3.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 82/1

Spravodajca:

Daniel MAREELS

1.1.

EHSV víta návrh systému „jednoduchých, transparentných a štandardizovaných sekuritizácií (sekuritizácie STS) a úpravu prudenciálnych požiadaviek na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti. Návrh zapadá do širšieho rámca „Akčného plánu na vybudovanie únie kapitálových trhov“ (1).

1.2.

Výbor víta skutočnosť, že návrh o sekuritizácii bol predložený rýchlo a súčasne s Akčným plánom na vybudovanie únie kapitálových trhov. Je dôležité, aby sa v krátkom čase začali uplatňovať. Musí to umožniť vytvoriť dodatočné prostriedky na financovanie bánk, čo je veľmi dôležité najmä pre MSP a domácnosti.

1.3.

V súčasnom európskom finančnom systéme predstavujú bankové úvery 75 – 80 % celkového financovania hospodárstva a v budúcnosti zostanú MSP a domácnosti nepochybne značne závislé od bankového financovania. Oživenie tohto trhu by mohlo viesť k dostupnosti ďalších úverov pre súkromný sektor vo výške 100 až 150 miliárd EUR, čo predstavuje 1,6 % nárast úverov poskytovaných podnikom a domácnostiam. Vzhľadom na ich veľký význam pre európske hospodárstvo už výbor zdôrazňoval význam sekuritizácie pre MSP.

1.4.

Pokiaľ ide o bankové financovanie, výbor sa domnieva, že pôjde ruka v ruke s trhovým financovaním, ktoré sa v únii kapitálových trhov bude ďalej rozvíjať. Obidve formy financovania by sa mali navzájom dopĺňať a nemali by sa považovať za konkurenčné.

1.5.

Výbor sa domnieva, že teraz musí byť prvoradý holistický prístup. Pri novom rámci sekuritizácie teraz treba pracovať udržateľne a dôkladne a snažiť sa o správnu a vhodnú rovnováhu. Na všetkých úrovniach treba zohľadňovať všetky potrebné ciele a záujmy všetkých zúčastnených subjektov. V tejto súvislosti sa oceňuje tak úsilie v prospech stability finančného systému, ako aj použitý prístup, pri ktorom majú vkladatelia a investori práva aj povinnosti.

1.6.

Oživenie sekuritizácie predpokladá, že nové pravidlá dostanú dostatočný priestor. Kritériá STS by mali byť realistické a splniteľné pre všetky banky, ktoré poskytujú úverové financovanie, tak veľké, ako aj miestne a malé banky. Sekuritizácie musia byť rovnako atraktívne pre investorov. V prípade úspechu teda môže ísť o dôležitý prínos k lepšiemu financovaniu hospodárstva, podpore investícií a rozprúdeniu rastu. Zároveň treba mať jasno, pokiaľ ide o možné riziká a o to, kto ich bude znášať, pričom treba mať na zreteli celý reťazec od emitenta po investora. Teraz ide o to, aby sa neopakovali chyby z minulosti.

1.7.

Nové pravidlá musia obsahovať zásady bezpečnosti, transparentnosti a vynucovania (presadzovania), aby sa upevnila dôvera v nové trhy. Vhodne sa musí rozšíriť dohľad, tak v samotnej ECB, ako aj orgánmi dohľadu členských štátov, a nesmie sa zanedbávať medzinárodný rozmer.

1.8.

Výbor sa pripája k názoru, že vzhľadom na súvisiacu zložitosť a riziká nie sú sekuritizácie dostupné pre retailových investorov a spotrebiteľov. Výbor sa tiež domnieva, že súčasný dobrovoľný prístup nepostačuje a žiada o formálny zákaz, ktorý by sa výslovne zapracoval do znenia.

1.9.

Predpokladá sa, že systém sa vyhodnotí po 4 rokoch. Výbor by si želal skoršie hodnotenie. Za primerané považuje obdobie 2 rokov.

1.10.

Podľa EHSV je veľmi dôležité, aby európski politickí činitelia zohrávali rozhodujúcu úlohu na medzinárodných a celosvetových rokovaniach o sekuritizácii s cieľom ochrániť európske právne predpisy a zabezpečiť primeranú medzinárodnú harmonizáciu.

2.1.

Pri nástupe do funkcie si Junckerova Komisia stanovila tri absolútne priority: pracovné miesta, rast a investície.

2.2.

Na ich splnenie vypracovala investičný plán pre Európu, ktorý obsahuje tri zámery:

2.3.

Svojím akčným plánom na vybudovanie únie kapitálových trhov z 30. septembra 2015 chce Komisia zmobilizovať európsky kapitál, vytvoriť jednotný kapitálový trh a do roku 2019 uskutočniť významnú časť tretieho zámeru svojho investičného plánu.

2.4.

Súčasne s akčným plánom boli predstavené návrhy týkajúce sa sekuritizácie  (3). Sú súčasťou legislatívneho balíka, ktorý obsahuje dva návrhy, pričom každý upravuje odlišné aspekty:

2.4.1.

na jednej strane ide o návrh o sekuritizácii, pričom v návrhu nariadenia je stanovené, že sa pre všetkých účastníkov tohto trhu má vypracovať spoločný substantívny rámec pre sekuritizácie a identifikovať podmnožina transakcií, ktoré spĺňajú určité kritériá prípustnosti: „jednoduché, transparentné a štandardizované sekuritizácie“, alebo „sekuritizácie STS“ (4), (5),

2.4.2.

a na druhej strane ide o návrh zmeniť a doplniť existujúci právny rámec týkajúci sa kapitálových požiadaviek na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (nariadenie o kapitálových požiadavkách), ktorého cieľom je zabezpečiť citlivejšie prudenciálne posudzovanie sekuritizácií STS vzhľadom na riziká, aby sa riadne zohľadňovali ich špecifikácie (6).

2.4.3.

Prvý návrh upravuje nielen niekoľko ustanovení, ktoré platia pre všetky sekuritizácie, ale predovšetkým vytvára rámec pre sekuritizácie STS. Poukazuje sa tak na postup, ktorým sa zabezpečí štruktúrovanosť sekuritizácie, a nie na východiskovú úverovú kvalitu príslušných aktív.

2.4.4.

Druhý návrh sa týka prudenciálneho posudzovania sekuritizácií, ktorým sa lepšie zohľadňujú osobitné charakteristiky týchto trhov. Stanovujú sa v ňom predovšetkým kapitálové požiadavky na pozície v sekuritizáciách, ako aj posudzovanie sekuritizácií STS vzhľadom na riziká.

3.1.

EHSV víta skutočnosť, že návrhy o sekuritizácii boli predložené súčasne s Akčným plánom na vybudovanie únie kapitálových trhov. Teraz je dôležité, aby sa rýchlo začali uplatňovať. Európske ekonomiky skutočne zostávajú vo veľkej miere závislé od bankového financovania. V európskom finančnom systéme predstavujú bankové úvery 75 – 80 % celkového financovania hospodárstva (7). EHSV sa nazdáva, že bankové a trhové financovanie idú ruka v ruke a treba na ne pozerať tak, že sa vzájomne dopĺňajú.

3.2.

Okrem toho zostáva aj úroveň investícií hlboko pod úrovňou pred finančnou a hospodárskou krízou. Zatiaľ čo hrubý domáci produkt a súkromná spotreba v EÚ boli v druhom štvrťroku 2014 zhruba na rovnakej úrovni ako v roku 2007, celkové investície boli v porovnaní s rokom 2007 približne o 15 % nižšie (8).

3.3.

EHSV už skôr vyzdvihol význam sekuritizácie, najmä pokiaľ ide o MSP, ktoré pri svojom financovaní sú a zostávajú závislé od bankového financovania (9). Malé a stredné podniky zohrávajú v európskom hospodárstve významnú úlohu, keďže predstavujú viac ako 98 % celkového počtu podnikov v Európe, poskytujú okolo 67 % pracovných miest v súkromnom sektore a tvoria 58 % hrubej pridanej hodnoty vytvorenej podnikmi v EÚ (10).

3.4.

Okrem toho je sekuritizácia úverov pre MSP v súčasnosti veľmi obmedzená, na rozdiel od sekuritizácie pri nehnuteľnostiach, ktoré finančná kríza postihla len málo. Zatiaľ trh so sekuritizáciami pokrýva len 8 % MSP v porovnaní s 58 % pri hypotekárnych úveroch na kúpu nehnuteľnosti na bývanie (RMBS (11)). Výbor sa preto domnieva, že v rámci stratégie vytvorenia jednotného kapitálového trhu sa osobitný dôraz musí klásť na sekuritizácie viazané na MSP.

3.5.

Dôležité je oživiť sekuritizačný trh, najmä v segmente MSP. V investičnom pláne pre Európu sa vytvorenie udržateľného trhu s kvalitnými sekuritizáciami uvádzalo ako jedna z piatich oblastí, v ktorých by sa mali podniknúť opatrenia v krátkodobom výhľade. Ak by sa trh vrátil na predkrízovú priemernú úroveň emitovaných sekuritizácií a úverové inštitúcie by nové emitované sekuritizácie použili na poskytovanie nových úverov, úverové inštitúcie by boli schopné poskytnúť súkromnému sektoru dodatočný objem úverov v rozpätí od 100 do 150 miliárd EUR. Predstavovalo by to zvýšenie úverov podnikom a domácnostiam v EÚ o 1,6 % (12).

3.6.

EHSV sa už vyslovil za oživenie, avšak za určitých podmienok. Podľa názoru výboru sa využívanie sekuritizácie musí riadne regulovať, aby sa zabránilo určitým chybám, ku ktorým došlo v minulosti v USA (13). Rovnako sa domnieva, že udržateľný vysokokvalitný sekuritizovaný trh si vyžaduje podporu základných štruktúr s krátkymi sprostredkovateľskými reťazcami na priame prepojenie dlžníkov a sporiteľov (14).

3.7.

Podľa EHSV je teraz dôležité vychádzať z holistického prístupu a pracovať udržateľne a dôkladne, zohľadňovať všetky požadované ciele a záujmy všetkých zainteresovaných subjektov a snažiť sa o dosiahnutie vhodnej rovnováhy medzi nimi. Každé opatrenie musí mať kladné a vhodné účinky, tak na financovanie hospodárstva (pozri vyššie) a stabilitu finančného systému, ako aj na záujmy investorov.

3.8.

Ak sa skutočne má vybudovať jednotný trh, je výber „nariadenia“ na uskutočnenie tejto iniciatívy podľa výboru dobrou voľbou. Aby pravidlá mohli byť v praxi skutočne úspešné, mali by poskytovať dostatočný priestor a byť atraktívne pre investorov.

3.9.

Výbor oceňuje úsilie v prospech stability finančného systému a potenciál, ktorý toto úsilie predstavuje. V návrhoch sa teda ráta s niektorými povinnosťami, pokiaľ ide o transparentnosť, a návrhy uľahčujú väčšie a efektívnejšie rozptýlenie rizika na viacerých aktérov vo finančnom sektore aj mimo neho.

3.10.

Týmto povinnostiam v oblasti transparentnosti výbor prikladá veľký význam, keďže chýbajúca transparentnosť a normalizácia tvoria jednu z najväčších prekážok vybudovania trhu so sekuritizáciami. Základná zásada rozlišovania medzi rôznymi kategóriami sekuritizovaných produktov a zavedenia jednoduchých, transparentných a štandardizovaných produktov sa považuje aj za účinný nástroj na zvýšenie dôvery investorov a oživenie trhu.

3.11.

Požiadavka ponechania rizika znamená, že strany, ktoré vykonávajú transakcie si v portfóliu musia ponechať určité minimálne riziko, čo výbor považuje za vhodnú všeobecnú zásadu. Poznamenáva tiež, že sa nemôžu vrátiť modely „vytvor a predaj“.

3.12.

Investori majú určité práva aj povinnosti, Medzi povinnosti investorov patrí okrem iného povinnosť náležitej starostlivosti, ktorú majú pri sekuritizáciách, do ktorých investujú. V opačnom prípade, keby sa všetka zodpovednosť presunula na orgány dohľadu a orgány správy, vynieslo by to na povrch otázku etického rizika.

3.13.

Sekuritizačné transakcie a trhy môžu za určitých okolností obsahovať určité riziká, na ktoré jasne poukázali chyby spravené v minulosti. Dôležité je, aby sa pri oživení, na ktorom sa teraz pracuje, neopakovali chyby z minulosti, čo výslovne uviedla aj Komisia vo svojom investičnom pláne z konca roka 2014. V novom prostredí musí byť jasno, pokiaľ ide o riziko, ktoré s tým môže byť spojené, a o to, kto ho bude znášať. Vďaka harmonizácii noriem vykazovania, poskytovaniu štruktúrovanejších údajov a používaniu záväzných vzorov bude možné zväčšiť dôveru investorov a zlepšiť posudzovanie rizík. Spolu so zlepšovaním kvality údajov to musí prispieť k tomu, aby sa zasahovanie externých agentúr posudzujúcich kredibilitu stalo maximálne nadbytočným.

3.14.

Nové pravidlá musia obsahovať zásady bezpečnosti, transparentnosti a vynucovania (presadzovania), čo tiež môže prispieť k dôvere v nové trhy. Vhodne sa musí rozšíriť dohľad a nesmie sa zanedbávať medzinárodný rozmer.

3.15.

Výbor tiež víta zásadu, že tieto operácie a trhy budú vyhradené profesionálnym a inštitucionálnym investorom, bankám a iným dlhodobým investorom. V návrhoch sa objavuje názor, že retailoví investori a spotrebitelia nemajú mať prístup k sekuritizáciám. So zreteľom na zložitosť problematiky a súvisiace riziká je to správny prístup, ale výbor nalieha, aby sa tento zákaz aj formálne zahrnul do znenia.

3.16.

Výbor si dobre uvedomuje, že súčasné znenie sa obmedzuje na presadzovanie harmonizácie niekoľkých ústredných prvkov trhov so sekuritizáciami, a nezameriava sa na ďalšiu harmonizáciu procesov a postupov na týchto trhoch. Všetko úsilie vynakladané v tejto oblasti si zasluhuje veľkú pozornosť, sledovanie a hodnotenie.

3.17.

Pokiaľ ide o hodnotenie plánované po 4 rokoch od nadobudnutia účinnosti tejto iniciatívy, výbor je za zavedenie kratšieho obdobia 2 rokov, ak sa majú zabezpečiť maximálne šance na úspech.

3.18.

Okrem toho je dôležité, aby európski tvorcovia politiky zohrávali rozhodujúcu úlohu v medzinárodnej diskusii, najmä na rokovaniach v Bazileji o vypracovaní prudenciálneho rámca pre jednoduché, transparentné a štandardizované sekuritizácie, aby sa zaručila dostatočná medzinárodná harmonizácia (15).