15.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 13/203

Spravodajca:

José María ESPUNY MOYANO

Pomocný spravodajca:

Martin SIECKER

1.1.

EHSV víta zámer Európskej komisie zaoberať sa otázkou, ktorá vzbudzuje veľký záujem výrobných odvetví, ako aj verejnosti všeobecne.

1.2.

EHSV oceňuje, že Komisia sa usiluje splniť svoju úlohu a nájsť riešenia pre systém povoľovania pestovania GMO, ktorý sa v praxi ukázal ako nevhodný.

1.3.

EHSV však ľutuje, že sa v návrhu nekladie väčší dôraz na kľúčové aspekty, ako je vysledovateľnosť a zosúladenie právnych predpisov v odvetviach potravín a krmív, a že v ňom nie je uvedená správa o sociálno-ekonomickom vplyve návrhov.

1.4.

EHSV navyše pochybuje, že bude skutočne možné uplatňovať tieto predpisy na jednotnom trhu, a má tiež výhrady v súvislosti s právnymi aspektmi. Zároveň nemožno ignorovať, že popri týchto právnych otázkach je tu aj problém verejnej mienky a tiež politický problém.

1.5.

EHSV z týchto dôvodov odporúča Európskej komisii, aby návrh v jeho súčasnej podobe stiahla a vypracovala lepší návrh, pričom by mala odstrániť nedostatky, na ktoré sa poukazuje v tomto stanovisku a ďalších podobných stanoviskách Európskeho parlamentu.

2.1.

Biotechnologické plodiny (geneticky modifikované organizmy alebo GMO) sa vo svete začali rozširovať v roku 1996. Odvtedy sa plocha, na ktorej sa pestujú, neustále zväčšuje stabilným tempom o 3 až 4 % ročne. V rokoch 2013 – 2014 sa plocha, na ktorej sa biotechnologické plodiny pestujú, rozšírila o 6,3 milióna hektárov na celkových 181 miliónov hektárov, ktoré obhospodaruje viac než 18 miliónov poľnohospodárov v 28 krajinách. Najväčšiu rozlohu má v USA, Brazílii a Argentíne. Rozsiahle plochy sú aj v rozvojových krajinách ako Burkina Faso, Sudán alebo Bangladéš. K hlavným plodinám patrí kukurica, sója a bavlna, ale pestujú sa aj iné, ako napríklad baklažány, rajčiaky a paprika.

2.2.

V Európskej únii sa GMO pestujú v piatich krajinách (Portugalsko, Česká republika, Rumunsko, Slovensko a Španielsko) na celkovej rozlohe približne 148 000 hektárov, z toho 137 000 hektárov v Španielsku, 8 000 hektárov v Portugalsku, 2 500 hektárov v Českej republike, 800 hektárov v Rumunsku a 100 hektárov na Slovensku (údaje z roku 2013 (1)).

2.3.

Keďže si to vyžadujú právne predpisy, už vyše desaťročie sa prítomnosť GMO pravidelne uvádza na označeniach potravín a krmív. V súčasnosti sa približne 85 až 90 % priemyselných krmív vyrábaných v EÚ označuje ako GMO alebo ako obsahujúce GMO, keďže na zložení týchto krmív majú výrazný kvantitatívny podiel geneticky modifikované suroviny, či už dovážané alebo vyrábané v EÚ, ktoré predstavujú v priemere 20 až 25 % celkového zloženia priemyselného krmiva. Ak tento návrh nadobudne účinnosť, môže vážne ovplyvniť dopyt a ponuku, pokiaľ ide o potraviny a krmivá v EÚ. Treba dôkladne posúdiť vplyv, ktorý by to mohlo mať na európske poľnohospodárstvo, a teda aj na SPP. Európske právne predpisy, ktoré zabezpečujú správnu vysledovateľnosť prítomnosti GMO v potravinách a krmivách, by sa mali rozšíriť a ustanoviť aj označovanie geneticky nemodifikovaných potravín a krmív, ak tieto produkty skutočne GMO neobsahujú.

2.4.

EHSV však s poľutovaním konštatuje a zdôrazňuje, že v európskych právnych predpisoch pre potraviny podobné úsilie z hľadiska vysledovateľnosti nebolo vyvinuté.

3.1.

Od nadobudnutia účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (2) členské štáty v Rade ešte nikdy nedosiahli kvalifikovanú väčšinu v prospech alebo proti návrhu rozhodnutia Komisie o povolení GMO alebo potravín a krmív obsahujúcich GMO. Vo všetkých fázach procesu bol vždy prijatý záver „bez stanoviska“. V dôsledku toho boli rozhodnutia o povolení prijaté Komisiou v súlade s platnými právnymi predpismi, ale bez podpory členských štátov.

3.2.

Vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie sa stalo pravidlom, hoci by to malo byť len výnimkou.

3.3.

Ak sa nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov, Komisia ako manažér rizík musí rozhodnúť (udeliť alebo zamietnuť povolenie) v primeranej lehote.

4.1.

Komisia navrhuje doplniť do nariadenia (ES) č. 1829/2003 nový článok 34a. Podľa tohto článku môžu členské štáty prijať opatrenia na obmedzenie alebo zákaz používania GMO za predpokladu, že sú tieto opatrenia:

4.2.

Ak má členský štát v úmysle prijať opatrenia podľa nového systému, musí predložiť Komisii návrh týchto opatrení a zodpovedajúce odôvodnenie.

4.3.

Prijatými opatreniami nesmie byť dotknuté používanie potravín a krmív, v ktorých je náhodne alebo technicky nevyhnutne prítomný geneticky modifikovaný materiál.

4.4.

Tieto opatrenia sa nevzťahujú na GMO určené na pestovanie.

4.4.1.

Podobný postup bol však nedávno prijatý prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/412 a umožňuje členským štátom slobodnejšie rozhodovať o obmedzení alebo zákaze pestovania GMO na svojom území (3). Cieľom súčasného návrhu Komisie je vytvoriť podobný postup pre geneticky modifikované potraviny a krmivá v súlade s nedávno prijatým riešením pre pestovanie GMO.

5.1.

Geneticky modifikované organizmy sú veľmi chúlostivou témou, ktorá vyvoláva pozitívne aj negatívne reakcie. Preto sa EHSV v tomto stanovisku zameria len na argumenty „v prospech“ a „proti“ návrhu a nebude sa usilovať o všeobecnejšie hodnotenie „pozitívnych“ alebo „škodlivých“ účinkov GMO, ktoré už vykonal pri iných príležitostiach (4).

6.1.1.

Vzhľadom na prevádzkové a rozpočtové obmedzenia súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky mnohé krajiny otvorene spochybňujú právomoci vyplývajúce zo zmlúv v tejto oblasti, čo politicky oslabuje európske inštitúcie.

6.1.2.

Okrem toho niektoré členské štáty, ktoré nie sú „prirodzenými“ príjemcami SPP, často kritizujú veľký rozpočet vyčlenený na túto spoločnú politiku, ako aj na ďalšie spoločné politiky tretieho piliera. Tento politický nesúhlas má v niektorých členských štátoch čoraz väčšiu podporu, čo zákonodarca ani EHSV nemôžu ignorovať.

6.1.3.

Návrh Komisie by v praxi znamenal spätný presun právomocí, čím by sa splnila požiadavka niektorých členských štátov (a tamojšej verejnosti), aby sa vyvážili právomoci členských štátov a Únie, a to najmä v oblasti, v ktorej sa stále umožňuje výkon právomocí členských štátov (pokiaľ ide o pestovanie GMO).

6.2.

6.2.1.

Keďže každé jednotlivé opatrenie prijaté členskými štátmi musí byť odôvodnené, nemôžu byť tieto opatrenia svojvoľné a navyše musia byť v súlade so zmluvami, a predovšetkým a výslovne so zásadami vnútorného trhu a medzinárodnými záväzkami Únie.

6.2.2.

Tieto preventívne opatrenia spolu so zásadou zodpovednosti verejnej správy, ktorá je pre moderné vnútroštátne správne orgány charakteristická, by mali zabezpečiť, že rozhodnutia využiť doložku opt out budú výnimočné a primerané.

6.3.1.

Ako Komisia uvádza v kontexte návrhu, nariadenie (ES) č. 1829/2003 sa nikdy dôsledne neuplatňovalo, či už preto, lebo postoje jednotlivých štátov neboli vedecky podložené, alebo z dôvodu právnej anomálie, akou je postup, keď rozhodnutia prijíma priamo Komisia (komitológia).

6.3.2.

Táto situácia, ktorá je v európskom regulačnom systéme skutočne výnimočná, by sa obmedzila, keby bol návrh prijatý v znení, ako ho sformulovala Komisia. Takže členské štáty, ktoré doteraz využívali možnosť nevydávať rozhodnutia alebo systematicky odmietali vytvorenie potrebnej väčšiny, by nemuseli klásť politický odpor v Rade, ak budú mať na vnútroštátnej úrovni k dispozícii iné nástroje, pomocou ktorých sa na svojom území budú môcť postaviť proti výkonu rozhodnutí Rady v tejto oblasti alebo ho odmietnuť.

6.4.1.

Vypracovaním návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1829/2003, Komisia plní úlohu, ktorou bola poverená, t. j. predložiť návrh, ktorý prekoná obmedzenia súčasného regulačného rámca pre povoľovanie geneticky modifikovaných potravín a krmív. V tomto zmysle je návrh Komisie potrebný a prichádza vo vhodnom čase.

7.1.1.

Návrh Komisie, ako o tom informovali aj médiá, vyvolal všeobecný nesúhlas tak zo strany odvetví, ktoré sa zasadzujú za používanie GMO v potravinách a krmivách, ako aj zo strany všetkých tých, ktorí zvyčajne vystupujú proti ich používaniu. Obzvlášť treba vyzdvihnúť kritiku sprístupnenú verejnosti, ktorú voči návrhu vzniesol Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Európskeho parlamentu s odporúčaním, aby bol návrh stiahnutý, o čom sa bude oficiálne hlasovať v októbri (5).

7.1.2.

Silné výhrady, ktoré vyjadrili zainteresované odvetvia, hoci pri tom vychádzali z rôznych, ba dokonca niekedy protichodných hľadísk, nevyhnutne povedú k ťažkej parlamentnej diskusii s neistými výsledkami, ktorej by bolo lepšie predísť tým, že sa návrh pošle späť na dôkladnejšie preskúmanie.

7.2.1.

Komisia zachováva spoločný systém posudzovania rizík súvisiacich s GMO, stanovený v smernici (EÚ) 2015/412. Skutočnosť, že sa členským štátom dáva možnosť obmedziť posudzovanie rizík a povolenia Spoločenstva z vnútroštátnych dôvodov (bez toho, aby sa vytvoril povinný a transparentný systém informovania verejnosti o príčinách a dôvodoch, prečo členské štáty využili doložku opt out), môže byť v rozpore so záväzkom transparentnosti verejných rozhodnutí, ktorý Junckerova Komisia vo svojich politických usmerneniach, tak ako boli zverejnené, stanovila za prioritnú požiadavku. Preto by bolo obozretné požadovať, aby sa v právnych predpisoch ustanovili takéto vnútroštátne systémy informovania verejnosti a aby sa zabezpečilo, že budú transparentné a voľne prístupné.

7.3.1.

Keby bol návrh Komisie prijatý v súčasnej podobe, mohlo by dôjsť k nezvyčajnej situácii, že verejné rozhodnutia prijaté na základe vedeckých kritérií a na európskej úrovni by v jednotlivých členských štátoch mohli mať rôzne právne a hospodárske dôsledky. Táto skutočnosť by mohla oslabiť predvídateľnosť a dôveryhodnosť rozhodnutí Spoločenstva.

7.3.2.

Chýba posúdenie sociálno-ekonomického vplyvu návrhu a podrobný opis dôsledkov, pokiaľ ide o náklady pre potravinový reťazec, na pestovanie, na dodávky surovín, alebo prípadných narušení trhu.

7.3.3.

Nestanovujú sa žiadne nástroje na zabezpečenie vysledovateľnosti GMO na označeniach potravín.

7.4.1.

Hoci si návrh Komisie vyžaduje dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie, v právnej úprave sa nestanovujú osobitné a konkrétne obmedzenia pre kroky členských štátov (opt-out), ktoré by mohli byť v rozpore s týmito záväzkami, a nestanovujú sa ani mechanizmy, ktoré by inštitúciám Únie umožnili zvrátiť tieto vnútroštátne rozhodnutia v prípade, že pri nich nebude dodržaná táto zásada plnenia medzinárodných záväzkov. Treba poznamenať, že obchodní partneri Únie, predovšetkým USA, verejne vyjadrili svoje výhrady k navrhovanej právnej úprave, a dokonca stanovili ich zohľadnenie za podmienku obchodných rokovaní na vysokej úrovni (TTIP).

7.4.2.

K medzinárodným dohodám, ktoré by mohlo prípadné uplatňovanie návrhu ovplyvniť alebo obmedziť, pretože by mohlo spôsobiť narušenia rovnocenné prekážkam brániacim medzinárodnému obchodu, patria všeobecné záväzky WTO alebo niektoré ustanovenia, ako napríklad všeobecný systém preferencií (VSP) pre rozvojové krajiny alebo dokonca iniciatíva „Všetko okrem zbraní“.

7.5.1.

V návrhu Komisie sa poukazuje na nevyhnutnosť dodržiavať zásady vnútorného trhu, ktorý by vnútroštátne opatrenia prijaté na základe tohto návrhu nemali narúšať, najmä ak by sa, ako možno očakávať, na rôznych územiach Únie uplatňovali v praxi odlišné pravidlá z hľadiska pestovania, uvádzania na trh a prepravy v rámci EÚ.

7.5.2.

Keďže však neboli podrobne určené dôvody, ktorými by sa opodstatnilo prijatie doložky opt out (nebol vypracovaný pozitívny alebo negatívny zoznam), a nestanovili sa právne mechanizmy na pozastavenie vnútroštátnych opatrení, ktoré by sa mohli považovať za neoprávnené, nedostatočne odôvodnené alebo diskriminačné, očividne tu hrozí právna neistota.

7.5.3.

Takáto právna neistota by sa mohla vyjasniť len na Súdnom dvore Európskej únie, čo by znamenalo, že sa administratívna práca členských štátov bude zbytočne riešiť súdnou cestou a mohlo by dôjsť k oneskoreniu a vzniku dodatočných nákladov.

7.5.4.

Tento posledný argument vyvoláva najväčšie pochybnosti, pokiaľ ide o vhodnosť a primeranosť návrhu Komisie v jeho súčasnej podobe.