14.6.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 183/18 |
Závery Rady z 20. mája 2014 o podpore podnikania mládeže v záujme posilnenia sociálneho začlenenia mladých ľudí
2014/C 183/04
RADA EÚROPSKEJ ÚNIE:
UZNÁVAJÚC, ŽE:
1. |
Hospodárska kríza, ktorá sa začala v druhej polovici uplynulého desaťročia, dostala dnešnú mladú generáciu do veľmi nestabilnej situácie. Nezamestnanosť mládeže zostáva na historickom maxime, pričom v EÚ-28 dosahuje 23,2 % a v eurozóne 23,8 % (december 2013). |
2. |
V dôsledku takejto vysokej nezamestnanosti čelia mladí ľudia rastúcej chudobe a sociálnemu vylúčeniu a čoraz viac ich má pocit, že pri hľadaní lepších príležitostí sú nútení opustiť svoju vlasť a niekedy aj Európu. V dôsledku toho dochádza v niektorých členských štátoch k tzv. odlivu mozgov, ktorý môže byť ťažké zvrátiť. |
3. |
Európska únia prostredníctvom stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív „Nové zručnosti a nové pracovné miesta“, „Digitálna agenda pre Európu“, „Inovácia v Únii“ a „Mládež v pohybe“ propaguje podnikateľstvo podporou podnikateľského ducha a súvisiacich znalostí, zručností a kompetencií, ktoré môžu stimulovať konkurencieschopnosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. |
4. |
Podnikanie je významným hnacím motorom hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest: vytvára nové podniky a pracovné miesta, otvára nové trhy, zvyšuje produktivitu a vytvára bohatstvo. Mladý človek s podnikateľským duchom sa ľahšie zamestná. Podnikanie, a najmä malé stredné podniky (MSP), sú oporným pilierom hospodárstva EÚ a predstavujú najvýdatnejší zdroj nových pracovných miest (1). |
5. |
V kultúrach, v ktorých sa uznáva a oceňuje podnikavé správanie, ako napríklad rozumné riskovanie a nezávislé myslenie, prevláda tendencia vytvárať nové riešenia sociálnych výziev. V tejto súvislosti je potrebné zlepšiť vnímanie podnikateľov zo strany verejnosti, zintenzívniť podnikateľské vzdelávanie a osobitnú pozornosť je potrebné venovať nedostatočne zastúpeným skupinám, ktorým je potrebné poskytnúť pomoc pri zakladaní, prevádzkovaní alebo rozširovaní podniku. |
6. |
Podnikanie nie je založené len na túžbe po zisku. Naše hlavné spoločenské výzvy riešia rôzni aktéri z verejného i súkromného sektora, organizácie občianskej spoločnosti a sociálneho hospodárstva (2), ktoré spájajú sociálny a podnikateľský rozmer. Táto tendencia sa nazýva „sociálne podnikanie“ a tento nový druh organizácií „sociálne podniky“. |
7. |
Kultúra a tvorivosť boli v „obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže“ označené za oblasť činnosti pre politiku v oblasti mládeže. Kultúrne a tvorivé odvetvia (3) môžu ponúknuť veľa príležitostí na premenu tvorivosti mladých ľudí a ľudského kapitálu na inteligentný rast a pracovné miesta. V digitálnej ére je účasť silným nástrojom presadzovania sociálneho začlenenia a sociálnej angažovanosti najmä v radoch mládeže. |
8. |
Skupina expertov pre „podporu tvorivosti a inovačnej kapacity mladých ľudí identifikovaním kompetencií a zručností nadobudnutých prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia“ sa vo svojej záverečnej správe zaoberala otázkou, ako zvýšiť zamestnateľnosť mladých ľudí. |
SA DOMNIEVA, ŽE
9. |
Podnikanie môže byť dôležitým prvkom na ceste k samostatnosti, osobnostnému rozvoju a blahobytu mladých ľudí. Podnikanie možno považovať za jedno z riešení v boji proti nezamestnanosti mládeže. |
10. |
Európa by mala investovať do podnikateľského vzdelávania a odbornej prípravy, do tvorby prostredia, v ktorom môžu podnikatelia prosperovať a rásť, ako aj do oslovovania osobitných skupín a zviditeľňovania podnikateľov ako kariérnych vzorov. |
11. |
Mladých ľudí môže osloviť najmä model „sociálneho podnikania“, ktorý je v prvom rade zameraný na podporu všeobecného prospechu spoločnosti a ktorým im poskytuje možnosť nájsť inovačné riešenia súčasných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev. Myšlienka sociálneho podnikania, ktorá je blízka ľuďom a miestnym komunitám, zabezpečuje sociálnu súdržnosť, pretože zapája mladých ľudí vrátane tých, ktorí patria do zraniteľných skupín. |
12. |
Sociálne podniky (4) prispievajú k inteligentnému rastu tým, že prostredníctvom sociálnej inovácie reagujú na nové potreby; vytvárajú udržateľný rast tak, že berú ohľad na svoj vplyv na životné prostredie a že majú dlhodobú víziu; sú jadrom inkluzívneho rastu, pretože kladú dôraz na ľudí a sociálnu súdržnosť. |
V TEJTO SÚVISLOSTI:
13. |
Môže politika v oblasti mládeže zohrávať úlohu v medziodvetvovej spolupráci, ktorá môže pomôcť pri prekonávaní prekážok. Podnikanie si ako veľa iných oblastí vyžaduje dlhodobý prístup a pevnú vieru v schopnosti mladých ľudí. Na splnenie týchto podmienok je potrebné mladých ľudí povzbudzovať, vštepovať im odmlada podnikateľského ducha – viesť ich k iniciatívnosti, sebadôvere, rozumnému riskovaniu, tvorivosti, organizovanosti, húževnatosti, aby sa plne rozvinul ich potenciál a aby úspešne vstúpili na trh práce. V rámci presadzovania podnikania mládeže s osobitným dôrazom na sociálne podnikanie sa stanovili tieto priority:
|
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:
14. |
Uznali významnú úlohu podnikania a podnikov v boji proti nezamestnanosti mládeže; vyvíjali a posilňovali politiky na zlepšenie znalostí o rôznych aspektoch podnikania medzi mladými ľuďmi. |
15. |
Uznali význam podnikateľského vzdelávania od mladého veku a vyzdvihli úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia pri zabezpečovaní komplexného prístupu k osobnostnému rozvoju mladých ľudí a pri uľahčovaní ich úspešného začlenenia na trh práce. |
16. |
Presadzovali mládežnícku prácu a dobrovoľnícke činnosti ako kľúčové nástroje rozvoja prierezových a sociálnych zručností, ktoré sú potrebné pri prevádzkovaní podnikov a podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti ďalej rozvíjali a zdôrazňovali uznávanie alebo potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, a to aj pokiaľ ide o výsledky relevantné z hľadiska podnikania. |
17. |
Zvážili uznávanie mládežníckych organizácií ako jedného z hlavných poskytovateľov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ktoré vedú k rozvoju podnikateľského ducha a podnikateľských zručností. V tejto súvislosti by členské štáty mohli zvážiť zvýšenie podpory mládežníckych organizácií z hľadiska poskytovania usmernení, mentorstva a kvalitnej odbornej prípravy. |
18. |
Presadzovali a podporovali začínajúce podniky a sociálne podniky pri prekonávaní výrazných prekážok prístupu k financiám, podporným službám a možnostiam mentorstva (čo zahŕňa aj efektívne využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov, ak sú v súlade s dohodami o partnerstve). |
19. |
Vo vhodných prípadoch poskytovali podporu znižovaním prípadných prekážok v súlade s úrovňou sociálneho a environmentálneho vplyvu. |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:
20. |
Zviditeľňovali sociálne podnikanie a vyvíjali nástroje na lepšie pochopenie tohto odvetvia. V tejto súvislosti zlepšovali znalosti a presadzovali rôzne formy podnikov, sociálne podniky (vrátane družstiev), kultúrne a tvorivé podniky a iné. |
21. |
Uľahčovali stáže a výmeny, výmenu skúseností a iné vzdelávacie aktivity zamerané na zlepšenie podnikateľských postojov a zručností (napr. zapájanie mladých ľudí do priamych podnikateľských činností, odborná príprava na pracovisku, siete, presadzovanie špecializovaných zručností) a aby podporovali úsilie o vymedzenie vzdelávacích výsledkov takýchto aktivít. Presadzovali vývoj nástrojov, ktoré mladým ľuďom umožnia posúdiť a prezentovať svoje podnikateľské zručnosti a kompetencie. |
22. |
Nabádali malé podniky a mladých podnikateľov k inovovaniu a plnému využitiu príležitostí, ktoré ponúka vnútorný trh EÚ, tým, že ich podnietia k rozširovaniu pôsobnosti do zahraničia a k zapojeniu sa do cezhraničnej výmeny znalostí a spolupráce. V záujme dosiahnutia týchto cieľov by sa mali presadzovať siete mladých sociálnych podnikateľov a potenciálnych partnerov. |
23. |
Nabádali k výmene príležitostí a spolupráci medzi mladými podnikateľmi z rôznych členských štátov. Posilnili recipročnú medzigeneračnú solidaritu výmenou znalostí medzi skúsenejšími podnikateľmi a mladými ašpirantmi. Presadzovali programy podnikateľského mentorovania na vnútroštátnej a európskej úrovni. |
24. |
Zintenzívnili medziodvetvovú spoluprácu a zabezpečili prístup k informáciám a podporným službám s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pre mladých podnikateľov a znížiť ich administratívne zaťaženie. |
25. |
Presadzovali prístupnosť medzi všetkými relevantnými zainteresovanými stranami a nabádali k využívaniu európskych programov (ako je Erasmus+, Erasmus pre mladých podnikateľov v rámci programu COSME, Európsky sociálny fond a iné finančné programy pre sociálne podniky a mikrofinancovanie v rámci programu pre zamestnanosť a sociálnu inováciu) s cieľom zlepšiť podnikateľské zručnosti mladých ľudí, vo vhodných prípadoch presadzovať špecializovanú podporu pre mladých podnikateľov a budovať kapacity tých, ktorí pracujú s mladými ľuďmi v záujme plného využitia ich potenciálu. |
VYZÝVA KOMISIU, ABY:
26. |
Zvyšovala povedomie o podnikaní mládeže, okrem iného aj na Európskom portáli pre mládež, a prezentovala osvedčené postupy v oblasti podnikania mládeže (pokiaľ možno v spojení s Európskym týždňom MSP). |
27. |
Začala výskum alebo štúdiu a zlepšovala znalosti o podnikaní mládeže s dôrazom na mladých podnikateľov, sociálne podnikanie a ekologické pracovné miesta, ako aj na úlohu mládežníckej práce v tejto súvislosti. |
28. |
Posilňovala aktívnu spoluprácu medzi mladými podnikateľmi s príslušnými obchodnými a sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami, okrem iného aj prostredníctvom programu Erasmus+ a Erasmus pre mladých podnikateľov. |
(1) Medzi SME patrí viac ako 99 % všetkých európskych podnikov. Zabezpečujú dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore a prispievajú k viac ako polovici celkovej pridanej hodnoty vytvorenej podnikmi v EÚ (domovská stránka GR Európskej komisie pre podnikanie a priemysel).
(2) Sociálne hospodárstvo zamestnáva v EÚ viac ako 14,51 milióna ľudí, čo predstavuje 6,5 % celkového počtu zamestnaných. Patria sem subjekty s osobitným právnym postavením (družstvá, nadácie, združenia, vzájomné spoločnosti), ako aj sociálne podniky vo forme bežnej súkromnej spoločnosti s ručením obmedzeným alebo verejnej obchodnej spoločnosti (Iniciatíva pre sociálne podnikanie – SEC (2011)1278 final).
(3) Kultúrne a tvorivé odvetvia predstavujú 4,5 % európskeho HDP a zamestnávajú takmer 8 miliónov pracovníkov (Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ COM(2012) 537 final).
(4) Sociálny podnik je subjektom sociálneho hospodárstva, ktorého hlavným cieľom je dosiahnuť sociálny vplyv, a nie priniesť zisk vlastníkom alebo akcionárom. Funguje tak, že na trh dodáva tovar a poskytuje služby podnikateľským a inovačným spôsobom, pričom svoje zisky využíva najmä na plnenie sociálnych cieľov. Riadenie je otvorené a zodpovedné, pričom sa na ňom predovšetkým podieľajú zamestnanci, spotrebitelia a zainteresované strany, ktoré sú ovplyvňované jeho obchodnými činnosťami (Iniciatíva pre sociálne podnikanie – SEK (2011)1278 v konečnom znení).