24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/57

Spravodajca:

Antonello PEZZINI

1.1.

Výbor je presvedčený, že pre Európu má ústredný význam udržateľná reindustrializácia s konkurencieschopným rastom a vytváraním nových a lepších pracovných miest a že systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami CO2 je potrebné vnímať v tomto kontexte ako kľúčový nástroj politiky EÚ na boj proti zmene klímy a pri dekarbonizácii celosvetového hospodárstva.

1.2.

Výbor sa domnieva, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) ako nástroj na zníženie energetických emisií EÚ musí udávať signál pre ceny emisií oxidu uhličitého, ale aj kladným spôsobom ovplyvňovať udržateľné investície do nových technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého.

1.3.

Podľa EHSV je potrebné zvýšiť stabilitu a flexibilitu trhu s emisnými kvótami a jeho otvorenosť všetkým hlavnými svetovým aktérom, a to v podrobnom a koordinovanom rámci na dosiahnutie cieľa vytvoriť konkurencieschopnú a udržateľnú sústavu priemyselnej výroby.

1.4.

Výbor sa domnieva, že Komisia by sa mala prísne riadiť mandátom stanoveným v rámci politík v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030, na ktorom sa dohodla Európska rada 23. a 24. októbra 2014, najmä vo svojich jasných usmerneniach k ustanoveniam o úniku uhlíka (carbon leakage), ktoré sa musia rozvíjať v rámci reformy EU ETS.

1.5.

Podľa výboru je potrebné zabezpečiť náležité mechanizmy prechodu s cieľom zachovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zabrániť investičným únikom a vystaveniu európskeho priemyslu nekalej konkurencii krajín, ktoré nemajú porovnateľné regulačné nástroje pre oblasť klímy.

1.6.

EHSV odporúča zabezpečiť náležitý rámec predpisov, najmä v oblasti bezodplatného prideľovania kvót, prípustnosti „úniku uhlíka“, revízie referenčných hodnôt porovnávania, náhrad nákladov spôsobených cenou elektrickej energie, s cieľom stopercentne zabezpečiť bezodplatné prideľovanie kvót a plnú náhradu nepriamych nákladov vo všetkých členských štátoch na úrovni 10 % najvýkonnejších zariadení v odvetviach vystavených vysokým rizikám „úniku uhlíka“.

1.7.

EHSV odporúča tieto body spomedzi tých, ktoré vymedzujú reformu:

1.8.

Výbor nakoniec odporúča maximálny súlad, úplnú synergiu, minimálne prekrývanie predpisov a odstránenie nadmernej administratívnej záťaže pri nových právnych predpisoch revízie systému EU ETS a paralelných a doplňujúcich právnych predpisoch, s ktorými vzájomne pôsobia.

1.9.

EHSV sa domnieva, že by sa mal zabezpečiť rámec pre obchodovanie s medzinárodnými kreditmi, ktoré by mali zohrávať úlohu pri dosahovaní širších cieľov v oblasti znižovania emisií v Európe, s podporou multilaterálnych a bilaterálnych medzinárodných dohôd.

1.10.

EHSV považuje za dôležité vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy po ukončení Parížskej konferencie koncom roka 2015.

2.1.

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) začal platiť od 1. januára 2005 a je jedným z najvýznamnejších nástrojov klimatickej politiky EÚ vďaka možnosti znížiť emisie skleníkových plynov, ktorú ponúka.

2.2.

EU ETS má od svojho vytvorenia za úlohu poskytovať referenčné údaje pre emisie oxidu uhličitého, s cieľom umožniť znižovanie emisií všetkých odvetví európskeho hospodárstva, ktoré v EÚ emitujú približne polovicu všetkých skleníkových plynov.

2.3.

EHSV vždy považovalo EU ETS za kľúčový nástroj klimatickej a energetickej politiky Únie na znižovanie priemyselných emisií EÚ, a preto žiadal jeho skutočnú reformu s cieľom dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy stanovené do roku 2030, a pritom zachovať priemyselnú konkurencieschopnosť Únie a zabrániť úniku investícií.

2.4.

Európska rada na svojom zasadnutí 21. marca 2014 žiadala opatrenia, ktorými by sa odvetviam vystaveným celosvetovej konkurencii úplne kompenzovali priame a nepriame náklady vyplývajúce z politiky EÚ v oblasti klímy, kým sa medzinárodnou dohodou o ochrane klímy nevytvoria celosvetovo rovnaké podmienky činnosti.

2.4.1.

EHSV však súhlasí s pripomienkami Európskeho dvora audítorov, že sa vyskytli „významné nedostatky“ vo vykonávaní EU ETS, a uvádza viacero odporúčaní na zlepšenie integrity a vykonávania tohto systému trvajúc na koncepcii priemyselnej účinnosti, ktorou by sa zabezpečila úplná konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ.

2.5.

Európska rada na svojom zasadnutí 23. a 24. októbra 2014 stanovila rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Okrem toho prijala závery a najmä schválila niekoľko dôležitých cieľov:

2.5.1.

Základom príspevku EÚ do rokovaní o novej celosvetovej dohode o zmene klímy je cieľ EÚ znížiť v EÚ emisie skleníkových plynov o 40 %, ktorý bol oficiálne schválený na zasadnutí Rady pre životné prostredie 6. marca 2015.

2.5.2.

Všetky tieto prvky rámca bude Rada pravidelne preskúmavať a naďalej bude poskytovať strategické usmernenia týkajúce sa tak odvetví, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, ako aj odvetví, na ktoré sa tento systém nevzťahuje, a tiež prepojení a energetickej účinnosti.

2.5.3.

Nástroje a opatrenia musia byť zamerané na celkový a technologicky neutrálny prístup na podporu znižovania emisií a na energetickú efektívnosť.

2.6.

13. mája 2015 sa dosiahla dohoda medzi Radou a EP o reforme systému EU ETS rozhodnutím o rezerve stability trhu:

2.7.

V strategickom rámci energetickej únie a s ohľadom na parížsku konferenciu o klíme navrhla Komisia balík opatrení zameraných okrem iného na to, aby sa vykonala revízia systému EÚ na obchodovanie s emisiami podľa pokynov Rady a pritom sa zachovala priorita reindustrializácie európskeho hospodárstva a medzinárodná konkurencieschopnosť priemyselných odvetví, ktorým najviac hrozí presun výroby do inej krajiny.

2.8.

Opatrenia na revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami zahŕňajú okrem energetickej politiky aj mnohé iné politiky EÚ.

2.9.

EHSV spustil štúdiu o vplyve opatrení financovaných prostredníctvom nástrojov EÚ na ochranu životného prostredia (2), v ktorej sa zdôrazňuje význam efektívneho využívania výnosov z trhových nástrojov na environmentálne zlepšenia zamerané na podporu ekologického hospodárstva, ako aj výnosov vznikajúcich v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami, ktoré predstavujú obzvlášť dôležitú príležitosť na financovanie týchto zlepšení a pre prechod na bezuhlíkové hospodárstvo v oblasti priemyslu a zamestnanosti.

3.1.

Iniciatíva Komisie zameraná na zmenu smernice 2003/87/ES o EU ETS hodlá prostredníctvom štruktúrovaného súboru návrhov položiť dôraz na úroveň ročného zníženia povolených emisií tak, aby sa úroveň kvót vydávaných každý rok v celom Európskom hospodárskom priestore od roku 2021 znižovala o vyšší lineárny koeficient, konkrétne o 2,2 %, s cieľom dosiahnuť 43 % zníženie v roku 2030 v porovnaní s úrovňou v roku 2005.

3.2.

Návrh obsahuje viaceré mechanizmy financovania určené na podporu hospodárskych subjektov v boji proti „úniku uhlíka“ a pri riešení závažných problémov v oblasti inovácie a investícií potrebných na modernizáciu ich zariadení a na zvýšenie energetickej účinnosti s cieľom prispieť k zníženiu emisií.

4.1.

Systémov obchodovania s emisiami pribúda po celom svete mimo EÚ, pričom systémy na vnútroštátnej alebo nižšej úrovni už fungujú v mnohých krajinách.

4.2.

V USA oznámil prezident Obama pravidlá pre plán čistej energie – (Clean Power Plan, CPP), ktoré stanovia pre každý štát jednotlivé normy pre zníženie emisií oxidu uhličitého z elektrární, hlavne uhoľných a plynových, do roku 2030.

4.2.1.

V Kalifornii existuje systém systém stropov a obchodovania (cap-and-trade) schválený v roku 2012. V štátoch Connecticut, Delaware, Maine, Maryland, Massachusetts, New Hampshire, New York, Rhode Island, Vermont platí iniciatíva Regional Greenhouse Gas Initiative – RGGI.

4.3.

V Austrálii funguje systém obchodovania s emisiami, ktorý sa do roku 2018 prepojí s európskym systémom na základe dohody s Európskou komisiou z roku 2012.

4.4.

V Kanade bol v roku 2012 zavedený Québec’s Cap-and-Trade System for Greenhouse Gas Emissions a od roku 2013 sa uplatňuje na 85 % emisií provincie Québec.

4.5.

Na Novom Zélande sa začal v roku 2008 uplatňovať systém obchodovania s emisiami NZ ETS, ktorý zahŕňa lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, tekuté fosílne palivá, elektrárne a priemyselné procesy.

4.6.

EÚ a Čína dospeli na bilaterálnom stretnutí na najvyššej úrovni, ktoré sa konalo koncom júna 2015, k dohode v oblasti spolupráce v boji proti zmene klímy.

4.7.

V Južnej Kórei existuje od januára 2015 program KETS, prvý operačný program v Ázii na celoštátnej úrovni a druhý po EU ETS na celosvetovej úrovni.

4.8.

V Japonsku je Tokyo Cap-and-Trade Program – TMG ETS prvým systémom povinného obchodovania s emisiami. Uplatňuje sa od apríla 2010.

4.9.

Vo Švajčiarsku sa začalo so systémom ETS-CH v roku 2008 dobrovoľným päťročným obdobím ako alternatívou k dani z CO2 z fosílnych palív: od roku 2013 sa stal tento systém povinným pre veľké energeticky náročné podniky.

5.1.

Výbor sa domnieva, že EU ETS predstavuje účinný kľúčový nástroj na znižovanie emisií z odvetvia energetiky v EÚ, ak sa riadi zákonitosťami trhu, v rámci ktorého by ceny emisií CO2 mali byť signálom v súlade so stanovenými ambíciami, ale aj kladným spôsobom ovplyvňovať investície do technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie energetickej účinnosti.

5.1.1.

EHSV znepokojuje zrýchľujúci sa proces presunu investícií (investment leakage) ako osobitná forma presunu emisií CO2 (carbon leakage) v ohrozených odvetviach. Tento proces by mohol ďalej oslabiť konkurencieschopnosť týchto odvetví a ich schopnosť prijímať opatrenia potrebné pre nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, ako výbor uviedol nedávnych stanoviskách (3).

5.2.

EHSV je presvedčený o potrebe zvýšiť stabilitu a flexibilitu trhu s emisnými kvótami CO2 a jeho otvorenosť pre všetkých hlavných svetových aktérov.

5.3.

Rámec politík v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030, na ktorom sa dohodla Európska rada 23. a 24. októbra 2014, stanovuje ambiciózne ciele jednostranného zníženia, ale prináša aj presné usmernenia k ustanoveniam o úniku uhlíka (carbon leakage), ktoré sa musia rozvíjať v rámci reformy EU ETS.

5.3.1.

EHSV sa tiež domnieva, že reforma EU ETS by mala predstavovať koordinovaný politický rámec, najmä spolu s reformou odvetví nepatriacich do EU ETS (rozhodnutie o spoločnom úsilí) a politikami v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie) a energetickej efektívnosti (smernice o energetickej efektívnosti a o energetickej hospodárnosti budov).

5.4.

EHSV sa domnieva, že medzi dôležité body reformy by mali patriť:

5.4.1.

Podnikom, ktorým hrozí premiestnenie, by malo byť pridelené určité množstvo bezodplatných emisných povolení.

5.5.

Podľa výboru je potrebné zabezpečiť náležité mechanizmy prechodu na vyvážené znižovanie bezodplatného prideľovania kvót emisií CO2 s cieľom zachovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zabrániť úniku investícií a vystaveniu európskeho priemyslu a európskej zamestnanosti nekalej konkurencii krajín, ktoré nemajú porovnateľné regulačné nástroje.

5.5.1.

EHSV konkrétne odporúča zaviesť celosvetový súbor náležitých predpisov pre objemy bezodplatného prideľovania kvót, prípustnosti „úniku uhlíka“, revízie referenčných hodnôt porovnávania, náhrad nákladov spôsobených cenou elektrickej energie, s cieľom stopercentne zabezpečiť bezodplatné prideľovanie kvót a plnú náhradu nepriamych nákladov vo všetkých členských štátoch na úrovni 10 % najvýkonnejších zariadení v odvetviach vystavených vysokým rizikám „úniku uhlíka“.

5.5.2.

Treba tiež preskúmať možnosti rozšírenia mechanizmov odmeňovania najlepších na občiansku spoločnosť, a zabezpečiť bonusy ETS pre rodiny, komunity a orgány verejnej správy, ktoré dokážu značne znížiť svoju spotrebu energie, ktorá je zdrojom emisií CO2, alebo kompenzujú tieto emisie ekologickými investíciami .

5.6.

EHSV sa nazdáva, že treba zachovať, zdokonaliť a rozšíriť mechanizmus čistého rozvoja (CDM) a primerane podporiť prepojenie európskeho systému ETS s novými systémami, ktoré sa vytvárajú v iných častiach sveta.

5.7.

Zmena klímy si vyžaduje celosvetové riešenie prostredníctvom dohody s jasne stanovenými a záväznými cieľmi pre všetky veľké svetové ekonomiky.

6.1.

Výbor odporúča revidovať spôsob prideľovania kvót tak, aby sa zaručilo určité percento bezodplatného prideľovania, a tým sa uspokojili požiadavky subjektov, ktoré naň majú právo. Vymedzenie odvetví, ktorým hrozí presun výroby do iných krajín od roku 2020 môže spôsobiť výrazné skrátenie zoznamu s hraničnou hodnotou 0,18 ako nevyhnutným predpokladom prijateľnosti.

6.2.

EHSV je znepokojený ďalším sprísnením referenčných hodnôt, ktoré by ešte viac znevýhodňovali podniky, ktoré čelia ťažkým situáciám: zníženie referenčnej hodnoty prostredníctvom jediného lineárneho korekčného faktora stanoveného v rozpätí od minimálne 0,5 % po maximálne 1,5 % medziročne, nezohľadňuje životnosť strojov a skutočný technologický stav vo výrazne členených odvetviach.

6.3.

EHSV sa domnieva, že referenčné parametre týkajúce sa „úniku uhlíka“ by mali byť technicky a ekonomicky schopné zachytiť skutočný technologický pokrok a odporúča, aby sa na metodológii na krátenie zoznamu sektorov na zozname odvetví ohrozených „únikom uhlíka“ zo 177 na 52 v rokoch 2021 – 2030 podieľali aj sociálni partneri a aby ju sprevádzali opatrenia na postupné rušenie (phasing-out).

6.4.

EHSV sa okrem toho nazdáva, že treba zrušiť medziodvetvový korekčný faktor. Nevhodne vypočítaný korekčný faktor by viedol k neistote pri bezodplatnom prideľovaní kvót a vystavil by najviac ohrozené zariadenia neprimeraným nákladom.

6.5.

EHSV sa domnieva, že by mal existovať celoeurópsky harmonizovaný mechanizmus na kompenzáciu nepriamych nákladov vyplácaných na základe vopred stanovených parametrov (4), ktorý by pomohol predchádzať súčasným narušeniam vnútorného trhu, a to tak, že sa zavedie povinnosť uplatňovať súčasný systém založený na štátnej pomoci a členské štáty sa zaviažu vyčleniť aspoň časť príjmov z aukcií na dostatočnú kompenzáciu nepriamych nákladov, ktoré vznikajú subjektom s najlepšími výsledkami z environmentálneho hľadiska v ohrozených odvetviach.

6.6.

EHSV žiada, aby sa pružnejšie a dynamickejšie bezodplatné prideľovanie kvót zakladalo na aktualizovaných skutočných úrovniach výroby, a aby sa zachovaním rovnakej úrovne bezodplatného prideľovania kvót podporili subjekty, ktoré zvýšia efektívnosť.

6.7.

Je potrebné spružniť kritérium na určenie rizika „úniku uhlíka“ (carbon leakage), aby sa čo najlepšie posúdil vplyv ceny emisií CO2 na konkurencieschopnosť rôznych odvetví, najmä MSP, podľa kritéria kvality v súlade s vymedzením z roku 2008.

6.8.

EHSV sa domnieva, že fondy EU ETS – fond rezervy stability, fond na inovácie, fond na modernizáciu – by sa mali vnímať v ucelenom obraze, s cieľom zabezpečiť správne a riadne fungovanie systémov riadenia a kontroly, aby sa zabránilo prekrývaniu a duplicite.

6.9.

EHSV sa nazdáva, že:

6.10.

Výbor sa domnieva, že opatrenia plánované pre malé zariadenia, ktoré emitujú menej ako 25 000 ton CO2, by sa mali rozšíriť aj na zariadenia s emisiami nižšími ako 50 000 t CO2, ktoré na európskej úrovni predstavujú približne 75 % zariadení v rámci ETS, ale len 5 % celkových emisií.

6.11.

Pokiaľ ide o emisie z mineralogických procesov, ich potenciál zníženia zo strany prevádzkovateľov je v podstate nulový a malo by sa na ne vzťahovať bezodplatné prideľovanie kvót v celkovom objeme.

6.12.

Vzhľadom na to, že opatrenia na revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami sa týkajú okrem energetickej politiky mnohých ďalších oblasti politiky EÚ, výbor odporúča maximálny súlad a odstránenie nadmernej administratívnej záťaže pri nových právnych predpisoch a predpisoch, s ktorými vzájomne pôsobia.