SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o realizácii prác v rámci programu pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, Litve a na Slovensku  v období rokov 2010 – 2014

Obsah

1............ Úvod. 3

2............ Správa programu. 4

3............ Správy o jednotlivých krajinách. 7

3.1......... Bulharsko – Jadrová elektráreň Kozloduj 7

3.2......... Litva – Jadrová elektráreň Ignalina. 8

3.3......... Slovensko – Jadrová elektráreň Bohunice V1. 9

4............ Závery. 10

1.           Úvod

Táto správa sa zaoberá realizáciou programu pomoci Európskej únie na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, Litve a na Slovensku v období rokov 2010 – 2014. Spĺňa požiadavky na podávanie správ súčasného8,9 aj predchádzajúceho4,5,6 programu pomoci.

Účel a právny základ

Po pristúpení sa Bulharsko, Litva a Slovensko zaviazali predčasne odstaviť osem starších jadrových elektrární sovietskej konštrukcie pred koncom ich plánovanej životnosti. Únia v rámci kompenzácie odsúhlasila, že týmto trom členským štátom poskytne finančnú pomoc pri vyraďovaní týchto jadrových elektrární z prevádzky:

blokov 1 až 4 JE Kozloduj (KNPP) v Bulharsku,

blokov 1 a 2 JE Ignalina (INPP) v Litve a

blokov 1 a 2 JE V1 Bohunice (V1 NPP) na Slovensku.

Harmonogram pre Litvu a Slovensko (pristúpenie v roku 2004) sa líši od harmonogramu pre Bulharsko (pristúpenie v roku 2007).

Pomoc z prostriedkov EÚ sa realizovala počas troch odlišných období:

1.           v predvstupovom období prostredníctvom programu PHARE,[1]

2.           po pristúpení na základe protokolov k príslušným aktom o pristúpení,[2],[3],[4]

3.           predĺženie do roku 2013 podľa príslušných nariadení Rady[5],[6],[7]

Dve nariadenia Rady[8],[9] a ich korigendá stanovili nový právny základ a poskytli ďalšiu podporu na programy vyraďovania jadrových zariadení na obdobie rokov 2014 – 2020.

V predchádzajúcej správe[10] o realizácii sa opisuje plnenie pôvodných záväzkov uvedených troch členských štátov a realizácia programu pomoci do roku 2009 V tejto predkladanej správe sa opisujú činnosti a výsledky od roku 2010 do 31. októbra 2014, s výnimkou finančných údajov, ktoré sú v správe zahrnuté do 30. septembra 2014.

Rozpočet a rozsah pôsobnosti

Zriadila sa finančná pomoc EÚ na podporu členských štátov pri bezpečnom vyraďovaní reaktorov, ktoré sa majú predčasne odstaviť z prevádzky („oblasť vyraďovania z prevádzky“) a na zavedenie opatrení na zmiernenie rizika v energetickom odvetví, napríklad náhradné kapacity, zmenšenie vplyvov na životné prostredie, modernizácia a energetická účinnosť („oblasť energetiky“). Rozsah pôsobnosti nového programu pomoci sa zameriava na plynulý proces smerujúci ku konečnému stavu vyradenia z prevádzky. V novom finančnom období (2014 – 2020) sa preto neposkytne žiadna nová podpora na projekty v oblasti energetiky, no realizácia už existujúcich projektov bude niekoľko rokov pokračovať.

Účelom tejto finančnej pomoci EÚ nie je pokryť úplné náklady na vyradenie, ani kompenzovať všetky hospodárske následky, je skôr vyjadrením solidarity medzi EÚ a členskými štátmi.

Finančná pomoc na programy vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky (v miliónoch EUR)

|| Prostriedky skutočne pridelenédo konca roku 2009 || Prostriedky skutočne pridelené na obdobie rokov 2010 – 2013 || Prostriedky v súčasných cenách na obdobie rokov 2014 – 2020 || Spolu

Bulharsko (Kozloduj) || 566 || 300 || 293 || 1159

Litva (Ignalina) || 875 || 492 || 451 || 1818

Slovensko (Bohunice) || 364 || 248 || 225 || 837

Spolu || 1805 || 1040 || 969 || 3814

2.           Správa programu

2.1.        Spôsob realizácie

Komisia (Generálne riaditeľstvo pre energetiku) realizuje program finančnej pomoci EÚ pre všetky tri členské štáty od pristúpenia, pričom využíva spôsob nepriameho hospodárenia. Rozpočet sa plní prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), príspevkami do príslušných medzinárodných fondov na podporu vyraďovania jadrových zariadení (IDSF) a v prípade Litvy aj prostredníctvom národnej agentúry, Ústrednej agentúry pre riadenie projektov (CPMA).

Medzinárodné fondy na podporu vyraďovania jadrových zariadení

V roku 2000 bol zriadený osobitný fond pre každý z týchto troch členských štátov. Tieto fondy združujúce viacerých darcov spravuje EBOR. EK je od roku 2004 jediným prispievateľom a počas existencie fondov poskytla viac ako 95 % všetkých príspevkov.

V roku 2013 Komisia prehodnotila a potvrdila úlohu EBOR-u pri riadení IDSF na obdobie rokov 2014 – 2020.

Národné agentúry

V súčasnosti iba Litva realizuje opatrenia prostredníctvom národnej agentúry, Ústrednej agentúry pre riadenie projektov (CPMA) Uvedená agentúra, ktorá funguje od roku 2007, je jediným spôsobom realizácie nových projektov, zatiaľ čo EBOR pokračuje v dokončovaní prebiehajúcich projektov, ktoré sa začali pred rokom 2014.

V októbri 2014 vyjadrilo Slovensko záujem realizovať program pomoci pri vyraďovaní jadrových projektov z prevádzky prostredníctvom národnej agentúry, Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, a v tejto súvislosti zaslalo formálny návrh Komisii. Komisia preskúma súlad s nariadením o rozpočtových pravidlách a príjme rozhodnutie v roku 2015.

Bulharsko zatiaľ takýto vnútroštátny orgán zriadiť neplánuje.

2.2.        Procedurálny rámec a monitorovanie programu v období rokov 2010 – 2013

Realizácia programu v období rokov 2010 – 2013 pokračovala podľa existujúceho rámca, ktorý bol revidovaný v roku 2010 v dôsledku predĺženia pomoci Bulharsku.[11]

Každý rok členské štáty vypracovali programový dokument definujúci celkové ciele využitia pomoci EÚ na nasledujúci rok. Tieto dokumenty boli preskúmané GR pre energetiku a predložené na vyjadrenie Výboru zástupcov členských štátov[12] Komisia týmto trom programom pridelila finančné prostriedky na základe prijímania ročných rozhodnutí Komisie o financovaní, ktorých prílohou boli programové dokumenty.

Podrobné návrhy projektov boli predložené samostatne GR pre energetiku na preskúmanie a na stanovisko výboru, ako súčasť schvaľovacieho procesu. Finančné prostriedky na jednotlivé projekty boli pridelené len na základe schválenia.

Komisia vyplatila finančné prostriedky do EBOR-u a CPMA na základe žiadosti podloženej odhadmi platieb a pokrokom v realizácii projektu.

Realizáciu monitoroval výbor zriadený pre každú krajinu a každý spôsob realizácie, v prípade IDSF to bolo zhromaždenie prispievateľov alebo osobitný výbor pre CPMA v Litve. Napriek tomu, že projekty je možné financovať až do výšky 100 %, pri kľúčových projektoch sa stanovili osobitné horné hranice spolufinancovania, pri ktorých je príjemca zodpovedný za prekročenie nákladov.

Program pomoci podlieha pravidelným auditom a hodnoteniam. Európsky dvor audítorov vykonal audit, ktorý vydal odporúčania pre prebiehajúci program a aj pre budúce predĺženia.[13] EK uzavrela zmluvy na externé finančné audity fondov BIDSF, IIDSF a KIDSF, ako sa stanovuje v príslušných nariadeniach Rady. Odporúčania z auditov sa v súčasnosti realizujú.

2.3.        Revidované vykonávacie postupy a ex ante kondicionality

Na základe skúseností z predchádzajúcich desiatich rokov realizácie a s prihliadnutím na odporúčania z predchádzajúcich auditov prijala Komisia revidované vykonávacie postupy v auguste2014, predtým než to požadovali nariadenia.[14]

Revidované postupy definujú pre každý program vyraďovania ciele, očakávané výsledky, míľniky, cieľové údaje, ako aj príslušné výkonnostné ukazovatele a obsahujú podrobné plány vyraďovania z prevádzky pokrývajúce celé programy vyraďovania z prevádzky.15,16

Na stanovenie spoľahlivej základne pred začiatkom realizácie nového procedurálneho rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 definujú nariadenia Rady ex-ante kondicionality, t.j. nevyhnutné predpoklady na získanie ďalšej pomoci v prípade každého členského štátu.[15],[16] Každý členský štát poskytol Komisii v požadovanej lehote príslušné informácie, z ktorých vyplýva, že tieto štáty spĺňajú acquis Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a že vypracovali finančný plán pre celé programy vyraďovania z prevádzky, ako aj podrobný plán vyraďovania z prevádzky.

2.4.        Procedurálny rámec a monitorovanie programu v roku 2014

Dňa 30. októbra 2014 schválila Komisia použitie finančných prostriedkov na tri programy prijatím rozhodnutia o financovaní.[17]

Finančné prostriedky vyčlenené na rok 2014 sa skutočne poskytnú prostredníctvom dohôd o delegovaní s vykonávacími orgánmi EBOR a CPMA. Tieto dohody sú v štádiu prípravy (stav k 31. októbru 2014) a majú byť ukončené včas, aby bolo možné využívať zdroje z roku 2014.

Komisia vyplatila finančné prostriedky do EBOR-u a CPMA na základe odhadov platieb a pokroku v realizácii projektu.

V priebehu roku 2014 bol postupne vypracovaný a všetkými zúčastnenými stranami zavedený nový procedurálny rámec, počínajúc novými projektami. Revidované vykonávacie postupy, ktoré obsahujú podrobnejšie požiadavky na podávanie správ, sa vzťahujú aj na prebiehajúce projekty, ktoré sa začali realizovať v rámci predchádzajúceho procedurálneho rámca, pokiaľ nové pravidlá nie sú v rozpore s existujúcimi formálnymi dohodami.

Vykonávanie opatrení a finančnej pomoci monitoruje výbor zriadený pre každú krajinu a spôsob realizácie.

3.           Správy o jednotlivých krajinách

Napriek ťažkostiam zostali reaktory odstavené, odstraňovanie paliva z reaktorov pokračovalo, pričom okrem jedného bolo palivo odstránené zo všetkých reaktorov. Vo všetkých programoch vyraďovania z prevádzky sa dosiahol značný pokrok, čo je viditeľné najmä pri demontáži turbínovej haly, kde v súlade s plánom vzniklo značné množstvo materiálov určených väčšinou na likvidáciu a potom na konvenčnú recykláciu alebo uloženie rádioaktívneho odpadu.

3.1.        Bulharsko – Jadrová elektráreň Kozloduj

Záväzok uzatvorenia elektrárne a vývoj financovania

Bloky 1 – 2 boli od roku 2008 pod kontrolou Štátneho podniku rádioaktívneho odpadu (SERAW). Bloky 3 – 4 boli od júla 2012 bez paliva a v marci 2013 boli prevedené z prevádzkovateľa elektrárne na SERAW, čím SERAW prevzal zodpovednosť za všetky činnosti vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky.

Hlavným prínosom v súvislosti s pomocou EÚ bola zmena stratégie vyraďovania v roku 2006, a to z „odloženého vyraďovania“ na „bezprostredné vyraďovanie“. Tým sa znižuje celkový čas potrebný na vyradenie a najlepším spôsobom sa využíva disponibilný personál, čo by malo obmedziť aj celkové náklady. Najnovšia aktualizácia (2011) stanovila termín dokončenia na rok 2030. Došlo k oneskoreniu niektorých projektov, nemalo to však vplyv na rozhodujúcu fázu plánovaného postupu vyraďovania z prevádzky, takže stále je možné dodržať naplánovaný dátum dokončenia.

Celková suma pomoci EÚ pridelená Bulharsku predstavuje k dnešnému dňu 868 miliónov EUR. Podrobnosti o tom, ako sa finančné prostriedky pre Bulharsko rozdelili, sú uvedené v tabuľke 1 prílohy. Na konci vykazovaného obdobia ostávalo 238 miliónov EUR neuhradených platieb z EÚ (868 miliónov EUR záväzkov mínus 630 miliónov EUR skutočne prevedených).

Realizácia projektov

Demontáž blokov 1 – 4 v turbínových halách napreduje uspokojivým spôsobom. Povolenia na vyraďovanie blokov 1 – 2 z prevádzky by mal príslušný orgán udeliť čoskoro. Potreba opakovať posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) pre vnútroštátne zariadenie na uloženie odpadu zvyšuje riziko oneskorenia dátumu ukončenia programu. Pretrvávajúce právne problémy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie súvisiace so zariadením na plazmové tavenie a s povolením na vyraďovanie z prevádzky predstavujú stále riziko oneskorenia a dodatočných nákladov na úrovni programu.

Do konca roka 2013 bolo v rámci programu Kozloduj vyčlenených približne 40 % pridelených finančných prostriedkov na podporu kľúčových projektov v odvetví energetiky v súlade s energetickou stratégiou Bulharska.[18]

Pokrok v kľúčových projektoch podporených počas vykazovaného obdobia je opísaný v tabuľke 2 prílohy.

3.2.        Litva – Jadrová elektráreň Ignalina

Záväzok uzatvorenia elektrárne a vývoj financovania

Zložitá politická klíma a tlak na opätovné uvedenie bloku 2 do prevádzky v roku 2012 pominuli a Litva svoje prístupové záväzky dodržala. Obidva bloky sa bezpečne udržiavajú a sú vo fáze vyraďovania z prevádzky, no z bloku 2 bolo palivo zatiaľ odstránené len čiastočne.

Štátny podnik INPP, ktorý prevádzkoval reaktory, je v súčasnosti zodpovedný za bezpečnú údržbu a vyradenie obidvoch týchto blokov z prevádzky. Proces „riadenia zmien“ siahajúci od výroby elektriny až po organizáciu vyraďovania z prevádzky, zdokumentovaný v predchádzajúcej správe, bol úspešný a Litva a INPP prijali za tento postup vyraďovania zodpovednosť. Vedenie podniku INPP sa usiluje o ďalšiu modernizáciu spoločnosti.

Celková suma pomoci EÚ pridelená Litve predstavovala k dnešnému dňu 1367 miliónov EUR. Podrobnosti o tom, ako sa finančné prostriedky pre Litvu rozdelili, sú uvedené v tabuľke 3 prílohy. Na konci vykazovaného obdobia ostávalo 282 miliónov EUR neuhradených platieb z EÚ (1367 miliónov EUR záväzkov mínus 1085 miliónov EUR skutočne prevedených).

Realizácia projektov

Ako ciele pomoci EÚ sa určili bezpečná údržba dvoch blokov reaktorov, príprava na vyradenie (vrátane strategickej dokumentácie) a výstavba zariadení na spracovanie a uloženie odpadu. Počas funkčného obdobia vlád, ktoré nastúpili od roku 2009, sa výrazne zvyšovala angažovanosť a zodpovednosť krajiny a podniku INPP za proces vyraďovania.

V súvislosti s dvoma kľúčovými investičnými projektami v oblasti infraštruktúry, „medziskladom vyhoretého paliva“ a „zariadením na spracovanie a uloženie pevného odpadu“, sa medzi podnikom INPP a príslušnými dodávateľmi nahromadili spory technickej, ako aj obchodnej povahy. Od roku 2013 sa sporné otázky aktívne prerokúvajú a postupne riešia prostredníctvom dohodnutého rámca. Uvedená situácia však viedla k značnému oneskoreniu a zvýšeniu nákladov: ukončenie procesu vyraďovania sa teraz predpokladá v roku 2038 (pôvodne 2030) a dosiahla sa komerčná dohoda, ktorej následkom je zvýšenie nákladov vo výške 72,9 miliónov EUR.

Činností realizované vlastnými zamestnancami INPP sa sústreďujú na demontáž turbínovej haly, kde sa dosiahol viditeľný pokrok. Rozoberacie a dekontaminačné zariadenia v tejto budove sú momentálne v bežnej prevádzke. Na účely spracovania nahromadeného materiálu je toto zariadenie dočasne v prevádzke na 3 zmeny.

Do konca roka 2013 bolo v rámci programu Ignalina vyčlenených približne 25 % pridelených finančných prostriedkov na podporu kľúčových projektov v odvetví energetiky v súlade s energetickou stratégiou Litvy.[19]

Pokrok v kľúčových projektoch podporených počas vykazovaného obdobia je opísaný v tabuľke 4 prílohy.

3.3.        Slovensko – Jadrová elektráreň Bohunice V1

Záväzok uzatvorenia elektrárne a vývoj financovania

Jadrová elektráreň V1 má dva reaktory typu VVER 440/230. Organizáciou zodpovednou za dohľad po odstavení a za vyradenie jadrovej elektrárne V1 je štátny podnik JAVYS. Blok 1 bol trvalo odstavený na konci roku 2006, blok 2 na konci roku 2008.

Celková suma pomoci EÚ pridelená Slovensku predstavovala k dnešnému dňu 612 miliónov EUR. Podrobnosti o tom, ako sa finančné prostriedky pre Slovensko rozdelili, sú uvedené v tabuľke 5 prílohy. Na konci vykazovaného obdobia ostávalo 250 miliónov EUR neuhradených platieb z EÚ (612 miliónov EUR záväzkov mínus 362 miliónov EUR skutočne prevedených).

Realizácia projektov

Povolenie na prvú fázu vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky, ktorá umožňuje demontáž mimo kontrolovanej oblasti, bolo vydané podľa plánu v roku 2011. Pokračovala demontáž v príslušných oblastiach, napr. v turbínových halách, a došlo k významnému pokroku. Uskutočnili sa prípravné práce na vyraďovanie z prevádzky. Stratégia vyraďovania z prevádzky bola v roku 2012 aktualizovaná.

Oneskorenie významných projektov nemalo vplyv na rozhodujúcu fázu postupu vyraďovania z prevádzky. Celkový harmonogram sa nezmenil a ukončenie všetkých činností sa predpokladá v roku 2025.

V programe vyraďovania bol zaznamenaný jasný pokrok: zložité projekty (napr. dekontaminácia primárnych okruhov) sa teraz dostali do pokročilej fázy realizácie a povolenie na druhú fázu vyraďovania z prevádzky, ktoré je kľúčovým míľnikom, sa očakáva pred koncom roku 2014. Pripravujú sa dôležité výzvy na predkladanie ponúk týkajúce sa demontáže systémov v kontrolovanej oblasti a veľkých komponentov chladiaceho systému reaktora.

Do konca roka 2013 bolo v rámci programu Bohunice vyčlenených približne 35 % pridelených finančných prostriedkov na podporu kľúčových projektov v odvetví energetiky v súlade s energetickou stratégiou Slovenskej republiky.[20]

Pokrok v kľúčových projektoch podporovaných počas vykazovaného obdobia je opísaný v tabuľke 6 prílohy.

4.           Závery

Politické ťažkosti uvedené v predchádzajúcej správe boli do značnej miery prekonané a všetky záväzky týkajúce sa uzavretia zariadení zostávajú zachované. V súlade s tým sa pozornosť nezvratne presunula na činnosti spojené s vyradením jadrových zariadení z prevádzky. Tento cieľ by sa nepodarilo dosiahnuť bez programu pomoci pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky.

Litva, Slovensko a Bulharsko v nadväznosti na svoje záväzky týkajúce sa odstavenia elektrární pokračujú v prácach na ich vyradení z prevádzky a na odstavení reaktorov. Aj keď došlo k niektorým oneskoreniam, dosiahol sa aj významný pokrok, a to nielen v prípravných prácach a organizačných zmenách, ale aj pri samotnom odstraňovaní budov a zariadení.

Boli stanovené finančné potreby na dokončenie programov vyraďovania z prevádzky. Finančné plány určujú rozdiel medzi potrebnými zdrojmi a už zabezpečenými prostriedkami, v ktorých program pomoci EÚ predstavuje hlavný príspevok. Vytvorenie potrebných dodatočných zdrojov si vyžaduje ďalšie dôkladné sledovanie.

Oblasť vyraďovania z prevádzky

V súlade s podrobnosťami uvedenými v týchto troch plánoch vyraďovania z prevádzky sa dôraz postupne presúva od prác prípravnej povahy na demontáž a spracovanie vzniknutého odpadu. V súčasnosti sú vo výstavbe zariadenia potrebné na vyradenie z prevádzky, spracovanie a uskladnenie rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva. Dokumentácia k povoleniu je pripravená a začali sa práce na demontáži. V Bulharsku a na Slovensku sa udelenie povolenia na úplné vyradenie z prevádzky očakáva už čoskoro. Aj keď pri niektorých projektoch vyraďovania došlo k oneskoreniu, tieto sa však aktívne odstraňujú, aby sa minimalizoval ich vplyv na konečný termín vyradenia z prevádzky, hoci v Litve sa nedalo vyhnúť oneskoreniu celkového harmonogramu.

Oblasť energetiky

V odvetví energetiky sa uskutočnili projekty v súlade so stratégiami jednotlivých štátov v oblasti energetiky. Počas vykazovaného obdobia sa pozornosť zamerala na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, aj keď v Bulharsku bola významná časť pomoci vyčlenená na odvetvie energetiky. Realizácia už začatých projektov bude niekoľko rokov pokračovať, no v odvetví energetiky sa už nebudú podporovať žiadne nové projekty.

Výhľad

Vydávaním povolení na druhú fázu vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku a na Slovensku sa otvára cesta k odstráneniu hlavných systémov. To by sa malo v budúcom roku prejaviť v podobe zvýšeného objemu materiálov odstránených z jadrového zariadenia.

Podrobné ciele a ukazovatele definované vo vykonávacích postupoch umožnia presné monitorovanie pokroku prác, ktoré bude možné doložiť kvantitatívnymi informáciami. Najmä plánované zavedenie metodiky riadenia získanej hodnoty (Earned Value Management)[21] v týchto troch programoch podporí riadenie projektov na miestnej úrovni a ďalej posilní účinnosť monitorovania a podávania správ zo strany Komisie. Od roku 2015 bude podrobnejší a kvantitatívny opis realizácie prác uskutočňovaných v rámci pracovného programu vychádzať zo spoľahlivých, konzistentných a porovnateľných ukazovateľov.

Útvary Komisie (GR pre energetiku a jeho Spoločné riaditeľstvo pre administratívne zdroje) pripravujú audit navrhnutej národnej agentúry na Slovensku a vo všeobecnosti podporujú vývoj smerujúci k plnej zodpovednosti za vyraďovanie z prevádzky na vnútroštátnej úrovni.

[1] Program pomoci krajinám strednej a východnej Európy.

[2] Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33 a s. 944.

[3] Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33 a s. 954.

[4] Ú. v. EÚ L 157, 21.6.2005, s. 11 a s. 38.

[5] Ú. v. EÚ L 411, 30.12.2006, s. 10.

[6] Ú. v. EÚ L 131, 23.5.2007, s. 1.

[7] Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010, s. 9.

[8] Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 1 a Ú. v. EÚ L 8, 11.1.2014, s. 31.

[9] Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 7, Ú. v. EÚ L 8, 11.1.2014, s. 30 a Ú. v. EÚ L 121, 24.4.2014, s. 59.

[10] Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o použití finančných zdrojov v období od roku 2004 do roku 2009 poskytnutých Litve, Slovensku a Bulharsku na podporu pri vyraďovaní predčasne odstavených jadrových elektrární v súlade s aktmi o pristúpení, KOM(2011) 432 v konečnom znení.

[11] Rozhodnutie Komisie o postupoch týkajúcich sa plánovania a monitorovania opatrení a finančnej pomoci v rámci programov Bohunice, Ignalina a Kozloduj na obdobie rokov 2007 až 2013, K(2010) 6885.

[12] Výbor pre program pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení (PPVJZ).

[13] Osobitná správa EDA č. 16/2011 „Finančná pomoc EÚ na vyradenie jadrových elektrární v Bulharsku, Litve a na Slovensku“.

[14] Vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 7.8.2014 o pravidlách uplatňovania programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, Litve a na Slovensku na obdobie rokov 2014 – 2020, C(2014) 5449 final.

[15] Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 1 a Ú. v. EÚ L 8, 11.1.2014, s. 31.

[16] Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 7, Ú. v. EÚ L 8, 11.1.2014, s. 30 a Ú. v. EÚ L 121, 24.4.2014, s. 59.

[17] Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 30.10.2014 o prijatí rozhodnutia o financovaní na realizáciu programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky pre Bohunice, Ignalinu a Kozloduj v roku 2014.

[18] Energetická stratégia Bulharska do roku 2020, uverejnená v Úradnom vestníku č. 43 zo 7. júna 2011.

[19] Uznesenie o schválení národnej energetickej stratégie č. X-1046 z 18. januára 2007, Vilnius.

[20] Energetická politika Slovenskej republiky schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 29 z 11. januára 2006.

[21] Technika riadenia projektu na meranie jeho výkonnosti a pokroku

Bulharsko

Tabuľka 1 – Súhrnné finančné údaje pre Bulharsko (v miliónoch EUR)

|| Do roku 2009 || 2010 – 2013 || Január – september 2014 || Spolu

Príspevok z EÚ || 568 || 300 || 0 || 868

Príspevok z iných zdrojov || 15 || 0 || 0 || 15

Úroky || 23 || 6 || 0 || 29

Úvery spolu || 606 || 306 || 0 || 911

|| || || ||

Prevedené z EÚ || 363 || 188 || 79 || 630

Prevedené z iných zdrojov || 14 || 0 || 0 || 14

Úroky || 23 || 6 || 0 || 29

Úvery v hotovosti spolu || 400 || 194 || 80 || 673

|| || || ||

Prostriedky pridelené na projekty || 513 || 384 || -36* || 861

Podpísané zmluvy || 328 || 229 || 51 || 608

Vyplatené na podpísané zmluvy || 173 || 255 || 37 || 465

Kumulatívne náklady || 5 || 3 || 0 || 8

(*) Rozsah projektu vyraďovania zariadení z prevádzky bol výrazne obmedzený a ďalší projekt na výstavbu teplárne bol zrušený. Príslušné dohody o grante v celkovej výške 41 miliónov EUR boli zrušené vrátane príslušného záväzku financovania.

Tabuľka 2 – Najdôležitejšie informácie o kľúčových projektoch podporovaných v Bulharsku

Oblasť vyraďovania z prevádzky ||

Dekontaminácia a demontáž || K dnešnému dňu bolo demontovaných približne 4 000 ton materiálu v turbínových halách 1–4, všeobecne v súlade s cieľom. Povolenie na vyradenie blokov 1 a 2 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky bolo vydané v novembri 2014.

Charakterizácia || Pokračuje rádiologická inventúra blokov 1–4: výpočty na aktiváciu a kontamináciu sú hotové, zatiaľ čo odber vzoriek na stanovenie nuklidových vektorov stále pokračuje.

Spracovanie a úprava odpadu || Odovzdali sa všetky podklady pre plazmové taviace zariadenia a konečné stavebné povolenie by sa malo vydať v roku 2014. Začali sa predbežné stavebné práce. Dokončil sa odber vzoriek koncentrátov z odparovača. Do ukončenia analýzy vzoriek je finančný návrh dodávateľa pre fázu spracovania v súčasnosti predmetom nezávislého preskúmania. Bolo vydané stavebné povolenie pre dielňu na zníženie veľkosti a dekontamináciu. Okamžite potom sa začali stavebné práce.

Dočasné skladovanie a uloženie odpadu || Dokončilo sa aktívne uvedenie skladu vyhoretého paliva do prevádzky prijatím šiestich plných nádob. Žiadosť o povolenie na prevádzku je v záverečnej fáze prípravy. Potreba opakovať posudzovanie vplyvov na životné prostredie pre vnútroštátne zariadenie na uloženie odpadu spôsobí oneskorenie výstavby. Medzitým pokračujú prípravné práce podľa harmonogramu, napr. monitorovanie lokality pred uložením opadov a príprava infraštruktúry.

Oblasť energetiky ||

Obnova tepelnej elektrárne Marica East 2 || Bola dokončená inštalácia systému odvodňovania sadry. Obnova stanice s chladiacim čerpadlom bude dokončená v prvom štvrťroku 2015.

Renovácia a rozšírenie vnútroštátnej rozvodnej sústavy elektrickej energie. || Dokončila sa obnova elektrických staníc Caravec, Burgas, Metallurgična, Zlatica a Majak a uvedené elektrické stanice sú v prevádzke. Pre elektrickú stanicu Kavarna bolo vydané osvedčenie o dokončení a prevádzkové povolenie sa očakáva do konca októbra 2014.

Výstavba vysokotlakových plynovodov a regulačných staníc plynu. || Stavebné práce sú takmer ukončené s výnimkou malej časti plynovodu v chránenej oblasti Suhata Reka.

Opatrenia energetickej účinnosti vo verejných budovách. || Dokončený bol veľký projekt – Obnova hlavnej budovy univerzity v Ruse. K 5. októbru 2014 boli opatrenia energetickej účinnosti plne realizované v 120 z celkového počtu 168 verejných budov. V roku 2013 boli opatrenia energetickej účinnosti dokončené vo všetkých 49 obecných budovách v Burgase, Plovdive a Starej Zagore.

Litva

Tabuľka 3 – Súhrnné finančné údaje pre Litvu (v miliónoch EUR)

|| Do roku 2009 || 2010 – 2013 || Január – september 2014 || Spolu

Príspevok z EÚ || 875 || 492 || 0 || 1367

Príspevok z iných zdrojov || 33 || 0 || 0 || 33

Úroky || 49 || 7 || 0 || 56

Úvery spolu || 957 || 499 || 0 || 1456

|| || || ||

Prevedené z EÚ || 712 || 324 || 50 || 1085

Prevedené z iných zdrojov || 33 || 0 || 0 || 33

Úroky || 49 || 7 || 0 || 56

Úvery v hotovosti spolu || 794 || 331 || 50 || 1174

|| || || ||

Prostriedky pridelené na projekty || 862 || 348 || -16 || 1194

Podpísané zmluvy || 772 || 356 || 9 || 1137

Vyplatené na podpísané zmluvy || 422 || 449 || 94 || 965

Kumulatívne náklady || 6 || 6 || 0 || 12

Tabuľka 4 – Najdôležitejšie informácie o kľúčových projektoch podporovaných v Litve

Oblasť vyraďovania z prevádzky ||

Dekontaminácia a demontáž || Dekontaminácia primárneho okruhu je v súčasnosti po neúspešnom pokuse o dekontamináciu pozastavená. Voči dodávateľovi sa podnikajú právne kroky. Prevádzkovateľ elektrárne pokračuje v príprave stratégie na obnovenie projektu. Od roku 2010 k dnešnému dňu sa v turbínovej hale demontovalo viac než 8 000 ton materiálu.

Spracovanie a úprava odpadu || Zariadenie na nakladanie s pevným odpadom a úložisko: stavebné a montážne práce pokračujú bez výraznejšieho oneskorenia. Inžinierske činnosti a činnosti súvisiace so zabezpečením povolenia pri príprave na skúšky za studena pokračujú v súlade s revidovaným harmonogramom.

Dočasné skladovanie a uloženie odpadu || Dočasné skladovanie vyhoretých palivových kaziet: stavebné práce sú dokončené a prebiehajú skúšky inštalovaných zariadení za studena.. Inžinierske práce a výroba nádob pokračujú v súlade s revidovaným časovým plánom. Modernizácia žeriavov v hale bazéna s vyhoretým palivom napreduje napriek pokračujúcim obchodným sporom medzi dodávateľom a podnikom INPP. Tento projekt sa nachádza v kritickej fáze procesu odstraňovania paliva z bloku 2 jadrovej elektrárne Ignalina. Pri projekte podpovrchových úložísk by sa mal dosiahnuť významný míľnik odovzdaním technickej projektovej dokumentácie zo strany dodávateľa do konca roku 2014. Projekt skládky na uloženie odpadu sa oneskoril a nachádza sa stále vo fáze obstarávania.

Oblasť energetiky ||

Elektráreň s paroplynovým cyklom || Nová elektráreň s paroplynovým cyklom s výkonom 455 MW je v prevádzke od 15. októbra 2012 v súlade s požadovaným časovým plánom prevádzkovateľa litovskej prenosovej sústavy, spoločnosti LITGRID AB.

Diaľkové vykurovanie Visaginas || Vymenili sa dva plynové kotle na diaľkové vykurovanie a polovica budov sa zmodernizovala inštaláciou nových výmenníkov tepla.

Zvýšenie energetickej účinnosti bytových domov a verejných budov || V Ignaline sa dosiahol dobrý pokrok, keď sa zmodernizovalo 33 z celkového počtu 67 budov, ktoré boli predmetom zákazky. Pri príprave projektov v Zarasai a Visaginas sa objavili problémy.

Prepojenie energetických sústav medzi Litvou a Poľskom || Stavebné práce na projekte LitPol Link pokračujú dobrým tempom s finančnou spoluúčasťou Európskej komisie. Termínom dokončenia prvej časti projektu (500 MW) zostáva koniec decembra 2015.

Slovensko

Tabuľka 5 – Súhrnné finančné údaje pre Slovensko (v miliónoch EUR)

|| Do roku 2009 || 2010 – 2013 || Január – september 2014 || Spolu

Príspevok z EÚ || 364 || 248 || 0 || 612

Príspevok z iných zdrojov || 11 || 0 || 0 || 11

Úroky || 11 || 3 || 1 || 15

Úvery spolu || 386 || 251 || 1 || 638

|| || || ||

Prevedené z EÚ || 168 || 158 || 36 || 362

Prevedené z iných zdrojov || 11 || 0 || 0 || 11

Úroky || 11 || 3 || 1 || 15

Úvery v hotovosti spolu || 190 || 161 || 36 || 388

|| || || ||

Prostriedky pridelené na projekty || 272 || 275 || 76 || 623

Podpísané zmluvy || 87 || 193 || 19 || 299

Vyplatené na podpísané zmluvy || 65 || 144 || 28 || 237

Kumulatívne náklady || 5 || 3 || 0 || 8

Tabuľka 6 – Najdôležitejšie informácie o kľúčových projektoch podporovaných na Slovensku

Oblasť vyraďovania z prevádzky ||

Dekontaminácia a demontáž || Dosiahli sa viditeľné výsledky, najmä pri odstraňovaní kovového zariadenia (na 97 % dokončené) a betónových konštrukcií z turbínovej haly. Bolo dodané a nainštalované zariadenie na dekontamináciu primárneho okruhu a úspešne sa vykonali prvé skúšky. Ukončenie dekontaminácie je naplánované na prvý štvrťrok 2015. Povolenie na prvú fázu vyraďovania z prevádzky vyprší v roku 2014. Druhá fáza, ktorá má umožniť demontáž v kontaminovaných oblastiach, by sa mala začať v januári 2015.

Spracovanie a úprava odpadu || Projekt na spracovanie kalu a sorbentov sa zmenil, aby sa zohľadnili vyššie objemy a činnosti, než sa pôvodne odhadovalo. Jeho realizácia napreduje dobre a v súlade s časovým plánom.

Dočasné skladovanie a uloženie odpadu || Projekty na návrh nového úložiska veľmi nízko rádioaktívneho odpadu a na rozšírenie existujúceho úložiska krátkodobého nízko a stredne rádioaktívneho odpadu pokračujú podľa časového plánu.

Oblasť energetiky ||

Obnova prenosovej sústavy || TR Bošáca – transformátor T402. Lehota na informovanie o poruchách sa skončila 3. augusta 2014. Transformácia 400/110kV v TR Medzibrod. Lehota na informovanie o poruchách stále platí a skončí sa 29. septembra 2015. K dnešnému dňu neboli oznámené žiadne poruchy. Prenosové vedenia 400 kV pre ES Medzibrod. Lehota na informovanie o poruchách stále platí a skončí sa 29. septembra 2015. Všetky v súčasnosti známe nevyriešené poruchy boli odstránené. Rekultivačné a revitalizačné práce na lesných plochách dotknutých týmto projektom boli ukončené 30. septembra 2014.

Finančný nástroj pre trvalo udržateľnú energiu || Výpočty ukazujú, že vďaka investíciám sa v bytovom sektore dosiahli priemerné úspory energie vo výške 33 % a v priemyselnom sektore vo výške 17 %.

Projekty energetickej účinnosti vo verejných budovách. || Všetky projekty boli ukončené.