4.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 291/8

Spravodajca:

Richard ADAMS

Pomocná spravodajkyňa:

Ulla SIRKEINEN

1.1.

Rámec EÚ v oblasti klímy a energetiky je založený na predchádzajúcich významných právnych predpisoch, pričom niektoré sú len čiastočne transponované a neefektívne sa vykonávajú. Dosiahnutie energetickej únie si bude vyžadovať ešte ďalšie právne predpisy, a najmä ich prísnejšie vykonávanie. Spoľahlivý rámec riadenia je nevyhnutný. Právne predpisy sú iba začiatkom – kľúčom k úspechu je riadenie. Vykonávanie politiky si vyžaduje angažovanosť, účasť a zapojenie všetkých zainteresovaných strán. Najúčinnejší spôsob riadenia je, ak sa odsúhlasenie metód na stanovenie a vykonávanie cieľa považuje za spoločnú úlohu, do ktorej sú zapojené všetky zainteresované strany. EHSV preto vyslovuje tieto odporúčania:

2.1.

Rozvoj energetickej únie v EÚ a význam rokovaní o dohode o zmene klímy v Paríži na konci roka 2015 si vyžadujú účinné mechanizmy riadenia týkajúce sa transformácie energetiky. V nadväznosti na oznámenie Komisie o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 Európska rada tento rámec schválila a tiež dohodla vytvoriť spoľahlivý a transparentný systém riadenia, ktorý pomôže zabezpečiť, aby EÚ dosiahla svoje ciele v oblasti energetickej politiky. V rámci do roku 2030 sa navrhuje nový rámec riadenia založený na plánoch členských štátov pre bezpečnú, udržateľnú a konkurencieschopnú energiu, ako aj súbor kľúčových ukazovateľov na posúdenie pokroku počas realizácie. Takýto rámec by mal umožniť dosiahnutie cieľov do roku 2030 a podporiť súdržnosť na úrovni EÚ a zároveň by poskytol pružnosť na vnútroštátnej úrovni. Silný riadiaci proces by bol tiež povzbudzujúcim modelom a príkladom v kontexte celosvetových rokovaní o zmene klímy.

2.2.

Nech sa potreba efektívneho riadenia zdôrazňuje akokoľvek často, nikdy to nebude príliš. Nesplnenie termínov na dosiahnutie cieľov tretieho energetického balíka, ktorého cieľom je dokončiť silný, jednotný trh s energiou v EÚ, možno vo veľkej miere pripísať nedostatkom v riadení. Ak nie sú v súlade s požiadavkami, ktoré posilnia EÚ ako celok, prevažujú vnútroštátne záujmy. Nové riadenie musí tento stav zvrátiť.

2.3.

Mali by sa stanoviť pôvodne vnútroštátne ciele a navrhuje sa nepretržitý proces pre vnútorný rozvoj takýchto plánov, ako aj pre koordináciu do jednotného rámca EÚ, ktorý spĺňa dohodnuté ciele EÚ. Plánované sú tri kroky:

2.4.

Európska komisia má rozsiahle skúsenosti s koncipovaním a uplatňovaním riadiacej štruktúry, ktoré aplikuje na tento súbor politických otázok. Toto stanovisko podporuje uvedený prístup. Bude však potrebné, aby sa uplatňoval dôsledne a presvedčivo, s krátkymi lehotami na opakujúci sa proces a dôraznými a pravdivými analýzami pri výročných správach. Ako už uviedol v stanovisku o rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (1), EHSV zdôrazňuje výzvu členským štátom, aby pozitívne reagovali na účinné a silné riadiace postupy a aby spoločne s Komisiou a občianskou spoločnosťou určovali, ako ich možno plne implementovať.

2.5.

EHSV sa domnieva, že tento rámec by sa mal umožniť a posilniť vytváraním a dosiahnutím širokej podpory zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov –zamestnávateľov a odborov – prostredníctvom štruktúrovaného európskeho dialógu o energetike.

3.1.

Systém riadenia musí byť v súlade s právnym rámcom, v ktorom pôsobí. Právny rámec vymedzuje ciele a spôsoby dosahovania cieľov a musí viesť k dlhodobej politike istoty a kontinuity, najmä pokiaľ ide o investície, odbornú prípravu a zamestnanosť. Mal by obsahovať aj príslušné ukazovatele. Systém riadenia, ktorý by mal byť komplexný a zahŕňať celú legislatívu týkajúcu sa energetiky, musí byť schopný riešiť záležitosti, ktoré sú zložité, ako aj prípadné rozdielne hľadiská a konflikt záujmov. Riadenie by malo podporovať a dopĺňať proces rozhodovania a zároveň ponúkať flexibilitu pri riešení prípadných rýchlych zmien. V podstate by riadenie malo reagovať na spoločenské vnímanie, technológie, geopolitickú situáciu a trh.

3.2.

Systém riadenia musí tiež umožniť priebežné, vyvážené a reprezentatívne vyjadrenie názorov, preferencií, hľadísk a hodnôt a zároveň ponúkať možnosť priebežne informovať o rozhodnutiach a tvorbe politiky. Riadenie musí uľahčiť prispôsobivosť, a to nie prostredníctvom častých zmien kurzu, ale predvídaním rozdielov a vytváraním jednotnej a konzistentnej dynamiky.

3.3.

Ide o náročné požiadavky a treba reagovať na narastajúce pochybnosti o schopnosti EÚ dosiahnuť spravodlivú a účinnú transformáciu energetiky. Preto si samotný systém riadenia vyžaduje jasný rámec, ktorý účastníci prijmú. EHSV zastáva názor, že tradičným procesom riadenia nebude schopný dosiahnuť uvedené ciele bez zapojenia a podpory občianskej spoločnosti v celej Európe. Uznáva sa to aj vo vízii pre energetickú úniu: „Máme víziu energetickej únie, v ktorej srdci je občan, v ktorej občania preberajú zodpovednosť za prerod energetického systému“ (2). Preto by sa mal rozvoj spoľahlivého a transparentného mechanizmu na plnenie cieľov v oblasti energetiky a klímy a energetickej únie uskutočňovať súbežne s viacúrovňovým procesom založeným na dialógu so zameraním na informovanie a zapájanie všetkých zainteresovaných strán. Je to nevyhnutné, a ak má byť transformácia energetiky spravodlivá, je potrebné zohľadniť zmeny v oblasti práce a vyhnúť sa negatívnym sociálnym dôsledkom.

3.4.

EHSV nechápe riadenie ako nárast byrokracie, ale prijatie striktného prístupu založeného na zásadách a zameraného na politické opatrenia a na splnenie dohodnutých cieľov EÚ. Riadenie by malo preniknúť do všetkých úrovní a ťažiť z odborných, ako aj bežných znalostí. EÚ je založená na hodnotách mieru, demokracie, ľudskej dôstojnosti, pluralizmu, tolerancie a solidarity. Tieto hodnoty, ktoré je potrebné pretaviť do jednoznačných etických princípov, poskytujú základ hodnotenia kritických problémov transformácie energetiky a môžu byť všeobecným základom pre dohodu. Pretavenie týchto princípov do vykonateľného, účinného procesu, ktorý berie do úvahy očakávania spoločnosti, predstavuje výzvu.

3.5.

EHSV sa domnieva, že základné spoločenské hodnoty vzťahujúce sa na výrobu a využívanie energie sa v tomto systéme riadenia musia väčšmi zdôrazniť. Ak majú občania pocit, že ich hodnoty a názory sa uznávajú a diskutuje sa o nich na fórach, ktoré zohľadňujú aj európsku perspektívu, bude to značným prínosom, umožní to väčšiu celistvosť politiky, podporí dôveru a zároveň to zmierni nepredvídané politické zmeny. Dialóg by identifikoval tie faktory, ktoré boli základom rozhodnutí prijatých jednotlivými krajinami v súvislosti s transformáciou energetiky. Tieto faktory sú často odvodené od toho, ako spoločnosť vníma napríklad životné prostredie mimo technických a ekonomických aspektov. Za týchto okolností, najmä pokiaľ sa líšia vnútroštátne, regionálne, miestne a osobné názory na energetiku, dokáže odkaz na jednotné, spoločné alebo európske hľadisko prevážiť osobné, miestne, krátkodobé alebo národné záujmy.

3.6.

Konkrétne viacúrovňový dialóg znamená oboznámiť s týmito zásadami všetky zainteresované strany a vytvoriť rámec, v rámci ktorého sa môžu prerokovať a vyriešiť otázky, podľa možnosti na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej úrovni a na úrovni susedskej krajiny. Nie je to rozhodovací proces, hoci rozhodujúci činitelia musia počúvať a byť otvorení iným názorom a účastníci by to mali chápať.

4.1.

Európske a vnútroštátne stratégie v oblasti energetiky majú priamy a významný vplyv na život občanov. Avšak obsah a dôvody týchto stratégií sú pre širokú verejnosť často neznáme a občianska spoločnosť ich môže nesprávne pochopiť. Vedie to k celkovej slabej podpore zo strany verejnosti alebo mylným predstavám týkajúcim sa základných aspektov budúceho vývoja v EÚ. Má to škodlivé dôsledky a existuje mnoho prípadov neinformovania a nezapojenia občianskej spoločnosti do vnútroštátnej, ako aj európskej energetickej politiky, čo má za následok všeobecný nedostatok dôvery, a politickými opatreniami tak nie je vždy možné dosiahnuť želané výsledky.

4.2.

Ak to má byť inkluzívny proces, treba, aby sa zúčastnili občania, organizácie občianskej spoločnosti, národné a miestne orgánov, ako aj všetky typy organizácií venujúce sa energetike, a to formou dialógu v rámci pomoci navrhovanému mechanizmu riadenia. Bude to spájať regionálne, národné a európske hľadiská s cieľom operatívne prispievať k tvorbe politiky a jej vykonávaniu: kroky sa musia vykonávať na národnej/regionálnej úrovni, ale musia zohľadňovať širšie (európske) súvislosti.

4.3.

Tento proces dialógu sa zameria na energetiku ako zásadný prvok na dosiahnutie spravodlivej a udržateľnej transformácie a plnenie cieľov politiky šetrnejšej ku klíme. Musí uznať potreby znevýhodnených osôb a široké spektrum sociálnych a environmentálnych otázok súvisiacich s energetikou. Európsky dialóg o energetike (EDE) zahŕňajúci otázky klímy bude formulovať dobrovoľný prístup a pochopenie – vymedzené ako spoločenská zmluva o energetike, ktoré môžu rozhodujúci činitelia využívať ako spoločensky relevantný rámec. Pokračovaním dialógu bude aktívne vykonávanie praktických opatrení zo strany zúčastnených aktérov a občanov. V krátkodobom horizonte, z dôvodov efektívnosti a v rámci potreby splniť požiadavky procesu riadenia, by sa mal EDE zamerať na politické iniciatívy so značnou prijateľnosťou a na otázky stotožnenia.

4.4.

Takýto postup tiež umožní väčšiu súdržnosť politiky a upevňovanie poznatkov v špecifických oblastiach, ako sú napr. osobitné potreby ostrovov a vzťahy v oblasti energetiky s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ.

5.1.

Celkovo sa rámec v oblasti klímy a energetiky definuje ako cielený. Znamená to zmenu zamerania energetického mixu členských štátov, ako aj zmenu stratégií v oblasti energetickej účinnosti tak, aby sa zachovala národná zvrchovanosť a zároveň sa dopĺňali so susednými štátmi a cieľmi schválenými na úrovni EÚ. Náčrt štruktúry riadenia (pozri bod 2.3) sa skladá zo všeobecných usmernení, ktoré navrhuje Komisia, a potom nasledujú regionálne diskusie, predkladanie, hodnotenie a preskúmanie národných programov, ako aj úprava až po dosiahnutie uspokojivého záveru.

5.2.

EHSV rozhodne podporuje tento prístup, keďže sa domnieva, že je v súlade s nevyhnutnosťou dodávať energiu všetkým Európanom bezpečnejšie, konkurencieschopnejšie a ekologickejšie. Systém riadenia by mal tiež pomôcť minimalizovať požiadavky týkajúce sa podávania správ a znížiť súvisiace administratívne zaťaženie. Mal by náležite zohľadniť veľmi relevantné a zintenzívňujúce sa regionálne, cezhraničné prvky činnosti v oblasti energetiky. Účinnosť takéhoto prístupu si bude vyžadovať súdržnú politickú vôľu a musí to byť vybudované prostredníctvom zbližovania postojov občanov vo všetkých 28 členských štátoch.

5.3.

EHSV sa domnieva, že EDE má formujúcu úlohu v tomto procese, ako aj pri ďalšom vykonávaní a podpore zainteresovaných strán po tom, ako sa dosiahne dohoda. Nemali by sme teda strácať čas pri vytváraní EDE prostredníctvom silného politického vedenia ako integrovaného procesu formovania, najmä pokiaľ sa na základe dohody počíta s vnútroštátnymi plánmi, a mali by byť v prevádzke do roku 2020. Výbor už v minulosti odporučil zaradenie dialógu o energetike do oznámenia o energetickej únii a teší sa z toho, že to bolo uvedené: „... viesť dialóg o energetike so zainteresovanými stranami ako informačný vstup pre tvorbu politiky a podporovať ich aktívne zapojenie do riadenia procesu transformácie energetiky“  (3). Konštatuje, že ešte stále neboli určené konkrétne kroky vo vzťahu k riadeniu, ktoré by poskytli potrebnú podporu na vytvorenie štruktúr EDE, a žiada, aby Rada a Parlament zohľadnili túto skutočnosť pri prijímaní opatrení v rámci dialógu navrhovaného v bode 6 tohto stanoviska.

5.4.

Proces riadenia sa nachádza na rozhraní medzi politikou a implementáciou. V prípade energetiky má uľahčiť riešenia pri mnohých ústupkoch a kompromisoch, ktoré budú v reálnom živote nevyhnutné. Výbor považuje navrhovaný EDE za kľúčový prvok v tomto procese. Energetická transformácia zahŕňa pohyb, zmeny a nevyhnutne aj určité nezhody. EDE môže znížiť napätie medzi zúčastnenými stranami na všetkých úrovniach a medzi členskými štátmi.

5.5.

Európsky dialóg o energetike (EDE) bude podporovať plnenie cieľov energetickej únie tým, že umožní všetkým zainteresovaným stranám vymieňať si informácie, vyjadrovať názory a ovplyvňovať tvorbu politiky v oblasti energetiky. EDE bude podporovať pochopenie potrebných kompromisov, prijatie vízie, prínos k riešeniam a ich prijatie a v konečnom dôsledku zmenu správania na podporu politických opatrení na podporu energetickej únie. Rozsiahly EDE umožní lepšie sprostredkovať a zohľadniť národné preferencie na európskej úrovni a bude prínosom pre osoby prijímajúce rozhodnutia.

EDE prinesie:

6.1.

Ako formálny systém riadenia bude EDE, hoci má celoeurópsky charakter, musieť byť vytvorený v každom členskom štáte, uznať existujúce národné iniciatívy týkajúce sa dialógu o energetike, ale so zahrnutím cieľov v oblasti klímy a energetiky. Ak sa vnútroštátne dialógy o energetike už uskutočňujú, integrácia do EDE by bola vzájomne prospešná a poskytla by štruktúrovaný, ale flexibilnejší mechanizmus, ktorý bude podporovať Komisiu pri preskúmaní prvkov národného plánu, a ponúkla by zameranie na informovanie spotrebiteľov a dodávateľov energie, aby sa zapojili do budovania dôvery a poskytli by priestor na rozptýlenie mnohých obáv rozličných skupín týkajúcich sa energetickej bezpečnosti, dostupnosti a udržateľnosti. V zásade by boli potrebné tieto kroky:

6.2.

Podrobnejší opis EDE prijal EHSV vo svojom stanovisku na tému Potreby a metódy aktívneho zapojenia občanov do energetickej politiky (4). EDE má byť stály dialóg, presnejšie opísaný ako nezávislý, proces zapájajúci všetky zainteresované strany, ktorý využíva osvedčené postupy v oblasti angažovanosti s dôveryhodnou a pokračujúcou úlohou pri uskutočňovaní transformácie energetiky. EHSV sa v tejto iniciatíve plne angažuje a bude zohrávať vedúcu úlohu a okrem iného bude poskytovať aktívnu podporu.

7.1.

EHSV víta vyhlásenie Komisie (5), že štruktúry riadenia sa budú musieť rozvíjať so zreteľom na postoje Európskeho parlamentu, členských štátov a zainteresovaných strán. Dôrazná podpora a súhlas občianskej spoločnosti uľahčujú plnenie ambicióznych cieľov. Prepojením na životy ľudí a obáv pomôže systém riadenia podporovaný EDE zladiť energetickú úniu s očakávaniami občanov. Zabezpečí pochopenie energetických výziev a kompromisov a zlepší prijímanie a dôveru – v neposlednom rade tým, že preukáže schopnosť počúvať a zapojiť zainteresované strany.

7.2.

Okrem toho dôjde k výraznému zníženiu dlhodobých politických nákladov v procese, v rámci ktorého sa všetky zainteresované strany zapájajú do prípravy transformácie energetiky, ktorú si želá väčšina ľudí a ktorá je progresívna a pragmatická. Toto je otázka, ktorá ovplyvňuje všetkých a môže ich viesť k tomu, aby pozitívne prehodnotili svoje vnímanie EÚ a jej postupov a uznali prínos EÚ a otvorené riadenie.