyrenejskom polostrove s Francúzskom prepojenia medzi mestami Navarra-Bordeaux, Sabiñanigo-Marsillon alebo Monzón-Cazaril). V týchto prípadoch Komisia poskytne zúčastneným stranám pomoc a odporúčania, aby nové projekty zaradili do svojich príslušných akčných plánov.

Komisia bude pozorne sledovať vykonávanie akčných plánov. Pokiaľ to bude možné, Komisia bude podporovať zosúladenie pracovných postupov jednotlivých regionálnych skupín.

Komisia bude úzko spolupracovať aj s Európskou sieťou prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) s cieľom zabezpečiť, aby sa rozšíril záber desaťročného plánu rozvoja siete (TYNDP), ktorý je jediným nástrojom výberu projektov spoločného záujmu, a aby sa v ňom jasne určili projekty zamerané na dosiahnutie cieľa prepojenia na úrovni 10 %. Zároveň navrhne konkrétne opatrenia vrátane možnosti doplnenia TYNDP, ak to bude potrebné.

Komisia bude každoročne podávať správu Európskej rade o vykonávaní projektov spoločného záujmu a o pokroku pri dosahovaní cieľa 10 %. Táto správa bude dôležitým prvkom komplexného výročného hodnotenia v zmysle Strategického rámca pre energetickú úniu. Komisia zabezpečí, aby regionálne skupiny pri svojej práci využívali vhodné synergie s EFSI hneď po jeho zriadení. Takisto bude usmerňovať diskusiu vnútri regionálnych skupín o ostatných naliehavých otázkach, ako je napríklad modernizácia sietí.

Komisia navyše koncom roka 2015 zvolá prvé Fórum pre energetickú infraštruktúru. Na ňom sa budú viesť diskusie a hľadať riešenia problémov, ktorým spoločne čelia všetky európske regióny, prípadne susedné krajiny.  

Výhľad do roku 2030

V reakcii na výzvu, ktorú Komisii adresovala Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2014, Komisia navrhla v máji 2014, aby sa súčasný cieľ prepojenia na úrovni 10 % zvýšil do roku 2030 na 15 % pri zohľadnení nákladov a prípadných obchodných výmen v príslušných regiónoch. Európska rada v októbri 2014 stanovila Komisii úlohu „pravidelne podávať Európskej rade správy aj s cieľom dosiahnuť cieľ 15 % do roku 2030“. Tento cieľ sa má dosiahnuť najmä realizáciou projektov spoločného záujmu.

Ciele EÚ v oblasti energetickej politiky a ciele na roky 2020 a 2030 v oblasti energetiky a klímy nebude možné dosiahnuť bez plne prepojenej európskej elektrickej siete s väčším počtom cezhraničných prepojení, väčším potenciálom uskladňovania energie a inteligentnými sieťami na zvládnutie dopytu a zaistenie bezpečných dodávok energie v rámci systému s vyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov. V tejto súvislosti bude rozhodujúcu úlohu zohrávať aj postupné budovanie celoeurópskych elektrických diaľnic. Komisia v januári 2014 oznámila svoj zámer monitorovať zavádzanie inteligentných sietí a úroveň prepojenia členských štátov s osobitným dôrazom na prepojenia medzi tými štátmi, ktoré sú najviac vzdialené od splnenia dohodnutého cieľa prepojenia 10 % ich inštalovanej výrobnej kapacity.

Dobudovanie vnútorného trhu s elektrinou a predovšetkým ukončenie izolácie elektrických ostrovov, bezpečné dodávky energie pre všetkých spotrebiteľov a väčší podiel výroby energie založenej na variabilných obnoviteľných zdrojoch energie si vyžaduje vyššiu kapacitu prepojenia než 10 %, preto musí byť úsilie EÚ a členských štátov založené na potrebe všetkých členských štátov dosiahnuť do roku 2030 úroveň prepojenia aspoň 15 %. Rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o geografickú polohu, zloženie energetického mixu a štruktúry dodávok energie zároveň znamenajú, že je potrebné každý prípad posudzovať individuálne na základe dôkladného hodnotenia problémových miest a zároveň zohľadňovať súvisiace náklady. Štruktúry regionálnej spolupráce budú cenným prostredím pre diskusie a hľadanie dohody na budúcich činnostiach. Komisia využije tieto formy posilnenej regionálnej spolupráce aj pri dosahovaní cieľa 15%.

Záver

Na ceste k vybudovaniu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti klímy potrebuje Európska únia zvýšiť do roku 2020 úroveň prepojenia trhu s elektrinou na úroveň 10 %. Je zrejmé, že Európa musí znásobiť svoje úsilie, aby reagovala na výzvy politiky v oblasti energetiky a klímy.

Nedávno zavedený regulačný a finančný rámec prináša prvé výsledky. Teraz sa od členských štátov a všetkých ostatných aktérov očakáva politické odhodlanie splniť ciele. S tým súvisí intenzívnejšia práca v rámci regionálnych skupín zriadených podľa nariadenia o TEN-E, pričom Komisia bude pokračovať v zavádzaní iniciatív vedúcich k prehĺbeniu regionálnej spolupráce.

Európska rada súhlasila s vybudovaním spoľahlivého a transparentného systému riadenia bez  zbytočného administratívneho zaťaženia, ktorý má pomôcť EÚ splniť politické ciele. K tomu patrí aj zjednodušenie súčasných požiadaviek na podávanie správ.

Komisia vydá správu na základe správ členských štátov. Tá bude dôležitým prvkom komplexného výročného hodnotenia v zmysle Strategického rámca pre energetickú úniu a bude obsahovať kompletné hodnotenie aktuálneho stavu všetkých projektov spoločného záujmu. Rovnako bude obsahovať odporúčania na zrýchlenie realizácie projektov a zvýšenie flexibility zoznamu projektov spoločného záujmu, ak by bolo ohrozené splnenie cieľa kapacity prepojení na úrovni 10 % do roku 2020. V prípade potreby Komisia navrhne ďalšie opatrenia na splnenie tohto cieľa.

Z príkladu pozitívnej politickej angažovanosti v pobaltskom regióne a na Pyrenejskom polostrove je zrejmé, že podpora na najvyššej úrovni má zásadný význam pre úspešný pokrok v týchto veľkých projektoch.

[1] Ide o obdobie rokov 2008 – 2012; pozri COM(2014) 21 final.

[2] V súlade s mandátom Európskej rady je toto oznámenie zamerané na elektrinu. V odvetví plynu sa nenavrhuje žiadny cieľ, pokiaľ ide o prepojenia, pretože z dôvodov bezpečnosti dodávky sú členské štáty už teraz povinné zvládnuť situáciu, keď dôjde k výpadku ich najväčšieho prvku plynovodnej infraštruktúry (tzv. pravidlo N-1). Pozri nariadenie (EÚ) č. 994/2010.

[3] Štúdia: Benefits of an integrated European energy market (Prínosy integrovaného európskeho trhu s energiou), júl 2013, Booz & Co.

[4] Tri pobaltské štáty – Estónsko, Lotyšsko a Litva – ešte nie sú zosynchronizované s európskou sústavou, a preto sa musia považovať za jeden subjekt. Napriek tomu, že sú navzájom v plnej miere integrované, hodnota 4 % pre tri pobaltské štáty znázorňuje úroveň ich prepojenia s európskym trhom s elektrickou energiou (t. j. cez Fínsko).  Táto hodnota platila na začiatku roku 2014, ešte pred sprevádzkovaním prepojenia Estlink 2. Po ukončení tohto projektu sa úroveň prepojenia pobaltských štátov výrazne zvýšila na približne 10 %. 

[5] Nariadenie č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013.

[6] Nariadenie č. 1316/2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013.

[7] Príloha 2 poskytuje prehľad projektov v členských štátoch, ktorých kapacita prepojenia nedosahuje 10 %.

[8] V nariadení o TEN-E bol stanovený konečný termín na jeseň 2013.

[9] Útvary Komisie navyše vypracovali usmernenia pre zjednodušenie posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade projektov spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry.

[10] Tieto sumy zohľadňujú nedávny návrh Komisie na zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI).

PRÍLOHA 1:

Projekty spolufinancované z Európskeho energetického programu pre oživenie (EEPR)

Ø EstLink 2 je druhým prepojovacím vedením typu HVDC medzi Estónskom a Fínskom, ktoré zvyšuje prenosovú kapacitu medzi týmito dvoma krajinami na 1 000 MW.

Ø Nordbalt je nové prepojovacie vedenie medzi Švédskom a Litvou s prenosovou kapacitou 700 MW.

Ø Prepojovacie vedenie medzi Rakúskom a Maďarskom (Viedeň – Györ) s kapacitou 1 100 MVA pomohlo zlepšiť interoperabilitu elektrických sietí v Rakúsku a Maďarsku.

Ø Prepojovacie vedenie medzi Španielskom a Francúzskom (Sta. Llogaia – Baixas) je kľúčovým prvkom podzemného káblového vedenia s kapacitou 1 400 až 1 800 MW, ktoré je vedené osobitným tunelom cez Pyrenejské pohorie.

Ø Prepojovacie vedenie medzi Maltou a Talianskom (Pembroke – Marina di Ragusa) je podmorské káblové vedenie HVAC s menovitým výkonom 250 MVA, ktorým sa dosiaľ izolovaná maltská elektrická sieť pripojí k zvyšku Európy.

Ø Prepojovacie vedenie medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom (Deeside – Meath) je káblové vedenie typu HVDC s kapacitou 500 MW. Ide o prvé prepojovacie elektrické vedenie medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom.

Ø Projekt štyroch nadzemných vedení medzi mestami Tunes a Tavira (PT), Tunes a Estói (PT), Tavira (PT) a Alcoutim (PT) a medzi Ourique a Estói (PT) prispel k modernizácii a rozšíreniu portugalskej elektrickej siete.

Ø Na jeseň 2011 bol dokončený projekt posilnenia elektrickej siete medzi regiónom Douro (PT) a španielskou hranicou pri meste Aldeadavila.

               

PRÍLOHA 2:

Projekty spoločného záujmu na zvýšenie kapacity v členských štátoch s úrovňou prepojenia pod 10 %

Prioritný koridor || Projekt spoločného záujmu (PCI) || Dátum uvedenia do prevádzky a fáza projektu[1]

Prioritný koridor Morská prenosová a distribučná sústava v oblasti Severného mora („NSOG“) || 1.1.1. Prepojovacie vedenie medzi Zeebrugge (BE) a okolím mesta Richborough (UK) || 2018 Povoľovanie

1.2. PCI Belgicko – dva uzly na mori pripojiteľné na sieť, ktoré sú napojené na pobrežnú elektrickú stanicu Zeebrugge (BE), a predbežné investície umožňujúce vybudovanie budúcich prepojovacích vedení s Francúzskom a/alebo Spojeným kráľovstvom[2] || 2018 Povoľovanie

1.6. PCI – Prepojovacie vedenie Francúzsko – Írsko medzi La Martyre (FR) a Great Island alebo Knockraha (IE) || 2025 Fáza štúdie

1.7.1. Prepojovacie vedenie Francúzsko – Spojené kráľovstvo medzi mestom Cotentin (FR) a okolím Exeteru (UK) [v súčasnosti známe ako projekt FAB] || 2022 Fáza štúdie

1.7.2. Prepojovacie vedenie Francúzsko – Spojené kráľovstvo medzi mestom Tourbe (FR) a mestom Chilling (UK) [v súčasnosti známe ako projekt IFA2] || 2020 Fáza štúdie

1.7.3. Prepojovacie vedenie Francúzsko – Spojené kráľovstvo medzi mestom Coquelles (FR) a mestom Folkestone (UK) [v súčasnosti známe ako projekt ElecLink] || 2016 Výstavba v polovici roku 2015

1.9.1. Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi grófstvom Offaly (IE) a mestami Pembroke a Pentir (UK) || 2019 Povoľovanie

1.9.2. Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi uzlami Coolkeeragh – Coleraine (IE) a elektrárňou Hunterston, ako aj veternými parkmi Islay, Argyll a Location C na mori (UK) || 2020 Fáza štúdie

1.9.3. Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi uzlom Northern Hub, Dublinom a mestami Codling Bank (IE) a Trawsfynyd a Pembroke (UK) || 2020 Fáza štúdie

1.9.4. Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi regiónom Irish Midlands a mestom Pembroke (UK) || 2017 – 2020 Fáza štúdie

1.9.5. Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi regiónom Irish Midlands a mestom Alverdiscott v grófstve Devon (UK) || 2017 – 2020 Fáza štúdie

1.9.6. Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi írskym pobrežím a mestom Pembroke (UK) || 2017 – 2020 Fáza štúdie

1.10. PCI Prepojovacie vedenie Nórsko – Spojené kráľovstvo || 2020 Povoľovanie

1.11.2. Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi severozápadným Írskom (IE) a regiónom Midlands (UK) || 2017 Povoľovanie

1.11.4. Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi mestom Glinsk, Mayo (IE) a Connah’s Quai, Deeside (UK) || 2018 Povoľovanie

Prioritný koridor Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe („NSI elektrina západ“) || 2.4. PCI Prepojovacie vedenie Francúzsko – Taliansko medzi mestami Codrongianos (IT), Lucciana (Korzika, FR) a Suvereto (IT) [v súčasnosti známe ako projekt SA.CO.I.3] || 2022 Fáza štúdie

2.5.1. Prepojovacie vedenie medzi Grande Ile (FR) a Piossasco (IT) [v súčasnosti známe ako projekt Savoie-Piemont] || 2019 Povoľovanie FR Výstavba IT

2.7. PCI Prepojovacie vedenie Francúzsko – Španielsko medzi Akvitánskom (FR) a Baskickom (ES) || 2020 Fáza štúdie

2.13.1. Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi mestami Woodland (IE) a Turleenan (Spojené kráľovstvo – Severné Írsko) || 2017 Povoľovanie

2.13.2. Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi mestami Srananagh (IE) a Turleenan (Spojené kráľovstvo – Severné Írsko) || 2020 – 2025 Fáza štúdie

2.14. PCI Prepojovacie vedenie Taliansko – Švajčiarsko medzi mestami Thusis/Sils (CH) a Verderio Inferiore (IT) || 2018 Povoľovanie

2.15.1. Prepojovacie vedenie medzi Airolo (CH) a Baggio (IT) || 2022

2.17. PCI – Prepojovacie vedenie Portugalsko – Španielsko medzi mestami Vila Fria – Vilo do Conde – Recarei (PT) a Beariz – Fontefría (ES) || 2016 Povoľovanie

Prioritný koridor Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrina východ“) || 3.2.1. Prepojovacie vedenie medzi mestom Lienz (AT) a regiónom Benátsko (IT) || 2022 Fáza štúdie

3.3. PCI – Prepojovacie vedenie Rakúsko – Taliansko medzi mestom Nauders (AT) a regiónom Miláno (IT) || 2018 Fáza štúdie

3.4. PCI – Prepojovacie vedenie Rakúsko – Taliansko medzi mestami Wurmlach (AT) a Somplago (IT) || 2017 Povoľovanie

3.10.1. Prepojovacie vedenie medzi mestami Hadera (IL) a Vasilikos (CY) || 2018 Fáza štúdie

 3.10.2. Prepojovacie vedenie medzi mestami Vasilikos (CY) a Korakia, Kréta (EL) || 2022 Fáza štúdie

3.14.1. Prepojovacie vedenie medzi mestami Eisenhüttenstadt (DE) a Plewiska (PL) || 2022 Fáza štúdie

3.15.1. Prepojovacie vedenie medzi mestami Vierraden (DE) a Krajnik (PL) || 2017 Povoľovanie

3.19.1. Prepojovacie vedenie medzi mestami Villanova (IT) a Lastva (ME) || 2017 Výstavba

3.20.1. Prepojovacie vedenie medzi západnou časťou Udine (IT) a Okroglo (SI) || 2021 Fáza štúdie

3.21. PCI – Prepojovacie vedenie Taliansko – Slovinsko medzi mestami Salgareda (IT) a Divača – región Beričevo (SI) || 2022 Povoľovanie

3.22.1. Prepojovacie vedenie medzi mestami Resita (RO) a Pančevo (RS) || 2017 Povoľovanie

Plán prepojenia baltského trhu s energiou („BEMIP elektrina“) || 4.2.1. Prepojovacie vedenie medzi Kilingi-Nõmme (EE) a elektrickou stanicou CHP 2 v Rige (LV) || 2020 Povoľovanie

4.3. PCI – Synchrónne prepojenie Estónska, Lotyšska a Litvy s európskou kontinentálnou sieťou || 2023 – 2025 Fáza štúdie

4.5.1. Litovská časť prepojovacieho vedenia medzi mestami Alytus (LT) a litovsko-poľskou hranicou || 2015 Výstavba

[1]           Podľa TYNDP (desaťročný plán rozvoja siete) ENTSO-E na rok 2014 (ak existuje) alebo podľa informácií poskytnutých Komisii realizátormi projektov v roku 2014.

[2]           Projekty s modrým pozadím sa týkajú projektov prepojení, ktoré sa majú dokončiť do roku 2017/18 alebo projektov, pri ktorých veľká časť prác bude ukončená do roku 2017. Tieto by mohli byť oprávnené na podporu v rámci EFSI.